Príbalový leták
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.:2013/08177
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA
Recotens5 mg
Recotens10 mg
tablety
amlodipín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
-
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
-
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
-
Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké znaky ochorenia ako vy.
-
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Recotens a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Recotens
3. Ako užívať Recotens
4 Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Recotens
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Recotens a na čo sa používa
Recotensobsahuje liečivo amlodipín, ktoré patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú antagonisty vápnika.
Recotenssa používa na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) alebo istého typu bolesti na hrudníku, zvaného angina pectoris, ktorej zriedkavou formou je aj Prinzmetalova alebo odlišná angína.
U pacientov s vysokým krvným tlakom, Recotens pôsobí tak, že rozširuje krvné cievy a krv tak nimi preteká ľahšie.
U pacientov s anginou pectoris Recotens pôsobí tak, že zvyšuje prúdenie krvi do srdca, ktoré tak dostáva viac kyslíka, čím sa zabraňuje vzniku bolesti na hrudi. Recotensneposkytuje okamžitú úľavu od bolesti na hrudi spôsobenej anginou pectoris.
2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ PREDTÝM, AKO UŽIJETE Recotens
Neužívajte Recotens
-
ak ste alergický (precitlivený) na amlodipín alebo na ktorúkoľvek inú zložku tohto lieku (uvedení v časti 6), alebo na akéhokoľvek iného antagonistu vápnika. Môže sa to prejaviť svrbením, sčervenaním kože alebo dýchacími ťažkosťami,
-
ak máte veľmi nízky krvný tlak (hypotenzia),
-
ak máte zúženie chlopne srdcovej aorty (stenóza aorty) alebo kardiogénny šok (stav, pri ktorom srdce nie je schopné dodávať dostatočné množstvo krvi do tela),
-
ak máte srdcové zlyhanie po srdcovom záchvate.
Varovania a opatrenia
Pred užívaním Recotensu sa porozprávajte so svojím lekárom.
Mali by ste informovať svojho lekára, ak máte, alebo ste mali ktorýkoľvek z nasledujúcich stavov:
-
nedávno prekonaný srdcový záchvat
-
srdcové zlyhanie,
-
výrazné zvýšenie krvného tlaku (hypertenzná kríza)
-
ochorenie pečene,
-
ste vo vyššom veku a je potrebné zvýšiť Vašu dávku.
Deti a dospievajúci
U detí mladších ako 6 rokov sa Recotens nesledoval. Recotens sa má podávať iba na liečbu hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 rokov do 17 rokov (pozri časť 3). Ak potrebujete viac informácií, obráťte sa na svojho ošetrujúceho lekára.
Iné lieky a Recotens
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je na viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Recotens môže ovplyvniť alebo môže byť ovplyvnený inými liekmi, ako napr.:
-
ketokonazol, itrakonazol (liečivá proti plesňovým infekciám),
-
ritonavir, indinavir, nelfinavir (tzv. inhibítory proteázy, používané na liečbu HIV),
-
rifampicín, erytromycín, klaritromycín,
-
ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum),
-
verapamil, diltiazem (lieky na srdce),
-
simvastatín (liek znižujúci cholesterol),
-
dantrolén (infúzia na závažné zvýšenie telesnej teploty) .
Recotens môže znížiť váš krvný tlak ešte viac, pokiaľ už užívate iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku.
Recotenss jedlom a nápojmi
Ľudia, ktorí užívajú Recotens, nemajú konzumovať grapefruitovú šťavu a grapefruit. Je to preto, že grapefruit a grapefruitová šťava môžu viesť k zvýšeniu hladín liečiva amlodipínu v krvi, ktoré môže nepredvídateľne zosilniť účinok Recotensu na zníženie tlaku krvi.
Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo
Bezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas tehotenstva nebola stanovená. Ak si myslíte, že by ste mohli byť tehotná, alebo plánujete otehotnieť, musíte to oznámiť vášmu lekárovi skôr, ako užijete Recotens.
Dojčenie
Nie je známe, či amlodipín prechádza do materského mlieka. Ak dojčíte, alebo sa chystáte začať dojčiť, musíte to oznámiť vášmu lekárovi skôr, ako užijete Recotens.
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Recotens môže ovplyvniť Vašu schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak vám tablety spôsobujú nevoľnosť, závrat, únavu alebo bolesť hlavy, neveďte vozidlo a neobsluhujte stroje a okamžite kontaktujte vášho lekára.
3. AKO UŽÍVAŤ Recotens
Vždy užívajte tento liek presnetak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Zvyčajná počiatočná dávka Recotensu je 5 mg denne. Dávka Recotensu sa môže zvýšiť na 10 mg raz denne.
