Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/05677-ZIB

Písomná informácia pre používateľa

Paroxetin Orion 20 mg filmom obalené tablety

paroxetín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Paroxetin Orion a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Paroxetin Orion

3. Ako užívať Paroxetin Orion

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Paroxetin Orion

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

tinni

1. Čo je Paroxetin Orion a na čo sa používa

Paroxetin Orion je jedným zo skupiny liekov nazývaných SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), ktoré sa užívajú ako antidepresíva.

Paroxetin Orion sa používa na liečbu:

• depresie (veľká depresívna epizóda),

• obsedantno-kompulzívnej poruchy (opakované, vtieravé myšlienky s nekontrolovateľným správaním),

• panickej poruchy s agorafóbiou a bez nej (napr. strach opustiť domov, strach vstúpiť do obchodu a strach z verejných priestorov),

• sociálnej úzkosti (fóbie) (neprekonateľný strach zo spoločenských situácií alebo vyhýbanie sa spoločenským situáciám),

• generalizovanej úzkostnej poruchy (celkový pocit veľkej úzkosti alebo nervozity),

• posttraumatickej stresovej poruchy (úzkosť spôsobená traumatickou udalosťou).
  
  

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Paroxetin Orion

Neužívajte Paroxetin Orion

• ak ste alergický na paroxetín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak užívate liečivá nazývané inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), alebo ak ste ich užili niekedy v priebehu posledných dvoch týždňov. IMAO je skupina liekov, ktorá sa používa napríklad na liečbu depresie a Parkinsonovej choroby. Váš lekár vám poradí, kedy môžete začať užívať Paroxetin Orion.

• ak sa chystáte začať užívať IMAO. Liečbu Paroxetinom Orion treba ukončiť minimálne týždeň pred začiatkom liečby IMAO. Váš lekár vám poradí.

• ak užívate tioridazín alebo pimozid (antipsychotiká).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Paroxetin Orion, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov

Paroxetin Orion sa nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Pacienti mladší ako 18 rokov sú počas užívania Paroxetinu Orion vystavení aj zvýšenému riziku vedľajších účinkov, ako sú pokus o samovraždu, myšlienky na samovraždu a nepriateľstvo (hlavne agresivita, nepriateľské správanie a zlosť). Napriek tomu lekár môže predpísať Paroxetin Orion aj pacientovi mladšiemu ako 18 rokov, ak uzná, že je to v jeho najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Paroxetin Orion pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tomto porozprávať, prosím, znovu navštívte svojho lekára. Ak u pacienta mladšieho ako 18 rokov počas užívania Paroxetinu Orion vznikne alebo sa zhorší niektorý z vyššie uvedených príznakov, musíte o tom informovať svojho lekára. V tejto vekovej skupine sa taktiež nepreukázala bezpečnosť dlhodobých účinkov Paroxetinu Orion na rast, dospievanie a kognitívny (týkajúci sa poznania) a behaviorálny (týkajúci sa správania) vývoj.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

Tieto myšlienky môžu byť častejšie od začiatku užívania antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňoch ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy:

• ak ste už mali v minulosti samovražedné alebo sebapoškodzujúce myšlienky.

• ak ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov so psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte svojho lekára alebo priamo nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa.

Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo vašom správaní.

• ak sa u vás prejavia príznaky, ako je vnútorný pocit nepokoja a psychomotorického nepokoja, napr. neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť, ktoré sa zvyčajne spájajú so subjektívnym rozrušením (akatíziou). Najpravdepodobnejšie sa to prejaví v prvých týždňoch liečby. Zvýšenie dávky Paroxetinu Orion môže tieto pocity zhoršiť (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“).

• ak sa u vás prejavia príznaky, ako je vysoká teplota, svalové kŕče, zmätenosť a úzkosť, lebo môžu byť známkou tzv. „sérotonínového syndrómu“.

• ak ste v minulosti mali stavy mánie (prehnane aktívne správanie alebo myšlienky). Ak vstupujete do manickej fázy, ukončite užívanie Paroxetinu Orion a obráťte sa na svojho lekára.

• ak máte srdcové, pečeňové alebo obličkové ochorenie. U pacientov s vážnou poruchou obličiek alebo pečene je potrebné znížiť dávku.

• ak máte cukrovku. Paroxetin Orion môže zvýšiť alebo znížiť hladinu cukru v krvi. Dávku inzulínu alebo lieku proti cukrovke, ktorý užívate, bude pravdepodobne potrebné upraviť. Navyše sa zvýšenie hladín cukru v krvi môže vyskytnúť, ak sa súbežne užíva Paroxetin Orion a pravastatín.

• ak máte epilepsiu.

• ak začnete mať počas liečby Paroxetinom Orion záchvaty. Ukončite užívanie Paroxetinu Orion a obráťte sa na svojho lekára.

• ak sa liečite na depresiu pomocou elektro-konvulzívnej liečby (ECT).

• ak máte glaukóm (zvýšený tlak v očiach).

• ak u vás existuje riziko výskytu zníženej hladiny sodíka v krvi (hyponatrémia), napr. z dôvodu súbežnej liečby a cirhózy. Počas liečby Paroxetinom Orion bola hyponatrémia zaznamenaná len zriedka, väčšinou iba u starších pacientov.

• ak užívate tamoxifén (na liečbu rakoviny prsníka). Paroxetin Orion môže znižovať účinnosť tamoxifénu a lekár vám môže odporučiť liečbu iným antidepresívom.

• ak ste niekedy mali alebo máte poruchu zrážanlivosti krvi (napr. nezvyčajné krvácanie na koži alebo do žalúdka).

• ak užívate lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko krvácania (pozri časť „Iné lieky a Paroxetin Orion”).

Obráťte sa na svojho lekára aj vtedy, ak ste niektorý z vyššie uvedených problémov mali v minulosti.

Iné lieky a Paroxetin Orion

Ak teraz užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Interakcia znamená, že lieky používané súčasne môžu vzájomne ovplyvniť svoj účinok a/alebo vedľajší účinok. Nasledujúce údaje sa vzťahujú aj na lieky, ktoré ste užívali v minulosti alebo plánujete užívať v budúcnosti. Interakcia sa môže vyskytnúť pri použití Paroxetinu Orion s liekmi ako napr.:

• tricyklické antidepresíva ( na liečbu depresie) ako sú klomipramín, nortriptylín a desipramín

• SSRI, napr. citalopram a fluoxetín

• L-tryptofán (na liečbu porúch spánku)

• IMAO (na liečbu depresie a Parkinsonovej choroby) (pozri časť „Neužívajte Paroxetin Orion“),

• lítium ( na liečbu mentálnych porúch)

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), rastlinný liek proti depresii

• triptány (liečba migrény), napr. sumatriptán

• tramadol (silný liek proti bolesti)

• linezolid (antibiotikum)

• metyltioníniumchlorid (metylénová modrá) (používa sa napr. ako antidotum alebo antiseptikum)

• petidín (silný liek proti bolesti)

• fentanyl (používa sa na celkovú anestéziu alebo chronickú bolesť)

Ak užívate súčasne vyššie uvedené lieky, existuje riziko vzniku „sérotonínového syndrómu“, zosilnením sérotonergného účinku Paroxetinu Orion (pozri „Upozornenia a opatrenia“).

• perfenazín, risperidón, atomoxetín, tioridazín, pimozid a klozapín (antipsychotiká)

• propafenón a flekainid (na liečbu nepravidelného rytmu srdca)

• metoprolol (na liečbu zlyhania srdca)

• pravastatín (vysoký cholesterol)

Ak užívate súčasne vyššie uvedené lieky, existuje zvýšené riziko výskytu vedľajších účinkov ako napríklad poruchy srdca, ktoré v určitých prípadoch môžu byť závažné (pozri „Neužívajte Paroxetin Orion“).

• fenobarbital, karbamazepín, fenytoín (na liečbu epilepsie)

• rifampicín (antibiotikum)

• kombinácia fosmprenaviru a ritonaviru (na liečbu HIV infekcie)

Ak užívate súčasne vyššie uvedené lieky, zvýšením metabolizmu paroxetínu môže nastať oslabenie účinku Paroxetinu Orion.

• tamoxifén, určený na liečbu rakoviny prsníka

Súčasné užívanie tamoxifénu a Paroxetinu Orion môže znížiť účinnosť tamoxifénu.

