Príbalový leták
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii, ev.č. 2012/01496
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
-
NÁZOV LIEKU
RANITAL 50 mg/2 ml
-
KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každé 2 ml injekčného roztoku (1 ampulka) obsahujú 50 mg ranitidínu vo forme ranitidíniumchloridu.
Každý ml injekčného roztoku obsahuje 25 mg ranitidínu vo forme ranitidíniumchloridu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
-
LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok
Žltkastý až žltý číry roztok takmer bez viditeľných častíc.
-
KLINICKÉ ÚDAJE
-
Terapeutické indikácie
-
krátkodobá a udržiavacia liečba akútnych dvanástnikových vredov
-
krátkodobá a udržiavacia liečba akútnych benígnych žalúdočných vredov
-
refluxná ezofagitída
-
Zollingerov-Elisonov syndróm
-
profylaxia aspirácie žalúdočnej kyseliny počas celkovej anestézie u pacientov s hroziacim rizikom aspirácie kyseliny
-
profylaxia krvácania v hornej časti gastrointestinálneho traktu a prevencia rekurentných krvácavých vredov (stresových vredov)
Deti (od 6 mesiacovdo 18rokov)
-
krátkodobá liečba peptického vredu
-
liečba gastroezofageálneho refluxu, vrátane refluxnej ezofagitídy a zmiernenia príznakov gastroezofageálnej refluxnej choroby
Ranital je určený pre nemocničných pacientov s patologickými hypersekrečnými stavmi, pre pacientov, ktorí neodpovedajú na perorálnu liečbu a na krátkodobú liečbu pacientov, ktorí nemôžu užívať liek perorálne.
-
Dávkovanie a spôsob podávania
Ranital injekčný roztok sa podáva intravenózne a intramuskulárne, tiež sa môže podať formou intermitentnej alebo kontinuálnej infúzie. Používa sa dovtedy, kým pacient nie je schopný užívať liek vo forme tabliet.
Pri profylaxii aspirácie žalúdočnej kyseliny počas celkovej anestézie sa injekčný roztok podáva intravenózne alebo intramuskulárne 45 až 60 minút pred navodením celkovej anestézie.
Intramuskulárna injekcia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín. Nie je potrebné roztok riediť.
Intravenózna injekcia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín. Obsah ampulky sa má rozriediť s 0,9 % roztokom chloridu sodného, 5 % roztokom glukózy alebo iným kompatibilným intravenóznym roztokom do celkového objemu 20 ml a má sa podávať minimálne 5 minút.
Intermitentná intravenózna infúzia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín, má sa rozriediť v 50 ml (1 mg/ml) alebo v 100 ml (0,5 mg/ml) 0,9 % roztoku chloridu sodného, 5 % roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom intravenóznom roztoku. Dĺžka podávania infúzie je 15 až 20 minút. Rýchlosť infúzie je 25 mg ranitidínu za jednu hodinu. U niektorých pacientov môžu byť potrebné vyššie dávky. V takomto prípade sa majú dávky 50 mg podávať častejšie. Maximálna denná dávka nesmie presiahnuť 400 mg. Ak je pacient schopný prijímať normálne jedlo, pokračuje sa v liečbe tabletami Ranitalu.
Dlhšie trvajúca intravenózna infúzia
150 mg ranitidínu sa má rozriediť v 250 ml 0,9 % roztoku chloridu sodného, 5 % roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom intravenóznom roztoku. Dĺžka infúzie je 24 hodín. Rýchlosť infúzie je 6,25 mg ranitidínu za 1 hodinu. Dávka ranitidínu sa môže upraviť v závislosti od stavu pacienta.
Dávkovanie u pacientov s poškodením funkcie obličiek a pečene
U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 0,833 ml/sec) je odporúčaná dávka ranitidínu 50 mg denne podaných v priebehu 18 až 24 hodín. Liek je možné podávať aj častejšie, napr. každých 12 hodín alebo častejšie, ak si to vyžaduje stav pacienta. V takomto prípade je potrebná zvláštna pozornosť. Ak pacient trpí zároveň poruchou funkcie pečene, môže byť potrebná ešte väčšia redukcia dávky.
U starších pacientov so zníženou funkciou pečene a/alebo obličiek po podaní bežných dávok pre dospelých môže byť účinok silnejší.
Hemodialýza znižuje hladinu cirkulujúceho ranitidínu v krvi. Z tohto dôvodu má byť dávkovanie lieku upravené tak, že pacientovi sa podá ďalšia predpísaná dávka ranitidínu hneď po dialýze.
Deti /dojčatá(od 6 mesiacov do 11rokov)
Pozri časť5.2.
Ranital 50 mg/2 ml sa môže podávaťako pomalá (počas 2minút trvajúca) i.v. injekciaaždomaximálne 50 mgkaždých 6až 8hodín.
Pre liečbuakútnychpeptických vredovagastroezofageálneho refluxu
Intravenóznaliečba udetí s peptickým vredomsa indikujelen v prípade akperorálnaliečba nie jemožná.
