Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/01507, 2009/01508

Príloha č.1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/12297

Príloha č. 3 k rozhodnutiu o predĺžení registrácii lieku, ev.č.: 2010/00502, 2010/00503

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Prenessa 2 mg

Prenessa 4 mg

tablety

erbumínová soľ perindoprilu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Prenessa a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Prenessu

3. Ako užívať Prenessu

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať Prenessu

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE PRENESSA A NA ČO SA POUŽÍVA

Liečivo, ktoré je v Prenesse, patrí do skupiny inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE).

Tablety Prenessa sa používajú:

• na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie),

• na liečbu symptomatického srdcového zlyhania (stav, keď srdce nie je schopné dostatočne krvou zásobovať telo),

• na zníženie rizika srdcových príhod, akými je infarkt u pacientov so stabilnou formou ischemickej choroby srdca (stav pri ktorom je zásobovanie srdca obmedzené alebo zastavené) a u tých ktorí už prekonali infarkt a/alebo operáciu, ktorou sa rozširujú srdcové cievy, aby sa zlepšilo zásobovanie srdca krvou.

2. SKÔR AKO UŽIJETE PRENESSU

Neužívajte Prenessu

- keď ste alergický (precitlivený) na perindopril, na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Prenessy alebo na iný ACE inhibítor,

- keď ste už niekedy mali reakciu z precitlivenosti s náhlym opuchom pier a tváre, hrdla, prípadne tiež rúk a chodidiel, alebo ak sa objavilo dusenie a chrapot (angioedém) po užití ACE inhibítorov,

- keď mal niekto z Vašej rodiny angioedém alebo ste Vy mali angioedém z nejakej inej príčiny,

- keď ste tehotná viac ako 3 mesiace. (Je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Prenessy v skorom štádiu tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Buďte zvlášť opatrný priužívaníPrenessy

Je možné, že Vám Prenessa nebude vyhovovať alebo bude potrebné, aby ste sa pravidelne kontrolovali. Z tohto dôvodu, ešte pred začatím liečby Prenessou, povedzte svojmu lekárovi o nasledujúcom:

- ak Vám bolo povedané, že máte zhoršené alebo zablokované zásobovanie srdca krvou (stabilná forma ischemickej choroby srdca),

- ak Vám bolo povedané, že Vaše srdce je zväčšené alebo že máte problém so srdcovými chlopňami,

- ak Vám bolo povedané, že máte zúžené cievy zásobujúce obličky krvou (stenóza renálnej artérie),

- ak máte cukrovku,

- ak trpíte na akékoľvek iné ochorenie obličiek, pečene alebo srdca,

- ak chodíte na dialýzu alebo Vám prednedávnom transplantovali obličku,

- ak máte diétu s obmedzeným príjmom soli alebo ak ste v nedávnej minulosti trpeli neprimeraným vracaním alebo hnačkou alebo ak ste užívali lieky na zvýšenie močenia (diuretiká),

- ak užívate lítium, liek určený na liečbu mánie alebo depresie,

- ak užívate doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík.

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Prenessa sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť vážne poškodenie Vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto štádiu tehotenstva (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Počas toho ako užívate Prenessu

Ak sa u Vás objaví niektorý z nasledujúcich príznakov, okamžite to oznámte svojmu lekárovi:

- Pocit závratu po úvodnej dávke. Niektorí ľudia po prvej dávke alebo po zvýšení dávky pociťujú závrat, slabosť, mdlobu a nevoľnosť.

- Náhly opuch pier a tváre, hrdla, prípadne tiež rúk a chodidiel, alebo dusenie alebo chrapot. Tento stav sa nazýva angioedém. Toto sa môže prihodiť kedykoľvek počas liečby. ACE inhibítory zapríčiňujú častejšie angioedém u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás.

- Vysoké teploty, bolesť v krku alebo vriedky v ústach (tieto príznaky môžu signalizovať infekciu zapríčinenú znížením počtu bielych krviniek).

- Zožltnutie pokožky a očných bielok (žltačka), ktoré môžu byť známkami ochorenia pečene.

- Suchý kašeľ, ktorý pretrváva dlhý čas. Kašeľ sa zaznamenal v súvislosti s užívaním ACE inhibítorov, ale taktiež môže byť príznakom nejakého iného ochorenia horných dýchacích ciest.

Na začiatku liečby a/alebo pri úprave dávkovania môže byť potrebná vyššia frekvencia lekárskych kontrol. Aj keď sa cítite lepšie, nemali by ste tieto kontroly vynechávať. Váš lekár Vám určí, kedy máte prísť na kontrolu.

Aby ste predišli prípadným komplikáciám počas liečby Prenessou, mali by ste informovať Vášho lekára, že užívate Prenessu:

- ak sa chystáte podstúpiť anestéziu (narkózu) a/alebo operáciu (dokonca aj u zubného lekára),

- ak sa máte podrobiť liečbe na zníženie prejavov alergie na poštipnutie včelou alebo osou (desenzibilizácia),

- ak ste dialyzovaný alebo sa podrobujete LDL cholesterolovej aferéze (odstraňovanie cholesterolu z Vášho tela prístrojom).

Užívanie iných liekov

Neužívajte lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis bez toho, aby ste sa poradili so svojím lekárom. Toto sa týka najmä:

• prostriedkov proti chrípke, ktoré obsahujú liečivo pseudoefedrín alebo fenylefrín,

• lieky na tíšenie bolesti , vrátane kyseliny acetylsalicylovej (účinná látka, ktorá je prítomná v mnohých liekov používaných na tíšenie bolesti a znižovanie teploty ako aj proti zrážanlivosti krvi),

• doplnky draslíka,

• náhrady solí obsahujúce draslík.

