PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

erbumínová soľ perindoprilu/ indapamid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je PERINDASAN 4 mg/1,25 mg a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

3. Ako užívať PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE PERINDASAN 4 mg/ 1,25 mg A NA ČO SA POUŽÍVA

Tablety PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sú kombináciou dvoch liečiv, perindoprilu a indapamidu. Tento liek sa používa na liečbu vysokého tlaku krvi (hypertenzie).

• Perindopril patrí do skupiny liekov nazývaných ACE inhibítory. Tie účinkujú tak, že rozširujú krvné cievy, čo uľahčuje vášmu srdcu cez ne pumpovať krv.

• Indapamid je diuretikum. Diuretiká zvyšujú množstvo moču vytvoreného obličkami a niekedy sa nazývajú ako tablety na odvodnenie. Indapamid sa však od ostatných diuretík odlišuje, pretože spôsobuje len mierne zvýšenie množstva vytvoreného moču.

Každé z liečiv znižuje tlak krvi a spolu účinkujú tak, že upravujú váš tlak krvi.

2. SKÔR AKO UŽIJETE PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

NEUŽÍVAJTE PERINDASAN 4 mg/1,25 mg, ak

- ste alergický (precitlivený) na perindopril alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor alebo na indapamid alebo iné sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek v týchto tabletách (pozri časť 6)

- sa u vás počas predchádzajúcej liečby ACE inhibítorom objavili príznaky ako sipot, opuch tváre alebo jazyka, intenzívne svrbenie alebo závažná forma kožnej vyrážky alebo keď ste vy alebo člen vašej rodiny mali tieto príznaky pri niektorých iných stavoch (stav nazývaný angioedém)

- máte závažné ochorenie pečene alebo stav nazývaný hepatálna encefalopatia (degeneratívne ochorenie mozgu)

- máte závažné ochorenie obličiek alebo podstupujete dialýzu

- máte nízku alebo vysokú hladinu draslíka

- existuje u vás podozrenie na neliečené dekompenzované zlyhávanie srdca (závažné zadržiavanie vody, ťažkosti s dýchaním)

- ste viac ako 3 mesiace tehotná (Takisto je lepšie vyhnúť sa PERINDASANU 4 mg/1,25 mg na začiatku tehotenstva – pozri časť o tehotenstve.)

- dojčíte (pozri časť o dojčení).

Tieto tablety NEDÁVAJTE deťom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaníPERINDASANU 4 mg/1,25 mg

PREDTÝM, ako začnete užívať tieto tablety, obráťte sa na svojho lekára, ak:

- máte zúženú hlavnú krvnú cievu, ktorá vedie zo srdca (stenóza aorty)

- máte zúženú ľavú chlopňu srdca (stenóza mitrálnej chlopne)

- máte ochorenie srdcového svalu (hypertrofická kardiomyopatia)

- máte zúženú tepnu, ktorá zásobuje obličky krvou (stenóza renálnej artérie)

- máte akékoľvek iné problémy so srdcom alebo problémy s vašimi obličkami

- máte problémy s pečeňou

- trpíte kolagénovým ochorením (ochorenie kože) ako je napr. systémový lupus erythematosus alebo skleroderma

- máte aterosklerózu (kôrnatenie tepien)

- trpíte hyperparatyreoidizmom (porušená činnosť prištítnej žľazy)

- máte dnu

- máte cukrovku

- ste na diéte s obmedzeným prísunom soli alebo používate náhrady soli, ktoré obsahujú draslík

- užívate lítium alebo tablety na odvodnenie nazývané draslík šetriace diuretiká (spironolaktón, triamterén), pretože ich užívaniu s PERINDASANOM 4 mg/1,25 mg sa má zabrániť (pozri „Užívanie iných liekov“)

- máte viac ako 70 rokov

- myslíte si, že ste (alebo môžete byť) tehotná. PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže vážne poškodiť vaše dieťa, ak sa užíva počas tohto obdobia (pozri časť o tehotenstve).

O užívaní týchto tabliet musíte tiež informovať svojho lekára alebo zdravotnícky personál, ak:

• máte podstúpiť anestéziu a/alebo chirurgický zákrok

• ste v minulosti trpeli hnačkou alebo vracaním alebo nedostatkom tekutín

• ste spozorovali zvýšenú citlivosť pokožky na slnečné žiarenie

• máte pretrvávajúci suchý kašeľ

• máte bolesť brucha s nutkaním na vracanie alebo vracaním alebo bez nich; toto môžu byť príznaky závažnej alergickej reakcie nazývanej intestinálny angioedém

• podstupujete dialýzu alebo LDL-aferézu (odstraňovanie cholesterolu z vašej krvi pomocou prístroja)

• plánuje sa u vás liečba desenzibilizáciou, kvôli zníženiu účinkov alergie pri uštipnutí včelou alebo osou

• podstupujete lekárske vyšetrenie, ktoré si vyžaduje injekčné podanie jódovanej kontrastnej látky (látka, ktorá umožní pozorovať orgány, ako je oblička alebo žalúdok pomocou röntgenu).

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety môžu byť menej účinné u pacientov čiernej pleti.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, rastlinných liekov alebo prírodných prípravkov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Zabráňte užívaniu týchto tabliet s:

• lítiom (užíva sa na liečbu depresie)

• liekmi na odvodnenie (draslík šetriace diuretiká, ako napr. spironolaktón, triamterén)

• soľami s obsahom draslíka.

Pred užitím týchto tabliet si osobitne overte u svojho lekára, či neužívate ktorékoľvek z nasledujúcich:

• iné lieky na liečbu vysokého tlaku krvi

• lieky používané na liečbu problémov so srdcovým rytmom (napr. prokaínamid, digoxín, hydrochinidín, disopyramid, chinidín, amiodarón, sotalol, difemanil)

• antihistaminiká na liečbu sennej nádchy alebo alergií, napr. terfenadín, astemizol, mizolastín

• bepridil (na liečbu angíny pektoris)

• benzamidy (na liečbu duševných porúch, napr. sultoprid)

• butyrofenón (na liečbu porúch psychiky, napr. haloperidol)

• cisaprid (liek na liečbu tráviaceho traktu)

• erytromycín podávaný injekčne (antibiotikum)

• moxifloxacín alebo sparfloxacín (antibiotiká)

• metadón (liek proti závislosti)

• alopurinol (na liečbu dny)

• kortikosteroidy používané na liečbu stavov zahŕňajúcich závažnú formu astmy a reumatoidnú artritídu

• imunosupresíva používané na liečbu autoimunitných ochorení alebo po transplantácii (napr. cyklosporín)

• lieky na liečbu rakoviny

• halofantrín (na liečbu malárie)

• pentamidín (na liečbu zápalu pľúc)

• vinkamín (na liečbu príznakov porúch rozpoznávacích schopností u starších ľudí)

• baklofén (na liečbu svalovej stuhnutosti, ktorá sa objavuje pri ochoreniach, ako napr. roztrúsená skleróza)

• lieky na liečbu cukrovky, ako napr. inzulín, metformín alebo glimepirid

• vápnik

• stimulačné lieky na vyprázdňovanie (napr. senna)

• nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) na zmiernenie bolesti alebo vysokú dávku salicylátov (napr. kyselina acetylsalicylová)

• amfotericín B podávaný injekčne (na niektoré hubové ochorenia)

• lieky na liečbu porúch duševného zdravia, ako napr. depresia, úzkosť, rozdvojená osobnosť (napr. tricyklické antidepresíva, neuroleptiká)

• tetrakosaktid (na liečbu Crohnovej choroby)

• zlato (nátrium aurotiomalát) podávané injekčne (na liečbu reumatických ochorení).

Opýtajte sa svojho lekára, ak si nie ste istý o aké lieky ide.

Užívanie PERINDASANU 4 mg/1,25 mg s jedlom a nápojmi

Vaše tablety užite s pohárom vody, najlepšie ráno pred jedlom. Buďte zvlášť opatrný, ak ste na diéte s obmedzeným prísunom soli. Predtým, ako užijete tieto tablety, navštívte svojho lekára.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ak myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám zvyčajne odporučí, aby ste prestali užívať PERINDASAN 4 mg/1,25 mg predtým, ako otehotniete alebo hneď ako budete vedieť, že ste tehotná a odporučí vám, aby ste namiesto PERINDASANU 4 mg/1,25 mg užívali iný liek. PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak tehotenstvo trvá dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Ak dojčíte, nesmiete užívať PERINDASAN 4 mg/1,25 mg.

