Príloha č.3 k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č: 2010/05165, 2010/05166, 2010/05167

Príloha č.1 k zmene v registrácii lieku, ev.č: 2010/04964-ZIB

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Miraklide 10 mg
Miraklide 15 mg
Miraklide 20 mg

filmom obalené tablety

Escitalopram

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Miraklidea na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Miraklide

3. Ako užívať Miraklide

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Miraklide

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE MIRAKLIDEA NA ČO SA POUŽÍVA

Miraklidepatrí do skupiny liekov proti depresii, ktoré sa nazývajú selektívneinhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Tieto lieky účinkujú v mozgu na serotonínový systém tým, že zvyšujú hladinu serotonínu. Poruchy serotonínového systému sa považujú za dôležitý faktor pre rozvoj depresie a jej podobných ochorení.

Miraklideobsahuje escitalopram a používa sa na liečbu depresie (veľkých depresívnych epizód) a úzkostných porúch, ako sú opakované záchvaty paniky (panická porucha) so strachom zo záchvatu paniky na mieste alebo bez nej, alebo v situácii, z ktorej je ťažké uniknúť, napr vo verejných alebo otvorených priestoroch (agorafóbia), strach, že Vás budú ostatní posudzovať a / alebo chovanie na verejnosti, ktoré môže viesť k rozpakom (sociálne úzkostné poruchy), chronickú úzkosť (generalizovaná úzkostná porucha) a posadnutosť alebo nutkanie, ktoré narušujú normálny život, napríklad opakované umývanie rúk alebo kontrolovanie zámky (obsedantno-kompulzívna porucha).

2. SKÔR AKO UŽIJETE MIRAKLIDE

Neužívajte Miraklide

• keď ste alergický (precitlivený) na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Miraklide (pozri časť 6 „Ďalšie informácie“)

• keď užívate iné lieky, ktoré patria do skupiny nazývanej inhibítory MAO, vrátane selegilínu (ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej choroby), moklobemidu (ktorý sa používa na liečbu depresie) a linezolidu (antibiotikum).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Miraklide

Skontrolujte, či sa niektoré z upozornení uvedené nižšie vzťahuje na Vás alebo vzťahovalo na Vás v minulosti.

Ak máte aj nejaké iné zdravotné problémy alebo ochorenie, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi, pretože pri liečbe môže byť potrebné vziať ich do úvahy. Osobitne povedzte svojmu lekárovi:

• ak trpíte opakovanými záchvatmi paniky (panická porucha). Môžete pozorovať zvýšené príznaky úzkosti na začiatku liečby Miraklide.

• ak máte epilepsiu alebo ste mali záchvaty alebo kŕče v minulosti. Liečba estilopramom sa má ukončiť, ak sa objavia záchvaty alebo ak sa zvýši častosť záchvatov (pozri tiež časť 4 “Možné vedľajšie účinky”)

• ak máte epizódy rýchlo sa meniacich myšlienok, prehnané nálady alebo správanie (mánia).

• ak máte cukrovku. Liečba escitalopramom môže ovplyvniť hladinu Vášho cukru v krvi. Dávkovanie inzulínu a/alebo liekov na liečbu cukrovky, môže byť potrebné upraviť

• ak trpíte nepríjemným alebo úzkostným nepokojom, musíte sa často hýbať alebo nedokážete pokojne sedieť alebo stáť.

• ak máte zníženú hladinu sodíka v krvi

• ak trpíte zníženou činnosťou pečene alebo obličiek. Môže byť potrebné, aby Váš lekár upravil Vaše dávkovanie

• máte v anamnéze poruchy krvácania alebo tvorbu podliatín, najmä ak užívate lieky, ktoré zvyšujú riziko krvácania

• ak dostávate liečbu elektrickými šokmi

• ak užívate rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný.

• ak máte problémy so srdcom (ischemickú chorobu srdca).

Všimnite si, prosím

Tak ako u všetkých liekov na liečbu depresie, zlepšenie neprichádza ihneď. Môže trvať niekoľko týždňov kým pocítite zlepšenie po začatí liečby escitalopramom. Preto je veľmi dôležité aby ste nemenili dávku alebo neprerušili liečbu bez toho, aby ste sa poradili so svojim lekárom.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie Vašej depresie alebo úzkostnej poruchy

Ak máte depresiu a/alebo stavy úzkosti, môžete mať niekedy sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Takéto myšlienky môžu byť intenzívnejšie na začiatku užívania lieku proti depresii, dovtedy, kým lieky nezačnú účinkovať, čo zvyčajne trvá približne dva týždne, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete takto zmýšľať vtedy, ak:

• ste už v minulosti pomýšľali na samovraždu alebo sebapoškodenie

• ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní poukazujú na zvýšené riziko samovražedného správania u dospelých, mladších ako 25 rokov s poruchami duševného zdravia, ktorí sa liečili liekmi proti depresii

Kedykoľvek máte myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodenie, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice.

Môže byť pre Vás užitočné informovať príbuzného alebo rodinu o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti, a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľov. Môžete ich poprosiť, aby Vás upozornili, keď si myslia, že sa Vám depresia alebo úzkosť zhoršuje, alebo ak ich trápia zmeny vo Vašom správaní.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Miraklidesa zvyčajne nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov majú pri užívaní tejto skupiny liekov zvýšené riziko vzniku vedľajších účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, konfrontačné správanie a zlosť). Napriek tomu môže lekár Miraklidepredpísať pacientom mladším ako 18 rokov, ak usúdi, že je to v ich najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal Miraklidepacientovi mladšiemu ako 18 rokov a Vy máte záujem to prekonzultovať, obráťte sa, prosím, znova na svojho lekára. Svojho lekára musíte informovať, ak sa pri užívaní Miraklideu pacienta mladšieho ako 18 rokov objavia, prípadne zhoršia niektoré prejavy uvedené vyššie. Zatiaľ sa nepotvrdila bezpečnosť dlhodobého užívania Miraklidev tejto vekovej skupine, čo sa týka rastu, dospievania, rozvoja poznania a správania.

Užívanie iných liekov

Účinok iných liekov môže byť ovplyvnený liekom Miraklide. Tie zase môžu ovplyvniť účinnosť Miraklide.

Na účinok Miraklide môžu mať vplyv:

• neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) ako fenelzín, iproniazid, izokarboxazid, nialamid a tranylcypromín ako liečivá. Ak ste užívali niektorý z týchto liekov, musíte počkať 14 dní, kým začnete užívať Miraklide. Po ukončení liečby Miraklide musíte počkať 7 dní, kým môžete začať užívať niektorý z týchto liekov

• reverzibilné selektívne inhibítory monoaminooxidázy A (IMAO-A) napr moklobemid (používa sa na liečbu depresie)

• antibiotikum linezolid

• selegilín, ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej choroby. Riziko vedľajších účinkov je zvýšené.

