Písomná informácia pre používateľa

Meropenem Hospira 500 mg

prášok na injekčný alebo infúzny roztok

meropeném

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete používaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Meropenem Hospira a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Meropenem Hospira

3. Ako používať Meropenem Hospira

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Meropenem Hospira

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Meropenem Hospira a na čo sa používa

Meropenem Hospira patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú karbapenémové antibiotiká. Zabíja baktérie, ktoré môžu spôsobovať závažné infekcie.

• Infekcie postihujúce pľúca (pneumónia)

• Infekcie pľúc a priedušiek u pacientov trpiacich cystickou fibrózou

• Komplikované infekcie močových ciest

• Komplikované infekcie brucha

• Infekcie, ktoré môžete dostať počas alebo po pôrode

• Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

• Akútne bakteriálne infekcie mozgu (meningitída)

Meropenem Hospira sa môže používať na liečbu pacientov s neutropéniou a s horúčkou, ktorá je pravdepodobne vyvolaná bakteriálnou infekciou.

Meropenem Hospira sa môže používať na liečbu bakteriálnej infekcie krvi v spojitosti a ktoroukoľvek infekciou uvedenou vyššie.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Meropenem Hospira

Nepoužívajte Meropenem Hospira

• ak ste alergický na meropeném alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak ste alergický na iné antibiotiká ako sú penicilíny, cefalosporíny alebo karbapenémy, keďže môžete byť tiež alergický aj na meropeném.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používať Meropenem Hospira, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru:

• ak máte akékoľvek ďalšie zdravotné problémy ako sú napr. problémy s pečeňou alebo obličkami.

• ak ste po užívaní iných antibiotík zaznamenali závažnú hnačku.

Môže sa u vás vyskytnúť pozitívny test (Coombsov test), ktorý indikuje prítomnosť protilátok, ktoré možu zničiť vaše červené krvinky. Váš lekár sa s vami o tom porozpráva.

Ak si nie ste istý, či sa vás niečo z vyššie uvedeného týka, predtým ako použijete Meropenem Hospira, overte si to u svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

Iné lieky a Meropenem Hospira

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi. Meropenem Hospira môže ovplyvniť účinok niektorých liekov a niektoré lieky môžu mať vplyv na Meropenem Hospira.

Predovšetkým, oznámte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak užívate ktorýkoľvek z nasledovných liekov:

• Probenecid (používaný na liečbu dny).

• Kyselina valproová/valproát sodný/valpromid (používané na liečbu epilepsie). Meropenem Hospira sa nemá používať, lebo môže znížiť účinok valproátu sodného.

• Perorálne antikoagulanciá (používané na liečbu krvných zrazenín alebo na prevenciu tvorby krvných zrazenín).

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek. Je vhodnejšie predísť používaniu meropenému počas tehotenstva.Váš lekár rozhodne, či máte používať Meropenem Hospira.

Je dôležité, aby ste povedali svojmu lekárovi, že dojčíte alebo budete dojčiť pred použitím Meropenemu Hospira. Malé množstvo lieku sa môže vylúčiť do materského mlieka a môže ovplyvniť dieťa. Preto váš lekár rozhodne, či máte používať Meropenem Hospira, pokiaľ dojčíte.

Predtým, ako začnete používať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Meropenem Hospira obsahuje sodík.

Tento liek obsahuje približne 45 miligramov (mg) sodíka v 500 mg dávke, čo je potrebné vziať do úvahy u pacientov s kontrolovanou sodíkovou diétou.

Ak váš stav vyžaduje sledovanie príjmu sodíka, informujte svojho lekára alebo zdravotnú sestru.

3. Ako používať Meropenem Hospira

Vždy používajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár.Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára.

Použitie u dospelých

• Dávka závisí od druhu infekcie, ktorú máte, od miesta vo vašom tele, ktoré je postihnuté infekciou a od stupňa závažnosti infekcie. Váš lekár stanoví vašu dávku.

• Zvyčajná dávka pre dospelých je v rozmedzí 500 mg (miligramov) až 2 g (gramy). Zvyčajne dostanete dávku každých 8 hodín. Avšak môžete sa vám podať nižšia dávka, ak máte problémy s obličkami.

Použitie u detí a dospievajúcich

• Dávka pre deti vo veku od 3 mesiacov do 12 rokov veku sa určuje podľa veku a telesnej hmotnosti dieťaťa. Zvyčajná dávka je v rozmedzí 10 mg až 40 mg Meropenemu Hospira na každý kilogram (kg) telesnej hmotnosti dieťaťa. Dávka sa zvyčajne podáva každých 8 hodín. Deťom s telesnou hmotnosťou vyššou ako 50 kg sa podá rovnaká dávka ako dospelým.

• Meropenem Hospira sa bude podávať vo forme injekcie alebo infúzie do žily (intravenózne podanie).

Spôsob podávania

• Obvykle vám Meropenem Hospira bude podávať váš lekár alebo zdravotná sestra.

