Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2012/06176, 2012/06177, 2012/06178, 2012/06179

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2012/05876, 2011/08479

Písomná informácia pre používateľa

Olanzapin Actavis 5 mg

Olanzapin Actavis 10 mg

Olanzapin Actavis 15 mg

Olanzapin Actavis 20 mg

orodispergovateľné tablety

olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Olanzapin Actavis a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Olanzapin Actavis

3. Ako užívať Olanzapin Actavis

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Olanzapin Actavis

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Olanzapin Actavis a na čo sa používa

Olanzapin Actavis patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká a používa sa na liečbu nasledujúcich stavov:

- Schizofrénia, ochorenie s príznakmi ako sú pocity, že počujete, vidíte alebo vnímate veci, ktoré neexistujú, mylné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenia sa. Ľudia s týmto ochorením môžu tiež pociťovať depresiu, úzkosť alebo napätie.

- Stredne ťažké až ťažké manické epizódy, stav s príznakmi vzrušenia alebo eufórie.

Preukázalo sa, že Olanzapin Actavis zabraňuje návratu týchto príznakov u pacientov s bipolárnou poruchou, ktorých manická epizóda reagovala na liečbu olanzapínom.

2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako užijete Olanzapin Actavis

Neužívajte Olanzapin Actavis

- ak ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Alergická reakcia sa môže prejaviť vyrážkou, svrbením, opuchom tváre, opuchom pier, problémami s dýchaním. Ak sa vás to týka, povedzte to svojmu lekárovi.

- ak vám v minulosti diagnostikovali problémy s očami, ako napr. niektoré typy glaukómu (zvýšenie vnútroočného tlaku).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Olanzapin Actavis, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika

- Užívanie Olanzapinu Actavis u starších pacientov s demenciou sa neodporúča, pretože môže mať závažné vedľajšie účinky.

- Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby, najmä tváre alebo jazyka. Ak k tomu dôjde

počas užívania Olanzapinu Actavis, povedzte to svojmu lekárovi.

- Veľmi zriedkavo môžu lieky tohto typu spôsobiť horúčku, zrýchlené dýchanie, potenie, svalovú stuhnutosť, ospalosť alebo spavosť. Ak k tomuto dôjde, čo najskôr navštívte svojho lekára.

- U pacientov užívajúcich Olanzapin Actavis sa pozorovalo zvyšovanie telesnej hmotnosti. Spolu s vaším lekárom by ste mali pravidelne kontrolovať vašu telesnú hmotnosť.

- U pacientov užívajúcich Olanzapin Actavis sa pozorovala zvýšená hladina krvného cukru a vysoké hodnoty tukov (triglyceridov a cholesterolu). Pred začatím liečby Olanzapinom Actavis a pravidelne počas liečby vám má váš lekár odoberať krv a skontrolovať v nej hladinu cukru a určitých tukov.

- Ak u vás alebo u niekoho iného vo vašej rodine došlo k tvorbe krvných zrazenín, povedzte to svojmu lekárovi, pretože lieky tohto druhu sa spájajú s tvorbou krvných zrazenín.

Ak máte niektoré z nasledujúcich ochorení, povedzte to čo najskôr svojmu lekárovi:

- mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky porážky)

- Parkinsonova choroba

- problémy s prostatou

- nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)

- ochorenie pečene alebo obličiek

- poruchy krvi

- ochorenie srdca

- cukrovka

- epileptické záchvaty

Ak máte demenciu mali by ste vy alebo váš opatrovateľ/príbuzný povedať vášmu lekárovi, ak ste niekedy mali cievnu mozgovú príhodu alebo „malú mozgovú príhodu“.

Ak ste starší ako 65 rokov, môže vám lekár rutinne merať krvný tlak.

Deti a dospievajúci

Olanzapin Actavis nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov.

Upozornenie! Obal na tablety obsahuje vysúšadlo. Neprehĺtajte.

Iné lieky a Olanzapin Actavis

Počas liečby Olanzapinom Actavis užívajte iné lieky len so súhlasom vášho lekára. Súbežné užívanie Olanzapinu Actavis s liekmi proti depresii alebo liekmi proti úzkosti alebo nespavosti (trankvilizérmi), môže spôsobovať ospalosť.

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Zvlášť oznámte svojmu lekárovi, ak užívate:

- lieky na Parkinsonovu chorobu

- karbamazepín (antiepileptikum a stabilizátor nálady), fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum) – možno bude potrebné upraviť vašu dávku Olanzapinu Actavis.

Olanzapin Actavis a alkohol

Počas liečby Olanzapinom Actavis nepite žiaden alkohol, pretože Olanzapin Actavis v kombinácii s alkoholom môže spôsobovať ospalosť.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom, predtým, ako začnete užívať tento liek. Tento liek nesmiete užívať ak dojčíte, pretože malé množstvo Olanzapinu Actavis sa môže vylúčiť do materského mlieka.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace tehotenstva) užívali Olanzapin Actavis: trasenie, napätie svalov a/alebo svalová slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u vášho dieťaťa rozvinie ktorýkoľvek z týchto príznakov, možno budete potrebovať navštíviť svojho lekára.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Ak užívate Olanzapin Actavis existuje riziko vzniku ospalosti. V tomto prípade neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje. Povedzte to svojmu lekárovi.

