Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/06073

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/06068; 2013/04302

Písomná informácia pre používateľa

Olanzapin EGIS5 mg

Olanzapin EGIS10 mg

Olanzapin EGIS15 mg

Olanzapin EGIS 20 mg

orodispergovateľné tablety

olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek,

pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

• Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Olanzapin EGIS a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Olanzapin EGIS

3. Ako užívať Olanzapin EGIS

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Olanzapin EGIS

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Olanzapin EGIS a na čo sa používa

Olanzapín patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Olanzapin EGIS sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocity, že počujete, vidíte alebo vnímate veci, ktoré neexistujú, mylné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie sa do seba. Ľudia s týmto ochorením tiež môžu pociťovať depresiu, úzkosť alebo napätie.

Olanzapin EGIS sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocit povznesenej nálady, nadmerného množstva energie, omnoho menšej potreby spánku ako zvyčajne, veľmi rýchleho toku reči a myšlienok a niekedy závažná podráždenosť. Pomáha udržiavať stálu náladu a zabraňuje návratu výkyvov nálad (povznesenej alebo skľúčenej (depresívnej) nálady), ktoré sprevádzajú toto ochorenie.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Olanzapin EGIS

Neužívajte Olanzapin EGIS

- ak ste alergický na olanzapín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Alergická reakcia sa môže prejaviť ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené dýchanie. Ak sa to u vás vyskytlo, povedzte to svojmu lekárovi.

- ak vám v minulosti zistilili očné problémy, ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Olanzapin EGIS, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika.

- Lieky tohto typu môžu spôsobovať nezvyčajné pohyby hlavne tváre alebo jazyka. Ak toto nastane počas užívania Olanzapinu EGIS, povedzte to svojmu lekárovi.

- Veľmi zriedka spôsobujú lieky tohto typu kombináciu horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutia svalov a malátnosti alebo ospalosti. Ak k tomu dôjde, ihneď kontaktujte svojho lekára.

- Ak u vás alebo niekoho iného vo vašej rodine došlo k tvorbe krvných zrazenín, oznámte to svojmu lekárovi, pretože lieky tohto typu sa spájajú s tvorbou krvných zrazenín.

- U pacientov užívajúcich Olanzapin EGIS sa pozorovalo zvyšovanie telesnej hmotnosti. Spolu s vaším lekárom by ste mali pravidelne kontrolovať vašu telesnú hmotnosť.

- U pacientov užívajúcich Olanzapin EGIS sa pozorovala zvýšená hladina krvného cukru a vysoké hodnoty tukov (triglyceridov a cholesterolu). Pred začatím liečby Olanzapinom EGIS a pravidelne počas liečby vám má váš lekár odoberať krv a kontrolovať v nej hladinu cukru a určitých tukov.

- Používanie Olanzapinu EGIS u starších pacientov s demenciou sa neodporúča, pretože môže spôsobiť závažné vedľajšie účinky.

Ak máte niektoré z nasledujúcich ochorení, oznámte to čo najskôr svojmu lekárovi:

 Cukrovka

 Ochorenie srdca

 Ochorenie pečene alebo obličiek

 Parkinsonova choroba

 Epilepsia (epileptické záchvaty)

 Problémy s prostatou

 Nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)

 Poruchy krvi

 Mozgová príhoda alebo „malá“ mozgová príhoda (prechodné príznaky porážky)

Ak máte demenciu, je potrebné, aby ste vy alebo váš opatrovateľ/príbuzný oznámili vášmu lekárovi, ak sa u vás niekedy vyskytla mozgová porážka alebo „malá“ mozgová príhoda.

Ak máte viac ako 65 rokov, váš lekár vám môže pravidelne kontrolovať krvný tlak.

Deti a dospievajúci

Olanzapin EGIS nie je určený pacientom mladším ako 18 rokov.

Iné lieky a Olanzapin EGIS

Počas užívania Olanzapinu EGIS užívajte iné lieky, len so súhlasom vášho lekára. Ak užívate Olanzapin EGISv kombinácii s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti alebo na pomoc pri zaspávaní (trankvilizéry), môžete sa cítiť ospalosť.

