+ ipil.sk

Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety



Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev.č.: 2012/01982-PRE, 2012/01983-PRE, 2012/01984-PRE, 2012/01985-PRE


Písomná informácia pre používateľa


Olanzapin Orion5 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion 10 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion20 mg orodispergovateľné tablety


olanzapín



Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Olanzapin Orion a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Olanzapin Orion

3. Ako užívať Olanzapin Orion

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Olanzapin Orion

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Olanzapin Orion a na čo sa používa


Olanzapin Orion patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká a používa sa na liečbu nasledovných ochorení:


  • schizofrénia, ochorenie s príznakmi, ako sú pocity, že počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú (nie sú skutočné), chybné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie sa do seba. Ľudia trpiaci týmto ochorením môžu tiež cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.

  • mierne až závažné manické epizódy, stav s príznakmi vzrušenia alebo eufórie


Ukázalo sa, že Olanzapin Orion zabraňuje návratu týchto príznakov u pacientov s bipolárnou poruchou, ktorých manická epizóda reagovala na liečbu olanzapínom.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Olanzapin Orion


Neužívajte Olanzapin Orion

- ak ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Alergická reakcia sa môže prejaviť ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené dýchanie. Ak sa to u vás vyskytlo, povedzte to svojmu lekárovi.

- ak vám v minulosti zistili očné problémy, ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).


Upozornenia a opatrenia

Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Olanzapin Orion.

  • Užívanie Olanzapinu Orion u starších pacientov s demenciou sa neodporúča, pretože môže mať vážne vedľajšie účinky.

  • Lieky tohto typu môžu spôsobovať nezvyčajné pohyby hlavne tváre alebo jazyka. Ak toto nastane po podaní Olanzapinu Orion, povedzte to svojmu lekárovi.

  • Veľmi zriedka spôsobujú lieky tohto typu kombináciu horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutia svalov a malátnosti alebo ospalosti. Ak k tomu dôjde, ihneď kontaktujte svojho lekára.

  • U pacientov užívajúcich Olanzapin Orion sa pozorovalo priberanie na váhe. Spolu s vaším lekárom by ste mal pravidelne kontrolovať vašu hmotnosť.

  • U pacientov užívajúcich Olanzapin Orion sa pozorovala zvýšená hladina krvného cukru a vysoké hodnoty tukov (triglyceridov a cholesterolu). Pred začatím liečby Olanzapinom Orion a pravidelne počas liečby vám má váš lekár odobrať krv a skontrolovať v nej hladinu cukru a určitých tukov.

  • Ak sa u vás alebo niekoho vo vašej rodine vyskytli krvné zrazeniny, oznámte to svojmu lekárovi, pretože lieky tohto typu sa spájajú s tvorbou krvných zrazenín.


Ak máte ktorékoľvek z nasledovných ochorení, oznámte to čo najskôr svojmu

lekárovi:


  • mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky porážky)

  • Parkinsonova choroba

  • problémy s prostatou

  • črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)

  • ochorenia pečene alebo obličiek

  • poruchy krvi

  • srdcové ochorenie

  • cukrovka


Ak máte demenciu, máte vy alebo váš opatrovník/príbuzný oznámiť ošetrujúcemu lekárovi, ak ste niekedy prekonali mozgovú porážku alebo „malú mozgovú príhodu“.


Ak ste starší ako 65 rokov, môže vám lekár rutinne merať krvný tlak.


Deti a dospievajúci

Olanzapin Orion nie je určený pacientom mladším ako 18 rokov.


Iné lieky a Olanzapin Orion

Počas liečby Olanzapinom Orion užívajte iné lieky len so súhlasom vášho lekára. Súbežné užívanie Olanzapinu Orion s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti, či nespavosti (trankvilizéry), môže spôsobovať ospalosť.


Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Zvlášť oznámte lekárovi, ak užívate:

  • lieky na Parkinsonovu chorobu.

