Príloha č. 2 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev. č.2130//2005

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťváš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám a nemali by ste ho dávať nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

V tejto písomnej informácií pre používateľov:

1. Čo je Ranisan® 150 mga na čo sa používa.

2. Skôr, ako užijete Ranisan® 150 mg.

3. Ako užívať Ranisan® 150 mg.

4. Možné vedľajšie účinky.

5. Uchovávanie Ranisan® 150 mg.

6. Ďalšie informácie

RANISAN^®150 mg

(Ranitidini hydrochloridum)

filmom obalené tablety

Liečivo je:1 obalená tableta obsahuje 168 mg hydrochloridu ranitidinu, čo zodpovedá 150 mg ranitidínu.

Ďalšie zložky sú:magnesii stearas (magnéziumstearát), titanii dioxidum (dioxid titaničitý E171), hypromellosum 2506/5 (hypromelóza 2506/5), hypromellosum 2506/15 (hypromelóza 2506/15), maydis amylum (kukuričný škrob), cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza), copovidonum (kopovidón), povidonum (povidón), macrogolum 6000 (makrogol 6000), dibutylphtalatum (dibutylftalát).

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

PRO.MED.CS Praha a.s.

Telčská 1, 140 00 Praha 4

Česká republika

1. ČO JE RANISAN^®150 mg A NA ČO SA POUŽÍVA

Indikačná skupina:Antiulcerózum, antagonista histamínových H₂-receptorov.

Ranisan^®150 mg patrí do skupiny liekov znižujúcich tvorbu žalúdočnej šťavy. Rýchlo sa vstrebáva v čreve a jeho účinok nie je ovplyvnený súčasnou náplňou žalúdka.

Liek Ranisan^®150 mg je vhodný u všetkých stavov, kde dochádza k zvýšenej tvorbe kyslej žalúdočnej šťavy, a tým k narušeniu sliznice s následnými komplikáciami:

• pri peptickej vredovej chorobe (vred pažeráka, žalúdka, dvanástnika, postbulbárny vred, vred v anastomóze po operácii žalúdka);

- pri vrede dvanástnika spojeného s infekciou Helicobacter pylori (mikrob);

• pri stresovom vrede u ťažko chorých pacientov (závažné zranenia, popáleniny, transplantácia orgánov, chirurgické operácie);

• prevencia opakujúceho sa krvácania z vredu;

• pri dvanástnikovom vrede súvisiaceho s podávaním liečiv proti bolesti, zápalu kĺbov a svalov (nesteroidné antiflogistiká);

- pri Zöllinger-Ellisonovom syndróme (ochorenie spôsobené nadmernou produkciou hormónu gastrínu z nádoru umiestneného v slinivke brušnej);

• pri dyspeptickom syndróme spojenom so zvýšenou tvorbou nadmerne kyslej žalúdočnej šťavy (zažívacie ťažkosti prejavujúce sa nechutenstvom, nevoľnosťou, pálením záhy, nadúvaním, pocitom plnosti, event. bolesti v nadbrušku či za hrudnou kosťou);

• pri zápale pažeráka spôsobeného návratom žalúdočného obsahu do pažeráka (refluxná ezofagitída).

Vo všetkých týchto prípadoch je vhodné použiť Ranisan®150 mg liečebne i preventívne.

Liek môžu užívať dospelí, mladiství a deti od 3 rokov.

2. SKÔR, AKO UŽIJETE RANISAN^®150 mg

Neužívajte Ranisan® 150 mg:

- keď ste precitlivený (alergický) na ranitidin alebo niektorú z ďalších zložiek Ranisan® 150 mg;

• pri malígnej povahe vredovej choroby;

• počas gravidity, ak lekár neurčí inak;

• v období kojenia.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Ranisan® 150 mg:

• keď sa liečite na žalúdočný či duodenálny vred, pred začatím liečby, musí lekár vylúčiť nádorovú povahu vredu;

- v prípade ochorenia obličiek informujte svojho lekára.

Užívanie Ranisan® 150 m s jedlom a nápojmi:

Liek užívajte po jedle.

