SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Quetiapin Saneca 25 mg

Quetiapin Saneca 100 mg

Quetiapin Saneca 200 mg

Quetiapin Saneca 300 mg

Quetiapin Saneca 400 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Quetiapin Saneca 25 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 25 mg kvetiapínu (ako 28,78 mg kvetiapíniumfumarátu).

Quetiapin Saneca 100 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg kvetiapínu (ako 115,13 mg kvetiapíniumfumarátu).

Quetiapin Saneca 200 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 200 mg kvetiapínu (ako 230,26 mg kvetiapíniumfumarátu).

Quetiapin Saneca 300 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg kvetiapínu (ako 345,39 mg kvetiapíniumfumarátu).

Quetiapin Saneca 400 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 400 mg kvetiapínu (ako 460,52 mg kvetiapíniumfumarátu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Popis:

Quetiapin Saneca 25 mg: ružové, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 6 mm.

Quetiapin Saneca 100 mg: žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 9 mm.

Quetiapin Saneca 200 mg: biele, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 12 mm.

Quetiapin Saneca 300 mg: biele, podlhovasté, filmom obalené tablety s dĺžkou 16 mm

Quetiapin Saneca 400 mg: biele, podlhovasté, filmom obalené tablety s dĺžkou 20 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Quetiapin Saneca je indikovaný na liečbu:

schizofrénie.

bipolárnej afektívnej poruchy vrátane:

- manických epizód v rámci bipolárnej afektívnej poruchy

- epizód veľkej depresie v rámci bipolárnej afektívnej poruchy

- na prevenciu opakovaného návratu bipolárnej afektívnej poruchy u pacientov, u ktorých manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda odpovedala na liečbu kvetiapínom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Quetiapin Saneca sa má podávať s jedlom alebo bez jedla.

Dospelí

Liečba schizofrénie: Quetiapin Saneca sa má podávať dvakrát denne. Celková denná dávka na prvé štyri dni liečby je 50 mg (1.deň), 100 mg (2.deň), 200 mg (3.deň) a 300 mg (4.deň).

Po 4. dni sa má dávka vytitrovať na zvyčajnú účinnú dávku v rozsahu 300 až 450 mg/deň. V závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti u jednotlivého pacienta je možné dávku upraviť v rozsahu 150 až 750 mg/deň.

Liečba manických epizód v rámci bipolárnej afektívnej poruchy: Quetiapin Sanecasa má podávať dvakrát denne. Ako monoterapia alebo ako doplňujúca liečba k stabilizátorom nálady, celková denná dávka na prvé štyri dni liečby je 100 mg (1.deň), 200 mg (2.deň), 300 mg (3.deň) a 400 mg (4.deň). Ďalšie úpravy dávkovania až do 800 mg denne (po 6. deň) sa nemajú vykonávať v prírastkoch vyšších ako 200 mg denne.

Dávka sa môže upraviť v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti u jednotlivého pacienta v rozsahu od 200 až 800 mg denne. Zvyčajná účinná dávka je v rozsahu 400 až 800 mg denne.

Liečba depresívnych epizód v rámci bipolárnej afektívnej poruchy: Quetiapin Saneca sa má podávať raz denne pred spaním, aby sa znížila možnosť sedácie v priebehu dňa. Celková denná dávka na prvé štyri dni liečby je 50 mg (1.deň), 100 mg (2.deň), 200 mg (3.deň) a 300 mg kvetiapínu (4.deň). Odporúčaná denná dávka je 300 mg. V klinických skúšaniach nebol pozorovaný vyšší prínos v skupine pacientov, ktorým sa podávala dávka 600 mg, v porovnaní so skupinou pacientov, ktorým sa podávala dávka 300 mg. V prípade znášanlivosti u jednotlivých pacientov klinické skúšania poukazujú na to, že sa má zvážiť zníženie dávky na minimálnu dávku 200 mg.

Ak je Quetiapin Sanecaindikovaný na liečbu depresívnych epizód v rámci bipolárnej afektívnej poruchy, liečbu má vykonávať lekár so skúsenosťami v liečbe bipolárnej afektívnej poruchy.

Prevencia opakovaného návratu bipolárnej afektívnej poruchy: Na prevenciu opakovaného návratu manických, depresívnych a zmiešaných epizód u bipolárnej afektívnej poruchy, pacienti, ktorí odpovedali na kvetiapín počas akútnej liečby bipolárnej poruchy, majú pokračovať v liečbe v rovnakej dávke. Dávka sa môže potom upraviť v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti u jednotlivého pacienta v rozsahu 300 až 800 mg/denne, podávanú dvakrát denne. Je dôležité, aby sa na udržiavaciu liečbu použila najnižšia efektívna dávka.

Starší pacienti

Tak ako iné antipsychotiká, Quetiapin Sanecasa má opatrne používať u starších pacientov, najmä počas úvodného dávkovacieho obdobia. Starší pacienti majú začať s dávkou 25 mg kvetiapínu denne. Dávka sa môže denne zvyšovať, v prírastkoch po 25 až 50 mg až na efektívnu dávku, ktorá je pravdepodobne nižšia ako u mladších pacientov.

Účinnosť a bezpečnosť nebola hodnotená u pacientov starších ako 65 rokov s depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej afektívnej poruchy.

Deti a dospievajúci

Neodporúča sa používať Quetiapin Sanecau detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov z dôvodu chýbajúcich údajov, ktoré by podporili používanie v tejto vekovej skupine. Dostupné dôkazy z placebom kontrolovaných skúšaní sú uvedené v častiach 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodenou funkciou obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Poškodenie funkcie pečene

Kvetiapín sa výrazne metabolizuje v pečeni, a preto sa má opatrne používať u pacientov so známym poškodením pečene, najmä počas úvodného dávkovacieho obdobia.

Pacienti so známym poškodením pečene majú začať liečbu s dávkou 25 mg Quetiapinu Saneca denne. Dávka sa má zvyšovať každý deň o 25 až 50 mg, až sa dosiahne účinná dávka, ktorá závisí od individuálnej klinickej odpovede a znášanlivosti pacienta.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1..

Súbežné používanie kvetiapínu a inhibítorov cytochrómu P450 (CYP) 3A4, akými sú inhibítory HIV proteázy, azolové antimykotiká, erytromycín, klaritromycín a nefazodón je kontraindikované (pozri tiež časť 4.5 Liekové a iné inerakcie).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deti a dospievajúci (vo veku 10 až 17 rokov)

Neodporúča sa používať Quetiapin Saneca u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov z dôvodu chýbajúcich údajov, ktoré by podporili používanie v tejto vekovej skupine. Klinické skúšania preukázali, že okrem známeho bezpečnostného profilu zisteného u dospelých (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky) sa niektoré nežiaduce udalosti vyskytli u detí a dospievajúcich vo vyššej frekvencii ako u dospelých (zvýšená chuť do jedla, zvýšenie prolaktínu v sére a extrapyramídové príznaky) a jedna nežiaduca udalosť nebola predtým pozorovaná v skúšaniach u dospelých (zvýšenie krvného tlaku). Tiež boli pozorované zmeny vo funkčných testoch štítnej žľazy u detí a dospievajúcich.