Olanzapin Actavis obsahuje aspartám

Pacienti, ktorí netolerujú fenylalanín si musia uvedomiť, že Olanzapin Actavis obsahuje aspartám, ktorý je zdrojom fentlalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

3. Ako užívať Olanzapin Actavis

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár vám povie, koľko orodispergovateľných tabliet Olanzapinu Actavis máte užívať a ako dlho ich máte užívať. Denná dávka Olanzapinu Actavis sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak sa vaše príznaky vrátia, porozprávajte sa so svojím lekárom, ale neprestávajte užívať Olanzapin Actavis, pokiaľ vám to váš lekár nepovie.

Olanzapin Actavis užívajte jedenkrát denne podľa pokynov lekára.

Snažte sa užívať tablety vždy v rovnakom čase každý deň. Nie je dôležité, či ich užívate s jedlom alebo bez jedla.

Orodispergovateľné tablety Olanzapinu Actavis sú určené na vnútorné použitie.

Orodispergovateľné tablety Olanzapinu Actavis sa dajú ľahko rozlomiť, preto zaobchádzajte s tabletami opatrne. Tablety nechytajte mokrými rukami, pretože sa môžu zlomit.

Tabletu si vložte do úst. Rozpustí sa priamo vo vašich ústach, a tak sa môže ľahko prehltnúť. Tablety môžete tiež rozpustiť v plnom pohári vody, pomarančovej šťavy, jablkovej šťavy alebo mlieka a premiešať.

Rozpustenie v niektorých nápojoch môže spôsobiť zmenu farby a zakalenie. Nápoj vypite ihneď po rozpustení.

Ak užijete viac Olanzapinu Actavis, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac tabliet Olanzapinu Actavis, ako mali, sa objavili nasledovné príznaky:

rýchly tlkot srdca, podráždenosť/agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (najmä tváre

alebo jazyka) a znížená úroveň vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, záchvaty (epilepsia),

kóma a kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a malátnosti alebo

ospalosti, spomalenie rýchlosti dýchania, vdýchnutia (aspirácia), vysoký tlak krvi alebo nízky tlak krvi, nezvyčajný rytmus srdca. Ak sa u vás objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, kontaktujte čo najskôr svojho lekára alebo najbližšiu nemocnicu. Lekárovi ukážte vaše balenie tabliet.

Ak zabudnete užiť Olanzapin Actavis

Užite tabletu ihneď, ako si spomeniete. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Olanzapin Actavis
Neprestaňte užívať tablety len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Olanzapinu Actavis tak dlho, ako vám povie váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať Olanzapin Actavis, môžu sa vyskytnúť príznaky, ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť alebo nevoľnosť a vracanie. Váš lekár vám môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením vašej liečby.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ihneď povedzte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytnú:

- nezvyčajné pohyby (častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1 z 10 ľudí) najmä tváre alebo jazyka;

- krvné zrazeniny v žilách (menej častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1 zo 100 ľudí), najmä v nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa môžu pohybovať cez cievy do pľúc, kde spôsobujú bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, vyhľadajte okamžite lekársku pomoc;

- kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti alebo ospalosti (frekvencia týchto vedľajších účinkov sa nedá odhadnúť).

Veľmi časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí) zahŕňajú prírastok hmotnosti, ospalosť a zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi. Na začiatku liečby môžu niektorí ľudia cítiť závrat alebo mdloby (s pomalým srdcovým tepom), najmä pri vstávaní z ležiacej alebo sediacej polohy. Tento stav zvyčajne prejde, ale ak pretrváva, povedzte to svojmu lekárovi.

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 ľudí) zahŕňajú zmeny v hladinách niektorých krvných buniek, cirkulujúcich tukov v krvi a na začiatku liečby prechodné zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie hladiny cukrov v krvi a moči, zvýšenie hladiny kyseliny močovej a kreatínfosfokinázy v krvi, pocit hladu, závraty, nepokoj, tras, nezvyčajné pohyby (dyskinéza), zápchu, sucho v ústach, vyrážku, stratu sily, extrémnu únavu, zadržiavanie (retenciu) vody vedúce k opuchom rúk, členkov alebo nôh, horúčku, bolesť kĺbov, sexuálnu poruchu ako je napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u mužov..

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 zo 100 ľudí) zahŕňajú precitlivenosť (napr. opuch úst a hrdla, svrbenie, vyrážku), cukrovku alebo zhoršenie cukrovky, niekedy spojenú s ketoacidózou (ketóny v krvi a moči) alebo kómu, záchvaty - zvyčajne súvisiace so záchvatmi v anamnéze (epilepsia), strnulosť alebo kŕče svalov (vrátane pohybov oka), problémy s rečou, pomalý srdcový tep, precitlivenosť na svetlo, krvácanie z nosa, rozšírenie brucha, stratu pamäti alebo zábudlivosť, neschopnosť udržať moč, neschopnosť močiť, stratu vlasov, vynechanie alebo skrátenie menštruačného cyklu, zmeny v prsníkoch u mužov a žien, akými sú nezvyčajná tvorba materského mlieka alebo nezvyčajný rast.

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 z 1 000 ľudí) zahŕňajú nezvyčajný srdcový rytmus, náhlu neočakávanú smrť, zápal pankreasu spôsobujúci silnú bolesť žalúdka, horúčku a nevoľnosť, ochorenie pečene prejavujúce sa ako zožltnutie kože a očného bielka, svalové ochorenie prejavujúce sa neočakávanou bolesťou, predĺženú a /alebo bolestivú erekciu.

