Písomná informácia pre používateľa

Informácia o použití, čítajte pozorne!

PENICILIN G 1,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA

PENICILIN G 5,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA

(benzylpenicillinum kalicum)

prášok na injekčný roztok

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

BB Pharma a.s., Pod Višňovkou 1662/21, 140 00 Praha 4, Česká republika

Zloženie

Liečivo: benzylpenicillinum kalicum (draselná soľ benzylpenicilínu) 1 000 000 IU alebo 5 000 000 IU v injekčnej liekovke

Pomocná látka: žiadna.

1 milión jednotiek obsahuje 65,7 mg (1,68 mmol) draslíka.

Farmakoterapeutická skupina

Antibiotikum, penicilíny citlivé na pôsobenie betalaktamáz

Charakteristika

Draselná soľ benzylpenicilínu na parenterálnu aplikáciu, veľmi dobre rozpustná vo vode. Je to základné baktericídne antibiotikum so stredne širokým spektrom a s krátkodobým účinkom. Draselná soľ benzylpenicilínu sa po intramuskulárnej aplikácii veľmi rýchlo vstrebáva a maximálnu koncentráciu v krvi dosahuje už o 15 - 30 minút. Hladina potom rýchlo klesá a už o 4 hodiny sa zníži pod účinnú koncentráciu. Dobre preniká do väčšiny tkanív a nachádza sa predovšetkým v extracelulárnej tekutine. Do cerebrospinálneho moku a komorovej vody oka preniká málo. Pri zápaloch (meningitis) však preniká do cerebrospinálneho moku (a tiež do iných telových tekutín) v podstatne väčšej miere a rýchlejšie. Nedostatočne preniká do hnisavých ložísk, ischemických oblastí a nekrotických tkanív. Biologický polčas je približne pol hodiny, pri anúrii sa predlžuje na 7 -10 hodín. Vylučuje sa do materského mlieka.

A n t i m i k r o b i á l n e s p e k t r u m : veľmi dobre pôsobí proti pyogénnym a ostatným hemolytickým streptokokom, pneumokokom, gonokokom a meningokokom, korynebaktériám, listériám, Erysipelothrixinsidiosa, bacilu antraxu, aktinomycétam, Clostridium tetani a klostrídiám anaeróbnych traumatóz; taktiež proti moraxelám, Treponema pallidum aväčšine kmeňov leptospir.

Terapeutické indikácie

Podávanie draselnej soli benzylpenicilínu je indikované na začiatku liečby ťažkých infekcií spôsobených patogénmi citlivými na penicilín (neskôr sa môže pokračovať podávaním prokaínbenzylpenicilínu). Je liekom prvej voľby pri pneumóniách a ďalších infekciách vyvolaných pneumokokmi (s výnimkou enterokokov), pri pneumokokových meningitídach (v kombinácii so sulfónamidmi), infekciách vyvolaných pyogénnymi streptokokmi, citlivými zlatými stafylokokmi, gonokokmi a meningokokmi (v kombinácii so sulfónamidmi), ďalej pri liečbe antraxu, diftérie, lues, listeriózy, aktinomykózy. Je účinný pri infekciách vyvolaných klostrídiami a korynebaktériami a pri liečbe ostatných infekcií spôsobených pôvodcami citlivými na penicilín. Megadávky benzylpenicilínu sú indikované pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy a bakteriálnej meningitídy, pokiaľ testy preukážu dobrú citlivosť. Penicilín G je vysoko efektívny v liečbe rôznych štádií syfilisu aj u pacientov s HIV a syfilisom.

Liečba hepatotoxických otráv 1. typu (otravy muchotrávkou zelenou a ďalšími 27 druhmi húb, ktoré obsahujú amatoxíny).

Kontraindikácie

A b s o l ú t n e : hypersenzitivita na penicilíny a cefalosporíny.

R e l a t í v n e : podávanie osobám, ktoré majú v anamnéze alergiu, bronchiálnu astmu, sennú nádchu a žihľavku. Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu je potrebné rátať so značným prívodom draslíka do organizmu, preto sa megadávky nesmú podávať pri systémových neurologických ochoreniach, pri hyperkaliémii a stavoch, ktoré ju vyvolávajú. Mimoriadne opatrne sa musia podávať megadávky deťom do 6 týždňov a osobám nad 60 rokov so zhoršenými tubulárnymi funkciami obličiek.

