Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2013/07519 - ZIB

Písomná informácia pre používateľa

^{Monkasta 10 mg filmom obalené tablety}

^{Pre dospelých a dospievajúcich pacientov starších ako 15 rokov}

^montelukast

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Monkasta a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Monkastu

3. Ako užívať Monkastu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Monkastu

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Monkasta a na čo sa používa

Liečivom v Monkaste 10 mg tabletách je montelukast, ktorý je antagonista leukotriénového receptora. Blokuje látky nazývané leukotriény, ktoré sa prirodzene vyskytujú v pľúcach. Leukotriény spôsobujú zúženie dýchacích ciest a vznik zápalu v pľúcach, čo môže vyvolať príznaky astmy. Leukotriény spôsobujú tiež alergické príznaky. Blokáda leukotriénov zlepšuje príznaky sezónnej alergie (známej tiež ako sezónna alergická nádcha alebo senná nádcha).

Monkasta sa používa na liečbu dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní svojou liečbou a potrebujú dodatočnú liečbu. Monkasta taktiež zlepšuje príznaky sezónnej alergie u astmatických pacientov so sezónnou alergiou.

Monkasta tiež pomáha predchádzať príznakom astmy u dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších, ktoré vyvolala námaha.

Čo je astma?

Astma je dlhodobé ochorenie.

Astma zahŕňa:

• ťažkosti s dýchaním z dôvodu zúženia dýchacích ciest. Toto zúženie sa vplyvom rôznych podmienok môže zhoršovať alebo zlepšovať.

• citlivé dýchacie cesty, ktoré reagujú na mnoho vecí, ako je cigaretový dym, peľ, studený vzduch alebo námaha,

• opuch (zápal) výstelky dýchacích ciest.

K príznakom astmy patria: kašeľ, sipot a tlak na hrudníku.

Čo sú sezónne alergie?

Sezónne alergie (tiež známe ako senná nádcha alebo sezónna alergická nádcha) sú alergické reakcie často vyvolané poletujúcim peľom zo stromov, tráv a burín. K typickým príznakom sezónnych alergií patria upchatý, zahlienený, svrbiaci nos; kýchanie; slziace, opuchnuté, červené, svrbiace oči.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Monkastu

Informujte svojho lekára o všetkých zdravotných ťažkostiach alebo alergiách, ktoré teraz máte alebo ste mali v minulosti.

Neužívajte Monkastu

• ak ste alergický na montelukast alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Upozornenia a opatrenia

Je dôležité, aby ste užívali Monkastu, tak ako vám to predpísal lekár, dokonca aj vtedy, keď nemáte príznaky alebo ak prekonávate astmatický záchvat.

Perorálna Monkasta (užívaná ústami) NIE JE určená na liečbu náhlych záchvatov dýchavičnosti. V takomto prípade vám nepomôže a na takýto účel nemá byť použitá. Ak sa záchvat objaví, riaďte sa pokynmi, ktoré vám dal lekár. Je veľmi dôležité, aby ste vždy mali pri sebe inhalačný záchranný liek, ktorý je potrebný pri takomto záchvate.

Ak potrebujete používať svoj inhalátor s beta-agonistami (nazývaný bronchodilatátor alebo inhalátor na uvoľnenie dýchania) častejšie ako zvyčajne, čo najskôr sa poraďte s vašim lekárom.

Monkasta nemá nahradiť liečbu steroidmi (či už inhalovanými alebo užívanými ústami), ktorú už môžete podstupovať.

Astmatickí pacienti citliví na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí užívajú Monkastu, sa majú naďalej vyvarovať používania kyseliny acetylsalicylovej a iných perorálnych nesteroidných protizápalových liekov.

U malého počtu pacientov užívajúcich lieky na astmu, vrátane montelukastu, hoci sa neukázalo, že by ich spôsobil montelukast, sa pozorovali určité zriedkavé stavy. Ak sa u vás vyskytne kombinácia niektorých nasledovných príznakov, najmä ak pretrvávajú alebo sa zhoršia, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc:

• ochorenie podobné chrípke,

• zhoršenie dýchavičnosti,

• mravčenie alebo znecitlivenie končatín a/alebo

• vyrážka.