• Avšak niektorí pacienti, rodičia a ošetrovatelia sú vyškolení na podávanie Meropenemu Hospira v domácich podmienkach. Pokyny pre takýto prípad sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa (v časti „Pokyny na podávanie Meropenemu Hospira sebe alebo niekomu inému v domácich podmienkach“). Vždy používajte Meropenem Hospira presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára.

• Vaša injekcia sa nemá miešať alebo pridávať do roztokov, ktoré obsahujú iné lieky.

• Injekcia má trvať približne 5 minút alebo v rozmedzí 15 až 30 minút. Váš lekár vám povie, ako podávať Meropenem Hospira.

• Injekcie sa vám majú podávať každý deň obvykle v rovnakom čase.

Ak použijete viac Meropenemu Hospira, ako máte

Ak náhodne použijete väčšiu dávku, ako je vaša predpísaná dávka, ihneď sa skontaktujte so svojím lekárom alebo s najbližšou nemocnicou.

Ak zabudnete použiť Meropenem Hospira

Ak vynecháte podanie injekcie, máte ju dostať v čo najkratšom čase. Ak je to však takmer v čase podania nasledujúcej injekcie, vynechajte zmeškané podanie. Neužívajte dvojnásobnúdávku (dve injekcie v rovnakom čase), aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete používať Meropenem Hospira

Neprestaňte s podávaním Meropenemu Hospira, pokiaľ to nenariadi váš lekár.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Častosť výskytu možných vedľajších účinkov je uvedená nižšie.

Závažné alergické reakcie

Ak máte závažnú alergickú reakciu, ukončite používanie Meropenemu Hospira a navštívte okamžite lekára. Môžete potrebovať bezodkladné lekárske ošetrenie. Prejavy môžu zahŕňať náhly nástup:

• Závažnej vyrážky, svrbenia alebo žihľavky na koži.

• Opuchu tváre, pier, jazyka alebo iných častí tela.

• Namáhavého dýchania, dýchavičnosti alebo zhoršeného dýchania.

Poškodenie červených krviniek (neznáme)

Prejavy zahŕňajú:

• Stratu dychu, keď to neočakávate.

• Červené alebo hnedé sfarbenie moču.

Ak zaznamenáte niektoré z uvedených, okamžite navštívte lekára.

Ostatné možné vedľajšie účinky

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)

• abdominálna bolesť (žalúdok)

• pocit nevoľnosti (nauzea)

• nevoľnosť (vracanie)

• hnačka

• bolesť hlavy

• kožná vyrážka, svrbivá koža

• bolesť a zápal

• zvýšený počet krvných doštičiek (zistený z krvných testov)

• zmeny v krvných testoch, vrátane testov poukazujúcich na funkciu pečene

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)

• zmeny v zložení krvi. Tieto zahŕňajú znížené počty krvných doštičiek (čo môže spôsobovať náchylnosť ku krvným podliatinám), zvýšenie počtu niektorých bielych krviniek, zníženie počtu iných bielych krviniek a zvýšenie množstva látky zvanej “bilirubín”. Váš lekár vám z času na čas môže robiť krvné testy.

• zmeny v krvných testoch vrátane testov poukazujúcich na funkciu pečene

• pocit tŕpnutia (mravenčenie)

• infekcie v ústach alebo v pošve, ktoré sú spôsobené plesňami (kandidóza)

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb)

• kŕče (záchvaty)

Ďalšie možné vedľajšie účinky s neznámou frekvenciou (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

• zápal čreva s hnačkou

• bolestivé žily, do ktorých sa Meropenem Hospira podával

• iné zmeny v krvi. Príznaky zahŕňajú časté infekcie, vysokú teplotu a bolesť hrdla. Váš lekár vám z času na čas môže robiť krvné testy.

• náhle objavenie sa výsevu vyrážkami alebo pľuzgierov alebo olupovania kože. Toto môže súvisieť s vysokou horúčkou a bolesťou kĺbov.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Meropenem Hospira

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku injekčnej liekovky a škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Pred rekonštitúciou alebo nariedením tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky na uchovávanie.

Po rekonštitúcii: Rekonštituované roztoky na intravenóznu injekciu alebo infúziu sa majú použiť okamžite. Roztok sa má pred podaním vizuálne skontrolovať, či neobsahuje pevné čiastočky, či nie je poškodený obal alebo či roztok nemá zmenenú farbu (roztoky majú byť bezfarebné až svetložlté). Ak zistíte takýto nedostatok, roztok zlikvidujte.

Časový interval medzi začiatkom rekonštitúcie a ukončením podávania intravenóznej injekcie alebo infúzie nemá prekročiť jednu hodinu.

Rekonštituovaný roztok nezmrazujte.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Meropenem Hospira obsahuje

• Každá injekčná liekovka s obsahom 0,5 g obsahuje trihydrát meropenému zodpovedajúci 500 mg bezvodého meropenému.

• Ďalšia zložka je bezvodý uhličitan sodný.