Je potrebné, aby ste oznámili svojmu lekárovi, ak užívate karbamazepín (antiepileptikum a stabilizátor nálady), fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum), pretože môže byť nevyhnutné zmeniť vašu dávku Olanzapinu EGIS. Zvlášť oznámte svojmu lekárovi, ak užívate lieky na Parkinsonovu chorobu.

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Olanzapin EGIS a alkohol

Ak ste užili Olanzapin EGIS, nepite alkohol, pretože Olanzapin EGISv kombinácii s alkoholom vám môže spôsobovať ospalosť.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. Počas tehotenstva nemáte užívať tento liek, pokiaľ sa o tom neporadíte so svojím lekárom. Neužívajte tento liek počas dojčenia, pretože malé množstvo Olanzapinu EGIS sa môže vylúčiť do materského mlieka..

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace ich tehotenstva) užívali Olanzapin EGIS: trasenie, napätie svalov a/alebo

svalová slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u vášho bábätka objaví niektorý z týchto príznakov, mali by ste kontaktovať svojho lekára.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Ak užijete Olanzapin EGIS, existuje riziko, že sa budete cítiť ospalý. Ak k tomu dôjde, neveďte vozidlo ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to svojmu lekárovi.

Olanzapin EGIS obsahuje aspartám

Pacienti, ktorí nemôžu prijímať fenylalanín si musia uvedomiť, že Olanzapin EGIS obsahuje aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

Tento liek obsahuje aj mliečny cukor laktózu. Ak viete o vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so svojím lekárom ešte pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať OlanzapinEGIS

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár vám povie, koľko orodispergovateľných tabliet máte užívať a ako dlho ich máte užívať. Denná dávka Olanzapinu EGIS sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Poraďte sa so svojím lekárom, ak sa u vás znovu objavia príznaky, ale neprestaňte užívať Olanzapin EGIS, pokiaľ vám to nepovie váš lekár.

Olanzapin EGIS máte užívať raz denne podľa odporúčania lekára. Snažte sa užívať tablety každý deň v rovnakom čase. Nezáleží, či ich užívate s jedlom alebo bez jedla. Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety sú určené na vnútorné použitie.

Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety sa ľahko lámu, preto s nimi zaobchádzajte opatrne. Tablety nechytajte mokrými rukami, pretože sa môžu rozpadnúť.

1. Opatrne odlúpnite fóliu.

2. Jemne vytlačte tabletu.

3. Vložte tabletu do úst. Rozpustí sa priamo vo vašich ústach, takže ju môžete ľahko prehltnúť.

Tabletu môžete tiež rozpustiť v pohári alebo šálke plnej vody, pomarančového džúsu, jablkového džúsu, mlieka alebo kávy a zamiešať. Zmiešanie s niektorými nápojmi môže spôsobiť zmenu farby a zakalenie. Nápoj vypite ihneď po rozpustení.

Použitie u detí a dospievajúcich

Olanzapin EGIS nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov.

Ak užijete viac Olanzapinu EGIS, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac Olanzapinu EGIS ako mali, sa objavili nasledujúce príznaky: rýchly tlkot srdca, podráždenosť /agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie úrovne vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, epileptické záchvaty, kóma, kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutosti svalov a malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych (aspirácia), vysoký krvný tlak alebo nízky krvný tlak, neobvyklý tlkot srdca. Ak sa u vás objavia niektoré z týchto príznakov, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo nemocnicu. Ukážte lekárovi balenie vašich tabliet.

Ak zabudnete užiť Olanzapin EGIS

Užite svoje tablety hneď, ako si spomeniete. Neužite dvojitú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku.

Ak prestanete užívať Olanzapin EGIS

Neprestaňte užívať svoje tablety len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité pokračovať v užívaní tabliet Olanzapinu EGIStak dlho, ako vám povedal váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať Olanzapin EGIS, môžu sa objaviť príznaky ako potenie, neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť a vracanie. Váš lekár vám môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením liečby.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Okamžite oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytnú:

● Nezvyčajné pohyby (častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť 1 z 10 používateľov) hlavne

tváre alebo jazyka;

● Krvné zrazeniny v žilách (menej častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť 1 zo 100

používateľov), najmä na nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa

môžu krvnými cestami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť na hrudníku a problémy s dýchaním.

Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov okamžite vyhľadajte lekársku pomoc;

● Kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti a únavy alebo

ospalosti (frekvencia týchto vedľajších účinkov sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u viac ako 1 z 10 používateľov

• Nárast telesnej hmotnosti.