Na liečbuakútnej peptidickejvredovejchorobyagastroezofageálneho refluxuudetskýchpacientov, sa môže podávaťRanital 50 mg/2 ml v dávkach, ktoré sa ukázaliúčinnéutýchto ochoreníu dospelýcha sú účinnépre potlačeniežalúdočnej kyselinyukritickychorýchdetí.Počiatočnádávka(2,0 mg/kgalebo 2,5 mg/kg, maximálne 50 mg)sa môže podávaťvpomalejintravenóznejinfúziipočas 10minút,atobuďinjekčnoupumpou, po ktorejnasleduje3 mlvýplachfyziologickýmroztokompočas 5minút,alebo pozriedenífyziologickýmroztokomdo 20 ml.Udržaniehodnoty pH >4,0možno dosiahnuťprerušovanouinfúziou1,5 mg/kgkaždých 6až 8hodín.Alternatívnaliečba môžebyťneprerušovaná, podanie nárazovejdávky0,45 mg/kgnasledovanékontinuálnou infúziou0,15 mg/kg/hod.
Preprofylaxiustresovejulcerácieuvážnechorých pacientov
Odporúčanádávka preprofylaxiustresovejulcerácieje 1 mg/kg (max. 50 mg) každých 6 až8 hodín.
Alternatívnaliečba môžebyťneprerušovaná, podávanie 125 - 250 mikrogramov/kg/hodako kontinuálnainfúzia.
Novorodenci(do1 mesiaca)
Pozri časť5.2.
-
Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo ranitidín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Keďže liečba ranitidínom môže maskovať symptómy spojené s karcinómom žalúdka, u pacientov so žalúdočným vredom sa má pred začatím liečby vylúčiť možná malignita.
Ranitidín sa vylučuje obličkami, a preto sú u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek zvýšené hladiny liečiva v plazme.
Dávkovanie sa má upraviť podľa pokynov v časti 4.2 Dávkovanie u pacientov s poškodením funkcie obličiek.
Zriedkavé klinické hlásenia naznačujú, že ranitidín môže vyvolať akútne záchvaty porfýrie. Z tohto dôvodu sa nemá podávať pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.
U niektorých pacientov, ako sú starší pacienti, osoby s chronickým ochorením pľúc, diabetom alebo s oslabenou imunitou, môže byť zvýšené riziko rozvoja pneumónie získanej v komunite.
Rozsiahla epidemiologická štúdia preukázala zvýšené riziko výskytu pneumónie získanej v komunite u ľudí súbežne liečených ranitidínom - antagonistom H2receptorov oproti tým, ktorí liečbu ukončili, zistené dosiahnuté relatívne riziko 1,82 (95 %CI 1,26 ‑ 2,64).
V súvislosti s rýchlym podaním injekcie ranitidínu bola zriedkavo zaznamenaná bradykardia, hlavne u pacientov s predispozičnými faktormi k poruchám srdcového rytmu. Nesmú sa presiahnuť odporúčané rýchlosti podávania.
Podanie vyšších dávok, než sú odporúčané i.v. dávky antagonistov H2receptorov bolo spojené so zvýšením hodnôt pečeňových enzýmov, ak sa liečba predĺžila o viac ako 5 dní.
Bezpečnosť a účinnosť ranitidínu u detí nebola potvrdená. Z tohto dôvodu sa neodporúča podávať ranitidín deťom.
Vo všeobecnosti deti mladšie ako 2 roky nemajú byť liečené ranitidínom.
U pacientov s pľúcnou ventiláciou na jednotke intenzívnej starostlivosti viedlo 3,5-násobné zvýšenie pH žalúdkovej kyseliny vo väčšine prípadov po 3 až 7 dňoch ku kolonizácii žalúdočných stien prevažne gramnegatívnymi baktériami. Existujú štúdie, v ktorých sa predpokladá kolonizácia tracheobronchiálneho systému zo žalúdka. Bolo zistené, že počet nozokomiálnych pneumónií u pacientov s pľúcnou ventiláciou na jednotke intenzívnej starostlivosti bol vyšší, keď bola hodnota pH obsahu žalúdka zvýšená liekmi kvôli profylaxii stresového vredu.
Osobitné upozornenia ohľadne pomocných látok
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. je takmer bez obsahu sodíka.
-
Liekové a iné interakcie
Ranitidín môže ovplyvniť absorpciu, metabolizmus alebo renálnu exkréciu iných liečiv. Zmenená farmakokinetika môže vyžadovať úpravu dávkovania iného liečiva alebo prerušenie liečby.
Interakcie prebiehajú viacerými mechanizmami, vrátane:
-
inhibície cytochrómu P450 - zmiešaná funkcia systému oxygenázy:
Ranitidín vo zvyčajných terapeutických dávkach nezosilňuje účinky liečiv, ktoré sú inaktivované týmto enzýmovým systémom, ako sú diazepam, lidokaín, fenytoín, propranolol a teofylín.
Pri užívaní kumarínových antikoagulancií (napr. warfarínu) boli hlásené zmeny protrombínového času. Kvôli zúženému terapeutickému indexu sa odporúča dôsledné sledovanie zvýšeného alebo zníženého protrombínového času počas súbežnej liečby s ranitidínom.