Deti

Pre deti vo veku 2 až 5 rokov je určená Monkasta 4 mg žuvacie tablety.

Pre deti vo veku 6 až 14 rokov je určená Monkasta 5 mg žuvacie tablety.

Iné lieky a Monkasta

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.Predovšetkým povedzte vášmu lekárovi, ak užívate fenobarbital alebo fenytoín (používané na liečbu epilepsie), rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy alebo iných infekcií) alebo gemfibrozil (používaný na liečbu vysokých hladín lipidov v plazme), pretože môžu ovplyvniť účinok Monkasty.

Monkasta sa môže užívať spolu s inými liekmi, ktoré možno užívate na astmu.

Monkasta a jedlo

Liek môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Dojčenie

Nie je známe, či montelukast prechádza do materského mlieka. Ak dojčíte alebo plánuje dojčiť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začne užívať Monkastu.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Nepredpokladá sa, že Monkasta ovplyvní schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Individuálna odpoveď na liečbu sa však môže líšiť. Niektoré vedľajšie účinky, ktoré boli veľmi zriedkavo hlásené v súvislosti s Monkastou, môžu ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Monkasta obsahuje laktózu.

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Monkastu

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám to povedal váš lekár. Ak si nie ste s niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Užívajte Monkastu raz denne, večer,s jedlom alebo bez jedla, podľa inštrukcií vášho lekára.

Zvyčajná dávka pre dospelých a dospievajúcich starších ako 15 rokov je jedna 10 mg tableta denne.

Z dôvodu zabezpečenia kontroly astmy je dôležité, aby ste pokračovali v liečbe Monkastou tak dlho ako to určí váš lekár, bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte príznaky choroby. Monkasta môže liečiť astmu len v tom prípade, keď sa užíva bez prerušenia.

Tablety Monkasta sa nemajú užívať spolu s inými liekmi, obsahujúcimi rovnaké liečivo, montelukast.

Použitie u detí

Tablety Monkasta 10 mg sa neodporúčajú na používanie u detí mladších ako 15 rokov.

Ak užijete viac Monkasty, ako máte

Ak užijete viac Monkasty, ako máte čo najskôr sa poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom.

Vo väčšine prípadov predávkovania neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky hlásené pri predávkovaní patrili: smäd, ospalosť, bolesť hlavy, hyperaktivita a bolesť brucha.

Ak zabudnete užiť Monkastu

Ak zabudnete užiť tabletu, pokračujte s ďalšou tabletou ako zvyčajne. Neužívajte tabletu mimo dávkovaciu schému, jednoducho pokračujte podľa obvyklej schémy jedna tableta jedenkrát denne.

Ak prestanete užívať Monkastu

Monkasta môže liečiť astmu len vtedy, ak sa užíva nepretržite.

Je dôležité, aby ste Monkastu užívali tak dlho, ako vám povie váš lekár, aby ste udržali astmu pod kontrolou.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa vášho lekára.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

V klinických skúšaniach s montelukastom 10 mg filmom obalenými tabletami boli najčastejšie hlásené nasledovné vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u 1 zo 100 pacientov a menej ako 1 z 10 pacientov) súvisiace s montelukastom:

• bolesť brucha,

• bolesť hlavy.

Tieto boli zvyčajne mierne a vyskytovali sa s rovnakou frekvenciou u pacientov liečených Monkastou ako placebom (tablety, ktoré neobsahujú liečivo).

Častosť možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je definovaná podľa nasledujúceho pravidla:

Veľmi časté: môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb,

Časté: môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb,

Menej časté: môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb,

Zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb,

Veľmi zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb.