Liek môžete užívať pred jedlom alebo po jedle a nápojoch. Mali by ste užívať váš liek každý deň v rovnakom čase a zapiť ho pohárom vody. Nezapíjajte Recotens s grepefruitovou šťavou.
Používanie u detí a dospievajúcich
Pre deti a dospievajúcich (vo veku 6-17 rokov) je zvyčajná odporúčaná počiatočná dávka 2,5 mg denne. Maximálna odporúčaná dávka je 5 mg denne. Amlodipín 2,5 mg v súčasnosti nie je dostupný, a dávka 2,5 mg sa nedá získať z tabliet Recotens 5 mg, nakoľko tieto tablety nie sú vyrobené tak, aby sa dali rozdeliť na dve rovnaké polovice.
Je dôležité, aby ste neprestávali tablety užívať. Nečakajte, kým sa vám tablety minú skôr, ako navštívite svojho lekára.
Delenie 10 mg tabliet: Držte tabletu v oboch rukách a deliacu ryhu majte medzi palcami. Jemným stlačením rozdeľte tabletu na dve polovice.
Ak užijete viac Recotensu,ako máte
Užitie väčšieho počtu tabliet naraz môže spôsobiť zníženie vášho krvného tlaku na nízku alebo dokonca až na nebezpečne nízku úroveň. Môžete pociťovať závrat, točenie hlavy, mdloby alebo slabosť. Ak krvný tlak poklesne príliš, môže sa dostaviť šok. Vaša koža môže byť na dotyk studená a vlhká a môžete stratiť vedomie. Ak ste užili priveľa tabliet Recotensu naraz, bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc
Ak zabudnete užiť Recotens
Neznepokojujte sa. Ak zabudnete užiť tabletu, úplne túto dávku vynechajte. Nasledujúcu dávku užite v správnom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak prestanete užívať Recotens
Váš lekár vám povie, ako dlho máte užívať liek. Ak prestanete užívať váš liek skôr, ako vám to odporučí Váš lekár, Vaše ochorenie sa môže vrátiť.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa užívania tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Navštívte svojho lekára ihneď, akonáhle sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z nasledujúcich veľmi zriedkavých, závažných vedľajších účinkov po užití tohto lieku.
• náhly sipot, bolesť na hrudi, dýchavičnosť alebo ťažkosti pri dýchaní
• opuchnutie očných viečok, tváre alebo perí
• opuch jazyka a hrdla, ktorý spôsobuje veľké dýchacie ťažkosti
• závažné kožné reakcie zahŕňajúce intenzívnu kožnú vyrážku, žihľavku, sčervenanie kože na celom tele, silné svrbenie, pľuzgiere, olupovanie a opuchnutie kože, zápal slizníc (Stevensov-Johnsonov syndróm) alebo iné alergické reakcie
• srdcový záchvat, abnormálne búšenie srdca (poruchy srdcového rytmu)
• zápal pankreasu, ktorý môže spôsobiť silnú bolesť brucha a chrbta sprevádzanú pocitom, kedy vám je veľmi zle.
Hlásené boli nasledujúce časté vedľajšie účinky. Ak vám ktorýkoľvek z nich spôsobuje problémy, alebo trvá viac ako jeden týždeň, mali by ste sa spojiť so svojím lekárom.
Časté (postihujú 1az 10 pacientov zo 100):
-
Bolesť hlavy, závrat, ospalosť (najmä na začiatku liečby)
-
Palpitácie (uvedomenie si úderov srdca), návaly
-
Bolesť brucha, nevoľnosť (nauzea)
-
Opuch členkov (edém), únava.
Ďalšie hlásené vedľajšie účinky sú zahrnuté v nasledujúcom zozname. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, ošetrujúcemu lekárovi alebo lekárnikovi.
Menej časté (postihujúce 1až 10 pacientov 1 000):
-
zmeny nálady, úzkosť, depresia, ospalosť
-
triaška, nezvyčajné vnímanie chute, mdloby, slabosť
-
pocit stuhnutosti alebo pocit pichania v končatinách, strata vnímania bolesti
-
poruchy videnia, dvojité videnie, zvonenie v ušiach
-
nízky krvný tlak
-
kýchanie/výtok z nosa, spôsobené zápalom nosovej sliznice (rinitída)
-
porucha činnosti čriev, hnačka, zápcha, poruchy trávenia, sucho v ústach, vracanie (nevoľnosť)
-
vypadávanie vlasov, zvýšené potenie, svrbiaca koža, červené fľaky na koži, zmena farby kože
-
poruchy močenia, zvýšená potreba nočného močenia, častejšie močenie
-
slabosť, bolesť, celková nevoľnosť
-
bolesť svalov a kĺbov, svalové kŕče, bolesť chrbta
-
zvýšenie alebo zníženie telesnej hmotnosti
Zriedkavé (postihujú 1 až 10 z 10 000 pacientov):
-
Zmätenosť.
Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 10 000 pacientov):
-
Znížený počet bielych krviniek, znížený počet krvných doštičiek, čo môže viesť k nezvyčajným krvným podliatinám alebo ľahkému krvácaniu (poškodenie červených krviniek)
-
vysoká hladina cukru v krvi (hyperglykémia)
-
porucha nervov spôsobujúca slabosť, pálenie a znecitlivenie
-
kašeľ, opuchnutie ďasien
-
nadúvanie (gastritída)
-
abnormálne hodnoty pečeňových testov alebo zápal pečene (hepatitída), zožltnutie kože
(žltačka), zvýšenie pečeňových enzýmov, ktoré môže mať vplyv na niektoré výsledky testov
-
zvýšené svalové napätie
-
zápal krvných ciev, často s kožnou vyrážkou
-
citlivosť na svetlo
-
poruchy s kombináciou stuhnutosti, triašky a/alebo porúch pohyblivosti.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, ošetrujúcemu lekárovi alebo lekárnikovi.
5. AKO UCHOVÁVAŤ RECOTENS
-
Uchovávajte tento liek mimo dosahu a dohľadu detí.
-
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. OBSAH BALENIA A ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo Recotensobsahuje
- Liečivo je amlodipín. Každá tableta obsahuje 5 mg alebo 10 mg amlodipínu(ako amlodipini besilas).
- Ďalšie zložky lieku sú mikrokryštalická celulóza, bezvodý hydrogénfosforečnan vápenatý, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) a magnéziumstearát.
Ako vyzerá Recotensa obsah balenia
Tablety sú okrúhle a biele. Tablety Recotens 10 mg majú deliacu ryhu na jednej strane, pomocou ktorej ich môžete rozdeliť na dve rovnaké časti.
Veľkosti balenia:
Recotens 5 mg: 20, 30, 50, 100, 300 a 500 tabliet.
Recotens 10 mg: 20, 30, 50, 100 a 500 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
PharmaSwiss Česká republika s.r.o., Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7, Česká republika
Výrobca
Specifar S.A., 28 Octovriou str. Ag. Varvara,12351 Atény, Grécko
ICN Polfa Rzeszów S.A., ul. Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko
Valeant sp. z o.o. sp. j., ul.Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Česká republika: Recotens 5 mg, Recotens 10 mg
Dánsko: Adipine
Maďarsko: Amlobesyl 5 mg tabletta, Amlobesyl 10 mg tabletta
Poľsko: Adipine
Slovenská republika: Recotens 5 mg, Recotens 10 mg
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy schválená v marci 2014.
5
Súhrn údajov o lieku
Schválený text k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev. č.: 2013/02590, 2013/02599
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Recotens 5 mg
Recotens 10 mg
tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Recotens 5 mg tableta:
Každá tableta obsahuje 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesylátu).
Recotens 10 mg tableta:
Každá tableta obsahuje 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesylátu).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta
Recotens 5 mg tableta.
Okrúhle biele tablety s priemerom približne 8 mm.
Recotens 10 mg tableta.
Okrúhle biele tablety s deliacou ryhou na jednej strane a s priemerom približne 10,5 mm.
Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Hypertenzia.
Chronická stabilná angína pektoris.
Vazospastická/vazokonstrikčná (Prinzmetalova) angína pektoris.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí:
Pri
liečbe hypertenzie aj angíny pektoris je zvyčajná počiatočná
dávka 5 mg Recotensu jedenkrát denne, ktorú možno zvýšiť na
maximálnu dávku 10 mg denne (vo forme jednorazovej dávky) v
závislosti od individuálnej odpovede pacienta. U
hypertenzných pacientov sa amlodipín používa v kombinácii
s tiazidovými diuretikami, alfablokátormi, betablokátormi
alebo inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu. V prípade
angíny pektoris sa môže amlodipín používať v monoterapii
alebo v kombinácii s inými antianginóznymi liekmi
u pacientov s angínou pektpris, ktorá vzdoruje nitrátom
a/alebo zodpovedajúcim dávkam betablokátorov.
Pri súčasnom podávaní tiazidových diuretík, betablokátorov a inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu nie je potrebná úprava dávky amlodipínu.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti:
Amlodipínpoužitý v
podobných dávkach u starších aj mladších pacientov je rovnako
dobre tolerovaný. U starších pacientov sa odporúča bežné
dávkovanie, ale zvýšenie dávky sa má vykonávať s opatrnosťou
(pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene:
Odporúčané
dávkovanie nebolo stanovené u pacientov s miernou až stredne
závažnou poruchou funkcie pečene; preto zvolenie dávky sa má
vykonávať s opatrnosťou a má začať na dolnej hranici dávkovacieho
rozsahu (pozri časti 4.4 a 5.2). Farmakokinetika amlodipínu
nebola študovaná pri závažnej poruche funkcie pečene. U pacientov
so závažnou poruchou funkcie pečene má podávanie amlodipínu začať
najnižšou dávkou a pomaly ju zvyšovať.