Ak dojčíte alebo začínate dojčiť, okamžite to oznámte svojmu lekárovi.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Tento liek nemá vplyv na vašu pozornosť, avšak v dôsledku zníženia vášho tlaku krvi, najmä na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky, môžete pociťovať závrat alebo slabosť. Ak toto nastane, vaša schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje môže byť ovplyvnená.

Dôležité informácie o niektorých zložkách PERINDASANU 4 mg/1,25 mg

Zložkou tohto lieku je laktóza. Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pre užitím tohto lieku.

3. AKO UŽÍVAŤ PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

Vždy užívajte PERINDASAN 4 mg/1,25 mg presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Vaše tablety užite s pohárom vody, najlepšie ráno a pred jedlom.

Dospelí

Zvyčajná dávka je jedna tableta raz denne.

Starší pacienti

Váš lekár sa rozhodne o najvhodnejšej dávke pre vás.

Pacienti so zlyhávajúcimi obličkami

Ak trpíte poruchou činnosti obličiek, Váš lekár môže rozhodnúť o zmene dávkovacieho režimu.

Deti

Tieto tablety nie sú vhodné na použitie u detí.

Ak užijete viac PERINDASANU 4 mg/1,25 mg, ako máte

Ak užijete príliš veľa tabliet, kontaktujte svoje najbližšie pohotovostné oddelenie v nemocnici alebo okamžite to povedzte svojmu lekárovi. Najpravdepodobnejším účinkom v prípade predávkovania je nízky tlak krvi. Ak sa objaví výrazne nízky tlak krvi (príznaky ako závrat alebo slabosť), môže pomôcť ľahnutie si do polohy s vyvýšenými nohami.

Ak zabudnete užiť PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

Je dôležité, aby ste váš liek užívali každý deň, pretože pravidelná liečba je účinnejšia. Ak však zabudnete užiť jednu alebo viac dávok, ďalšiu dávku užite hneď ako si spomeniete a potom pokračujte podľa predpisu. NEUŽÍVAJTE dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak prestanete užívať PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

Ak si želáte prestať užívať tento liek, vždy sa o tom porozprávajte so svojím lekárom. Aj keď sa cítite lepšie, môže byť nevyhnutné pokračovať v užívaní tohto lieku.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj PERINDASAN 4 mg/1,25 mg môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak spozorujete akýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov, PRESTAŇTE užívať tablety a okamžite kontaktujte svojho lekára. Sú to príznaky závažnej formy alergickej reakcie a musia sa okamžite liečiť, zvyčajne v nemocnici.

• opuch tváre, pier, úst, jazyka, očí alebo hrdla

• ťažkosti s dýchaním

• závažná forma závratu alebo slabosť

• tvorba pľuzgierov na koži, ústach, očiach alebo pohlavných orgánoch.

Okamžite tiež kontaktujte svojho lekára, ak spozorujte akýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov:

• nezvyčajne rýchly alebo nepravidelný tlkot srdca

• bolesť na hrudníku

Ďalšie vedľajšie účinky

Časté (postihujú 1 až 10 používateľov zo 100)

• zápcha

• sucho v ústach

• nutkanie na vracanie

• vracanie

• ťažkosti s trávením po jedle (dyspepsia)

• bolesti brucha

• bolesti v podbrušku

• nechutenstvo

• hnačka

• poruchy vo vnímaní chuti

• suchý kašeľ

• ťažkosti s dýchaním

• poruchy videnia

• zvonenie alebo hučanie v ušiach

• svalové kŕče

• pocit slabosti (asténia)

• nízky tlak krvi a závrat, mdloby pri vstávaní

• bolesť hlavy

• pocit závratu

• pocit šteklenia, svrbenia alebo tŕpnutia bez zjavnej príčiny (parasténia)

• pocit točenia (vertigo)

• kožné reakcie (vyrážka, vyvýšené vyrážky, svrbenie)

• nízke hladiny draslíka v krvi

Menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1000)

• fialové škvrny na koži (purpura)

• svrbiaca kožná vyrážka (urtikária)

• poruchy nálady a/alebo poruchy spánku

• ťažkosti s dýchaním so sipotom alebo kašľom (bronchospazmus)

• opuch tváre, pier, úst, jazyka, očí alebo hrdla

• poruchy obličiek (zlyhávanie obličiek)

• impotencia

• potenie

Ak už trpíte systémovým lupus erythematosus (typ kolagénového ochorenia), tento sa môže zhoršiť.

Zriedkavé (postihujú 1 až 10 používateľov z 10 000)

• zvýšené hladiny vápnika v plazme

• intestinálny angioedém (prejavuje sa bolesťou brucha alebo s nutkaním na vracanie alebo vracaním alebo bez nich)

Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000)

• zápal pankreasu (pankreatitída)

• zníženie počtu krvných doštičiek

• zníženie počtu bielych krviniek, ktoré spôsobuje častejšie infekcie

• zníženie počtu červených krviniek, ktoré môže spôsobiť bledosť pokožky alebo spôsobiť slabosť alebo dýchavičnosť (anémia u pacientov, ktorí boli po transplantácii obličiek alebo u pacientov podstupujúcich hemodialýzu, aplastická anémia, hemolytická anémia)

• zápal pečene (hepatitída)

• porucha činnosti obličiek so závažne zníženou tvorbou moču (akútne zlyhávanie obličiek)

• zápal pľúc

• upchatý nos alebo nádcha

• porucha činnosti srdca (pomalý alebo nezvyčajne rýchly alebo nepravidelný tlkot srdca, bolesť na hrudníku alebo infarkt srdca)

• závažné kožné reakcie (prejavujúce sa ako vyrážka, začervenanie kože, tvorba pľuzgierov na perách, očiach alebo ústach, olupovanie kože s horúčkou alebo bez nej)

• zvýšená citlivosť pokožky na slnečné žiarenie

• zmätenosť

Neznáme (z dostupných údajov)

• v prípade zlyhávania pečene (problémy s pečeňou) je pravdepodobnosť porúch mozgu (zmeny osobnosti, zmätenosť, strnulosť, tras, kŕče, zmätenosť, poruchy vedomia)

• zmeny v laboratórnych parametroch zobrazujúcich sa pri vyšetreniach krvi

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte PERINDASAN 4 mg/1,25 mg po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Al/Al blistre

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

PVC/PVDC/Al blister v hliníkovom vrecku s vloženým vysušovadlom

Vysušovadlo neprehĺtajte.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Po prvom otvorení vrecka: 6 mesiacov.

Po prvom otvorení uchovávajte vrecko pri teplote neprevyšujúcej 25 C.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo PERINDASAN 4 mg/1,25 obsahuje

- Liečivo je erbumínová soľ perindoprilu a indapamid. Každá tableta obsahuje 4,00 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 3,338 mg perindoprilu a 1,25 mg indapamidu.

- Ďalšie zložky sú hydroxypropylbetadex, monohydrát laktózy, povidón K25, kremičitá mikrokryštalická celulóza, hydratovaný oxid kremičitý, bezvodý koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

Ako vyzerá PERINDASAN 4 mg/1,25 mg a obsah balenia

Tablety

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

Biele, podlhovasté, po obidvoch stranách vypuklé tablety s vyrazeným PI na jednej strane.