Po uvedení lieku na trh boli dodatočne hlásené nasledovné vedľajšie účinky:

• infekcia horných dýchacích ciest (veľmi časté),

• zvýšený sklon ku krvácaniu (zriedkavé),

• alergické reakcie vrátane opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri dýchaní alebo prehĺtaní (menej časté),

• zmeny správania a nálady [poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, ťažkosti so spánkom, námesačnosť, podráždenosť, pocit úzkosti, nepokoj, agitovanosť vrátane agresívneho alebo nepriateľského správania, depresia (menej časté); tras (zriedkavé); halucinácie, dezorientácia, samovražedné myšlienky a činy (veľmi zriedkavé)],

• závrat, ospalosť, mravčenie/znecitlivenie, záchvat (menej časté),

• palpitácie (búšenie srdca) (zriedkavé),

• krvácanie z nosa (menej časté),

• hnačka, nevoľnosť, vracanie (časté); sucho v ústach, tráviace ťažkosti (menej časté),

• hepatitída (zápal pečene) (veľmi zriedkavé),

• vyrážka (časté); podliatina, svrbenie, žihľavka (menej časté); citlivé červené opuchliny pod kožou, najčastejšie na predkolení (erythema nodosum), závažné kožné reakcie (multiformný erytém), ktorý sa môže objaviť bez varovania (veľmi zriedkavé),

• bolesť kĺbov alebo svalov, svalové kŕče (menej časté),

• horúčka (časté); únava, celkový pocit choroby, opuch (menej časté).

U astmatických pacientov liečených montelukastom boli veľmi zriedkavo hlásené stavy, ktoré boli kombináciou príznakov, ako sú ochorenie podobné chrípke, mravčenie alebo znecitlivenie horných a dolných končatín, zhoršenie pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka (Churgovej-Straussovej syndróm). Ak pocítite jeden alebo viac týchto príznakov, okamžite to musíte povedať vášmu lekárovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením nežiaducich účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Monkastu

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Monkasta obsahuje

• Liečivo je montelukast. Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg montelukastu (vo forme sodnej soli).

• Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, prášková celulóza, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ kroskarmelózy a magnéziumstearát v jadre tablety a hypromelóza, oxid titaničitý (E171), mastenec, propylénglykol, červený oxid železitý (E172), žltý oxid železitý (E172) v obalovej vrstve.

Ako vyzerá Monkasta a obsah balenia

Filmom obalené tablety sú marhuľovej farby, okrúhle, mierne vypuklé z oboch strán, so skosenými hranami.

Filmom obalené tablety sú balené v škatuľkách so 7, 10, 14, 20, 28, 30, 49, 50, 56, 84, 90, 98, 100, 140 alebo 200 tabletami v blistroch.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Krka, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

Výrobca

Krka, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

Krka Polska SP. z.o.o.

Równoległa 5

Warszawa

Poľsko

TAD Pharma GmbH

Hein-Lohmann Strasse 5

27472 Cuxhaven

Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Členský štát	Názov lieku
Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nórsko, , Švédsko	Montelukast Krka
Írsko, Veľká Británia	Montelukast
Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Taliansko, Španielsko, Nemecko	Monkasta
Maďarsko	Monalux
Portugalsko	Montelucaste Krka

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v decembri 2014.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2013/07519 - ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Monkasta10 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg montelukastu (vo forme sodnej soli).

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 81,94 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Tablety sú marhuľovej farby, okrúhle, mierne bikonvexné, so skosenými hranami.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

Monkasta je indikovaná na liečbu astmy ako prídavná liečba u dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších s miernou až stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých podávanie „podľa potreby“ beta-agonistov s krátkodobým účinkom nezabezpečuje dostatočnú klinickú kontrolu astmy.U tých astmatických pacientov, ktorým bola Monkasta indikovaná na liečbu astmy, môže tiež Monkasta poskytnúť úľavu od prejavov sezónnej alergickej rinitídy.

Monkasta je tiež indikovaná v profylaxii astmy u dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších, ktorej hlavnou zložkou je záťažou navodená bronchokonstrikcia.

Dávkovanie

Všeobecné odporúčania

Terapeutický účinok Monkasty na ukazovatele kontroly astmy sa objaví v priebehu jedného dňa.

Monkasta sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Pacientom treba odporučiť, aby pokračovali v užívaní Monkasty, keď je ich astma kontrolovaná, ako aj v obdobiach jej zhoršenia.

Monkasta sa nemá užívať súbežne s inými liekmi obsahujúcimi rovnaké liečivo, montelukast.

U starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. Nie sú k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia.

Liečba Monkastou vo vzťahu k inej liečbe astmy

Monkasta sa môže pridať k doterajšiemu liečebnému režimu pacienta.