-
konkurenčných reakcií pri renálnej tubulárnej sekrécii:
Keďže ranitidín sa čiastočne eliminuje katiónovým systémom, môže ovplyvniť klírens iných liečiv vylučovaných rovnakou cestou. Vysoké dávky ranitidínu (napr. ako sú tie, ktoré sa používajú pri liečbe Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu) môžu znížiť vylučovanie prokaínamidu a N‑acetylprokaínamidu, čo vedie k zvýšeniu hladín týchto liečiv v plazme.
-
zmien pH žalúdka:
Biologická dostupnosť určitých liečiv môže byť ovplyvnená. To môže viesť buď k zvýšeniu absorpcie (napr. triazolam, midazolam, glipizid) alebo zníženiu absorpcie (napr. ketokonazol, atazanavir, delaviridin, gefitinib).
Nie sú údaje o interakciách medzi ranitidínom a amoxicilínom a metronidazolom.
Počas liečby ranitidínom môžu byť výsledky testov zisťovania bielkovín v moči metódou Multistix falošne pozitívne. Rovnako môžu byť falošne pozitívne aj výsledky dychového testu s ureou (UBT).
-
Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Ranitidín prechádza placentou. Tak ako iné liečivá, aj ranitidín sa môže používať počas gravidity len ak je to nevyhnutné.
Laktácia
Ranitidín sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Tak ako iné liečivá, aj ranitidín sa môže používať počas laktácie len ak je to nevyhnutné.
-
Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú známe významné účinky ranitidínu na psychomotorické schopnosti pacientov. Ak sa v individuálnych prípadoch vyskytne prechodná somnolencia, závraty a vertigo, pacienti nesmú viesť vozidlo ani obsluhovať stroj.
-
Nežiaduce účinky
Na klasifikáciu nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až 1/10), menej časté (≥1/1 000 až 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až 1/1 000), veľmi zriedkavé (1/10 000).
Frekvencia nežiaducich udalostí bola odhadnutá zo spontánnych hlásení v priebehu postmarketingového sledovania.
Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé:zmeny krvného obrazu (leukocytopénia, trombocytopénia). Tieto sú zvyčajne reverzibilné. Agranulocytóza alebo pancytopénia, niekedy spojené s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia a bolesť na hrudi)
Veľmi zriedkavé:anafylaktický šok
Tieto účinky boli hlásené po podaní jednorazovej dávky.
Psychické poruchy
Veľmi zriedkavé:reverzibilné stavy zmätenosti, depresia a halucinácie
Tieto boli hlásené prevažne u ťažko chorých alebo starších pacientov.
Poruchy nervového systému
Veľmi zriedkavé: bolesť hlavy (niekedy silná), závraty a poruchy mimovoľných pohybov
Poruchy oka
Veľmi zriedkavé:reverzibilné rozmazané videnie
Boli zaznamenané hlásenia rozmazaného videnia, ktoré naznačovali zmeny v akomodácii.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Veľmi zriedkavé:bradykardia ako pri iných antagonistoch H2receptorov, AV blok a asystólia (len pri injekčnej forme).
Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé:Vaskulitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi zriedkavé:akútna pankreatitída
Menej časté:bolesť brucha, diarea, obstipácia, nauzea (tieto symptómy sa väčšinou zlepšili v priebehu liečby)
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé:prechodné a reverzibilné zmeny hodnôt funkcie pečene
Veľmi zriedkavé:hepatitída (hepatocelulárna, hepatokanalikulárna alebo zmiešaná) spojená so žltačkou alebo bez nej, zvyčajne reverzibilné
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé:kožná vyrážka
Veľmi zriedkavé:multiformný erytém, alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Veľmi zriedkavé:kostrovosvalové symptómy, ako sú artralgia a myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest
Veľmi zriedkavé:akútna intersticiálna nefritída
Zriedkavé:zvýšenie hodnôt kreatinínu v plazme (obvykle mierne, normalizované počas liečby)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé:reverzibilná impotencia, symptómy a stavy spojené s prsníkmi (ako gynekomastia a galaktorea)
Deti s dospievajúci
Bezpečnosť ranitidínu sa hodnotila u detí od 0 do 16 rokov v súvislosti s acidotickým ochorením a vo všeobecnosti bol dobre tolerovaný, profil nežiaducich udalostí bol podobný ako u dospelých. Dostupné údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené, najmä týkajúce sa rastu a vývoja.
-
Predávkovanie
Symptómy a znaky
Ranitidín má veľmi špecifický účinok a po predávkovaní s liekmi obsahujúcimi ranitidín sa neočakávajú žiadne špecifické ťažkosti.
Liečba
Má sa začať so systémovou a podpornou liečbou, ak je to vhodné.
Hemodialýza urýchli elimináciu ranitidínu z organizmu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
-
Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina:antacidá, antiulceróza
ATC kód: A02BA02
Ranitidín je kompetitívny, reverzibilný antagonista H2-receptorov v sliznici žalúdka. Inhibuje bazálnu dennú aj nočnú sekréciu žalúdočnej kyseliny rovnako ako aj potravou, inzulínom, aminokyselinami, histamínom a pentagastrínom stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny. Na molekulovej úrovni sa preukázalo, že ranitidín je 3- až 13-násobne účinnejší inhibítor stimulovanej sekrécie žalúdočnej kyseliny ako cimetidín.