  • karbamazepín (antiepileptikum a stabilizátor nálady), fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum) – možno bude potrebné upraviť vašu dávku Olanzapinu Orion.


Olanzapin Orion a alkohol

Počas liečby Olanzapinom Orionnepite žiaden alkohol, keďže Olanzapin Orion v kombinácii s alkoholom môže spôsobovať ospalosť.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že by ste mohli byť tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek. Tento liek vám nemá byť podaný v prípade, ak dojčíte, keďže malé množstvá olanzapínu môžu prejsť do materského mlieka.


Nasledovné príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace ich tehotenstva) užívali Olanzapin Orion: trasenie, napätie svalov a/alebo

svalová slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u vášho bábätka objaví niektorý z týchto príznakov, mali by ste kontaktovať svojho lekára.


Vedenie vozidla a obsluha strojov

Liečba Olanzapinom Orion môže spôsobovať pocit ospalosti. V tomto prípade neveďte vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.


Olanzapinu Orion obsahuje aspartám.

Pacientov, ktorí nemôžu užívať fenylalanín, je potrebné upozorniť, že Olanzapin Orionobsahuje aspartám (E 951), ktorý je zdrojom fenylalanínu.Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.


3. Ako užívať Olanzapin Orion


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Váš lekár vám povie, koľko Olanzapinu Orion máte užívať a ako dlho ho máte užívať. Denná dávka olanzapínu sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Poraďte sa so svojím lekárom, ak sa u vás znovu objavia príznaky, ale neprestaňte užívať olanzapín, pokiaľ vám to nepovie váš lekár.


Olanzapin Orion máte užívať raz denne podľa odporúčania svojho lekára. Snažte sa užívať tablety každý deň v rovnakom čase. Nezáleží, či ich užívate s jedlom alebo bez jedla. Olanzapin Orion orodispergovateľné tablety sú na vnútorné použitie.


Olanzapin Orion tablety sa ľahko lámu, preto s nimi zaobchádzajte opatrne. Tablety nechytajte mokrými rukami, pretože sa môžu rozpadnúť.


  1. Chyťte blistrový pás na okrajoch a jemným roztrhnutím pozdĺž perforácie oddeľte jednu časť blistra od zvyšného pása.

  2. Opatrne odlúpnite fóliu.

  3. Jemne vytlačte tabletu.

  4. Vložte tabletu do úst. Rozpustí sa priamo vo vašich ústach, takže ju môžete ľahko prehltnúť.


Tabletu tiež môžete vložiť do pohára alebo šálky plnej vody, pomarančového džúsu, jablkového džúsu, mlieka alebo kávy a zamiešať. Zmiešanie s niektorými nápojmi môže zmeniť ich farbu a môže ich aj zakaliť. Ihneď roztok vypite.


Ak užijete viac Olanzapinu Orion, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac olanzapínu ako mali, sa objavili nasledujúce príznaky: rýchly tlkot srdca, vzrušenie/agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie úrovne vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma, kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutosti svalov a malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych (aspirácia), vysoký krvný tlak alebo nízky krvný tlak, abnormálny rytmus srdca. Ak sa u vás objavia niektoré z týchto príznakov, upovedomte ihneď vášho lekára alebo priamo nemocnicu. Ukážte lekárovi balenie vašich tabliet.


Ak zabudnete užiť Olanzapin Orion

Užite svoje tablety hneď, ako si spomeniete. Neužívajte dve dávky v jeden deň.


Ak prestanete užívať Olanzapin Orion

Neprestaňte užívať svoje tablety len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité pokračovať v užívaní Olanzapinu Orion tak dlho, ako vám povedal váš lekár.


Ak náhle prestanete užívať Olanzapin Orion, môžu sa objaviť príznaky ako potenie, neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť a vracanie. Váš lekár vám môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením liečby.


Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Oznámte ihneď svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytnú:

  • nezvyčajné pohyby (častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť 1 z 10 ľudí) hlavne tváre alebo jazyka;

  • krvné zrazeniny v žilách (menej častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť 1 zo 100 ľudí) najmä na nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a sčervenenie nohy), ktoré sa môžu krvnými cestami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť na hrudi a problémy s dýchaním. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď sa poraďte s lekárom;

  • kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti a spavosti alebo ospalosti (frekvencia týchto vedľajších účinkov sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).


K veľmi častým vedľajším účinkom (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí) patria nárast telesnej hmotnosti, ospalosť a zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.


K častým vedľajším účinkom(môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí) patria zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov, zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči, pocit väčšieho hladu, závrat, nepokoj, tras, svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka), problémy s rečou, zápcha, sucho v ústach, vyrážka, strata sily, extrémna únava, zadržiavanie vody, ktoré môže viesť k opuchu rúk, členkov alebo chodidiel a sexuálna porucha, ako je napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u mužov. Na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo pocit na omdlenie (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z ľahu alebo sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ak nie, oznámte to svojmu lekárovi.


K menej častým vedľajším účinkom (môžu postihnúť 1 zo 100 ľudí) patria pomalá srdcová činnosť, citlivosť na slnečné svetlo, neschopnosť udržať moč, chýbajúca potreba močiť, vypadávanie vlasov, vynechanie alebo skrátenie menštruačného cyklu a zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú nenormálna produkcia mlieka alebo nadmerné zväčšenie.

K ďalším možným vedľajším účinkom, ktorých frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov (neznáme), patria alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka), cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou, zníženie normálnej telesnej teploty, záchvaty, zvyčajne spojené s anamnézou záchvatov (epilepsie), kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí, nezvyčajný srdcový rytmus, náhle nevysvetliteľné úmrtie, zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka, horúčku a vracanie, ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov, postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami, a predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.


Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia (zápal pľúc), inkontinencia moču (neschopnosť udržať moč), pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej teploty, sčervenenie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.


U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Olanzapin Orionzhoršovať jej príznaky.


Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


5. Ako uchovávať Olanzapin Orion


Uchovávajte tento liek mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke alebo na blistri po „EXP:“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom, Nepoužitý liek, vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Olanzapin Orion obsahuje


Liečivo je olanzapín.

  • Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg / 10 mg / 15 mg / 20 mg olanzapínu.


  • Ďalšie zložky sú mikrokryštalická celulóza (E 460a), manitol (E 421), predželatinovaný kukuričný škrob, krospovidón, laurylsíran sodný, aspartám (E 951), guarová guma (E 412), bezvodý koloidný oxid kremičitý (E 551), magnéziumstearát (E 572).


Ako vyzerá Olanzapin Orion a obsah balenia

Olanzapin Orion orodispergovateľné tablety sú žlté, okrúhle tablety vypuklé na jednej strane a ploché na druhej strane.


Olanzapin Orion orodispergovateľné tablety sú dostupné v perforovaných hliníkových blistroch v škatuliach po


14, 28, 30, 35, 56, 70, 98 orodispergovateľných tabliet v škatuľke


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


Výrobca

Orion Corporation, Orion Pharma

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


alebo


CEMELOG - BRS Ltd.

H-2040 Budaörs, Vasút u. 13,

Maďarsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Česká republika: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg dispergovatelné tablety

Nemecko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg Schmelztabletten

Dánsko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg smeltetabletter

Estónsko: Olanzapine Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg suus dispergeeruvad tabletid

Fínsko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg suussa hajoavat tabletit

Maďarsko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg szájban diszpergálódó tabletta

Litva: Olanzapine Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg burnoje disperguojamosios tabletės

Lotyšsko: Olanzapine Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg mutē disperģējamās tabletes

Nórsko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg smeltetabletter

Švédsko: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg munsönderfallande tabletter

Slovenská republika: Olanzapin Orion 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg orodispergovateľné tablety



Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 07/2013.