Okrem toho dlhodobé bezpečnostné následky liečby na rast a dozrievanie neboli skúmané dlhšie ako 28 týždňov. Dlhodobé následky na kognitívny a behaviorálny vývoj nie sú známe.

V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u detí a dospievajúcich pacientov sa kvetiapín spájal so zvýšenou incidenciou extrapyramídových symptómov (EPS) v porovnaní s placebom u pacientov liečených na schizofréniu a bipolárnu mániu (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Samovraždy/ myšlienky na samovraždu alebo zhoršenie klinického stavu

Pri depresii v rámci bipolárnej afektívnej poruchy je zvýšené riziko výskytu myšlienok na samovraždu, sebapoškodzovania a samovraždy (príhody spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva do doby, kým nastane významný ústup príznakov. Ak nedôjde k zlepšeniu stavu počas prvých niekoľkých týždňov liečby alebo dlhšieho obdobia, je potrebné pacientov starostlivo sledovať až do zlepšenia stavu. Je všeobecná klinická prax, že riziko samovraždy sa v počiatočných fázach uzdravovania môže zvýšiť.

V klinických štúdiách u pacientov s epizódami veľkej depresie v rámci bipolárnej afektívnej poruchy bolo pozorované zvýšené riziko príhod samovraždy u mladých dospelých pacientov vo veku menej ako 25 rokov, ktorí boli liečení kvetiapínom (3 %) v porovnaní so skupinou liečenou placebom (0%).

Somnolencia

Liečba kvetiapínom je spojená so somnolenciou a podobnými symptómami ako je sedácia (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky). V klinických skúšaniach počas liečby pacientov s bipolárnou depresiou, sa tieto príznaky prejavili počas prvých 3 dní liečby a boli prevažne miernej až stredne silnej intenzity. Pacienti s bipolárnou depresiou s výskytom somnolencie ťažkej intenzity môžu častejšie vyžadovať kontakt minimálne počas 2 týždňov od nástupu príznakov somnolencie alebo pokiaľ sa symptómy nezlepšia a v týchto prípadoch môže byť potrebné prerušenie liečby.

Kardiovaskulárne ochorenia

Quetiapin Saneca sa má podávať so zvýšenou opatrnosťou pacientom so známym kardiovaskulárnym ochorením, cerebrovaskulárnym ochorením alebo s inými stavmi, ktoré predisponujú ku vzniku hypotenzie. Quetiapin Saneca môže vyvolať ortostatickú hypotenziu predovšetkým pri úvodnom období titrovania dávky, to je viac časté u starších pacientov ako u mladších pacientov. V takomto prípade je potrebné titrovať dávku pomalšie alebo znížiť dávkovanie.

Predĺženie QT intervalu

V klinických skúšaniach a pri použití v súlade s SPC nebol kvetiapín spájaný s perzistentným zvýšením absolútneho QT intervalu. Avšak pri predávkovaní (pozri časť 4.9 Predávkovanie) bolo pozorované predĺženie QT intervalu. Podobne ako pri iných antipsychotikách, aj pri užívaní kvetiapínu je potrebná zvýšená opatrnosť pri jeho podávaní pacientom s kardiovaskulárnym ochorením alebo predĺženým QT intervalom v rodinnej anamnéze. Zvýšená opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní kvetiapínu s liekmi, ktoré môžu predĺžiť QT_cinterval a pri súbežnom podávaní s neuroleptikami, najmä u starších pacientov, pacientov s vrodeným syndrómom dlhého QT intervalu, s kongestívnym srdcovým zlyhávaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie).

Záchvaty

V kontrolovaných klinických skúšaniach sa nepozoroval rozdiel v incidencii záchvatov u pacientov liečených kvetiapínom alebo placebom. Podobne ako pri iných antipsychotikách, pri liečbe pacientov so záchvatmi v anamnéze sa odporúča zvýšená opatrnosť.

Extrapyramídové príznaky

V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov s epizódami veľkej depresie v rámci bipolárnej afektívnej poruchy bola v skupine pacientov, ktorí užívali kvetiapín, pozorovaná zvýšená incidencia extrapyramídových symptómov (EPS) v porovnaní so skupinou dostávajúcou placebo.

Tardívna dyskinéza

Tardívna dyskinéza je syndróm potenciálne ireverzibilných, mimovoľných, dyskinetických pohybov, ktoré sa môžu rozvinúť u pacientov, ktorí sú liečení antipsychotikami vrátane kvetiapínu. Ak sa objavia príznaky alebo prejavy tardívnej dyskinézy, je potrebné zvážiť redukciu dávky alebo prerušenie liečby kvetiapínom. Prejavy tardívnej dyskinézy sa po prerušení liečby môžu zhoršiť alebo sa dokonca prejaviť (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Malígny neuroleptický syndróm

Malígny neuroleptický syndróm súvisí s antipsychotickou liečbou, vrátane kvetiapínu (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky). Klinické prejavy zahŕňajú hypertermiu, narušenie mentálneho stavu, svalovú rigiditu, autonómnu instabilitu a zvýšenie kreatínfosfokinázy. V týchto prípadoch je potrebné prerušiť liečbu kvetiapínom a začať vhodnú liečbu.

Závažná neutropénia

V klinických skúšaniach s kvetiapínom bola menej často hlásená závažná neutropénia (počet neutrofilov <0,5 X 10⁹/l). Väčšina prípadov závažnej neutropénie sa vyskytla v priebehu niekoľkých mesiacov po začatí liečby kvetiapínom. Súvislosť s dávkou nie je zjavná. Počas postmarketingového sledovania viedlo prerušenie liečby kvetiapínom k ústupu leukopénie a/alebo neutropénie. Možné rizikové faktory neutropénie zahŕňajú preexistujúci znížený počet bielych krviniek (WBC) a anamnézu liekmi indukovanej neutropénie. Podávanie kvetiapínu sa má prerušiť u pacientov s počtom neutrofilov <1,0 x 10⁹/l. Pacienti majú byť pozorovaní na príznaky a prejavy infekcie a má sa u nich sledovať počet neutrofilov (pokiaľ neprekročí 1,5 x 10⁹/l) (pozri časť 5.1 Farmakodynamické vlastnosti).