• NSAID (napr. ibuprofén, diklofenak), COX-2 inhibítory a acetylsalicylová kyselina (liečba bolesti)

• warfarín (proti zrážaniu krvi)

Súčasné užívanie vyššie uvedených liekov môže zvýšiť/predĺžiť krvácanie (pozri „Upozornenia a opatrenia”).

• procyklidín (liečba Parkinsonovej choroby). Zvýšená koncentrácia procyklidínu v krvi môže spôsobiť zvýšený výskyt vedľajších účinkov procyklidínu.

Vyššie uvedené lieky môžete poznať pod iným názvom, často pod obchodným menom. V tejto časti je uvedený iba názov liečiva alebo terapeutickej skupiny, nie obchodný názov. Vždy si pozorne prečítajte informácie na obale a v písomnej informácii pre používateľa pre lieky, ktoré užívate, aby ste zistili liečivo, prípadne terapeutickú skupinu liekov.

Paroxetin Orion a jedlo, nápoje a alkohol

Jedlo:Tablety treba užívať ráno s jedlom. Zmenší sa tak pravdepodobnosť výskytu vedľajších účinkov.

Alkohol:Neodporúča sa kombinovať Paroxetin Orion s alkoholom.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tehotenstvo

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Keďže u detí, ktorých matky užívali Paroxetin Orion počas prvých troch mesiacov tehotenstva môže dôjsť k malému zvýšeniu rizika vzniku vrodených defektov (srdcové vady), je dôležité aby ste informovali svojho lekára, ak ste tehotnáalebo ak plánujete otehotnieť. Váš lekár rozhodne, či je liečba Paroxetínom Orion nevyhnutná alebo či môžete počas tehotenstva prejsť na iný liek.

Ubezpečte sa, či vaša pôrodná asistentka a lekár vie, že užívate Paroxetin Orion. Ak sa lieky ako Paroxetinu Orion užívajú počas tehotenstva, najmä počas posledných troch mesiacov, môžu u novorodencov zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu, nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u svojho dieťaťa, okamžite kontaktujte pôrodnú asistentku a/alebo lekára.

Liečbu Paroxetinom Orion neprerušujte náhle.

Ak užívate Paroxetin Orion v posledných 3 mesiacoch tehotenstva, oznámte to lekárovi, pretože vaše dieťa môže mať po narodení niektoré príznaky. Tieto príznaky sa zvyčajne začnú v priebehu prvých 24 hodín po narodení dieťaťa. Tieto príznaky zahŕňajú ťažkosti so spánkom alebo poruchu príjmu potravy, ťažkosti s dýchaním, modrasté sfarbenie kože alebo príliš vysokú alebo nízku telesnú teplotu, dávenie, nepretržitý plač, stuhnuté alebo nadmerne uvoľnené svaly, letargiu, tras, nervozitu alebo záchvaty. Ak bude mať vaše dieťa po narodení niektorý z týchto príznakov, poraďte sa so svojím lekárom.

Dojčenie

Paroxetin Orion sa môže vo veľmi malých množstvách dostať do materského mlieka. Ak užívate Paroxetin Orion, znovu navštívte svojho lekára a porozprávajte sa s ním skôr, ako začnete dojčiť.

Plodnosť

V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že paroxetín znižuje kvalitu spermií. Teoreticky to môže ovplyvniť plodnosť, no účinok na plodnosť u ľudí sa doposiaľ nepozoroval.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Paroxetin Orion môže spôsobiť vedľajšie účinky (napr. závrat, ospalosť alebo zmätenosť), ktoré ovplyvňujú sústredenie a rýchlosť reakcií. Ak spozorujete tieto vedľajšie účinky, neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje, ani nevykonávajte žiadnu činnosť, ktorá vyžaduje pozornosť a koncentráciu.

Paroxetin Orion obsahuje malé množstvo laktózy.

Ak vám lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Paroxetin Orion

Vždy užívajte Paroxetin Orion presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčaná dávka je podľa nasledovného:

Dospelí

Depresia

Odporúčaná denná dávka je 20 mg denne. Podľa vašej reakcie na liečbu je možné dávku postupne zvyšovať po 10 mg až na 50 mg denne.

Vo všeobecnosti sa stav pacienta začína zlepšovať po týždni, ale viditeľné zlepšenie prichádza až po druhom týždni liečby. Liečba má trvať minimálne 6 mesiacov.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Počiatočná denná dávka je 20 mg. Podľa vašej reakcie na liečbu je možné dávku postupne zvyšovať po 10 mg až na 40 mg denne. Odporúčaná denná dávka je 40 mg. Maximálna denná dávka je 60 mg. Liečba má trvať niekoľko mesiacov.

Panická porucha

Začiatočná denná dávka je 10 mg. Podľa vašej reakcie na liečbu je možné dávku postupne zvyšovať po 10 mg až na 40 mg denne. Odporúčaná denná dávka je 40 mg. Maximálna denná dávka je 60 mg. Liečba má trvať niekoľko mesiacov.

Sociálna úzkosť, generalizovaná úzkostná porucha a posttraumatická stresová porucha

Odporúčaná denná dávka je 20 mg. Podľa vašej reakcie na liečbu je možné dávku postupne zvyšovať po 10 mg až na 50 mg denne. Maximálna denná dávka je 50 mg.

Použitie u detí a dospievajúcich

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov nemajú užívať Paroxetin Orion.

Použitie u starších pacientov

Podľa reakcie je možné dávku postupne zvyšovať až na 40 mg denne. Maximálna denná dávka je 40 mg.

Závažná porucha funkcie obličiek

Lekár určí najvhodnejšiu dávku.

Porucha funkcie pečene

Lekár určí najvhodnejšiu dávku.

Liek užívajte ráno s jedlom. Tablety alebo rozpolené tablety prehltnite a zapite ich vodou Nežujte ich.

Ak užijete viac Paroxetinu Orion, ako máte

Ak užijete viac tabliet Paroxetinu Orion, ako ste mali, okamžite sa obráťte na svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

Príznaky predávkovania sú napr.: vracanie, rozšírené zrenice, horúčka, zmeny krvného tlaku, bolesť hlavy, mimovoľné stiahnutie svalov, nepokoj, úzkosť a zrýchlený rytmus srdca.

Ak zabudnete užiť Paroxetin Orion

Ak zabudnete užiť Paroxetin Orion, zabudnutú dávku vynechajte a ďalšiu dávku užite v obvyklom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Paroxetin Orion

Neprestaňte užívať Paroxetin Orion, pokiaľ vám to nenariadi váš lekár, a to aj keď sa budete cítiť lepšie.

Ak ukončíte dlhodobú liečbu náhle, môžete spozorovať príznaky z vysadenia, ako napr. závrat, poruchy vnímania (znížená citlivosť alebo meravenie a tŕpnutie, nazývané aj parestézia, pocity elektrických výbojov a zvonenie v ušiach), poruchy spánku (vrátane intenzívnych snov), nevoľnosť (nauzea), hnačka, bolesť hlavy, rýchly alebo nepravidelný rytmus srdca (palpitácie), triaška, potenie, poruchy videnia, pocity agitácie (nepokoja), úzkosti, podráždenia alebo zmätenosti a dezorientácie. Tieto prejavy sú obvykle mierne až stredne závažné a vymiznú v priebehu dvoch týždňov. U niektorých pacientov môžu byť prejavy vážnejšie a trvajú dlhšie. Vyskytnú sa obvykle prvé dni po ukončení liečby. Pozri časť 4 „Možné príznaky z vysadenia po ukončení liečby”.

Keď budete ukončovať liečbu Paroxetinom Orion, váš lekár vám pomôže znižovať vašu dávku pomaly v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Pomôže to znížiť možnosť príznakov z vysadenia. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je postupné znižovanie dávky, ktorú užívate, o 10 mg týždenne.

Ak u vás dôjde k príznakom z vysadenia pri vysadzovaní tabliet, lekár sa môže rozhodnúť, že ich budete vysadzovať pomalšie. Ak u vás dôjde k ťažkým príznakom z vysadenia po ukončení užívania Paroxetinu Orion, prosím, navštívte svojho lekára. Môže vás požiadať, aby ste tablety začali užívať znovu a vysadzovali ich pomalšie.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa o použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika alebozdravotnej sestry.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak začnete pociťovať ktorýkoľvek z uvedených vedľajších účinkov, okamžite vyhľadajte svojho lekára:

• opuch tváre, jazyka a/alebo hrdla a/alebo problémy s prehĺtaním, žihľavku spolu s ťažkosťami pri dýchaní (angioedém),

• vysokú horúčku, svalové zášklby, zmätenosť a úzkosť, keďže môžu byť príznakmi takzvaného sérotonínového syndrómu.