Podávanie benzylpenicilínu nie je kontraindikované v gravidite, šestonedelí, v laktácii, ani u chorých s insuficienciou obličiek (pokiaľ sa nepodávajú megadávky).

Vedľajšie účinky

Najzávažnejším a najčastejším vedľajším účinkom sú alergické reakcie, ktorých výskyt je častejší u osôb s alergickou dispozíciou. Najťažším prejavom je anafylaktická reakcia, ktorá sa dostaví o 1 - 2 minúty po podaní (niekedy do pol hodiny i neskôr) formou kolapsu až kardiorespiračného zlyhania s prípadným letálnym koncom. Ďalšie alergické prejavy sú: žihľavka, horúčka, bolesti kĺbov, angioneurotický edém. Vážnou komplikáciou môže byť Lyellov alebo Stevensov - Johnsonov syndróm. Vyskytuje sa nauzea, dávenie, hnačka; hemorágia, hemolytická anémia, eozinofília, trombocytopénia, ojedinele cholestatická žltačka a rozvoj lupus erythematodes. Pri liečbe syfilisu vzniká asi v 50 % prípadov Jarischova-Herxheimerova reakcia, ktorá sa prejavuje horúčkou, potením, bolesťami hlavy až kolapsom. Príčinou je uvoľnenie endotoxínov. Pri kardiovaskulárnom syfilise môže mať táto reakcia veľmi ťažký priebeh (primárna atrofia n. optici, nervová hluchota) a môže končiť až letálne.

Podávanie megadávok vyvoláva vyšší výskyt vedľajších účinkov. Môžu sa dostaviť poruchy funkcie obličiek, pečene, krvotvorby a CNS. Najčastejšie sa po aplikácii megadávok benzylpenicilínu dostavuje prechodná horkosť v ústach, bolesti hlavy, niekedy dávenie a tiež príznaky podráždenia CNS: lokalizované kŕče svalov tváre alebo končatín, epileptiformné záchvaty až generalizované tonicko-klonické kŕče prípadne až kóma.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

Interakcie

Pri súčasnom podávaní s bakteriostatickými antibiotikami (tetracyklínmi, chloramfenikolom, erytromycínom) nastáva vzájomné zníženie účinku. Benzylpenicilín znižuje účinnosť perorálnych antikoagulancií. Chlórpromazín znižuje účinnosť benzylpenicilínu. Súčasné podávanie probenecidu spôsobuje vzájomné zvýšenie plazmatických hladín. Hladinu penicilínu v krvi zvyšuje súčasná aplikácia salicylátov, aminofenazónu a vitamínu C. V infúznych roztokoch je benzylpenicilín inkompatibilný s metaraminolom, tiopentalom, amobarbitalom, kyselinou askorbovou, prometazínom, oxytetracyklínom, tetracyklínom, vankomycínom, chloramfenikolom a sulfadiazínom. Benzylpenicilín zvyšuje hyperkaliemickú účinnosť iných látok, vyvoláva falošnú pozitivitu testov na prítomnosť bielkovín a cukru v moči.

Dávkovanie a spôsob podávania

Z farmakokinetických údajov vyplýva, že draselnú soľ benzylpenicilínu je nutné podávať každú štvrtú alebo najneskôr každú šiestu hodinu, preto sa liek hodí len na ústavnú liečbu. Dávkovanie závisí od druhu a lokalizácie infekčného procesu, od citlivosti etiologického agensa a veku pacienta. Pri liečbe bežných infekcií sa podáva intramuskulárne alebo intravenózne 25 000 - 100 000 IU/kg/deň rozdelených do 4 - 6 čiastkových dávok. Obvyklé denné dávky sú:

deti do 1 roku 100 000 IU

deti od 1 roku do 6 rokov 400 000 až 1 000 000 IU

deti nad 6 rokov a dospelí 800 000 až 2 400 000 IU

Tieto dávky sa podávajú ešte najmenej 3 dni po poklese teploty a vymiznutí klinických príznakov ochorenia. Na ukončenie liečby streptokokových infekcii je potrebné podať injekciu Pendeponu alebo Pendeponu Compositum (benzatín-benzylpenicilín, prokaínbenzylpenicilín). Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy a pri bakteriálnych meningitídach sa používajú megadávky t.j. 15 - 30 - 60 maximálne 80 miliónov IU denne. Pri podávaní megadávok nemá jednotlivá dávka prekročiť 10 miliónov jednotiek a má sa aplikovať v intravenóznej infúzii najmenej jednu hodinu. Pri dávkach nad 5 miliónov jednotiek je potrebná kontrola funkcie obličiek najneskôr na druhý deň terapie. Pri dennej dávke nad 20 miliónov jednotiek treba počítať s výskytom neurotoxických reakcií, ktoré sa objavujú pri prekročení hladiny penicilínu 12 IU/ml likvoru. Pri ďalšom zvýšení dávok treba sledovať i hladiny penicilínu v krvi a cerebrospinálnom moku. Deťom je možné podávať aj megadávky 0,5 – 1,0 miliónov IU na kg telesnej hmotnosti denne, ale musí sa pamätať na zvýšený prívod draslíka. Pri prejavoch podráždenia CNS sa musí aplikácia prerušiť, prípadne podať antikonvulzívum. Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy sa majú podávať megadávky benzylpenicilínu 4-6 týždňov.

Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu je nutné kontrolovať kaliémiu. Takúto liečbu je preto možné vykonávať len v zariadeniach, kde je možná jej priebežná kontrola.

Pri lokálnej aplikácii (instilácie a výplachy dutín) sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne alebo perorálne.

V oftalmológii na liečbu infekcii vyvolaných citlivými mikróbmi subkonjunktiválne 200 000 I.U. rozpustených v 1 ml fyziologického roztoku. Túto aplikáciu je nutné kombinovať s parenterálnym podaním.

Na liečbu otráv hubami (hepatotoxické otravy) je potrebné podávať megadávky penicilínu G t. j.

300 000 až 2 000 000 IU na kg telesnej hmotnosti a deň i.v. počas troch dní dospelým, deťom i gravidným ženám. Liečbu je vhodné kombinovať s podávaním silymarínu v dávke 20 mg / kg telesnej hmotnosti a deň v i.v. infúzii 3 až 4 dni.

Príprava injekčného roztoku:

Draselná soľ benzylpenicilínu je dobre rozpustná už v malom objeme kvapaliny (vody na injekciu, izoosmotickom roztoku chloridu sodného, 5 % roztoku glukózy), ktorá sa pridáva do liekovky v množstve prepočítanom podľa požadovanej koncentrácie roztoku. Na aplikáciu megadávok sa antibiotikum rozpustí v 50 - 250 ml vody na injekciu.

Spôsob podania:

Roztok draselnej soli benzylpenicilínu sa aplikuje intravenózne, intramuskulárne, subkonjunktiválne alebo i lokálne (instilácie a výplachy dutín). Pri lokálnej aplikácii sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne alebo perorálne.

Upozornenie

Pri príprave roztoku je nutné vyvarovať sa kontaktu roztoku benzylpenicilínu s kožou alebo sliznicou pre vysoké nebezpečenstvo senzibilizácie. Z tohto dôvodu sa nesmie pred aplikáciou vytláčať nasatý vzduch z injekčnej striekačky do vzduchu, ale vždy len späť do prázdnej liekovky. Pri anafylaktickom šoku po podaní benzylpenicilínu treba predovšetkým zvládnuť zlyhanie krvného obehu a prípadné poruchy dýchania adrenalínom, noradrenalínom, hydrokortizónom, podať antihistaminiká a vápnik. Postupuje sa podľa zásad na zvládnutie týchto reakcií.

Varovanie

Liek sa nesmie použiť po uplynutí času použiteľnosti vyznačeného na obale.

Uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Balenie

1, 10, 50 injekčných liekoviek s obsahom 1 000 000 IU

1, 10, 50 injekčných liekoviek s obsahom 5 000 000 IU

Dátum poslednej revízie

12/2013

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

PENICILIN G 1,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA

PENICILIN G 5,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA

prášok na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

benzylpenicillinum kalicum 1 000 000 IU alebo 5 000 000 IU v injekčnej liekovke

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný roztok.