• Ospalosť.

• Zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.

• V začiatočných štádiách liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závraty alebo mdloby (spolu s pomalým srdcovým rytmom), najmä pri vsávaní z ľahu alebo zo sedu. Tieto príznaky zvyčajne sami vymiznú, ale ak pretrvávajú, povedzte to svojmu lekárovi.

Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 zo 100 používateľov

• Zmeny hladín niektorých krviniek a cirkulujúcich tukov v krvi.

• Zvýšenie hladiny cukrov v krvi a v moči.

• Pocit väčšieho hladu.

• Závraty.

• Nepokoj.

• Triaška.

• Zápcha.

• Sucho v ústach.

• Vyrážka.

• Strata sily.

• Extrémna únava.

• Zadržiavanie vody, čo vedie k opúchaniu rúk, členkov alebo chodidiel.

• Sexuálna porucha ako napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u mužov.

• Na začiatku liečby prechodné zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov.

• Zvýšenie hladiny kyseliny močovej a kreatín fosfokinázy v krvi.

• Nezvyčajné pohyby (diskinézy).

• Horúčka

• Bolesť kĺbov.

Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 1 000 používateľov

• Pomalý srdcový pulz.

• Citlivosť na slnečné svetlo.

• Neschopnosť udržať moč.

• Neschopnosť močiť.

• Vypadávanie vlasov.

• Vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu.

• Zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú nenormálna produkcia mlieka alebo nadmerné zväčšenie.

• Svalová stuhnutosť alebo kŕč (vrátane pohybov očí).

• Problémy s rečou.

• Alergická reakcia (napr. opuch v ústach alebo krku, svrbenie, vyrážka).

• Cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, niekedy spojené s ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou.

• Záchvaty, ktoré sa zvyčajne vyskytli už v minulosti (epilepsia).

• Krvácanie z nosa.

• Roztiahnutie brucha (abdominálna distenzia).

• Strata pamäti alebo zabúdanie.

Zriedkavé vedľajšie účinky: môžu postihnúť až 1 z 1 000 používateľov

• Zníženie normálnej telesnej teploty.

• Neobvyklý tlkot srdca.

• Náhle nevysvetliteľné úmrtie.

• Zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silnú bolesť žalúdka, horúčku a nevoľnosť.

• Ochorenie pečene prejavujúce sa zožltnutím kože a očných bielkov.

• Ochorenie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami.

• Ťažkosti pri močení.

• Predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.

Počas užívania Olanzapinu EGIS sa môže u starších pacientov s demenciou objaviť mozgová porážka, zápal pľúc, neschopnosť udržať moč, pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, zvýšenie telesnej teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto špecifickej skupine pacientov bolo hlásených niekoľko prípadov úmrtia.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Olanzapin EGIS zhoršiť príznaky.

Zriedkavo sa u žien, ktoré dlhodobo užívali lieky tohto typu, začalo tvoriť mlieko a chýbala menštruácia alebo mali nepravidelnú menštruáciu. Pri pretrvávaní týchto príznakov to oznámte svojmu lekárovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať OlanzapinEGIS

Uchovávajte tento liek mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a na blistri po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Olanzapin EGIS obsahuje

• Olanzapin EGIS 5 mg orodispergovateľné tablety: Liečivo je olanzapín. Každá tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

• Olanzapin EGIS 10 mg orodispergovateľné tablety: Liečivo je olanzapín. Každá tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.

• Olanzapin EGIS 15 mg orodispergovateľné tablety: Liečivo je olanzapín. Každá tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.

• Olanzapin EGIS 20 mg orodispergovateľné tablety: Liečivo je olanzapín. Každá tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.

• Všetky sily lieku obsahujú ďalšie zložky: uhličitan vápenatý DC CS90 (ktorý sa skladá z uhličitanu vápenatého, predželatinovaného kukuričného škrobu a kukuričného škrobu), monohydrát laktózy, krospovidón, aspartám (E951), magnéziumstearát.

Ako vyzerá Olanzapin EGIS a obsah balenia

5 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „5“ na jednej strane.

10 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „10“ na jednej strane.

15 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „15“ na jednej strane.

20 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „20“ na jednej strane.

