Písomná informácia pre používateľa

OLANZAPIN LILLY 10 mg prášok na injekčný roztok

olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je OLANZAPIN LILLY a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete OLANZAPIN LILLY

3. Ako používať OLANZAPIN LILLY

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať OLANZAPIN LILLY

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je OLANZAPIN LILLY a na čo sa používa

OLANZAPIN LILLY patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká a používa sa na liečbu nasledujúcich ochorení:

• Schizofrénia, ochorenie s príznakmi ako sú počutie, videnie alebo vnímanie vecí, ktoré neexistujú, chybné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a uzatvorenie sa. Ľudia s týmto ochorením môžu tiež pociťovať skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.

• Stredne ťažké až ťažké manické epizódy s príznakmi vzrušenia alebo eufórie.

OLANZAPIN LILLY injekcia sa podáva vtedy, ak liečba OLANZAPINOM LILLY vo forme tabliet nie je dostačujúca. Akonáhle to bude možné, lekár vám zmení liečbu a budete užívať OLANZAPIN LILLY tablety.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete OLANZAPIN LILLY

Nepoužívajte OLANZAPIN LILLY:

Upozornenia a opatrenia:

Obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru predtým, ako začnete používať injekciu OLANZAPINU LILLY

Ak máte niektoré z nasledujúcich ochorení, oznámte to čo najskôr ošetrujúcemu lekárovi:

• mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky porážky)

• Parkinsonova choroba

• problémy s prostatou

• nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)

• ochorenie pečene alebo obličiek

• poruchy krvi

• v prípade, že ste nedávno prekonali srdcový záchvat alebo trpíte srdcovým ochorením vrátane syndrómu chorého sínusu, nestabilnej anginy pectoris alebo nízkeho krvného tlaku

• cukrovka

• epileptické záchvaty

Ak máte demenciu, mali by ste vy alebo váš opatrovník/príbuzný oznámiť ošetrujúcemu lekárovi, ak ste niekedy prekonali mozgovú porážku alebo „malú mozgovú príhodu“.

Deti a dospievajúci

OLANZAPIN LILLY nie je určená pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Ak ste starší ako 65 rokov, môže vám lekár rutinne merať krvný tlak.

Iné lieky a OLANZAPIN LILLY

Súbežné užívanie OLANZAPINU LILLY s nasledujúcimi liekmi môže spôsobovať ospalosť: lieky proti úzkosti alebo nespavosti (trankvilizéry, vrátane benzodiazepínov) a lieky proti depresii. Počas liečby OLANZAPINOM LILLY užívajte iné lieky len so súhlasom lekára.

Ak teraz užívate injekciu OLANZAPINU LILLY, neodporúča sa v rovnakom čase užívať benzodiazepínovú injekciu, pretože to môže vyústiť do nadmernej ospalosti a môže mať vážny dopad na váš srdcový rytmus alebo dýchanie a vo veľmi zriedkavých prípadoch môže vyústiť do smrti. Ak vám váš lekár musí na liečbu vášho stavu podať benzodiazepínovú injekciu, má ju podať aspoň hodinu po injekcii OLANZAPINU LILLY, a po podaní benzodiazepínovej injekcie by ste mali byť dôkladne sledovaný.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Zvlášť oznámte lekárovi, ak užívate lieky na Parkinsonovu chorobu.

OLANZAPIN LILLY a alkohol

Počas liečby OLANZAPINOM LILLY nepite žiadny alkohol, keďže OLANZAPIN LILLY v kombinácii s alkoholom môže spôsobovať ospalosť.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná a dojčíte, ak si myslíte, že by ste mohli byť tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.Tento liek vám nemá byť podaný v prípade, ak dojčíte, keďže malé množstvá lieku OLANZAPIN LILLY môžu prejsť do materského mlieka.

Nasledujúce symptómy sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace tehotenstva) užívali OLANZAPIN LILLY: trasenie, svalová stuhnutosť a/alebo slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a ťažkosti pri kŕmení. Ak sa u vášho dieťaťa rozvinie akýkoľvek z týchto príznakov, možno budete musieť navštíviť svojho lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Liečba OLANZAPINOM LILLY môže spôsobovať pocit ospalosti. V tomto prípade neveďte vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.

3. Ako používať OLANZAPIN LILLY

Informácie o rekonštitúcii a podávaní sú uvedené v oddeliteľnej časti na konci tejto písomnej informácie pre používateľa.

Váš lekár rozhodne o tom, akú dávku OLANZAPINU LILLY potrebujete a ako dlho ju budete potrebovať. Obvyklá dávka pri prvej injekcii je 10 mg, ale môže byť aj nižšia. V priebehu 24 hodín je možné podať najviac 20 mg. U pacientov starších ako 65 rokov sa podáva dávka 2,5 alebo 5 mg.

OLANZAPIN LILLY sa dodáva vo forme prášku. Lekár alebo sestra z neho pripravia roztok. OLANZAPIN LILLY injekcia je určená na vnútrosvalové podanie. Správne množstvo roztoku vám bude podané vo forme injekcie do svalu.