Biely alebo takmer biely mikrokryštalický prášok, veľmi ľahko rozpustný vo vode, prakticky nerozpustný v mastných olejoch a v tekutom parafíne.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Podávanie draselnej soli benzylpenicilínu je indikované na začiatku liečby ťažkých infekcií spôsobených patogénmi citlivými na penicilín (neskôr sa môže pokračovať podávaním prokaínbenzylpenicilínu). Je liekom prvej voľby pri pneumóniách a ďalších infekciách vyvolaných pneumokokmi (s výnimkou enterokokov), pri pneumokokových meningitídach (v kombinácii so sulfónamidmi), infekciách vyvolaných pyogénnymi streptokokmi, citlivými zlatými stafylokokmi, gonokokmi a meningokokmi (v kombinácii so sulfónamidmi), ďalej pri liečbe antraxu, diftérie, lues, listeriózy, aktinomykózy. Je účinný pri infekciách vyvolaných klostrídiami a korynebaktériami a pri liečbe ostatných infekcií spôsobených pôvodcami citlivými na penicilín. Megadávky benzylpenicilínu sú indikované pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy a bakteriálnej meningitídy, pokiaľ testy preukážu dobrú citlivosť. Penicilín G je vysoko efektívny v liečbe rôznych štádií syfilisu aj u pacientov s HIV a syfilisom.

Liečba hepatotoxických otráv 1. typu (otravy muchotrávkou zelenou a ďalšími 27 druhmi húb, ktoré obsahujú amatoxíny).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Z farmakokinetických údajov vyplýva, že draselnú soľ benzylpenicilínu je nutné podávať každú štvrtú alebo najneskôr každú šiestu hodinu, preto sa liek hodí len pre ústavnú liečbu. Dávkovanie závisí od druhu a lokalizácie infekčného procesu, od citlivosti etiologického agensa a veku pacienta. Pri liečbe bežných infekcií sa podáva 25 000 -100 000 IU/kg/deň rozdelených do 4 - 6 čiastkových dávok. Obvyklé denné dávky sú:

deti do 1 roka 100 000 IU

deti od 1 roka do 6 rokov 400 000 až 1 000 000 IU

deti nad 6 rokov a dospelí 800 000 až 2 400 000 IU

Tieto dávky sa podávajú ešte najmenej 3 dni po poklese teploty a vymiznutí klinických príznakov ochorenia. Na ukončenie liečby streptokokových infekcií je potrebné podať injekciu Pendepon alebo Pendepon Compositum (benzatín-benzylpenicilín, prokaínbenzylpenicilín). Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy a pri bakteriálnych meningitídach sa používajú megadávky, t.j. 15 - 30 - 60, maximálne 80 miliónov IU denne. Pri podávaní megadávok nemá jednotlivá dávka prekročiť 10 miliónov jednotiek a má sa aplikovať v intravenóznej infúzii najmenej jednu hodinu. Pri dávkach nad 5 miliónov jednotiek je potrebná kontrola funkcie obličiek najneskôr od druhého dňa terapie. Pri dennej dávke nad 20 miliónov jednotiek treba počítať s výskytom neurotoxických reakcií, ktoré sa objavujú pri prekročení hladiny penicilínu 12 IU/ml likvoru. Pri ďalšom zvýšení dávok treba sledovať i hladiny penicilínu v krvi a cerebrospinálnom moku. Deťom je možné podávať aj megadávky 0,5 - 1,0 miliónov IU na kg telesnej hmotnosti denne, ale musí sa pamätať na zvýšený prívod draslíka. Pri prejavoch podráždenia CNS sa musí aplikácia prerušiť, prípadne podať antikonvulzívum. Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy sa majú podávať megadávky benzylpenicilínu 4 - 6 týždňov. Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu je nutné kontrolovať kaliémiu. Takúto liečbu je preto možné vykonávať len v zariadeniach, kde je možná ich priebežná kontrola.

Pri lokálnej aplikácii (instilácia a výplachy dutín) sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne alebo perorálne.

V oftalmológii na liečbu infekcií vyvolaných citlivými mikróbmi subkonjunktiválne 200 000 IU rozpustených v 1 ml fyziologického roztoku. Túto aplikáciu je nutné kombinovať s parenterálnym podaním.