Akútne abstinenčné reakcie

Po náhlom prerušení liečby kvetiapínom boli veľmi zriedkavo popísané akútne abstinenčné príznaky vrátane nevoľnosti, vracania, bolesti hlavy, hnačky, závratu, podráždenosti a insomnie. Tiež sa môže vyskytnúť rekurencia psychotických príznakov a hlásené boli prejavy porúch s mimovoľnými pohybmi (ako je akatízia, dystónia a dyskinéza). Preto sa odporúča ukončovať liečbu postupným znižovaním dávok po dobu 1 až 2 týždňov (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Interakcie

Pozri tiež časť 4.5 Liekové a iné interakcie.

Súbežné užívanie kvetiapínu spolu so silnými induktormi pečeňových enzýmov, ako je karbamazepín alebo fenytoín, značne znižuje plazmatické koncentrácie kvetiapínu, čo môže ovplyvniť účinnosť liečby kvetiapínom. Liečba kvetiapínom u pacientov, ktorí užívajú induktor pečeňových enzýmov sa má začať, len pokiaľ lekár zváži, že prínos liečby kvetiapínom preváži možné riziká z vysadenia liečby induktorom pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby každá zmena v liečbe induktorom bola postupná a v prípade potreby sa má nahradiť liekom, ktorý neindukuje pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný).

Hyperglykémia

Počas liečby kvetiapínom bola hlásená hyperglykémia alebo exacerbácia latentného diabetu. U diabetických pacientov a u pacientov s rizikovými faktormi vzniku diabetu mellitus sa odporúča príslušné klinické monitorovanie (pozri tiež časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Lipidy

V klinických skúšaniach s kvetiapínom bolo pozorované zvýšenie hladín triglyceridov, LDL cholesterolu a celkového cholesterolu a pokles hladín HDL cholesterolu (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky). Zmeny v lipidovom profile sa majú upraviť tak ako je to klinicky vhodné.

Starší pacienti so psychózou súvisiacou s demenciou

Kvetiapín nie je schválený na liečbu pacientov so psychózou súvisiacou s demenciou.

Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami v randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u dementnej populácie sa vyskytlo približne trojnásobne zvýšené riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí. Mechanizmus vzniku tohto zvýšenia nie je známy. Zvýšené riziko sa nemôže vylúčiť ani pre iné antipsychotiká alebo ďalšie populácie pacientov. Quetiapin Saneca sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody.

V metaanalýze atypických antipsychotík sa zistilo, že starší pacienti so psychózou vzniknutou v súvislosti s demenciou majú zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s placebom. Avšak v dvoch 10-týždňových placebom kontrolovaných skúšaniach s kvetiapínom, vykonaných u rovnakej populácie pacientov (n=710; priemerný vek: 83 rokov; vekové rozpätie: 56 - 99 rokov) bola incidencia mortality u pacientov liečených kvetiapínom 5,5 % v porovnaní s 3,2 % v skupine pacientov, ktorí dostávali placebo. Pacienti v tomto skúšaní zomierali z rôznych príčin, ktoré zodpovedali očakávaniam pre túto populáciu. Tieto údaje nedokazujú kauzálny vzťah medzi liečbou kvetiapínom a úmrtím u starších pacientov s demenciou.

Venózny trombembolizmus

Prípady venózneho trombembolizmu (VTE) boli hlásené u antipsychotík. Keďže sa u pacientov liečených antipsychotikami často vyskytujú získané rizikové faktory pre vznik VTE, pred začiatkom liečby s kvetiapínom a počas nej sa majú identifikovať všetky možné rizikové faktory pre vznik VTE a majú sa prijať preventívne opatrenia.

Účinky na pečeň

Ak vznikne žltačka, liečba kvetiapínom sa má prerušiť.

Súbežné ochorenie

Pri liečbe kvetiapínom bola hlásená dysfágia (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky) a aspirácia. I keď príčinná súvislosť s aspiračnou prneumóniou nebola stanovená, pacientom s rizikom aspiračnej pneumónie sa má podávať kvetiapín so zvýšenou opatrnosťou.

Doplňujúce informácie

Údaje o užívaní kvetiapínu v kombinácii s divalproexom alebo lítiom na liečbu stredne závažných až závažných foriem manických epizód sú obmedzené; avšak kombinovaná liečba bola dobre tolerovaná (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky a 5.1 Farmakodynamické vlastnosti). Údaje preukázali aditívny účinok v 3. týždni.

4.5 Liekové a iné interakcie

Vzhľadom na primárne účinky kvetiapínu na centrálny nervový systém je potrebné venovať zvýšenú pozornosť podávaniu Quetiapinu Saneca v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a s alkoholom.

Cytochróm P450 (CYP) 3A4 je hlavný enzým, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450. V interakčnom skúšaní so zdravými dobrovoľníkmi sa po súbežnom podaní ketokonazolu, CYP3A4 inhibítora a kvetiapínu (v dávke 25 mg) zistilo 5 - 8-násobné zvýšenie AUC kvetiapínu. Preto je súbežné podávanie kvetiapínu a inhibítorov CYP3A4 (inhibítory HIV-proteázy, azolové antimykotiká, erytromycín, klaritromycín a nefazodón) kontraindikované.

Tiež sa neodporúča užívať kvetiapín spolu s grapefruitovou šťavou.

Kvetiapín neindukoval pečeňové enzýmové systémy zainteresované v metabolizme antipyrínu.

V klinických skúšaniach zameraných na sledovanie farmakokinetiky, v ktorých sa podávali opakované dávky kvetiapínu pred a počas liečby karbamazepínom (známy induktor pečeňových enzýmov), súbežne podaný karbamazepín výrazne zvýšil klírens kvetiapínu. Toto zvýšenie klírensu znižuje systémovú expozíciu kvetiapínu (zistené pomocou AUC) priemerne na 13 % hodnôt zistených u pacientov, ktorým sa podával kvetiapínsamostatne; u niektorých pacientov sa pozorovalo ešte väčšie zníženie. V dôsledku tejto interakcie sú plazmatické koncentrácie kvetiapínu nízke, čo môže ovplyvniť účinnosť liečby kvetiapínom.

Súbežné užívanie kvetiapínu s fenytoínom (ďalší induktor mikrozomálnych enzýmov) spôsobilo zvýšenie klírensu kvetiapínu približne o 450 %. Pacientom, ktorí užívajú induktory pečeňových enzýmov, sa má podávať kvetiapín iba v tom prípade, ak lekár zváži, že prínos liečby prevýši možné riziko z vysadenia induktora pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby akákoľvek zmena v liečbe induktorom bola postupná, niekedy je potrebné zameniť induktor za liek neindukujúci pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný) (pozri tiež časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Farmakokinetika kvetiapínu nebola významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní antidepresív imipramínu (známy inhibítor CYP2D6) alebo fluoxetínu (známy inhibítor CYP3A4, CYP2D6).