Ak spozorujete samovražedné myšlienky alebo predstavy počas liečby Paroxetinom Orion, obzvlášť počas prvých 2 - 4 týždňov, okamžite vyhľadajte svojho lekára.

Pozorované boli nasledovné vedľajšie účinky:

Veľmi časté: môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb

- zhoršená koncentrácia.

- pocit nevoľnosti (nauzea)

- zmena v sexuálnej funkcii

Časté:môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb

• znížená chuť do jedla, zvýšená hladina cholesterolu v krvi

• ťažkosti so spánkom (insomnia), pocit ospalosti, nepokoj, abnormálne sny (vrátane nočných

môr)

• bolesť hlavy

• pocit závratu, chvenie tela (tremor)

• rozmazané videnie

• zívanie

• zápcha, hnačka, vracanie, sucho v ústach

• potenie

• slabosť (asténia), prírastok telesnej hmotnosti

Menej časté: môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb

- nezvyčajné krvácanie, prevažne kože a slizníc (najčastejšie ekchymóza)

• zmätenosť, výskyt halucinácií

• pomalé a/alebo mimovoľné pohyby (extrapyramidálne poruchy)

• rýchly tlkot srdca

• dočasné zvýšenie krvného tlaku, prípadne krátkodobé zníženie krvného tlaku, ktoré môže spôsobiť nevoľnosť a závraty, ak sa prudko postavíte. Pri liečbe Paroxetinom Orion bolo pozorované dočasné zvýšenie alebo pokles krvného tlaku, obvykle u pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou) alebo úzkosťou.

- rozšírené zrenice

• kožné vyrážky, svrbenie

• neschopnosť vylúčenia moču (urinálna retencia), nekontrolovaný, mimovoľný únik moču (inkontinencia moču)

• ak ste diabetický pacient môžete počas užívania Paroxetinu Orion spozorovať stratu kontroly nad hladinami vášho cukru v krvi. Porozprávajte sa so svojím lekárom o úprave dávkovania inzulínu alebo liekov proti cukrovke.

Zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb

- znížená hladina sodíka v krvi (hyponatrémia). Hyponatrémia bola pozorovaná prevažne u starších pacientov a niekedy vzniká v dôsledku SIADH (Syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu)

- manické reakcie, pocit úzkosti, pocit, že ste oddelený od seba samého (depersonalizácia), panické záchvaty, nepokoj a pocit, že nedokážete obsedieť ani pokojne stáť (pozri časť „Upozornenia a opatrenia”). Tieto prejavy môžu byť tiež dôsledkom ochorenia.

- kŕče, syndróm nepokojných nôh

- pomalý rytmus srdca

- zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov

- bolesť kĺbov, bolesť svalov

- hyperprolaktinémia (nezvyčajne vysoká hladina prolaktínu v krvi)/ výtok z prsníkov

Veľmi zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb

- nízky počet krvných doštičiek

• alergické reakcie, ktoré môžu byť závažné po Paroxetine Orion, vrátane žihľavky (urtikária), opuchu tváre, pier, jazyka alebo hrdla s ťažkosťami pri dýchaní (dýchavičnosť) alebo prehĺtaní (angioedém)

• pocit slabosti alebo točenia hlavy, čo má za následok kolaps alebo stratu vedomia, okamžite vyhľadajte lekára alebo choďte do nemocnice

• zvýšené vylučovanie antidiuretického hormónu (syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu), ktorý spôsobuje hyponatriémiu (znížená hladina sodíka v krvi) s prejavmi ako bolesť hlavy, nauzea a vracanie

• sérotonínový syndróm (prejavy sú napríklad nepokoj, zmätenosť, potenie, halucinácie, zintenzívnenie reflexov, svalové zášklby, triaška, zvýšený tep srdca a tremor (tras))

• akútny glaukóm (ochorenie oka, ktoré poškodzuje zrakový nerv)

• krvácanie do žalúdka a čriev (gastrointestinálne krvácanie)

• problémy s pečeňou (napríklad zápal pečene (hepatitída), niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene). V štúdiách po uvedení na trh boli problémy s pečeňou (napríklad zápal pečene (hepatitída), niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene) zaznamenané veľmi zriedka. V prípade dlhodobo zvýšených hodnôt pečeňových testov je potrebné zvážiť ukončenie liečby paroxetínom.

- závažné vedľajšie kožné reakcie (zahŕňajúce multiformný erytém, Stevensov Johnsonovsyndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu), citlivosť na slnečné svetlo

- trvalá erekcia (priapizmus)

- zadržiavanie tekutín alebo vody, ktoré môže spôsobiť opuch

Neznáme: častosť nemožno odhadnúť z dostupných údajov

• myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovražedné myšlienky sa vyskytli počas liečby paroxetínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť Upozornenia a opatrenia)

• niektorí pacienti pozorovali pri užívaní Paroxetinu Orion bzučanie, syčanie, pískanie, zvonenie alebo iný pretrvávajúci zvuk v ušiach (tinnitus)

Možné príznaky z vysadenia po ukončení liečby

Časté: nevoľnosť, poruchy vnímania, zvonenie v ušiach (tinnitus), poruchy spánku, pocity úzkosti, bolesť hlavy.

Menej časté: nepokoj, nevoľnosť, triaška, pocit zmätenosti, potenie, citová nestálosť, poruchy videnia, palpitácie (búšenie srdca), hnačka, podráždenosť.

Pozri časť 3: „Ak prestanete užívať Paroxetin Orion“.

U pacientov užívajúcich tento typ liekov sa pozorovalo zvýšené riziko výskytu zlomenín kostí.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Paroxetin Orion

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a blistroch po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Paroxetin Orion obsahuje

- Liečivo je paroxetín.

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg paroxetínu (vo forme hemihydrátu paroxetíniumchloridu).

- Ďalšie zložky v jadre tablety sú dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého, bezvodý hydrogénfosforečnan vápenatý, monohydrát laktózy, sodná soľ karboxymetylškrobu (Typ A), magnéziumstearát.

- Ďalšie zložky vo filmovom obale tablety sú oxid titaničitý (E171), hypromelóza, makrogol 400, polysorbát 80.

Ako vyzerá Paroxetin Orion a obsah balenia

Biele až sivobiele, obojstranne vypuklé, filmom obalené modifikované tablety v tvare kapsuly na jednej strane s nápisom „56“ a na druhej strane s nápisom „C“ a hlbokou deliacou ryhou.

Filmom obalená tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Veľkosti balení:

20, 30, 60 a 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

Výrobca

Orion Corporation, Orion Pharma

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Členský štát	Názov lieku
Česká republika	Paroxetin Orion 20 mg potahované tablety
Dánsko	Paroxetin Orion 20 mg filmovertrukne tabletter
Estónsko	Paroxetine Orion 20 mg õhukese polümeerikattega tabletid
Fínsko	Paroxetin Orion 20 mg kalvopäällysteiset tabletit Paroxetin Orion 20 mg filmdragerade tabletter
Lotyšsko	Paroxetine Orion 20 mg apvalkotās tabletes
Litva	Paroxetine Orion 20 mg plėvele dengtos tabletės
Poľsko	Paroxinor 20 mg tabletki powlekane
Slovenská republika	Paroxetin Orion 20 mg filmom obalené tablety
Švédsko	Paroxetin Orion 20 mg filmdragerade tabletter

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v marci 2015.

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/05677-ZIB

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Paroxetin Orion 20 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg paroxetínu (vo forme hemihydrátu paroxetíniumchloridu).

Pomocné látky so známym účinkom: každá filmom obalená tableta obsahuje 9,5 mg laktózy (vo forme monohydrátu laktózy).

Úplný zoznam pomocných látok pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Biele až sivobiele, bikonvexné, filmom obalené modifikované tablety v tvare kapsuly na jednej strane s nápisom „56“ a na druhej strane s nápisom „C“ a hlbokou deliacou ryhou.

Filmom obalená tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba

- Veľkej depresívnej epizódy

- Obsedantno-kompulzívnej poruchy

- Panickej poruchy s agorafóbiou a bez nej

- Sociálnej úzkosti/Sociálnej fóbie

- Generalizovanej úzkostnej poruchy

- Posttraumatickej stresovej poruchy

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúča sa podávať paroxetín jedenkrát denne ráno spolu s jedlom.