Ako vyzerá Meropenem Hospira a obsah balenia

• Meropenem Hospira je biely až svetložltý kryštalický prášok na injekčný alebo infúzny roztok v injekčných liekovkách. Balenia s obsahom 1 alebo 10 injekčných liekoviek.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Hospira UK Limited,

Queensway, Royal Leamington Spa, Warwickshire, CV31 3RW

Veľká Británia.

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Cyprus: Meropenem Hospira

Česká republika: Meropenem Hospira

Dánsko: Merospira

Fínsko: Meropenem Hospira

Grécko: Meropenem Hospira

Maďarsko: Meropenem Hospira

Lotyšsko: Meropenem Hospira

Litva: Meropenem Hospira

Malta: Meropenem Hospira

Portugalsko: Meropenem Hospira

Rakúsko: Meropenem Hospira

Slovenská republika: Meropenem Hospira

Slovinsko: Meropenem Hospira

Španielsko: Meropenem Hospira

Taliansko: Meropenem Hospira

Veľká Británia: Meropenem

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2015.

Odporúčanie/medicínska osveta

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekcií spôsobených baktériami. Neúčinkujú proti infekciám spôsobenými vírusmi.

Niekedy infekcia spôsobená baktériami nereaguje na antibiotickú liečbu. Jeden z najčastejších dôvodov prečo k tomu dôjde je, že baktérie spôsobujúce infekciu sú odolné voči antibiotikám, ktoré používate. To znamená, že môžu prežívať a dokonca sa rozmnožiť napriek liečbe antibiotikami.

Baktérie sa môžu stať odolnými voči antibiotikám z rôznych dôvodov. Starostlivé používanie antibiotík môže pomôcť znížiť možnosť baktérie stať sa odolnou voči nim.

Ak vám lekár predpíše antibiotickú liečbu, je určená len na liečbu vášho súčasného ochorenia. Venujte pozornosť nasledujúcim odporúčaniam, ktoré pomôžu predísť výskytu odolných baktérií, ktoré môžu zabrániť účinku antibiotík.

1. Je veľmi dôležité, aby ste užívali antibiotiká v správnej dávke, v správnom čase a správny počet dní. Prečítajte si pokyny na štítku a ak niečomu nerozumiete, požiadajte o vysvetlenie svojho lekára alebo lekárnika.

2. Nemáte používať antibiotiká, pokiaľ neboli predpísané výhradne vám a máte ich používať len na liečbu infekcie, na ktorú boli predpísané.

3. Nemáte používať antibiotiká, ktoré boli predpísané iným ľuďom, dokonca ani vtedy, ak mali rovnaké príznaky infekcie ako vy.

4. Nemáte dávať antibiotiká iným ľuďom, keď boli predpísané vám.

5. Ak máte antibiotiká, ktoré vám zostali po ukončení liečby, tak ako vám nariadil váš lekár, máte ich vrátiť do lekárne na ich vhodnú likvidáciu.

Nasledujúca informácia je určená len pre zdravotníckych pracovníkov:

Pokyny na podávanie Meropenemu Hospira sebe alebo niekomu inému v domácich podmienkach

Niektorí pacienti, rodičia a ošetrovatelia sú vyškolení na podávanie Meropenemu Hospira v domácich podmienkach.

Upozornenie – tento liek máte podávať sebe alebo niekomu inému v domácich podmienkach len po predchádzajúcom zaškolení lekárom alebo zdravotnou sestrou.

• Liek sa musí zmiešať s ďalšou tekutinou (riediacim roztokom). Váš lekár vás oboznámi, koľko riediaceho roztoku máte použiť.

• Liek použite hneď po jeho príprave. Liek nezmrazujte.

Ako pripraviť tento liek

1. Umyte si ruky a dôkladne ich vysušte. Pripravte si čistú pracovnú plochu.

2. Vyberte injekčnú liekovku Meropenemu Hospira z obalu. Skontrolujte injekčnú liekovku a dátum exspirácie. Presvedčte sa, či je injekčná liekovka nedotknutá a neporušená.

3. Odstráňte kryt a šedú gumovú zátku očistite potretím alkoholovým tampónom. Nechajte gumovú zátku vysušiť.

4. Na hrot novej sterilnej injekčnej striekačky nasaďte novú sterilnú ihlu, bez toho, aby ste sa dotkli koncov.

5. Natiahnite do injekčnej striekačky odporúčané množstvo sterilnej vody na injekciu. Množstvo tekutiny, ktoré potrebujete, je uvedené v tabuľke nižšie:

Dávka Meropenemu Hospira	Množstvo vody na injekciu potrebné na riedenie
500 mg (miligramov)	10 ml (mililitrov)
1 g (gram)	20 ml
1,5 g	30 ml
2 g	40 ml

Uvedomte si, prosím: Ak je vaša predpísaná dávka Meropenemu Hospira viac ako 1 g, bude potrebné, aby ste použili viac ako 2 injekčné liekovky Meropenemu Hospira. Potom môžete natiahnuť tekutinu z injekčných liekoviek do jednej injekčnej striekačky.