• tramadol (na tlmenie bolesti), a lieky nazývané triptány ako sú sumatriptán (používa sa na liečbu migrény). Tieto zvyšujú riziko vedľajších účinkov.

• lieky určené na liečbu schyzofrénie, psychózy (neuroleptiká), ostatné antidepresíva, tramadol (na tlmenie bolesti), buproprion (pomáha prestať fajčiť), a mefloquin (používa sa na liečbu a prevenciu malárie) - vzhľadom k možnému riziku zníženia prahu pre vznik záchvatov.

• tryptofán (doplnok stravy, ktorý sa mení na serotonín pri metabolisme) a lítium (ktoré sa používa na liečbu psychiatrických stavov) .

• rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný (na liečbu depresie).

• kyselina acetylsalicylová, ibuprofén alebo iné lieky nazývané NSAIDs (nesteroidové protizápalové lieky) na úľavu od bolesti alebo zápalu.

• warfarín, dipyramidol alebo iné lieky ( nazývané antikoagulanciá) používané na riedenie krvi. Váš doktor Vám pravdepodobne zmeria čas zrážanlivosti krvi pri zahájení alebo ukončení liečby Miraklide, aby si overil, že hladina protizrážacích faktorov je stále dostatočná

• cimetidín, omeprazol, esomeprazol a lansoprazol (určený na liečbu žalúdočných vredov), fluvoxamín (antidepresívum), tiklopidín (určený na zníženie rizika mozgovej príhody). Vaša dávka Miraklide možno bude potrebné znížíť.

• flekainid, propafenón a metoprolol (používaný na liečbu srdcových ochorení), klomipramín, nortriptylín a desipramín (antidepresívum) a risperidón, tioridazín alebo haloperidol (používaný na liečbu psychiatrických ochorení). Vašu dávku možno bude potrebné upraviť.

• Prosím, informujte svojho lekára alebo lekárnika, ak užívate alebo ste užívali niektorý z liekov uvedených vyššie, alebo akékoľvek iné lieky, vrátane liekov bez lekárskeho predpisu

Užívanie Miraklides jedlom a nápojmi

Miraklidesa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Nemali by ste piť alkohol zatiaľ čo užívate Miraklide, lebo Vaše príznaky alebo vedľajšie účinky by sa mohli zhoršiť.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Informujte svojho lekára, ak ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť.Ak ste tehotná, neužívajteMiraklide,kým sa s lekárom neporadíte o možných rizikách a prínosoch tohto lieku.

Uistite sa, že Vaše pôrodné asistentky a/alebo lekár vie, že užívate Miraklide.Pri užívaní počas tehotenstva, najmä v posledných 3 mesiacoch tehotenstva, lieky ako Miraklide môžu zvýšiť riziko vážnych ochorení detí, nazývané ako pretrvávajúca pľúcna hypertenzia u novorodencov (PPHN),dieťa dýcha rýchlejšie a zmodrá. Tieto príznaky zvyčajne začínajú počas prvých 24 hodín po narodení dieťaťa. Ak sa to stane Vášmu dieťaťu, ihneď kontaktujte pôrodné asistentky a / alebo lekára.

Liečbu liekom Miraklide neprerušujte náhle. Ak užívate Miraklide v posledných 3 mesiacoch tehotenstva, upozornite svojho lekára, ak vaše dieťa má nejaké príznaky po narodení. Tieto príznaky zvyčajne nastupujú počas prvých 24 hodín po narodení dieťaťa. Môžu zahŕňať neschopnosť zaspať alebo jesť, ospalosť, ťažkosti s dýchaním, modrasté sfarbenie kože, alebo koža je príliš teplá alebo studená, veľa plače, vracanie, nízka hladina cukru v krvi, stuhnuté svaly, podráždenosť, letargia, tras , prudké reflexy, nervozita alebo záchvaty.Ak Vaše dieťa má niektorý z týchto príznakov po narodení, povedzte to ihneď svojmu lekárovi, ktorý Vám poradí.

Dojčenie

Escitalopram sa pravdepodobne vylučuje do materského mlieka. Neužívajte Miraklide ak dojčíte, iba ak ste Vy a Váš lekár prediskutovali možné riziká a prínosy liečby.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Neodporúča sa viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť, ako na Vás Miraklidepôsobí. Miraklide môže spôsobiť závraty, únavu, zmätenosť alebo halucinácie (podivné vízie alebo zvuky).Ak máte niektorý z týchto nežiaducich účinkov, neveďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje

3. AKO UŽÍVAŤ MIRAKLIDE

Vždy užívajte Miraklidepresne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Môže trvať niekoľko týždňov, než sa začnete cítiť lepšie.Neprestaňte užívať svoj liek, alebo nemeňte Vašu dávku bez konzultácie s lekárom. Mali by ste užívať tablety tak dlho, ako Vám lekár povie, aj keď sa začnete cítiť lepšie. Ak sa nezačnete cítiť lepšie po pár týždňoch, obráťte sa na svojho lekára. On/ona môže rozhodnúť o postupnom zvyšovaní dennej dávky, a to až na 20 mg. Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg nebola preukázaná.

Zvyčajná dávka Miraklide je uvedená nižšie. Váš lekár vám povie, ako dlho budete musieť užívať tablety. Môže to byť niekoľko mesiacov alebo aj dlhšie.

Môžete užívať Vaše tablety s jedlom alebo bez neho. Užívajte Váš liek jedenkrát denne. Prehltnite tabletu a zapite vodou. Tableta sa môže deliť na dve rovnaké polovice. Tablety nežujte.

Dospelí

Zvyčajná denná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy alebo obsedantno-kompulzívnej poruchyje 10 mg.

Na liečbupanickej poruchy a sociálnej fóbie(sociálnej úzkostnej poruchy), Vám môže Váš lekár znížiť dávku (5 mg denne). Váš lekár môže zvýšiť dávku až na 20 mg.

Starší pacienti

Liečba sa má zahájiť s 5 mg denne a maximálna denná dávka má byť nižšia ako 20 mg.

Deti a dospievajúci vo veku menej ako 18 rokov

Miraklide sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých vo veku do 18 rokov (pozri časť 2, Použitie u detí a mladistvých do 18 rokov).

Pacienti s porušenou funkciou pečene

Ak trpíte ochorením pečene, lekár môže rozhodnúť znížiť Vám dávku Miraklide na 5 mg denne počas prvých 2 týždňov liečby. Váš lekár môže zvýšiť dávku na 10 mg denne.

Pacienti s porušenou funkciou obličiek

Ak trpíte závažným ochorením obličiek,užívanie Miraklide sa neodporúča. Ak máte mierne alebo stredne závažné ochorenie obličiek, môžete užívať obvyklú dávku Miraklide.