6



Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2012/01982-PRE, 2012/01983-PRE, 2012/01984-PRE, 2012/01985-PRE


Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU


Olanzapin Orion 5 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion 10 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety

Olanzapin Orion 20 mg orodispergovateľné tablety

olanzapín


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg / 10 mg / 15 mg / 20 mgolanzapínu.


Pomocná látkaso známym účinkom: 1,5 mg / 3 mg / 4,5 mg / 6 mgaspartámu v jednej orodispergovateľnej tablete.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Orodispergovateľné tablety.


Žlté, okrúhle tablety vypuklé na jednej strane a ploché na druhej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.


Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.


Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických epizód.


U pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná, je olanzapín indikovaný na prevenciu rekurencie (pozri časť 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dospelí

Schizofrénia: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.


Manická epizóda: Počiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).


Prevencia rekurencie pri bipolárnej poruche: Odporúčaná počiatočná dávka je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí dostávali olanzapín na liečbu manickej epizódy, na prevenciu rekurencie pokračujte v liečbe rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby), s prídavnou liečbou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.


V priebehu liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie pri bipolárnej poruche sa môže denné dávkovanie následne upravovať na základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú počiatočnú dávku sa odporúča len po primeranom klinickom prehodnotení a nemá sa spravidla previesť v intervaloch kratších ako 24 hodín. Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.


Olanzapin Orion orodispergovateľná tableta sa musí vložiť do úst, kde sa rýchlo v slinách rozpustí a tak sa môže ľahko prehltnúť. Neporušená orodispergovateľná tableta sa dá z úst vybrať ťažko. Pretože je orodispergovateľná tableta krehká, musí sa užiť okamžite po otvorení blistra. Eventuálne sa môže bezprostredne pred podaním rozpustiť v plnom pohári vody alebo iného vhodného nápoja (pomarančového džúsu, jablkového džúsu, mlieka alebo kávy).


Pediatrická populácia

Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami s dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).


Starší pacienti

Podanie nižšej počiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované, avšak musí sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinické faktory vyžadujú (pozri časť 4.4).


Pacienti s poškodením funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka (5 mg). V prípade miernej nedostatočnosti pečene (cirhózy, Child-Pugh trieda A alebo B) musí byť počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.


Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať počiatočnú dávku a dávkovacie rozmedzie.


Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať počiatočnú dávku a dávkovacie rozmedzie.


Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí byť opatrné.


V prípadoch, kedy je nevyhnutné zvyšovať dávky o 2,5 mg, musí sa použiť Olanzapin Orion filmom obalené tablety.

(Pozri časti 4.5 a 5.2)


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti starostlivo sledovaní.


Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (s trvaním 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) so psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených olanzapínom 2-násobne zvýšená incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5% vs. 1,5%). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súčasné používanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.


V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce udalosti (CVAE napr. mozgová porážka, prechodný ischemický záchvat), vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3% vs. 0,4%). U všetkých pacientov liečených olanzapínom a placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila.


Parkinsonova choroba

Používanie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neodporúča. V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba hlásené zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie (pozri časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínového agonistu) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia skúšajúceho bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.


Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúce ochorenie súvisiace s podávaním antipsychotika. Zriedkavé prípady hlásené ako NMS sa vyskytli aj v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických prejavov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.


Hyperglykémia a diabetes

Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo môže byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapinu Orion, sa majú sledovať príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a u pacientov s diabetes mellitus alebo pacientov s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus sa má pravidelne kontrolovať zhoršovanie glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka.


Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch lipidov. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapinu Orion, sa musia pravidelne sledovať lipidy podľa zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.


Anticholinergný účinok

Aj keď olanzapín in vitro prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom so súbežným ochorením obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými ochoreniami sa odporúča opatrnosť.


Funkcia pečene

Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné, asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, alanín transferázy (ALT) a aspartát transferázy (AST). Zvýšená opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi ochoreniami spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), liečba olanzapínom sa musí ukončiť.


Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov s nízkym počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s útlmom kostnej drene/toxicitou indukovanou liekmi v anamnéze, u pacientov s útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou liečbou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofílickým ochorením alebo s myeloproliferatívnym ochorením. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).


Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01%) hlásené akútne príznaky, ako je potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nauzea alebo vracanie.


QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF] ≥ 500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez významných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík je však potrebná opatrnosť, keď sa olanzapín predpisuje s liekom, o ktorom je známe, že predlžuje QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokalémiou alebo hypomagnezémiou.


Trombembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej trombembólie (VTE) sa hlásila menej často

(≥ 0,1 % a < 1 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej trombembólie a liečbou olanzapínom

Nie je stanovaná. Napriek tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné

získané rizikové faktory venóznej trombembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové

faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.


Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri používaní v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože in vitro vykazuje dopamínový antagonizmus, olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.


Záchvaty

Olanzapín sa musí používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah záchvatov. U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné rizikové faktory.


Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín spájaný so štatisticky významne nižšou incidenciou dyskinézy vyvolanej liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobej expozícii narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po prerušení liečby.


Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách s olanzapínom sa zriedka u starších pacientov pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov vo veku nad 65 rokov sa, tak ako u ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.


Náhla srdcová smrť

V sledovaní po uvedení olanzapínu na trh sa nahlásili prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortovej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy.


Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie u pacientov vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami sa neskúmali a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).


Fenylalanín

Olanzapin Orion orodispergovateľné tablety obsahujú aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí trpiacich fenylketonúriou.


4.5 Liekové a iné interakcie


Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.


Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Vzhľadom na to, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky, ktoré môžu špecificky indukovať alebo inhibovať tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.


Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť ku zníženiu koncentrácií olanzapínu. Pozorovali sa len zanedbateľné až mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Klinické následky sú pravdepodobne minimálne, avšak odporúča sa klinické monitorovanie a ak je to nevyhnutné, je možné zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).


Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie Cmax olanzapínu po fluvoxamíne bolo 54% u žien nefajčiarok a 77% u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie AUC olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108% u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iné inhibítory CYP1A2, ako je ciprofloxacín, sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka olanzapínu. Na začiatku liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávky olanzapínu.


Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť perorálneho olanzapínu o 50 až 60% a má sa užívať minimálne 2 hodiny pred podaním olanzapínu alebo po ňom.


Nezistilo sa, že by fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne ovplyvňovali farmakokinetiku olanzapínu.


Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.


Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Preto sa neočakávajú žiadne zvláštne interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, v ktorých sa nezistila žiadna inhibícia metabolizmu nasledujúcich liečiv: tricyklické antidepresíva (predstavujúce prevažne CYP2D6 cestu), warfarín (CYP2C9), teofylín (CYP1A2) alebo diazepam (CYP3A4 a 2C19).


Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu pri súbežnom podávaní s lítiom alebo biperidenom.


Terapeutické sledovanie plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by po začatí súbežnej liečby s olanzapínom sa vyžadovala úprava dávkovania valproátu.


Celková CNS aktivita

Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.


Súbežné používanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).


QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované štúdie. Pacientky majú byť poučené, aby informovali svojich lekárov, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú otehotnieť. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa má olanzapín používať počas gravidity len vtedy, ak potenciálny prínos prevýši možné riziko pre plod.


Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.


Laktácia

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť, aby počas liečby olanzapínom nedojčili svoje dieťa.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závrat, pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia motorových vozidiel.


4.8 Nežiaduce účinky


Dospelí

Najčastejšie (pozorované u ≥ 1/100 pacientov) hlásené nežiaduce reakcie spojené s používaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, vyčerpanosť a edém.


Tabuľka nežiaducich reakcií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Uvedené termíny frekvencie sú definované nasledovne: Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až < 1/10), menej časté (≥1/1 000 až ≤1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až ≤1/1 000), veľmi zriedkavé (≤1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).