Ranitidín neovplyvňuje sekréciu pepsínu. Celkové množstvo vylúčeného pepsínu je znížené úmerne s poklesom objemu žalúdočných štiav.
Ranitidín neznižuje hladinu kalcia v sére pri hyperkalciémii a nemá ani anticholinergny účinok.
Dostupné klinické údajeuvádzajúpoužitieranitidínuudetí pri prevencii vznikustresovýchvredov.Žiadnypriamy dôkazo prevenciivznikustresovýchvredov nie je kdispozícii.Liečbatýchto pacientovje založená napoznatku, že hodnotapHpo podaníranitidínu je nižšiaako 4. Hodnotutohto náhradnéhoparametraudetí sostresovýmivredmije ešte potrebnéstanoviť.
-
Farmakokinetické vlastnosti
Sérové koncentrácie, pri ktorých dochádza k 50 % inhibícii stimulovanej sekrécie žalúdočnej kyseliny, sú 36 až 94 ng/ml. Po podaní jednorazovej intravenóznej alebo intramuskulárnej dávky 50 mg ranitidínu zostávajú sérové koncentrácie nezmenené počas 6 až 8 hodín.
Po podaní intravenóznej injekcie sa približne 70 % dávky vylúči do moču v nezmenenej forme. Priemerná hodnota renálneho klírensu ranitidínu je 8,83 ml/sec, pričom hodnota celkového klírensu je 12,66 ml/sec. Distribučný objem lieku je približne 1,4 l/kg, zatiaľ čo jeho biologický polčas je 2 až 3 hod.
Ranitidín sa po intramuskulárnej injekcii veľmi rýchlo absorbuje. Po intramuskulárnej aplikácii 50 mg sa maximálna hladina 576 ng/ml dosahuje v priebehu 15 minút. Ranitidín sa absorbuje prakticky kompletne z miesta aplikácie. V porovnaní s intravenóznou aplikáciou je biologická dostupnosť intramuskulárne podaného ranitidínu 90 až 100 %.
Ranitidín sa metabolizuje v pečeni na tri hlavné farmakologicky neúčinné metabolity: N-oxid, sulfoxid- a demetylranitidín.
Ranitidín sa vylučuje prevažne močom a zvyšok stolicou. Približne 15 % ranitidínu sa viaže na bielkoviny v plazme.
Osobitné skupiny pacientov
Deti / dojčatá (6 mesiacov a viac)
Obmedzené farmakokinetické údaje ukazujú, že neboli žiadne významné rozdiely v polčase (rozsah pre deti od 3 rokov a staršie: 1,7 - 2,2 hodín) a v plazmatických klírensoch (rozsah pre deti od 3 rokov a staršie: 9 - 22 ml/min/kg) medzi deťmi a dospelými, ktorí dostávajú ranitidín intravenózne, ak sa urobila korekcia na ich telesnú hmotnosť. Farmakokinetické údaje u dojčiat sú veľmi obmedzené, ale zdá sa, že sú v súlade s tými pre staršie deti.
Novorodenci (do 1 mesiaca)
Obmedzené farmakokinetické údaje u detí narodených v riadnom termíne podstupujúcich liečbu mimotelovou membránovou oxygenáciou (EMCO - Extracorporeal Membrane Oxygenation) naznačujú, že plazmatický klírens po i.v. podaní sa môže znížiť (1,5 - 8,2 ml/min/kg) a polčas u novorodencov zvýšiť. Klírens ranitidínu sa zdá, že súvisí u novorodencov s odhadovanou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie.
-
Preklinické údaje o bezpečnosti
Počas dlhodobých štúdií zameraných na tumorogenitu a karcinogenitu ranitidínu sa myšiam a potkanom podávali perorálne dávky ranitidínu do 2000 mg/kg denne a nedokázal sa žiadny karcinogénny účinok.
Ranitidín nevyvolal mutagénne zmeny pri štandardných bakteriálnych testoch na stanovenie mutagenity (Salmonella, Escherichia coli), keď sa používal v koncentráciách zodpovedajúcich maximálnym odporúčaným koncentráciám pre tieto testy.
Po podaní jednorazovej perorálnej dávky 1000 mg/kg ranitidínu samcom potkanov sa nepozoroval žiadny vplyv na počet párení týždenne počas nasledujúcich 9 týždňov.
-
FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
-
Zoznam pomocných látok
monohydrát kyseliny citrónovej
dodekahydrát hydrogénfosforečnanu sodného
hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekciu
-
Inkompatibility
Žiadne.
-
Čas použiteľnosti
2 roky
Liek sa nesmie používať po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
-
Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
-
Druh obalu a obsah balenia
Ampulky z bezfarebného skla, vnútorný povrch má hydrolytickú rezistenciu typu I .
Škatuľky obsahujú 5 ampuliek s injekčným roztokom s koncentráciou 50 mg/2 ml.
-
Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Pozri časť 4.2.
-
DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Vevrovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko
-
REGISTRAČNÉ ČÍSLO
09/0048/88-S
-
DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 29.11.1988
Dátum posledného predĺženia: 25.8.2006 / bez časového obmedzenia
-
DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Júl 2012
8
Súhrn údajov o lieku
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii, ev.č. 2012/01496
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
-
NÁZOV LIEKU
RANITAL 50 mg/2 ml
-
KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každé 2 ml injekčného roztoku (1 ampulka) obsahujú 50 mg ranitidínu vo forme ranitidíniumchloridu.