Ak užijete viac Miraklide ako máte

Nikdy neužite viac tabliet ako Vám povedal lekár. Ak si myslíte, že Vy, alebo niekto iný, mohol užiť viac tabliet Miraklide, kontaktujte ihneď svojho lekára alebo nemocnicu.Urobte tak aj vtedy, ak sa neprejavia príznaky nevoľnosti. Príznakmi predávkovania môžu byť napr. závraty, triaška, podráždenosť, kŕče, kóma, nevoľnosť, vracanie, zmena srdcového rytmu, zníženie krvného tlaku a porucha vodnej/minerálnej rovnováhy v tele. Vezmite si so sebou škatuľuMiraklide.

Ak zabudnete užiť Miraklide

Keď ste zabudli užiť Vašu tabletu, užite ďalšiu tabletu vo zvyčajnom čase.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Miraklide

Neprerušujte liečbu liekom Miraklide ak Vám to neodporučí lekár.Ak ukončujete liečbu, lekár Vám postupne bude znižovať dávku počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov.

Tak sa zabráni možnosti vzniku účinkov z vynechania lieku. Ak už máte skúsenosti s účinkami z vynechania lieku pri liečbe escitalopramom, lekár môže rozhodnúť, že je potrebné znižovať dávku pomalšie. Ak sa u Vás prejavia závažné účinky z vynechania lieku vráťte sa späť k lekárovi a poraďte sa s ním.

U väčšiny ľudí sú účinky z vynechania lieku mierne a ustúpia v priebehu 2 týždňov, avšak niekedy môžu byť závažné a/alebo dlhodobé.

Možné účinky z vynechania lieku, keď ukončujete liečbu môžu zahŕňať závrat, poruchy spánku, strach, tras, nevoľnosť, bolesť hlavy, zmätenosť, vzrušenie, zmyslové poruchy (napr. brnenie, pichanie alebo necitlivosť kože, halucinácie), snívanie, potenie, hnačka, pocit citovej podráždenosti a nepravidelný srdcový tep.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Miraklidemôže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a vymiznú po niekoľkých týždňoch liečby. Uvedomte si prosím, že väčšina vedľajších účinkov môže byť tiež príznakom Vášho ochorenia, a preto sa zlepšia, keď sa začnete cítiť lepšie.

Ak sa počas liečby u Vás objaví niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, navštívte svojho lekára:

Menej časté (u viac ako 1 z 1 000 a u menej ako 1 zo 100 pacientov):

• nezvyčajné krvácanie, vrátane krvácania do tráviaceho traktu.

Zriedkavé (u viac ako 1 z 10 000 a u menej ako 1 z 1 000 pacientov):

Alergické reakcie ako kožná vyrážka, opuch tváre, očných viečok, úst alebo jazyka a ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním.

Ak máte niektoré z nasledujúcich príznakov, môžete mať serotonínový syndróm: vysoká horúčka, nepokoj, zmätenosť, tras a náhle sťahy svalov.

Iné vedľajšie účinky:

Veľmi časté (u viac ako 1 z 10 pacientov):

• nutkanie na vracanie

Časté (u viac ako 1 zo 100 a u menej ako 1 z 10 pacientov):

Priberanie na váhe • zmena sexuálnej túžby • zmena sexuálnych funkcií (napr. u mužov, problém s erekciou alebo ejakuláciou, a u žien neprítomnosť orgazmu) • pocit úzkosti • nepokoj • poruchy spánku (vrátane abnormálnych snov) • nespavosť • pocit ospalosti • zívanie • závraty alebo pocit neistoty • strata chuti do jedla (anorexia) alebo zvýšená chuť do jedla • pocity ako brnenie alebo mravenčenie • upchatý nos alebo nádcha (zápal vedľajších nosových dutín) • pocit únavy • horúčka • sucho v ústach • zvýšené potenie • hnačka • zápcha • bolesť svalov • bolesti kĺbov • vracanie

Menej časté (u viac ako 1 z 1 000 a u menej ako u 1 zo 100 pacientov):

Chudnutie • kožné vyrážky alebo svrbenie • zmeny chuti • poruchy spánku • vypadávanie vlasov • záchvaty paniky • škrípanie alebo zatínanie zubov • pocit zmätenosti • bzučanie, búchanie alebo hučanie v ušiach (tinnitus) • rýchly tep srdca • abnormálne videnie • krv v stolici • krvácanie z nosa alebo pošvy • abnormálne ťažké krvácanie pri menštruácii • zadržiavanie tekutín v tele (opuchy) • nervozita • mdloby (synkopa) • rozšírené zreničky (mydriáza)

Zriedkavé (u viac ako 1 z 10 000 a u menej ako u 1 z 1 000 pacientov):

Pomalý tep • agresivita • pocit nereálna, alebo oddelenie sa od tela (depersonalizácia) • podivné vidiny alebo zvuky (halucinácie).

Ostatné príznaky, ktoré boli hlásené zahŕňali

Epizódy rýchlo sa meniacich myšlienok, prehnané nálady alebo správanie (mánia), nadmerná tvorba materského mlieka, alebo zástava tvorby materského mlieka po dojčení , motorický nepokoj (akatízia) • kŕče • poruchy hybnosti, mimovoľné pohyby • nízka hladiny sodíka v krvi so zadržiavaním vody alebo bez, nej, čo môže spôsobiť opuch rúk alebo nôh (edémy) (príznaky sú pocit nevoľnosti alebo choroby, svalová slabosť a pocit zmätenosti) • problematické močenie alebo močenie veľkého množstva moču • z dôvodu nízkeho krvného tlaku závraty pri vstávaní (ortostatická hypotenzia) • bolestivá erekcia (priapizmus) • krvácavé stavy vrátane krvácania do kože a slizníc (ekchymóza) a nízka hladina krvných doštičiek (trombocytopénia) • náhly opuch kože alebo sliznice (angioedém) • zvýšené vylučovanie množstva moču (SIADH) • zápal pečene (hepatitída), vrátane zožltnutia kože a očných bielok

Počas liečby liekom Miraklide alebo skoro po ukončení liečby boli hlásené prípady správania/myšlienok na sebapoškodzovanie alebo samovraždu (pozri časť 2, Buďte zvlášť opatrný pri použití Miraklide).

Pozorovalo sa zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov užívajúcich tento liek.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ MIRAKLIDE

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Miraklidepo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri alebo škatuli po „EXP“.

Prvé dve čísla označujú mesiac a posledné štyri čísla označujú rok.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Miraklide obsahuje

• Liečivo je escitalopram.

Každá 10 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 10 mg escitalopramu

Každá 15 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 15 mg escitalopramu

Každá 20 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 20 mg escitalopramu

- Ďalšie zložky sú:

Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza, bezvodý koloidný oxid kremičitý, mastenec, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát

Obal tablety

hypromelóza, makrogol 400, oxid titaničitý (E 171)

Ako vyzerá Miraklide 10 mg a obsah balenia

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „10“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy)

Miraklide 10 mg je dostupný v blistroch s obsahom 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Ako vyzerá Miraklide 15 mg a obsah balenia

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „15“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy)

Miraklide 15 mg je dostupný v blistroch s obsahom 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Ako vyzerá Miraklide 20 mg a obsah balenia

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „20“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy)

Miraklide 20 mg je dostupný v blistroch s obsahom 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Vipharm S.A.