Gravidita

Skôr, ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Pre podávanie ranitidínu v gravidite musia byť zvlášť závažné dôvody. O podávaní lieku v tomto období vždy musí rozhodnúť lekár. Prípadné otehotnenie počas liečby oznámte lekárovi.

Dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Ranisan® 150 mg neužívajte počas kojenia, lebo liek prechádza do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov:

Ranisan^®150 mg nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Užívanie iných liekov:

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, aj tie, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, informujte o tom svojho lekára alebo lekárnika.

Účinky lieku Ranisan^® 150 mga iných súčasne užívaných liekov sa môžu navzájom ovplyvňovať. Skôr, ako začnete k lieku Ranisan® 150 mg užívať iný voľnopredajný liek, poraďte sa so svojím ošetrujúcim lekárom.

Ranisan^®150 mg môže ovplyvniť účinok niektorých liekov (napr. prokainamidu, diazepamu, theofylínu) zmenou ich vylučovania obličkami. Súčasné podanie vysokých dávok sukralfátu (liek užívaný k liečbe peptických vredov) a iných antacíd môže viesť ku zníženiu vstrebávania ranitidínu, preto by mal byť pri užívaní oboch liekov zachovaný časový odstup najmenej 2 hodiny medzi jednotlivým užitím. Rovnaký časový interval by mal byť dodržiavaný pri súčasnom užívaní itrakonazolu alebo ketokonazolu (terapia ochorenia hubami a plesňami).

Súčasné užitie ranitidínu a alkoholu môže viesť ku zvýšeniu alkoholu v krvi.

3. AKO UŽÍVAŤ RANISAN^®150 mg

Vždy užívajte Ranisan^® 150 mg presne podľa pokynov svojho lekára. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná dávka je:

Pri liečbe akútneho žalúdočného vredu predstavuje obvyklá dávka 1 tabletu 2krát denne (300 mg) ráno a večer, alebo 2 tablety (300 mg) večer pred spaním. liek je potrebné podávať do zhojenia vredu (overiť endoskopickým vyšetrením).

Dĺžka liečby je spravidla 4-8 týždňov. Ak nenastane zlepšenie stavu, ďalší liečebný postup určí lekár. Liečbu samovoľne neprerušujte. K predchádzaniu recidív žalúdočného vredu sa odporúča podávať 1 tabletu (150 mg) večer pred spaním až po dobu 12 mesiacov.

V prípade zápalu sliznice pažeráka so spätným tokom žalúdočného obsahu (refluxná ezofagitída) a vredu, vzniknutého pôsobením niektorých liekov (nesteroidné antiflogistiká) užívaných k liečbe reumatických a kĺbových ochorení, predstavuje dávka 2 tablety (300 mg) 2krát denne (tj. 600 mg) po dobu 2-3 mesiacov, v prevencii recidívy 1 tabletu 2krát denne (tj. 300 mg).

Pri Zollinger-Ellisonovom syndróme je počiatočná dávka 1 tableta 3krát denne (tj.450 mg).

Podľa klinického stavu pacienta zvýši lekár dávku na 6 i viac tabliet denne, prípadne zvolí iný liečebný postup.

Vzhľadom k liekovej forme neodporúčame podávať deťom do 3 rokov.

Dávkovanie deťom vždy určí lekár, obvykle sa podáva denná dávka od 2 do 4 mg/kg telesnej hmotnosti 2krát denne až po maximálnu dávku 300 mg/deň. Medzi jednotlivými dávkami musí byť časový odstup 12 hodín.

Ak máte dojem, že účinok Ranisan® 150 mg je priveľmi silný alebo priveľmi slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak ste užili viac Ranisan^® 150 mg ako ste mali:

Ak ste užili viac tabliet lieku Ranisan^® 150 mg , ako ste mali, konzultujte lekára.

Pri predávkovaní alebo náhodnom požití tabliet dieťaťom sa poraďte s lekárom.

Ak ste zabudli užiť Ranisan^® 150 mg:

Neužívajte dvojitú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Pokračujte dávkami, ktoré Vám odporučil lekár.

Účinky po ukončení liečby Ranisan^® 150 mg:

Žiadne.