6. Prepichnite ihlou striekačky stred gumovej zátky a vstreknite odporúčané množstvo vody na injekciu do injekčnej liekovky alebo injekčných liekoviek Meropenemu Hospira.

7. Vytiahnite ihlu z injekčnej liekovky a dôkladne pretrepávajte injekčnú liekovku približne 5 sekúnd, alebo kým sa prášok nerozpustí. Opäť očistite gumovú zátku novým tampónom s alkoholom a nechajte ju vysušiť.

8. Piestom striekačky úplne zatlačeným do striekačky ihlou opäť prepichnite gumovú zátku. Rukami musíte pridržiavať injekčnú striekačku aj injekčnú liekovku a injekčnú liekovku otočte hore dnom.

9. Udržiavaním konca ihly v tekutine, potiahnite piest a všetku tekutinu z injekčnej liekovky natiahnite do injekčnej striekačky.

10. Vytiahnite injekčnú striekačku s ihlou z injekčnej liekovky a prázdnu injekčnú liekovku postavte na bezpečné miesto.

11. Podržte injekčnú striekačku vo zvislej polohe, s ihlou smerujúcou nahor. Poklepte po injekčnej striekačke, aby všetky vzduchové bubliny v tekutine vystúpili do hornej časti injekčnej striekačky, blízko ihly.

12. Pomaly zatlačte na piest, aby ste z injekčnej striekačky odstránili všetok vzduch.

13. Ak si podávate Meropenem Hospira v domácom prostredí, znehodnoťte ihly a infúzne sety, ktoré ste použili, vhodným spôsobom. Ak lekár rozhodne o ukončení vašej liečby, znehodnoťte nepoužitý Meropenem Hospira vhodným spôsobom.

Podávanie injekcie

Tento liek môžete podávať cez krátku kanylu alebo venflon alebo cez injekčný port alebo centrálny žilový katéter.

Podávanie Meropenemu Hospira cez krátku kanylu alebo venflon

Podávanie Meropenemu Hospira cez injekčný port alebo centrálny žilový katéter

1. Otvorte viečko portu alebo katétra, koncovku potrite alkoholovým tampónom a nechajte vysušiť.

2. Pripojte injekčnú striekačku a pomaly stláčajte piest striekačky, aby rovnomerný prívod antibiotika trval približne 5 minút.

3. Keď sa podávanie antibiotika skončí a injekčná striekačka je prázdna, vytiahnite ju z kanyly a prepláchnite ju podľa pokynov svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

4. Na centrálny žilový katéter nasaďte nové čisté viečko a injekčnú striekačku opatrne zahoďte do nádoby na použité ihly a striekačky.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Meropenem Hospira 500 mg

prášok na injekčný alebo infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje trihydrát meropenému, čo zodpovedá 500 mg bezvodého meropenému.

Každýml obsahuje po rekonštitúcii s 10 ml sterilnej vody na injekciu 50 mg meropenému.

Pomocné látky so známym účinkom:

Každá500 mg injekčná liekovka obsahuje 104 mg uhličitanu sodného, ktorý zodpovedá približne 2,0 mEq sodíka (približne 45 mg).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný alebo infúzny roztok.

Biely až svetložltý prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Meropeném je indikovaný u dospelých a detí starších ako 3 mesiace na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):

• Ťažká pneumónia, vrátane nemocničnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc

• Broncho-pulmonálne infekcie pri cystickej fibróze

• Komplikované infekcie močových ciest

• Komplikované intraabdominálne infekcie

• Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode

• Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

• Akútna bakteriálna meningitída

Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s ktoroukoľvek z uvedených infekcií alebo pri podozrení na súvislosť.

Meropeném sa môže používať na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.

Do úvahy sa má zobrať oficiálne usmernenie o správnom používaní antibakteriálnych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania pre dávkovanie.

Podávaná dávka Meropenemu a dĺžka liečby má zohľadňovať typ infekcie, ktorá sa má liečiť, vrátane jej závažnosti a klinickú odpoveď pacienta.

Dávka do 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka do 40 mg/kg trikrát denne u detí je obzvlášť vhodná na liečbu niektorých typov infekcií ako sú infekcie vyvolané menej citlivými kmeňmi baktérií (napr. Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.) alebo veľmi ťažké infekcie..

Ďalšie prehodnotenie dávkovania je potrebné u pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri nižšie).

Dospelí a dospievajúci

Infekcia	Dávka podávaná každých 8 hodín
Ťažká pneumónia, vrátane nemocničnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc	500 mg alebo 1 g
Broncho-pulmonálne infekcie pri cystickej fibróze	2 g
Komplikované infekcie močových ciest	500 mg alebo 1 g
Komplikované intraabdominálne infekcie	500 mg alebo 1 g
Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode	500 mg alebo 1 g
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív	500 mg alebo 1 g
Akútna bakteriálna meningitída	2 g
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou	1 g

Meropeném sa zvyčajne podáva vo forme intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).