Liečba beta-agonistom: Monkasta sa môže pridať k liečebnému režimu pacienta, ktorý nie je dostatočne kontrolovaný beta‑agonistom s krátkodobým účinkom použitým 'podľa potreby'. Ak je klinická odpoveď zrejmá (zvyčajne po prvej dávke), môže sa zredukovať potreba beta‑agonistu s krátkodobým účinkom použitým 'podľa potreby'.

Inhalačné kortikosteroidy:Monkasta sa môže použiť ako prídavná liečba u pacientov, keď iné lieky, ako sú inhalačné kortikosteroidy, neposkytujú adekvátnu klinickú kontrolu. Monkasta nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

Iné dostupné sily/liekové formy

4 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

5 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

Spôsob podávania

Dávka pre dospelých a dospievajúcich pacientov starších ako 15 rokov s astmou a s astmou a so sprievodnou sezónnou alergickou rinitídou je jedna 10 mg tableta denne, ktorá sa má užiť večer.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti majú byť informovaní, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby na tento účel pri sebe mali k dispozícii svoju zvyčajnú vhodnú záchrannú liečbu. Ak dôjde k akútnemu záchvatu, má sa použiť inhalačný beta‑agonista s krátkodobým účinkom. Ak pacienti potrebujú vyšší počet inhalácií beta‑agonistu s krátkodobým účinkom než zvyčajne, majú sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje, ktoré by preukazovali, že pri súbežnom užívaní s montelukastom je možné znížiť dávky perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami vrátane montelukastu vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy sprevádzaná klinickými znakmi vaskulitídy zhodujúcimi sa s Churgovým-Straussovej syndrómom, ochorením, ktoré sa často lieči systémovou kortikosteroidovou liečbou. Tieto prípady boli zvyčajne, ale nie vždy, spojené so znížením dávok alebo vysadením perorálnej kortikosteroidovej liečby. Možnosť, že antagonisty leukotriénových receptorov môžu byť spojené so vznikom Churgovho-Straussovej syndrómu sa nedá ani vylúčiť ani preukázať. V prípade výskytu eozinofílie, vaskulitickej vyrážky, zhoršenia pľúcnych príznakov, srdcových komplikácií a/alebo neuropatie majú lekári venovať svojim pacientom zvýšenú pozornosť. Pacienti, u ktorých dôjde k vzniku týchto symptómov, sa majú znova vyšetriť a majú sa prehodnotiť ich liečebné režimy.

Astmatickí pacienti citliví na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí sa liečia Monkastou, sa majú naďalej vyvarovať používania kyseliny acetylsalicylovej a iných nesteroidových protizápalových liekov.

Osobitné informácie o niektorých pomocných látkach

Monkasta obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi rutinne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významné účinky na farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa zmenšila približne o 40 % u ľudí, ktorým sa súbežne podával fenobarbital. Vzhľadom na to, že sa montelukast metabolizuje prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9 pri podávaní montelukastu súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9 ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín je najmä u detí potrebná opatrnosť.

In vitroštúdie preukázali, že montelukast je silným inhibítorom CYP 2C8. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a rosiglitazón (skúšobný substrát reprezentujúci lieky primárne metabolizované prostredníctvom CYP 2C8) však preukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo.Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus liekov metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

In vitroštúdie preukázali, že montelukast je substrátom CYP 2C8 a v menej významnej miere aj 2C9 a 3A4. V klinickej štúdii liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a gemfibrozil (inhibítor CYP 2C8 a 2C9) zvýšil gemfibrozil systémovú expozíciu montelukastu 4,4-násobne. Pri súbežnom podávaní s gemfibrozilom alebo inými silnými inhibítormi CYP 2C8 sa nevyžaduje úprava zvyčajného dávkovania montelukastu, avšak lekár si má byť vedomý možného zvýšeného výskytu nežiaducich reakcií.

Na základe in vitroúdajov sa klinicky významné liekové interakcie so slabšími inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprim) neočakávajú. Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom, silným inhibítorom CYP 3A4, nemalo za následok významný vzostup systémovej expozície montelukastu.