11 Przewoźników str

03-691 Warsaw

Poland

Výrobca

Synthon BV

Microweg 22

6545 CM Nijmegen

Holandsko

Synthon Hispania SL

Castelló 1, Polígono Las Salinas

08830 Sant Boi de Llobregat

Španielsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru

(EHP)pod nasledovnými názvami:

Bulgaria Alvocital 10 mg/15 mg/20 mg

Česká republika Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg

Estónsko Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg

Maďarsko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg

Írsko Escitotab 10 mg/15 mg/20 mg

Lotyšsko Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg apvalkotās tabletes

Litva Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg, plėvele dengtos tabletės

Poľsko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg

Rumunsko Escitotab 10 mg/15 mg/20 mg comprimate filmate

Slovensko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg

Slovinsko Otigem 10 mg/15 mg/20 mg filmsko obložene tablete

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 03 / 2011.

Príloha č.2 k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č: 2010/05165, 2010/05166, 2010/05167

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Miraklide 10 mg

Miraklide 15 mg

Miraklide 20 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Každá tableta obsahuje 10 mg escitalopramu (ako oxalát)

Každá tableta obsahuje 15 mg escitalopramu (ako oxalát)

Každá tableta obsahuje 20 mg escitalopramu (ako oxalát)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta (tableta).

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „10“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy).

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „15“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy).

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „20“ (jedno číslo na každej strane deliacej ryhy).

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.

Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.

Liečba sociálnej úzkostnej poruchy (sociálnej fóbie).

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg sa nepreukázala.

Miraklidesa podáva v jednej dennej dávke a môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.

Epizóda veľkej depresie

Zvyčajná dávka je 10 mg/deň. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg/deň.

Na dosiahnutie antidepresívneho účinku sú zvyčajne potrebné 2 až 4 týždne. Po ústupe príznakov treba v liečbe pokračovať aspoň 6 mesiacov, aby sa stabilizovala odpoveď na liečbu.

Panická porucha s agorafóbiou alebo bez nej

V prvom týždni liečby sa odporúča úvodná dávka 5 mg a následne sa dávka zvýši na 10 mg denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže ďalej zvyšovať, a to maximálne na 20 mg denne.

Maximálny účinok sa dosiahne asi po 3 mesiacoch liečby. Liečba trvá niekoľko mesiacov.

Sociálna úzkostná porucha

Zvyčajná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Na dosiahnutie zmiernenia príznakov sú zvyčajne potrebné 2 až 4 týždne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa následne dávka môže znížiť na 5 mg alebo zvýšiť maximálne na 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha je ochorenie s chronickým priebehom a na stabilizovanie odpovede na liečbu sa odporúča 12‑týždňová liečba. Dlhodobá liečba pacientov odpovedajúcich na liečbu sa sledovala počas 6 mesiacov a v individuálnych prípadoch je možné zvážiť jej využitie na prevenciu relapsu; prínosy liečby sa majú pravidelne prehodnocovať.

Sociálna úzkostná porucha je dobre definované diagnostické označenie špecifickej poruchy, ktorá by sa nemala zamieňať s nadmernou hanblivosťou. Farmakoterapia sa indikuje iba vtedy, ak táto porucha výrazne obmedzuje pracovné a sociálne fungovanie pacienta.

Význam farmakoterapie v porovnaní s kognitívno‑behaviorálnou terapiou sa nehodnotil. Farmakoterapia je súčasťou celkového terapeutického prístupu.

Generalizovaná úzkostná porucha

Úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa následne dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg denne.

Po dobu najmenej 6 mesiacov u pacientov liečených 20 mg/deň sa skúmala odpoveď na dlhodobú liečbu. Prínos liečby a dávky sa vyhodnocoval v pravidelných intervaloch (pozri časť 5.1).

Obsedantno‑kompulzívna porucha

Úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg denne.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OKP) je chronické ochorenie, a preto sa pacienti majú liečiť dostatočne dlhú dobu, aby sa zaistilo, že u nich už nepretrvávajú žiadne príznaky.

Prínosy liečby a veľkosť dávky treba pravidelne prehodnocovať (pozri časť 5.1).

Starší pacienti (> 65 rokov)

Úvodná dávka má byť polovičná a maximálne dávky znížené oproti zvyčajnej odporúčanej dávke (pozri časť 5.2).

Účinnosť escitalopramupri sociálnej úzkosti sa u starších pacientov nesledovala.

Deti a mladiství (< 18 rokov)

Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých mladších ako 18 rokov (pozri časť 4.4).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CL_CRpod 30 ml/min) sa odporúča opatrnosť (pozri časť 5.2).

Znížená funkcia pečene

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča úvodná dávka 5 mg/deň počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg/deň. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je nutná opatrnosť a mimoriadne starostlivá titrácia dávky (pozri časť 5.2).

Pomalí metabolizátori CYP2C19

Pre pacientov, o ktorých sa vie, že sú pomalými metabolizátormi CYP2C19, sa odporúča úvodná dávka 5 mg/deň počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg/deň (pozri časť 5.2).

Abstinenčné príznaky pozorované po prerušení liečby

Je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby escitalopramom sa má dávka znižovať postupne počas jedného až dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku abstinenčných príznakov (pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné príznaky, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale pomalšie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Súbežná liečba neselektívnymi ireverzibilnými inhibítormi monoamínooxidázy (inhibítormi MAO) je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu spojeného s agitovanosťou, tremorom, hypertermiou, atď. (pozri časť 4.5).

Kombinácia escitalopramu s reverzibilnými inhibítormi MAO‑A (napr. moklobemidom) alebo s reverzibilným neselektívnyminhibítorom MAO linezolidom je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nasledujúce osobitné upozornenia a opatrenia sa vzťahujú na terapeutickú skupinu selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI).

Použitie u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov

Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých mladších ako 18 rokov. Správanie súvisiace so samovraždou (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (hlavne agresivita, vzdorovité správanie a hnev) boli v klinických štúdiách pozorované častejšie u detí a mladistvých liečených antidepresívami v porovnaní s deťmi a mladistvými liečenými placebom. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie pre liečbu, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli vzniku samovražedných príznakov. Okrem toho chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí a mladistvých týkajúce sa rastu, dospievania, kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Paradoxná úzkosť

U niektorých pacientov s panickou poruchou môže na začiatku liečby antidepresívami dôjsť k zvýrazneniu príznakov úzkosti. Táto paradoxná reakcia zvyčajne odoznie v priebehu dvoch týždňov pokračujúcej liečby. Aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu anxiogénneho účinku, liečbu sa odporúča začať nízkou dávkou (pozri časť 4.2).