Alternatívne sa dávky do 1 g môžu podávať vo forme intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú obmedzené údaje o bezpečnosti pri podávaní 2 g vo forme intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.

Porucha funkcie obličiek

Dávka u dospelých pacientov a dospievajúcich sa má upraviť, keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, ako je uvedené nižšie. Dostupné sú obmedzené údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.

Klírens kreatinínu (ml/min)	Dávka (na základe “jednotkových” dávok v rozmedzí od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie)	Interval
26 – 50	jedna jednotková dávka	každých 12 hodín
10 – 25	polovica jednej jednotkovej dávky	každých 12 hodín
< 10	polovica jednej jednotkovej dávky	každých 24 hodín

Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení hemodialýzy.

U peritoneálne dialyzovaných pacientov nie sú stanovené žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).

Dávky u starších pacientov

U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad 50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.

Pediatrická populácia

Deti mladšie ako 3 mesiace

Účinnosť a bezpečnosť Meropenemu Hospira u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkový režim. Avšak, limitované farmakokinetické údaje naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).

Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s hmotnosťou do 50 kg

Odporúčané dávky uvádza nasledovná tabuľka:

Infekcia	Dávka podávaná každých 8 hodín
Ťažká pneumónia, vrátane nemocničnej pneumónie pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc	10 alebo 20 mg/kg
Broncho-pulmonálne infekcie pri cystickej fibróze	40 mg/kg
Komplikované infekcie močových ciest	10 alebo 20 mg/kg
Komplikované intraabdominálne infekcie	10 alebo 20 mg/kg
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív	10 alebo 20 mg/kg
Akútna bakteriálna meningitída	40 mg/kg
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou	20 mg/kg

Deti s hmotnosťou nad 50 kg

Má sa použiť dávka ako u dospelých.

Nie sú skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek.

Meropeném sa zvyčajne podáva vo forme intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Alternatívne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať vo forme intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú obmedzené údaje o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg vo forme intravenóznej bolusovej injekcie u detí.

Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Precitlivenosť na iné karbapenémové antibiotiká.

Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažné kožné reakcie) na iné typy

betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny, cefalosporíny).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika založeného na faktoroch ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selektívnej bakteriálnej rezistencie na karbapeném.

Rezistencia Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp.

v rámci Európskej únie sa rezistencia kmeňov Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. na penémy odlišuje. Predpisujúcim lekárom sa odporúča vziať do úvahy miestnu prevalenciu rezistencie týchto baktérií na penémy.

Ako u všetkých betalaktámových antibiotík, vyskytli sa závažné a zriedkavo aj fatálne hypersenzitívne reakcie (pozri časti 4.3 a 4.8).

Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj v prípade meropenému. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné starostlivo zistiť predchádzajúce reakcie hypersenzitivity na betalaktámové antibiotiká.

Ak sa vyskytnú závažné alergické reakcie, liečba sa má ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia.

Kolitída v dôsledku antibiotickej terapie a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer po všetkých antibakteriálnych liekoch vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridium difficile.

Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.

Zriedkavo sa vyskytli záchvaty počas liečby karbapenémami vrátane meropenému (pozri časť 4.8).

Funkcia pečene sa má starostlivo monitorovať počas liečby meropenémom vzhľadom na hepatálnu toxicitu (hepatálna dysfunkcia s cholestázou a cytolýzou) (pozri časť 4.8).

Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s predchádzajúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je nevyhnutná úprava dávky (pozri časť 4.2).

Môže sa objaviť pozitívny priamy alebo nepriamy Coombsov test počas liečby meropenémom.

Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Meropenem Hospira obsahuje sodík.

Meropenem 500 mg, prášok na injekčný alebo infúzny roztok obsahuje približne 2,0 mEq (približne 45 mg) sodíka v injekčnej liekovke, čo je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným príjmom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neuskutočnili sa špecifické interakčné štúdie s inými liekmi ako s probenecidom. Probenecid vstupuje s meropenémom do kompetície o aktívnu tubulárnu sekréciu a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje zvýšením eliminačného polčasu a plazmatickej koncentrácie meropenému. Je potrebná opatrnosť, ak sa probenecid súbežne podáva s meropenémom.

Potenciálny účinok meropenému na väzbové proteíny iných liekov alebo metabolizmus sa neskúmal. Avšak, väzba na proteín je taká malá, že sa neočakávajú interakcie s inými zlúčeninami, u ktorých sa predpokladá tento mechanizmus.

Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antibiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60 – 100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a karbapenémov považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).

Perorálne antikoagulanciá

Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo mnoho hlásení zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od infekcie, veku a všeobecného stavu pacienta tak, že vplyv antibiotika na INR (international normalised ratio) je ťažké posúdiť. Odporúča sa, aby sa INR monitorovalo často počas a krátko po súbežnom podaní antibiotík a perorálneho antikoagulanciá.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostupné alebo sú známe iba obmedzené údaje o použití meropenému u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie sa má vyhnúť použitiu meropenému počas gravidity.