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo na embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidity nepoukazujú na kauzálnu súvislosť medzi montelukastom a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené po celosvetovom uvedení lieku do praxe.

Monkasta sa môže užívať počas gravidity, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Laktácia

Štúdie na potkanoch preukázali, že sa montelukast vylučuje do materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do ľudského mlieka.

Dojčiace matky môžu užívať Monkastu, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť pacienta viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však pacienti hlásili ospalosť alebo závraty.

Nežiaduce účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť počas liečby montelukastom, sú rozdelené do nasledovných skupín v poradí klesajúcej závažnosti:

Veľmi časté (1/10)

Časté (1/100 až <1/10)

Menej časté (1/1 000 až <1/100)

Zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Montelukast sa v klinických skúšaniach hodnotil nasledovne:

• 10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých astmatických pacientov vo veku 15 rokov a starších,

• 10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou a sezónnou alergickou rinitídou,

• 5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

V klinických placebom kontrolovaných skúšaniach boli nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom hlásené zvyčajne s vyššou incidenciou u astmatických pacientov liečených montelukastom, ako u pacientov liečených placebom.

Trieda orgánových systémov	Dospelí a dospievajúci pacienti vo veku 15 rokov a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha

Pri predĺženej liečbe v klinických skúšaniach s obmedzeným množstvom pacientov až do 2 rokov u dospelých pacientov a až do 6 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.

Postmarketingové skúsenosti

Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní lieku po jeho uvedení na trh sú v tabuľke nižšie uvedené podľa orgánových systémov a špecifického názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe príslušných klinických štúdií.

Trieda orgánových systémov	Kategórie frekvencie	Názov nežiaducej reakcie
Infekcie a nákazy	Veľmi časté	Infekcia horného dýchacieho traktu†
Poruchy krvi a lymfatického systému	Zriedkavé	Zvýšený sklon ku krvácaniu
Poruchy imunitného systému	Menej časté	Reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie
	Veľmi zriedkavé	Hepatálna eozinofilná infiltrácia
Psychické poruchy	Menej časté	Poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, insomnia, somnambulizmus, podráždenosť, anxieta, nepokoj, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu, depresia
	Zriedkavé	Tremor
	Veľmi zriedkavé	Halucinácie, dezorientácia, suicidálne myšlienky a správanie (suicidalita)
Poruchy nervového systému	Menej časté	Závrat, ospalosť, parestézia/hypestézia, záchvat
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Zriedkavé	Palpitácie
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Menej časté	Epistaxa
	Veľmi zriedkavé	Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	Hnačka‡, nauzea‡, vracanie‡
	Menej časté	Sucho v ústach, dyspepsia
Poruchy pečene a žlčových ciest	Časté	Zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST)
	Veľmi zriedkavé	Hepatitída (vrátane cholestatického, hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene)
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté	Vyrážka‡
	Menej časté	Podliatina, urtikária, pruritus
	Zriedkavé	Angioedém
	Veľmi zriedkavé	Nodózny erytém, multiformný erytém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Menej časté	Artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	Pyrexia‡
	Menej časté	Asténia/únava, celková nevoľnosť, edém
†Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo. ‡Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. V dlhodobých štúdiách astmy sa montelukast podával dospelým pacientom v dávkach až do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých štúdiách až do 900 mg/deň približne počas jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

Po uvedení lieku na trh a v klinických štúdiách s montelukastom boli hlásené prípady akútneho predávkovania. Tieto prípady zahŕňali hlásenia u dospelých a detí s dávkou až 1 000 mg (približne 61 mg/kg u dieťaťa vo veku 42 mesiacov). Pozorované klinické a laboratórne nálezy sa zhodovali s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov.U väčšiny hlásených prípadov predávkovania nedošlo k žiadnym nežiaducim reakciám. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky sa zhodovali s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antiastmatiká, antagonisty leukotriénových receptorov, ATC kód: R03DC03

Spôsob účinku

Cysteinylleukotriény (LTC₄, LTD₄, LTE₄) sú účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinylleukotriénové receptory (CysLT), ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka a majú účinky na dýchacie cesty zahŕňajúce bronchokonstrikciu, sekréciu hlienu, cievnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov.