Farmakokinetika kvetiapínu nebola významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní s antipsychotikami risperidónom alebo haloperidolom. Súbežné podávanie kvetiapínu a tioridazínu spôsobuje zvýšený klírens kvetiapínu približne o 70 %.

Farmakokinetika kvetiapínu nebola ovplyvnená súbežným podávaním cimetidínu, známeho inhibítora enzýmu P450.

Farmakokinetika lítia nebola ovplyvnená súbežným podávaním kvetiapínu.

Farmakokinetika kyseliny valproovej (ako valproátu semisodného) a kvetiapínu nebola ovplyvnená v klinicky relevantnej miere, ak sa podali súbežne. Valproát semisodný je stabilná koordinačná látka pozostávajúca z valproátu sodného a kyseliny valproovej v molárovom pomere 1:1.

Formálne interakčné skúšania s bežne podávanými liekmi ovplyvňujúcimi kardiovaskulárny systém sa nevykonali.

Zvýšená opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré môžu vyvolať elektrolytovú dysbalanciu alebo predĺžiť QT interval.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Bezpečnosť a účinnosť kvetiapínuu gravidných žien nebola stanovená. V skúškach na zvieratách sa doteraz nezistili žiadne škodlivé účinky, aj keď možné účinky na zrak plodu neboli hodnotené. Preto sa môže kvetiapínpodávať počas gravidity iba vtedy, ak prínosy liečby prevýšia možné riziká.

Novorodenci, ktorí boli vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Quetiapinu Saneca) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku vedľajších reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania od pôrodu. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Nie je známe, do akej miery sa kvetiapín vylučuje do materského mlieka. Z toho dôvodu sa ženám, ktoré dojčia, neodporúča, aby užívali Quetiapin Saneca počas dojčenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Keďže kvetiapín pôsobí v prvom rade na centrálny nervový systém, môže ovplyvňovať činnosti vyžadujúce mentálnu bdelosť a môže vyvolať sommolenciu. Preto sa pacientom neodporúča viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje, kým nie je známa ich individuálna citlivosť na liek.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky pri liečbekvetiapínom sú sommolencia, závrat, suchosť v ústach, mierna asténia, zápcha, tachykardia, ortostatická hypotenzia a dyspepsia.

Podobne ako pri iných antipsychotikách, aj pri užívaní kvetiapínusa vyskytlo zvýšenie hmotnosti, synkopa, malígny neuroleptický syndróm, leukopénia, neutropénia a periférny edém.

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencie za použitia nasledovnej konvencie:

veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100, < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000, < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000, < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Časté: leukopénia¹

Menej časté: eozinofília, trombocytopénia

Neznáme: neutropénia¹

Poruchy imunitného systému

Menej časté: hypersenzitivita

Veľmi zriedkavé: anafylaktická reakcia⁶

Poruchy endokrinného systému

Časté: hyperprolaktinémia¹⁶

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: zvýšená chuť do jedla

Veľmi zriedkavé: diabetes mellitus^{1,5, 6}

Psychické poruchy

Časté: neobvyklé sny a nočné mory

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: závrat^4,,¹⁷ somnolencia^{2, 17}, bolesť hlavy

Časté:synkopa^{4, 17}, extrapyramídové symptómy^{1, 13}, dyzartria

Menej časté:epileptický záchvat¹, syndróm nepokojných nôh, tardívna dyskinéza¹

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: tachykardia⁴

Poruchy oka

Časté: nejasné videnie

Poruchy ciev

Časté: ortostatická hypotenzia^{4, 17}

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: rinitída

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: suchosť v ústach

Časté: zápcha, dyspepsia

Menej časté: dysfágia⁸

Poruchy pečeňe a žlčových ciest

Zriedkavé: žltačka⁶

Veľmi zriedkavé: hepatitída⁶

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: angioedém⁶, Stevensov-Johnsonov syndróm⁶

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé: priapizmus, galaktorea

Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období

Neznáme:novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté: abstinenčné príznaky ^{1, 10}

Časté: mierna asténia, periférny edém, podráždenosť

Zriedkavé: malígny neuroleptický syndróm¹

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté:zvýšené hladiny triglyceridov v sére¹¹, zvýšené hladiny celkového cholesterolu (hlavne LDL-cholesterolu)¹², zníženie hladín HDL-cholesterolu¹⁸, zvýšenie hmotnosti⁹

Časté:zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST)³, znížený počet neutrofilov, hladiny krvnej glukózy zvýšené k hodnotám hyperglykémie⁷

Menej časté:zvýšenie hladín ‑GT³, znížený počet krvných dostičiek¹⁴

Zriedkavé: zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy¹⁵, venózny trombembolizmus¹

(1) Pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

(2) Počas prvých dvoch týždňov liečby sa môže vyskytnúť ospalosť, ktorá pri pokračovaní v liečbe kvetiapínom zvyčajne ustúpi.

(3) U niektorých pacientov užívajúcich kvetiapín bolo pozorované asymptomatické zvýšenie sérových transamináz (ALT, AST) alebo hladín gama-GT.

(4) Kvetiapín môže rovnako ako ďalšie antipsychotiká, ktoré spôsobujú blokádu alfa₁-adrenergných receptorov často vyvolať ortostatickú hypotenziu spojenú so závratom, tachykardiou a u niektorých pacientov so synkopou, najmä pri úvodnej titrácii dávky (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

(5) Exacerbácia latentného diabetu bola hlásená vo veľmi zriedkavých prípadoch.

(6) Výpočet frekvencie týchto nežiaducich účinkov bol prevzatý len z postmarketingových údajov.

(7) Hladina glukózy v krvi nalačno 7,0 mmol/l alebo hladina glukózy v krvi po jedle 11,1 mmol/l v najmenej jednom prípade.

(8) Zvýšenie rýchlosti dysfágie pri užívaní kvetiapínu v porovnaní s placebom bolo pozorované v klinických skúšaniach pri liečbe bipolárnej depresie.

(9) Na základe zvýšenia hmotnosti o viac ako 7 % oproti počiatočnej hodnote. Vyskytuje sa prevažne v prvých týždňoch liečby u dospelých.

(10) Nasledujúce symptómy z vysadenia boli najčastejšie pozorované v akútnych, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach pri monoterapii, ktoré hodnotili príznaky z vysadenia: insomnia, nauzea, bolesť hlavy, hnačka, vracanie, závrat a podráždenosť. Po 1 týždni po vysadení výskyt týchto účinkov významne poklesol.

(11) Triglyceridy ≥ 200 mg/dl (³2,258 mmol/l)(pacienti vo veku ≥ 18 rokov) alebo ≥ 150 mg/dl (≥1,694 mmol/l)(pacienti vo veku <18 rokov) aspoň v jednom prípade.