Na liečbu otráv hubami (hepatotoxické otravy) je potrebné podávať megadávky penicilínu G t.j. 300 000 až 2 000 000 IU na kg telesnej hmotnosti a deň i.v. počas troch dní dospelým, deťom i gravidným ženám. Liečbu je vhodné kombinovať s podávaním silymarínu v dávke 20 mg na kg telesnej hmotnosti a deň v i.v. infúzií 3 až 4 dni.

4.3 Kontraindikácie

Absolútnou kontraindikáciou je hypersenzitivita na penicilíny a cefalosporíny.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní osobám, ktoré majú v anamnéze alergiu, bronchiálnu astmu, sennú nádchu a žihľavku. Mimoriadne opatrne sa musia podávať megadávky deťom do 6 týždňov a osobám nad 60 rokov so zhoršenými tubulárnymi funkciami obličiek. Podávanie benzylpenicilínu nie je kontraindikované v gravidite, šestonedelí, v laktácii a ani u chorých s insuficienciou obličiek (pokiaľ sa nepodávajú megadávky).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu sa musí počítať so značným prívodom draslíka do organizmu, a preto sa nesmú podávať megadávky pri systémových neurologických ochoreniach, pri hyperkaliémii a stavoch, ktoré ju vyvolávajú. Penicilín G je možné podávať i ľuďom s alergiou na penicilín, ak si ochorenie vyžaduje liečbu penicilínom a to po desenzibilizácii podávaním postupne zvyšujúcich sa dávok penicilínu. Desenzibilizáciu je možné vykonávať len na jednotke intenzívnej starostlivosti, pretože táto procedúra nesie riziko ohrozenia života.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pri súčasnom podávaní s bakteriostatickými antibiotikami (tetracyklínmi, chloramfenikolom, erytromycínom) nastáva vzájomné zníženie účinku. Benzylpenicilín znižuje účinnosť perorálnych antikoagulancií. Chlórpromazín znižuje účinnosť benzylpenicilínu. Súčasné podávanie probenecidu spôsobuje vzájomné zvýšenie plazmatických hladín. Hladinu penicilínu v krvi zvyšuje súčasná aplikácia salicylátov, aminofenazónu a vitamínu C. Benzylpenicilín zvyšuje hyperkaliemickú účinnosť iných látok, vyvoláva falošnú pozitivitu testov na prítomnosť bielkovín a cukru v moči.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Dlhodobými skúsenosťami s podávaním benzylpenicilínu sa potvrdila bezpečnosť pre plod. V bežných dávkach nie je prípravok kontraindikovaný. Penicilín sa vylučuje do materského mlieka a môže byť príčinou senzibilizácie i alergickej reakcie. Preto počas podávania penicilínu sa má dojčenie radšej prerušiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

PENICILIN G 1,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA a PENICILIN G 5,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA nemajú žiadny alebo majú malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Najzávažnejším a najčastejším nežiaducim účinkom sú alergické reakcie, ktorých výskyt je častejší u osôb s alergickou dispozíciou (1 - 10 % pacientov). Najťažším prejavom je anafylaktická reakcia, ktorá sa dostaví o 1 - 2 minúty po podaní (niekedy do pol hodiny, ojedinele i neskôr) formou kolapsu až kardiorespiračného zlyhania s prípadným letálnym koncom. Ďalšie alergické prejavy sú: žihľavka, horúčka, bolesti kĺbov, angioneurotický edém. Vážnou komplikáciou môže byť Lyellov alebo Stevensov - Johnsonov syndróm. Vyskytuje sa nauzea, zvracanie, hnačka; hemorágia, hemolytická anémia, eozinofília, trombocytopénia, ojedinele cholestatická žltačka a rozvoj lupus erythematodes. Pri liečbe syfilisu vzniká až v 50 % prípadov Jarischova-Herxheimerova reakcia, ktorá sa prejavuje horúčkou, potením, bolesťami hlavy až kolapsom. Príčinou je uvoľnenie endotoxínov. Pri kardiovaskulárnom syfilise môže mať táto reakcia veľmi ťažký priebeh (primárna atrofia n. optici, nervová hluchota) a môže skončiť až letálne.