Ak použijete viac OLANZAPINU LILLY, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac OLANZAPINU LILLY, ako mali, sa objavili nasledovné príznaky: rýchly tlkot srdca, vzrušenie/agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie hladiny vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: akútna zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma, kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych, vysoký alebo nízky tlak krvi, abnormálny rytmus srdca. Informujte lekára alebo sestru o tomto podozrení.

Počas liečby je potrebných iba niekoľko dávok OLANZAPIN LILLY injekcie. váš lekár rozhodne o tom, kedy budete potrebovať dávku OLANZAPIN LILLY injekcie.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj OLANZAPIN LILLY injekcia môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Oznámte ihneď svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytnú:

• nezvyčajné pohyby (častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1z 10 ľudí) hlavne tváre a jazyka;

• krvné zrazeniny v žilách (menej častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1 zo 100 ľudí) najmä na nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa môžu krvnými cestami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť v hrudi a problémy s dýchaním. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď sa poraďte s lekárom;

• kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti a únavy alebo ospalosti (frekvencia týchto vedľajších účinkov sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

K častým vedľajším účinkom (môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí) injekcie OLANZAPÍNU LILLY patrí pomalšia alebo rýchlejšia srdcová činnosť, ospalosť, nízky tlak krvi a mierna bolesť v mieste podania injekcie.

Niektorí pacienti môžu pociťovať závrat alebo pocit na omdlenie (s pomalou srdcovou činnosťou) po aplikácii, najmä pri vstávaní z ľahu alebo sedu. Zvyčajne to samé vymizne, ak nie, oznámte to ihneď svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 100 ľudí) zahŕňajú pomalšie dýchanie a nezvyčajnú srdcovú činnosť, ktorá môže byť závažná.

Okrem toho boli pri užívaní OLANZAPINU LILLY vo forme tabliet pozorované nasledujúce nežiaduce účinky.

K veľmi častým vedľajším účinkom (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí) patrí nárast telesnej hmotnosti, ospalosť a zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi. V počiatočných štádiách liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závraty alebo mdloby (spolu s pomalým srdcovým rytmom), najmä pri vstávaní z ľahu alebo zo sedu. Tieto príznaky zvyčajne sami vymiznú, ale ak pretrvávajú, povedzte to svojmu lekárovi.

K častým vedľajším účinkom patria (môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí) zmeny hladín niektorých krvných buniek, cirkulujúcich tukov a na začiatku liečby prechodné zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov; zvýšenie hladiny cukrov v krvi a v moči, zvýšenie hladiny kyseliny močovej a kreatinín fosfokinázy v krvi, pocit väčšieho hladu, závrat, nepokoj, tras, nezvyčajné pohyby (dyskinézy), zápcha, sucho v ústach, vyrážka, strata sily, extrémna únava, zadržiavanie vody, ktoré môže viesť k opuchu rúk, členkov alebo chodidiel; horúčka, bolesť kĺbova sexuálne poruchy ako napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u mužov.

K menej častým vedľajším účinkom (môžu postihnúť až 1 zo 100 ľudí) patriaprecitlivenosť (napr. opuchy úst a hrdla, svrbenie, vyrážka), cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, občas spojená s ketoacidózou (ketolátky v krvi a moči) alebo kómou, záchvaty - zvyčajne súvisiace so záchvatmi v anamnéze (epilepsia), svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka), problémy s rečou, pomalý rytmus srdca;citlivosť na svetlo; krvácanie z nosa, roztiahnutie brucha, strata pamäti alebo zabúdanie; neschopnosť udržať moč, neschopnosť začať močiť, vypadávanie vlasov, vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu, a zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú nenormálna produkcia mlieka alebo nadmerné zväčšenie.

Ku zriedkavým vedľajším účinkom (môžu postihnúť 1 z 1 000 ľudí) patria zníženie normálnej telesnej teploty, nezvyčajný rytmus srdca, náhle nevysvetliteľné úmrtie, zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka, horúčku a vracanie,ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov, postihnutie svalov, prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťamia predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.

Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia, inkontinencia moču, pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže OLANZAPIN LILLYzhoršovať jej príznaky.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať OLANZAPIN LILLY

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 C. Uchovávajte v originálnom obale na ochranu pred svetlom.

Roztok pripravený z injekcie OLANZAPINU LILLYpoužite do 1 hodiny. Nezmrazujte ho po rozpustení.

Nespotrebovaný liek zlikvidujte.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo OLANZAPIN LILLY injekcia obsahuje

• Liečivo je olanzapín. Každá injekčná liekovka obsahuje 10 mg liečiva.

• Ďalšie zložky sú: monohydrát laktózy, kyselina vínna, kyselina chlorovodíková a hydroxid sodný.

Ako vyzerá OLANZAPIN LILLY injekcia a obsah balenia

OLANZAPIN LILLYsa dodáva vo forme žltého prášku v injekčnej liekovke. Injekčná liekovka OLANZAPINU LILLY obsahuje 10 mg olanzapínu. Lekár alebo sestra z neho pripravia roztok, ktorý sa podáva formou injekcie.

OLANZAPIN LILLY injekcia je dostupná v balení po 1 alebo 10 injekčných liekoviek. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Eli Lilly ČR s.r.o., Pobřežní 394/12, 186 Praha, Česká republika.

Výrobca

Lilly Pharma Fertigung und Distribution GmbH & Co. KG, Teichweg 3, D-35396 Giessen, Nemecko.