(12) Cholesterol ≥ 240 mg/dl (³6,2064 mmol/l) (pacienti vo veku ≥18 rokov) alebo ≥ 200 mg/dl (³ 5,172 mmol/l) (pacienti vo veku < 18 rokov) aspoň v jednom prípade. Zvýšenie hladín LDL‑cholesterolu o  30 mg/dL (0,769 mmol/l) bolo pozorované veľmi často. Priemerná hodnota zmeny medzi pacientmi, u ktorých bolo toto zvýšenie pozorované, bola 41,7 mg/dl (1,07 mmol/l).

(13) Pozri text nižšie

(14) Krvné doštičky 100×10⁹/l aspoň v jednom prípade.

(15) Na základe hlásenia nežiaducich účinkov z klinických skúšaní, zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy ktoré nesúvisí s malígnym neuroleptickým syndrómom.

(16) Hladiny prolaktínu (pacienti vo veku > 18 rokov): vždy > 20 g/l (> 869,56 pmol/l)

u mužov a > 30 g/l (> 1304,34 pmol/l) u žien.

(17) Môže viesť k pádom.

(18) HDL-cholesterol: vždy < 40 mg/dl (1,025 mmol/l) u mužov, < 50 mg/dL (1,282 mmol/l) u žien.

Pri užívaní neuroleptík boli veľmi zriedkavo hlásené prípady predĺženia QT intervalu, ventrikulárnej arytmie, náhleho nevysvetliteľného úmrtia, zástavy srdca a torsades de pointesa považujú sa za účinky danej skupiny (pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

V krátkodobých, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach zameraných na liečbu pacientov s bipolárnou depresiou bola celková incidencia extrapyramídových symptómov 8,9 % pre kvetiapín v porovnaní s 3,8 % pre placebo, hoci incidencia jednotlivých nežiaducich udalostí bola celkovo nízka a nepresiahla 4 % v žiadnej z liečených skupín. V krátkodobých, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach zameraných na liečbu pacientov so schizofréniou a bipolárnou mániou bola celková incidencia extrapyramídových symptómov porovnateľná s placebom (schizofrénia: 7,8 % pre kvetiapín a 8,0 % pre placebo; bipolárna mánia: 11,2 % pre kvetiapín a 11,4 % pre placebo).

Liečba kvetiapínom bola spojená s miernym od dávky závislým poklesom hladín tyreoidálnych hormónov, hlavne celkového T₄a voľného T₄. Pokles celkového T₄a voľného T₄bol najväčší počas prvých 2 až 4 týždňov liečby kvetiapínom a v priebehu ďalšieho dlhodobého užívania sa už ďalej neznižoval. Takmer vo všetkých prípadoch bolo vysadenie kvetiapínu sprevádzané zmenou účinku na celkový a voľný T₄, bez závislosti na dĺžke liečby. Menšie poklesy celkového T₃a reverzného T₃ boli pozorované iba pri vyšších dávkach. Hladiny TBG (thyroxine-binding globuline) neboli ovplyvnené a všeobecne sa nezaznamenalo ani žiadne recipročné zvýšenie hladín TSH (thyroid stimulating hormone), bez žiadnych náznakov, že by kvetiapín mohol spôsobiť klinické prejavy hypotyreoidizmu.

Deti a dospievajúci (vo veku 10 až 17 rokov)

Rovnaké nežiaduce účinky, ktoré sú popísané vyššie u dospelých, sa môžu vyskytovať aj u detí a dospievajúcich. Nasledujúca tabuľka sumarizuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytujú vo vyššej frekvencii u detí a dospievajúcich pacientov (vo veku 10 – 17 rokov) ako u dospelej populácie alebo nežiaduce účinky, ktoré neboli zistené u dospelej populácie. Frekvencie nežiaducich účinkov sú zoradené nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100, < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000, < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000, < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi časté: zvýšená chuť do jedla

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: zvýšenie hladiny prolaktínu¹, zvýšenie krvného tlaku²

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: extrapyramídové príznaky³

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: podráždenosť⁴

(1) Hladiny prolaktínu (pacienti vo veku < 18 rokov): vždy > 20 µg/l (> 869,56 pmol/l) muži; > 26 µg/l (> 1130,428 pmol/l) ženy. U menej ako 1% pacientov bola hladina prolaktínu zvýšená > 100 µg/l.

(2) Na základe posunutia nad klinicky významnými prahmi (upravené podľa Národného inštitútu pre zdravotné kritériá) alebo zvýšenia > 20 mmHg pre systolický alebo > 10 mmHg pre diastolický krvný tlak v akomkoľvek čase v dvoch (3 – 6 týždňov trvajúcich) placebom kontrolovaných skúšaniach u detí a dospievajúcich.

(3) Pozri časť 5.1 Farmakodynamické vlastnosti.

(4) Poznámka: Frekvencia je rovnaká ako pozorovaná u dospelých pacientov, ale podráždenosť môže byť pripisovaná rozdielnym klinickým implikáciám u detí a dospievajúcich v porovnaní s dospelými pacientmi.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V klinických skúšaniach bolo hlásené prežitie po predávkovaní až do 30 g kvetiapínu. U mnohých pacientov, ktorí sa predávkovali, nebol hlásený nežiaduci účinok alebo sa plne zotavili z hlásených udalostí. Úmrtie bolo hlásené v klinických skúšaniach po predávkovaní 13,6 g a v postmarketingovom hodnotení pri dávke len 6 g samotného kvetiapínu. V postmarketingovom hodnotení sa zaznamenali veľmi zriedkavé prípady predávkovania samotným kvetiapínom, ktorých následkom bola smrť alebo kóma, alebo predĺženie QT intervalu.

U pacientov s preexistujúcim závažným kardiovaskulárnym ochorením môže byť zvýšené riziko účinkov z predávkovania.

Vo všeobecnosti, opísané prejavy a príznaky zodpovedajú zvýrazneným známym farmakologickým účinkom lieku, napr. ospalosť a útlm, tachykardia a hypotenzia.

Kvetiapín nemá špecifické antidotum. V prípade ťažkej intoxikácie je potrebné zvážiť možnosť použitia viacerých liekov, a odporúča sa intenzívna starostlivosť, vrátane zabezpečenia a udržiavania priechodnosti dýchacích ciest, prísunu kyslíka a dostatočnej ventilácie, pravidelného sledovania a podpory kardiovaskulárneho systému.Prevencia absorpcie nadmernej dávky sa síce neskúmala, no môže sa zvážiť výplach žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívami.