Spôsob podávania

Filmom obalenú tabletu je lepšie prehltnúť ako žuvať.

Veľká depresívna epizóda

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. Zlepšenie stavu sa u pacientov začne zvyčajne už po prvom týždni liečby, ale môže sa stať zjavnejšie až od druhého týždňa liečby.

Tak ako pri všetkých antidepresívnych liekoch sa dávkovanie musí podľa potreby hodnotiť a upravovať počas 3 až 4 týždňov od začiatku liečby a potom následne, ak to bude považované za klinicky vhodné. U niektorých pacientov s nedostatočnou odpoveďou na 20 mg sa táto dávka môže podľa odpovede pacienta postupne zvyšovať o 10 mg prírastky až na maximálnych 50 mg denne.

Pacienti s depresiou sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, najmenej 6 mesiacov, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Odporúčaná dávka je 40 mg denne. Pacienti majú začať 20 mg/deň a táto dávka sa môže postupne zvyšovať o 10 mg prírastky na odporúčanú dávku. V prípade, že po niekoľkých týždňoch na odporúčanej dávke bude pozorovaná nedostatočná odpoveď, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvýšenie ich dávky až na maximálnych 60 mg/deň.

Pacienti s OCD sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy. Táto doba môže byť niekoľkomesačná alebo aj dlhšia (pozri časť 5.1).

Panická porucha

Odporúčaná dávka je 40 mg denne. Pacienti majú začať na 10 mg/deň a táto dávka sa môže podľa odpovede pacienta postupne zvyšovať o 10 mg prírastky až na odporúčanú dávku. Nízka úvodná počiatočná dávka sa odporúča preto, aby sa minimalizovalo potenciálne zhoršenie symptomatológie panického syndrómu, k čomu zvyčajne dochádza v skorých štádiách liečby tejto poruchy. V prípade, že po niekoľkých týždňoch na odporúčanej dávke bude pozorovaná nedostatočná odpoveď, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvýšenie ich dávky až na maximálnych 60 mg/deň.

Pacienti s panickou poruchou sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy. Táto doba môže byť niekoľkomesačná alebo aj dlhšia (pozri časť 5.1).

Sociálna úzkosť/sociálna fóbia

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch na odporúčanej dávke bude pozorovaná nedostatočná odpoveď, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé používanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch na odporúčanej dávke bude pozorovaná nedostatočná odpoveď, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé používanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

Posttraumatická stresová porucha

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch na odporúčanej dávke bude pozorovaná nedostatočná odpoveď, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé používanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

Starší ľudia

U starších ľudí sa vyskytujú zvýšené plazmatické koncentrácie paroxetínu, dosiahnuté hodnoty však nevybočujú z rozmedzia hodnôt pozorovaných v mladších vekových skupinách. Dávkovanie sa má začať počiatočnou dávkou pre dospelých. U niektorých pacientov môže byť zvyšovanie dávky užitočné, ale nemá sa presiahnuť maximálna dávka 40 mg denne.

Deti a dospievajúci (7-17 roční)

Paroxetín sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich, pretože kontrolované klinické štúdie zistili, že paroxetín sa spája so zvýšeným rizikom samovražedného správania a nepriateľstva. V týchto štúdiách okrem toho nebola dostatočne potvrdená účinnosť (pozri časť 4.4 a časť 4.8).

Deti mladšie ako 7 rokov

U detí mladších ako 7 rokov nebolo použitie paroxetínu skúmané. Paroxetín sa nemá používať, pretože v tejto vekovej skupine nebola bezpečnosť a účinnosť potvrdená.

Porucha funkcie obličiek/pečene

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min) alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene dochádza k zvýšeným plazmatickým koncentráciám paroxetínu. Dávkovanie sa preto musí obmedziť na nižšie dávky.

Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení podávania paroxetínu

Náhlemu prerušeniu užívania sa musí zabrániť. Pri ukončení liečby paroxetínom sa má dávka postupne znižovať po dobu aspoň jedného či dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko abstinenčných reakcií (pozri časti 4.4 a 4.8). Režim postupného znižovania dávky uplatnený v klinických štúdiách spočíval v znižovaní dennej dávky o 10 mg v týždenných intervaloch. Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné symptómy, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe s predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale s pozvoľnejšou rýchlosťou.

4.3 Kontraindikácie

Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látokuvedených v časti 6.1.

Paroxetín je kontraindikovaný v kombinácii s inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO).

Vo výnimočných situáciách je možné paroxetín podávať súčasne s linezolidom (antibiotikum, reverzibilný neselektívny IMAO) za predpokladu, že sú k dispozícií zariadenia na monitorovanie prejavov sérotonínového syndrómu a krvného tlaku (pozri časť 4.5).

Liečba paroxetínom sa môže začať:

- po dvoch týždňoch po prerušení podávania ireverzibilného IMAO, alebo

- najmenej po 24 hodinách po prerušení podávania reverzibilného IMAO (napr. moklobemidu, linezolidu, metyltioníniumchlorid (metylénová modrá; predoperačná látka na vizualizáciu, ktorá je reverzibilným neselektívnym IMAO)) (pozri časti 4.4 a 4.5).

Medzi prerušením liečby paroxetínom a začatím liečby akýmkoľvek IMAO musí uplynúť najmenej jeden týždeň.

• Paroxetín sa nesmie používať v kombinácii s tioridazínom, pretože, tak ako iné lieky, ktoré inhibujú pečeňový enzým CYP450 2D6, paroxetín môže zvýšiť plazmatické hladiny tioridazínu (pozri časť 4.5). Podávanie samostatného tioridazínu môže viesť k predĺženiu QTc intervalu v spojení so závažnou komorovou arytmiou ako je torsades de pointes a náhlou smrťou.

• Paroxetín sa nesmie používať v kombinácii s pimozidom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Paroxetín sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Správanie spojené so samovraždou (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a nepriateľstvo (hlavne agresivita, nepriateľské správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách pozorované častejšie u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami v porovnaní s deťmi a dospievajúcimi , ktorým bolo podávané placebo. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie pre liečbu, pacient má byť pozorne sledovaný kvôli vzniku samovražedných symptómov. Okrem toho chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Liečba paroxetínom sa má začať opatrne až po dvoch týždňoch po ukončení liečby ireverzibilným IMAO alebo po 24 hodinách po ukončení liečby reverzibilným inhibítorom MAO. Dávky paroxetínu sa majú postupne zvyšovať až dovtedy, kým sa nedosiahne optimálna odpoveď (pozri časti 4.3 a 4.5).

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo zhoršenie klinického stavu

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí prejaviť počas niekoľkých prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo sledovaní, až nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých bol paroxetín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou majú byť dodržiavané aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby.Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť tých s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo sledovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

.

Akatízia/psychomotorický nepokoj

Použitie paroxetínu bolo spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná vnútorným pocitom nepokoja a psychomotorickou agitovanosťou, ako je neschopnosť sedieť alebo stáť pokojne zvyčajne spojené so subjektívnou tiesňou. Akatízia sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých dôjde k týmto symptómom, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Sérotonínový syndróm/Malígny neuroleptický syndróm

V zriedkavých prípadoch sa môže v súvislosti s liečbou paroxetínom vyskytnúť rozvoj sérotonínového syndrómu alebo príznakov podobných malígnemu neuroleptickému syndrómu, najmä ak sa podáva v kombinácii s ďalšími sérotonergnými a/alebo neuroleptickými liekmi. Vzhľadom na to, že tieto syndrómy môžu viesť k potenciálne život ohrozujúcim stavom, liečba paroxetínom sa musí prerušiť, ak sa takéto príznaky (charakterizované skupinou symptómov ako sú hypertermia, rigidita, myoklónia, autonómna nestabilita s možnými rýchlymi výkyvmi známok života, zmeny v duševnom stave zahŕňajúce zmätenosť, podráždenosť, extrémnu agitovanosť s progresom do delíria a kómy) vyskytnú a musí sa začať podporná symptomatická liečba. Paroxetín sa nesmie používať v kombinácii s prekurzormi sérotonínu (ako je L-tryptofán, oxitriptán) z dôvodu rizika sérotonergného syndrómu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Mánia

Tak ako pri všetkých antidepresívach sa paroxetín musí používať opatrne u pacientov s mániou v anamnéze. Podávanie paroxetínu sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa začne mánická fáza.