Užívajte predpísané dávky tak dlho, ako Vám predpísal lekár. Bez odporúčania lekára nikdy sami liečbu neprerušujte, i keď príznaky choroby ustupujú.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak, ako všetky lieky, Ranisan® 150 mg môže mať vedľajšie účinky.

Liek Ranisan^®150 mgsa dobre znáša. Nežiaduce účinky sa objavia iba u 3-7 % pacientov.

Často (>1%<10%) sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, pocit únavy, sucho v ústach, nevoľnosť, nadúvanie, zápcha, hnačka, nechutenstvo.

Menej často (>0,1%<1%) môžu vzniknúť závraty, zmätenosť, rozostrené videnie, depresie, halucinácie (prevažne u starších osôb).

Vzácne (>0,01%<0,1%) môžu vzniknúť ťažké celkové alergické prejavy (anafylaktický šok, porucha dýchania), porucha srdcového rytmu, poškodenie pečene a obličiek. Tieto príznaky väčšinou po vysadení lieku ustúpia. Veľmi vzácne sa môže vyskytnúť porucha krvotvorby.

Laboratórne bol vzácne zistený vzostup pečeňových enzýmov a zmeny v krvnom obraze.

Pri výskyte precitlivenosti na Ranisan^®150 mg, ktorá sa prejavuje napr. kožnými vyrážkami alebo zažívacími poruchami, je treba liečbu prerušiť a nahlásiť ošetrujúcemu lekárovi.

Ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, informujte o nich svojho lekára alebo lekárnika.

5. UCHOVÁVANIE RANISAN^®150 mg

Uschovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávajte pri teplote do 25^oC v pôvodnom vnútornom obale a v skladačke, aby bol liek chránený pred vzdušnou vlhkosťou.

Nepoužívajte po uplynutí doby použiteľnosti vyznačenej na obale.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte prosím miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii.

Ďalšie informácie o tomto liku získate na: www.promed.cz

Veľkosť balenia:

1x30

1x60

1x500

Táto písomná informácia pre používateľov bola schválená: február 2008

Príloha č. 1 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev. č. 2130/2005

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

RANISAN^®150 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: 1 filmom obalená tableta obsahuje ranitidini hydrochloridum 168 mg zodpovedajúci 150 mg ranitidinum (ranitidínu).

Pomocné látky: pozri časť 6.1.

2. LIEKOVÁ FORMA

filmom obalené tablety

Popis lieku: biele až takmer biele filmom obalené tablety šošovicového tvaru s deliacou ryhou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Rôzne morfologické prejavy peptickej vredovej choroby: vred hltanu, žalúdka, bulbu duodena, postbulbárny vred, vred v anastomóze po operácii žalúdka (floridná lézia i prevencia recidív ochorenia).

• Prevencia duodenálnych vredov súvisiacich s podávaním nesteroidných antiflogistík (vrátane aspirínu), a to najmä pacientom s peptickým vredom v anamnéze.

• Duodenálny vred spojený s infekciou Helicobacter pylori.

• Akútny stresový vred po traumatách a chirurgických zákrokoch (vrátane transplantácií orgánov).

• Profylakticky u pacientov k zabráneniu krvácania z peptických lézií.

• Zollinger-Ellisonov syndróm.

• Chronické dyspeptické ťažkosti spojené s postprandiálnou bolesťou (v epigastriu alebo retrosternálne) nevzťahujúcu sa k vyššie uvedeným stavom.

• Hemorrhagická gastropatia.

• Refluxná ezofagitída.

• Príznaky gastroezofageálnej refluxnej choroby.

• Pred celkovou anestéziou u pacientov, ohrozených aspiráciou kyslého obsahu žalúdka (Mendelsonov syndróm).

Dospelí:

Liečba duodenálneho a žalúdočného vredu.

Akútna: zvyčajná dávka je 1 tableta 2krát denne (2krát 150 mg) ráno a večer, alebo 2 tablety (300 mg) večer pred spaním. Liek je potrebné podávať do zhojenia peptickej lézie (overiť endoskopickým vyšetrením). Dĺžka liečby je spravidla 4-8 týždňov.