Lekársky dohľad a sledovanie životných funkcií musí pokračovať až do úplného vyliečenia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká, diazepíny, oxazepíny a tiazepíny

ATC kód: N05AH04

Mechanizmus účinku

Kvetiapín je atypicky pôsobiace antipsychotikum. Kvetiapín a aktívny humánny plazmatický metabolit norkvetiapín reaguje s celým radom neurotransmiterových receptorov. Kvetiapín a norkvetiapín má afinitu k serotonínovým (5HT₂) a k dopamínovým D₁a D₂receptorom v mozgu. V porovnaní so štandardnými antipsychotikami, klinické antipsychotické vlastnosti kvetiapínua jeho slabé extrapyramídové účinky (EPS) sa pripisujú práve kombinácii receptorového antagonizmu s vyššou selektivitou pre 5-HT₂oproti D₂-receptorom. Okrem toho norkvetiapín má vysokú afinitu k transportéru norepinefrínu (NET). Kvetiapín a norkvetiapín majú tiež vysokú afinitu k histamínovým a adrenergickým α₁-receptorom a nízku afinitu k adrenergickým α₂-receptorom a serotonínovým 5-HT₁A receptorom. Kvetiapín nevykazuje zjavnú afinitu k cholinergickým, muskarínovým ani benzodiazepínovým receptorom.

Farmakodynamické účinky

Kvetiapín je účinný v testoch na zistenie antipsychotického účinku, akými sú napr. testy na podmienené obranné reflexy. Kvetiapín tiež blokuje účinky dopamínových agonistov, čo sa prejavilo na základe behaviorálnych hodnotení a elektrofyziologických meraní a zvyšuje koncentráciu dopamínových metabolitov, čo je neurochemický index blokády D₂receptorov.

V predklinických testoch určených na predikciu vyvolania EPS, kvetiapín sa nepodobá štandardným antipsychotikám a má profil atypického antipsychotika. Pri dlhodobom podávaní kvetiapínu nevzniká supersenzitivita dopamínových D₂receptorov. Pri podávaní dávok, ktoré dostatočne blokujú D₂receptory dochádza len k slabej katalepsii. Kvetiapín má pri dlhodobom podávaní selektívny účinok na limbický systém, pretože blokuje depolarizáciu A10 mezolimbických neurónov, nepôsobí však na A9 nigrostriatálne dopamínergické neuróny. Pri akútnom a chronickom podávaní opiciam rodu Cebus, po predchádzajúcej senzibilizácii haloperidolom alebo bez neho, vykazuje kvetiapín minimálnu tendenciu k vyvolaniu dystonických reakcií.

Do akej miery prispieva metabolit norkvetiapín k farmakologickému účinku kvetiapínu u ľudí nie je známe.

Klinická účinnosť

V troch placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s pacientmi so schizofréniou, vrátane jednej kde sa použili dávky kvetiapínu v rozsahu od 75 do 750 mg/deň, sa nezistil rozdiel v incidencii EPS alebo v spotrebe súbežne podávaných anticholinergík medzi skupinami pacientov, ktorí dostávali kvetiapín alebo placebo.

V štyroch placebom kontrolovaných klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotil účinok kvetiapínu na liečbu bipolárnej mánie až do 800 mg denne, pričom v dvoch skúšaniach sa podával ako monoterapia a v dvoch ako kombinovaná liečba spolu s lítiom alebo divalproexom, sa nezistil rozdiel v incidencii EPS a v spotrebe súbežne podávaných anticholinergík medzi skupinami pacientov s liečbou kvetiapínom alebo placebom.

V klinických skúšaniach sa kvetiapín preukázal ako účinný v liečbe pozitívnych a negatívnych príznakov schizofrénie. V jednom skúšaní oproti chlórpromazínu a v dvoch oproti haloperidolu, kvetiapín preukázal podobnú krátkodobú účinnosť.

V klinických skúšaniach sa preukázalo, že kvetiapín je účinný v monoterapii alebo ako prídavná liečba pri znižovaní manických príznakov u pacientov s bipolárnou mániou. Priemerná stredná dávka kvetiapínu v poslednom týždni bola u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu, približne 600 mg denne a približne 85 % týchto pacientov dostávalo dávku v rozmedzí 400 – 800 mg denne.

V 4 klinických skúšaniach u pacientov s depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej afektívnej poruchy I alebo bipolárnej afektívnej poruchy II, s rýchlym cyklickým priebehom alebo bez nej, sa u 51 % pacientov liečených kvetiapínom pozorovalo aspoň 50 % zlepšenie v celkovom skóre MADRS v 8. týždni v porovnaní s 37 % pacientmi, ktorým sa podávalo placebo. Antidepresívny účinok bol významný v 8. dni liečby (1. týždeň). Zaznamenaných bolo menej epizód mánie vyžadujúcej naliehavú liečbu pri kvetiapíne ako pri placebe. V pokračujúcej liečbe sa antidepresívny účinok udržal u pacientov, ktorí boli liečení kvetiapínom (priemerné trvanie liečby 30 týždňov). Kvetiapín znížil riziko opakovaného návratu náladových (manických alebo depresívnych) udalostí o 49 %. Kvetiapín bol účinnejší v porovnaní s placebom v liečbe symptómov úzkosti v rámci bipolárnej depresie, čo bolo posúdené ako priemerná zmena od začiatku liečby do 8. týždňa liečby v celkovom skóre HAM-A.

V jednom dlhodobom skúšaní (až do 2 rokov trvania liečby, priemerná expozícia kvetiapínom 191 dní) hodnotiacom prevenciu opakovaných návratov u pacientov s manickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami nálady bol kvetiapín účinnejší ako placebo v predĺžení času opakovaného návratu akejkoľvek náladovej udalosti (manickej, depresívnej alebo zmiešanej) u pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou I. Počet pacientov s výskytom náladovej udalosti bol 91 (22,5 %) v skupine liečenej kvetiapínom, 208 (51,5 %) v skupine, v ktorej sa podávalo placebo a 95 (26,1 %) v skupine liečenej lítiom. Ak sa u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu kvetiapínom, porovnávala pokračujúca liečba kvetiapínom a jej zámena na lítium, výsledky poukazujú na to, že zámena na liečbu lítiom sa nepreukázala byť spojitá s predĺžením času opakovaného návratu náladovej udalosti.

V dvoch klinických skúšaniach zameraných na prevenciu recidívy sa porovnávala účinnosť kvetiapínu v kombinácii so stabilizátormi nálady u pacientov s manickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami. Kombinácia s kvetiapínom preukázala lepšiu účinnosť ako monoterapia stabilizátormi nálady čo sa týka predĺženia času do návratu ochorenia ktorejkoľvek z porúch nálady (manickej, zmiešanej alebo depresívnej). Riziko recidívy udalostí bolo znížené o 70 %. Kvetiapín sa podával 2-krát denne v celkovej dávke 400 mg až 800 mg denne v kombinácii s lítiom alebo valproátom.