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko, Fínsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko: Olanzapin Lilly

Grécko: Olansek

Taliansko, Rumunsko: Olanzapina Lilly

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 01/2014.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

(Perforácia umožní lekárovi a zdravotníckemu pracovníkovi oddeliť informáciu)

Inštrukcie pre lekárov

Rozpúšťanie a podanie OLANZAPINU LILLY

Rozpustite OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok iba s vodou na injekciu.

OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok sa nesmie v striekačke kombinovať s žiadnymi dostupnými liekmi kvôli inkompatibilite. Pozri príklady inkompatibility nižšie.

Olanzapín na injekcie sa nesmie v striekačke kombinovať s injekčným haloperidolom, pretože bolo preukázané, že výsledné nízke pH spôsobuje časom rozklad olanzapínu.

Olanzapín na injekcie sa nesmie v striekačke miešať ani sa nesmie podávať súbežne s benzodiazepínmi.

Prášok na injekčný roztok

Rozpustite OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok použitím štandardných aseptických techník určených na prípravu parenterálnych produktov.

1. Do sterilnej striekačky natiahnite 2,1 ml vody na injekciu. Obsah striekačky vstreknite do injekčnej liekovky OLANZAPINU LILLY prášok na injekčný roztok.

2. Injekčnou liekovkou otáčajte dovtedy, kým sa jej obsah úplne nerozpustí, čím vznikne žlto sfarbený roztok. Injekčná liekovka obsahuje 11,0 mg olanzapínu vo forme roztoku s koncentráciou 5 mg/ml. Ak sa odoberú 2,0 ml roztoku, 1 mg olanzapínu zostáva v injekčnej liekovke a striekačke, čo umožňuje podanie 10 mg olanzapínu.

3. Nasledujúca tabuľka uvádza objemy injekcie, ktoré sú potrebné na podanie rozličných dávok olanzapínu:

Dávka (mg)	Objem injekcie (ml)
10	2,0
7,5	1,5
5	1,0
2,5	0,5

4. Roztok podajte intramuskulárne. Nesmie sa podať intravenózne ani subkutánne.

5. Striekačku a nespotrebovaný roztok zlikvidujte v súlade s príslušnými klinickými postupmi.

6. Roztok sa má použiť do 1 hodiny po rozpustení. Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 C. Neuchovávajte v mrazničke.

Pred parenterálnym podaním sa má liek skontrolovať zrakom, či neobsahuje tuhé čiastočky

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

OLANZAPIN LILLY 10 mg prášok na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 10 mg olanzapínu. Po rozpustení každý mililiter roztoku obsahuje 5 mg olanzapínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný roztok.

Žltý lyofilizovaný prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok je indikovaný na rýchle zvládnutie agitovanosti a porúch správania u pacientov so schizofréniou alebo manickou epizódou, u ktorých nie je vhodná perorálna liečba. Liečba OLANZAPINOM LILLY prášok na injekčný roztok sa má ukončiť a má sa zahájiť liečba perorálnym olanzapínom, akonáhle to klinický stav umožní.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí

Na intramuskulárne použitie. Nepodávajte intravenózne ani subkutánne. OLANZAPIN LILLY prášok nainjekčný roztok je určená len na krátkodobú liečbu najviac počas troch nasledujúcich dní.

Maximálna denná dávka olanzapínu (vrátane ďalších liekových foriem olanzapínu) je 20 mg.

Odporúčaná začiatočná dávka injekcie olanzapínu je 10 mg podávaná vo forme jednorazovej intramuskulárnej injekcie. Je možné podať nižšiu dávku (5 mg alebo 7,5 mg) v závislosti od klinického stavu pacienta, ktorého zhodnotenie má zahŕňať aj už podané lieky pre akútnu ako aj pre udržiavaciu liečbu (pozri časť 4.4). Druhú injekciu v dávke 5-10 mg je možné podľa klinického stavu podať dve hodiny po prvej injekcii. Počas akejkoľvek 24-hodinovej periódy nemajú byť podané viac ako 3 injekcie a nemá byť prekročená maximálna denná dávka (vrátane ďalších liekových foriem) 20 mg olanzapínu.

OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok sa riedi v súlade s odporúčaniami uvedenými v časti 6.6.

Ďalšie informácie o pokračujúcej liečbe perorálnym olanzapínom (v dennej dávke 5-20 mg) sú uvedené v Súhrne charakteristických vlastností OLANZAPINU LILLY obalené tablety alebo OLANZAPINU LILLY VELOTAB orodispergovateľné tablety.

Pediatrická populácia

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím u detí. OLANZAPIN LILLY prášok na injekčný roztok sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Starší pacienti

Odporúčaná začiatočná dávka u starších pacientov (vek > 60 rokov) je 2,5-5 mg. Druhú injekciu v dávke 2,5-5 mg je možné podať podľa klinického stavu pacienta (pozri časť 4.4) 2 hodiny po prvej injekcii. Počas akejkoľvek 24-hodinovej periódy nemajú byť podané viac ako 3 injekcie a nemá byť prekročená maximálna denná dávka (vrátane ďalších liekových foriem) 20 mg olanzapínu.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov sa má zvážiť nižšia začiatočná dávka lieku (5 mg). V prípade stredne závažnej hepatálnej insuficiencie (cirhóza, Childova-Pughova trieda A a B) je začiatočná dávka lieku 5 mg, pričom je možné ju zvyšovať len opatrne.