Počas užívania olanzapínu sa môže u starších pacientov s demenciou vyskytnúť mozgová porážka,

pneumónia, inkontinencia moču, pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, zvýšenie telesnej teploty,

sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Olanzapin Actavis zhoršiť príznaky.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Olanzapin Actavis

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Blistrové balenia:

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Obaly na tablety:

Uchovávajte v pôvodnom obale. Obal na tablety uchovávajte pevne uzavretý na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Olanzapin Actavis obsahuje

- Liečivo je olanzapín. Každá orodispergovateľná tableta Olanzapinu Actavis obsahuje buď 5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg liečiva.

- Ďalšie zložky sú: magnéziumstearát, L-metionín, koloidný oxid kremičitý bezvodý, hydroxypropylcelulóza, krospovidón, aspartam (E951), mikrokryštalická celulóza, guarová guma, ťažký uhličitan horečnatý a oranžové farbivo Silesia

Ako vyzerá Olanzapin Actavis a obsah balenia

Olanzapin Actavis 5 mg sú okrúhle, obojstranne vypuklé, žlté orodispergovateľné tablety s priemerom 6 mm a označením „O“ na jednej strane.

Olanzapin Actavis 10 mg sú okrúhle, obojstranne vypuklé, žlté orodispergovateľné tablety s priemerom 8 mm a označením „O1“ na jednej strane.

Olanzapin Actavis 15 mg sú okrúhle, obojstranne vypuklé, žlté orodispergovateľné tablety s priemerom 9 mm a označením „O2“ na jednej strane.

Olanzapin Actavis 20 mg sú okrúhle, obojstranne vypuklé, žlté orodispergovateľné tablety s priemerom 10 mm a označením „O3“ na jednej strane.

Veľkosti balenia:

Olanzapin Actavis 5 mg, 10 mg, 15 mg a 20 mg je dostupný:

Blistrové balenia s pretlačovacou fóliou: 7, 14, 28, 30, 35, 56, 70 a 100 orodispergovateľných tabliet.

Blistrové balenia s odlepovacou fóliou: 7, 14, 28, 30, 35, 56, 70, 96 a 100 orodispergovateľných tabliet.

Obal na tablety: 30 a100 orodispergovateľných tabliet a vysúšadlo.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Actavis Group PTC ehf., 220 Hafnarfjordur, Island

Výrobca

Actavis hf.,IS-220 Hafnarfjörður, Island

Actavis Ltd., B16, Bulebel Industrial Estate, Zejtun ZTN 08, Malta

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko	Olanzapin Actavis
Česká republika	Olanzapin Actavis 5 mg Olanzapin Actavis 10 mg Olanzapin Actavis 15 mg Olanzapin Actavis 20 mg
Estónsko	Olanzapine Actavis
Fínsko	Olanzapin Actavis 5 mg tabletti, suussa hajoava Olanzapin Actavis 10 mg tabletti, suussa hajoava Olanzapin Actavis 15 mg tabletti, suussa hajoava Olanzapin Actavis 20 mg tabletti, suussa hajoava
Nemecko	Olanzapin Actavis 5 mg Schmelztabletten Olanzapin Actavis 10 mg Schmelztabletten Olanzapin Actavis 15 mg Schmelztabletten Olanzapin Actavis 20 mg Schmelztabletten
Maďarsko	Olanzapin Actavis 5 mg Olanzapin Actavis 10 mg Olanzapin Actavis 15 mg Olanzapin Actavis 20 mg
Island	Olanzapin Actavis
Litva	Olanzapine Actavis
Lotyšsko	Olanzapine Actavis 5 mg burnoje disperguojamosios tabletės Olanzapine Actavis 10 mg burnoje disperguojamosios tabletės Olanzapine Actavis 15 mg burnoje disperguojamosiois tabletė Olanzapin Actavis 20 mg burnoje disperguojamosios tabletė
Malta	Olanzapin Actavis
Nórsko	Olanzapin Actavis
Poľsko	Olanzapin Actavis
Portugalsko	Olanzapina Actavis
Slovinsko	Olanzapin Actavis 5 mg orodisperzibilne tablete Olanzapin Actavis 10 mg orodisperzibilne tablete Olanzapin Actavis 15 mg orodisperzibilne tablete Olanzapin Actavis 20 mg orodisperzibilne tablete
Slovensko	Olanzapin Actavis 5 mg Olanzapin Actavis 10 mg Olanzapin Actavis 15 mg Olanzapin Actavis 20 mg

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v marci 2014.

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2012/06176, 2012/06177, 2012/06178, 2012/06179

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2012/05876, 2011/08479

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Olanzapin Actavis 5 mg

Olanzapin Actavis 10 mg

Olanzapin Actavis 15 mg

Olanzapin Actavis 20 mg

orodispergovateľné tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg, 10 mg, 15 mg a 20 mg olanzapínu.

Pomocná látka so známym účinkom: 2,8 mg, 5,6 mg, 8,4 mg a 11,2 mg aspartamu (E951).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta.

Olanzapin Actavis 5 mg orodispergovateľná tableta: okrúhla, bikonvexná, žltá tableta s priemerom 6 mm a označením „O“ na jednej strane, rýchlo dispergovateľná v ústach alebo alternatívne vo vode alebo inom vhodnom nápoji na podávanie.