Aby ste si boli istý, že užívanie Prenessy je pre Vás bezpečné, povedzte, prosím, Vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov:

• iné lieky určené na liečbu vysokého tlaku krvi a/alebo srdového zlyhania, vrátanie liekov, ktoré spôsobujú zvýšené vylučovanie moču (diuretiká),

• lieky na liečbu nepravidelného srdcového rytmu (prokaínamid),

• lieky na liečbu cukrovky (inzulín alebo perorálne (ústami užívané) antidiabetiká),

• lieky na liečbu dny (alopurinol),

• nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs, ako sú ibuprofén, diklofenak) vrátane kyseliny acetylsalicylovej v dávkach používaných na miernenie bolesti),

• protizápalové lieky (systémové kortikosteroidy),

• lieky na potlačenie rastu nádorov (cytostatiká),

• lieky na zníženie imunitnej odpovede organizmu (imunosupresíva),

• lieky stimulúce činnosť niektorých častí nervového systému, ako sú efedrín, noradrenalín alebo adrenalín (sympatomimetiká),

• lieky na liečbu mánie alebo depresie (lítium),

• lieky na psychické choroby, akými sú depresia, úzkosť, schizofrénia alebo iné psychózy (tricyklické antidepresíva a antipsychotiká),

• lieky obsahujúce draslík,

• zlato podávané injekčne na liečbu artritídy (nátriumaurotiomalát).

Užívanie Prenessy s jedlom a nápojmi

Prenessa sa odporúča užívať pred jedlom, aby sa, vzhľadom na spôsob účinku lieku, znížil vplyv jedla na účinok lieku.

Pitie alkoholu môže počas liečby Prenessou spôsobiť závrat a mdloby. Poraďte sa s Vaším lekárom, či je pre Vás vhodné piť alkohol.

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvekliek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Tehotenstvo

Musíte povedať svojmu lekárovi, keď ste (alebo môžete byť) tehotná. Zvyčajne Vám Váš lekár odporučí, aby ste ukončili užívanie Prenessy pred tým, ako otehotniete alebo ihneď po tom, ako zistíte, že ste tehotná a odporučí Vám iný liek namiesto Prenessy. Prenessa sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak tehotenstvo trvá viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Oznámte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Prenessa sa neodporúča u matiek, ktoré dojčia a Váš lekár Vám môže vybrať inú liečbu, ak chcete dojčiť, obzvlášť ak je Vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Nemali by ste viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť, ako na Vás Prenessa pôsobí. U niektorých pacientov sa môžu objaviť individuálne reakcie, ako sú závrat alebo únava, najmä na začiatku liečby alebo ak sa súčasne užívajú iné lieky na zníženie krvného tlaku.

Následkom toho sa môže znížiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Prenessy

Prenessa obsahuje aj monohydrát laktózy. Ak Vám Váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. AKO UŽÍVAŤ PRENESSU

Vždy užívajte Prenessu presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná dávka pri liečbe vysokého krvného tlaku je 4 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 4 mg) jedenkrát denne. Ak je to nevyhnutné možno ju zvýšiť na 8 mg perindoprilu (2 tablety Prenessy 4 mg) jedenkrát denne.

Zvyčajná dávka pri liečbe symptomatického srdcového zlyhania je 2 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 2 mg) jedenkrát denne. Ak je to nevyhnutné možno ju zvýšiť na 4 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 4 mg alebo 2 tablety Prenessy 2 mg) jedenkrát denne.

Zvyčajná úvodná dávka pri liečbe stabilnej formy ischemickej choroby srdca je 4 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 4 mg) jedenkrát denne. Ak je dávka dobre tolerovaná, možno ju zvýšiť na 8 mg perindoprilu (2 tablety Prenessy 4 mg) jedenkrát denne.

Tablety užívajte v rovnakom čase, pokiaľ možno ráno pred raňajkami, a zapite ich pohárom vody.

V priebehu ďalšej liečby Vám lekár upraví dávku podľa účinku liečby a taktiež podľa Vašich potrieb.

Dávkovanie môže byť nižšie ako zvyčajné a určí ho lekár:

• starším pacientom,

• pacientom s poškodením funkcie obličiek,

• pacientom, ktorí majú vysoký tlak zapríčinený zúžením ciev zásobujúcich krvou obličky (renovaskulárna hypertenzia),

• pacientom, ktorí súčasne užívajú lieky na zvýšenie objemu moču (diuretiká),

• pacientom, ktorí majú vysoký tlak a nie je možné, aby prerušili liečbu diuretikami,

• pacientom so závažným srdcovým zlyhaním a

• pacientom, ktorí súčasne užívajú lieky na rozšírenie ciev.

Dĺžku liečby Vám určí Váš lekár na základe Vášho zdravotného stavu.

Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov sa nestanovovala. Preto sa užívanie u detí a mladistvých neodporúča.

Ak máte dojem, že účinok lieku je priveľmi silný alebo priveľmi slabý, povedzte to Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak užijete viac Prenessy, ako máte

Ak ste užili nadmernú dávku, okamžite sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Najpravdepodobnejším znakom predávkovania je pokles krvného tlaku (hypotenzia). Ďalšie príznaky môžu zahŕňať zrýchlený alebo spomalený tep srdca, nepríjemný pocit z nepravidelných a/alebo silných úderov srdca, neprimeraná rýchlosť a hĺbka dýchania, mdloby, úzkosť a/alebo kašeľ.