Záchvaty kŕčov

Ak u pacienta vzniknú záchvaty kŕčov po prvý krát alebo sa zvýši ich frekvencia ( u pacientov s už diagnostikovanou epilepsiou ), liečba týmto liekom sa musí ukončiť. Pacientom s nestabilnou epilepsiou sa SSRI nemajú podávať a pacientov s kontrolovanou epilepsiou treba pri ich podávaní starostlivo sledovať.

Mánia

SSRI sa majú používať opatrne u pacientov s anamnézou mánie/hypománie. Ak sa pacient dostáva do manickej fázy, liečba SSRI sa má ukončiť.

Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba SSRI ovplyvniť kontrolu glykémie (hypoglykémia alebo hyperglykémia). Môže byť potrebná úprava dávky inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo zhoršenie klinického stavu

Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému ústupu choroby. Nakoľko zlepšenie sa nemusí prejaviť počas prvých alebo niekoľkých ďalších týždňov liečby, pacientov treba starostlivo sledovať až dovtedy, kým k takémuto zlepšeniu nedôjde. Všeobecnou klinickou skúsenosťou je, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Aj ďalšie psychiatrické poruchy, na ktoré sa escitalopram predpisuje, sa môžu spájať so zvýšeným rizikom udalostí súvisiacich so samovraždou. Tieto poruchy môžu byť okrem toho komorbidné s veľkou depresívnou poruchou . Pri liečbe pacientov s ďalšími psychiatrickými poruchami sa preto musia dodržiavať rovnaké opatrenia ako sú opatrenia pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou.

Je známe, že pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými myšlienkami v anamnéze, alebo pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, sú vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať. Metaanalýza placebom kontrolovaných klinických štúdií skúmajúcich liečbu antidepresívami u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami preukázala zvýšené riziko samovražedného správania pri liečbe antidepresívami v porovnaní s liečbou placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Počas medikamentóznej liečby, najmä v skorej fáze liečby a po zmenách dávky, majú byť pacienti a obzvlášť vysokorizikoví pacienti pod prísnym dohľadom. Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na potrebu sledovania pre akékoľvek klinické zhoršenie, samovražedné správanie alebo myšlienky a na to, že ak budú takéto príznaky prítomné, musia ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Akatízia/psychomotorický nepokoj

Podávanie SSRI/SNRI (selektívnych inhibítorov spätného vychytávania noradrenalínu) je spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo tiesnivým pocitom nepokoja a potrebou pohybu, často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Akatízia sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytne počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých dôjde k týmto príznakom, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Hyponatriémia

Pri podávaní SSRI bola zriedkavo hlásená hyponatriémia, pravdepodobne ako dôsledok neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH), ktorá po prerušení liečby zvyčajne ustúpi. Opatrnosť je nutná u rizikových pacientov, akými sú starší pacienti, pacienti s cirhózou alebo pacienti súbežne liečení liekmi, o ktorých sa vie, že vyvolávajú hyponatriémiu.

Krvácanie

Pri podávaní SSRI boli hlásené prípady krvácania do kože, ako sú ekchymózy a purpura. Odporúča sa opatrnosť u pacientov užívajúcich SSRI, najmä ak súbežne užívajú perorálne antikoagulanciá alebo lieky, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu trombocytov [napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), tiklopidín a dipyridamol], a u pacientov so známym sklonom ku krvácaniu (pozri časť 4.5).

Elektrokonvulzívna terapia (EKT)

K dispozícii sú obmedzené klinické skúsenosti so súbežným podávaním SSRI a EKT, a preto sa odporúča opatrnosť.

Serotonínový syndróm

Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní escitalopramu a liečiv so serotonínergným účinkom, akým je sumatriptán alebo iné triptány, tramadol a tryptofán.

U pacientov užívajúcich SSRI súbežne so serotonínergnými liekmi sa v zriedkavých prípadoch hlásil serotonínový syndróm. Kombinácia príznakov, akými sú agitovanosť, tremor, myoklónia a hypertermia, môže naznačovať rozvoj serotonínového syndrómu. Ak k tomu dôjde, liečba SSRI a serotonínergnými liekmi sa má okamžite prerušiť a má sa začať symptomatická liečba.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné podávanie SSRI a rastlinných liekov obsahujúcich ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich reakcií (pozri časť 4.5).

Abstinenčné príznaky pozorované po prerušení liečby

Abstinenčné príznaky sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8).V klinických štúdiách sa nežiaduce udalosti po prerušení liečby vyskytli približne u 25 % pacientov liečených escitalopramom a u 15 % pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane dĺžky liečby, dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie a pocitu úrazu elektrickým prúdom), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia. Tieto príznaky sú zvyčajne mierne až stredne ťažké, avšak u niektorých pacientov môže byť ich intenzita silná. Zvyčajne sa vyskytnú počas prvých dní po prerušení liečby, ale takéto príznaky boli veľmi zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí dávku vynechali neúmyselne. Tieto príznaky sú prechodné a zvyčajne ustúpia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2 ‑ 3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča, aby sa dávka escitalopramu znižovala postupne počas doby niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri „Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby“, časť 4.2).

Ischemická choroba srdca

U pacientov s ischemickou chorobou srdca sa vzhľadom na obmedzené klinické skúsenosti odporúča opatrnosť (pozri časť 5.3).

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Kontraindikované kombinácie:

Ireverzibilné neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Boli hlásené prípady závažných reakcií u pacientov, ktorí užívali SSRI v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) a tiež u pacientov, ktorí v krátkom období po ukončení terapie s podávaním SSRI začali užívať takéto IMAO (pozri časť 4.3). V niektorých prípadoch došlo k vzniku serotonínového syndrómu (pozri časť 4.8).

Escitalopram je kontraindikovaný v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Možno ho začať podávať 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným IMAO. Po ukončení terapie escitalopramom treba počkať najmenej 7 dní pred začatím liečby neselektívnym, ireverzibilným IMAO.

Reverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy (moklobemid)

Vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu je kombinácia escitalopramu s inhibítorom MAO-A kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa liečbu začať najnižšou odporúčanou dávkou a starostlivejšie pozorovať pacienta.

Reverzibilný neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (linezolid)

Antibiotikum linezolid je reverzibilný neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom, ktorí sú liečení escitalopramom. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, má sa podávať v minimálnych dávkach a pod starostlivým dohľadom lekára (pozri časť 4.3).

Ireverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy B (selegilín)

Pri súbežnej liečbe so selegilínom (ireverzibilný inhibítor MAO-B) je potrebná opatrnosť vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu. Selegilín sa v dávkach do 10 mg/deň bezpečne užíval s racemickým citalopramom.

Kombinácie vyžadujúce zvláštnu pozornosť pri podávaní:

Serotonergné lieky

Súbežné podávanie spolu so serotonergnými liekmi (napr. tramadol, sumatriptán a iné triptány) môže spôsobiť serotonínový syndróm.

Lieky znižujúce záchvatový prah

SSRI môžu znížiť záchvatový prah. Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré tiež môžu znížiť záchvatový prah, sa odporúča zvýšená opatrnosť (napr. antidepresíva – tricyklické a SSRI; neuroleptiká − fenotiazíny, tioxantény a butyrofenóny; meflochín, bupropión a tramadol).