Olanzapin Actavis 10 mg orodispergovateľná tableta: okrúhla, bikonvexná, žltá tableta s priemerom 8 mm a označením „O1“ na jednej strane, rýchlo dispergovateľná v ústach alebo alternatívne vo vode alebo inom vhodnom nápoji na podávanie.

Olanzapin Actavis 15 mg orodispergovateľná tableta : okrúhla, bikonvexná, žltá tableta s priemerom 9 mm a označením „O2“ na jednej strane, rýchlo dispergovateľná v ústach alebo alternatívne vo vode alebo inom vhodnom nápoji na podávanie.

Olanzapin Actavis 20 mg orodispergovateľná tableta: okrúhla, bikonvexná, žltá tableta s priemerom 10 mm a označením „O3“ na jednej strane, rýchlo dispergovateľná v ústach alebo alternatívne vo vode alebo inom vhodnom nápoji na podávanie.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný na udržanie klinického zlepšenia počas pokračujúcej terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických epizód.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Schizofrénia: Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy: Odporúčaná začiatočná dávka je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom, pokračujte na prevenciu rekurencie bipolárnej poruchy v terapii rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manických epizód a prevencie rekurencie výskytu bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa spravidla objaviť v intervaloch kratších ako 24 hodín. Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná filmom obalenej tablete s podobnou rýchlosťou a rozsahom absorpcie. Dávkovanie a frekvencia podávania sú rovnaké ako u filmom obalených tabliet. Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu konvenčných filmom obalených tabliet olanzapínu.

Pediatrická populácia
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich do 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti. V krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov sa v porovnaní s dospelými pacientmi vyskytla vyššia miera zvýšenia hmotnosti, zmeny v hladinách lipidov a prolaktínu (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší pacienti

Podanie nižšej začiatočnej dávky (5 mg/deň) sa zvyčajne neindikuje, avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a starších, ak to ich klinický stav vyžaduje (pozri tiež časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu začiatočnú dávku (5 mg). V prípade mierneho poškodenia funkcie pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má byť začiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Ak je prítomný viac ako jeden faktor, ktorý môže viesť k spomaleniu metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) je potrebné zvážiť zníženie začiatočnej dávky. Ak je u týchto pacientov indikované zvyšovanie dávky, má sa vykonať s opatrnosťou.

V prípadoch, kedy je nevyhnutné zvýšenie dávky o 2,5 mg, sa majú použiť iné liekové formy olanzapínu (pozri časti 4.5 a 5.2).

Spôsob podávania

Orodispergovateľná tableta Olanzapinu Actavis sa má vložiť do úst, kde sa rýchlo rozpustí v slinách, takže sa dá ľahko prehltnúť. Odstránenie neporušenej orodispergovateľnej tablety z úst je ťažké. Orodispergovateľná tableta je krehká, preto sa má užiť okamžite po vybratí z blistra. Prípadne sa môže rozpustiť v plnom pohári vody alebo inom vhodnom nápoji (pomarančová šťava, jablková šťava alebo mlieko). Orodispergovateľná tableta sa nesmie chytať mokrými rukami keďže sa môže ľahko zlomiť.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. Pacienti majú byť v tomto období starostlivo sledovaní.

Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchami správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo poruchami správania súvisiacimi s demenciou a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšeného výskytu mortality a rizika vzniku cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania súvisiacimi s demenciou bol u pacientov liečených olanzapínom 2-násobný nárast počtu prípadov úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5 % vs.1,5 %, resp.). Vyšší počet prípadov úmrtia nesúvisel s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Medzi rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite v tejto skupine pacientov patrí vek > 65 rokov, dysfágia, sedácia, podvýživa a dehydratácia, pľúcne ochorenie (napr. pneumónia s aspiráciou alebo bez nej) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní so skupinou pacientov užívajúcich placebo bola od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce príhody (CVAE, napr. cievna mozgová príhoda, prechodný ischemický záchvat) vrátane smrteľných prípadov. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %, resp.). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek >75 rokov a vaskulárny/zmiešaný typ demencie boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila.

Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového

agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách bolo veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri tiež 4.8) pričom olanzapín nebol v liečbe psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli byť pacienti na začiatku štúdie stabilní na najnižšej účinnej dávke antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum sa im podávalo v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú príznaky a prejavy, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických príznakov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo excerbácia diabetu, niekedy spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch vedúcou aj k úmrtiu (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické sledovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane orodispergovateľných tabliet Olanzapinu Actavis, sa majú sledovať príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom a pacienti s rizikovými faktormi pre rozvoj diabetu sa majú pravidelne sledovať kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka.

Zmeny hladiny lipidov
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách sa u pacientov liečených olanzapínom pozorovali nežiaduce zmeny hladiny lipidov (pozri časť 4.8). Liečba týchto zmien má zodpovedať klinickému stavu, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj porúch lipidov. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane orodispergovateľných tabliet Olanzapinu Actavis, sa má pravidelne sledovať hladina lipidov s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.

Anticholinergická aktivita

Aj keď olanzapín vykazuje in vitro anticholinergickú aktivitu, skúsenosť z klinických štúdií preukázala nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými ochoreniami obmedzené, odporúča sa opatrnosť pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi.