Montelukast je perorálne aktívna látka, ktorá sa s vysokou afinitou a selektivitou viaže na CysLT₁receptor.

Farmakodynamické účinky

V klinických štúdiách montelukast inhiboval bronchokonstrikciu spôsobenú inhaláciou LTD₄už pri dávkach 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala v priebehu 2 hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený beta‑agonistom bol aditívny k bronchodilatácii spôsobenej montelukastom. Liečba montelukastom inhibovala ranú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie navodenej expozíciou antigénu. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích cestách (podľa merania v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov vo veku 2 až 14 rokov montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi a zároveň zlepšil klinickú kontrolu astmy.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V škúšaniach u dospelých pacientov preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenie ranného FEV₁(zmena oproti východiskovej hodnote 10,4 % vs. 2,7 %), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena oproti východiskovej hodnote 24,5 l/min vs. 3,3 l/min) a významné zníženie celkového užívania beta‑agonistu (zmena oproti východiskovej hodnote ‑26,1 % vs. –4,6 %). Zlepšenie pacientmi hláseného skóre denných a nočných astmatických príznakov bolo signifikantne väčšie ako pri placebe.

Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu prispieť ku klinickému účinku inhalačného kortikosteroidu (zmena FEV₁v % oproti východiskovej hodnote pre inhalačný beklometazón plus montelukast oproti beklometazónu: 5,43 % oproti 1,04 %; použitie beta‑agonistu: ‑8,70 % oproti 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 g dvakrát denne s nadstavcom (spacer)) preukázal montelukast rýchlejšiu počiatočnú odpoveď, hoci počas 12-týždňovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (% zmena FEV₁oproti východiskovej hodnote pre montelukast oproti beklometazónu: 7,49 % oproti 13,3 %; použitie beta‑agonistu: ‑28,28 % oproti –43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov liečených montelukastom dosiahlo podobné klinické odpovede (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV₁o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu a zároveň približne 42 % pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).

Uskutočnili sa klinické skúšania zamerané na vyhodnotenie účinku montelukastu na symptomatickú liečbu prejavov sezónnej alergickej rinitídy u dospelých astmatických pacientov starších ako 15 rokov so súčasnou sezónnou alergickou rinitídou. V tomto skúšaní 10 mg tablety montelukastu podávané raz denne viedlo k štatisticky signifikantnému zlepšeniu primárneho cieľového ukazovateľa - skóre denných nazálnych príznakov a jeho jednotlivých zložiek (nazálnej kongescie, rinorey, kýchania a svrbenia nosa) a skóre nočných príznakov a jeho jednotlivých zložiek (nazálnej kongescie po prebudení, ťažkostí so zaspávaním a nočného prebúdzania). Pacienti aj lekári vyhodnotili, že príznaky a prejavy alergickej rinitídy sa, v porovnaní s placebom, signifikantne zlepšili. Vyhodnotenie účinnosti na liečbu astmy nebolo primárnym predmetom tohto skúšania.

Významný pokles bronchokonstrikcie vyvolanej telesnou námahou (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) bol preukázaný v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV₁22,33 % pre montelukast oproti 32,40 % pre placebo; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 44,22 min pre montelukast oproti 60,64 min pre placebo). Tento účinok bol konzistentný počas celých 12 týždňov trvania štúdie. Pokles EIB sa preukázal aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV₁18,27 % oproti 26,11 %; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 17,76 min pre montelukast oproti 27,98 min pre placebo). V oboch štúdiách sa účinok preukázal na konci dávkovacieho intervalu jedenkrát denne.

U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú súbežne užívajúcich inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k signifikantnému zlepšeniu kontroly astmy (zmena FEV₁ oproti východiskovej hodnote 8,55 % vs. ‑1,74 % a pokles celkového použitia beta‑agonistov oproti východiskovej hodnote –27,78 % vs. 2,09 %).