Pohlavie

U žien v porovnaní s mužmi nie je nutné rutinne meniť dávku ani dávkovacie rozpätie lieku.

Fajčiari

U nefajčiarov v porovnaní s fajčiarmi nie je nutné rutinne meniť dávku ani dávkovacie rozpätie lieku.

Ak sú prítomné aspoň 2 faktory, ktoré môžu spomaliť metabolizmus olanzapínu (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie), je potrebné zvážiť znižovanie dávkovania. Indikovanie ďalších injekcií týmto pacientom má byť konzervatívne.

(Pozri časti 4.5 a 5.2)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť intramuskulárneho olanzapínu nebola stanovená u pacientov s agitovanosťou a poruchami správania, ktoré súvisia s iným ochorením ako schizofréniou alebo manickou epizódou.

Nestabilné ochorenia

Intramuskulárny olanzapín sa nemá podávať pacientom s nestabilným ochorením, ako je napr. akútny infarkt myokardu, nestabilná angina pectoris, ťažká hypotenzia alebo bradykardia, sick sinus syndróm alebo stav po operácii srdca. Ak nie je možné zistiť anamnézu spomenutých stavov, musia sa zvážiť riziká a prínos intramuskulárneho olanzapínu s inými dostupnými formami liečby.

Súbežné podávanie benzodiazepínov a iných liekov

Mimoriadna opatrnosť je nutná u pacientov, ktorí sú liečení inými liekmi s podobnými hemodynamickými účinkami ako má intramuskulárny olanzapín vrátane ďalších antipsychotík (perorálnych aj intramuskulárnych) a benzodiazepínov (taktiež pozri časť 4.5). Veľmi zriedkavo (< 0,01 %) bola hlásená časová súvislosť liečby intramuskulárnym olanzapínom s hypotenziou, bradykardiou, respiračným útlmom a smrťou, zvlášť u pacientov, ktorí dostávali benzodiazepíny a/alebo ďalšie antipsychotiká (pozri časť 4.8).

Súbežné podanie intramuskulárneho olanzapínu a parenterálneho benzodiazepínu nebolo skúmané, a neodporúča sa kvôli možnosti nadmernej sedácie, kardiorespiračnej depresie a vo veľmi zriedkavých prípadoch smrti (pozri časti 4.5 a 6.2). Ak sa u pacienta zvažuje nutnosť podania parenterálneho benzodiazepínu, môže sa tak spraviť najskôr jednu hodinu po podaní intramuskulárneho olanzapínu. Po podaní parenterálneho benzodiazepínu sa u pacienta môže zvážiť aplikácia intramuskulárneho olanzapínu len po starostlivom zhodnotení klinického stavu, pričom následne má byť pacient starostlivo sledovaný s ohľadom na vznik nadmernej sedácie a útlmu kardiorespiračného systému.

Hypotenzia

Je krajne dôležité, aby pacienti dostávajúci intramuskulárny olanzapín boli starostlivo sledovaní s ohľadom na hypotenziu, vrátane posturálnej hypotenzie, bradykardiu a/alebo hypoventiláciu najmä počas prvých 4 hodín po podaní injekcie a v prípade klinickej potreby má toto sledovanie trvať dlhšie. Pravidelne majú byť kontrolované tlak krvi, pulzová frekvencia, frekvencia dýchania a stav vedomia, prípadne sa má zahájiť príslušná liečba. Ak po injekcii pacienti udávajú závraty alebo ospalosť, musia ležať až dovtedy, kým sa vyšetrením vylúči možnosť hypotenzie vrátane posturálnej hypotenzie, bradykardie a/alebo hypoventilácie.

Bezpečnosť a účinnosť intramuskulárneho olanzapínu nebola hodnotená u pacientov s intoxikáciou alkoholom alebo liekmi (pozri časť 4.5).

Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených olanzapínom 2-násobná incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto štúdiách nebola stanovená.

Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických známok NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia diabetu niekedy spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých smrteľných prípadov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch bolo zaznamenané predchádzajúce zvýšenie telesnej hmotnosti, ktoré môže byť predisponujúcim faktorom. Odporúča sa príslušný klinický monitoring s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane OLANZAPINU LILLY majú byť sledované príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom a pacienti s rizikovými faktormi pre vývoj diabetu majú byť pravidelne sledovaní kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka.

Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane OLANZAPINU LILLY majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.

Anticholinergický účinok

Hoci olanzapín vykazuje anticholinergickú aktivitu in vitro, skúsenosti z klinických štúdií s perorálnym olanzapínom ukázali nízky výskyt súvisiacich príhod. Avšak vzhľadom na obmedzené klinické skúsenosti s olanzapínom u pacientov s pridruženými ochoreniami je pri predpisovaní tohto lieku pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a príbuznými ochoreniami potrebná opatrnosť.