Funkcia pečene

Najmä na začiatku liečby sa často pozorovalo prechodné asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, ALT (alanínaminotransferázy) a AST (aspartátaminotransferázy). Zvýšená opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s pre-existujúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), musí sa liečba olanzapínom ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo (≥ 0,01 % až < 0,1 %) hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF] ≥500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez významných rozdielov v sprievodných srdcových príhodách v porovnaní s placebom. Podobne ako pri iných antipsychotikách je pri predpisovaní olanzapínu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval, nutná opatrnosť, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Trombembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej trombembólie bola hlásená menej často (≥ 0,1 % až < 1 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej trombemólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená . Napriek tomu, že sú u pacientov so schozofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej trombembólie (VTE), je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory pre VTE, napr. imobilizácia pacientov a vykonať preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi alebo alkoholom. Pretože pôsobí in vitro ako dopamínový antagonista, olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u pacientov vystavených faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom sa záchvaty objavili menej často. Vo väčšine týchto prípadov sa v anamnéze zaznamenali záchvaty alebo rizikové faktory pre vznik záchvatov.

Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách sa olanzapín spájal so štatisticky významne nižším výskytom dyskinézy vyvolanej liečbou. Riziko tardívnej dyskinézy sa pri dlhodobom užívaní zvyšuje, a preto v prípade, keď sa u pacientov liečených olanzapínom, objavia prejavy alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Po vysadení liečby sa môžu tieto príznaky prechodne zhoršiť alebo dokonca objaviť.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách s olanzapínom sa u starších pacientov zriedkavo pozorovala posturálna hypotenzia. Podobne, ako pri užívaní iných antipsychotík, sa u pacientov starších ako 65 rokov odporúča pravidelné meranie krvného tlaku.

Náhla srdcová smrť
V sledovaní po uvedení olanzapínu na trh boli hlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov užívajúcich olanzapín. V retrospektívnej observačnej kohortovej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvakrát vyššie ako riziko u pacientov, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do spoločnej analýzy.

Pediatrická populácia
Olanzapín nie je indikovaný na použitie u detí a dospievajúcich. Štúdie u pacientov vo veku
13-17 rokov preukázali rôzne nežiaduce účinky, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmeny metabolických parametrov a zvýšenie hladiny prolaktínu. Dlhodobé následky spojené s týmito príhodami sa neskúmali a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

Fenylalanín

Orodispergovateľná tableta Olanzapinu Actavis obsahujú aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Pre ľudí s fenylketonúriou môže byť škodlivý.

Obal na tablety obsahuje vysúšadlo, ktoré sa nesmie prehĺtať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie boli vykonané len u dospelých.

Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Keďže sa olanzapín metabolizuje prostredníctvom CYP1A2, látky, ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť k zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovalo sa len zanedbateľné, prípadne mierne zvýšenie hodnôt klírensu olanzapínu. Klinické dôsledky sú pravdepodobne minimálne, odporúča sa klinické monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch sa môže zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie hodnoty C_maxolanzapínu po podaní fluvoxamínu bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie hodnoty AUC olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky olanzapínu. Pri začatí liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávky olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50 až 60 %, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny pred podaním olanzapínu, resp. po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne neovplyvňujú farmakokinetiku olanzapínu.

Možný vplyv olanzapínu na účinky iných liekov

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Preto sa neočakávajú žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledujúcich liečiv: tricyklických antidepresív (metabolizovaných prevažne prostredníctvom CYP2D6), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Pri súbežnom podaní olanzapínu s lítiom alebo biperidonom sa nepreukázala žiadna interakcia.

Sledovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu nepreukázalo potrebu úpravy dávkovania valproátu po začatí súbežného podávania s olanzapínom.

Celková aktivita CNS
Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí konzumujú alkohol alebo užívajú lieky, ktoré môžu spôsobiť útlm centrálneho nervového systému.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

QTc interval
Opatrnosť je potrebná v prípade súbežného podávania olanzapínu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dostatočne kontrolované štúdie. Pacientky treba poučiť, aby informovali svojho lekára, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa má olanzapín podávať počas gravidity iba vtedy, ak potenciálny prínos liečby prevýši potenciálne riziko pre plod.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé, čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Laktácia

V štúdii vykonanej na zdravých dojčiacich ženách sa olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná

expozícia dojčaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť, aby počas liečby olanzapínom nedojčili.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko môže olanzapín spôsobovať ospalosť a závraty, pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov vrátane vedenia vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Dospelí
Najčastejšie hlásenými (pozorovanými u ≥ 1% pacientov) nežiaducimi účinkami spojenými s užívaním
olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri bod 4.4), glykozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri bod 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergické účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, pyrexia, artralgia, zvýšenie hladiny alkalicke fosfatázy, gamaglutamyltranferázy, kyseliny močovej, kreatínfosfokinázy a opuchy.