Každý ml injekčného roztoku obsahuje 25 mg ranitidínu vo forme ranitidíniumchloridu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
-
LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok
Svetložltý až žltý číry roztok takmer bez viditeľných častíc.
-
KLINICKÉ ÚDAJE
-
Terapeutické indikácie
-
krátkodobá a udržiavacia liečba akútnych dvanástnikových vredov
-
krátkodobá a udržiavacia liečba akútnych benígnych žalúdočných vredov
-
refluxná ezofagitída
-
Zollingerov-Elisonov syndróm
-
profylaxia aspirácie žalúdočnej kyseliny počas celkovej anestézie u pacientov s hroziacim rizikom aspirácie kyseliny
-
profylaxia krvácania v hornej časti gastrointestinálneho traktu a prevencia rekurentných krvácavých vredov (stresových vredov)
Deti (od 6 mesiacovdo 18rokov)
-
krátkodobá liečba peptického vredu
-
liečba gastroezofageálneho refluxu, vrátane refluxnej ezofagitídy a zmiernenia príznakov gastroezofageálnej refluxnej choroby
Ranital je určený pre nemocničných pacientov s patologickými hypersekrečnými stavmi, pre pacientov, ktorí neodpovedajú na perorálnu liečbu a na krátkodobú liečbu pacientov, ktorí nemôžu užívať liek perorálne.
-
Dávkovanie a spôsob podávania
Ranital injekčný roztok sa podáva intravenózne a intramuskulárne, tiež sa môže podať formou intermitentnej alebo kontinuálnej infúzie. Používa sa dovtedy, kým pacient nie je schopný užívať liek vo forme tabliet.
Pri profylaxii aspirácie žalúdočnej kyseliny počas celkovej anestézie sa injekčný roztok podáva intravenózne alebo intramuskulárne 45 až 60 minút pred navodením celkovej anestézie.
Intramuskulárna injekcia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín. Nie je potrebné roztok riediť.
Intravenózna injekcia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín. Obsah ampulky sa má rozriediť s 0,9 % roztokom chloridu sodného, 5 % roztokom glukózy alebo iným kompatibilným intravenóznym roztokom do celkového objemu 20 ml a má sa podávať minimálne 5 minút.
Intermitentná intravenózna infúzia
Ranital 50 mg/2 ml sa má podávať každých 6 až 8 hodín, má sa rozriediť v 50 ml (1 mg/ml) alebo v 100 ml (0,5 mg/ml) 0,9 % roztoku chloridu sodného, 5 % roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom intravenóznom roztoku. Dĺžka podávania infúzie je 15 až 20 minút. Rýchlosť infúzie je 25 mg ranitidínu za jednu hodinu. U niektorých pacientov môžu byť potrebné vyššie dávky. V takomto prípade sa majú dávky 50 mg podávať častejšie. Maximálna denná dávka nesmie presiahnuť 400 mg. Ak je pacient schopný prijímať normálne jedlo, pokračuje sa v liečbe tabletami Ranitalu.
Dlhšie trvajúca intravenózna infúzia
150 mg ranitidínu sa má rozriediť v 250 ml 0,9 % roztoku chloridu sodného, 5 % roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom intravenóznom roztoku. Dĺžka infúzie je 24 hodín. Rýchlosť infúzie je 6,25 mg ranitidínu za 1 hodinu. Dávka ranitidínu sa môže upraviť v závislosti od stavu pacienta.
Dávkovanie u pacientov s poškodením funkcie obličiek a pečene
U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 0,833 ml/sec) je odporúčaná dávka ranitidínu 50 mg denne podaných v priebehu 18 až 24 hodín. Liek je možné podávať aj častejšie, napr. každých 12 hodín alebo častejšie, ak si to vyžaduje stav pacienta. V takomto prípade je potrebná zvláštna pozornosť. Ak pacient trpí zároveň poruchou funkcie pečene, môže byť potrebná ešte väčšia redukcia dávky.
U starších pacientov so zníženou funkciou pečene a/alebo obličiek po podaní bežných dávok pre dospelých môže byť účinok silnejší.
Hemodialýza znižuje hladinu cirkulujúceho ranitidínu v krvi. Z tohto dôvodu má byť dávkovanie lieku upravené tak, že pacientovi sa podá ďalšia predpísaná dávka ranitidínu hneď po dialýze.
Deti /dojčatá(od 6 mesiacov do 11rokov)
Pozri časť5.2.
Ranital 50 mg/2 ml sa môže podávaťako pomalá (počas 2minút trvajúca) i.v. injekciaaždomaximálne 50 mgkaždých 6až 8hodín.
Pre liečbuakútnychpeptických vredovagastroezofageálneho refluxu
Intravenóznaliečba udetí s peptickým vredomsa indikujelen v prípade akperorálnaliečba nie jemožná.