Všetky sily lieku sú dodávané v škatuliach obsahujúcich 28, 30, 56, 60, 84 alebo 90 orodispergovateľných tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

EGIS Pharmaceuticals PLC

Keresztúri út 30-38

H-1106 Budapešť

Maďarsko

Výrobca

Genepharm S.A., 18 Km Marathon Avenue, 15351 Pallini, Grécko

EGIS Pharmaceuticals PLC, 1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38, Maďarsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Spojené kráľovstvo: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg orodispersible tablets

Bulharsko: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg таблетки, диспергиращи се в устата

Česká republika: Olanzapin EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg

Litva:Olanzapine Alvogen 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg burnoje disperguojamosios tabletes

Lotyšsko: Olanzapine Alvogen 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg mutē disperġējamās tabletes

Maďarsko: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg szájban oldódó tabletta

Poľsko: Olanzapine EGIS

Rumunsko:Olanzapina EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg comprimate orodispersabile

Slovensko: Olanzapin EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg

Táto písomná informácia pre používateľa bola aktualizovaná v 04/2014.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii, ev. č.: 2012/06068; 2012/06071; 2013/04302

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Olanzapin EGIS 5 mg

Olanzapin EGIS 10 mg

Olanzapin EGIS 15 mg

Olanzapin EGIS 20 mg

orodispergovateľné tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

Pomocné látky so známym účinkom: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:

94,18 mg monohydrátu laktózy,

1,25 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.

Pomocné látky so známym účinkom: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:

188,37 mg monohydrátu laktózy,

2,50 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.

Pomocné látky so známym účinkom: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:

282,56 mg monohydrátu laktózy,

3,75 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.

Pomocné látky so známym účinkom: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:

376,75 mg monohydrátu laktózy,

5 mg aspartámu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta

5 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „5“ na jednej strane.

10 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „10“ na jednej strane.

15 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „15“ na jednej strane.

20 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „20“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej liečby u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických epizód.

U pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná, je olanzapín indikovaný na prevenciu rekurencie (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Schizofrénia: Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej liečbe (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie pri bipolárnej poruche: Odporúčaná začiatočná dávka je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí dostávali olanzapín na liečbu manickej epizódy, na prevenciu rekurencie pokračujte v liečbe rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby), s prídavnou liečbou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie pri bipolárnej poruche sa môže denné dávkovanie následne upravovať na základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5‑20 mg/deň. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po primeranom klinickom prehodnotení a nemá sa spravidla previesť v intervaloch kratších ako 24 hodín.

Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Pediatrická populácia

Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúci vo veku do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň prírastku telesnej hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami s dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší pacienti

Podanie nižšej začiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované, avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov sa má zvážiť nižšia začiatočná dávka (5 mg). V prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má byť začiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozmedzie.

Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozmedzie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí byť opatrné.

V prípade, keď je potrebné zvýšenie dávky o 2,5 mg, majú sa použiť filmom obalené tablety olanzapínu (pozri časti 4.5 a 5.2).

Spôsob podania

Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou.

Olanzapin EGIS orodispergovateľná tableta sa má vložiť do úst, kde sa rýchlo v slinách rozpustí a tak sa môže ľahko prehltnúť. Neporušená orodispergovateľná tableta sa dá z úst vybrať ťažko. Pretože je orodispergovateľná tableta krehká, má sa užiť okamžite po otvorení blistra. Prípadne sa môže bezprostredne pred podaním rozpustiť v plnom pohári vody alebo iného vhodného nápoja (pomarančový džús, jablkový džús, mlieko alebo káva).

4.3 Kontraindikácie

 Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

 Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období majú byť pacienti starostlivo sledovaní.

Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo poruchami správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (s trvaním 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) so psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených olanzapínom 2-násobne zvýšená incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súbežné používanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce udalosti (CVAE napr. mozgová porážka, prechodný ischemický záchvat), vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila.

Parkinsonova choroba

Používanie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neodporúča. V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba hlásené zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie (pozri časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínového agonistu) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej

dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, súvisiaci s podávaním antipsychotika. Zriedkavé prípady hlásené ako NMS sa vyskytli aj v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických prejavov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapin EGIS, sa majú sledovať príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a u pacientov s diabetes mellitus alebo pacientov s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus sa má pravidelne kontrolovať zhoršovanie glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka.

Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch lipidov. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapin EGIS, sa majú pravidelne sledovať lipidy podľa zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, 12 týždňov po začatí liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.

Anticholinergný účinok

Aj keď olanzapín in vitro prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom so súbežnými ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými ochoreniami sa odporúča opatrnosť.

Funkcia pečene

Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné, asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, ALT a AST. Zvýšená opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi ochoreniami spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), liečba olanzapínom sa má ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov s nízkym počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene, u pacientov s útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou liečbou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofílickým ochorením alebo s myeloproliferatívnym ochorením. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo (≥ 0,01% a 0,1%) hlásené akútne príznaky, ako je potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nauzea alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF] ≥ 500 milisekúnd [ms] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF < 500 ms) menej časté (0,1 % až 1 %), bez významných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako pri iných antipsychotikách je však potrebná opatrnosť, keď sa olanzapín predpisuje s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Tromboembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie bola hlásená menej často (≥0,1 % až <1 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej tromboembólie a liečbou olanzapínom sa nestanovila. Napriek tomu, že sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej tromboembólie, je potrebné identifikovať všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizáciu pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri používaní v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože in vitro vykazuje dopamínový antagonizmus, olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah záchvatov. U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené menej často. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné rizikové faktory.

Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín spájaný so štatisticky významne nižšou incidenciou dyskinézy vyvolanej liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobej expozícii narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po prerušení liečby.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách s olanzapínom sa zriedka u starších pacientov pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov vo veku nad 65 rokov sa, tak ako u ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.

Náhla srdcová smrť

V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov

liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortnej štúdii bolo riziko predpokladanej

náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom,

ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom

použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie u pacientov vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami sa neskúmali a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

Fenylalanín

Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety obsahujú aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

Laktóza

Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie, nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Vzhľadom na to, že olanzapín je metabolizovaný CYP1A2, látky, ktoré môžu špecificky indukovať alebo inhibovať tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť ku zníženiu koncentrácií olanzapínu. Pozorovali sa len zanedbateľné až mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Klinické následky sú pravdepodobne minimálne, avšak odporúča sa klinické monitorovanie a ak je to nevyhnutné, je možné zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie C_maxolanzapínu po fluvoxamíne bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie AUC olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iné inhibítory CYP1A2, ako je ciprofloxacín, sa má zvážiť nižšia začiatočná dávka olanzapínu. Na začiatku liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávky olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť perorálneho olanzapínu o 50 až 60 % a má sa užívať minimálne 2 hodiny pred podaním olanzapínu alebo po ňom.

Nezistilo sa, že by fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne ovplyvňovali farmakokinetiku olanzapínu.

Možný vplyv olanzapínu na účinky iných liekov

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Preto sa neočakávajú žiadne zvláštne interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, v ktorých sa nezistila žiadna inhibícia metabolizmu nasledujúcich liečiv: tricyklické antidepresíva (predstavujúce prevažne CYP2D6 cestu), warfarín (CYP2C9), teofylín (CYP1A2) alebo diazepam (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu pri súbežnom podávaní s lítiom alebo biperidenom.

Terapeutické sledovanie plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by po začatí súbežnej liečby s olanzapínom sa vyžadovala úprava dávkovania valproátu.

Všeobecná CNS aktivita

Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich lieky, ktoré môžu spôsobiť útlm centrálneho nervového systému.

Súbežné používanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované štúdie. Pacientky majú byť poučené, aby informovali svojich lekárov, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú otehotnieť. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa má olanzapín podávať počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos prevýši možné riziko pre plod.

Novorodenci, ktorí boli vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku vzniku vedľajších reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania od pôrodu. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch dojčenia. Novorodenci majú byť preto dôsledne sledovaní.

Laktácia

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú nedojčiť svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závrat, pacienti majú byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ≥ 1 % pacientov) spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus, leukopénia a neutropénia (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, horúčka, artralgia, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy, vysoká hladina gama glutamyltransferázy, vysoká hladina kyseliny močovej, vysoká hladina kreatín fosfatázy a edém.