Lítium, tryptofán

Sú známe prípady zosilnenia účinku pri súbežnom podávaní SSRI s lítiom alebo tryptofánom. Preto je pri súbežnom podávaní SSRI spolu s takýmito liekmi potrebná opatrnosť.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Krvácanie

Escitalopram môže ovplyvniť účinok perorálnych antikoagulancií. U pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá, treba pri začatí alebo ukončení liečby escitalopramom starostlivo monitorovať zrážanie krvi (pozri časť 4.4).

Alkohol

Nepredpokladajú sa žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické interakcie medzi escitalopramom a alkoholom. Avšak rovnako ako pri iných psychotropných liekoch sa kombinácia s alkoholom neodporúča.

Farmakokinetické interakcie

Vplyv iných liekov na farmakokinetiku escitalopramu

Metabolizmus escitalopramu je sprostredkovaný hlavne enzýmom CYP2C19. V menšej miere aj enzýmami CYP3A4 a CYP2D6. Zdá sa, že metabolizmus hlavného metabolitu S-DCT (demetylovaný escitalopram) je čiastočne katalyzovaný CYP2D6.

Súbežné podávanie escitalopramu a omeprazolu v jednej dávke 30 mg denne (inhibítor CYP2C19) viedlo k miernemu (približne 50 %) zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu.

Súbežné podávanie escitalopramu a cimetidínu 400 mg dvakrát denne (stredne silný celkový inhibítor enzýmov) viedlo k miernemu (približne 70 %) zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu.

Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní inhibítorov CYP2C19 (napr. omeprazol, esomeprazol, fluvoxamín, lanzoprazol, tiklopidín) alebo cimetidínu. Zníženie dávky escitalopramu môže byť nutné na základe sledovania vedľajších účinkov počas súbežnej liečby.

Vplyv escitalopramu na farmakokinetiku iných liekov

Escitalopram inhibuje enzým CYP2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré sú metabolizované hlavne týmto enzýmom a ktoré majú úzky terapeutický index, napr. flekainid, propafenón a metoprolol (pri použití pri srdcovom zlyhaní), alebo pri súbežnom podávaní niektorých liekov ovplyvňujúcich CNS metabolizovaných hlavne CYP2D6, napr. antidepresíva ako desipramín, klomipramín a nortriptylín; alebo antipsychotiká ako risperidón, tioridazín a haloperidol. Môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Súbežné podávanie desipramínu alebo metoprololu viedlo v obidvoch prípadoch k dvojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hladiny týchto substrátov CYP2D6.

V štúdiách in vitrosa preukázalo, že escitalopram môže spôsobiť aj slabú inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní liekov, ktoré sú metabolizované CYP2C19 sa odporúča opatrnosť.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Sú dostupné iba obmedzené klinické údaje o použití escitalopramu v gravidite.

V reprodukčných toxikologických štúdiách s escitalopramom na potkanoch boli pozorované embryotoxické a fetotoxické účinky, ale nezistil sa zvýšený výskyt malformácii (pozri časť 5.3).

Escitalopramsa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch a len po dôkladnom zvážení prospešnosti liečby a možného rizika.

Ak matka pokračovala v užívaní escitalopramudo neskorších štádií gravidity, hlavne v treťom trimestri, novorodenec sa musí sledovať. Je potrebné vyhýbať sa náhlemu vysadeniu liečby počas gravidity.

U novorodencov matiek, ktoré užívali antidepresíva zo skupiny SSRI/SNRI v neskorších štádiách gravidity sa môžu objaviť nasledujúce symptómy: poruchy dýchania, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestálosť telesnej teploty, problémy s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia, hyperreflexia, tremor, nervozita spojená so strachom, podráždenosť, letargia, neustály plač, ospalosť a ťažkosti so spánkom. Tieto symptómy môžu byť spôsobené buď serotonergným účinkom alebo sú to symptómy z prerušenia liečby. Vo väčšine prípadov sa komplikácie objavia okamžite alebo zanedlho (< 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie SSRI v tehotenstve, najmä v neskorej fáze tehotenstva, môže zvýšiť riziko pretrvávajúcej pľúcnej hypertenzie u novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo asi u 5 prípadov na 1000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa PPHN vyskytuje v1 až 2 prípadoch na 1000 tehotenstiev.

Laktácia

Predpokladá sa, že sa escitalopram vylučuje do materského mlieka.

V dôsledku toho sa neodporúča dojčiť počas liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aj keď sa dokázalo, že escitalopram neovplyvňuje intelektuálne funkcie ani psychomotorický výkon, každá psychoaktívna látka môže ovplyvniť úsudok alebo zručnosti.

Pacientov je potrebné upozorniť na možné riziko ovplyvnenia schopností viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú počas prvého alebo druhého týždňa liečby a obvykle sa ich intenzita a frekvencia s pokračujúcou liečbou zmierni.

Nežiaduce účinky liekov známe pre skupinu SSRI a taktiež hlásené pri escitaloprame v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach alebo zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh sú uvedené v nasledujúcom zozname podľa tried orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú prevzaté z klinických štúdií; nie sú upravené vzhľadom na placebo.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až < 1/10); menej časté (1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Triedy orgánových systémov	Častosť výskytu	Nežiaduce účinky
Poruchy krvi a lymfatického systému	neznáme	trombocytopénia
Poruchy imunitného systému	zriedkavé	anafylaktické reakcie
Poruchy endokrinného systému	neznáme	neadekvátna sekrécia ADH
Poruchy metabolizmu a výživy	časté	znížená chuť do jedla, zvýšená chuť do jedla, zvýšená hmotnosť
	menej časté	znížená hmotnosť
	neznáme	hyponatriémia, anorexia2
Psychické poruchy	časté	úzkosť, nepokoj, abnormálne sny, pokles libida u mužov aj u žien, anorgazmia u žien
	menej časté	škrípanie zubami, agitovanosť, nervozita, záchvaty paniky, zmätený stav
	zriedkavé	agresivita, depersonalizácia, halucinácie
	neznáme	mánia, suicidálne predstavy, suicidálne správanie1
Poruchy nervového systému	časté	insomnia, somnolencia, závraty, parestézia, tremor
	menej časté	poruchy chuti, poruchy spánku, synkopa
	zriedkavé	serotonínový syndróm
	neznáme	dyskinéza, pohybové poruchy, kŕče, akatízia/ psychomotorický nepokoj2
Poruchy oka	menej časté	mydriáza, poruchy videnia
Poruchy ucha a labyrintu	menej časté	tinnitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	menej časté	tachykardia
	zriedkavé	bradykardia
Poruchy ciev	neznáme	ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	časté	sinusitída, zívanie
	menej časté	krvácanie z nosa
Poruchy gastrointestinálneho traktu	veľmi časté	nevoľnosť
	časté	hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach
	menej časté	gastrointestinálna hemorágia (vrátane rektálnej hemorágie)
Poruchy pečene a žlčových ciest	neznáme	hepatitída, abnormálne výsledky pečeňových testov
Poruchy kože a podkožného tkaniva	časté	zvýšené potenie
	menej časté	žihľavka, alopécia, vyrážky, pruritus
	neznáme	ekchymóza, angioedémy
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	časté	artralgia, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	neznáme	retencia moču
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	časté	muži: porucha ejakulácie, impotencia
	menej časté	ženy: metrorágia, menorágia
	neznáme	galaktorea, muži: priapizmus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	časté	únava, horúčka
	menej časté	edém

⁾Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby alebo zanedlho po ukončení liečby escitalopramom (pozri aj časť 4.4).