Ak je pokles krvného tlaku výrazný, ľahnite si s hlavou umiestnenou na nízkom vankúši a nohy si dajte do vyvýšenej polohy.

Ak zabudnete užiť Prenessu

Je dôležité, aby ste liek užívali každý deň.

Ak predsa len zabudnete užiť jednu dávku, pokračujte v užívaní s ďalšou dávkou. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili tú vynechanú. Ak zabudnete užiť viac ako jednu dávku, zoberte si ďalšiu hneď, ako si spomeniete a potom pokračujte v predpísanom dávkovaní.

Ak prestanete užívať Prenessu

Po prerušení liečby sa krvný tlak môže opäť zvýšiť, čo môže viesť k zvýšenému riziku komplikácií súvisiacich s vysokým krvným tlakom, najmä na srdci, mozgu a obličkách. U pacientov so zlyhaním srdca sa stav môže natoľko zhoršiť, že si vyžaduje hospitalizáciu. Preto, ak uvažujete o prerušení liečby Prenessou, mali by ste sa najskôr porozprávať so svojim lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, spýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Prenessa môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky boli zoradené podľa početnosti výskytu nasledovne:

Veľmi časté	postihuje viac ako 1 pacienta z 10
Časté	postihuje 1 až 10 pacientov zo 100
Menej časté	postihuje 1 až 10 pacientov z 1 000
Zriedkavé	postihuje 1 až 10 pacientov z 10 000
Veľmi zriedkavé	postihuje menej ako 1 pacienta z 10 000
Neznáme	z dostupných údajov

Časté

• bolesť hlavy, závraty, pocit točenia hlavy (vertigo), mravčenie a pálenie/pichanie v rukách a nohách (parestézie),

• porucha videnia,

• zvonenie, bzučanie, hučanie, klopkanie v ušiach, atď. (tinnitus),

• nízky krvný tlak (hypotenzia) a účinky súvisiace s hypotenziou,

• kašeľ, dýchavičnosť (dyspnoe),

• nutkanie na vracanie (nauzea), vracanie, bolesť brucha, poruchy chute, poruchy trávenia (dyspepsia), hnačka a zápcha,

• vyrážka, svrbenie (pruritus),

• svalové kŕče,

• slabosť (asténia).

Menej časté

• poruchy nálady alebo spánku,

• dýchavičnosť (bronchospazmus),

• sucho v ústach,

• reakcie z precitlivenosti s náhlym opuchom tváre, hrdla, pier, slizníc, jazyka alebo hrdla (s chrapotom alebo dusením), prípadne tiež rúk a chodidiel (angioedém), žihľavka (urtikária),

• zhoršená funkcia obličiek,

• neschopnosť dosiahnuť uspokojivú erekciu (impotencia),

• potenie.

Veľmi zriedkavé

• zmätenosť,

• neobvyklý srdcový rytmus (arytmia), bolesť na prsiach (angina pectoris), infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov,

• zápal pľúc v dôsledku nazhromaždenia určitých krvných buniek (eozinofilov) v pľúcnom tkanive (eozinofilná pneumónia), zápal sliznice nosovej dutiny (rinitída),

• zápal pankreasu (pankreatitída),

• zápal pečene (hepatitída),

• alergická vyrážka prejavujúca sa ružovo-červenými škvrnami (multiformný erytém),

• akútne zlyhanie obličiek.

Neznáme

• nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia),

• zápal ciev, často s kožnou vyrážkou (vaskulitída).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ PRENESSU

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávajte v pôvodnom obale.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Dátum exspirácie

Nepoužívajte Prenessu po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Prenessa obsahuje

- Liečivo je erbumínová soľ perindoprilu.

- Prenessa 2 mg:

- Každá tableta obsahuje 2 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 1,67 mg perindoprilu.

- Prenessa 4 mg:

- Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 3,34 mg perindoprilu.

- Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, hydrogénuhličitan sodný, koloidný oxid kremičitý bezvodý, magnéziumstearát.

Ako vyzerá Prenessa a obsah balenia

Prenessa 2 mg - biele, okrúhle, obojstranne vypuklé tablety so skosenými hranami.

Prenessa 4 mg - biele, podlhovasté, obojstranne vypuklé tablety so skosenými hranami a s deliacou ryhou na jednej strane.

Prenessa 2 mg, Prenessa 4 mg: v jednom balení lieku nájdete 7, 14, 28, 30, 50, 60, 90 alebo 100 tabliet balených v blistroch.

Nie všetky veľkosti balenia sa musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

KRKA Polska Sp.z.o.o, ul. Równolegla 5, 02-235 Varšava, Poľsko

Výrobca

1. KRKA Polska Sp.z.o.o, ul. Równolegla 5, 02-235 Varšava, Poľsko

2. KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, Novo mesto, Slovinsko

3. TAD Pharma GmBH, Heinz-Lohman Str. 5, 27472 Cuxhaven, Nemecko (iba Prenessa 2 mg)

Ak potrebujete akékoľvek iné informácie o tomto lieku, obráťte sa na zastúpenie držiteľa registrácie lieku na Slovensku: KRKA Slovensko, s.r.o., Moyzesova 4, 811 05 Bratislava, tel.: 02/57104501, krka.slovakia@krka.biz.

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená vo februári 2011.

Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.:2009/01507, 2009/01508

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/10874, 2009/10873

Príloha č. 2 k rozhodnutiu o predĺžení registrácii lieku, ev.č.: 2010/00502, 2010/00503

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Prenessa 2 mg

Prenessa 4 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Prenessa 2 mg

Každá tableta obsahuje:

2 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 1,669 mg perindoprilu.