Udržovacia terapia: k prevencii recidív sa odporúča podávať 1 tabletu (150 mg) večer pred spaním počas 12 mesiacov.

Peptický vred spojený s liečbou nesteroidnými antiflogistikami.

Akútna liečba: u vredov vzniknutých po terapii nesteroidnými antiflogistikami (NSA) alebo súvisiacich s ďalším podávaním NSA môže liečba trvať 8 až 12 týždňov pri podávaní 150 mg 2krát denne alebo 300 mg na noc.

Profylaxia: môže sa podávať 150 mg ranitidínu 2krát denne súčasne s podávaním nesteroidných antiflogistík.

Duodenálny vred spojený s infekciou Helicobacter pylori.

Podáva sa 300 mg večer alebo 150 mg 2krát denne spolu s amoxicilínom v dávke 750 mg 3krát denne a metronidazolom v dávke 500 mg podávanej 3krát denne počas 2 týždňov. Liečba ranitidínom samotným potom pokračuje ďalšie 2 týždne. Tento režim významne znižuje frekvenciu výskytu duodenálneho vredu.

Pooperačný vred.

Štandardný dávkovací režim je 150 mg 2krát denne najčastejšie sa podáva počas 4 týždňov. Ak nenastane zhojenie, pokračujeme v liečbe ďalšie 4 týždne.

Gastroezofageálny reflux. Akútna gastroezofagitída.

Terapeutická dávka je 150 mg 2krát denne alebo 300 mg na noc po dobu dlhšiu ako 8 mesiacov, v prípade potreby až 12 mesiacov.U pacientov s ťažkou ezofagitídou sa môže dávka ranitidínu zvýšiť na 150 mg 4krát denne po dobu 12 týždňov.

Chronická ezofagitída.

Odoporúčaná dávka dospelým je 150 mg 2krát denne.

Symptomatická gastroezofagitída.

U pacientov so symptomatickým gastroezofageálnym refluxom sa odoporúča 150 mg 2krát denne po dobu 2 týždňov. V tomto podávaní možno pokračovať ďalšie 2 týždne u pacientov, u ktorých iniciálny režim nebol dostatočný.

Zollinger – Ellisonov syndróm.

Spočiatku sa podáva 150 mg 3krát denne, túto dávku však možno zvýšit podľa potreby. Dávky až 6 g denne boli dobre tolerované.

Chronické epizódy dyspepsie.

Odporúča sa podávať 150 mg 2krát denne po dobu 6 týždňov. Osoby, ktoré na terapiu neodpovedajú alebo u nich dôjde krátko po nej k relapsu, je treba vyšetriť.

Profylaxia Mendelsonového syndrómu.

Odporúčaná dávka je 150 mg 2 hodiny pred anestéziiou a ideálne 150 mg večer pred ňou. U žien pred pôrodom sa používa 150 mg každých 6 hodín, ale v prípade, že je nutná celková anestézia, odporúča sa naviac podať rozpustné antacidum.

Deti staršie ako 3 roky.

Odporúčaná denná dávka pre liečbu peptických vredov u detí je 2 až 4 mg/kg 2krát denne až po maximálnu dávku 300 mg/deň.

Porucha funkcie obličiek.

U pacientov s ťažkým postihnutím funkcie obličiek dochádza ku kumulácii s následným zvýšením koncentrácie ranitidínu v plazme (clearence kreatinínu nižší než 50 ml/min). U týchto pacientov sa odporúča denná dávka 150 mg ranitidínu. U pacientov postupujúcou chronickou ambulantnou peritoneálnou dialýzou alebo chronickou hemodialýzou je nutné podávať ranitidín 150 mg okamžite po dialýze pretože ranitidín je dialyzovateľný a hemodialýza znižuje jeho hladinu v krvi.

Vzhľadom k liekovej forme neodporúčame liek podávať deťom do 3 rokov.

4.3 Kontraindikácie

Liek nesmie byť podaný:

• pacientom s hypersensitivitou na ranitidín alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku;

• pri malígnej povahe vredovej choroby pred bioptickým overením;

- v období kojenia.