Nasledujúca tabuľka uvádza nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené podľa klesajúcej závažnosti. Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % až <10 %), menej časté (≥ 0,1 % až <1 %), zriedkavé (≥ 0,01 % až <0,1 %), veľmi zriedkavé (<0,01 %), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému
	eozinofília, leukopénia10 neutropénia10		trombocytopénia11
Poruchy imunitného systému
		hypersenzitivita11
Poruchy metabolizmu a výživy
zvyšovanie telesnej hmotnosti1	zvýšené hladiny cholesterolu2,3 zvýšené hladiny glukózy4 zvýšené hladiny triglyceridy2,5 glykozúria zvýšená chuť do jedla	vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4) hypotermia	hypotermia12
Poruchy nervového systému
ospalosť	závrat akatízia6 parkinsonizmus6 dyskinéza6	záchvaty, pričom najčastejšie bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik11 dystónia (vrátane okulogyrácie)11 tardívna diskinéza11 amnézia9 dyzartria	neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)12 príznaky z vysadenia7,12
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
		epistaxa9
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
		bradykardia QTc predĺženie (Pozri bod 4.4)	ventrikulárna tachykardia / fibrilácia, náhla smrť (pozri časť 4.4)11
Poruchy ciev
ortostatická hypotenzia10		trombembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	mierne, prechodné anticholinergické účinky vrátane zápchy a sucha v ústach	abdominálna dilatácia9	pankreatitída11
Poruchy pečene a žlčových ciest
	prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotranferáz (ALT, AST) najmä na začiatku liečby (pozri časť 4.4)		hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene)11
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	vyrážka	fotosenzitívna reakcia alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	artralgia9		rabdomyolýza11
Poruchy obličiek a močových ciest
		inkontinencia moču retencia moču11 oneskorené močenie
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
	erektiná dysfunkcia u mužov znížené libido u mužov a žien	amenorea zväčšenie prsníkov galaktorea u žien gynekomastia/zväčšenie prsnej žľazy u mužov	priapizmus12
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
	asténia únava edém pyrexia10
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
zvýšené hladiny prolaktínu v plazme8	zvýšené hodnoty alkalickej fosfatázy10 zvýšené hodnoty kreatínfosfokinázy11 zvýšené hodnoty gamaglutamyltransferázy10 vysoké hodnoty kyseliny močovej10	zvýšená hladina celkového bilirubínu
			Neznáme
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
			Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)

¹ Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥7 %pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %),≥ 15 % častý (4,2 %)a ≥25 %menej častý (0,8 %).Zvýšenie telesnej hmotnosti ≥ 7 %,≥15 %a≥25 %pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %,31,7 %a12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).

²Priemerné zvýšenia hladín lipidov nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej dysregulácie lipidov.

³ Pozorované pri normálnych hladinách nalačno (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 ‑ < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

⁴ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny v hladine glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 1,69 mmol/l) ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny v hladinách triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - <2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

⁶ V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom numericky vyšší, ale štatisticky sa významne nelíšil od placeba. U pacientov liečených olanzapínom v porovaní s titrovanými dávkami haloperidolu bol nižší výskyt parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a tardívnych extrapyramidálnych poruchách hybnosti v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti zistiť, či olanzapín spôsobuje nižší výskyt tardívnej dyskinézy a/alebo iných tardívnych extrapyramidálnych syndrómov.

⁷ Akútne príznaky, ako napr. potenie, insomnia, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie boli hlásené v prípade, keď sa olanzapín náhle vysadil.

⁸ V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou východiskovou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

⁹ Nežiaduci účinok zistený z klinických skúšaní v olanzapínovej integrovanej databáze.

¹⁰ Odhad merateľnými hodnotami z klinických skúšaní v olanzapínovej integrovanej databáze.

¹¹ Nežiaduci účinok zistený zo spontánnych hlásení po uvedení na trh s frekvenciou určenou využitím olanzapínovej integrovanej databázy.

¹² Nežiaduci účinok zistený zo spontánnych hlásení po uvedení na trh s frekvenciou odhadovanou na hornej hranici 95 % intervalu spoľahlivosti využívajúc olanzapínovú integrovanú databázu.

Dlhodobé užívanie (aspoň 48 týždňov)
Podiel pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny týkajúce sa prírastku telesnej hmotnosti, hladiny glukózy, celkového LDL /HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú liečbu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny glukózy v krvi spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie týkajúce sa osobitných skupín pacientov
V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidenciou úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie súvisiace s užívaním olanzapínu v tejto skupine pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšenie telesnej teploty, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov liekmi vyvolanou psychózou (agonista dopamínu), súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba hlásené zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia vzniku neutropénie o 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10 %) trasu, sucha v ústach, zvýšenej chuti do jedla a nárastu telesnej hmotnosti. Často boli hlásené aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom, došlo v akútnej fáze k nárastu hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s východiskovou hodnotou u 17,4 % pacientov (do 6 týždňov). Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená s nárastom telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní so začiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Pediatrická populácia
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov mladších ako 18 rokov. Aj keď
sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientmi boli porovnávané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.

Nasledujúca tabuľka zahŕňa nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou výskytu u dospievajúcich pacientov (vo veku 13-17 rokov) ako u dospelých pacientov, alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok telesnej hmotnosti (≥ 7 %) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a podiel dospievajúcich pacientov, u ktorých bol klinický signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Frekvencie výskytu sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % až <10 %).