Tabuľka nežiaducich reakcií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % až < 10 %), menej časté (≥ 0,1 % až < 1 %), zriedkavé (≥ 0,01 % až < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Veľmi časté	Časté	Menej časté	Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému
	Eozinofília Leukopénia10 Neutropénia10		Trombocytopénia11
Poruchy imunitného systému
		Hypersenzitivita11
Poruchy metabolizmu a výživy
Zvýšenie telesnej hmotnosti1	Zvýšené hladiny cholesterolu2,3 Zvýšené hladiny glukózy4 Zvýšené hladiny triglyceridov2,5 Glukozúria Zvýšená chuť do jedla	Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4)11	Hypotermia12
Poruchy nervového systému
Ospalosť	Závrat Akatízia6 Parkinsonizmus6 Dyskinéza6	Záchvaty, pričom vo väčšine prípadov bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik11 Dystónia (vrátane okulogýrie)11 Tardívna dyskinéza11 Amnézia9 Dyzartria	Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)12 Symptómy z vysadenia7, 12
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Epistaxa 9
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
		Bradykardia Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)	Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4)
Poruchy ciev
Ortostatická hypotenzia10		Tromboembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť 4.4).
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	Mierne, prechodné anticholinergné účinky, vrátane zápchy a sucha v ústach	Abdominálna distenzia9	Pankreatitída11
Poruchy pečene a žlčových ciest
	Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)		Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene)
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	Vyrážka	Fotosenzitívna reakcia Alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	Artralgia9		Rabdomyolýza11
Poruchy obličiek a močových ciest
		Inkontinencia moču Retencia moču Oneskorené močenie11
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
	Erektilná dysfunkcia u mužov Znížené libido u mužov a žien	Amenorea Zväčšenie prsníkov Galaktorea u žien Gynekomastia/zväčšenie prsníkov u mužov	Priapizmus12
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
	Asténia Únava Edém Horúčka10
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zvýšené hladiny prolaktínu8	Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy10 Vysoká hladina kreatinín-fosfokinázy11 Vysoká hladina gama glutamyltransferázy10 Vysoká hladina kyseliny močovej10	Zvýšený celkový bilirubín
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
			Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6).

¹ Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %) ≥ 15 % častý (4,2 %) a ≥ 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej hmotnosti o ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).

²Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a triglyceridov) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

³Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 - < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

⁴Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

⁶V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa významne nelíšil od placeba. U pacientov liečených olanzapínom bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na chýbajúce podrobné informácie o akútnych a tardívnych extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívnu dyskinézu a/alebo ďalšie tardívne extrapyramídové syndrómy.

⁷Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

⁸V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou začiatočnou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

⁹Nežiaduca reakcia, pozorovaná v klinických skúšaniach v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹⁰Vyhodnotené na základe nameraných hodnôt z klinických skúšaní v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹¹Nežiaduca reakcia pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení, s frekvenciou určenou pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

¹²Nežiaduca reakcia pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení, s frekvenciou odhadnutou pri hornom limite 95 % intervalu spoľahlivosti pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny prírastku telesnej hmotnosti, glukózy, celkového/LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie o osobitných populáciách

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri používaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často bola pozorovaná pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10 %) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s začiatočnou hodnotou u 17,4 % pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní so začiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúch pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok telesnej hmotnosti (≥ 7 %) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a pomer dospievajúcich pacientov, u ktorých bol klinicky významný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 a < 1/10).

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi časté:Prírastok telesnej hmotnosti¹³, zvýšené hladiny triglyceridov¹⁴, zvýšená chuť do jedla.

Časté: Zvýšené hladiny cholesterolu¹⁵.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté:Sedácia (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: Suchosť v ústach.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté:Zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT/AST; pozri časť 4.4).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté:Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GGT, zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu¹⁶.

¹³Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a o ≥ 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 % pribralo ≥ 7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti.

¹⁴Pozorované pri normálnych začiatočných hladinách nalačno (< 1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (≥ 1,467 mmol/l) a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej začiatočnej hodnoty (≥ 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na vysokú hladinu (≥ 1,467 mmol/l).

¹⁵Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej začiatočnej hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú hladinu (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej začiatočnej hodnoty (≥ 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú hladinu (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi často.

¹⁶Zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu bolo hlásené u 47,4 % mladistvých pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky a symptómy

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10 %) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a znížená úroveň vedomia pohybujúca sa od útlmu po kómu.