Pred začatím liečby sa musí vylúčiť malígna povaha žalúdkového vredu. Symptomatické zlepšenie žalúdkového vredu po podaní prípravku Ranisan^®150 mg malignitu nevylučuje.

Biologický polčas ranitidínu sa predlžuje pri renálnej insuficiencii úmerne stavu obličkových funkcií, na 9,6-18,3 hodiny pri anurii.

Dávku ranitidínu treba upraviť tak, ako je uvedené v oddieli 4.2. Zároveň sa majú pred podávaním Ranisan^®150 mg monitorovať funkcie obličiek a to najmä u starších pacientov.

U pacientov starších 65 rokov dochádza k predĺženiu biologického polčasu na 2,4-4,0 hodiny. Hepatálna insuficiencia vedie ku zvýšeniu biologickej dostupnosti ranitidínu o približne 20% v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Pacienti s hepatálnou insuficienciou majú teda vyššie plazmatické hladiny.

Pri dlhodobom podávaní vysokých dávok ranitidínu sa majú prevádzať kontroly funkcie pečene a krvných testov.

Klinické správy ukazujú, že vo vzácnych prípadoch môže ranitidín vyvolať akútny záchvat porfýrie. Preto sa neodporúča podávanie prípravku pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.

Odporúča sa pravidelne sledovať pacientov, ktorí spolu s ranitidínom užívajú nesteroidné antiflogistiká, najmä staršie osoby a osoby s peptickým vredom v anamnéze.

Pri súčasnom podávaní ranitidínu a theofylínu sa majú kontrolovať plazmatické hladiny theofylínu a ak je potrebné, upraviť jeho dávkovanie.

Podávanie lieku môže poskytnúť falošne negatívny výsledok kožných testov.

Ranitidín na rozdiel od cimetidínu prakticky neovplyvňuje mikrozomálny monooxygenázový systém. Z tohoto dôvodu sa liekové interakcie, ktoré sú v rade prípadov u cimetidínu klinicky veľmi významné, po podaní ranitidínu sa zvyčajne nevyskytujú.

Ranitidín sa vylučuje z organizmu glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou a práve tento mechanizmus je zodpovedný za niektoré klinicky významné liekové interakcie ranitidínu (s prokainamidom, acetylprokainamidom a triamterenom).

Ranitidín je veľmi účinným inhibítorom sekrécie kyseliny chlorovodíkovej. Vstrebávanie liečiv charakteru slabých kyselín je závislé na pH žalúdkového obsahu a môže teda pri ich súčasnom podaní s ranitidínom dochádzať ku zníženiu ich biologickej dostupnosti.

Pri súčasnej liečbe podávaním nízkych dávok antacíd je možná potenciácia účinku, rovnako ako pri súčasnej liečbe anticholinergikami. Vysoké dávky antacíd znižujú absorpciu ranitidínu.

Podávánie ranitidínu s theofylínom môže spôsobiť zvýšenie plazmatickej hladiny theofylínu s prejavmi nežiaducich účinkov typu tachykardie, anxiozity, kŕčov.

Súčasné podávanie vysokých dávok ketokonazolu, itrakonazolu môže obmedzovať absorpciu ranitidínu.

Súčasné užitie ranitidínu a alkoholu môže viesť ku zvýšeniu hladiny alkoholu v krvi.

Veľmi vzácne sa hlásil výskyt niekoľkých interakcií medzi ranitidínom a glipizidom, glybornuridom, metoprololom, midazolamom, nifedipínom, phenytoinom a warfarínom.

Adekvátne údaje o podávaní ranitidínu tehotným ženám nie sú k dispozicii.

Ranitidín prechádza placentou a jeho koncentrácia v tkánivách plodu zodpovedá prakticky koncentráciám plazmatickým. V experimente nebolo preukázané, že by ranitidín mal mutagénne, kancerogénne alebo teratogénne vlastnosti.

Počas tehotenstva možno ranitidín podávať iba v prípadoch, kedy potenciálny liečebný prínos preváži možné riziká liečby a v odôvodnených prípadoch podávať liek iba krátkodobo.