Poškodenie funkcie obličiek:
Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nesúvisia so stupňom poškodenia funkcie obličiek, preto sa odporúča bežné dávkovanie. Amlodipín nie je dialyzovateľný.
Deti a dospievajúci:
Deti a dospievajúci s hypertenziou vo veku od 6 do 17 rokov
Odporúčaná antihypertenzná perorálna dávka u pediatrických pacientov vo veku 6-17 rokov je 2,5 mg jedenkrát denne ako počiatočná dávka, vytitrovaná na 5 mg jedenkrát denne, pokiaľ sa cieľová hodnota krvného tlaku nedosiahne po 4 týždňoch. U pediatrických pacientov neboli skúmané dávky prevyšujúce 5 mg denne (pozri časti 5.1 a 5.2).
Dávky 2,5 mg amlodipínu nie sú pri tomto lieku možné.
Deti mladšie ako 6 rokov
Nie sú dostupné žiadne údaje.
Spôsob podávania
Tableta na perorálne podanie.
4.3 Kontraindikácie
Amlodipín sa kontraindikuje u pacientov:
-
s precitlivenosťou na amlodipín, dihydropyridínové deriváty alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok tohto lieku,
-
so závažnou hypotenziou,
-
v šoku, vrátane kardiogénneho šoku,
-
s hemodynamicky nestabilným srdcovým zlyhaním po infarkte myokardu
-
s obštrukciou výtokového traktu ľavej komory (napr. aortálna stenóza vysokého stupňa).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze sa neskúmala.
Pacienti so srdcovým zlyhaním
Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení opatrne. V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii zahŕňajúcej pacientov so závažným srdcovým zlyhaním (triedy III a IV podľa NYHA) bola hlásená incidencia pľúcneho edému vyššia v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciového kanála, vrátane amlodipínu, sa majú u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním podávať opatrne, nakoľko môžu zvyšovať riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod a úmrtnosti.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie
pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene je polčas amlodipínu
predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; dávkovacie odporúčania sa
nestanovili. Liečba amlodipínom sa má preto začať na dolnej
hranici dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby ako aj pri
zvyšovaní dávky treba postupovať s opatrnosťou.
U pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene môže byť
potrebná pomalá titrácia dávky a pozorné
sledovanie.
Použitie u starších pacientov
U starších pacientov sa má dávka zvyšovať opatrne (pozri časť 5.2).
Použitie u pacientov s poruchou funkcie
obličiek:
Amlodipín sa u
takýchto pacientov môže podávať vbežných dávkach.
Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nekorelujú so stupňom
poškodenia funkcie obličiek. Amlodipín nie je
dialyzovateľný
4.5 Liekové a iné interakcie
Účinky iných liekov na amlodipín
Inhibítory CYP3A4: súčasné podávanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítory proteáz, azolové antimykotiká, makrolidy ako erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môžu viesť k výraznému zvýšeniu expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike (PK) sa môže prejaviť u starších pacientov. Preto môže byť potrebné klinické sledovanie a úprava dávky.
Induktory CYP3A4: Nie sú k dispozícii žiadne informácie o účinku induktorov CYP3A4 (t. j. rifampicínu, ľubovníka bodkovaného) na amlodipín. Súbežné podávanie môže viesť k jeho zníženej plazmatickej koncentrácii. Pri podávaní amlodipínu v kombinácii s induktormi CYP3A4 je potrebná opatrnosť.
Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo s grapefruitovou šťavou sa neodporúča, nakoľko u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu biologickej dostupnosti amlodipínu s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie tlaku krvi.
Dantrolén (infúzia): u zvierat boli v súvislosti s hyperkaliémiou po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozorované letálna fibrilácia komôr a kardiovaskulárny kolaps. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.
Účinky amlodipínu na iné lieky
Účinky amlodipínu na zníženie tlaku krvi sa sčítavajú s účinkami iných antihypertenzív znižujúcich tlak krvi.
V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvnil farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.
Simvastatín: súčasné podávanie opakovaných dávok 10 mg anlodipínu s 80 mg simvastatínu viedlo k 77 % zvýšeniu vystaveniu účinku simvastatínu v porovnaní so simvastatínom v monoterapii. Limit dávky simvastatínu u pacientov užívajúcich amlodipín je 20 mg denne.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Bezpečnosť podávania amlodipínu u gravidných žien nebola stanovená.