Prenessa 4 mg

Každá tableta obsahuje:

4 mg erbumínovej soli perindoprilu, zodpovedá 3,338 mg perindoprilu.

Pomocné látky: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety.

2 mg tablety: biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami.

4 mg tablety: biele, podlhovasté, bikonvexné tablety so skosenými hranami a s deliacou ryhou na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia:

Liečba hypertenzie.

Srdcové zlyhanie:

Liečba srdcového zlyhania.

Stabilné formy ischemickej choroby srdca:

Zníženie rizika kardiovaskulárnych príhod u pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Perindopril sa odporúča užívať raz denne ráno pred jedlom.

Dávku je potrebné určiť individuálne podľa profilu pacienta (pozri časť 4.4) a miery poklesu tlaku krvi.

Hypertenzia:

Perindopril môže byť používaný v monoterapii alebo v kombinácii s inými triedami antihypertenzív.

Úvodná odporúčaná dávka je 4 mg raz denne ráno.

U pacientov so silno aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (najmä s renovaskulárnou hypertenziou, depléciou solí a/alebo objemu, srdcovou dekompenzáciou alebo závažnou hypertenziou) môže dôjsť k nadmernému poklesu tlaku krvi po úvodnej dávke. U takýchto pacientov sa odporúča úvodná dávka 2 mg a s liečbou treba začínať pod lekárskym dohľadom.

Po jednom mesiaci liečby môže byť dávka zvýšená na 8 mg raz denne.

Po začatí liečby perindoprilom môže dôjsť k symptomatickej hypotenzii; najmä u pacientov súčasne liečených diuretikami. Odporúča sa zvýšená opatrnosť, pretože títo pacienti môžu mať depléciu solí a/alebo objemu.

Ak je to možné, diuretikum by malo byť vysadené 2‑3 dni pred začatím liečby perindoprilom (pozri časť 4.4).

U hypertenzných pacientov, u ktorých nie je možné diuretikum vysadiť, sa má liečbaperindoprilom začínať dávkou 2 mg. Renálne funkcie a hladina draslíka v sére majú byť monitorované. Ďalšie dávkovanie perindoprilu sa má prispôsobiť miere poklesu tlaku krvi. Ak je to potrebné, môže sa znovu začať s diuretickou liečbou.

U starších pacientov sa má liečba začínať dávkou 2 mg, ktorú je možné postupne zvýšiť na 4 mg po jednom mesiaci, v prípade potreby až na 8 mg v závislosti od renálnych funkcií (pozri tabuľku uvedenú nižšie).

Symptomatické srdcové zlyhanie:

Odporúča sa, aby sa liečba perindoprilom, zvyčajne v kombinácii spolu s draslík nešetriacimi diuretikami a/alebo digoxínom a/alebo beta-blokátorom, začala pod starostlivým lekárskym dohľadom v odporúčanej úvodnej dávke 2 mg ráno. Táto dávka môže byť zvýšená pridaním 2 mg najmenej v dvojtýždňovom intervale na 4 mg raz denne, ak je táto dávka dobre znášaná.

Úprava dávkovania by mala byť založená na klinickej odpovedi individuálneho pacienta.

Pri závažnom srdcovom zlyhaní a u ďalších pacientov považovaných za vysokorizikových (pacienti s poškodenou funkciou obličiek a tendenciou k vzniku nerovnováhy elektrolytov, pacienti súčasne užívajúci diuretiká a/alebo vazodilatanciá), liečba by sa mala začínať pod starostlivým dohľadom (pozri časť 4.4).

Pacienti s vysokým rizikom symptomatickej hypotenzie, napr. pacienti s depléciou solí s alebo bez hyponatriémie, pacienti s hypovolémiou alebo pacienti, ktorí užívali intenzívnu liečbu diuretikami, majú byť stabilizovaní, pokiaľ možno ešte pred začatím liečby perindoprilom. Pozorne treba sledovať tlak krvi, renálne funkcie a hladinu draslíka v sére pred začatím liečby perindoprilom a aj počas nej (pozri časť 4.4).

Stabilné formy ischemickej choroby srdca

Perindopril sa má začať podávať v dávke 4 mg raz denne počas dvoch týždňov, potom zvýšiť na 8 mg raz denne v závislosti od stavu renálnych funkcií a za predpokladu, že 4 mg dávka je dobre tolerovaná.

Starší pacienti majú dostať 2 mg raz denne počas jedného týždňa, potom 4 mg raz denne ďalší týždeň, pred zvýšením dávky až na 8 mg raz denne v závislosti od renálnych funkcií (pozri Tabuľka č. 1 “Úprava dávkovania pri poškodení obličiek“). Dávka sa má zvyšovať iba ak sú predchádzajúce nižšie dávky dobre tolerované.

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má dávka upraviť podľa klírensu kreatinínu, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka č.1: Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek

klírens kreatinínu (ml/min)	odporučená dávka
ClCR ≥60	4 mg denne
30< ClCR <60	2 mg denne
15< ClCR <30	2 mg každý druhý deň
hemodialyzovaní pacienti *, ClCR <15	2 mg v deň dialýzy

* Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min. Hemodialyzovaným pacientom sa má dávka podávať po dialýze.

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie pečene

U pacientov s poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.4 a 5.2).

Deti a mladiství (mladší ako 18 rokov)

Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí a mladistvých sa nestanovovala. Použitie u detí a mladistvých sa preto neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na perindopril, na ktorúkoľvek zložku alebo na akýkoľvek iný ACE inhibítor;

• angioedém v súvislosti s predchádzajúcou liečbou inhibítorom ACE v anamnéze;

• dedičný alebo idiopatický angioedém;

• druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Stabilné formy ischemickej choroby srdca:

Ak sa v priebehu prvého mesiaca liečby perindoprilom objaví epizóda nestabilnej anginy pectoris (závažnejšia alebo aj menej závažná), pred pokračovaním liečby sa má starostlivo zvážiť miera úžitku voči riziku.