Funkcia pečene

Často, najmä na začiatku liečby sa zaznamenalo prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz, ALT (alanín transferáza) a AST (aspartát transferáza). Opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné najmä u pacientov so zvýšenými hladinami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi pečeňového poškodenia, u pacientov s ochoreniami charakterizovanými zníženou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak je diagnostikovaná hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), liečba olanzapínom sa má ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov s nízkym počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z ľubovoľného dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene, u pacientov s útlmom kostnej drene v dôsledku pridruženého ochorenia, rádioterapie alebo chemoterapie a u pacientov s hypereozinofíliou alebo myeloproliferatívnym ochorením. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo (≥ 0,01 % a < 0,1 %) hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF] ≥ 500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF< 500 msec) menej časté (0,1 % až 1 %), bez signifikantných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín predpisuje s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnou srdcovou nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Trombembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej trombembólie (VTE) bola hlásená menej často (≥ 0,1 % a < 1 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej trombembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená.Napriek tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej trombembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom. Pretože pôsobí in vitro ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má podávať opatrne u pacientov s anamnézou záchvatov alebo prítomnosťou faktorov znižujúcich záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom boli menej často zaznamenané záchvaty. U väčšiny z nich sa zistila anamnéza záchvatov alebo prítomnosť rizikových faktorov.

Tardívna dyskinéza

Pri porovnávacích štúdiách trvajúcich najviac 1 rok bola pri liečbe perorálnym olanzapínom incidencia liečbou navodenej dyskinézy štatisticky významne nižšia. Keďže sa však riziko tardívnej dyskinézy zvyšuje s dĺžkou liečby, musí sa zvážiť zníženie dávkovania alebo úplné ukončenie liečby, ak sa u pacienta liečeného olanzapínom vyskytnú príznaky alebo známky tardívnej dyskinézy. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo dokonca aj objaviť po vysadení liečby.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách s perorálnym olanzapínom sa u starších pacientov zriedkavo pozorovala posturálna hypotenzia. Podobne ako pri iných antipsychotikách sa odporúča u osôb starších ako 65 rokov pravidelné meranie krvného tlaku.

Náhla srdcová smrť

V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortnej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia

Štúdie sledujúce interakcie boli uskutočnené len u dospelých.

Intramuskulárny olanzapín nebol skúmaný u pacientov s intoxikáciou alkoholom alebo liekmi (pozri časť 4.4).

Potrebná je opatrnosť u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich lieky, ktoré môžu navodiť hypotenziu, bradykardiu a útlm dýchacieho alebo centrálneho nervového systému (pozri časť 4.4).

Možnosť interakcie po podaní intramuskulárnej injekcie

V štúdii s jednorazovým intramuskulárnym podaním olanzapínu 5 mg jednu hodinu pred podaním intramuskulárneho lorazepamu 2 mg (ktorý sa metabolizuje prostredníctvom glukuronizácie) sa nepozorovali žiadne zmeny farmakokinetických parametrov oboch liekov. Avšak kombinácia týchto liekov viedla k výraznejšej somnolencii v porovnaní s podávaním každého lieku osobitne. Súbežné podanie olanzapínu a parenterálneho benzodiazepínu sa neodporúča (pozri časti 4.4 a 6.2).

Možnosti ovplyvnenia účinku olanzapínu

Pretože olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky, ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci klinický dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávok olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne spomaľuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej koncentrácie (C_max) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou koncentrácie olanzapínu (AUC) bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky olanzapínu. Pri zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50 až 60 %, preto sa má užívať 2 hodiny pred, resp. po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (hliník, horčík) alebo cimetidín, nemali signifikantný vplyv na farmakokinetiku olanzapínu.

Možnosti ovplyvnenia účinku iných liekov olanzapínom

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu (pozri časť 6.2).

Olanzapín in vitroneinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo potvrdzujú aj štúdie in vivo, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných aktívnych látok: tricyklických antidepresív (reprezentujúcich prevažne CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo biperidenom.

Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu neukázalo, že je pri zahájení prídavnej medikácie olanzapínom požadovaná úprava dávkovania valproátu.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované štúdie. Pacientky musia byť poučené o nutnosti informovania svojich lekárov vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u človeka sa má olanzapín podávať počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši možné riziko pre plod.

Novorodenci, ktorí boli vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku vedľajších reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania od pôrodu. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch dojčenia. Novorodenci majú byť preto dôsledne sledovaní.

Laktácia

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky majú byť poučené o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty, pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Častý (≥ 1/100 až < 1/10) nežiaduci účinok spojený s podávaním intramuskulárneho olanzapínu v klinických štúdiách bola ospalosť.

V postmarketingových hláseniach bola veľmi zriedkavo hlásená časová súvislosť liečby intramuskulárnym olanzapínom s prípadmi dychovej depresie, hypotenziou alebo bradykardiou a úmrtím - väčšinou u pacientov, ktorým boli súčasne podané benzodiazepíny a/alebo iné antipsychotiká alebo u tých, ktorí boli liečení dávkou olanzapínu, ktorá prekročila odporúčanú dennú dávku (pozri časti 4.4 a 4.5).

Nasledujúca tabuľka vychádza zo zaznamenaných nežiaducich účinkov a laboratórnych vyšetrení, ktoré sa vyskytli prevažne v klinických štúdiách s OLANZAPINOM LILLY prášok na injekčný roztok ako v klinických štúdiách s perorálnym olanzapínom.