V štúdiách na zvieratách bola pri vysokých dávkach pozorovaná reprodukčná toxicita (pozri časť 5.3). Použitie amlodipínu počas gravidity sa odporúča iba vtedy, ak neexistuje bezpečnejšia alternatíva liečby a ak ochorenie samotné predstavuje vyššie riziko pre matku a plod.
Laktácia
Nie je známe, či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Rozhodnutie, či pokračovať/prerušiť dojčenie alebo pokračovať/prerušiť liečbu amlodipínom sa má prijať po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby amlodipínom pre matku.
Fertilita
U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciového kanála boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii na potkanoch boli pozorované nežiaduce účinky na fetilitu u samcov (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Ak pacienti užívajúci amlodipín trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nutkaním na vracanie, ich schopnosť reagovať môže byť narušená. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku liečby.
-
Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby sú ospanlivosť, závrat, bolesť hlavy, palpitácie, návaly tepla, bolesť brucha, nauzea, opuch členkov, edém a únava.
Zoznam nežiaducich účinkov v tabuľke
Počas liečby amlodipínom boli pozorované a hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie s uvedenou frekvenciou výskytu: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až ≤1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až ≤1/1 000); veľmi zriedkavé (≤1/10 000).
Nežiaduce reakcie sú v každej frekvencii uvedené v zostupnej dôležitosti.
Trieda systémových orgánov |
Frekvencia |
Nežiaduce reakcie |
Poruchy krvi a lymfatického systému |
veľmi zriedkavé |
leukocytopénia, trombocytopénia |
Poruchy imunitného systému |
veľmi zriedkavé |
alergické reakcie |
Poruchy metabolizmu a výživy |
veľmi zriedkavé |
hyperglykémia |
Psychické poruchy |
menej časté |
nespavosť, zmeny nálady (vrátane úzkosti), depresia |
zriedkavé |
zmätenosť |
|
Poruchy nervového systému |
časté |
ospanlivosť, závrat, bolesť hlavy (najmä na začiatku liečby) |
menej časté |
tremor, porucha chuti, synkopy, hypoestézia, parestézia |
|
veľmi zriedkavé |
hypertónia, periférna neuropatia |
|
Poruchy oka |
menej časté |
poruchy videnia (vrátane diplopie) |
Poruchy ucha a labyrintu |
menej časté |
tinnitus |
Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
časté |
palpitácie |
veľmi zriedkavé |
infarkt myokardu, arytmia (vrátane bradykardie, ventrikulárnej tachykardie a atriálnej fibrilácie) |
|
Poruchy ciev |
časté |
návaly - horúčavy |
menej časté |
hypotenzia |
|
veľmi zriedkavé |
vaskulitída |
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
menej časté |
dyspnoe, rinitída |
veľmi zriedkavé |
kašeľ |
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
časté |
bolesť brucha, nauzea |
menej časté |
vracanie, dyspepsia, zmenené správanie čriev (vrátane hnačky a zápchy), sucho v ústach |
|
veľmi zriedkavé |
pankreatitída, gastritída, hyperplázia ďasien |
|
Poruchy pečene a žlčových ciest |
veľmi zriedkavé |
hepatitída, žltačka, zvýšené hladiny pečeňových enzýmov* |
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
menej časté |
alopécia, purpura, zmena sfarbenia kože, nadmerné potenie, svrbenie, vyrážka, exantém |
veľmi zriedkavé |
angioedém, multiformný erytém, žihľavka, exfoliatívna dermatitída, Stevensov‑Johnsonov syndróm, Quinckeho edém, fotosenzitivita |
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
časté |
opuch členkov |
menej časté |
bolesť kĺbov, bolesť svalov, svalové kŕče, bolesť chrbta |
|
Poruchy obličiek a močových ciest |
menej časté |
poruchy močenia, nočné močenie, zvýšená frekvencia močenia |
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
menej časté |
impotencia, gynekomastia |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podanie |
časté |
edém, únava |
menej časté |
bolesť hrudníka, asténia, bolesť, malátnosť |
|
Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
menej časté |
zvýšenie telesnej hmotnosti, zníženie telesnej hmotnosti |
*väčšinou v súlade s cholestázou
Boli hlásené ojedinelé prípady extrapyramídového syndrómu.
4.9 Predávkovanie
Skúsenosti s úmyselným predávkovaním u pacientov sú nedostatočné.
Príznaky:
Dostupné údaje naznačujú, že výrazné predávkovanie môže mať za následok rozsiahlu periférnu vazodilatáciu a pravdepodobne aj reflexnú tachykardiu. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne dlhodobá systémová hypotenzia vrátane šoku a šoku so smrteľným koncom.