Podávanie megadávok vyvoláva vyšší výskyt nežiaducich účinkov. Môžu sa dostaviť poruchy funkcie obličiek, pečene, krvotvorby a CNS. Najčastejšie sa po aplikácii megadávok benzylpenicilínu dostavuje prechodná horkosť v ústach, bolesti hlavy, niekedy zvracaní a taktiež príznaky podráždenia CNS: lokalizované kŕče svalov tváre alebo končatín, epileptiformné záchvaty až generalizované tonicko-klonické kŕče prípadne až kóma. Pri anafylaktickom šoku po aplikácii benzylpenicilínu treba predovšetkým zvládnuť zlyhanie krvného obehu a prípadné poruchy dýchania adrenalínom, noradrenalínom, hydrokortizónom, podať antihistaminiká a vápnik. Postupuje sa podľa zásad pre zvládnutie týchto reakcií.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Benzylpenicilín je antibiotikum s veľmi nízkou toxicitou. LD₅₀u myší a krýs je vyššie ako 5 000 mg / kg, čo je možné považovať prakticky za netoxickosť.

Nepriama toxicita: po podaní vysokých dávok draselnej soli benzylpenicilínu môže u pacientov so zníženou funkciou obličiek dôjsť ku kumulatívnej otrave draslíkom. Iným prejavom nepriamej toxicity sú zmeny normálnej bakteriálnej flóry s premnožením penicilínrezistentnej flóry a prejavy superinfekcie.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibiotikum, penicilíny citlivé na pôsobenie betalaktamáz

ATC kód: J01CE01

Penicilín G je prvé antibiotikum zavedené do klinickej praxe. Pôsobí mechanizmom spoločným pre všetky betalaktámové antibiotiká, inhibíciou syntézy bunkovej steny baktérií. Väzbou na bielkoviny bunkovej steny inhibuje transpeptidáciu peptidoglykánu, inhibuje syntézu mureínu. Následne dochádza k aktivácii autolytických enzýmov a deštrukcii bunkovej steny. Draselná soľ benzylpenicilínu pre parenterálnu aplikáciu je základné baktericídne antibiotikum stredne širokého spektra s krátkodobým účinkom. Je veľmi dobre rozpustné vo vode.

A n t i m i k r o b i á l n e s p e k t r u m : pôsobí veľmi dobre proti pyogénnym a ostatným hemolytickým streptokokom, pneumokokom, gonokokom a meningokokom, korynebaktériám, listériám, Erysipelothrixinsidiosa, bacil antraxu, aktinomycétam, Clostridiumtetani a klostrídiám anaeróbnych traumatóz; a taktiež proti moraxelám, Treponema palliduma väčšine kmeňov leptospir. Menej pôsobí na viridujúce streptokoky (asi na 70 - 80 % kmeňov), na enterokoky (len 20 - 40 % kmeňov) a zo stafylokokov len na kmene, ktoré netvoria penicilinázu (asi 15 % kmeňov). Ak sú dosiahnuté vyššie koncentrácie (v sére podaním vysokých dávok, v moči i bežnými dávkami) pôsobí benzylpenicilín i na niektoré gramnegatívne črevné paličky, napr. na Escherichia coli, plazivé formy protea a salmonely. Toto je možné využiť klinicky, napr. u niektorých infekcií močových ciest. Necitlivé sú pseudomonády, brucely, francisely, bordetely, hemofily (s výnimkou Haemophilushemolyticus) a mykobaktérie, ale tiež mykoplazmy, riketsie, bedsonie, huby a prvoky.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Benzylpenicilín je v kyslom prostredí nestabilný, dochádza k hydrolýze betalaktámového kruhu. Absorpcia z gastrointestinálneho traktu je nepravidelná a nespoľahlivá, preto sa podáva výhradne parenterálne. Draselná soľ benzylpenicilínu sa po intramuskulárnej aplikácii veľmi rýchlo vstrebáva a maximálna koncentrácia v krvi je dosiahnutá už o 15 - 30 minút. Hladina potom rýchlo klesá a už o 4 hodiny sa zníži pod účinnú koncentráciu.