Poruchy srdca Časté (≥ 1/100 až < 1/10): Bradykardia s alebo bez pridruženej hypotenzie alebo synkopy, tachykardia. Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100): Sínusová pauza.

Cievne poruchy Časté (≥ 1/100 až < 1/10): Posturálna hypotenzia, hypotenzia.

Poruchy dýchacej sústavy Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100): Hypoventilácia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Časté (≥ 1/100 až < 1/10): Nepríjemné pocity v mieste vpichu.

Nežiaduce účinky uvedené nižšie boli pozorované po užití perorálneho olanzapínu a intramuskulárnej injekcie s predĺženým uvoľňovaním, ale môžu sa takisto vyskytnúť po podaní OLANZAPINU LILLY, prášku na injekčný roztok.

Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ≥ 1% pacientov) spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti,eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus, leukopénia a neutropénia (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergické účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, horúčka, artralgia, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy, vysoká hladina gama glutamyltransferázy, vysoká hladina kyseliny močovej, vysoká hladina kreatín-fosfokinázy a edém.

Tabuľka nežiaducich reakcií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (³1/10), časté (≥ 1/100 až <1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000),neznáme (z dostupných údajov).

Veľmi časté		Časté	Menej časté				Zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému
		Eozinofília Leukopénia10 Neutropénia10					Trombocytopénia11
Poruchy imunitného systému
			Hypersenzitivita11
Poruchy metabolizmu a výživy
Zvýšenie telesnej hmotnosti1		Zvýšené hladiny cholesterolu2,3 Zvýšené hladiny glukózy 4 Zvýšené hladiny triglyceridov2,5 Glukozúria Zvýšená chuť do jedla	Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4) 11				Hypotermia12
Poruchy nervového systému
Ospalosť		Závrat Akatízia6 Parkinsonizmus6 Dyskinéza6	Záchvaty, pričom väčšinou bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik11 Dystónia (vrátane kruhových pohybov očných gúľ) 11 Tardívna dyskinéza11 Amnézia9 Dyzardia				Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4) 12 Symptómy z vysadenia7, 12
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
			Epistaxa9
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
			Bradykardia Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)				Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4) 11
Cievne poruchy
Ortostatická hypotenzia10			Trombembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu
		Mierne, prechodné anticholinergické účinky vrátane zápchy a sucha v ústach	Abdominálna distenzia9				Pankreatitída11
Poruchy pečene a žlčových ciest
		Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)					Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia) 11
Poruchy kože a podkožného tkaniva
		Vyrážka	Fotosenzitívna reakcia Alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
		Artralgia9					Rabdomyolýza11
Poruchy obličiek a močovej sústavy
			Inkontinencia moču, Retencia moču Oneskorené močenie11
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
		Erektilná dysfunkcia u mužov Znížené libido u mužov a žien	Amenorea Zväčšenie prsníkov Galaktorea u žien Gynekomastia/ zväčšenie prsníkov u mužov				Priapizmus12
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
		Asténia Únava Edém Horúčka10
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zvýšené hladiny prolaktínu8		Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy10 Vysoká hladina kreatín-fosfokinázy11 Vysoká hladina gama glutamyltransferázy10 Vysoká hladina kyseliny močovej10	Zvýšený celkový bilirubín
							Neznáme
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
						Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)

¹Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti(Body Mass Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %), ≥ 15 % častý (4,2 %) a ≥ 25 % menej častý (0,8 %).Zvýšenie telesnej hmotnosti ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).

²Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

³Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 - < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

⁴Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

⁶ V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

⁷Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

⁸V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou začiatočou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

⁹Nežiaduca príhoda, pozorovaná v klinických skúšaniach v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹⁰Vyhodnotené na základe nameraných hodnôt z klinických skúšaní v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹¹Nežiaduca príhoda pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení, s frekvenciou určenou pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

¹²Nežiaduca príhoda pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení , s frekvenciou odhadnutou pri hornom limite 95 % intervalu spoľahlivosti pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej poruchy bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu ( 10 %) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ³7 % v porovnaní s začiatočnou hodnotou u 17,4 % pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ³7 % v porovnaní s začiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky a symptómy

Medzi veľmi časté symptómy predávkovania (výskyt > 10 %) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rozličné extrapyramídové syndrómy a znížená úroveň vedomia, od sedácie až po kómu.

Medzi ďalšie významné dôsledky predávkovania olanzapínom patrí delírium, kŕče, kóma, neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia, hypertenzia alebo hypotenzia, poruchy srdcového rytmu (< 2 % prípadov predávkovania) a kardiorespiračná zástava. Smrteľné prípady nastali už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

Liečba

K dispozícii nie je žiadne špecifické antidotum.

Podľa klinického stavu je potrebné zahájiť symptomatickú liečbu a sledovanie vitálnych funkcií vrátane liečby hypotenzie, zlyhania cirkulácie a podpory dýchania. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na -receptoroch, keďže beta stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Kvôli diagnostike možných porúch srdcového rytmu sa musia sledovať kardiovaskulárne parametre. Až do stabilizácie stavu pacienta je potrebný monitoring a prísny lekársky dohľad.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód: N05A H03.