K ďalším medicínsky významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia, hypertenzia alebo hypotenzia, srdcové arytmie (< 2 % prípadov predávkovania) a zastavenie dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

Liečba

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Vyvolanie vracania sa neodporúča. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.

Podľa klinického stavu je potrebné začať symptomatickú liečbu a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie a obehového kolapsu a podpory respiračnej funkcie. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na β-receptoroch, pretože beta stimulácia môže zhoršiť hypotenziu. Kardiovaskulárne monitorovanie je nevyhnutné kvôli diagnostike možných arytmií. Až do zotavenia má byť pacient pod dôkladným lekárskym dohľadom.

Pediatrická populácia

Nie sú žiadne údaje týkajúce sa detí a dospievajúcich.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód: N05AH03.

Farmakodynamické účinky

Mechanizmus účinku

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký farmakologický profil na viacerých receptorových systémoch.

V predklinických štúdiách vykazoval olanzapín afinitu k radu receptorov (Ki; <100 nM) – k serotonínovým 5HT_2A/2C, 5HT₃, 5HT₆; dopamínovým D₁, D₂, D₃, D₄, D₅; cholinergným muskarínovým M₁-M₅; α₁-adrenergným; a histamínovým H₁receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v súlade s profilom väzby látky na receptory. Olanzapín preukázal in vitro väčšiu afinitu k serotonínovým 5HT₂receptorom než k dopamínovým D₂a vyššiu 5HT₂ako D₂aktivitu na in vivomodeloch. Elektrofyziologické štúdie preukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motorickú funkciu. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval olanzapín viac 5HT_2Areceptory ako dopamínové D₂receptory. Navyše, v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography) bola miera obsadzovania D₂receptorov u schizofrenických pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.

Klinická účinnosť

V dvoch z dvoch placebom kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály MADRS (Montgomery-Asberg Depression Rating Scale)) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej liečby u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu minimálne 2 týždňov viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p = 0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítiom alebo valproátom), nebola dlhodobá kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne nadradená voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

Pediatrická populácia

Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v súvislosti s bipolárnou poruchou typu I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa používal vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu (pozri časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Distribúcia

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumín a α1-kyslý-glykoproteín.

Biotransformácia

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-demetylu a 2-hydroxymetylu, vykazujúcich in vivovýznamne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť farmakologickej aktivity pochádza od pôvodného olanzapínu.

Eliminácia

Po perorálnom podaní priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5 až 20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom o niečo predĺžil (36,7 oproti 32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien (n=467) ako aj u mužov (n=869).

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču predovšetkým vo forme metabolitov.

Fajčiari

U fajčiarov s miernym poškodením funkcie pečene, v porovnaní so zdravými nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens (18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy aj muži) sa priemerný polčas vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov, u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely medzi dospievajucími a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajucími. Tieto faktory pravdepodobne prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom zahŕňali silnú neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola približne 210 mg/kg a u potkanov 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.

Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a periférne hematologické poruchy. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli rastové parametre. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

Hematologická toxicita

U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele, vrátane od dávky závislého poklesu počtu cirkulujúcich leukocytov u myší a nešpecifickom poklese cirkulujúcich leukocytov u krýs; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [plocha pod krivkou] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.

Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou 1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles aktivity u potomstva.

Mutagenita

Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií in vitro a in vivo testov na cicavcoch.

Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín nie je karcinogénny.

Hodnotenie environmentálneho rizika (ERA)

Použitie olanzapínu v súlade s informáciami o lieku nebude mať za následok nepriaznivý

environmentálny vplyv.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Uhličitan vápenatý DC CS90 (ktorý sa skladá z uhličitanu vápenatého, predželatinovaného kukuričného škrobu a kukuričného škrobu)

Monohydrát laktózy

Krospovidón (typ A)

Aspartám (E951)

Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/snímateľný Al blister v škatuľke obsahujúcej 28, 30, 56, 60, 84 alebo 90 orodispergovateľných tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

Keresztúri út 30-38

H-1106 Budapešť

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Olanzapin EGIS 5 mg: 68/0139/11-S

Olanzapin EGIS 10 mg: 68/0140/11-S

Olanzapin EGIS 15 mg: 68/0141/11-S

Olanzapin EGIS 20 mg: 68/0142/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 21. 2. 2011

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2014