Porucha funkcie obličiek/pečene

Opatrnosť sa odporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) ovplyvniť glykemickú kontrolu. Je možné, že bude potrebné upraviť dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych hypoglykemík. Okrem toho, sa vykonali štúdie, ktoré naznačujú, že sa môže vyskytnúť zvýšenie hladín krvnej glukózy, ak sa paroxetín a pravastatín podávajú súbežne (pozri časť 4.5).

Epilepsia

Tak ako pri ostatných antidepresívach sa paroxetín musí používať opatrne u pacientov s epilepsiou.

Záchvaty

Celkový výskyt záchvatov je u pacientov liečených paroxetínom menej ako 0,1%. Podávanie lieku sa musí prerušiť, ak u akéhokoľvek pacienta nastane záchvat.

Elektrokonvulzívna liečba (ECT)

Existuje málo klinických skúseností so súčasným podávaním paroxetínu s ECT.

Glaukóm

Tak ako pri ostatných SSRI, paroxetín môže zriedkavo spôsobiť mydriázu, preto sa musí používať s opatrnosťou u pacientov s glaukómom so zatvoreným uhlom alebo s glaukómom v anamnéze.

Ochorenia srdca

U pacientov s ochoreniami srdca sa majú dodržiavať zvyčajné opatrenia.

Hyponatrémia

Hyponatrémia bola hlásená zriedkavo, najmä u starších ľudí. Opatrnosť je potrebná aj u pacientov vystavených riziku hyponatrémie, napr. z dôvodu súčasne podávaných liekov a cirhózy. Hyponatrémia zvyčajne vymizne po prerušení liečby paroxetínom.

Krvácanie

U pacientov liečených SSRI boli hlásené prípady krvácania kože ako je ekchymóza a purpura. Hlásené boli ďalšie prejavy krvácania, napr. gastrointestinálne krvácanie. Starší ľudia môžu byť vystavení zvýšenému riziku krvácania.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI súčasne s perorálnymi antikoagulanciami, s liekmi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek alebo s ďalšími liekmi, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania (napr. s atypickými antipsychotikami ako je klozapín, fenotiazíny, väčšina TCA, kyselina acetylsalicylová, NSAID, inhibítory COX-2), ako aj u pacientov, ktorí majú v anamnéze poruchy krvácania alebo stavy, ktoré ich môžu byť predisponovať ku krvácaniu.

Interakcia s tamoxifénom

Niektoré štúdie ukázali, že účinnosť tamoxifénu, na základe stanovení rizika recidívy/mortality karcinómu prsníka, sa môže znížiť, ak sa predpisuje spolu s paroxetínom v dôsledku ireverzibilnej inhibície CYP2D6 paroxetínom (pozri časť 4.5). Počas používania tamoxifénu na liečbu alebo prevenciu karcinómu prsníka sa má vždy, ak je to možné, vyhnúť paroxetínu.

Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení liečby paroxetínom

Abstinenčné symptómy sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa nežiaduce účinky po prerušení liečby vyskytli u 30 % pacientov liečených paroxetínom oproti 20 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Výskyt abstinenčných symptómov nie je rovnaký ako pri lieku, ktorý vytvára návyk alebo závislosť.

Riziko abstinenčných symptómov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky trvania a dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky.

Po prerušení liečby paroxetínom boli hlásené: závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie, pocitov elektrických šokov a tinnitu), poruchy spánku (vrátane intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a zrakové poruchy. Tieto symptómy sú zvyčajne miernej až stredne ťažkej intenzity, u niektorých pacientov však môžu byť ťažké. Zvyčajne sa vyskytnú počas prvých niekoľkých dní po prerušení liečby, ale takéto symptómy boli veľmi zriedkavo hlásené u pacientov, ktorí dávku vynechali nevedomky. Tieto symptómy sú zvyčajne prechodné a zvyčajne sa vyriešia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2-3 mesiace a viac). Z tohto dôvodu sa pri prerušení liečby odporúča, aby sa dávka paroxetínu znižovala postupne počas doby niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri „Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení podávania paroxetínu“, časť 4.2).

Paroxetin Orion obsahuje malé množstvo laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Sérotonínergné lieky

Tak ako pri ostatných SSRI, súčasné podávanie so sérotonínergnými liekmi môže viesť k výskytu účinkov súvisiacich s 5-HT (sérotonínový syndróm: pozri časť 4.3 a 4.4).

Opatrnosť a pozornejšie klinické sledovanie sa odporúča vtedy, ak sú sérotonínergné lieky (ako: L‑tryptofán, triptány, tramadol, linezolid, metyltioníniumchlorid (metylénová modrá) SSRI, lítium, petidín a prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný – Hypericum perforatum) kombinované s paroxetínom. Opatrnosť sa tiež odporúča pri používaní fentanylu na celkovú anestéziu alebo na liečbu chronickej bolesti. Súčasné podávanie paroxetínu a IMAO je kontraindikované z dôvodu rizika vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.3).

Pimozid

V štúdii jednorazovej nízkej dávky pimozidu (2 mg) podávanej súčasne s 60 mg paroxetínu sa preukázali zvýšené hladiny pimozidu v priemere o 2,5-násobok. Túto skutočnosť vysvetľujú známe inhibičné vlastnosti paroxetínu voči CYP2D6. Kvôli úzkemu terapeutickému indexu pimozidu a jeho známej schopnosti predĺžiť QT interval, je súčasné podávanie pimozidu a paroxetínu kontraindikované (pozri časť 4.3).

Enzýmy metabolizujúce lieky

Metabolizmus a farmakokinetiku paroxetínu môže ovplyvniť indukcia alebo inhibícia enzýmov metabolizujúcich lieky.

Keď sa paroxetín má podávať súčasne so známym inhibítorom enzýmov metabolizujúcich lieky, musí sa zvážiť používanie nižších dávok. Keď sa má liek podávať súčasne so známymi induktormi enzýmov metabolizujúcich lieky (napr. karbamazepínom, rifampicínom, fenobarbitalom, fenytoínom) alebo s fosamprenavirom/ritonavirom, nie je potrebná žiadna úprava úvodného dávkovania. Akákoľvek úprava dávkovania paroxetínu (buď po nasadení, alebo po vysadení induktora enzýmov) sa má riadiť klinickým účinkom (znášanlivosť a účinnosť).

Fosamprenavir/ritonavir

Súčasné podávanie fosamprenaviru/ritonaviru 700/100 mg dvakrát denne s paroxetínom 20 mg denne zdravým dobrovoľníkom počas 10 dní významne znížilo plazmatické hladiny paroxetínu približne o 55 %. Plazmatické hladiny fosamprenaviru/ritonaviru boli počas súčasného podávania paroxetínu podobné referenčným hodnotám iných štúdií, čo svedčí o tom, že paroxetín nemal významný vplyv na metabolizmus fosamprenaviru/ritonaviru. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch dlhodobého súčasného podávania paroxetínu a fosamprenaviru/ritonaviru presahujúceho 10 dní.

Procyklidín

Každodenné podávanie paroxetínu významne zvyšuje plazmatické hladiny procyklidínu. Pokiaľ sa spozorujú anticholínergné účinky, dávka procyklidínu sa musí znížiť.

Antikonvulzíva

Karbamazepín, fenytoín, valproát sodný. Nezdá sa, že by súčasné podávanie malo nejaký účinok na farmakokinetický/dynamický profil u epileptických pacientov.

Inhibičný potenciál paroxetínu voči CYP2D6

Tak ako ostatné antidepresíva, vrátane ostatných SSRI, paroxetín inhibuje pečeňový enzým CYP2D6 cytochrómu P450. Inhibícia CYP2D6 môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám súčasne podávaných liekov, ktoré sú metabolizované týmto enzýmom. Patria medzi ne niektoré tricyklické antidepresíva (napr. klomipramín, nortriptylín a desipramín), fenotiazínové neuroleptiká (napr. perfenazín a tioridazín, pozri časť 4.3), risperidón, atomoxetín, niektoré antiarytmiká typu 1c (napr. propafenón a flekainid) a metoprolol. Neodporúča sa používať paroxetín v kombinácii s metoprololom, keď sa podáva pri srdcovej nedostatočnosti, a to z dôvodu jeho úzkeho terapeutického indexu pri tejto indikácii.

Tamoxifén má dôležitý aktívny metabolit, endoxifén, ktorí sa tvorí prostredníctvom CYP2D6 a významne prispieva k účinnosti tamoxifénu. Ireverzibilná inhibícia CYP2D6 paroxetínom vedie k zníženiu plazmatických koncentrácií endoxifénu (pozri časť 4.4).