Laktácia

Nie je známe či sa meropeném vylučuje do materského mlieka. Meropeném je detekovateľný v materskom mlieku zvierat vo veľmi nízkych koncentráciách. Je potrebné rozhodnúť, či sa ukončí dojčenie alebo liečba meropenémom, pričom sa berie do úvahy prínos liečby pre ženu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Pri zhodnotení 4 872 pacientov s 5 026 meropenémom liečených expozícií boli najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie súvisiace s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejšou laboratórnou nežiaducou udalosťou súvisiacou s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5 - 4,3 %).

Nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke s frekvenciou výskytu “neznáme” neboli zaznamenané u 2 367 pacientov, ktorí sa zúčastnili v predregistračných klinických skúšaniach s meropenémom pri intravenóznom a intramuskulárnom podaní, ale vyskytli sa počas obdobia po uvedení lieku na trh.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce reakcie zoradené podľa triedy orgánových systémov a výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté ≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov). V rámci každej skupiny výskytu sú nežiaduce účinky zoradené na základe znižovania závažnosti.

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy	Menej časté	perorálna a vaginálna kandidóza
Poruchy krvi a lymfatického systému	Časté	trombocytémia
	Menej časté	eozinofília, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia
	Neznáme	agranulocytóza, hemolytická anémia
Poruchy imunitného systému	Neznáme	angioedém, anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4)
Poruchy nervového systému	Časté	bolesť hlavy
	Menej časté	parestézia
	Zriedkavé	záchvaty (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	hnačka, vracanie, nauzea, abdominálna bolesť
	Neznáme	kolitída súvisiaca s podávaním antibiotík (pozri časť 4.4)
Poruchy pečene a žlčových ciest	Časté	zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy, zvýšenie laktátdehydrogenázy v krvi
	Menej časté	zvýšenie bilirubínu v krvi
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté	vyrážka, svrbenie
	Menej časté	žihľavka
	Neznáme	toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém
Poruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie urey
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	zápal, bolesť
	Menej časté	tromboflebitída
	Neznáme	bolesť v mieste podania

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2.Obmedzené skúsenosti po uvedení lieku na trh naznačujú, že prípadné nežiaduce reakcie v súvislosti s predávkovaním sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po vysadení lieku alebo znížení dávky vymiznú.Má sa zvážiť symptomatickáliečba.

U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami.

Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy,

ATC kód: J01DH02

Mechanizmus účinku

Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií väzbou na cieľové miesta proteínu viažuceho penicilín (PVP).

Farmakokinetický/farmakodynamický (FK/FD) vzťah

Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú MIC (T > MIC) najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch meropeném prejavil aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infikovaného organizmu v rozmedzí 40 % dávkovacieho intervalu. Tento cieľ nebol klinicky potvrdený.

Mechanizmus rezistencie

Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli porušenej tvorbe porínov) (2) zníženej afinite k cieľovým miestam PVP (3) zvýšenej expresii zložiek efluxnej pumpy a (4) tvorby betalaktamázy, ktorá hydrolyzuje karbapenémy.

V Európskej únii boli hlásené lokalizované skupiny infekcií v dôsledku karbapeném-rezistentných baktérií.

So zameraním na cieľové miesto neexistuje skrížená rezistencia medzi meropenénom a skupinami liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny. Avšak baktérie môžu vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibakteriálnych látok, ak príslušný mechanizmus zahŕňa nepriepustnosť pre niektoré zlúčeniny a/alebo efluxnú pumpu (pumpy).

Hraničné hodnoty

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) definované Európskym výborom pre

testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing,

EUCAST) sú uvedené nižšie.

EUCAST klinické hraničné hodnoty MIC pre meropeném (2013-02-11, v 3.1)
Mikroorganizmus	Citlivý (S) (mg/l)	Rezistentný (R) (mg/l)
Enterobacteriaceae	≤ 2	> 8
Pseudomonas spp.	≤ 2	> 8
Acinetobacter spp.	≤ 2	> 8
Streptococcus skupiny A, B, C a G	poznámka 6	poznámka 6
Streptococcus pneumoniae1	≤ 2	> 2
Viridujúce streptokoky2	≤ 2	> 2
Enterococcus spp.	--	--
Staphylococcus spp.	poznámka 3	poznámka 3
Haemophilus influenzae1,2 and Moraxella catarrhalis2	≤ 2	> 2
Neisseria meningitidis2,4	≤ 0,25	> 0,25
Grampozitívne anaeróby okrem Clostridium difficille	≤ 2	> 8
Gramnegatívne anaeróby	≤ 2	> 8
Listeria monocytogenes	≤ 0,25	≤ 0,25
Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty5	≤ 2	> 8

¹ Hraničné hodnoty meropenému pre Streptococcus pneumoniae and Haemophilus influenzae pri meningitíde sú 0,25 mg/l (citlivý) a 1 mg/l (rezistentný).