Pediatrická populácia

V 12-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov zlepšil montelukast 4 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom ukazovatele kontroly astmy bez ohľadu na súbežnú terapiu kontrolórom(kortikosteroidy na inhaláciu/rozprašovanie alebo dinátriumkromoglykát na inhaláciu/rozprašovanie). Šesťdesiat percent pacientov neužívalo inú terapiu kontrolórmi. Montelukast v porovnaní s placebom zlepšil denné príznaky (zahŕňajúce kašeľ, piskot, ťažkosti s dýchaním a obmedzenie aktivity) a nočné príznaky. Montelukast v porovnaní s placebom znížil tiež užívanie beta-agonistov „podľa potreby“ a záchrannú liečbu kortikosteroidmi pri zhoršení astmy. Pacienti užívajúci montelukast boli viac dní bez astmy ako pacienti, ktorí užívali placebo. Terapeutický účinok sa dosiahol po prvej dávke.

V 12-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov s miernou astmou a epizodickými exacerbáciami, montelukast v dávke 4 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom signifikantne (p≤0,001) znížil ročnú mieru epizód exacerbácie astmy (exacerbation episodes, EE) (1,60 EE oproti 2,34 EE), [EE definované ako ≥3 po sebe idúce dni s dennými príznakmi vyžadujúcimi použitie beta-agonistu alebo kortikosteroidov (perorálne alebo inhalačné) alebo hospitalizáciu z dôvodu astmy]. Percentuálne zníženie ročnej miery EE bolo 31,9 %, s 95 % IS 16,9; 44,1.

V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom signifikantne zlepšil respiračnú funkciu (zmena FEV₁oproti východiskovej hodnote 8,71 % vs. 4,16 %; zmena dopoludňajšieho PEFR oproti východiskovej hodnote 27,9 l/min vs. 17,8 l/min) a znížil použitie beta‑agonistu „podľa potreby“ (zmena oproti východiskovej hodnote ‑11,7 % vs. +8,2 %).

V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inhalačným flutikazónom na kontrolu astmy u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov s miernou perzistujúcou astmou nebol montelukast menej účinný v porovnaní s flutikazónom pri zvyšovaní percenta dní bez záchrannej astmatickej terapie (rescue-free days, RFD), čo bol primárny cieľový ukazovateľ. Počas 12-mesačnej doby liečby sa priemerné percento astma RFD zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine s montelukastom a zo 60,9 na 86,7 v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) vo zvýšení percenta astma RFDbol štatisticky významný (-2,8 s 95% IS –4,7; -0,9), ale v rámci limitu, ktorý bol vopred definovaný ako klinicky nie menej účinný.

Montelukast aj flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy podľa sekundárnych premenných hodnotených počas 12-mesačnej doby trvania liečby:

• FEV₁ sa zvýšil z 1,83 l na 2,09 l v skupine s montelukastom a z 1,85 l na 2,14 l v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) zvýšenia FEV₁ bol –0,02 l s 95 % IS –0,06; 0,02. Priemerný nárast oproti východiskovej hodnote v % predikovaného FEV₁ bol 0,6 % v liečebnej skupine s montelukastom a 2,7 % v liečebnej skupine s flutikazónom. Rozdiel (priemer najmenších štvorcov) v zmene oproti východiskovej hodnote v % predikovaného FEV₁ bol signifikantný: ‑2,2 % s 95 % IS –3,6; ‑0,7.

• Percento dní s použitím beta-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine s montelukastom a z 38,5 na 12,8 v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) v percente dní s použitím beta‑agonistu bol signifikantný: 2,7 s 95 % IS 0,9; 4,5.

• Percento pacientov s astmatickým záchvatom (astmatický záchvat definovaný ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré si vyžiadalo liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu ambulancie lekára, pohotovosti alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine s montelukastom a 25,6 v skupine s flutikazónom; miera pravdepodobnosti (95 % IS) bola významná: rovná 1,38 (1,04; 1,84).

• Percento pacientov, ktorí použili systémové (hlavne perorálne) kortikosteroidy počas trvania štúdie, bolo 17,8 % v skupine s montelukastom a 10,5 % v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel priemerov najmenších štvorcov bol signifikantný: 7,3 % s 95 % IS 2,9; 11,7.

V placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov, ktorí mali intermitentnú astmu, ale nemali perzistujúcu astmu, sa liečba montelukastom podávala počas 12‑mesačného obdobia, buď v režime so 4 mg montelukastu jedenkrát denne alebo ako séria 12‑dňových cyklov, z ktorých každý začal, keď nastala epizóda intermitentných príznakov. Medzi pacientmi liečenými 4 mg montelukastu alebo placebom sa nepozoroval významný rozdiel v počte epizód astmy vyúsťujúcich do astmatického záchvatu, definovaného ako epizóda astmy vyžadujúca si využitie zdravotnej starostlivosti, ako napr. neplánovaná návšteva ambulancie lekára, pohotovosti alebo nemocnice, alebo liečbu perorálnymi, intravenóznymi alebo intramuskulárnymi kortikosteroidmi.

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) dosiahne za 3 hodiny (T_max). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť ani C_max. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalená tableta podávala bez ohľadu na dobu príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa C_maxdosiahne za 2 hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardné jedlo ju zníži na 63 %.

Po podaní 4 mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku 2 až 5 rokov nalačno sa C_maxdosiahne 2 hodiny po podaní. Priemerná C_maxje o 66 % vyššia, zatiaľ čo priemerná C_minje nižšia ako u dospelých užívajúcich 10 mg tabletu.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu v rovnovážnom stave je priemerne 8‑11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom poukazujú na minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Okrem toho boli koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu vo všetkých ďalších tkanivách 24 hodín po podaní minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa extenzívne metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami u dospelých a detí sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Štúdiein vitrona mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme montelukastu sa zúčastňuje cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalšíchin vitrovýsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86 % rádioaktivity a močom sa vylúčilo <0,2 % rádioaktivity. Spolu s hodnotami perorálnej biologickej dostupnosti montelukastu to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov:

Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov, ani u pacientov s miernou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Pretože montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčovými cestami, nepredpokladá sa, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre >9).

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobkoch odporúčanej dávky u dospelých osôb) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Tento účinok sa nepozoroval pri odporúčanej dávke 10 mg jedenkrát denne.

V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali mierne biochemické zmeny ALT, glukózy, fosforu a triglyceridov v sére, ktoré mali prechodný charakter. Medzi znaky toxicity u zvierat patrilo zvýšené vylučovanie slín, gastrointestinálne príznaky, riedka stolica a nerovnováha iónov. Tieto sa vyskytli v dávkach, ktoré boli >17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa nežiaduce účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (>232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke). V štúdiách na zvieratách montelukast neovplyvnil plodnosť ani reprodukčnú schopnosť pri systémovej expozícii prevyšujúcej klinickú systémovú expozíciu viac než 24-násobne. V štúdii samičej plodnosti u potkanov pri dávkach 200 mg/kg/deň (>69-násobok klinickej systémovej expozície) sa zaznamenal mierny pokles hmotnosti mláďat. V štúdiách na králikoch sa v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie pri systémovej expozícii >24-násobku klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke. U potkanov sa žiadne abnormality nepozorovali. Zistilo sa, že montelukast prestupuje placentovou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Po jednorazových perorálnych dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m²u myší a 30 000 mg/m²u potkanov), čo bola maximálna testovaná dávka, sa nevyskytli žiadne úmrtia. Táto dávka je ekvivalentná 25 000 násobku odporúčanej dennej dávky pre dospelého človeka (vychádzajúc z hmotnosti dospelého pacienta 50 kg).

Zistilo sa, že montelukast v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne >200 násobok vychádzajúc zo systémovej expozície) nie je u myší fototoxický s UVA, UVB alebo viditeľnými svetelnými spektrami.

Montelukast nebol ani mutagénny v in vitroa v in vivo testoch, ani tumorogénny u hlodavcov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Monohydrát laktózy

Prášková celulóza

Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Magnéziumstearát

Obalová vrstva:

Hypromelóza (E464)

Oxid titaničitý (E171)

Mastenec

Propylénglykol

Červený oxid železitý (E172)

Žltý oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister (OPA/Al/PVC/Al), veľkosti balení: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 49, 50, 56, 84, 90, 98, 100, 140 alebo 200 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Krka, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8105 Novo mesto

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0118/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16.02.2011

Dátum posledného predĺženia:23.05.2013

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

December 2014