Alkohol

Tak ako pri ostatných psychotropných liekoch, pacienti musia byť upozornení na to, aby sa počas užívania paroxetínu vyhli konzumácii alkoholu. I keď paroxetín nezvyšuje narušenie duševných a motorických schopností spôsobené alkoholom, súčasné užívanie paroxetínu a alkoholu sa neodporúča.

Perorálne antikoagulanciá

Môže sa vyskytnúť farmakodynamická interakcia medzi paroxetínom a perorálnymi antikoagulanciami. Súčasné použitie paroxetínu a perorálnych antikoagulancií môže viesť k zvýšenej antikoagulačnej aktivite a riziku krvácania. Paroxetín sa preto musí používať opatrne u pacientov, ktorí sú liečení perorálnymi antikoagulanciami (pozri časť 4.4).

NSAID a kyselina acetylsalicylová a ďalšie antikoagulačné lieky

Môže sa vyskytnúť farmakodynamická interakcia medzi paroxetínom a NSAID/kyselinou acetylsalicylovou. Súčasné použitie paroxetínu a NSAID/kyseliny acetylsalicylovej môže viesť k zvýšenému riziku krvácania (pozri časť 4.4).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI súčasne s perorálnymi antikoagulaciami, s liekmi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek alebo s ďalšími liekmi, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania (napr. s atypickými antipsychotikami ako je klozapín, fenotiazíny, väčšina TCA, kyselina acetylsalicylová, NSAID, inhibítory COX-2), ako aj u pacientov, ktorí majú v anamnéze poruchy krvácania alebo stavy, ktoré ich môžu predisponovať ku krvácaniu.

Pravastatín

Interakcie medzi paroxetínom a pravastatínom sa pozorovali v štúdiách, ktoré nasvedčujú, že súbežné podávanie paroxetínu a pravastatínu môže mať za následok zvýšenie hladín krvnej glukózy. U pacientov s diabetom mellitus, ktorí dostávajú paroxetín aj pravastatín môže byť potrebná úprava dávkovania perorálnych hypoglykemík a/alebo inzulínu (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Niektoré epidemiologické štúdie poukazujú na malé zvýšené riziko vrodeného defektu, najmä kardiovaskulárneho (napr. defekty komorovej a predsieňovej priehradky), spojené s používaním paroxetínu počas prvého trimestra. Mechanizmus nie je známy. Údaje svedčia o tom, že riziko, že sa dieťa narodí s kardiovaskulárnym defektom po expozícii matky paroxetínu, je menšie ako 2/100 v porovnaní s očakávaným výskytom takýchto defektov približne 1/100 vo všeobecnej populácii.

Epidemiologické údaje naznačujú, že používanie SSRI počas gravidity, obzvlášť v jej neskorom štádiu, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Zistené riziko je približne 5 prípadov na 1 000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa objavujú 1 až 2 prípady PPHN na 1 000 tehotenstiev.

Paroxetín sa má užívať počas gravidity len v prípade striktnej indikácie. Ošetrujúci lekár má zvážiť možnosť alternatívnej liečby u žien, ktoré sú tehotné alebo plánujú otehotnieť.

Náhlemu prerušeniu liečby počas gravidity sa má zabrániť (pozri „Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení podávania paroxetínu“, časť 4.2).

Novorodenci sa musia pozorovať, ak ich matky pokračovali v používaní paroxetínu v neskorších štádiách gravidity, hlavne v treťom trimestri.

Nasledujúce symptómy sa môžu vyskytnúť u novorodenca, ktorého matka užívala paroxetín v neskorších štádiách gravidity: respiračná tieseň, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestabilita teploty, porucha príjmu potravy, dávenie, hypoglykémia, hypotónia, hypertónia, hyperreflexia, tremor, nervozita, podráždenosť, letargia, nepretržitý plač, somnolencia a ťažkosti so spánkom. Tieto symptómy môžu byť buď dôsledkom sérotonínergných účinkov, alebo abstinenčných symptómov. Vo väčšine prípadov komplikácie začnú okamžite, alebo krátko (<24 hodín) po pôrode.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ale nepreukázali priame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).

Laktácia

Malé množstvá paroxetínu sa vylučujú do materského mlieka. V publikovaných štúdiách boli sérové koncentrácie u dojčených detí nezistiteľné (<2 ng/ml) alebo veľmi nízke (<4 ng/ml) a u týchto dojčiat neboli pozorované žiadne známky účinkov lieku. Keďže sa neočakávajú žiadne účinky, dojčenie je možné zvážiť.

Fertilita

Údaje zo štúdií na zvieratách preukázali, že paroxetín môže ovplyvniť kvalitu spermií (pozri časť 5.3). Údaje získané z ľudského materiálu in vitro môžu naznačovať určitý vplyv na kvalitu spermií, no spontánne hlásenia prípadov u ľudí užívajúcich niektoré SSRI (vrátane paroxetínu) preukázali, že vplyv na kvalitu spermií sa zdá byť reverzibilný. Vplyv na fertilitu u ľudí sa doposiaľ nepozoroval.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Paroxetín nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Klinické skúsenosti ukázali, že liečba paroxetínom nie je spojená s ovplyvnením kognitívnej alebo psychomotorickej funkcie. Tak ako pri všetkých liekoch pôsobiacich na psychiku, však pacienti musia byť obozretní, pokiaľ ide o ich schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

I napriek tomu, že paroxetín nezvyšuje poškodenie psychických a motorických zručností spôsobených alkoholom, súbežné užívanie paroxetínu a alkoholu sa neodporúča.

4.8 Nežiaduce účinky

S pokračujúcou liečbou sa môže intenzita a frekvencia niektorých z nižšie uvedených nežiaducich reakcií na liek znižovať a zvyčajne nevedú k ukončeniu liečby.

Nežiaduce reakcie na liek sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú definované ako :

veľmi časté (≥1/10)

časté (≥1/100 až <1/10)

menej časté (≥1/1 000 až <1/100)

zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)

veľmi zriedkavé (<1/10 000)

neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: abnormálne krvácanie, predovšetkým do kože a slizníc (hlavne ekchymózy).

Veľmi zriedkavé: trombocytopénia.

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: závažné a potenciálne smrteľné alergické reakcie (zahŕňajúce anafylaktoidné reakcie a angioedém).

Poruchy endokrinného systému

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: zvýšené hladiny cholesterolu, znížená chuť do jedla.

Menej časté:U diabetických pacientov sa hlásili zmeny kontroly glykémie (pozri časť 4.4).

Zriedkavé: hyponatrémia.

Hyponatrémia bola hlásená predovšetkým u starších pacientov a niekedy je dôsledkom syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Psychické poruchy

Časté: somnolencia, insomnia, agitovanosť, abnormálne sny (vrátane nočných môr).

Menej časté: zmätenosť, halucinácie.

Zriedkavé: manické reakcie, úzkosť, depersonalizácia, záchvaty paniky, akatízia (pozri časť 4.4).

Neznáme: samovražedné myšlienky a správanie.*

* Prípady suicidálnych myšlienok a suicidálneho správania sa hlásili počas liečby alebo skoro po prerušení liečby paroxetínom (pozri časť 4.4).

Tieto symptómy môžu byť aj dôsledkom základného ochorenia.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: zhoršená koncentrácia.

Časté: závraty, tremor, bolesť hlavy.

Menej časté: extrapyramídové poruchy.

Zriedkavé: kŕče, syndróm nepokojných nôh (SNN).

Veľmi zriedkavé: sérotonínový syndróm (symptómy môžu zahŕňať agitovanosť, zmätenosť, diaforézu, halucinácie, hyperreflexiu, myoklóniu, chvenie, tachykardiu a tremor).

Hlásenia o extrapyramídovej poruche zahrňujúcej orofaciálnu dystóniu boli získané od pacientov niekedy so základnými pohybovými poruchami alebo u tých, ktorí používali neuroleptický liek.

Poruchy oka

Časté: rozmazané videnie.

Menej časté: mydriáza (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: akútny glaukóm.

Poruchy ucha a labyrintu

Neznáme: tinnitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: sínusová tachykardia.

Zriedkavé: bradykardia.

Poruchy ciev

Menej časté: prechodné zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, posturálna hypotenzia

Po liečbe paroxetínom bolo hlásené prechodné zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, zvyčajne u pacientov, u ktorých už existovala hypertenzia alebo úzkosť.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: zívanie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: nauzea.

Časté: zápcha, hnačka, vracanie, sucho v ústach.