Dávka mil. IU	Spôsob podania	Sérové hladiny PNC G v IU /ml
		0,5 h	1 h	4 h	6 h	8 h
0,6	i.m.	6 - 9	3 - 6	0,03 - 0,3	< 0,03	0
1	i.m.	20 - 28	18 - 24	1,5 - 3	0,2 - 0,6	0,08
5	i.v. infúzia	60 - 120	-	-	6 – 12	3 - 9
10	i.v. infúzia	80 - 300	-	-	10 – 30	2 - 15

Distribúcia do telových tekutín a tkanív v relácii k séru:

Likvor < 5 %

CNS < 3 %

Bronchiálny sekrét 15 - 50 %

Kosti < 10%

Materské mlieko 3 -10 %

Pasáž placentou 25 - 50 %

Pleurálny výpotok 20 - 65 %

Peritoneálna tekutina 18 - 50 %

Synoviálna tekutina 40 %

Tkanivá a orgány 30 - 50 %

Žlč 180 - 500 %

Dobre preniká do väčšiny tkanív, perikardiálnej a pleurálnej dutiny, do žlče, slín, mlieka. Prechádza tiež placentou. Nachádza sa predovšetkým v extracelulárnej tekutine. Na bielkoviny sa viaže 40 - 50 % dávky. Do cerebrospinálneho moku a komorovej vody oka preniká málo. Pri zápaloch (meningitis) však preniká do cerebrospinálneho moku (a tiež do iných telových tekutín) v podstatne väčšej miere a rýchlejšie. Nedostatočne preniká do hnisavých ložísk, ischemických oblastí a nekrotických tkanív. Polčas v plazme je 0,4 - 0,65 h. Vylučuje sa prevažne obličkami, tubulárnou sekréciou 80 %, glomerulárnou sekréciou 20 %. Inhibítor tubulárnej sekrécie probenecid predlžuje polčas a zvyšuje plazmatickú hladinu, čo sa tiež terapeuticky využíva. Biologický polčas sa pri anúrii predlžuje na 7 - 10 hodín. Vylučuje sa do materského mlieka a u dojčiat môže vyvolať exantém a pri lues congenita Jarischovu-Herxheimerovu reakciu.

1 milión jednotiek obsahuje 65,7 mg (1,68 mmol) draslíka.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Liek neobsahuje žiadne pomocné látky.

6.2 Inkompatibility

V infúznych roztokoch je benzylpenicilín inkompatibilný s metaraminolom, tiopentalom, amobarbitalom, kyselinou askorbovou, prometazínom, oxytetracyklínom, tetracyklínom, vankomycínom, chloramfenikolom a sulfadiazínom.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Injekčná liekovka s nalepeným štítkom, gumová zátka s hliníkovou obrubou, škatuľka.

Veľkosť balenia:

1 injekčná liekovka s obsahom 1 000 000 IU

10 injekčných liekoviek s obsahom 1 000 000 IU

50 injekčných liekoviek s obsahom 1 000 000 IU

1 injekčná liekovka s obsahom 5 000 000 IU

10 injekčných liekoviek s obsahom 5 000 000 IU

50 injekčných liekoviek s obsahom 5 000 000 IU

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Liek sa musí pred podaním rozpustiť. Draselná soľ benzylpenicilínu je dobre rozpustná už v malom objeme kvapaliny (vody na injekciu, izotonickom roztoku chloridu sodného, 5% roztoku glukózy), ktorá sa pridáva do liekovky v množstve prepočítanom podľa požadovanej koncentrácie roztoku. Na aplikáciu megadávok sa antibiotikum rozpustí v 50 - 250 ml vody na injekciu. Pri príprave roztoku je nutné sa vyvarovať kontaktu roztoku benzylpenicilínu s kožou alebo sliznicou pre vysoké nebezpečenstvo senzibilizácie. Z tohto dôvodu sa nesmie pred aplikáciou vystrekovať nasatý vzduch z injekčnej striekačky do vzduchu, ale vždy len späť do prázdnej liekovky.

Roztok draselnej soli benzylpenicilínu sa aplikuje intramuskulárne, intravenózne, subkonjunktiválne alebo aj lokálne (instilácia a výplachy dutín). Pri lokálnej aplikácii sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne alebo perorálne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BB Pharma a.s., Pod Višňovkou 1662/21, 140 00 Praha 4, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

PENICILIN G 1,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA: 15/0156/69-S

PENICILIN G 5,0 DRASELNÁ SOĽ BIOTIKA: 15/0305/13-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. december 1969

Dátum posledného predĺženia registrácie: 11. jún 2008

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

12/2013