Poruchy metabolizmu a výživy Veľmi časté: zvýšenie telesnej hmotnosti 13 , zvýšené hladiny triglyceridov14, zvýšená chuť do jedla Časté: zvýšené hladiny cholesterolu15
Poruchy nervového systému Veľmi časté: sedácia (vrátane hypersomnie, letargie, ospalosti)
Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté: sucho v ústach
Poruchy pečene a žlčových ciest Veľmi časté: zvýšenie hodnôt pečeňových aminotransferáz (ALT / AST, pozri časť 4.4)
Laboratórne a funkčné vyšetrenia Veľmi časté: zníženie hladiny celkového bilirubínu, zvýšenie hodnôt GGT, zvýšenie hladín prolaktínu v plazme16

¹³Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a o ≥ 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 % pacientov pribralo ≥7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % ich pôvodnej telesnej hmotnosti.

¹⁴ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<1,016 mmol / l), ktoré sa zvýšili na úroveň (≥ 1,467 mmol / l) a zmeny hladín triglyceridov nalačno z hraničnej východiskovej hodnoty (≥ 1,016 mmol / l - <1,467 mmol / l) na úroveň (≥1,467 mmol / l).

¹⁵ Zmeny hodnôt celkového cholesterolu nalačno z normálnej východiskovej hodnoty (<4,39 mmol / l) na úroveň (≥5,17 mmol / l) sa vyskytovali často. Zmeny hodnôt celkového cholesterolu nalačno z hraničnej východiskovej hodnoty (≥ 4,39 - <5,17 mmol / l) na úroveň (≥5,17 mmol / l) sa vyskytovali veľmi často.

¹⁶ Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 % dospievajúcich pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Prejavy a príznaky

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt >10%) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

Iné medicínsky významné následky predávkovania zahŕňajú delírium, kŕče, kómu, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspiráciu, hypertenziu alebo hypotenziu, srdcovú arytmiu (< 2 % prípadov predávkovania) a zastavenie dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale prežitie bolo hlásené po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

Liečba predávkovania

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50 až 60 %.

Podľa klinického stavu pacienta sa má začať aj symptomatická liečba a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného šoku a podpory respiračných funkcií. Pretože stimulácia β‑receptorov môže zhoršiť hypotenziu, nemá sa používať adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s agonistickým pôsobením na β-receptory. Kvôli detekcii možných arytmií je nevyhnutné sledovať kardiovaskulárne funkcie. Pacient má byť až do zotavenia pod starostlivým lekárskym dohľadom a sledovaním.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód: N05A H03.

Farmakodynamické účinky

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré receptorové systémy.

V predklinických štúdiách olanzapín preukázal afinity k rôznym receptorom (K_i; < 100 nM) - sérotonínovým 5HT_2A/2C, 5HT₃, 5HT₆; dopamínovým D₁, D₂, D₃, D₄, D₅; cholinergickým muskarínovým M₁-M₅; α₁-adrenergným a histamínovým H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách s olanzapínom preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergické receptory, čo je v súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval in vitro väčšiu afinitu k sérotonínovým 5HT₂receptorom než k dopamínovým D₂a vyššiu 5HT₂ako D₂aktivitu na in vivo modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s využitím pozitrónovej emisnej tomografie (PET), v ktorej sa zdravým dobrovoľníkom podávala jednorazová perorálna dávka (10 mg), olanzapín obsadzoval viac 5HT_2Areceptory ako dopamínové D₂receptory. Navyše, štúdia využívajúca zobrazovanie pomocou jednofotónovej emisnej počítačovej tomografie (Single Photon Emission Computed Tomography, SPECT) odhalila, že u schizofrenických pacientov odpovedajúcich na liečbu olanzapínom bola miera obsadzovania striatálnych D₂ receptorov nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na liečbu niektorými inými antipsychotikami a risperidónom, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na liečbu klozapínom bola porovnateľná.

Klinická účinnosť

V dvoch z dvoch placebom kontrolovaných a dvoch z troch porovnávajúcich kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami sa liečba olanzapínom spájala so štatisticky výrazne vyšším zlepšením negatívnych ako aj pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávajúcej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so

schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených

depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 na Montgomeryho-Asbergovej škále hodnotiacej depresiu (MADRS, Monthomery-Asberg Depression Rating Scale))), prospektívna sekundárna analýza zmenu v skóre nálady od východiskového až po konečné skóre preukázala štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov po 3 týždňoch vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodný (divalproex). Olanzapín tiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v hľadiska podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej liečby u pacientov liečených lítiom alebo valproátom počas minimálne 2 týždňov viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (kombinovaná liečba s lítiom alebo valproátom) k väčšej redukcii symptómov mánie v porovnaní s lítiom alebo valproátom podávanými v monoterapii po dobu 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri užívaní olanzapínu a následne boli randomizovaní na liečbu olanzapínom alebo placebom, preukázal olanzapín štatisticky významnú prevahu nad placebom v primárnom koncovom ukazovateli rekurencie bipolárnej poruchy. Olanzapín taktiež preukázal štatisticky významnú prevahu nad placebom z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri užívaní kombináciou olanzapínu a lítia a následne boli randomizovaní na liečbu samotným olanzapínom alebo lítiom, nedosiahol olanzapín štatisticky horšie výsledky ako lítium v primárnom koncovom ukazovateli rekurencie bipolárnej poruchy (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p = 0,055).