Na liečbuakútnej peptidickejvredovejchorobyagastroezofageálneho refluxuudetskýchpacientov, sa môže podávaťRanital 50 mg/2 ml v dávkach, ktoré sa ukázaliúčinnéutýchto ochoreníu dospelýcha sú účinnépre potlačeniežalúdočnej kyselinyukritickychorýchdetí.Počiatočnádávka(2,0 mg/kgalebo 2,5 mg/kg, maximálne 50 mg)sa môže podávaťvpomalejintravenóznejinfúziipočas 10minút,atobuďinjekčnoupumpou, po ktorejnasleduje3 mlvýplachfyziologickýmroztokompočas 5minút,alebo pozriedenífyziologickýmroztokomdo 20 ml.Udržaniehodnoty pH >4,0možno dosiahnuťprerušovanouinfúziou1,5 mg/kgkaždých 6až 8hodín.Alternatívnaliečba môžebyťneprerušovaná, podanie nárazovejdávky0,45 mg/kgnasledovanékontinuálnou infúziou0,15 mg/kg/hod.
Preprofylaxiustresovejulcerácieuvážnechorých pacientov
Odporúčanádávka preprofylaxiustresovejulcerácieje 1 mg/kg (max. 50 mg) každých 6 až8 hodín.
Alternatívnaliečba môžebyťneprerušovaná, podávanie 125 - 250 mikrogramov/kg/hodako kontinuálnainfúzia.
Novorodenci(do1 mesiaca)
Pozri časť5.2.
-
Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo ranitidín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Keďže liečba ranitidínom môže maskovať symptómy spojené s karcinómom žalúdka, u pacientov so žalúdočným vredom sa má pred začatím liečby vylúčiť možná malignita.
Ranitidín sa vylučuje obličkami, a preto sú u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek zvýšené hladiny liečiva v plazme.
Dávkovanie sa má upraviť podľa pokynov v časti 4.2 Dávkovanie u pacientov s poškodením funkcie obličiek.
Zriedkavé klinické hlásenia naznačujú, že ranitidín môže vyvolať akútne záchvaty porfýrie. Z tohto dôvodu sa nemá podávať pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.
U niektorých pacientov, ako sú starší pacienti, osoby s chronickým ochorením pľúc, diabetom alebo s oslabenou imunitou, môže byť zvýšené riziko rozvoja pneumónie získanej v komunite.
Rozsiahla epidemiologická štúdia preukázala zvýšené riziko výskytu pneumónie získanej v komunite u ľudí súbežne liečených ranitidínom - antagonistom H2receptorov oproti tým, ktorí liečbu ukončili, zistené dosiahnuté relatívne riziko 1,82 (95 %CI 1,26 ‑ 2,64).
V súvislosti s rýchlym podaním injekcie ranitidínu bola zriedkavo zaznamenaná bradykardia, hlavne u pacientov s predispozičnými faktormi k poruchám srdcového rytmu. Nesmú sa presiahnuť odporúčané rýchlosti podávania.
Podanie vyšších dávok, než sú odporúčané i.v. dávky antagonistov H2receptorov bolo spojené so zvýšením hodnôt pečeňových enzýmov, ak sa liečba predĺžila o viac ako 5 dní.
Bezpečnosť a účinnosť ranitidínu u detí nebola potvrdená. Z tohto dôvodu sa neodporúča podávať ranitidín deťom.
Vo všeobecnosti deti mladšie ako 2 roky nemajú byť liečené ranitidínom.
U pacientov s pľúcnou ventiláciou na jednotke intenzívnej starostlivosti viedlo 3,5-násobné zvýšenie pH žalúdkovej kyseliny vo väčšine prípadov po 3 až 7 dňoch ku kolonizácii žalúdočných stien prevažne gramnegatívnymi baktériami. Existujú štúdie, v ktorých sa predpokladá kolonizácia tracheobronchiálneho systému zo žalúdka. Bolo zistené, že počet nozokomiálnych pneumónií u pacientov s pľúcnou ventiláciou na jednotke intenzívnej starostlivosti bol vyšší, keď bola hodnota pH obsahu žalúdka zvýšená liekmi kvôli profylaxii stresového vredu.
Osobitné upozornenia ohľadne pomocných látok
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. je takmer bez obsahu sodíka.
-
Liekové a iné interakcie
Ranitidín môže ovplyvniť absorpciu, metabolizmus alebo renálnu exkréciu iných liečiv. Zmenená farmakokinetika môže vyžadovať úpravu dávkovania iného liečiva alebo prerušenie liečby.
Interakcie prebiehajú viacerými mechanizmami, vrátane:
-
inhibície cytochrómu P450 - zmiešaná funkcia systému oxygenázy:
Ranitidín vo zvyčajných terapeutických dávkach nezosilňuje účinky liečiv, ktoré sú inaktivované týmto enzýmovým systémom, ako sú diazepam, lidokaín, fenytoín, propranolol a teofylín.
Pri užívaní kumarínových antikoagulancií (napr. warfarínu) boli hlásené zmeny protrombínového času. Kvôli zúženému terapeutickému indexu sa odporúča dôsledné sledovanie zvýšeného alebo zníženého protrombínového času počas súbežnej liečby s ranitidínom.