2 Tieto prípady boli popísané pre terapeutickú skupiny SSRI

V období po uvedení lieku na trh, prevažne u pacientov so srdcovou poruchou v anamnéze, boli hlásené prípady predĺženia QT-intervalu.

Špeciálne populácie

Epidemiologické štúdie, vykonané najmä u pacientov vo veku 50 rokov a starších, poukazujú na zvýšené riziko zlomenín u pacientov užívajúcich SSRI a TCA. Mechanizmus vedúci k tomuto riziku nie je známy.

Abstinenčné príznaky pozorované pri ukončení liečby

Prerušenie liečby antidepresívami zo skupiny SSRI/SNRI (hlavne po náhlom prerušení) bežne vedie k abstinenčným príznakom. Závraty, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézie a pocitu elektrických šokov), poruchy spánku (zahrňujúce insomniu a intenzívne sny), agitovanosť alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia sú najčastejšie hlásenými reakciami. Obvykle sú tieto príznaky mierne až stredne intenzívne a spontánne ustupujúce, avšak u niektorých pacientov môžu mať ťažký a/alebo dlhodobejší priebeh. Ak liečba escitalopramom už nie je potrebná, odporúča sa pri ukončovaní liečby znižovať dávku postupne (pozri časť 4.2 a 4.4).

4.9 Predávkovanie

Toxicita

Skúsenosti s predávkovaním escitalopramom v klinickej praxi sú obmedzené a v mnohých prípadoch zahŕňajú súbežné predávkovanie inými liekmi. Vo väčšine prípadov neboli hlásené žiadne alebo len mierne symptómy. Fatálne prípady predávkovania samotným escitalopramom boli hlásené len veľmi zriedkavo, vo väčšine prípadov išlo o predávkovanie súbežne aj s inými liekmi. Dávky medzi 400 a 800 mg samotného escitalopramu boli užité bez akýchkoľvek závažných symptómov.

Symptómy

Symptómy pozorované pri nahlásených prípadoch predávkovania escitalopramom zahŕňajú hlavne symptómy súvisiace s centrálnym nervovým systémom (od závratov, triašky a agitovanosti až po zriedkavé prípady serotonínového syndrómu, kŕčov a kómy), symptómy súvisiace s gastrointestinálnym traktom (nauzea/vracanie), s kardiovaskulárnym systémom (hypotenzia, tachykardia, predĺženie QT-intervalu a arytmia) a s rovnovážnym stavom elektrolytov/tekutín (hypokaliémia, hyponatriémia).

Liečba

Neexistuje špecifické antidotum. Je potrebné zabezpečiť a udržať priechodné dýchacie cesty, zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Má sa zvážiť výplach žalúdka a použitie aktívneho uhlia. Po perorálnom užití sa má výplach žalúdka urobiť čo najskôr. Odporúča sa monitorovanie funkcií srdca a vitálnych funkcií a zároveň celková symptomatická podporná liečba.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidepresíva, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu

ATC kód: N06AB10

Mechanizmus účinku:

Escitalopram je selektívnym inhibítorom spätného vychytávania serotonínu (5-HT) s vysokou afinitou k primárnemu väzbovému miestu. Tiež sa viaže na alosterické miesto na serotonínovom transportéri, s 1 000-násobne nižšou afinitou.

Escitalopram nemá žiadnu alebo len nízku afinitu voči viacerým receptorom, vrátane 5-HT_1A, 5-HT₂, DA D₁a D₂receptorov, α₁-, α₂-, -adrenoreceptorov, histamínových H₁, muskarínových cholinergických, benzodiazepínových a opioidných receptorov.

Jediný pravdepodobný mechanizmus účinku, ktorý vysvetľuje farmakologické a klinické účinky escitalopramu, je inhibícia spätného vychytávania 5-HT.

Klinická účinnosť

Veľké depresívne epizódy

Escitalopram bol účinný v akútnej liečbe veľkých depresívnych epizód v troch zo štyroch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, krátkodobých (8-týždňových) štúdiách. V dlhodobej štúdii zameranej na prevenciu relapsu bolo 274 pacientov, ktorí v otvorenej úvodnej 8-týždňovej fáze odpovedali na liečbu escitalopramom v dávkach 10 alebo 20 mg denne a po následnej randomizácii pokračovali v liečbe escitalopramom v nezmenenej dávke alebo im bolo podávané placebo počas 36 týždňov. Pacienti v tejto štúdii, ktorí naďalej dostávali escitalopram, boli počas nasledujúcich 36 týždňov signifikantne menej náchylní na relapsy v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.

Sociálna úzkostná porucha

Escitalopram bol účinný v troch krátkodobých (12-týždňových) štúdiách a u respondentov v 6-mesačnej štúdii prevencie relapsu pri sociálnej úzkostnej poruche. V 24-týždňovej štúdii na stanovenie dávky bola potvrdená účinnosť 5, 10 a 20 mg escitalopramu.

Generalizovaná úzkostná porucha

Escitalopram v dávkach 10 a 20 mg/deň bol účinný v štyroch zo štyroch placebom kontrolovaných štúdiách.

V súhrnných údajoch z troch štúdií s podobným dizajnom, ktoré zahŕňali 421 pacientov liečených escitalopramom a 419 pacientov liečených placebom bolo 47,5% a 28,9% pacientov, ktorí odpovedali na liečbu, v uvedenom poradí, a 37,1% a 20,8% tých, ktorí neodpovedali na liečbu. Pretrvávajúci účinok sa pozoroval od 1. týždňa.

Udržanie účinnosti escitalopramu v dávke 20 mg/deň sa preukázalo v 24- až 76-týždňovej, randomizovanej štúdii zameranej na udržanie účinnosti u 373 pacientov, ktorí odpovedali na liečbu počas úvodnej 12-týždňovej nezaslepenej liečby.

Obsedantno-kompulzívna porucha

V randomizovanej, dvojito zaslepenej, klinickej štúdii sa celkové skóre Y-BOCS u pacientov s escitalopramom v dávke 20 mg/deň oddelilo od skóre pacientov dostávajúcich placebo po 12 týždňoch. Po 24 týždňoch boli obe dávky escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň účinnejšie než placebo.