Al/Al blister

Veľkosti balenia: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 90 a 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57, 1000 Ľubľana

Slovinsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Belgicko: Perindopril/Indapamide Sandoz 4 mg/1,25 mg tabletten

Bulharsko: Daxpamil ^®DUO

Česká republika: Perinalon 4/ 1,25 mg Combi

Dánsko: Perindopril tert-butylamin/indapamid “Sandoz”

Estónsko: Co-Perindalon

Fínsko: Perindopril/Indapamid Sandoz , 4/1,25 mg tabletti

Francúzsko: PERINDOPRIL/INDAPAMIDE Sandoz 4 mg/1,25 mg, comprimé

Nemecko: Perindopril Indapamid Sandoz 4 mg/ 1,25 mg Tabletten

Lotyšsko: Co-Perindalon 4 mg/1,25 mg tabletes

Litva: Co-Perindalon 4 mg/1,25 mg tabletės

Malta: Perindopril / Indapamide 4/1.25 mg Tablets

Holandsko: Perindopril tert-butylamine/Indapamide Sandoz 4/1,25 mg, tabletten

Poľsko: Panoprist

Portugalsko: Perindopril + Indapamida Sandoz

Rumunsko: Panindoril 4 mg/ 1,25 mg comprimate

Slovinsko: Voxim Combo 4 mg/1,25 mg tablete

Slovenská republika: PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

Španielsko: Perindopril Indapamida/ Sandoz 4/ 1.25 mg comprimidos EFG

Veľká Británia: Perindopril / Indapamide 4 mg/1.25 mg Tablets

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v októbri 2014.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 4,00 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 3,338 mg perindoprilu a 1,25 mg indapamidu.

Pomocná látka: monohydrát laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Biela, podlhovastá bikonvexná tableta s vyrazeným „PI“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie; PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sa používa u pacientov, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný samotným perindoprilom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Jedna tableta PERINDASANU 4 mg/1,25 mg denne ako jednorazová dávka, ktorá sa užíva ráno a pred jedlom.

Ak je to možné, odporúča sa individuálna titrácia dávky zložkami lieku. PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sa má použiť v prípade, keď krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný PERINDASANOM 2 mg/0,625 mg (kde je dostupný). Ak je to klinicky vhodné, môže sa zvážiť priama zmena z monoterapie na kombináciu perindoprol/indapamid.

Starší pacienti (pozri časť 4.4)

Liečba sa má začať po prehodnotení odpovede tlaku krvi a činnosti obličiek.

Pacienti s poškodením činnosti obličiek (pozri časť 4.4)

Pri závažnej forme poškodenia činnosti obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min), je liečba kontraindikovaná.

U pacientov so stredne závažným poškodením činnosti obličiek (klírens kreatinínu 30‑60 ml/min), sa odporúča začať liečbu adekvátnou dávkou voľnej kombinácie. U pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako alebo rovným 60 ml/min nie je potrebná úprava dávky. Obvyklé sledovanie lekárom bude zahŕňať časté sledovanie hladiny kreatinínu a draslíka.

Pacienti s poškodením činnosti pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2)

Pri závažnej forme poškodenia činnosti pečene je liečba kontraindikovaná.

U pacientov so stredne závažným poškodením činnosti pečene nie je potrebná úprava dávky.

Deti a dospievajúci

Vzhľadom k tomu, že sa účinnosť a znášanlivosť samotného perindoprilu alebo jeho kombinácie u detí a dospievajúcich nestanovila, PERINDASAN 4 mg/1,25 mg sa u detí a dospievajúcich nemá používať.

4.3 Kontraindikácie

Vzťahujúce sa na perindopril

• Precitlivenosť na perindopril alebo ktorýkoľvek iný ACE inhibítor

• Angioedém (Quinckeho edém) spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom v anamnéze

• Vrodený/idiopatický angioedém

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Vzťahujúce sa na indapamid

• Precitlivenosť na indapamid alebo na ktorékoľvek iné sulfónamidy

• Závažné poškodenie činnosti obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min)

• Hepatálna encefalopatia

• Závažné poškodenie činnosti pečene

• Hypokaliémia

• Vo všeobecnosti sa tento liek neodporúča v kombinácii s liečivami bez antiarytmického účinku, ktoré spôsobujú torsades de pointes (pozri časť 4.5)

• Laktácia (pozri časť 4.6).

Vzťahujúce sa na PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

Precitlivenosť na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Na základe nedostatočných terapeutických skúseností sa PERINDASAN 4 mg/1,25 mg nemá používať u:

• dialyzovaných pacientov

• pacientov s dekompenzovaným zlyhávajúcim srdcom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Spoločné pre perindopril a indapamid:

Lítium:

Kombinácia lítia s kombináciou perindoprilu a indapamidu sa zvyčajne neodporúča (pozri časť 4.5).

Vzťahujúce sa na perindopril:

Neutropénia/agranulocytóza:

U pacientov, ktorí dostávali inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu bola hlásená neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia. U pacientov s fyziologickou funkciou obličiek a so žiadnymi inými faktormi spôsobujúcimi komplikácie, sa neutropénia objavuje zriedkavo. Perindopril sa má používať s maximálnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom alebo s kombináciou týchto faktorov spôsobujúcich komplikácie, najmä ak už existuje predispozícia k poškodeniu funkcie obličiek. U niektorých z týchto pacientov sa objavili závažné infekcie, ktoré u malého počtu prípadov nereagovali na intenzívnu liečbu antibiotikami. Ak sa perindopril používa u takýchto pacientov, odporúča sa pravidelné sledovanie počtu bielych krviniek a pacienti majú byť poučení, aby akýkoľvek príznak infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka) hlásili.

Precitlivenosť/angioedém:

U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane perindoprilu, bol zriedkavo hlásený angioedém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana. Toto môže nastať kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch sa má perindopril okamžite vysadiť a má sa vykonať adekvátne sledovanie, aby za zabezpečilo úplné odstránenie príznakov pred prepustením pacienta.

V tých prípadoch, kedy sa opuch vzťahoval na tvár a pery, sa tento stav zvyčajne vrátil do pôvodného bez liečby, hoci použitie antihistaminík pomohlo pri zmiernení príznakov.

Angioedém spojený s opuchom hrtanu môže byť fatálny. Ak je postihnutý jazyk, hlasivky a hrtan, ktoré by mohli spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, má sa okamžite podať vhodná liečba, ktorá môže zahŕňať subkutánne podanie roztoku adrenalínu 1:1000 (0,3 ml až 0,5 ml) a/alebo vykonať opatrenie pre zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest u pacienta.

Pacienti čiernejpleti užívajúci ACE inhibítory v porovnaní s pacientmi bielej pleti hlásili zvýšenú incidenciu angioedému.

U pacientov s anamnézou angioedému, ktorý nesúvisel s liečbou ACE inhibítormi, sa počas užívania ACE inhibítora môže vyskytovať zvýšené riziko vzniku angioedému (pozri časť 4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo hlásený intestinálny angioedém. U týchto pacientov sa objavila abdominálna bolesť (s nauzeou alebo vracaním alebo bez nich); v niektorých prípadoch sa nevyskytol predchádzajúci angioedém tváre a hladiny C-1 esterázy boli fyziologické. Angioedém bol diagnostikovaný vyšetreniami, ktoré zahrňovali CT vyšetrenie brucha alebo ultrazvuk alebo pri chirurgickom výkone a príznaky vymizli po vysadení ACE inhibítora. Intestinálny angioedém sa má zahrnúť do diferenciálnej diagnózy pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa vyskytuje abdominálna bolesť.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:

Objavili sa ojedinelé hlásenia o pacientoch, u ktorých sa vyskytli dlhodobé, život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie, keď užívali ACE inhibítory počas desenzibilizačnej liečby jedom blanokrídlovcov (včely a osy). ACE inhibítory sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s alergiou, ktorí sú liečení desenzibilizáciou a má sa mu predísť u tých pacientov, ktorí podstupujú imunologickú liečbu jedom. Týmto reakciám sa však môže zabrániť dočasným vysadením ACE inhibítora na minimálne 24 hodín pred začiatkom liečby u pacientov, ktorí vyžadujú aj liečbu ACE inhibítormi a aj desenzibilizáciu.

Anafylaktoidné reakcie počas LDL-aferézy:

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) so sulfátom dextránu sa vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo pozastavením liečby ACE inhibítorom pred každou aferézou.

Hemodialýza:

U pacientov s dialýzou vysokopriepustnými membránami (napr. AN 69^®) a súbežne liečenými ACE inhibítorom boli hlásené anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo iný typ liečiva s antihypertenzívnym účinkom.