Ranitidín prechádza do materského mlieka a vytvára v ňom koncentrácie, ktoré sú vyššie než koncentrácie plazmatické. Po jednorázovom podaní dávky 150 mg ranitidínu p.o. je pomer 3+koncentrácií v materskom mlieku a plazme 0,6-2,7 (2 h po podaní), 1,1-10,2 (4 h po podaní) a 2,9-17,1 (8 h po podaní). Po opakovanom podaní je tento pomer ešte vyšší. Kojenec by tak mohol dostať 0,4-0,5 mg/kg/d, čo predstavuje až 11,9% dávky aplikovanej kojacej matke. Z vyššie uvedených dôvodov nie je vhodné podávať ranitidín v priebehu kojenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ranisan^®150 mg nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Liek je všeobecne dobre tolerovaný. Nežiaduce účinky sa objavujú iba u 3 - 7% pacientov.

Časté (>1% <10%): bolesti hlavy, sucho v ústach, nevoľnosť, plynatosť, zápcha, hnačka, nechutenstvo.

Menej časté (>0,1% <1%): závraty, reverzibilná zmätenosť, depresia a halucinácie (prevažne u starších pacientov).

Po podaní ranitidínu sa výnimočne vyskytli reakcie precitlivenosti (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia, anafylaktický šok, bolesti hrudníka).

Vzácne (>0,01 < 0,1%): sa pozorovala hepatitída (hepatocelulárna, cholestatická alebo zmiešaná) so žltačkou alebo bez nej. Tieto zmeny boli rovnako reverzibilné. Ojedinele sa uvádzala akútna pankreatitída. Boli hlásené vzácne prípady agranulocytózy alebo pancytopénie, niekedy s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene. Laboratórne bol zaznamenaný prechodný vzostup pečeňových enzýmov a močoviny, eventuálne leukopénia, trombocytopénia. Alopécia, vaskulitída, artralgia, myalgia sa môžu objaviť iba vzácne.

Ako pri podávaní iných antagonistov H₂– receptorov sa vzácne pozoroval výskyt bradykardií, AV blokád a asystolií.

4.9 Predávkovanie

Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania.

Ak by došlo k predávkovaniu, liečba je syptomatická, špecifické antidótum nie je známe, ranitidín je možné odstrániť z obehu dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiulcerózum, antagonista histamínových H₂- receptorov

ATC kód: A02BA02 - ranitidín

Ranitidín reverzbilne blokuje H₂-receptory v parietálnych bunkách žalúdkovej sliznice, čím inhibuje bazálnu i stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny.

Plazmatické koncentrácie potrebné na 50% inhibíciu histamínom stimulovanej sekrécie kyseliny chlorovodíkovej sa u ranitidínu udávajú okolo 165 ng/ml (po jednorázovej dávke 150 mg ranitidínu sa dosahujú plazmatické koncentrácie 403 až 411 ng/ml, v ustálenom stave pri dávkovom režime 150 mg každých 12 hodín je to potom 653 ng/ml), tieto koncentrácie pretrvávajú po dobu najmenej 8 hodín.

Ranitidín znižuje nielen koncentráciu vodíkových ionov, ale i celkový objem v žalúdku secernovanej tekutiny. Zníženie acidity žalúdkového obsahu korešponduje lineárne s dávkou podanou perorálne i parenterálne.

Ranitidín znižuje sekréciu pepsínu v závislosti na podanej dávke. Svojim efektom na aciditu žalúdkového obsahu potom bráni vzniku aktívneho pepsínu z pepsinogénu vzhľadom k tomu, že pri pH vyššom ako 4 sa pepsín z pepsinogénu už netvorí a pri pH vyššom sa dokonca už denaturuje.

Ranitidín v závislosti na podanej dávke zvyšuje tonus dolného ezofageálneho sfinktora.

Na rozdiel od cimetidínu nemá ranitidín antiandrogénny účinok a je bez vplyvu na plazmatické hladiny testosterónu a dihydrotestosterónu.