Liečba:
Klinicky významná hypotenzia v dôsledku predávkovania amlodipínom si vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu zahŕňajúcu časté monitorovanie srdcovej a respiračnej funkcie, vyvýšenie končatín a sledovanie objemu cirkulujúcej tekutiny a vylučovania moču.
Vazokonstrikčná látka môže napomôcť obnoviť cievny tonus a krvný tlak, pokiaľ jej použitie nie je kontraindikované. Intravenózne podanie kalciumglukonátu môže byť užitočné pri zvrátení účinkov blokády kalciových kanálov.
V niektorých prípadoch môže byť vhodný výplach žalúdka. U zdravých dobrovoľníkov sa ukázalo, že použitie aktívneho uhlia do 2 hodín po podaní 10 mg amlodipínu znížilo mieru absorpcie amlodipínu.
Vzhľadom k tomu, že amlodipín sa vo veľkej miere viaže na bielkoviny, dialýza pravdepodobne nebude prospešná.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: blokátory kalciového kanála, selektívne blokátory kalciového kanála s prevažujúcimi vaskulárnymi účinkami.
ATC kód: C08CA01
Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov ciev a srdcovej svaloviny.
Mechanizmus antihypertenzného účinku amlodipínu spočíva v priamom relaxačnom účinku na hladké svalstvo ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín zmierňuje angínu pektoris nie je úplne stanovený, ale amlodipín znižuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledujúcimi mechanizmami:
1. Amlodipín dilatuje periférne arterioly, čím znižuje celkovú periférnu rezistenciu („afterload“ ), proti ktorej musí srdce pracovať. Keďže srdcový tep zostáva stabilný, týmto odľahčením práce srdca sa znižuje spotreba energie v myokarde a jeho nároky na kyslík.
2. Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne zahŕňa aj dilatáciu hlavných vetiev koronárnych tepien a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Touto dilatáciou sa zvyšuje dodávka kyslíka do myokardu u pacientov so spazmom koronárnych tepien (Prinzmetalova alebo podobná angína pektoris).
U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24-hodinového intervalu. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.
U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu jedenkrát denne predlžuje celkový čas schopnosti vykonávať fyzickú záťaž, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do objavenia sa 1-milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínu.
Amlodipín sa nespája so žiadnymi nežiaducimi metabolickými účinkami alebo zmenami plazmatických lipidov a je vhodný pre pacientov s astmou, diabetom a dnou.
Použitie u pacientov s koronárnou chorobou srdca (CAD)
Účinnosť amlodpínu v prevencii klinických udalostí u pacientov s chorobou koronárnych tepien (CAD) bola vyhodnocovaná v nezávislej, multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 1997 pacientmi; Porovnanie amlodipínu voči enalaprilu zamerané na zníženie výskytu trombózy (CAMELOT). 663 z týchto pacientov bolo liečených amlodipínom v dávke 5-10 mg, 673 pacientov bolo liečených enalaprilom v dávke 10-20 mg a 655 pacientov bolo liečených placebom, navyše k štandardnej liečbe statínmi, betablokátormi, diuretikami a kyselinou acetylsalicylovou, počas 2 rokov. Kľúčové výsledky účinnosti sú uvedené v Tabuľke 1. Výsledky naznačujú, že liečba amlodipínom sa spája s menej hospitalizáciami pre angínu a revaskularizačné procedúry u pacientov s CAD.
Tabuľka 1.
Výskyt významných klinických výsledkov v štúdii CAMELOT |
||||||
Miera výskytu kardiovaskulárnych udalostí, počet (%) |
amlopidín vs. placebo |
|||||
Výsledky |
amlodipín |
placebo |
enalapril |
pomer rizika (95 % IS) |
hodnota p |
|
Primárny koncový bod |
|
|||||
Nežiaduce kardiovaskulárne udalosti |
110 (16,6) |
151 (23,1) |
136 (20,2) |
0,69 (0,54-0,88) |
0,003 |
|
Jednotlivé zložky |
|
|||||
Koronárna revaskularizácia |
78 (11,8) |
103 (15,7) |
95 (14,1) |
0,73 (0,54-0,98) |
0,03 |
|
Hospitalizácia pre angínu pektoris |
51 (7,7) |
84 (12,8) |
86 (12,8) |
0,58 (0,41-0,82) |
0,002 |
|
Nefatálny IM |
14 (2,1) |
19 (2,9) |
11 (1,6) |
0,73 (0,37-1,46) |
0,37 |
|
Mozgová mŕtvica alebo TIA |
6 (0,9) |
12 (1,8) |
8 (1,2) |
0,50 (0,19-1,32) |
0,15 |
|
Smrť z kardiovaskulárnych príčin |
5 (0,8) |
2 (0,3) |
5 (0,7) |
2,46 (0,48-12,7) |
0,27 |
|
Hospitalizácia pre CHF |
3 (0,5) |
5 (0,8) |
4 (0,6) |
0,59 (0,14-2,47) |
0,46 |
|
Resuscitovaná zástava srdca |
0 |
4 (0,6) |
1 (0,1) |
NA |
0,04 |
|
Novodiagnostikované ochorenie periférnych ciev |
5 (0,8) |
2 (0,3) |
8 (1,2) |
2,6 (0,50-13,4) |
0,24 |
Skratky: CHF, kongestívne zlyhanie srdca; IS, interval spoľahlivosti; IM, infarkt myokardu; TIA, tranzitórny ischemický atak.