-
konkurenčných reakcií pri renálnej tubulárnej sekrécii:
Keďže ranitidín sa čiastočne eliminuje katiónovým systémom, môže ovplyvniť klírens iných liečiv vylučovaných rovnakou cestou. Vysoké dávky ranitidínu (napr. ako sú tie, ktoré sa používajú pri liečbe Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu) môžu znížiť vylučovanie prokaínamidu a N‑acetylprokaínamidu, čo vedie k zvýšeniu hladín týchto liečiv v plazme.
-
zmien pH žalúdka:
Biologická dostupnosť určitých liečiv môže byť ovplyvnená. To môže viesť buď k zvýšeniu absorpcie (napr. triazolam, midazolam, glipizid) alebo zníženiu absorpcie (napr. ketokonazol, atazanavir, delaviridin, gefitinib).
Nie sú údaje o interakciách medzi ranitidínom a amoxicilínom a metronidazolom.
Počas liečby ranitidínom môžu byť výsledky testov zisťovania bielkovín v moči metódou Multistix falošne pozitívne. Rovnako môžu byť falošne pozitívne aj výsledky dychového testu s ureou (UBT).
-
Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Ranitidín prechádza placentou. Tak ako iné liečivá, aj ranitidín sa môže používať počas gravidity len ak je to nevyhnutné.
Laktácia
Ranitidín sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Tak ako iné liečivá, aj ranitidín sa môže používať počas laktácie len ak je to nevyhnutné.
-
Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú známe významné účinky ranitidínu na psychomotorické schopnosti pacientov. Ak sa v individuálnych prípadoch vyskytne prechodná somnolencia, závraty a vertigo, pacienti nesmú viesť vozidlo ani obsluhovať stroj.
-
Nežiaduce účinky
Na klasifikáciu nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až 1/10), menej časté (≥1/1 000 až 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až 1/1 000), veľmi zriedkavé (1/10 000).
Frekvencia nežiaducich udalostí bola odhadnutá zo spontánnych hlásení v priebehu postmarketingového sledovania.
Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé:zmeny krvného obrazu (leukocytopénia, trombocytopénia). Tieto sú zvyčajne reverzibilné. Agranulocytóza alebo pancytopénia, niekedy spojené s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia a bolesť na hrudi)
Veľmi zriedkavé:anafylaktický šok
Tieto účinky boli hlásené po podaní jednorazovej dávky.
Psychické poruchy
Veľmi zriedkavé:reverzibilné stavy zmätenosti, depresia a halucinácie
Tieto boli hlásené prevažne u ťažko chorých alebo starších pacientov.
Poruchy nervového systému
Veľmi zriedkavé: bolesť hlavy (niekedy silná), závraty a poruchy mimovoľných pohybov
Poruchy oka
Veľmi zriedkavé:reverzibilné rozmazané videnie
Boli zaznamenané hlásenia rozmazaného videnia, ktoré naznačovali zmeny v akomodácii.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Veľmi zriedkavé:bradykardia ako pri iných antagonistoch H2receptorov, AV blok a asystólia (len pri injekčnej forme).
Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé:Vaskulitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi zriedkavé:akútna pankreatitída
Menej časté:bolesť brucha, diarea, obstipácia, nauzea (tieto symptómy sa väčšinou zlepšili v priebehu liečby)
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé:prechodné a reverzibilné zmeny hodnôt funkcie pečene
Veľmi zriedkavé:hepatitída (hepatocelulárna, hepatokanalikulárna alebo zmiešaná) spojená so žltačkou alebo bez nej, zvyčajne reverzibilné
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé:kožná vyrážka
Veľmi zriedkavé:multiformný erytém, alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Veľmi zriedkavé:kostrovosvalové symptómy, ako sú artralgia a myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest
Veľmi zriedkavé:akútna intersticiálna nefritída
Zriedkavé:zvýšenie hodnôt kreatinínu v plazme (obvykle mierne, normalizované počas liečby)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé:reverzibilná impotencia, symptómy a stavy spojené s prsníkmi (ako gynekomastia a galaktorea)
Deti s dospievajúci
Bezpečnosť ranitidínu sa hodnotila u detí od 0 do 16 rokov v súvislosti s acidotickým ochorením a vo všeobecnosti bol dobre tolerovaný, profil nežiaducich udalostí bol podobný ako u dospelých. Dostupné údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené, najmä týkajúce sa rastu a vývoja.
-
Predávkovanie
Symptómy a znaky
Ranitidín má veľmi špecifický účinok a po predávkovaní s liekmi obsahujúcimi ranitidín sa neočakávajú žiadne špecifické ťažkosti.
Liečba
Má sa začať so systémovou a podpornou liečbou, ak je to vhodné.
Hemodialýza urýchli elimináciu ranitidínu z organizmu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
-
Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina:antacidá, antiulceróza
ATC kód: A02BA02
Ranitidín je kompetitívny, reverzibilný antagonista H2-receptorov v sliznici žalúdka. Inhibuje bazálnu dennú aj nočnú sekréciu žalúdočnej kyseliny rovnako ako aj potravou, inzulínom, aminokyselinami, histamínom a pentagastrínom stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny. Na molekulovej úrovni sa preukázalo, že ranitidín je 3- až 13-násobne účinnejší inhibítor stimulovanej sekrécie žalúdočnej kyseliny ako cimetidín.