² Izoláty s MIC hodnotami nad hraničnou hodnotou citlivosti sú veľmi zriedkavé alebo dosiaľ neboli hlásené. Identifikácia a testy antimikrobiálnej citlivosti akéhokoľvek takéhoto izolátu sa musia zopakovať a ak sa výsledok potvrdí, izolát je potrebné poslať do referenčného laboratória. Pokiaľ sa nedokáže klinická odpoveď pre potvrdené izoláty s hodnotami MIC nad súčasnou hraničnou hodnotou rezistencie sa takéto izoláty majú hlásiť ako rezistentné.

.³Citlivosť stafylokokov na karbapenémy je odvodená od citlivosti na cefoxitín.

⁴ Hraničné hodnoty citlivosti meropenému sa vzťahujú iba na meningitídu.

⁵ Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty sa stanovili pomocou FK/FD údajov a sú nezávislé od distribúcie MIC u špecifických druhov. Používajú sa pre druhy, , ktoré nemajú špecifické hraničné hodnoty. Druhovo nešpecifické hraničné hodnoty vychádzajú z nasledujúcich dávkovaní: hraničné hodnoty EUCAST sa vzťahujú na meropeném v dávke 1 000 mg trikrát denne podávaný intravenózne počas 30 minút ako najnižšia dávka. Dávka 2 g trikrát denne sa vzala do úvahy pre ťažké infekcie a pri určovaní hraničnej hodnoty I/R.

⁶ Citlivosť skupín streptokokovA, B, C a G na betalaktámy je odvodená od citlivosti na penicilín.

-- = Testovanie citlivosti sa neodporúča, keďže druh predstavuje slabý cieľ pre liečbu týmto liekom. Izoláty sa môžu hlásiť ako R bez predchádzajúceho testovania.

Prevalencia získanej rezistencie sa môže pri vybraných druhoch líšiť v závislosti od geografických

a časových faktorov, a preto je žiaduce zistiť informácie o rezistencii z miestnych zdrojov, zvlášť

pri liečbe závažných infekčných ochorení. V prípade potreby treba vyhľadať odborné poradenstvo, ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom pri niektorých druhoch infekcií otázna.

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností a terapeutických pokynov.

Bežne citlivé kmene

Grampozitívne aeróbne baktérie

Enterococcus faecalis$

Staphylococcus aureus (iba kmene citlivé na meticilín) £

Staphylococcus species (iba kmene citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis

Streptococcus agalactiae (skupina B)

skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus, a S. intermedius)

Streptococcus pneumoniae

Streptococcus pyogenes (skupina A)

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Citrobacter freudii

Citrobacter koseri

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Escherichia coli

Haemophilus influenzae

Klebsiella oxytoca

Klebsiella pneumoniae

Morganella morganii

Neisseria meningitidis

Proteus mirabilis

Proteus vulgaris

Serratia marcescens

Grampozitívne anaeróbne baktérie

Clostridium perfringens

Peptoniphilus asaccharolyticus

Peptostreptococcus species (vrátane P.micros, P. anaerobius, P.magnus)

Gramnegatívne anaeróbne baktérie Bacteroides caccae

Skupina Bacteroides fragilis

Prevotella bivia

Prevotella disiens

Druhy, pri ktorých získaná rezistencia môže predstavovať problém

Grampozitívne aeróbne baktérie

Enterococcus faecium $†

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Acinetobacter druhy

Burkholderia cepacia

Pseudomonas aeruginosa

Inherentne rezistentné mikroorganizmy

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Stenotrophomonas maltophilia

Legionella druhy

Iné mikroorganizmy

Chlamydophilla pneumoniae

Chlamydophilla psittaci

Coxiella burnetii

Mycoplasma pneumoniae

$ Kmene vykazujúce prirodzenú intermediárnu citlivosť £ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném † Pomer rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ

Sopľavka a melioidóza:Použitie meropenému u ľudí vychádza z in vitro dát o citlivosti B. mallei a B. pseudomallei a z obmedzeného množstva údajov u ľudí. Ošetrujúci lekári sa majú riadiť národnými a/alebo medzinárodnými schválenými dokumentmi, ktoré sa týkajú liečby sopľavky a melioidózy.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Priemerný polčas v plazme u zdravých jedincov je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11 – 27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min v prípade 250 mg s poklesom na 205 ml/min pri 2 g. Dávkami 500, 1 000 a 2 000 mg pri infúznom podaní v priebehu 30 minút sa dosiahnu hodnoty C_max približne 23, 49 a 115 μg/ml, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3; 62,3 a 153 μg.h/ml. Hodnoty C_maxpo infúzii v priebehu 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1 000 mg. Po dávkach opakovaných v 8‑hodinových intervaloch sa jedincom s normálnou funkciou obličiek nevyskytuje kumulácia meropenému.