Použitie u pacientov so zlyhaním srdca
Hemodynamické štúdie a kontrolované klinické štúdie založené na záťažových testoch u pacientov so srdcovým zlyhaním triedy II - IV podľa NYHA ukázali, že amlodipín nespôsobuje zhoršenie klinického stavu hodnoteného pomocou tolerancie fyzickej záťaže, ejekčnej frakcie ľavej komory a klinickej symptomatológie.
Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) navrhnutá na hodnotenie pacientov so srdcovou dekompenzáciou triedy NYHA III-IV, ktorí boli liečení digoxínom, diuretikami a ACE inhibítormi ukázala, že amlodipín nevedie k zvýšeniu rizika mortality alebo kombinovaného rizika mortality a morbidity spojenej so srdcovým zlyhaním.
V dlhodobej, follow up, placebom kontrolovanej štúdii (PRAISE-2) s amlodipínom u pacientov so srdcovým zlyhaním NYHA III a IV bez klinických príznakov alebo objektívnych nálezov, naznačujúcich základné ischemické ochorenie, na stabilných dávkach ACE inhibítorov, digitálisu a diuretika nemal amlodipín vplyv na celkovú alebo kardiovaskulárnu morbiditu. U tej istej populácie sa amlodipín spájal so zvýšeným výskytom hlásení pľúcneho edému.
Liečba zameraná na prevenciu infarktu myokardu (ALLHAT)
Na porovnanie novších farmakoterapií: amlodipín v dávke 2,5-10 mg/deň (blokátor kalciových kanálov) alebo lizinopril 10-40 mg/deň (ACE-inhibítor) ako lieky prvej voľby pred tiazidovým diuretikom, chlórtalidónom v dávke 12,5-25 mg/deň pri miernej až strednej hypertenzii, bola vykonaná randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia morbidity-mortality, s názvom the Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial (ALLHAT).
Celkovo 33.357 hypertenzívnych pacientov vo veku 55 rokov alebo starších bolo náhodne rozdelených a sledovaných počas v priemere 4,9 rokov. Pacienti mali aspoň jeden ďalší CHD rizikový faktor, vrátane: predchádzajúceho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody (> 6 mesiacov pred zahrnutím do štúdie) alebo zadokumentované iné aterosklerotické KVO (celkom 51,5 %), diabetes typu 2 (36,1 %), HDL-C < 35 mg/dl (11,6 %), hypertrofiu ľavej komory, diagnostikovanú elektrokardiogramom alebo echokardiografiou (20,9 %), súčasné fajčenie cigariet (21,9 %).
Primárny sledovaný ukazovateľ sa skladal z fatálneho KVO alebo nefatálneho infarktu myokardu. Medzi liečbou, založenou na amlodipíne a liečbou, založenou na chlórtalidóne nebol v primárnom sledovanom ukazovateli významný rozdiel: RR 0,98; 95% CI (0,90-1,07) p=0,65. Spomedzi sekundárnych sledovaných ukazovateľov bol výskyt zlyhania srdca (zložka zloženého kombinovaného kardiovaskulárneho sledovaného ukazovateľa) významne vyšší v skupine, liečenej amlodipínom v porovnaní so skupinou, liečenou chlórtalidónom (10,2 % vs. 7,7 %; RR 1,38; 95 % CI [1,25-1,52] p<0,001). Medzi liečbou, založenou na amlodipíne a liečbou, založenou na chlórtalidóne však nebol významný rozdiel v celkovej úmrtnosti (RR 0,96; 95% CI [0,89-1,02] p=0,20).
Použitie u detí (vo veku 6 rokov a starších)
V štúdii, ktorej sa zúčastnilo 268 detí vo veku 6-17 rokov s prevažne sekundárnou hypertenziou ukázalo porovnanie 2,5 mg a 5,0 mg dávky amlodipínu s placebom, že obe dávky znižujú systolický krvný tlak významne viac ako placebo. Rozdiel medzi týmito dvoma dávkami nebol štatisticky významný.