Veľmi časté

Časté

Menej časté

Neznáme

Poruchy krvi a lymfatického systému


Eozinofília

Leukopénia

Neutropénia

Trombocytopénia

Poruchy imunitného systému




Alergická reakcia

Poruchy metabolizmu a výživy

Zvýšenie telesnej hmotnosti1

Zvýšené hladiny cholesterolu2,3

Zvýšené hladiny glukózy4

Zvýšené hladiny triglyceridov2,5

Glukozúria

Zvýšená chuť do jedla


Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4)

Hypotermia

Poruchy nervového systému

Ospalosť

Závrat

Akatízia6

Parkinsonizmus6

Dyskinéza6


Záchvaty, pričom vo väčšine prípadov bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik

Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)

Dystónia (vrátane okulogýrie)

Tardívna dyskinéza

Symptómy z vysadenia7

Poruchy srdca a srdcovej činnosti



Bradykardia

Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)

Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4)

Poruchy ciev


Ortostatická hypotenzia

Trombembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť 4.4)


Poruchy gastrointestinálneho traktu


Mierne, prechodné anticholinergné účinky, vrátane zápchy a sucha v ústach


Pankreatitída

Poruchy pečene a žlčových ciest


Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových amonitransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)


Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene)

Poruchy kože a podkožného tkaniva


Vyrážka

Fotosenzitívna reakcia

Alopécia


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva




Rabdomyolýza

Poruchy obličiek a močových ciest



Inkontinencia moču

Retencia moču

Oneskorené močenie

Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období




Syndróm vysadenia lieku u novorodencov (pozri 4.6)

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov


Erektilná dysfunkcia u mužov

Znížené libido u mužov a žien

Amenorea

Zväčšenie prsníkov

Galaktorea u žien

Gynekomastia / zväčšenie prsníkov u mužov

Priapizmus

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania


Asténia

Vyčerpanosť

Edém



Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšené hladiny prolaktínu8


Vysoká kreatinín fosfokináza

Zvýšený celkový bilirubín

Zvýšená alkalická fosfatáza

1 Klinicky významný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index – BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %), ≥ 15% častý (4,2 %) a ≥ 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej hmotnosti ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).


2Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a triglyceridov) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.


3Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 - > 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.


4Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.


5Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.


6V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky významne sa nelíšil od placeba. U pacientov liečených olanzapínom bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na chýbajúce podrobné informácie o akútnych a tardívnych extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívnu dyskinézu a/alebo ďalšie tardívne extrapyramídové syndrómy.


7Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.


8V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou počiatočnou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.


Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny prírastku na hmotnosti, glukózy, celkového/LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4-6 mesiacoch.


Ďalšie informácie o osobitných populáciách

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri používaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často bola pozorovaná pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.


V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie.


V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10%) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 7% v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4% pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ≥ 7% v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9% pacientov.


Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.


V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok na hmotnosti (≥ 7%) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a pomer dospievajúcich pacientov, u ktorých bol klinicky významný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.


V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/10 a < 1/100).


Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi časté:Prírastok na hmotnosti9, zvýšené hladiny triglyceridov10, zvýšená chuť do jedla.

Časté:Zvýšené hladiny cholesterolu11.


Poruchy nervového systému

Veľmi časté:Sedácia (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: Suchosť v ústach.


Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté:Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri časť 4.4).


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté:Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GGT, zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu12.


9Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a ≥ 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 % pribralo ≥ 7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti.


10Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (< 1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (≥ 1,467 mmol/l) a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na vysokú hladinu (≥ 1,467 mmol/l).


11Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú hladinu ( ≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú hladinu (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi často.


12Zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu bolo hlásené u 47,4% mladistvých pacientov.


4.9 Predávkovanie


Príznaky a symptómy

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10%) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a znížená úroveň vedomia pohybujúca sa od útlmu až po kómu.


K ďalším medicínsky významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia, hypertenzia alebo hypotenzia, srdcové arytmie (< 2 % prípadov predávkovania) a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.


Liečba

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Vyvolanie vracania sa neodporúča. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.