Draslík šetriace diuretiká, soli s obsahom draslíka:

Kombinácia perindoprilu a draslík šetriacich diuretík, solí s obsahom draslíka sa vo všeobecnosti neodporúča (pozri časť 4.5).

Gravidita:

Počas tehotenstva sa nesmie začať liečba ACE inhibítormi. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítorom považuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, sa majú prestaviť na alternatívne antihypertenzívne liečby, ktoré majú stanovený bezpečnostný profil pre použitie v tehotenstve. V prípade potvrdenia gravidity sa má liečba ACE inhibítormi okamžite zastaviť a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Vzťahujúce sa na indapamid:

V prípade poškodenia činnosti pečene môžu tiazidové diuretiká a tiazidom príbuzné diuretiká spôsobovať hepatálnu encefalopatiu. Ak sa toto objaví, má sa podávanie diuretika okamžite zastaviť.

Fotosenzitivita:

Pri tiazidových diuretikách a tiazidom príbuzných diuretikách boli hlásené prípady fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby objaví fotosenzitívna reakcia, odporúča sa liečbu zastaviť. Ak sa opätovné podanie diuretika považuje za nevyhnutné, odporúča sa chrániť časti vystavené slnečnému alebo umelému UVA žiareniu.

Opatrenia pri používaní

Spoločné pre perindopril a indapamid:

Poškodenie činnosti obličiek:

V prípade závažného poškodenia činnosti obličiek (klírens kreatinínu > 30 ml/min) je liečba kontraindikovaná.

U niektorých pacientov s hypertenziou bez už existujúcich zjavných poškodení obličiek a u ktorých krvné vyšetrenia obličiek dokazujú funkčné zlyhávanie obličiek, sa má liečba zastaviť a prípadne znovu začať, buď pri nízkych dávkach alebo len s jedným liečivom.

U týchto pacientov bude po dvoch týždňoch liečby lekárske vyšetrenie zvyčajne zahŕňať časté sledovanie hladiny draslíka a kreatinínu a následne každé dva mesiace počas obdobia terapeutickej stabilizácie. Zlyhanie obličiek bolo hlásené najmä u pacientov so závažným zlyhávaním srdca alebo so základným zlyhaním obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie.

Liek sa zvyčajne neodporúča v prípade bilaterálnej stenózy renálnej artérie alebo pri jednej funkčnej obličke.

Hypotenzia a deplécia vody a elektrolytov:

Existuje riziko náhlej hypotenzie v prípade už existujúcej deplécie sodíka (najmä u jednotlivcov so stenózou renálnej artérie). Z tohto dôvodu sa majú vykonať systematické vyšetrenia na klinické príznaky deplécie elektrolytov a vody, ktoré sa môžu objaviť s opakujúcou sa epizódou hnačky alebo vracania. U takýchto pacientov sa má vykonať pravidelné sledovanie elektrolytov v plazme.

Výrazná hypotenzia si môže vyžadovať podanie intravenóznej infúzie izotonického fyziologického roztoku.

Prechodná hypotenzia nie je kontraindikáciou pre pokračovanie v liečbe. Po opätovnej úprave uspokojivého krvného objemu a tlaku krvi sa môže s liečbou opäť začať, buď pri zníženej dávke alebo len s jedným z liečiv.

Hladiny draslíka:

Kombinácia perindoprilu a indapamidu nezabraňuje vzniku hypokaliémie, najmä u pacientov s diabetes mellitus alebo u pacientov so zlyhávaním obličiek. Ako pri každom liečive s antihypertenzívnym účinkom s obsahom diuretika, má sa vykonávať pravidelné sledovanie hladín draslíka v plazme.

Pomocné látky:

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Vzťahujúce sa na perindopril

Kašeľ:

Pri použití inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa hlásil suchý kašeľ. Je charakteristický svojím pretrvávaním a jeho vymiznutím po vysadení liečby. V prípade tohto príznaku sa má zvážiť iatrogénna etiológia. Ak sa napriek tomu preferuje predpísanie ACE inhibítora, má sa zvážiť pokračovanie v liečbe.

Deti a dospievajúci:

Účinnosť a znášanlivosť perindoprilu v monoterapii alebo v kombinácii u detí a dospievajúcich nebola stanovená.

Riziko arteriálnej hypotenzie a/alebo zlyhávania obličiek (v prípadoch zlyhávania srdca, deplécie vody a elektrolytov a pod.)

Výrazná stimulácia renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa pozorovala najmä počas výraznej deplécie vody a elektrolytov (prísna diéta bez obsahu soli alebo dlhodobá liečba diuretikami) u pacientov, u ktorých bol na začiatku tlak krvi nízky, v prípadoch stenózy renálnej artérie, kongestívneho zlyhávania srdca alebo cirhózy s edémom a ascitom.

Blokovanie tohto systému inhibítorom angiotenzín konvertujúceho enzýmu môže preto spôsobiť, najmä pri prvom podaní a počas prvých dvoch týždňoch liečby, náhly pokles tlaku krvi a/alebo zvýšenie hladín kreatinínu v plazme, poukazujúcim na funkčné zlyhávanie obličiek. Toto môže mať občas náhly nástup, hoci zriedkavo a s rozdielnym časom do nástupu.

V takýchto prípadoch sa má potom liečba začať pri nízkych dávkach a postupne zvyšovať.

Starší pacienti:

Pred začatím liečby sa má vyšetriť činnosť obličiek a hladiny draslíka. Úvodná dávka sa má upraviť na základe odpovede krvného tlaku, najmä v prípadoch deplécie vody a elektrolytov, aby sa zabránilo náhlemu vzniku hypotenzie (pozri časť 4.2).

Pacienti s diagnostikovanou aterosklerózou:

Riziko hypotenzie existuje u všetkých pacientov, avšak osobitná opatrnosť sa vyžaduje na začiatku liečby nízkymi dávkami u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo s nedostatočnou cirkuláciou v mozgu.

Renovaskulárna hypertenzia:

Liečba renovaskulárnej hypertenzie je revaskularizácia. Avšak u pacientov s renovaskulárnou hypertenziou čakajúcich na chirurgickú korekciu alebo aj u pacientov, u ktorých nie je korekcia možná, môže byť použitie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu výhodné.

Ak sa PERINDASAN 2 mg/0,625 mg predpisuje pacientom so známou alebo predpokladanou stenózou renálnej artérie, liečba sa má začať nízkou dávkou v nemocničnom zariadení a musí sa sledovať činnosť obličiek a hladiny draslíka, keďže u niektorých pacientov môže dôjsť k funkčnému zlyhaniu obličiek, ktoré je po zastavení liečby zvyčajne reverzibilné.

Ďalšie rizikové skupiny pacientov:

Liečba pacientov so závažným zlyhávaním srdca (stupeň IV) alebo u pacientov s inzulín-dependentným diabetes mellitus (spojeným so spontánnou tendenciou k zvýšeným hladinám draslíka) sa má liečba začať pri nízkej úvodnej dávke pod prísnym lekárskym dohľadom. U pacientov s hypertenziou s koronárnou insuficienciou sa liečba beta-blokátormi nemusí prerušiť: ACE inhibítor sa má pridať k beta-blokátoru.

Pacienti s diabetes mellitus:

U pacientov s diabetes mellitus po predchádzajúcej liečbe perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, najmä počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom, sa majú hladiny glykémie pozorne sledovať.

Etnické rozdiely:

Tak ako pri iných inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu, aj perindopril je zjavne menej účinný v znižovaní tlaku krvi u ľudí čiernej pleti, ako u belochov, pravdepodobne v dôsledku vyššej prevalencie stavov z nízkou hladinou renínu u populácie čiernej pleti s hypertenziou.

Chirurgický zákrok/anestézia:

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu môžu v prípade anestézie spôsobiť hypotenziu, najmä ak podávané anestetikum je látka s hypotenzívnym potenciálom. Odporúča sa preto, aby sa liečba dlhodobo pôsobiacimi inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, ako je napr. perindopril, podľa možnosti vysadila jeden deň pred chirurgickým zákrokom.