V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1 000 mg v 8‑hodinových intervaloch po chirurgickom zásahu z dôvodu intraabdominálnych infekcií boli C_max a polčas porovnateľné ako u zdravých jedincov, avšak sa zaznamenal vyšší distribučný objem 27 l.

Distribúcia

Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalu a do peritoneálnych exsudátov.

Metabolizmus

Meropeném sa metabolizujehydrolýzou betalaktámového kruhu, vytvorením mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a podanie DHP-I inhibítora sa vôbec nevyžaduje.

Eliminácia

Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50 – 75 %) sa v nezmenenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa zachytáva v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza tak glomerulárnou filtráciou ako aj tubulárnou sekréciou.

Porucha funkcie obličiek

Porucha funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropenému.

AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 4 – 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zväčšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u anurických pacientov.

Porucha funkcie pečene

Skúšanie u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.

Dospelí pacienti

Farmakokinetické skúšania uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými jedincami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť stredného objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.

Pediatrická populácia

Farmakokinetika u dojčiat a u detí s infekciou mala pri dávkach10, 20 a 40 mg/kghodnoty C_maxpribližujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach500, 1 000 a 2 000 mg. Porovnanie poukázalo na zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi celkovo podobnými u dospelých, s výnimkou najmladších subjektov (< 6 mesiacov t_1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6 – 12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2 – 5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6 – 23 mesiacov) a 4,3 ml/min/kg (2 – 5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci individuálne rozdiely sú významné.

Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že dávkový režim s dávkou 20 mg/kg v 8‑hodinových intervaloch sa dosiahol hodnotu 60 %T>MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.

Starší pacienti

Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65 – 80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne ťažkej až ťažkej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie na zvieratách preukázali, že meropeném je dobre tolerovaný obličkami. Histologický dôkaz renálneho tubulárneho poškodenia u myší a psov bol zistený len pri dávkach 2 000 mg/kg a viac po jednorazovom podaní a u opíc pri 500 mg/kg počas 7-dňového skúšania.

Meropeném je všeobecne dobre tolerovaný centrálnym nervovým systémom. Účinky boli pozorované v skúšaniach akútnej toxicity u hlodavcov v dávkach presahujúcich 1 000 mg/kg.

LD₅₀ pri intravenóznej dávke meropenému u hlodavcov je väčšia než 2 000 mg/kg.

V štúdiách s opakovaným podávaním v trvaní do 6 mesiacov boli pozorované iba nepatrné účinky, vrátane poklesu počtu erytrocytov u psov.

V konvenčných testoch vykonaných u potkanov dávkami do 750 mg/kg a opíc dávkami do 360 mg/kg sa neprejavili žiadne mutagénne účinky a neboli zistené žiadne známky reprodukčnej toxicity vrátane teratogénneho potenciálu.

Pri dávke 500 mg/kg v predbežnej štúdii u opíc bol pozorovaný zvýšený výskyt potratov.

Nebol zistený žiadny dôkaz zvýšenej citlivosti na meropeném u mladých zvierat v porovnaní s dospelými. Intravenózna lieková forma bola pri skúšaniach na zvieratách dobre tolerovaná.

Jediný metabolit meropenému mal v štúdiách na zvieratách podobný profil toxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Bezvodý uhličitan sodný

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Pred otvorením:

2 roky

Po rekonštitúcii:

Rekonštituované roztoky na intravenóznu injekciu alebo infúziu sa majú použiť okamžite. Časový interval medzi začiatkom zriedenia a ukončením podávania intravenóznej injekcie alebo infúzie nemá prekročiť jednu hodinu.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Rekonštituované roztoky neuchovávajte v mrazničke.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

674,4 mg prášku v 20 ml sklenenej injekčnej liekovke typu I s uzáverom (sivá bromobutylová gumová zátka) s hliníkovou plombou.

Liek sa dodáva v baleniach obsahujúcich 1 alebo 10 injekčných liekoviek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua zaobchádzanie s liekom

Injekcia

Meropeném používaný vo forme bolusovej intravenóznej injekcie sa má riediť so sterilnou vodou na injekciu (5 ml na 250 mg meropenému).

Roztok sa má pred podaním vizuálne skontrolovať, či neobsahuje pevné čiastočky, či nie je poškodený obal alebo či roztok nemá zmenenú farbu (roztoky majú byť bezfarebné až svetložlté). Ak zistíte takýto nedostatok, roztok zlikvidujte.

Infúzia

Na prípravu intravenóznej infúzie sa injekčné liekovky meropenému majú priamo riediť s 0,9 % roztokom chloridu sodného alebo 5 % roztokom glukózy.

Každá injekčná liekovka je určená len na jednorazové použitie.

Pri príprave roztoku a podávaní sa majú dodržiavať bežné aseptické postupy.

Roztok je potrebné pred použitím pretrepať.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Hospira UK Limited

Queensway

Royal Leamington Spa

CV31 3RW Warwickshire

Veľká Británia

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0867/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. novembra 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. novembra 2014

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

04/2015

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke www.sukl.sk