Podľa klinického stavu je potrebné začať symptomatickú liečbu a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie a obehového kolapsu a podpory respiračnej funkcie. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na β-receptoroch, pretože beta stimulácia môže zhoršiť hypotenziu. Kardiovaskulárne monitorovanie je nevyhnutné kvôli diagnostike možných arytmií. Až do zotavenia má byť pacient pod dôkladným lekárskym dohľadom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód: N05A H03.


Farmakodynamické účinky

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký farmakologický profil na viacerých receptorových systémoch.


V predklinických štúdiách vykazoval olanzapín afinitu k radu receptorov (Ki; <100 nM) – k serotonínovým 5 HT2A/2C, 5 HT3, 5 HT6; dopamínovým D1, D2, D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; α1-adrenergným; a histamínovým H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholinergné receptory, čo je v súlade s profilom väzby látky na receptory. Olanzapín preukázal in vitro väčšiu afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2 ako D2 aktivitu na in vivomodeloch. Elektrofyziologické štúdie preukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motorickú funkciu. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.


V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography) bola miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.


Klinická účinnosť

V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych symptómov.


V multinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály MADRS (Montgomery-Asberg Depression Rating Scale)) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).


U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproexom). Olanzapín taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej liečby u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu minimálne 2 týždňov viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.


V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie rekurencie depresie.


V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0%, lítium 38,3%; p = 0,055).


V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítiom alebo valproátom), nebola dlhodobá kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne nadradená voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.


Pediatrická populácia

Skúsenosti s mladistvými (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v súvislosti s bipolárnou poruchou typu I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200 mladistvých. Olanzapín sa používal vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u mladistvých podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu nalačno (pozri časti 4.4 a 4.8) bol väčší u mladistvých ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.


Distribúcia

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumín a α1-kyslý-glykoproteín.


Biotransformácia

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-dezmetylu a 2-hydroxymetylu, vykazujúcich in vivovýznamne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť farmakologickej aktivity pochádza od pôvodného olanzapínu. Po perorálnom podaní priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.


Eliminácia

Po perorálnom podaní, priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.


U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5 až 20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.


Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom o niečo predĺžil (36,7 oproti 32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien (n=467) ako aj u mužov (n=869).


Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57% olanazapínu označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču predovšetkým vo forme metabolitov.


Fajčiari

U fajčiarov s miernym poškodením funkcie pečene, v porovnaní so zdravými nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens (18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).


U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti 27,7l/hod).


Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov, u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.


V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.


Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27% vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory pravdepodobne prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom zahŕňali silnú neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola približne 210 mg/kg a u potkanov 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.


Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-ročnej štúdii u potkanov a psov patrila depresia CNS, anticholinergné účinky a periférne hematologické poruchy. Na depresiu CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli rastové parametre. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.


Hematologická toxicita

U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislého poklesu počtu cirkulujúcich leukocytov u myší a nešpecifickom poklese cirkulujúcich leukocytov u krýs; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [plocha pod krivkou] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.


Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou 1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles aktivity u potomstva.


Mutagenita

Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných testov a to v mutačných testoch na bakteriách in vivo a v testoch na cicavcochin vitro.


Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


mikrokryštalická celulóza (E 406a)

manitol (E 421)

predželatinovaný kukuričný škrob

krospovidón

natriumlaurylsulfát

aspartám (E 951)

guarová guma(E 412)

bezvodý koloidný oxid kremičitý (E 551)

magnéziumstearát (E 572)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


2 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Perforovaný OPA/Al/PVC/Al blister


14, 28, 30, 35, 56, 70, 98 orodispergovateľných tabliet


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


Olanzapin Orion 5 mg orodispergovateľné tablety: 68/0822/09-S

Olanzapin Orion 10 mg orodispergovateľné tablety: 68/0823/09-S

Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety: 68/0824/09-S

Olanzapin Orion 20 mg orodispergovateľné tablety: 68/0825/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


14.12.2009


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Júl 2013

15



Olanzapin Orion 15 mg orodispergovateľné tablety