Stenóza aorty alebo mitrálnej chlopne/hypertrofická kardiomyopatia:

ACE inhibítory sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s obštrukciou výtokovej časti ľavej komory.

Zlyhávanie pečene:

ACE inhibítory sa zriedkavo spájali so syndrómom, ktorý začína cholestatickou žltačkou a vyvíja sa do prudkej nekrózy pečene a (niekedy) končí smrťou. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov liečených ACE inhibítormi, u ktorých sa objaví žltačka alebo výrazné zvýšenie hladín hepatálnych enzýmov, sa má liečba ACE inhibítorom zastaviť a má sa im venovať primeraná lekárska starostlivosť (pozri časť 4.8).

Hyperkalémia:

U niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu, bolo pozorované zvýšenie draslíka v sére. Rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie zahrňujú pacientov s zlyhávaním obličiek, zhoršenou činnosťou obličiek, vekom ( > 70 rokov), diabetes mellitus, opakujúcimi sa stavmi, najmä s dehydratáciou, akútnou dekompenzáciou srdca, metabolickou acidózou a súbežným užívaním draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnkov s obsahom draslíka alebo náhrad soli s obsahom draslíka; alebo tých pacientov, ktorí užívajú iné lieky spôsobujúce zvýšenie hladiny draslíka v sére (napr. heparín). Užívanie doplnkov s obsahom draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo náhrad soli s obsahom draslíka, môže najmä u pacientov s poškodenou činnosťou obličiek viesť k výraznému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť závažné, niekedy fatálne arytmie. Ak sa súbežné užívanie vyššie uvedených liečiv považuje za nevyhnutné, majú sa užívať s opatrnosťou a pri pravidelnom sledovaní hladín draslíka v sére (pozri časť 4.5).

Vzťahujúce sa na indapamid:

Vodno-elektrolytová rovnováha:

Hladiny sodíka

Tieto sa majú stanoviť pred začiatkom liečby, potom kontrolovať v pravidelných intervaloch. Všetky liečby diuretikami môžu spôsobiť pokles hladín sodíka, ktoré môže mať vážne následky. Pokles hladín sodíka môže byť spočiatku asymptomatický, a preto je nevyhnutná pravidelná kontrola. Stanovenie sa má vykonávať častejšie u starších pacientov a u pacientov s cirhózou pečene (pozri časti 4.8 a 4.9).

Hladiny draslíka

Hlavným rizikom pri tiazidových diuretikách a tiazidom príbuzných diuretikách je deplécia draslíka spojená s hypokaliémiou. Má sa predchádzať riziku vzniku znížených hladín draslíka (< 3,4 mmol/l) u niektorých vysoko rizikových populácií, ako sú starší pacienti a/alebo podvýživení jednotlivci, ktorí užívajú alebo neužívajú viaceré lieky, pacienti s cirhózou s edémom a ascitom, pacienti s koronárnym ochorením a pacienti so zlyhávajúcim srdcom.

V takýchto prípadoch hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu kardioglykozidov a riziko vzniku porúch srdcového rytmu.

Rizikoví sú tiež jednotlivci s dlhým QT-intervalom, či už vrodeného alebo iatrogénneho pôvodu. Hypokaliémia, tak ako bradykardia, pôsobí ako faktor, ktorý vedie k vzniku závažných porúch rytmu, najmä torsades de pointes, ktoré môžu byť fatálne.

Vo všetkých prípadoch je potrebné častejšie stanoveniu hladín draslíka. Prvé stanovenie hladín draslíka v plazme sa má vykonať počas prvého týždňa po začatí liečby.

V prípade, že sa zistia nízke hladiny draslíka, potrebná je úprava.

Hladiny vápnika

Tiazidové diuretiká a tiazidom príbuzné diuretiká môžu znižovať vylučovanie vápnika močom a spôsobiť mierne a dočasné zvýšenie hladín vápnika v plazme. Výrazne zvýšené hladiny vápnika môžu súvisieť s nediagnostikovaným hyperparatyreoidizmom. V takýchto prípadoch sa má liečba pred vyšetrením činnosti prištítnej žľazy zastaviť.

Glukóza v krvi:

U pacientov s diabetes mellitus je dôležité sledovanie glukózy v krvi, najmä ak sú hladiny draslíka nízke.

Kyselina močová:

U pacientov s hyperurikémiou existuje zvýšená tendencia k záchvatom dny.

Činnosť obličiek a diuretiká:

Tiazidové diuretiká a tiazidom príbuzné diuretiká sú plne účinné len vtedy, ak je činnosť obličiek fyziologická alebo len mierne porušená (hladiny kreatinínu nižšie ako približne 25 mg/l t.j. 220 μmol/l u dospelého).

U starších pacientov sa po zvážení veku, telesnej hmotnosti a pohlavia pacienta, majú upraviť hodnoty hladín kreatinínu v plazme na základe Cockroftovho vzorca:

cl_cr = (140 – vek) x telesná hmotnosť

0,814 x hladina kreatinínu v plazme

kde: vek je vyjadrený v rokoch

telesná hmotnosť je vyjadrená v kg

hladina kreatinínu v plazme je vyjadrená v μmol/l.

Tento vzorec sa vzťahuje na starších pacientov mužského pohlavia a u žien sa má upraviť vynásobením výsledku číslom 0,85.

Hypovolémia, ktorá je výsledkom straty vody a sodíka, zapríčinená diuretikami na začiatku liečby, spôsobuje zníženie glomerulárnej filtrácie. Môže viesť k zvýšeným hladinám kyseliny močovej a kreatinínu v krvi. Toto prechodné zlyhávanie obličiek nemá žiadny nežiaduci následok u pacientov s fyziologickou činnosťou obličiek, avšak môže spôsobiť zhoršenie už existujúceho poškodenia obličiek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Spoločné pre perindopril a indapamid:

Súbežné používanie, ktoré sa neodporúča:

Lítium:

Počas súbežnej liečby lítiom s ACE inhibítormi sa hlásilo reverzibilné zvýšenie toxicity a koncentrácií lítia v sére. Súbežné užívanie tiazidových diuretík môže ďalej zvyšovať hladiny draslíka a zvýšiť tým riziko toxicity lítia pri ACE inhibítoroch. Použitie kombinácie perindoprilu a indapamidu s lítiom sa neodporúča. Ak sa však kombinácia ACE inhibítora a diuretika preukáže ako nevyhnutná, má sa vykonávať pozorné sledovanie hladín lítia v sére (pozri časť 4.4).

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje zvláštnu opatrnosť:

Baklofén:

Zvýšenie antihypertenzívneho účinku. Potrebné je sledovať tlak krvi a činnosti obličiek a v prípade potreby upraviť dávky antihypertenzíva.

Nesteroidné protizápalové lieky (vrátane vysokých dávok kyseliny acetylsalicylovej):

Ak sa ACE inhibítory podávajú súbežne s nesteroidnými protizápalovými liekmi (napr. kyselina acetylsalicylová pri dávkovacích režimoch proti zápalu, inhibítory COX-2 a neselektívne NSAID), môže dôjsť k zníženiu antihypertenzívneho účinku. Súbežné užívanie ACE inhibítorov a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia činnosti obličiek, vrátane možného zlyhania obličiek a k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, najmä u pacientov s už existujúcou slabou činnosťou obličiek. Kombinácia sa má podávať s opatrnosťou najmä u starších pacientov. Na začiatku súbežnej liečby majú byť pacienti dostatočne hydratovaní a následne sa má zvážiť sledovanie činnosti obličiek v pravidelných intervaloch.

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje určitú pozornosť:

Antidepresíva imipramínového typu (tricyklické antidepresíva), neuroleptiká

Zvýšený antihypertenzívny účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie (aditívny účinok).

Kortikosteroidy, tetrakosaktid

Zníženie antihypertenzívneho účinku (retencia soli a vody zapríčinená kortikosteroidmi).

Iné antihypertenzívne liečivá

Použitie iných antihypertenzívnych liekov s perindoprilom/indapamidom by mohlo viesť k aditívnemu účinku na zníženie tlaku krvi.