Farmakodynamické účinky

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov (Ki  100nM) - k sérotonínovým 5-HT_2A/2C,5-HT₃,5-HT₆; dopamínovým D₁,D₂,D₃,D₄,D₅; cholinergickým muskarínovým M₁-M₅; ₁-adrenergickým; a histamínovým H₁receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergické receptory, čo je v súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval in vitro väčšiu afinitu k sérotonínovým 5-HT₂receptorom ako k dopamínovým D₂receptorom a na in vivo modeloch sa zistila jeho vyššia aktivita na 5-HT₂ako na D₂receptoroch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergických neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii po jednorazovom perorálnom podaní 10 mg olanzapínu zdravým dobrovoľníkom a využívajúcej pozitrónovú emisnú tomografiu (PET), olanzapín vo väčšej miere obsadzoval 5 -HT_2Areceptory ako dopamínové D₂receptory. Okrem toho sa v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography) u pacientov so schizofréniou zistilo, že pacienti reagujúci na liečbu olanzapínom mali menej obsadené D₂receptory v striate ako iní pacienti, ktorí reagovali na liečbu iným antipsychotikom alebo risperidónom, a porovnateľné obsadenie týchto receptorov ako pacienti reagujúci na liečbu klozapínom.

Klinická účinnosť

V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s perorálnym olanzapínom s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály MADRS /the Montgomery-Asberg Depression Rating Scale/) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p = 0,001) v prospech perorálneho olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Perorálny olanzapín taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom minimálne 2 týždne viedlo pridanie perorálneho olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako liečba lítiom alebo valproátom v monoterapii za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín v primárnom parametre rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p = 0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá kombinačná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne superiorná voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Vo farmakokinetickej štúdii zahŕňajúcej zdravých dobrovoľníkov viedla 5 mg dávka OLANZAPINU LILLY prášok na injekčný roztok približne k 5-násobne vyššej maximálnej plazmatickej koncentrácie (C_max) ako rovnaká dávka perorálneho olanzapínu. Po intramuskulárnom podaní sa C_maxdosahuje rýchlejšie ako po perorálnom podaní (15-45 minút oproti 5-8 hodín). Podobne ako pri perorálnom podaní aj pri intramuskulárnom podaní je hodnota C_maxa AUC priamo úmerná veľkosti podanej dávky. Po podaní rovnakej dávky olanzapínu intramuskulárne alebo perorálne sa dosiahnu podobné hodnoty AUC, polčasu, klírensu a distribučného objemu. Metabolické profily sú podobné po intramuskulárnej aj perorálnej aplikácii.

Po intramuskulárnom podaní olanzapínu sa u nefajčiarov v porovnaní s fajčiarmi (obe pohlavia) zistil dlhší priemerný polčas eliminácie (38,6 oproti 30,4 hod) a nižší klírens (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Ďalšie farmakokinetické údaje zistené po podaní perorálneho olanzapínu sú uvedené v nasledujúcom texte.

Distribúcia

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a 1-kyslý-glykoproteín.

BiotransformáciaOlanzapín sa metabolizuje v pečeni prostredníctvom konjugácie a oxidácie. Hlavným metabolitom cirkulujúcim v krvi je 10-N-glukuronid, ktorý neprechádza cez hematoencefalickú bariéru. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe N-desmetyl a 2-hydroxymetyl metabolitov, ktoré v štúdiách na zvieratách vykazovali významne nižšiu farmakologickú aktivitu in vivo. Prevažná časť farmakologickej aktivity pochádza z nezmeneného olanzapínu. Po perorálnom podaní olanzapínu zdravým osobám kolísala priemerná hodnota terminálneho eliminačného polčasu v závislosti od veku a pohlavia.

Eliminácia

Po podaní perorálneho olanzapínu sa u zdravých starších osôb (nad 65 rokov) v porovnaní s mladšími osobami zistil dlhší priemerný polčas eliminácie (51,8 oproti 33,8 hod) a nižší klírens (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetická variabilita pozorovaná u starších osôb je podobná ako u mladších osôb. U 44 schizofrenikov starších ako 65 rokov sa po podávaní olanzapínu v dennej dávke 5-20 mg nezistili žiadne zmeny profilu nežiaducich účinkov.

Po podaní perorálneho olanzapínu sa u žien v porovnaní s mužmi zistil o niečo predĺžený priemerný eliminačný polčas (36,7 oproti 32,3 hod) a nižší klírens (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu , olanzapín (5-20 mg) mal porovnateľný profil bezpečnosti u žien (n=467) ako u mužov (n=869).

Poškodenie funkcie obličiek

Po podaní perorálneho olanzapínu sa u pacientov s poškodením obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami nezistil žiadny významný rozdiel v priemernom eliminačnom polčase (37,7 oproti 32,4 hod) ani klírense (21,2 oproti 25,0 l/hod). V štúdii rovnováhy sa ukázalo, že približne 57% rádioaktívne značeného olanzapínu sa vylučuje do moču najmä vo forme metabolitov.