Hypotenzia:

ACE inhibítory môžu spôsobiť náhly pokles tlaku krvi. Symptomatická hypotenzia je vzácna u pacientov s hypertenziou bez komplikácií a s väčšou pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov so zníženým objemom, napr. po liečbe diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave, dialýzou, hnačkou alebo vracaním, alebo u pacientov, so závažnou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časť 4.5 a 4.8). U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním so sprievodnou renálnou insuficienciou alebo bez nej bola zaznamenaná symptomatická hypotenzia. Najväčšia pravdepodobnosť jej vzniku je u pacientov s vážnejšími stupňami srdcového zlyhania, ako dôsledok liečby vysokými dávkami kľučkových diuretík, alebo u pacientov s hyponatriémiou alebo s poškodením renálnych funkcií. U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie treba začiatok liečby a úpravu dávkovania starostlivo monitorovať (pozri časť 4.2 a 4.8). Podobné opatrenia platia pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles tlaku krvi mohol vyústiť do infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody.

Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do polohy ležmo a ak je to nutné, aplikovať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok, ktoré je možno podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi zvýši po zväčšení objemu.

U niektorých pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky tlak krvi, môže pri liečbe perindoprilomnastať ďalšie zníženie celkového tlaku krvi. Takýto účinok sa predpokladá a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou, môže byť nutné zníženie dávky, alebo vysadenie perindoprilu.

Aortálna a mitrálna stenóza, hypertrofická kardiomyopatia:

Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, perindopril by mal byť podávaný opatrne pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej komory (ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia).

Poškodenie obličiek:

V prípade poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu <60 ml/min) má byť počiatočné dávkovanie perindoprilu upravené podľa pacientovho klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2) a následne podľa pacientovej odpovede na liečbu. U týchto pacientov je rutinné monitorovanie hladín draslíka a kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním môže hypotenzia po začatí terapie ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií. V takejto situácii bolo zaznamenané akútne, zvyčajne reverzibilné zlyhanie obličiek.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou renálnej artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE inhibítormi, boli zaznamenané zvýšené hladiny hodnôt urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. Toto je zvlášť pravdepodobné u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je tu zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov je potrebné liečbu začať pod prísnym lekárskym dohľadom nízkymi dávkami a dávky zvyšovať opatrne. Vzhľadom na to, že liečba diuretikami môže napomáhať vzniku vyššie uvedených prejavov, diuretiká sa majú vysadiť a počas prvých týždňov liečby perindoprilom má byť monitorovaná funkcia obličiek.

U niektorých hypertonických pacientov bez zjavného preexistujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, najmä ak bol perindopril podávaný súčasne s diuretikom. S väčšou pravdepodobnosťou k tomu môže dôjsť u pacientov s preexistujúcim poškodením obličiek. Môže byť potrebné zníženie dávky a/alebo vysadenie diuretika a/alebo perindoprilu.

Hemodialyzovaní pacienti:

Boli zaznamenané anafylaktoidné reakcie u pacientov dialyzovaných pomocou vysokopriepustných membrán a súčasne liečených ACE inhibítorom. U týchto pacientov treba zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo antihypertenzíva z inej skupiny.

Transplantácia obličiek:

Nie sú skúsenosti s podávaním perindoprilu pacientom po nedávnej transplantácii obličiek.

Precitlivenosť/angioedém:

Boli hlásené zriedkavé prípady angioedému tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana u pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu (pozri časť 4.8). Toto sa môže prejaviť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch musí byť perindopril okamžite vysadený a má sa začať príslušné monitorovanie a pokračovať v ňom až do úplného vymiznutia symptómov. V prípadoch, kde sa opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa stav zvyčajne upraví bez liečby, hoci sa antihistaminiká ukázali byť prospešné pri zmierňovaní symptómov.

Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. Ak je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan s pravdepodobnou obštrukciou dýchacích ciest, okamžite treba poskytnúť akútnu liečbu. Tá by mala zahŕňať podanie adrenalínu a/alebo zachovanie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.

Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyššie percento výskytu angioedému u pacientov čiernej rasy než u príslušníkov iných rás.

Pacienti s anamnézou angioedému, nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť 4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo hlásený intestinálny angioedém. Títo pacienti mali bolesti brucha (s nauzeou a vracaním alebo bez nich); v niektorých prípadoch bez predchádzajúceho angioedému tváre a s hladinami C-1 esterázy v norme. Angioedém bol diagnostikovaný pri vyšetreniach zahŕňajúcich CT brucha alebo ultrazvuk, alebo pri chirurgickom zákroku a symptómy ustúpili po ukončení podávania ACE inhibítorov. Intestinálny angioedém sa má zahrnúť do diferenciálnej diagnózy pacientov s bolesťou brucha užívajúcich ACE inhibítory.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL):

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL), so síranom dextránu vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie (napr. jedom blanokrídlovcov) sa zaznamenali anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa predišlo spomínaným reakciám dočasným vysadením ACE inhibítorov, ale pri náhodnej opätovnej expozícii sa tieto objavili znova.

Zlyhanie pečene:

Užívanie ACE inhibítorov zriedkavo súviselo so vznikom syndrómu, ktorý sa začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej pečeňovej nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, je potrebné ukončiť podávanie ACE inhibítora a zostať pod vhodným lekárskym dohľadom (časť 4.8).

Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia:

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zaznamenané u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Perindopril sa má používať s najvyššou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich imunosupresívnu liečbu, ktorí sú liečení alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je známe preexistujúce poškodenie renálnych funkcií. U niektorých pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v ojedinelých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa perindopril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a pacientov poučiť, aby oznámili akúkoľvek známku infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka). U pacientov s G-6PDH deficienciou sa sporadicky objavila hemolytická anémia.

Rasa:

ACE inhibítory spôsobujú vyššie percento angioedému u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás. Podobne ako iné ACE inhibítory, aj perindopril môže byť menej účinný na zníženie tlaku krvi u pacientov čiernej rasy v porovnaní s inými rasami, možno z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.

Kašeľ:

Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny, trvalý a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom má byť braný do úvahy ako súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.

Operácia/anestézia:

U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie s látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže perindopril blokovať tvorbu angiotenzínu II sekundárne po kompenzačnom uvoľnení renínu. Liečbu treba vysadiť jeden deň pred chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne hypotenzia, ktorá je považovaná za dôsledok tohto mechanizmu, je možné korigovať ju zvýšením cirkulujúceho objemu.

Hyperkaliémia:

Zvýšenie hladiny draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi rizikové faktory pre rozvoj hyperkaliémie patria renálna insuficiencia, zhoršenie renálnych funkcií, vek (>70 rokov), diabetes mellitus, pridružené udalosti, najmä dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza a súčasné užívanie draslík-šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén, alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka, ako aj užívanie iných liekov spojených so zvýšením draslíka v sére (napr. heparín). Použitie doplnkov draslíka, draslík-šetriacich diuretík alebo soľných náhrad s obsahom draslíka môže, najmä u pacientov s poškodenou renálnou funkciou, viesť k významnému nárastu draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy fatálne arytmie. Ak sa súčasné použitie vyššie uvedených látok považuje za potrebné, majú sa užívať s opatrnosťou a odporúča sa častá kontrola hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).

Diabetickí pacienti:

U pacientov s diabetom, liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5, antidiabetiká).

Lítium:

Všeobecne sa kombinácia lítia a perindoprilu neodporúča (pozri časť 4.5).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka

Všeobecne sa kombinácia perindoprilu a draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka neodporúča (pozri časť 4.5).

Laktóza

Prenessa obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Gravidita:

ACE inhibítory sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak nie je pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi považované za nevyhnutné, pacientkam plánujúcim graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po potvrdení gravidity sa má liečba ACE inhibítormi okamžite ukončiť a, ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).

4.5 Liekové a iné interakcie

Diuretiká:

U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou objemu a/alebo solí, môže po začatí liečby ACE inhibítorom dôjsť k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmom soli pred začatím liečby nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka:

Aj keď hladina draslíka v sére zvyčajne ostáva v normálnom rozmedzí, u niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa neodporúča kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi (pozri časť 4.4). Ak je ich súčasné použitie indikované z dôvodu potvrdenej hypokaliémie, majú sa užívať s opatrnosťou a s častým monitorovaním hladín draslíka v sére.

Lítium:

Počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi boli zaznamenané reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácii lítia a jeho toxicity. Súčasné použitie tiazidových diuretík môže zvyšovať riziko toxicity lítia a ešte viac zväčšiť už zvýšené riziko toxicity lítia s ACE inhibítormi. Použitie perindoprilu spolu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že táto kombinácia je nutná, je potrebné starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).

Nesteroidové antiflogistiká (NSAIDs) vrátane kyseliny acetylsalicylovej 3 g/deň:

Ak sa ACE inhibítory podávajú súbežne s nesteroidovými antiflogistikami (t.j. kyselina acetylsalicylová v dávkovacích režimoch antiflogistík, COX-2 inhibítory a neselektívne NSAIDs), môže sa vyskytnúť zoslabenie antihypertenzného účinku. Súbežné použitie ACE inhibítorov a NSAIDs môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, najmä u pacientov s preexistujúcou nedostatočnou renálnou funkciou. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.

Antihypertenzíva a vazodilatanciá:

Súčasné použitie týchto liekov môže zvyšovať hypotenzný účinok perindoprilu. Súčasné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo inými vazodilatanciami môže viesť k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi.

Antidiabetiká:

Epidemiologické štúdie naznačili, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych hypoglykemík) môže vyvolať zvýšenie účinku na zníženie glukózy v krvi s rizikom hypoglykémie. Tento účinok sa zdá byť pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov s renálnym poškodením.

Acetylsalicylová kyselina, trombolytiká, beta-blokátory, nitráty:

Perindopril sa môže používať spolu s acetylsalicylovou kyselinou (ak sa používa ako trombolytikum), s trombolytikami, beta-blokátormi a/alebo nitrátmi.

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká

Súčasné použitie určitých anestetík, tricyklických antidepresív a antipsychotík spolu s ACE inhibítormi môže viesť k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.

Zlato:

U pacientov liečených injekčným zlatom (nátriumaurotiomalát) a súbežne ACE inhibítormi vrátane perindoprilu boli zriedkavo hlásené nitritoidné reakcie (symptómy zahŕňajú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a hypotenziu).

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie ACE inhibítorov sa neodporúča v prvom trimestri gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; napriek tomu nemožno vylúčiť malé zvýšenie rizika. Ak sa však pokračovanie liečby ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientkam, ktoré plánujú graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po potvrdení gravidity sa má liečba ACE inhibítorom okamžite ukončiť a, ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou.