Dlhodobé účinky amlodipínu na rast, pubertu a celkový vývoj neboli skúmané. Taktiež nebola stanovená dlhodobá účinnosť liečby amlodipínom v detstve na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality v dospelosti.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia, distribúcia, väzba na bielkoviny
plazmy
Po perorálnom podaní v
terapeutických dávkach sa amlodipín dobre vstrebáva
s vrcholovými hladinami v krvi 6-12 hodín po podaní
dávky. Absolútna biologická dostupnosť sa odhaduje na 64 - 80 %.
Distribučný objem je približne 21 l/kg. In vitroštúdie preukázali,
že väzba cirkulujúceho amlodipínu na plazmatické bielkoviny je
približne 97,5 %.
Biologická dostupnosť amlodipínu nie je ovplyvnená príjmom potravy.
Biotransformácia/Vylučovanie
Koncový plazmatický eliminačný polčas je približne 35‑50
hodín a umožňuje podávanie amlodipínu jedenkrát denne.
Amlodipín sa v pečeni rozsiahlometabolizuje na
neúčinné metabolity, pričom 10 % materskej látky a 60 %
metabolitov sa vylučuje do moču.
Použitie pri poškodení funkcie pečene
O podávaní amlodipínu pacientom s poškodením funkcie pečene sú dostupné veľmi obmedzené klinické údaje. Pacienti s poškodením funkcie pečene majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zvýšenie AUC o približne 40-60 %.
Použitie u starších pacientov
Čas po dosiahnutie maximálnej plazmetickej koncentrácie amlodipínu u starších aj mladších jedincov je podobný. Klírens amlodipínu má u starších pacientov tendenciu znižovania sa s rastúcou AUC a polčasom vylučovania. Zvýšenie AUC a vylučovacieho polčasu u pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca bolo také, aké sa u pacientov skúmanej vekovej skupiny očakáva.
Použitie u detí
Vykonala sa
PK štúdia u 74 detí s hypertenziou vo veku od 12
mesiacov do 17 rokov (34 pacientov 6 – 12 rokov a 28
pacientov 13 – 17 rokov), ktorí dostávali amlodipín v dávke
medzi 1,25 a 20 mg jeden alebo dvakrát denne. U detí 6
– 12 rokov a u adolescentov 13 – 17 ročných bol
perorálny klírens (CL/F) 22,5 a 27,4 l/ h u mužského
pohlavia a 16,4 a 21,3 l/h u ženského pohlavia.
Zistili sa veľké rozdiely v expozícii medzi jednotlivcami.
Dáta u detí pod 6 rokov sú nedostatočné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Reprodukčná toxikológia
Reprodukčné štúdie u potkanov a myší preukázali oneskorený dátum pôrodu, dlhšie trvanie pôrodu a znížený počet prežívajúcich mláďat pri dávkach približne 50 krát vyšších, ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí vyjadrená v mg/kg.
Zníženie fertility
U potkanov (samci počas 64 dní a samice 14 dní pred párením), liečených amlodipínom v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8 násobok* maximálnej odporúčanej dávky u ľudí rovnajúcej sa 10 mg po prepočítaní mg/m2 povrchu) nebol zaznamenaný žiadny účinok na fertilitu. V inej štúdii s potkanmi, v ktorej boli samce potkanov liečené amlodipíniumbesilátom počas 30 dní v dávke porovnateľnej s dávkou pre ľudí, vyjadrenej v mg/kg, sa zistilo zníženie plazmatických hladín folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu ako aj zníženia hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertoliho podporných buniek.
Karcinogenéza, mutagenéza
U potkanov a myší, ktorým bol podávaný amlodipín v potrave počas dvoch rokov v koncentráciách, vypočítaných na denné dávky 0,5; 1,25 a 2,5 mg/kg/deň sa neprejavili žiadne príznaky karcinogénnosti. Najvyššia dávka (u myší podobná a u potkanov dvojnásobná* maximálnej odporúčanej klinickej dávke 10 mg, založená na mg/m2) bola blízka maximálnej dávke, tolerovanej myšami, no nie potkanmi.
Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liekom či už na génovej alebo chromozómálnej úrovni.
*Pri telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Mikrokryštalická celulóza, bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A), magnéziumstearát.
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek si nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky na uchovávanie.
-
Druh obalu a obsah balenia
Blister z PVC/PE/PVDC - hliníka.
Veľkosti balenia:
Recotens 5 mg: 20, 30, 50, 100, 300 a 500 tabliet.
Recotens 10 mg: 20, 30, 50, 100 a 500 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
PharmaSwiss Česká republika s.r.o., Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Recotens 5 mg: 83/0430/07-S
Recotens 10 mg: 83/0431/07-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12.11.2007
Dátum posledného predĺženia: 27.04.2012
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Máj 2013
10