V placebom kontrolovaných monoterapeutických klinických skúšaniach u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥1,5x10⁹/l bola incidencia minimálne jedného prípadu počtu neutrofilov <1,5x10⁹/l u pacientov liečených kvetiapínom 1,72 % v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 0,73 %. Vo všetkých klinických skúšaniach (placebom kontrolovaných, otvorených, aktívne kontrolovaných; u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥1,5x10⁹/l) bola incidencia minimálne jedného prípadu počtu neutrofilov <0,5x10⁹/l u pacientov liečených kvetiapínom 0,21 % a u pacientov užívajúcich placebo 0 % a incidencia ≥0,5 -<1,0 x 10⁹/l bola u pacientov liečených kvetiapínom 0,75 % a u pacientov užívajúcich placebo 0,11 %.

Deti a dospievajúci (vo veku 10 až 17 rokov)

Účinnosť a bezpečnosť kvetiapínu sa študovala v 3 týždňovom placebom kontrolovanom skúšaní zameranom na liečbu mánie (n = 284 pacientov z USA, vo veku 10 – 17 rokov). Približne 45 % populácie pacientov malo ďalšiu diagnózu ADHD. Okrem toho sa vykonalo 6 týždňové placebom kontrolované skúšanie zamerané na liečbu schizofrénie (n = 222 pacientov, vo veku 13 – 17 rokov). V obidvoch skúšaniach boli vylúčení pacienti so známou chýbajúcou odpoveďou na kvetiapín. Liečba kvetiapínom sa začala s dávkou 50 mg/deň a na 2. deň sa dávka zvýšila na 100 mg/deň, následne bola dávka titrovaná na cieľovú dávku (mánia 400 – 600 mg/deň; schizofrénia 400 – 800 mg/deň) po 100 mg prírastkoch denne, pričom sa dávka podávala dvakrát alebo trikrát denne.

V skúšaní zameranej na mániu bol rozdiel v priemernej zmene LS oproti počiatočnej hodnote v celkovom skóre YMRS (aktívne liečivo mínus placebo) -5,21 pre kvetiapín v dávke 400 mg/deň a -6,56 pre kvetiapín 600 mg/deň. Miery odpovede (zlepšenie YMRS ≥50 %) boli 64 % pre kvetiapín v dávke 400 mg/deň, 58 % pre 600 g/deň a 37 % pre rameno s placebom.

V skúšaní so schizofréniou bol rozdiel v priemernej zmene LS oproti počiatočnej hodnote v celkovom skórePANSS (aktívne liečivo mínus placebo) -8,16 pre kvetiapín v dávke 400 mg/deň a -9,29 pre kvetiapín 800 mg/deň. Ani nízky (400 mg/deň) ani vysoký (800 mg/deň) dávkovací režim s kvetiapínom nebol účinnejší v porovaní s placebom s ohľadom na percento pacientov dosahujúcich odpoveď, ktorá bola definovaná ako ≥30 % zníženie v celkovom skóre PANSS od začiatku liečby. Pri liečbe mánie aj schizofrénie vysoké dávky viedli k numericky nižším mieram odpovede.

V tejto vekovej skupine nie sú dostupné žiadne údaje o udržaní účinku alebo prevencii opakovaných návratov.

26-týždňové otvorené pokračovanie akútnych skúšaní (n = 380 pacientov) s kvetiapínom s flexibilnou dávkou 400 – 800 mg/deň poskytlo doplňujúce údaje o bezpečnosti. Hlásené bolo zvýšenie krvného tlaku u detí a dospievajúcich a zvýšenie chuti do jedla, extrapyramídové príznaky a zvýšenie sérového prolaktínu bolo hlásené s vyššou frekvenciou u detí a dospievajúcich ako u dospelých pacientov (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní a časť 4.8).

Extrapyramídové príznaky

V krátkodobom placebom kontrolovanom monoterapeutickom skúšaní u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) so schizofréniou bola sumárna incidencia extrapyramídových príznakov 12,9 % pre kvetiapín a 5,3 % pre placebo, avšak incidencia jednotlivých nežiaducich udalostí (napr. akatízia, tremor, extrapyramídová porucha, hypokinézia, nepokoj, psychomotorická hyperaktivita, svalová rigidita, dyskinézia) v každej liečebnej skupine neprekračovala 4,1 %. V krátkodobom placebom kontrolovanom monoterapeutickom skúšaní u detí a dospievajúcich pacientov (vo veku 10 – 17 rokov) s bipolárnou mániou bola sumárna incidencia extrapyramídových príznakov 3,6 % pre kvetiapín a 1,1 % pre placebo. V dlhodobom otvorenom skúšaní zameranom na schizofréniu a bipolárnu mániu bola sumárna incidencia extrapyramídových príznakov (EPS), ktoré si vyžadovali naliehavú liečbu, 10 %.

Zvýšenie telesnej hmotnosti

V krátkodobých klinických skúšaniach u pediatrických pacientov (vo veku 10 – 17 rokov) sa u 17 % pacientov liečených kvetiapínom a 2,5 % pacientov, ktorým sa podávalo placebo zistilo ≥7 % zvýšenie telesnej hmotnosti. Pri zohľadnení normálneho rastu po dlhý čas, pri stanovení klinicky signifikantnej zmeny sa použilo zvýšenie o najmenej 0,5 štandardnej odchýlky v hodnote BMI (Body Mass Index) indexu od začiatku liečby; 18,3 % pacientov, ktorí boli liečení kvetiapínom po dobu najmenej 26 týždňov spĺňalo tieto kritériá.

Samovraždy/ myšlienky na samovraždu alebo zhoršenie klinického stavu

V krátkodobých placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pediatrických pacientov so schizofréniou bola incidencia udalostí spojených so samovraždou 1,4 % (2/247) pre kvetiapín a 1,3 % (1/75) pre placebo u pacientov <18 rokov. V krátkodobých placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pediatrických pacientov s bipolárnou mániou bola incidencia udalostí vo vzťahu so samovraždou 1,0 % (2/193) pre kvetiapín a 0 % (0/90) pre placebo u pacientov <18 rokov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Kvetiapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a rozsiahlo sa metabolizuje. Biologická dostupnosť kvetiapínu nie je signifikantne ovplyvnená príjmom potravy. Približne 83 % kvetiapínu sa viaže na plazmatické bielkoviny. Maximálne rovnovážne molárne koncentrácie aktívneho metabolitu N-dezalkyl-kvetiapínu predstavujú 35 % koncentrácií kvetiapínu. Eliminačný polčas je približne 7 hodín pre kvetiapín a 12 hodín pre norkvetiapín.

Klinické skúšania preukázali, že kvetiapín je účinný, ak sa podáva dvakrát denne. Tento výsledok podporili aj údaje zo štúdie, využívajúcej pozitrónovú emisnú tomografiu (PET), pri ktorej sa zistilo, že obsadenie 5-HT₂a D₂receptorov kvetiapínom sa udržiava až do 12 hodín.