V 18-mesačnej štúdii kombinovanej liečby u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní na liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nemalo dlhodobé súbežné podávanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom štatisticky významnú prevahu nad monoterapiou lítiom alebo valproátom v oddialení recidívy bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

Pediatrická populácia
Skúsenosti u dospievajúcich (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 až po 20 mg / deň. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu nalačno (pozri časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri časť 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná obalenej tablete olanzapínu s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania. Orodispergovateľné tablety olanzapínu sa môžu používať ako náhrada obalených tabliet olanzapínu.

Absorpcia

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené príjmom potravy. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Distibúcia

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a ₁ – kyslý-glykoproteín.

Biotransformácia

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom je 10‑N‑glukuronid, ktorý neprechádza hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-demetylového a 2-hydroxymetylového metabolitu, pričom v klinických štúdiách na zvieratách oba metabolity vykazovali výrazne nižšiu in vivo farmakologickú aktivitu ako olanzapín. Prevažná časť famakologickej aktivity je spôsobená pôvodným olanzapínom.

Eliminácia

Po perorálnom podaní sa priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu u zdravých osôb líšil v závislosti od veku a pohlavia.

U zdravých starších osôb (vo veku 65 rokov a starších) bol v porovnaní s mladšími osobami priemerný polčas vylučovania predĺžený (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens znížený (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších osôb sú v rozmedzí pozorovanom u mladších osôb. U 44 schizofrenických pacientov vo veku > 65 rokov sa po podaní dávok od 5 až 20 mg/deň

nepozoroval rozdielny profil nežiaducich udalostí.

U žien v porovnaní s osobami mužského pohlavia bol priemerný polčas vylučovania mierne predĺžený (36,7 oproti 32,3 hod) a klírens znížený (18,9 oproti 27,3 l/hod). Olanzapín (v dávke 5-20 mg) však preukázal porovnateľný bezpečnostný profil u pacientov ženského (n=467) ako aj u mužského (n=869) pohlavia.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) sa v porovnaní so zdravými osobami nepozoroval významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) a klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia hmotnostnej rovnováhy ukázala, že približne 57 % radioaktívne označeného olanzapínu sa vylúčila do moču, prevažne vo forme metabolitov.

Fajčiari

U fajčiarov s miernym poškodením funkcie pečene bol priemerný polčas vylučovania predĺžený (39,3 hod) a klírens znížený (18,0 l/hod) oproti zdravým nefajčiarom (priemerný polčas vylučovania 48,8 hod a klírens 14,1 l/hod).

U nefajčiarov v porovnaní s fajčiarmi (ženy a muži) bol priemerný polčas vylučovania predĺžený (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížený (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších v porovnaní s mladšími osobami, u žien v porovnaní s mužmi a u nefajčiarov v porovnaní s fajčiarmi. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu je len malá v porovnaní s celkovou variabilitou medzi osobami.

V štúdii s belochmi, Japoncami a Číňanmi sa nepozorovali žiadne rozdiely vo farmakokinetických parametroch medzi týmito tromi populáciami.

Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky perorálnej toxicity u hlodavcov boli typické pre silné neuroleptiká: hypoaktivita, kóma, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola približne 210 mg/kg a u krýs 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.

Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii na myšiach a 1-ročnej štúdii na potkanoch a psoch patril útlm CNS, anticholínergické účinky a ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u krýs zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

Hematologická toxicita

U všetkých živočíšnych druhov sa pozorovali účinky na hematologické parametre, vrátane od dávky závislého poklesu počtu cirkulujúcich leukocytov u myší a nešpecifickom poklese počtu cirkulujúcich leukocytov v krvi u potkanov; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.

Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. Sedácia ovplyvnila správanie samcov potkanov pri párení. Dávka 1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) ovplyvnila estrálne cykly a reprodukčné parametre potkanov boli ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9- násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles ich aktivity.

Mutagenita

Olanzapín nemal mutanogénne ani klastogénne účinky v celej škále štandardných testov, ktoré zahŕňali bakteriálne testy mutagénnej aktivity a in vivo a in vitro testy na cicavcoch.

Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa dá konštatovať, že olanzapín nemá karcinogénne účinky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

magnéziumstearát

L-metionín

koloidný oxid kremičitý bezvodý

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

aspartam (E951)

mikrokryštalická celulóza

guarová guma

ťažký uhličitan horečnatý

oranžové farbivo Silesia

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Blistrové balenia:

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Obaly na tablety:

Uchovávajte v pôvodnom obale. Obal na tablety uchovávajte pevne uzavretý na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (hliník/hliník) s pretlačovacou fóliou.

Perforované blistrové balenie (hliník/hliník) s odlepovacou fóliou.

Obal (HDPE) na tablety s vysúšadlom a uzavretý LDPE viečkom.

Veľkosti balenia:

Blistrové balenia s pretlačovacou fóliou: 7, 14, 28, 30, 35, 56, 70 a 100 orodispergovateľných tabliet.

Blistrové balenia s odlepovacou fóliou: 7, 14, 28, 30, 35, 56, 70, 96 a 100 orodispergovateľných tabliet.

Obal na tablety: 30 a100 orodispergovateľných tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf.

220 Hafnarfjordur

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Olanzapin Actavis 5 mg: 68/0522/08-S

Olanzapin Actavis 10 mg: 68/0523/08-S

Olanzapin Actavis 15 mg: 68/0524/08-S

Olanzapin Actavis 20 mg: 68/0525/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30.10.2008

Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2014