Fajčiari

Po perorálnom podaní olanzapínu sa u fajčiarov s miernou dysfunkciou pečene zistil dlhší priemerný polčas eliminácie (39,3 hod) a nižší klírens (18,0 l/hod) ako u zdravých nefajčiarov (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

Hodnota plazmatického klírensu olanzapínu je nižšia u starších ako u mladších, u žien ako u mužov, u nefajčiarov ako u fajčiarov. Avšak význam vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a biologický polčas olanzapínu je malý v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V štúdii porovnávajúcej farmakokinetické parametre olanzapínu u bielej rasy, Japoncov a Číňanov sa nezistili žiadne rozdiely medzi týmito tromi skupinami.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (toxicita po jednorazovom podaní)

Prejavy perorálnej toxicity olanzapínu u hlodavcov sú podobné ako po iných silných antipsychotikách: hypoaktivita, kóma, tremor, klonické kŕče, nadmerné slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Hodnoty strednej letálnej dávky boli približne 210 mg/kg pre myši a 175 mg/kg pre potkanov. Psy tolerovali jednorazové perorálne dávky do 100 mg/kg bez prípadov mortality. Medzi pozorované klinické prejavy patrila sedácia, ataxia, tremor, zrýchlená činnosť srdca, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. Perorálne dávky olanzapínu do 100 mg/kg podávané opiciam viedli k prostrácii a pri vyšších dávkach aj k poruchám vedomia.

Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholinergické účinky a ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Po vyšších dávkach olanzapínu sa zistilo zníženie parametrov rastu. Medzi reverzibilné účinky súvisiace so zvýšenou hladinou prolaktínu u potkanov patrilo zníženie hmotnosti ovárií a maternice, morfologické zmeny vaginálneho epitelu a mliečnej žľazy.

Hematologická toxicita

Ovplyvnenie hematologických parametrov sa zistilo u každého druhu, vrátane dávkovo-závislého zníženia počtu cirkulujúcich leukocytov u myší a nešpecifického zníženia počtu cirkulujúcich leukocytov u potkanov, avšak nezískali sa žiadne dôkazy o cytotoxických prejavoch v kostnej dreni. Reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia sa vyvinula u niekoľkých psov dostávajúcich olanzapín v dennej dávke 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia voči olanzapínu [AUC] bola 12 až 15x vyššia ako u človeka dostávajúceho dávku 12 mg). U cytopénických psov sa nezistili žiadne nežiaduce účinky na progenitorové a proliferatívne bunky v kostnej dreni.

Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. Sedácia ovplyvňovala schopnosť párenia u samcov potkanov. Estrálne cykly boli ovplyvnené pri dávkach 1,1 mg/kg (trojnásobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné parametre u potkanov boli ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (deväťnásobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov dostávajúcich olanzapín sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodné zníženie aktivity.

Mutagenita

Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v mnohých štandardných testoch vrátane testov bakteriálnych mutácií a in vitro a in vivo testov na cicavcoch.

Karcinogenita

Výsledky štúdií skúmajúcich podávanie perorálneho olanzapínu myšiam a potkanom stanovili, že olanzapín nie je karcinogénny.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy

kyselina vínna, E334

kyselina chlorovodíková

hydroxid sodný

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

Olanzapín na injekcie sa nesmie v striekačke kombinovať s injekčným diazepamom, pretože pri zmiešaní týchto prípravkov dochádza k vyzrážaniu.

Na prípravu olanzapínu na injekcie sa nesmie použiť injekčný lorazepam, pretože táto kombinácia predlžuje čas rozpúšťania.

Olanzapín na injekcie sa nesmie v striekačke kombinovať s injekčným haloperidolom, pretože bolo preukázané, že výsledné nízke pH spôsobuje časom rozklad olanzapínu.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok: 3 roky.

Roztok (po rozpustení obsahu injekčnej liekovky): 1 hodina. Neuchovávajte v mrazničke.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Sklenená injekčná liekovka typu I (5 ml).

Jedna škatuľa obsahuje 1 alebo 10 injekčných liekoviek.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Rozpustite OLANZAPIN LILLY iba s vodou na injekciu za použitia štandardných aseptických techník určených na prípravu parenterálnych produktov. Na rozpustenie nesmú byť použité žiadne iné rozpúšťadlá (pozri časť 6.2).

1. Do sterilnej striekačky natiahnite 2,1 ml vody na injekciu. Obsah striekačky vstreknite do injekčnej liekovky OLANZAPINU LILLY.

2. Injekčnou liekovkou otáčajte dovtedy, kým sa jej obsah úplne nerozpustí, čím vznikne žlto sfarbený roztok. Injekčná liekovka obsahuje 11,0 mg olanzapínu vo forme roztoku s koncentráciou 5 mg/ml (1 mg olanzapínu zostáva v injekčnej liekovke a striekačke, čo umožňuje podanie 10 mg olanzapínu).

3. Nasledujúca tabuľka uvádza objemy injekcie, ktoré sú potrebné na podanie rozličných dávok olanzapínu:

Dávka (mg)	Objem injekcie (ml)
10	2,0
7,5	1,5
5	1,0
2,5	0,5

4. Roztok podajte intramuskulárne. Nesmie sa podať intravenózne ani subkutánne.

5. Striekačku a nespotrebovaný roztok zlikvidujte v súlade s príslušnými klinickými postupmi.

6. Roztok je potrebné použiť ihneď do 1 hodiny po rozpustení.

Pred parenterálnym podaním sa má liek skontrolovať zrakom, či neobsahuje tuhé čiastočky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Eli Lilly ČR s.r.o., Pobřežní 394/12, 186 00 Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0968/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22.12.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

01/2014