Vzťahujúce sa na perindopril:

Súbežné používanie, ktoré sa neodporúča:

Draslík šetriace diuretiká (spironolaktón, triamterén v monoterapii alebo v kombinácii), draslík (soli):

ACE inhibítory znižujú stratu draslíka spôsobenú diuretikami. Draslík šetriace diuretiká napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid, doplnky s obsahom draslíka alebo náhrady soli s obsahom draslíka môžu viesť k výraznému zvýšeniu hladiny draslíka v sére (potenciálne letálnemu). Ak je na základe zdokumentovanej hypokaliémie indikované súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a pri častom sledovaní hladiny draslíka v sére a pomocou ECG.

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje zvláštnu opatrnosť:

Antidiabetické liečivá (inzulín, hypoglykemizujúce sulfónamidy): hlásené pri kaptoprile a enalaprile.

Použitie ACE inhibítorov môže u pacientov s diabetes mellitus dostávajúcich liečbu inzulínom alebo hypoglykemizujúcimi sulfónamidmi zvýšiť hypoglykemický účinok. Výskyt hypoglykemických epizód je veľmi zriedkavý (zlepšenie v tolerancii glukózy s výsledným znížením potreby inzulínu).

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje určitú pozornosť:

Alopurinol, cytostatiká alebo imunosupresíva, systémové kortikosteroidy alebo prokaínamid:

Súbežné podávanie s ACE inhibítormi môže viesť k zvýšenému riziku leukopénie.

Liečivá s anestetickým účinkom:

ACE inhibítory môžu zvýšiť hypotenzívne účinky niektorých liečiv s anestetickým účinkom.

Diuretiká (tiazidy alebo kľučkové diuretiká):

Predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík môže na začiatku liečby perindoprilom viesť k deplécii objemu a k riziku hypotenzie.

Zlato:

U pacientov liečených zlatom (nátrium aurotiomalát) podávaným injekčne a súbežnej liečbe ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu, boli zriedkavo hlásené nitroidné reakcie (príznaky zahrňujú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a hypotenziu).

Vzťahujúce sa na indapamid:

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje zvláštnu opatrnosť:

Lieky, ktoré indukujú torsades de pointes

V dôsledku rizika vzniku hypokaliémie sa má indamapid podávať s opatrnosťou v prípade, ak sa pridáva k liekom, ktoré indukujú torsades de pointes, ako napr. antiarytmiká triedy IA (chinidín, hydrochinidín, disopyramid); antiarytmiká triedy III (amiodarón, dofetilid, ibutilid, bretýlium, sotalol); niektoré neuroleptiká (chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluoperazín), benzamidy (amisulprid, sulprid, sultoprid, tiaprid), butyrofenóny (droperidol, haloperidol), ostatné neuroleptiká (pimozid); ostatné liečivá ako bepridil, cisaprid, difenamil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, moxifloxacín, pentamidín, sparfloxacín, vinkamín i.v., metadón, astemizol, terfenadín. Prevencia nízkych hladín draslíka a v prípade potreby úprava: sledovanie QT-intervalu.

Lieky znižujúce hladinu draslíka: amfotericín B (podávaný i.v.), glukokortikoidy a mineralokortikoidy (systémovo podávané), tetrakosaktid, stimulačné laxatíva:

Zvýšené riziko výskytu nízkych hladín draslíka (aditívny účinok).

Sledovanie hladín draslíka a v prípade potreby úprava; osobitné posúdenie sa vyžaduje v prípadoch liečby kardioglykozidmi. Majú sa používať nestimulačné laxatíva.

Kardioglykozidy

Nízke hladiny draslíka podporujú toxické účinky kardioglykozidov. Majú sa sledovať hladiny draslíka a ECG a liečba sa má v prípade potreby prehodnotiť.

Súbežné používanie, ktoré si vyžaduje určitú pozornosť:

Metformín:

Laktátová acidóza zapríčinená metformínom, spôsobená možným funkčným zlyhaním obličiek, vzťahujúcim sa na diuretiká a najmä na kľučkové diuretiká. Nepoužívajte metformín, ak hladiny kreatinínu v plazme presiahnu 15 mg/l (135 μmol/l) u mužov a 12 mg/l (110 μmol/l) u žien.

Jódované kontrastné látky:

V prípade dehydratácie spôsobenej diuretikami existuje zvýšené riziko akútneho zlyhávania obličiek, najmä ak sa používajú vysoké dávky jódovaných kontrastných látok. Pred podaním jódovanej látky sa má zabezpečiť rehydratácia.

Vápnik (soli):

Riziko zvýšených hladín vápnika v dôsledku zníženého vylučovania vápnika do moču.

Cyklosporín:

Riziko zvýšených hladín kreatinínu s nezmenenými hladinami cirkulujúceho cyklosporínu, hoci sa nevyskytuje deplécia soli alebo vody.

4.6 Gravidita a laktácia

Pri posúdení účinkov jednotlivých zložiek na graviditu a laktáciu v tomto kombinovanom lieku, sa PERINDASAN 4 mg/1,25 mg neodporúča počas prvého trimestra gravidity. PERINDASAN 4 mg/1,25 mg je kontraindikovaný počas druhého a tretieho trimestra gravidity.

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg je kontraindikovaný počas laktácie. Má sa preto rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo prerušiť užívanie PERINDASANU 4 mg/1,25 mg, po zvážení nevyhnutnosti tejto liečby pre matku.

Gravidita

Vzťahujúce sa na perindopril

Užívanie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Užívanie ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra gravidity je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika sa nemôže vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi považuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívne antihypertenzívne liečby, ktoré majú stanovený bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. V prípade potvrdenia gravidity, sa má liečba ACE inhibítormi okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou.

Je známe, že vystavenie sa liečbe ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra indukuje u ľudí fetotoxicitu (znížená činnosť obličiek, oligohydramnióza, oneskorená osifikácia lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhávanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).

Ak by došlo k expozícii ACE inhibítormi od druhého trimestra gravidity, odporúča sa kontrola činnosti obličiek a lebky ultrazvukom.

Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory sa majú pozorne sledovať kvôli hypotenzii (pozri časti 4.3 a 4.4)

Vzťahujúce sa na indapamid

Dlhodobé vystavenie sa tiazidovým diuretikám počas tretieho trimestra gravidity môže znížiť objem plazmy u matky, ako aj uteroplacentárny prietok krvi, čo môže spôsobiť fetoplacentárnu ischémiu a rozvoj retardácie. Okrem toho, po krátkodobej expozícii sa u novorodencov hlásili zriedkavé prípady hypoglykémie a trombocytopénie.

Laktácia

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg je počas dojčenia kontraindikovaný.

Vzťahujúce sa na perindopril

Keďže nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa užívania perindoprilu počas laktácie, perindopril sa počas laktácie neodporúča a uprednostňujú sa alternatívne liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Vzťahujúce sa na indapamid

Indapamid sa u ľudí vylučuje do materského mlieka. Indapamid je veľmi podobný tiazidovým diuretikám, ktoré sa počas laktácie spájali so znížením alebo dokonca potlačením laktácie. Môže sa objaviť precitlivenosť na lieky odvodené od sulfónamidov, hypokaliémia a nukleárny ikterus.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vzťahujúce sa na perindopril, indapamid a PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

Ani obidve liečivá samostatne ani PERINDASAN 4 mg/1,25 mg nemajú vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, avšak u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť individuálne reakcie súvisiace s nízkym tlakom krvi, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri kombinácii s inou antihypertenzívnou liečbou.

Výsledkom môže byť znížená schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Podávanie perindoprilu inhibuje renín-angiotenzín-aldosterónovú os a vedie k zníženiu straty draslíka spôsobeného indapamidom. U štyroch percent pacientov liečených PERINDASANOM 4 mg/1,25 mg sa objavila hypokaliémia (hladina draslíka < 3,4 mmol/l).

Počas liečby boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky a boli usporiadané podľa nasledujúcej frekvencie:

Veľmi časté ( 1/10); Časté ( 1/100 až < 1/10); Menej časté ( 1/1000 až < 1/100);

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1000); Veľmi zriedkavé (< 1/10 000); Neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Veľmi zriedkavé: trombocytopénia, leukopénia/neutropénia, agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia.