Veľmi zriedkavé: gastrointestinálne krvácanie.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: vzostup hladiny pečeňových enzýmov.

Veľmi zriedkavé: poruchy pečene (ako je hepatitída, niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene).

Hlásený bol vzostup hladiny pečeňových enzýmov. Veľmi zriedkavo boli získané aj postmarketingové hlásenia o poruchách pečene (ako je hepatitída, niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene). Ukončenie podávania paroxetínu sa musí zvážiť vtedy, ak sú výsledky funkčných testov pečene dlhodobo zvýšené.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: potenie.

Menej časté: kožná vyrážka, pruritus.

Veľmi zriedkavé: závažné kožné nežiaduce reakcie (zahŕňajúce multiformný erytém, Stevensov Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza), urtikária, fotosenzitívne reakcie.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: artralgia, myalgia.

Epidemiologické štúdie, vykonané najmä s pacientmi vo veku 50 rokov a staršími poukázali na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú SSRI a tricyklické antidepresíva (TCA).

Mechanizmus vedúci k vzniku tohto rizika nie je známy.

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: zadržiavanie moču, inkontinencia moču.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi časté: sexuálna dysfunkcia.

Zriedkavé: hyperprolaktinémia/galaktorea.

Veľmi zriedkavé: priapizmus.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia, prírastok telesnej hmotnosti.

Veľmi zriedkavé: periférny edém.

Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení liečby paroxetínom

Časté: závrat, zmyslové poruchy, poruchy spánku, úzkosť, bolesť hlavy.

Menej časté: agitovanosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, emocionálna nestabilita, zrakové poruchy, palpitácie, hnačka, podráždenosť.

Ukončenie podávania paroxetínu (najmä ak je náhle) často vedie k abstinenčným symptómom. Hlásené boli závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie, pocitov elektrických šokov a tinnitu), poruchy spánku (vrátane intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a zrakové poruchy.

Tieto symptómy sú zvyčajne miernej až stredne ťažkej intenzity a prechodné, ale u niektorých pacientov môžu byť ťažké a/alebo dlhodobo trvajúce. Z tohto dôvodu sa odporúča postupné znižovanie dávky, ak liečba paroxetínom už nie je potrebná (pozri časť 4.2 a 4.4).

Nežiaduce účinky získané z pediatrických klinických skúšaní

Pozorovali sa nasledovné vedľajšie udalosti:

Zvýšená miera správania spojeného so samovraždou (zahŕňajúca pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky), sebapoškodzujúce správanie a zvýšená miera nepriateľstva. Samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždu sa pozorovali hlavne v klinických skúšaniach s dospievajúcimi s veľkou depresívnou poruchou. Zvýšená miera nepriateľstva sa vyskytovala hlavne u detí s obsedantno-kompulzívnou poruchou a najmä u mladších detí vo veku do 12 rokov.

Ďalšie udalosti, ktoré sa pozorovali sú: znížená chuť do jedla, tremor, potenie, hyperkinéza, agitovanosť, emocionálna labilita (vrátane plaču a zmien nálady), nežiaduce udalosti súvisiace s krvácaním, predovšetkým na koži a slizniciach.

Udalosti pozorované po ukončení/znižovaní dávky paroxetínu sú: emocionálna nestabilita (vrátane plaču, zmien nálady, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu), nervozita, závrat, nauzea a bolesť brucha (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“).

Pozri časť 5.1 pre viac informácií o pediatrických klinických skúšaniach.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného

v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy a znaky

Z dostupných informácii o predávkovaní paroxetínom je zrejmé jeho široké rozmedzie bezpečnosti.

Skúsenosti s predávkovaním paroxetínom ukázali, že okrem symptómov uvedených v časti 4.8, bolo hlásené vracanie, horúčka a mimovoľné svalové kontrakcie. Pacienti sa zvyčajne uzdravili bez závažných následkov, a to aj v prípadoch, keď užili samostatné dávky až do 2000 mg. Zriedkavo boli hlásené nežiaduce udalosti ako kóma alebo zmeny v EKG a veľmi zriedkavo s fatálnym následkom, ale zvyčajne vtedy, keď bol paroxetín užitý spolu s ďalšími psychotropnými liekmi, s alkoholom alebo bez neho.

Liečba

Špecifické antidotum nie je známe.

Liečba má pozostávať zo všeobecných opatrení, ktoré sa dodržiavajú v liečbe predávkovania akýmkoľvek antidepresívom. Na zníženie absorpcie paroxetínu možno zvážiť podanie 20-30 g aktívneho uhlia, ak je to možné v priebehu niekoľkých hodín po užití nadmernej dávky. Indikovaná je podporná starostlivosť s častým monitorovaním známok života a pozorným sledovaním. Manažment pacienta sa má riadiť podľa klinických príznakov.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidepresíva – selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu. ATC kód: N06AB05.

Mechanizmus účinku

Paroxetín je účinný a selektívny inhibítor spätného vychytávania 5-hydroxytryptamínu (5-HT, sérotonínu) a predpokladá sa, že jeho antidepresívny účinok a účinnosť v liečbe OCD, sociálnej úzkosti / sociálnej fóbie, generalizovanej úzkostnej poruchy, posttraumatickej stresovej poruchy a panickej poruchy súvisí práve so špecifickou inhibíciou spätného vychytávania 5-HT na synaptických membránach mozgových neurónov.

Paroxetín nie je chemicky príbuzný s tricyklickými alebo tetracyklickými antidepresívami, ani s inými dostupnými antidepresívami.

Paroxetín má nízku afinitu k muskarínovým cholínergným receptorom a štúdie na zvieratách zistili iba slabé anticholínergné vlastnosti.

V zhode s týmto selektívnym účinkom štúdie uskutočňované in vitro ukazujú, že paroxetín má na rozdiel od tricyklických antidepresív nízku afinitu k alfa 1-, alfa 2- a beta-adrenergným receptorom a ďalej k dopamínovým (D2), rôznym 5-HT1, 5-HT2 a histamínovým (H1) receptorom. Tomu, že neexistujú interakcie s postsynaptickými receptormi in vitro, zodpovedajú i výsledky štúdií in vivo, pri ktorých nedochádza k útlmu CNS, ani k hypotenznému účinku.

Farmakodynamické účinky

Paroxetín neovplyvňuje psychomotorické funkcie a nepotencuje depresívny účinok etanolu.

Tak ako pri ostatných selektívnych inhibítoroch spätného vychytávania 5-HT, paroxetín spôsobuje príznaky nadmernej stimulácie 5-HT receptorov, keď sa podá zvieratám, ktorým boli predtým podané iné inhibítory monoaminooxidázy (MAO) alebo tryptofán.

Behaviorálne a EEG štúdie naznačujú, že paroxetín má v dávke, ktorá zvyčajne prevyšuje dávky potrebné pre inhibíciu spätného vychytávania 5-HT, slabý stimulačný účinok. Stimulácia nie je amfetamínovej povahy. Na základe štúdií na zvieratách sa preukázalo, že kardiovaskulárny systém znáša paroxetín dobre. Paroxetín nevyvoláva po podaní zdravým dobrovoľníkom žiadne klinicky významné zmeny krvného tlaku, tepovej frekvencie ani EKG.

Štúdie svedčia o tom, že paroxetín má na rozdiel od antidepresív, ktoré inhibujú spätné vychytávanie noradrenalínu, omnoho menšiu tendenciu inhibovať antihypertenzívne účinky guanetidínu.

V liečbe depresívnych porúch je účinnosť paroxetínu porovnateľná so štandardnými antidepresívami.

Existujú určité dôkazy o tom, že paroxetín môže byť terapeuticky úspešný i u pacientov, ktorí na liečbu štandardnými antidepresívami nereagujú.

Ranné užívanie paroxetínu nemá negatívny vplyv na kvalitu ani na dĺžku spánku. Okrem toho je pravdepodobné, že pri reagovaní na liečbu pacienti spozorujú zlepšenie spánku.

Analýza suicidality u dospelých

Analýza placebom kontrolovaných skúšok u dospelých s psychiatrickými poruchami, špecificky zameraná na paroxetín, ukázala zvýšenie výskytu samovražedného správania u mladých dospelých (vo veku 18‑24 rokov) liečených paroxetínom oproti placebu (2,19 % oproti 0,92 %). V starších vekových skupinách nebolo takéto zvýšenie pozorované. U dospelých s veľkou depresívnou poruchou (všetkých vekových skupín) došlo k zvýšeniu výskytu samovražedného správania u pacientov liečených paroxetínom oproti placebu (0,32 % oproti 0,05 %); vo všetkých prípadoch sa jednalo o pokusy o samovraždu. U pacientov liečených paroxetínom sa však väčšina týchto pokusov o samovraždu (8 z 11) vyskytla u mladších dospelých (pozri aj časť 4.4).