Farmakokinetika kvetiapínu a norkvetiapínu je v rámci schváleného dávkového rozpätia lineárna. Kinetika kvetiapínu je rovnaká u mužov aj žien.

Stredná hodnota klírensu kvetiapínu u starších ľudí je asi o 30 - 50 % nižšia ako u ľudí vo veku 18 – 65 rokov.

U osôb s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min/1,73 m²) je stredný klírens kvetiapínu v plazme asi o 25 % nižší, ale individuálne hodnoty klírensu sú v rozmedzí hodnôt

u zdravých jedincov. Menej ako 5 % priemernej molárnej dávkovej frakcie voľného kvetiapínu a aktívneho plazmatického metabolitu norkvetiapínu sa vylučuje močom.

Kvetiapín sa intenzívne metabolizuje, po podaní rádioaktívne označeného kvetiapínu je možné v moči alebo v stolici nájsť menej ako 5 % pôvodnej zlúčeniny v nezmenenej forme. Asi 73 % rádioaktívne značenej látky sa vylúči močom a 21 % stolicou. U osôb so známym poškodením pečene (kompenzovaná alkoholická cirhóza) je stredný klírens kvetiapínu asi o 25 % nižší. Keďže sa kvetiapín intenzívne metabolizuje v pečeni, očakávajú sa zvýšené plazmatické hladiny u pacientov s poškodením pečene. U týchto pacientov je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania).

In vitro skúškyukázali, že hlavným enzýmom, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450, je CYP3A4. Norkvetiapín sa tvorí a vylučuje najmä pomocou CYP3A4.

V skúšaní s mnohonásobnými dávkami u zdravých dobrovoľníkov, v ktorej sa posudzovali farmakokinetiky kvetiapínu pred a počas liečby ketokonazolom sa zistilo, že súbežné podávanie ketokonazolu viedlo k zvýšeniu priemernej C_maxkvetiapínu o 235 % a AUC kvetiapínu o 522 % pri korešpondujúcom znížení priemerného perorálneho klírensu o 84 %. Priemerný polčas kvetiapínu sa zvýšil z 2,6 na 6,8 hodín, ale priemerný t_maxzostal bez zmien.

Kvetiapín a niekoľko jeho metabolitov (vrátane norkvetiapínu) sú slabými inhibítormi aktivít ľudského cytochrómu P450 1A2, 2C9, 2C19, 2D6 a 3A4 v podmienkach in vitro. In vitro CYP inhibícia bola pozorovaná iba v koncentráciách približne 5 – 50-krát vyšších, ako sú koncentrácie dosiahnuté u človeka pri dávke v rozmedzí od 300 do 800 mg denne. Na základe výsledkov týchto prác in vitrosa zdá nepravdepodobné, že by súbežné podávanie kvetiapínu a iných liečiv viedlo ku klinicky signifikantnej liekovej inhibícii metabolizmu druhého lieku, ktorý je tiež sprostredkovaný cytochrómom P450. Zo štúdií na zvieratách sa zdá, že kvetiapín môže indukovať cytochróm P450. V špecifickom interakčnom skúšaní so psychotickými pacientmi sa však nezistilo žiadne zvýšenie aktivity cytochrómu P450 po podaní kvetiapínu.

Deti a dospievajúci (vo veku 10 až 17 rokov)

Farmakokinetické údaje boli zozbierané u 9 detí vo veku 10 – 12 rokov a 12 dospievajúcich, ktorí boli na stabilnej liečbe so 400 mg kvetiapínu dvakrát denne. Plazmatické koncentrácie kvetiapínu v rovnovážnom stave po normalizácii dávky boli u detí a dospievajúcich (vo veku od 10 do 17 rokov) podobné ako u dospelých, pričom hodnota C_maxbola u detí na hornej hranici hodnôt pozorovaných u dospelých.V porovnaní s dospelými pacientmi boli u detí (vo veku 10 – 12 rokov) hodnoty AUC aktívneho metabolitu, norkvetiapínu, vyššie o približne 62 % a C_maxo 49 %, u dospievajúcich boli hodnoty AUC vyššie o 28 % a C_maxo 14 %.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V niekoľkých in vitro a in vivo testoch sa nedokázala genotoxicita. Pri podávaní klinicky významných dávok laboratórnym zvieratám sa zistili nasledovné odchýlky, ktoré sa však v dlhodobých klinických skúškach nepotvrdili:

U potkanov sa pozorovalo ukladanie pigmentu do tkaniva štítnej žľazy; u opíc rodu Cynomolgussa pozorovala hypertrofia tyreoidálnych folikulárnych buniek, zníženie plazmatických hladín T₃, znížená koncentrácia hemoglobínu a červených a bielych krviniek; u psov sa pozoroval zákal šošovky a katarakty.

Tieto zistenia treba zvážiť pri porovnávaní prínosu liečby kvetiapínom a možného rizika pre pacienta.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Mikrokryštalická celulóza

Povidón 25

Krospovidón typu A

Karbomér

Koloidný oxid kremičitý, bezvodý

Magnéziumstearát

Obal tablety:

Quetiapin Saneca 25 mg:

Hypromelóza 6 cp

Hypromelóza 5 cp

Oxid titaničitý, E 171

Makrogol 400

Makrogol 6000

Žltý oxid železitý, E 172

Červený oxid železitý, E172

Quetiapin Saneca 100 mg:

Hypromelóza 6 cp

Oxid titaničitý, E 171

Makrogol 400

Žltý oxid železitý, E 172

Červený oxid železitý, E172

Quetiapin Saneca 200 mg, 300 mg, 400 mg:

Hypromelóza 6 cp

Oxid titaničitý, E 171

Makrogol 400

6.2 Inkompability

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Quetiapin Saneca 25 mg, 100 mg, 200 mg, 300 mg:

4 roky

Quetiapin Saneca 400 mg:

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Quetiapin Saneca 25 mg, 100 mg, 200 mg, 300 mg:

Blister: priehľadný PVC/PVDC rigidný/Al a alternatívne priehľadný PVC rigidný/Al; papierová škatuľka

Veľkosť balenia: 30, 60, 100 alebo 500 filmom obalených tabliet

Quetiapin Saneca 400 mg:

Biela HDPE fľaša s polyetylénovým skrutkovacím uzáverom s trhacím pásikom, papierová škatuľka

Veľkosť balenia: 30, 60, 100 filmom obalených tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Saneca Pharmaceuticals a.s.

Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Quetiapin Saneca 25 mg: 68/0026/11-S

Quetiapin Saneca 100 mg: 68/0027/11-S

Quetiapin Saneca 200 mg: 68/0028/11-S

Quetiapin Saneca 300 mg: 68/0029/11-S

Quetiapin Saneca 400 mg: 68/0030/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 02. 02. 2011

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2015