Za osobitných okolností (pacienti s transplantovanou obličkou, pacienti podstupujúci hemodialýzu) sa pri inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu hlásila anémia (pozri časť 4.4).

Poruchy psychiky:

Menej časté: poruchy nálady alebo spánku.

Poruchy nervového systému:

Časté: parastézia, bolesť hlavy, závrat, vertigo.

Veľmi zriedkavé: zmätenosť.

Poruchy oka:

Časté: poruchy videnia.

Poruchy ucha a labyrintu:

Časté: tinitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Veľmi zriedkavé: arytmia zahrňujúca bradykardiu, ventrikulárnu tachykardiu, atriálnu fibriláciu;

angína pektoris a infarkt myokardu pravdepodobne sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysoko rizikových pacientov (pozri časť 4.4).

Poruchy ciev:

Časté: hypotenzia alebo ortostatická hypotenzia (pozri časť 4.4).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Časté: pri užívaní inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu bol hlásený suchý kašeľ. Je charakteristický svojim pretrvávaním a jeho vymiznutím po ukočení liečby. V prípade tohto príznaku sa má zvážiť iatrogénna etiológia. Dyspnoe.

Menej časté: bronchospazmus

Veľmi zriedkavé: eozínofilná pneumónia, rinitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Časté: zápcha, sucho v ústach, nauzea, bolesť v epigastriu, anorexia, vracanie, abdominálna bolesť, poruchy vo vnímaní chuti, dyspepsia, hnačka.

Veľmi zriedkavé: pakreatitída.

Poruchy žlčníka a žlčových ciest:

Veľmi zriedkavé: cytolytická alebo cholestatická hepatitída (pozri časť 4.4)

Neznáme: v prípade zlyhávania pečene existuje možnosť vzniku hepatálnej encefalopatie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Časté: vyrážka, pruritus, makulopapulárne erupcie.

Menej časté: angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana, urtikária (pozri časť 4.4).

Reakcie z precitlivenosti, najmä dermatologické u jednotlivcov s predispozíciou k alergickým a astmatickým reakciám.

Purpura.

Možné zhoršenie už existujúceho akútneho diseminovaného lupus erythematosus.

Veľmi zriedkavé: multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov sysdróm. Boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií (pozri časť 4.4).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Časté: svalové kŕče.

Poruchy obličiek a močových ciest:

Menej časté: zlyhávanie obličiek.

Veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

Menej časté: impotencia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Časté: asténia.

Menej časté: potenie.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

• Deplécia draslíka s obzvlášť závažným znížením hladín draslíka u niektorých rizikových populácií (pozri časť 4.4).

• Znížené hladiny sodíka s hypovolémiou, spôsobujúce dehydratáciu a ortostatickú hypotenziu.

• Zvýšenie hladín kyseliny močovej a kreatinínu v plazme, ktoré je reverzibilné po zastaní liečby. Toto zvýšenie je častejšie v prípadoch stenózy renálnej artérie, arteriálnej hypertenzie liečenej diuretikami, zlyhávania obličiek.

• Zvýšené hladiny draslíka, zvyčajne prechodné.

Zriedkavé: Zvýšené hladiny vápnika v plazme.

4.9 Predávkovanie

Najpravdepodobnejšou nežiaducou reakciou v prípade predávkovania je hypotenzia, niekedy spojená s nauzeou, vracaním, kŕčmi, závratmi, ospalosťou, duševnou zmätenosťou, oligúriou, ktorá sa môže vyvinúť do anúrie (v dôsledku hypovolémie). Môžu sa objaviť poruchy solí a vody (nízke hladiny sodíka, nízke hladiny draslíka).

Prvé opatrenie, ktoré sa má vykonať, predstavuje rýchle odstránenie užitého lieku (liekov) výplachom žalúdka a/alebo podaním živočíšneho uhlia, následne obnova rovnováhy tekutín a elektrolytov v špecializovanom centre dovtedy, kým sa neupravia na fyziologické.

Ak nastane výrazná hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy v ľahu s hlavou uloženou nižšie. V prípade potreby sa môže podať intravenózna infúzia fyziologického roztoku alebo sa môže použiť iná metóda doplnenia zníženého objemu.

Perindoprilát, aktívna forma perindoprilu, sa môže dialyzovať (pozri časť 5.2).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: perindopril a diuretiká. ATC kód: C09BA04

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg je kombináciou erbumínovej soli perindoprilu, inhibítora angiotenzín-konvertujúceho enzýmu a indapamidu, diuretika chlórsulfamoylového typu. Jeho farmakologické vlastnosti sú odvodené od vlastností každého liečiva užívaného separátne, ako aj z aditívneho synergického účinku týchto dvoch liekov v prípade ich kombinácie.

Farmakologický mechanizmus účinku

Vzťahujúci sa na PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg vytvára aditívnu synergiu antihypertenzívneho účinku dvoch liečiv.

Vzťahujúci sa perindopril

Perindopril je inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE), ktorý premieňa angiotenzín I na na vazokonstrikčnú látku angiotenzín II; enzým navyše stimuluje sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek a stimuluje degradáciu vazodilatačnej látky bradykinínu na neaktívny heptapeptid. To vedie k:

• redukcii sekrécie aldosterónu

• zvýšeniu aktivity renínu v plazme, keďže aldosterón už nevyvoláva negatívnu spätnú odpoveď

• zníženie celkového periférneho odporu s periférnym účinkom na krvné riečisko vo svaloch a obličkách bez sprievodnej retencie vody alebo reflexnej tachykardie pri chronickej liečbe.

Antihypertenzívny účinok perindoprilu sa tiež objavuje u pacientov s nízkou alebo fyziologickou koncentráciou renínu.

Perindopril účinkuje prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu, perindoprilátu. Ostatné metabolity sú neúčinné.

Perindopril znižuje prácu srdca:

• vazodilatačným účinkom na cievy, pravdepodobne spôsobeným zmenami v metabolizme prostaglandínov: znižuje predťaženie

• znížením celkového periférneho odporu: znižuje doťaženie

Štúdie vykonané na pacientoch so zlyhávaním srdca preukázali:

• pokles plniaceho tlaku v ľavej a pravej komore

• zníženie celkového periférneho odporu ciev

• zvýšenie srdcového výdaja a zlepšenie srdcového indexu

• zvýšenie miestneho prekrvenia v svale.

Zlepšenie preukázali aj výsledky záťažových testov.

Vzťahujúci sa na indapamid

Indapamid je sulfónamidový derivát s indolovým cyklom, farkamokologicky podobný diuretikám tiazidového typu. Indapamid inhibuje reabsorpciou sodíka v kortikálnom dilučnom segmente. Zvyšuje sekréciu sodíka a chloridov do moču a v menšej miere exkréciu draslíka a horčíka, čím zvyšuje objem moču a má antihypertenzívny účinok.

Vlastnosti antihypertenzívneho účinku

Vzťahujúce sa na PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

U pacientov s hypertenziou, nezávisle od veku, vykazuje PERINDASAN 4 mg/1,25 mg od dávky závislý antihypertenzívny účinok na diastolický a systolický arteriálny tlak počas ľahu alebo v stoji. Tento antihypertenzívny účinok pretrváva 24 hodín. Zníženie krvného tlaku sa dosahuje za menej ako jeden mesiac bez tachyfylaxie; ukončenie liečby nesprevádza rebound fenomén. Počas klinických štúdií vytvorilo súbežné podávanie perindoprilu a indapamidu synergický antihypertenzívny účinok vo vzťahu ku každému lieku podávanému samostatne.

V multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, aktívne kontrolovanej štúdii PICXEL bol echograficky vyhodnocovaný účinok kombinácie perindorpil/indapamid na hypertrofiu ľavej komory LVH oproti enalaprilu v monoterapii.