Ranitidín iba minimálne ovplyvňuje pečeňový mikrozomálny monooxygenázový systém. Je prakticky bez vplyvu na cytochróm P-450. Liekové interakcie, ktoré vyvoláva cimetidín svojim inhibičným účinkom práve na cytochróm P-450, nevyvolává ranitidín buď vôbec, alebo sú z klinického hľadiska bezvýznamné.

Ranitidín neovplyvňuje ani pri dlohodobej terapii negatívne plazmatické lipoproteiny, hladinu cholesterolu a triacylglycerolu.

Po perorálnom podaní sa ranitidín pomerne rýchlo vstrebáva a maximálne plazmatické hladiny dosahuje počas 1-3 hodín. Po absorpcii dochádza pri prvom prechode pečeňou k relatívne vysokej hepatálnej extrakcii (first pass effect). Absolútna biologická dostupnosť ranitidínu po perorálnom podaní sa udáva medzi 39-89,7%, zvyčajne však okolo 50%. Podanie po jedle nemá prakticky žiaden vplyv na plazmatické koncentrácie ranitidínu a jeho farmakologické vlastnosti. Po jednorázovom podaní perorálnej dávky 150 mg ranitidínu sú maximálne plazmatické koncentrácie 403-411 ng/ml, pri opakovanom podávaní rovnakej dávky v 12 hodinových intervaloch sú v ustálenom stave dosahované koncentrácie 653 ng/ml.

Distribučný objem ranitidínu po perorálnom i parenterálom podaní v ustálenom stave je 1,16-1,87 l/kg. Väzba ranitidínu na plazmatické bielkoviny je okolo 15%.

Celkový klírens je 568-709 ml/min. Hepatálny klírens ranitidínu predstavuje približne 30% klírens celkove po parenterálnom podaní a až 70% po podaní perorálnom. Okolo jednej štvrtiny až tretiny dávky podanej perorálne sa vylučuje močom v nezmenenej forme. Ranitidín sa eliminuje obličkami glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou. Ranitidín sa v organizme biotransformuje za vzniku troch hlavných metabolitov. Všetky tieto metabolity sú farmakologicky neaktívne.

Biologický polčas sa predlžuje pri renálnej insuficiencii úmerne stavu obličkových funkcií až na 9,6-18,3 hodiny pri anúrii. U pacientov starších ako 65 rokov dochádza k miernemu predĺženiu biologického polčasu na 2,4-4,0 hodiny. Hepatálna insuficiencia vedie ku zvýšeniu biologickej dostupnosti ranitidínu o približne 20%.

Hodnotenie akútnej toxicity sa uskutočnilo na myšiach a potkanoch po p.o. podaní (žalúdkovou sondou) a po i.m. podaní. Z výsledkov vyplýva, že po p.o. podaní je LD_5Ou myších samcov 1 058,6 mg/kg (903,5 až 1 289,1), u samíc 839,9 mg/kg (778,3 až 963,1), u potkanov samcov 2 703,0 mg/kg (2 115,6 až 3 114,4), u samíc 1 567,4 mg/kg (1 413,2 až 1 840,7). Po i.m. podaní je LD_5Ou myších samcov 596,1 mg/kg (503,0 až 1 139,1), u samíc 520,9 mg/kg (476,5 až 563,8), u potkaních samcov 2 523,8 mg/kg (2 353,8 až 2 719,4), u samíc 2 236,8 mg/kg (2 157,3 až 2 317,3).

Táto LD_5Osa stanovuje vrátane histologickej kontroly (negatívne nálezy) po exite zvierat, či po usmrtení prežívajúcich jedincov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Maydis amylum

Cellulosum microcristallinum

Copovidonum

Povidonum

Magnesii stearas

Hypromellosum 2506/5

Hypromellosum 2506/15

Titanii dioxidum

Macrogolum 6000

Dibutylphtalatum

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25^oC v pôvodnom vnútornom obale a v skladačke aby bol liek chránený pred vzdušnou vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister Al/Al, informácia pre používateľov, skladačka

Veľkosť balenia: 30, 60 a 500 filmom obalených tabliet

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s miestnymi požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO.MED.CS Praha a.s.

Telčská 1, 140 00 Praha 4

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

09/0287/90-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

- dátum registrácie: 19.12.1990

8. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

9. február 2008