Ranitidín neovplyvňuje sekréciu pepsínu. Celkové množstvo vylúčeného pepsínu je znížené úmerne s poklesom objemu žalúdočných štiav.
Ranitidín neznižuje hladinu kalcia v sére pri hyperkalciémii a nemá ani anticholinergny účinok.
Dostupné klinické údajeuvádzajúpoužitieranitidínuudetí pri prevencii vznikustresovýchvredov.Žiadnypriamy dôkazo prevenciivznikustresovýchvredov nie je kdispozícii.Liečbatýchto pacientovje založená napoznatku, že hodnotapHpo podaníranitidínu je nižšiaako 4. Hodnotutohto náhradnéhoparametraudetí sostresovýmivredmije ešte potrebnéstanoviť.
-
Farmakokinetické vlastnosti
Sérové koncentrácie, pri ktorých dochádza k 50 % inhibícii stimulovanej sekrécie žalúdočnej kyseliny, sú 36 až 94 ng/ml. Po podaní jednorazovej intravenóznej alebo intramuskulárnej dávky 50 mg ranitidínu zostávajú sérové koncentrácie nezmenené počas 6 až 8 hodín.
Po podaní intravenóznej injekcie sa približne 70 % dávky vylúči do moču v nezmenenej forme. Priemerná hodnota renálneho klírensu ranitidínu je 8,83 ml/sec, pričom hodnota celkového klírensu je 12,66 ml/sec. Distribučný objem lieku je približne 1,4 l/kg, zatiaľ čo jeho biologický polčas je 2 až 3 hod.
Ranitidín sa po intramuskulárnej injekcii veľmi rýchlo absorbuje. Po intramuskulárnej aplikácii 50 mg sa maximálna hladina 576 ng/ml dosahuje v priebehu 15 minút. Ranitidín sa absorbuje prakticky kompletne z miesta aplikácie. V porovnaní s intravenóznou aplikáciou je biologická dostupnosť intramuskulárne podaného ranitidínu 90 až 100 %.
Ranitidín sa metabolizuje v pečeni na tri hlavné farmakologicky neúčinné metabolity: N-oxid, sulfoxid- a demetylranitidín.
Ranitidín sa vylučuje prevažne močom a zvyšok stolicou. Približne 15 % ranitidínu sa viaže na bielkoviny v plazme.
Osobitné skupiny pacientov
Deti / dojčatá (6 mesiacov a viac)
Obmedzené farmakokinetické údaje ukazujú, že neboli žiadne významné rozdiely v polčase (rozsah pre deti od 3 rokov a staršie: 1,7 - 2,2 hodín) a v plazmatických klírensoch (rozsah pre deti od 3 rokov a staršie: 9 - 22 ml/min/kg) medzi deťmi a dospelými, ktorí dostávajú ranitidín intravenózne, ak sa urobila korekcia na ich telesnú hmotnosť. Farmakokinetické údaje u dojčiat sú veľmi obmedzené, ale zdá sa, že sú v súlade s tými pre staršie deti.
Novorodenci (do 1 mesiaca)
Obmedzené farmakokinetické údaje u detí narodených v riadnom termíne podstupujúcich liečbu mimotelovou membránovou oxygenáciou (EMCO - Extracorporeal Membrane Oxygenation) naznačujú, že plazmatický klírens po i.v. podaní sa môže znížiť (1,5 - 8,2 ml/min/kg) a polčas u novorodencov zvýšiť. Klírens ranitidínu sa zdá, že súvisí u novorodencov s odhadovanou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie.
-
Preklinické údaje o bezpečnosti
Počas dlhodobých štúdií zameraných na tumorogenitu a karcinogenitu ranitidínu sa myšiam a potkanom podávali perorálne dávky ranitidínu do 2000 mg/kg denne a nedokázal sa žiadny karcinogénny účinok.
Ranitidín nevyvolal mutagénne zmeny pri štandardných bakteriálnych testoch na stanovenie mutagenity (Salmonella, Escherichia coli), keď sa používal v koncentráciách zodpovedajúcich maximálnym odporúčaným koncentráciám pre tieto testy.
Po podaní jednorazovej perorálnej dávky 1000 mg/kg ranitidínu samcom potkanov sa nepozoroval žiadny vplyv na počet párení týždenne počas nasledujúcich 9 týždňov.
-
FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
-
Zoznam pomocných látok
monohydrát kyseliny citrónovej
dodekahydrát hydrogénfosforečnanu sodného
hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekciu
-
Inkompatibility
Žiadne.
-
Čas použiteľnosti
2 roky
Liek sa nesmie používať po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
-
Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
-
Druh obalu a obsah balenia
Ampulky z bezfarebného skla, vnútorný povrch má hydrolytickú rezistenciu typu I .
Škatuľky obsahujú 5 ampuliek s injekčným roztokom s koncentráciou 50 mg/2 ml.
-
Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Pozri časť 4.2.
-
DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Vevrovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko
-
REGISTRAČNÉ ČÍSLO
09/0048/88-S
-
DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 29.11.1988
Dátum posledného predĺženia: 25.8.2006 / bez časového obmedzenia
-
DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Júl 2012
8