V štúdii PICXEL boli náhodne vyberaní pacienti s hypertenziou s LVH (definované ako index masy ľavej komory (LVMI) > 120 g/m² u mužov a > 100 g/m² u žien) na liečbu kombináciou perindopril 2 mg/indapamid 0,625 mg alebo 10 mg enalaprilu raz denne počas jedného roka liečby. Dávky boli upravené na základe kontrolovania hodnôt krvného tlaku až do 8 mg perindoprilu a 2,5 mg indapamidu alebo 40 mg enalaprilu raz denne. Iba 34 % pacientov zostalo pri liečbe s 2 mg perindoprilu/0,625 mg indapamidu (verzus 20 % pacientov s 10 mg enalaprilu).

Na konci liečby sa LVMI výraznejšie znížil v skupine perindopril/indapamid (-10,1 g/m²) v porovnaní so skupinou s enalaprilom (-1,1 g/m²) v celej randomizovanej populácii pacientov. Rozdiel v LVMI medzi skupinami bol -8,3 (95 % Cl (-11,5, - 5,0), p < 0,0001).

Lepší účinok na LVMI sa dosiahol pri vysokých dávkach perindoprilu/indapamidu ako sú tie, ktoré sú schválené pre PERINDASAN 2 mg/0,625 mg tablety a PERINDASAN 4 mg/1,25 mg tablety

Čo sa týka krvného tlaku, odhadované hlavné rozdiely medzi skupinami v randomizovanej populácii boli -5,8 mmHg (95 % Cl (-7,9 – 3,7), p < 0,0001) pre systolický krvný tlak a -2,3 mmHg (95 % Cl

( -3,6 – 0,9), p < 0,0004) pre diasolický krvný tlak v prospech skupiny perindopril/indapamid.

Vzťahujúce sa na perindopril

Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie (miernej, stredne ťažkej alebo ťažkej). Zníženie systolického a diastolického arteriálneho tlaku sa pozorovalo v ľahu a v stoji.

Maximálny antihypertenzívny účinok po jednorazovej dávke je medzi 4. až 6. hodinou a udržiava sa počas 24 hodín.

Vyskytuje sa vysoký stupeň reziduálneho blokovania angiotenzín konvertujúceho enzýmu počas 24 hodín, približne 80 %.

U pacientov, ktorí reagovali sa fyziologický tlak krvi dosiahol po jednom mesiaci a bol udržiavaný bez tachyfylaxie.

Vysadenie liečby nemá na hypertenziu rebound efekt.

Perindopril má vazodilatačné účinky a obnovuje elasticitu hlavných arteriálnych kmeňov, upravuje histomorfometrické zmeny v rezistencii artérií a spôsobuje zmenšenie hypertrofie ľavej komory.

V prípade potreby vedie pridanie tiazidového diuretika k aditívnej synergii.

Kombinácia inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu s tiazidovým diuretikom znižuje riziko hypokaliémie, ktoré je spojené so samotným diuretikom.

Vzťahujúce sa na indapamid

Indapamid v monoterapii má antihypertenzívny účinok, ktorý pretrváva 24 hodín. Tento účinok nastáva pri dávkach, pri ktorých sú diuretické vlastnosti minimálne.

Jeho antihypertenzívny účinok je proporcionálny zlepšeniu arteriálnej kompliance a zníženiu celkového a arteriálneho periférneho cievneho odporu.

Indapamid zmenšuje hypertrofiu ľavej komory.

Ak sa dávka tiazidového diuretika a diuretika príbuzného tiazidom prekročí, antihypertenzívny účinok dosiahne plató, kým nežiaduce účinky sa ďalej zhoršujú. Ak je liečba neúčinná, dávka sa nemá zvyšovať.

Okrem toho bolo preukázané, že z krátko-, stredne- a dlhodobého hľadiska indapamid u pacientov s hypertenziou:

• neovplyvňuje metabolizmus tukov: triglyceridy, LDL-cholesterol a HDL-cholesterol,

• neovplyvňuje metabolizmus cukrov, ani u pacientov s diabetes mellitus s hypertenziou.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Vzťahujúce sa na PERINDASAN 4 mg/1,25 mg

Podávanie perindoprilu a indapamidu v kombinácii nespôsobuje zmenu v ich farmakokinetických vlastnostiach v porovnaní s ich separátnym podávaním.

Vzťahujúci sa na perindopril

Po perorálnom podaní je absorpcia perindoprilu rýchla a maximálna koncentrácia sa dosahuje po 1 hodine. Plazmatický polčas perindoprilu sa rovná 1 hodine.

Perindopril je proliečivo. 27 % podanej dávky perindoprilu prechádza do krvného riečiska vo forme perindoprilátu, aktívneho metabolitu. Okrem aktívneho perindoprilátu sa perindopril metabolizuje na päť ďalších metabolitov, ktoré sú všetky neaktívne. Maximálna plazmatická koncentrácia perindoprilátu sa dosahuje počas 3 – 4 hodín.

Keďže príjem potravy znižuje premenu na perindoprilát, a tým aj jeho biologickú dostupnosť, erbumínová soľ perindoprilu sa má užívať perorálne v jednorazovej dennej dávke ráno pred jedlom.

Medzi dávkou perindoprilu a jeho množstvom v plazme bol dokázaný lineárny vzťah.

Distribučný objem neviazaného perindoprilátu je približne 0,2 l/kg. Väzba perindoprilátu na plazmatické bielkoviny je 20 %, predovšetkým na angiotenzín konvertujúci enzým, ale závisí od koncentrácie.

Perindoprilát sa vylučuje močom a terminálny polčas neviazanej frakcie je približne 17 hodín, ustálený stav sa dosiahne počas 4 dní.

Eliminácia perindoprilátu sa u starších pacientov a tiež u pacientov so zlyhávaním srdca a obličiek znižuje. Pri zlyhávaní obličiek je potrebná úprava dávky v závislosti od stupňa poškodenia (klírens kreatinínu).

Klírens perindoprilátu pri dialýze je 70 ml/min.

U pacientov s cirhózou je kinetika perindoprilu zmenená: hepatálny klírens materskej molekuly je znížený o polovicu. Avšak množstvo vytvoreného perindoprilátu nie je znížené a úprava dávky nie je preto potrebná (pozri časti 4.2 a 4.4).

Vzťahujúce sa na indapamid

Indapamid sa rýchlo a úplne absorbuje z tráviaceho traktu.

Maximálna plazmatická hladina sa u ľudí dosiahne približne jednu hodinu po perorálnom podaní lieku. Väzba na plazmatické bielkoviny je 79 %.

Polčas eliminácie je v rozmedzí 14 až 24 hodín (v priemere 18 hodín). Opakované podávanie nevedie k akumulácii. Eliminácia je prevažne močom (70 % dávky) a stolicou (22 %) vo forme neaktívnych metabolitov.

Farmakokinetické parametre sa u pacientov so zlyhávaním obličiek nemenia.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

PERINDASAN 4 mg/1,25 mg má mierne zvýšenú toxicitu ako je toxicita jeho jednotlivých zložiek. U potkanov sa renálne prejavy nezdajú byť potenciované. Avšak kombinácia vyvoláva gastrointestinálnu toxicitu u psov a toxické účinky u matiek sa zdajú byť u potkanov zvýšené (v porovnaní s perindoprilom).

Avšak tieto nežiaduce účinky sa objavili pri vysokých hladinách dávok, ktoré zodpovedajú veľmi výraznej hranici bezpečnosti v porovnaní s používanými terapeutickými dávkami.

Predklinické štúdie vykonané samostatne s perindoprilom a indpamidom nepreukázali genotoxický, karcinogénny alebo teratogénny potenciál.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Hydroxypropylbetadex

Monohydrát laktózy

Povidón K 25

Kremičitá mikrokryštalická celulóza

Hydratovaný oxid kremičitý

Bezvodý koloidný oxid kremičitý

Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

PVC/PVDC//Al blister v hliníkovom vrecku s vloženým vysušovadlom.

Po otvorení vrecka: 6 mesiacov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Al/Al blistre

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

PVC/PVDC//Al blister v hliníkovom vrecku s vloženým vysušovadlom.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Po otvorení vrecka uchovávajte pre teplote neprevyšujúcej 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/Al blistre

PVC/PVDC//Al blister v hliníkovom vrecku s vloženým vysušovadlom.

Veľkosti balenia:

Blister obsahuje 7,10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 90, 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57, 1000 Ľubľana,

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0272/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 6.5.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2014