Je známe, že dlhodobejšie vystavenie plodu ACE inhibítorom v druhom a treťom trimestri spôsobuje humánnu fetotoxicitu (zníženie obličkových funkcií, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).

Ak by došlo k expozícii ACE inhibítorom od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola obličkových funkcií a lebky plodu. Novorodenci, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť pozorne sledovaní kvôli hypotenzii (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).

Laktácia

Keďže nie sú dostupné informácie o užívaní Prenessy počas laktácie, užívanie Prenessy sa neodporúča a odporúča sa alternatívna liečba s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom počas laktácie, a to najmä v prípade novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Prenessa nemá žiadny priamy vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, ale u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť individuálne reakcie súvisiace s nízkym tlakom krvi, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri kombinácii s iným antihypertenzným liekom.

Dôsledkom toho môže byť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby perindoprilom sa pozorovali nasledovné nežiaduce účinky, ktoré sú zoradené podľa nasledovnej frekvencie:

veľmi časté (>1/10);

časté (>1/100, <1/10);

menej časté (>1/1 000, <1/100);

zriedkavé (>1/10 000, <1/1 000);

veľmi zriedkavé (<1/10 000);

neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Veľmi zriedkavo boli zaznamenané zníženie hemoglobínu a hematokritu, trombocytopénia, leukopénia/neutropénia a prípady agranulocytózy alebo pancytopénie. U pacientov s vrodenou deficienciou G-6PDH boli zaznamenané veľmi zriedkavé prípady hemolytickej anémie (pozri časť 4.4).

Poruchy metabolizmu a výživy:

Neznáme: hypoglykémia (pozri časti 4.4 a 4.5).

Psychické poruchy:

Menej časté: poruchy nálady alebo spánku.

Poruchy nervového systému:

Časté: bolesti hlavy, závraty, vertigo a parestézie.

Veľmi zriedkavé: zmätenosť.

Poruchy oka:

časté: porucha videnia.

Poruchy ucha a labyrintu:

časté: tinnitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

veľmi zriedkavé: arytmia, angína pektoris, infarkt myokardu pravdepodobne sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4).

Poruchy ciev:

Časté: hypotenzia a účinky súvisiace s hypotenziou.

veľmi zriedkavé: cievna mozgová príhoda pravdepodobne sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4).

Neznáme: vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

časté: kašeľ, dýchavičnosť.

menej časté: bronchospazmus.

veľmi zriedkavé: eozinofilná pneumónia, rinitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

časté: nauzea, vracanie, abdominálna bolesť, poruchy chuti, dyspepsia, hnačka a zápcha.

menej časté: suchosť v ústach.

veľmi zriedkavé: pankreatitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

veľmi zriedkavé: cytolytická alebo cholestatická hepatitída (pozri časť 4.4)

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

časté: vyrážka, pruritus.

menej časté: angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana, žihľavka (pozri časť 4.4).

veľmi zriedkavé: multiformný erytém.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

časté: svalové kŕče.

Poruchy obličiek a močových ciest:

menej časté: renálna insuficiencia.

veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

menej časté: impotencia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

časté: asténia.

menej časté: potenie.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Môžu sa vyskytnúť zvýšené hladiny urey v krvi a kreatinínu v plazme a hyperkaliémia, ktoré sú reverzibilné po prerušení liečby, najmä u pacientov s renálnou insuficienciou, závažným srdcovým zlyhaním a renovaskulárnou hypertenziou. Zriedkavo bolo zaznamenané zvýšenie pečeňových enzýmov a sérového bilirubínu.

Klinické skúšky:

Počas náhodne vybranej časti štúdie EUROPA boli zbierané len závažné nežiaduce účinky. Niekoľko pacientov malo skúsenosť so závažným nežiaducim účinkom: 16 (0,3 %) z 6 122 pacientov, ktorým bol podávaný perindopril a 12 (0,2 %) zo 6 107 pacientov, ktorým bolo podávané placebo. U pacientov liečených perindoprilom sa hypotenzia vyskytla u 6 pacientov, angioedém u 3 pacientov a náhla srdcová zástava u 1 pacienta. Viacero pacientov bolo vyradených zo štúdie v dôsledku kašľa, hypotenzie alebo inej intolerancie ku perindoprilu ako ku placebu, 6,0 % (n=366) verzus 2,1 % (n=129).

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii len obmedzené informácie. Medzi symptómy súvisiace s predávkovaním ACE inhibítormi môžu patriť hypotenzia, obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventilácia, tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, anxiozita a kašeľ.

Odporúčanou liečbou pri predávkovaní je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do protišokovej polohy. Ak sú dostupné, môže sa zvážiť liečba infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenózne podanie katecholamínov. Perindopril sa môže zo systémového krvného obehu odstrániť hemodialýzou (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná liečba sa indikuje pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Nepretržite sa majú monitorovať životne dôležité funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácia kreatinínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítor, samotný, ATC kód: C09AA04.

Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II (angiotenzín- konvertujúci enzým, ACE). Konvertujúci enzým alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu (inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a čiastočne je zodpovedný za ich vedľajšie účinky (napr. kašeľ).

Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu, perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú in vitro žiadnu ACE inhibičnú aktivitu.

Hypertenzia

Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne ťažkej, ťažkej; spôsobuje zníženie systolického a diastolického tlaku krvi v polohe ležmo aj v stoji. Perindopril znižuje periférnu cievnu rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku v systéme. Dôsledkom toho sa zvyšuje periférny prietok krvi bez účinku na srdcovú frekvenciu.

Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení.

Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednej dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti predstavuje približne 87‑100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.

K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez výskytu tachyfylaxie.

Ukončenie liečby nevedie k rebound fenoménu.

Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.

U ľudí boli potvrdené vazodilatačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril zlepšuje elasticitu veľkých artérií a znižuje pomer média : lúmen malých artérií.

Súčasná terapia tiazidovými diuretikami má aditívny synergický účinok. Kombinácia ACE inhibítora a tiazidu znižuje tiež riziko hypokaliémie vyvolanej liečbou diuretikami.

Srdcové zlyhanie

Perindopril znižuje prácu srdca znížením preloadu a afterloadu.

Štúdie u pacientov so srdcovým zlyhaním preukázali:

– zníženie plniaceho tlaku ľavej a pravej komory,

– zníženie celkovej periférnej cievnej rezistencie,

– zvýšenie srdcového výdaja a zlepšenie kardiálneho indexu.

V porovnávajúcich štúdiách podanie prvej 2 mg dávky perindoprilu pacientom s miernym až stredne závažným srdcovým zlyhaním neviedlo k žiadnemu významnému zníženiu tlaku krvi v porovnaní s placebom.

Pacienti so stabilnými formami ischemickej choroby srdca:

Štúdia EUROPA bola multicentrická, medzinárodná, randomizovaná, dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.

Z 12 218 pacientov starších ako 18 rokov bolo zaradených 6 110 pacientov na perindopril 8 mg a 6 108 pacientov na placebo.

Populácia v štúdii mala potvrdenú ischemickú chorobu srdca bez potvrdených klinických príznakov srdcového zlyhania. Celkovo malo 90 % pacientov preukázaný predchádzajúci infarkt myokardu a/alebo koronárnu revaskularizáciu. Väčšina pacientov počas štúdie bola liečená aj konvenčnou terapiou, vrátane antiagregačných látok, hypolipidemík a beta-blokátorov. Hlavným kritériom účinnosti bola kombinácia kardiovaskulárnej mortality, nefatálneho infarktu myokardu a/alebo zástavy srdca s úspešnou resuscitáciou. Liečba perindoprilom v dávke 8 mg raz denne viedla k výraznému zníženiu absolútneho rizika s výsledným ukazovateľom 1,9 % (zníženie relatívneho rizika o 20 %, 95 % CI [9,4; 28,6] - p<0,001).

U pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze bolo zaznamenané absolútne zníženie v porovnaní s placebom s výsledným ukazovateľom 2,2 %, zodpovedajúce zníženiu relatívneho rizika (RRR) o 22,4 % (95 % CI [12,0; 31,6] - p<0,001).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa perindopril absorbuje rýchlo a maximálna koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Biologická dostupnosť je priemerne 65 až 70 %.

Asi 20 % celkového množstva absorbovaného perindoprilu sa konvertuje na aktívny metabolit, perindoprilát. Okrem aktívneho perindoprilátu má perindopril päť ďalších metabolitov, všetky sú neaktívne. Plazmatický polčas perindoprilu je 1 hodina. Maximálna koncentrácia perindoprilátu v plazme sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.

Vzhľadom na to, že príjem potravy spomaľuje konverziu perindoprilu na perindoprilát, a teda aj jeho biologickú dostupnosť, perindopril sa má užívať perorálne v jednej dennej dávke ráno pred jedlom.

Distribučný objem je približne 0,2 l/kg pre nenaviazaný perindoprilát. Väzba na bielkoviny je nízka (väzba perindoprilátu na angiotenzín - konvertujúci enzým je menšia než 30 %), avšak závisí od koncentrácie.

Perindoprilát sa vylučuje močom a polčas nenaviazanej frakcie je približne 3 až 5 hodín. Disociácia perindoprilátu naviazaného na angiotenzín-konvertujúci enzým vedie k „efektívnemu” eliminačnému polčasu 25 hodín, vyúsťujúceho po 4 dňoch do rovnovážneho stavu.

Po opakovanom podaní sa nezistila kumulácia perindoprilu.

Eliminácia perindoprilátu je u starších pacientov znížená, rovnako ako u pacientov so srdcovým zlyhaním alebo zlyhaním obličiek. Úprava dávkovania pri renálnej insuficiencii je vhodná v závislosti od stupňa poškodenia obličiek (podľa klírensu kreatinínu).

Klírens perindoprilátu pri dialýze je 70 ml/min.

Kinetika perindoprilu je u pacientov s cirhózou zmenená: hepatálny klírens pôvodnej molekuly je znížený o polovicu. Avšak množstvo vytvoreného perindoprilátu nie je znížené, a preto nie je potrebná úprava dávkovania.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.

Mutagenita sa v in vitro alebo in vivo štúdiách nepozorovala.

Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch a opiciach) nezistili žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity. Napriek tomu sa pri inhibítoroch angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, ako skupiny, potvrdilo, že majú nežiaduci vplyv na neskoré štádiá vývoja plodu. U hlodavcov a králikov to viedlo k úmrtiu plodu a vrodeným abnormalitám (renálne lézie) ako aj k zvýšenej perinatálnej a postnatálnej mortalite.

V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná karcinogenita.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza (E460)

Hydrogénuhličitan sodný

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Magnéziumstearát (E572)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (PVC/PE/PVCD/Al fólia) so 7, 14, 28, 30, 50, 60, 90 alebo 100 tabletami v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA Polska Sp.z.o.o., ul. Równoległa 5, 02-235 Varšava, Poľsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Prenessa 2 mg: 58/0240/06-S

Prenessa 4 mg: 58/0241/06-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE

24.5.2006

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2011