Prevencia relapsu sa preukázala pri dávkach escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu escitalopramom v otvorenej 16-týždňovej štúdii a ktorí vstúpili do 24-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia je takmer kompletná a nezávislá od príjmu potravy. (Priemerný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie /priemerná hodnota T_max/ je 4 hodiny po opakovaných dávkach.) Podobne ako pri racemickom citaloprame, tak aj pri escitaloprame sa predpokladá celková biologická dostupnosť na úrovni okolo 80 %.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem (V_d,/F) po perorálnom podaní je okolo 12 − 26 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je nižšia ako 80 % pre escitalopram aj pre jeho hlavné metabolity.

Biotransformácia

Escitalopram sa metabolizuje v pečeni na demetylované a didemetylované metabolity. Obidva typy metabolitov sú farmakologicky aktívne. Alternatívne môže byť dusík oxidovaný na formu N-oxidového metabolitu. Materská látka aj metabolity sa čiastočne vylučujú vo forme glukuronidov. Po opakovanom dávkovaní sú priemerné koncentrácie demetylovaných a didemetylovaných metabolitov zvyčajne 28 − 31 % a < 5 % z koncentrácie escitalopramu. Biotransformácia escitalopramu na demetylovaný metabolit je sprostredkovaná hlavne enzýmom CYP2C19. Do určitej miery sa môžu podieľať aj enzýmy CYP3A4 a CYP2D6.

Eliminácia

Eliminačný polčas (t_1/2) po opakovanom dávkovaní je asi 30 hodín a orálny plazmatický klírens (Cl_oral) je približne 0,6 l/min. Hlavné metabolity majú výrazne dlhší polčas eliminácie. Predpokladá sa, že escitalopram a hlavné metabolity sa eliminujú tak hepatálnou (metabolickou), ako aj renálnou cestou, pričom hlavná časť dávky sa vylúči močom v podobe metabolitov.

Escitalopram má lineárnu farmakokinetiku. Rovnovážny stav plazmatickej hladiny sa dosiahne približne v priebehu týždňa. Pri dávke 10 mg denne sa v rovnovážnom stave dosiahnu priemerné koncentrácie 50 nmol/l (v rozpätí 20 − 125 nmol/l).

Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)

Zdá sa, že escitalopram sa eliminuje u starších pacientov v porovnaní s mladšími pomalšie. Plocha pod krivkou predstavujúca systémovú expozíciu (AUC) je u starších pacientov asi o 50 % vyššia v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia pečene

U pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením pečene (Childovo-Pughovo kritérium A a B) je eliminačný polčas escitalopramu asi dvakrát dlhší a expozícia asi o 60 % vyššia než u jedincov s normálnou funkciou pečene (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov so zníženou funkciou obličiek (CL_CR10 – 53 ml/min) sa pri racemickom citaloprame pozoroval dlhší polčas a mierne zvýšená expozícia. Plazmatická koncentrácia metabolitov sa nesledovala, ale môže byť zvýšená (pozri časť 4.2).

Polymorfizmus

Pozorovalo sa, že ľudia so slabou metabolickou aktivitou vo vzťahu k CYP2C19 mali dvojnásobne vyššiu plazmatickú koncentráciu escitalopramu ako osoby so značnou metabolickou aktivitou. U ľudí so slabou metabolickou aktivitou vo vzťahu k CYP2D6 sa nepozorovala signifikantná zmena v expozícii (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Vzhľadom na to, že premosťujúce toxikokinetické a toxikologické štúdie escitalopramu a citalopramu na potkanoch preukázali podobný profil obidvoch látok, obvyklá kompletná séria predklinických štúdií s escitalopramom sa neuskutočnila. Z tohto dôvodu môžu byť všetky údaje o citaloprame extrapolované na escitalopram.

V porovnávacích toxikologických štúdiách na potkanoch escitalopram a citalopram spôsobovali kardiálnu toxicitu, vrátane kongestívneho srdcového zlyhania, po niekoľkotýždňovom podávaní pri použití dávok, ktoré spôsobovali celkovú toxicitu. Zdá sa, že kardiálna toxicita väčšmi korelovala s najvyššou plazmatickou koncentráciou než so systémovou expozíciou (AUC).

Pri najvyššej plazmatickej hladine 8-krát vyššej, aká sa dosahuje v klinickej praxi, neboli zaznamenané žiadne toxické účinky, kým AUC pre escitalopram bola len 3- až 4-krát vyššia ako je expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Hodnoty AUC pre S-enantiomér citalopramu boli 6- až 7-krát vyššie ako expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Tieto zistenia pravdepodobne súvisia so zvýšeným vplyvom na biogénne amíny, čo je však až druhotné vo vzťahu k primárnemu farmakologickému pôsobeniu, ktoré spôsobuje hemodynamické účinky (zníženie koronárneho prietoku) a ischémiu. Presný mechanizmus kardiálnej toxicity pri potkanoch však nie je známy. Klinické skúsenosti s citalopramom a skúsenosti z klinických štúdií s escitalopramom nenaznačujú žiaden klinický význam týchto zistení.

Po dlhodobom podávaní escitalopramu a citalopramu potkanom bol pozorovaný zvýšený obsah fosfolipidov v niektorých tkanivách, napr. v pľúcach, v nadsemenníkoch a v pečeni. V prípade nadsemeníkov a pečene bola expozícia porovnateľná s dávkami používanými v klinickej praxi. Po ukončení terapie je tento jav reverzibilný. Akumulácia fosfolipidov (fosfolipidóza) pri zvieratách sa pozorovala v súvislosti s mnohými katiónovými amfifilickými liekmi. Nie je známe, či má tento jav signifikantný význam pre človeka.

V toxikologickej štúdii na potkanoch zameranej na sledovanie vplyvu na vývoj plodu boli pozorované embryotoxické účinky (znížená hmotnosť plodu a reverzibilné oneskorenie osifikácie) pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití. Nebola zaznamenaná zvýšená frekvencia malformácii. V pre- a postnatálnych štúdiách sa ukázalo znížené prežívanie mláďat v období laktácie pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Mikrokryštalická celulóza

Koloidný oxid kremičitý

Mastenec

Sodná soľ kroskarmelózy

Magnéziumstearát

Obal tablety:

Hypromelóza

Makrogol 400

Oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVdC/Al blister v papierovej škatuli; 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (10, 15 mg)

PVC/PE/PVdC/Al blister v papierovej škatuli; 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (20 mg)

oPA/Aluminium/PVC/Aluminium blister v papierovej škatuli; 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (10, 15 mg)

oPA/Aluminium/PVC/Aluminium blister v papierovej škatuli; 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (20 mg)

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnýmipožiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Vipharm S.A.

11 Przewoźników str

03-691 Warsaw

Poland

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Miraklide 10 mg: 30/0606/10-S

Miraklide 15 mg: 30/0607/10-S

Miraklide 20 mg: 30/0608/10-S

8. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

08.09.2010/

8. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2011