Odpoveď na dávku

V štúdiách fixnej dávky je krivka odpovede na dávku plochá, čo svedčí o tom, že neexistuje výhoda týkajúca sa účinnosti pre používanie vyšších ako odporúčaných dávok. Existujú však niektoré klinické údaje, ktoré svedčia o tom, že pre niektorých pacientov môže byť prínosná titrácia dávky smerom nahor.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Dlhodobá účinnosť paroxetínu pri liečbe depresie bola preukázaná v 52‑týždňovej štúdii udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu: relaps malo 12 % pacientov užívajúcich paroxetín (20‑40 mg denne) oproti 28 % pacientov na placebe.

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe obsedantno-kompulzívnej poruchy bola preskúmaná v troch 24-týždňových štúdiách udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu. Jedna z troch štúdii dosiahla významný rozdiel v podiele jedincov s relapsom medzi paroxetínom (38 %) oproti placebu (59 %).

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe panickej poruchy bola preukázaná v 24‑týždňovej štúdii udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu: relaps malo 5 % pacientov užívajúcich paroxetín (10‑40 mg denne) oproti 30 % pacientov na placebe. Táto bola podporená 36‑týždňovou štúdiou udržiavacej dávky.

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe sociálnej úzkosti a generalizovanej úzkostnej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy nebola dostatočne preukázaná.

Pediatrická populácia

V krátkodobých (do 10‑12 týždňov) klinických skúškach u detí a dospievajúcich sa u pacientov liečených paroxetínom pozorovali nasledovné nežiaduce udalosti s frekvenciou najmenej u 2 % pacientov a výskytom v pomere najmenej dvojnásobnom voči placebu: zvýšená miera správania spojeného so samovraždou (zahŕňajúca pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky), sebapoškodzujúce správanie a zvýšená miera nepriateľstva. Samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždy sa pozorovali hlavne v klinických štúdiách u dospievajúcich s veľkou depresívnou poruchou. Zvýšená miera nepriateľstva sa vyskytovala hlavne u detí s obsedantno-kompulzívnou poruchou a najmä u mladších detí vo veku do 12 rokov. Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa častejšie pozorovali v skupine užívajúcej paroxetín ako v skupine s placebom, boli znížená chuť do jedla, tremor, potenie, hyperkinéza, agitovanosť, emocionálna labilita (vrátane plaču a zmien nálady).

V štúdiách s režimom postupného znižovania dávky sa počas fázy znižovania dávky alebo po prerušení podávania paroxetínu hlásili nasledovné symptómy s frekvenciou najmenej u 2 % pacientov a výskytom v pomere najmenej dvojnásobnom voči placebu: emocionálna nestabilita (vrátane plaču, zmien nálady, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu), nervozita, závrat, nauzea a bolesť brucha (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“).

V piatich paralelných skupinách štúdií s trvaním osem týždňov až osem mesiacov liečby sa pozorovali nežiaduce udalosti súvisiace s krvácaním, predovšetkým na koži a slizniciach u pacientov liečených paroxetínom s frekvenciou 1,74 % v porovnaní s 0,74 % pozorovanými u pacientov, ktorí dostávali placebo.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Paroxetín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a podlieha first-pass metabolizmu. V dôsledku first-pass metabolizmu je množstvo paroxetínu dostupné v systémovej cirkulácii menšie ako množstvo, ktoré sa vstrebe z gastrointestinálneho traktu. Dochádza k čiastočnej saturácii first-pass účinku a k zníženému plazmatickému klírensu, pretože množstvo látky v tele sa zvýši pri vyšších jednorazových dávkach alebo po podaní opakovanej dávky. To má za následok disproporčné zvýšenia plazmatických koncentrácií paroxetínu, a z tohto dôvodu nie sú farmakokinetické parametre konštantné, čo vedie k nelineárnej kinetike. Nelinearita je však zvyčajne malá a obmedzuje sa na tých jedincov, ktorí dosiahnu nízke plazmatické hladiny pri nízkych dávkach.

Systémové hladiny v ustálenom stave sa dosiahnu po 7 až 14 dňoch od začatia liečby u liekov s okamžitým alebo riadeným uvoľňovaním a nezdá sa, že by sa farmakokinetické parametre počas dlhodobej liečby zmenili.

Distribúcia

Paroxetín je v rozsiahlej miere distribuovaný do tkanív a farmakokinetické výpočty svedčia o tom, že v plazme zostáva len 1 % celkového množstva paroxetínu.

Pri terapeutických koncentráciách sa asi 95 % prítomného paroxetínu viaže na proteíny.

Plazmatické koncentrácie paroxetínu nekorelujú s klinickým účinkom (nežiaduce účinky a účinnosť).

Malé množstvo paroxetínu prechádza do ľudského materského mlieka a do plodov laboratórnych zvierat.

Biotransformácia

Hlavnými metabolitmi paroxetínu sú polárne a konjugované produkty oxidácie a metylácie, ktoré sú ľahko vylučované. Vzhľadom na ich relatívnu farmakologickú neúčinnosť, nie je veľmi pravdepodobné, že by prispievali k terapeutickému účinku paroxetínu.

Metabolizmus neovplyvňuje selektívny účinok paroxetínu na spätné vychytávanie 5-HT v neurónoch.

Eliminácia

Asi 64 % podanej dávky paroxetínu sa vylučuje močom vo forme metabolitov, v nezmenenej forme sa zvyčajne vylúči menej ako 2 %. Približne 36 % podanej dávky sa vylučuje stolicou, pravdepodobne prostredníctvom žlče, z toho menej ako 1 % pripadá na nemetabolizovaný paroxetín. Paroxetín sa teda vylučuje prevažne vo forme metabolitov.

Vylučovanie metabolitov je dvojfázové. Primárne je výsledkom first-pass metabolizmu a sekundárne je ovplyvnené systémovou elimináciou paroxetínu.

Polčas vylučovania je premenlivý, zvyčajne býva asi 1 deň.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti a porucha funkcie obličiek/pečene

U starších ľudí a u jedincov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo u jedincov s poruchou funkcie pečene dochádza k zvýšeniu plazmatických koncentrácií paroxetínu, ale dosiahnuté hodnoty nevybočujú z rozmedzia hodnôt pozorovaných u zdravých dospelých jedincov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Uskutočnili sa toxikologické štúdie na opiciach (makak rézus) a bielych potkanoch. U oboch sú metabolické procesy podobné ako u ľudí. Podľa očakávaní bola po podávaní paroxetínu u potkanov, podobne ako po podávaní ostatných lipofilných amínov vrátane tricyklických antidepresív, zistená fosfolipidóza.
Fosfolipidóza sa nezistila v štúdiách na primátoch ani pri podávaní paroxetínu po dobu až jedného roka v dávkach 6-násobne prevyšujúcich odporúčané klinicky účinné dávkovanie.

Karcinogenéza: Paroxetín nepreukazoval v dvojročných štúdiách na myšiach a potkanoch žiadny karcinogénny účinok.

Genotoxicita: V celom rade testov in vitro ani in vivo sa nezistila genotoxicita.

Štúdie reprodukčnej toxicity u potkanov preukázali, že paroxetín ovplyvňuje fertilitu u samcov aj samíc znižovaním indexu fertility a výskytom gravidity. U potkanov bola pozorovaná zvýšená mortalita mláďat a oneskorená osifikácia. Tieto účinky pravdepodobne súviseli s dávkami vyvolávajúcimi toxické prejavy u gravidných samíc a nepovažujú sa za priamy účinok na plod/novorodenca.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého

bezvodý hydrogénfosforečnan vápenatý

monohydrát laktózy

sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) (použitý škrob je zemiakový škrob)

magnéziumstearát

Obal tablety:

oxid titaničitý (E171)

hypromelóza

makrogol 400

polysorbát 80

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Paroxetin Orion filmom obalené tablety sú dostupné v PVC/PE/PVDC/hliníkových blistroch.

Veľkosť balenia:

20, 30, 60 a 100 filmom obalených tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

30/0401/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20.08.2009

Dátum posledného predĺženia: 17.01.2013

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2015