Písomná informácia pre používateľa

SANDOSTATIN 0,05 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 0,1 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 0,5 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 1 mg/5 ml

(0,2 mg/ml) viacdávkové injekčné liekovky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

oktreotid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete používať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Sandostatin a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Sandostatin

3. Ako používať Sandostatin

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Sandostatin

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Sandostatin a na čo sa používa

Sandostatin je syntetická zlúčenina odvodená od somatostatínu, látky ktorá sa prirodzene vyskytuje v ľudskom organizme, ktorá potláča účinky niektorých hormónov, napríklad rastového hormónu. Výhodou Sandostatinu oproti somatostatínu je to, že jeho účinok je silnejší a trvá dlhšie.

Sandostatin sa používa

• pri akromegálii, čo je ochorenie, pri ktorom telo vytvára priveľa rastového hormónu. Za normálnych okolností rastový hormón kontroluje rast tkanív, orgánov a kostí. Priveľa rastového hormónu zapríčiňuje zväčšenie objemu kostí a tkanív, najmä na rukách a nohách. Sandostatin výrazne potláča príznaky akromegálie, medzi ktoré patria bolesť hlavy, nadmerné potenie, tŕpnutie rúk a nôh, únava a bolesť kĺbov.

• na zmiernenie príznakov spojených s určitými druhmi nádorov tráviacej sústavy (napr. karcinoidové nádory, VIP-ómy, glukagonómy, gastrinómy, inzulinómy). Pri týchto stavoch dochádza k nadmernej tvorbe určitých hormónov a iných príbuzných látok v žalúdku, črevách alebo podžalúdkovej žľaze. To narúša prirodzenú rovnováhu hormónov v organizme, čo vedie k mnohým prejavom, napríklad návalom tepla a sčervenaniu, hnačke, nízkemu krvnému tlaku, vyrážkam a chudnutiu. Liečba Sandostatinom pomáha potláčať tieto prejavy.

• na predchádzanie komplikáciám po operácii podžalúdkovej žľazy. Liečba Sandostatinom pomáha znižovať riziko komplikácií (napríklad brušného abscesu, zápalu podžalúdkovej žľazy) po chirurgickom zákroku.

• na zastavenie krvácania a zabránenie opätovného krvácania z prasknutých žalúdočno-pažerákových varixov u pacientov trpiacich na cirhózu (chronické ochorenie pečene). Liečba Sandostatinom pomáha potláčať krvácanie a znižuje potrebu transfúzií.

• na liečbu adenómov podmozgovej žľazy, ktoré vylučujú príliš veľa tyreotropného hormónu, ktorý stimuluje štítnu žľazu (TSH). Príliš veľa tyreotropného hormónu, ktorý stimuluje štítnu žľazu (TSH), spôsobuje hypertyroidizmus. Sandostatin sa používa na liečbu ľudí s adenómom podmozgovej žľazy, ktoré vylučujú príliš veľa tyreotropného hormónu, ktorý stimuluje štítnu žľazu (TSH):

• ak iné spôsoby liečby (chirurgický zákrok alebo ožarovanie) nie sú vhodné, alebo neboli účinné;

• po ožarovaní na prekrytie dočasného obdobia, kým sa plne neprejavia účinky ožarovania.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Sandostatin

Nepoužívajte Sandostatin:

• ak ste alergický na oktreotid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používať Sandostatin, obráťte sa na svojho lekára:

• ak viete, že máte žlčové kamene, alebo ak ste ich mali v minulosti, povedzte o tom svojmu lekárovi, pretože dlhodobé podávanie Sandostatinu môže mať za následok vznik žlčových kameňov. Lekár vám možno bude pravidelne vyšetrovať žlčník.

• ak máte ťažkosti s hladinou cukru v krvi, či už je privysoká (cukrovka) alebo prinízka (hypoglykémia). Keď sa Sandostatin používa na liečbu krvácania zo žalúdočno-pažerákových varixov, je potrebné sledovať hladinu cukru v krvi.

• ak ste v minulosti mali nedostatok vitamínu B12, lekár vám možno bude pravidelne kontrolovať hladinu tohto vitamínu.

Vyšetrenia a kontroly

Ak ste liečený Sandostatinom počas dlhého obdobia, lekár vám možno bude pravidelne kontrolovať funkciu štítnej žľazy.

Lekár vám bude kontrolovať funkciu pečene.

Deti

S podávaním Sandostatinu deťom je málo skúseností.

Iné lieky a Sandostatin

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Vo všeobecnosti môžete počas liečby Sandostatinom naďalej užívať iné lieky. Podávanie Sandostatinu však môže ovplyvniť účinok niektorých liečiv, napríklad cimetidínu, cyklosporínu, bromokriptínu, chinidínu a terfenadínu.

Ak užívate liek na reguláciu krvného tlaku (napr. betablokátor alebo blokátor kalciového kanála) alebo liek na reguláciu rovnováhy tekutín a elektrolytov, lekár vám možno upraví dávkovanie.

Ak máte cukrovku, možno bude potrebné, aby vám lekár upravil dávku inzulínu.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Sandostatin sa má počas tehotenstva používať iba ak je to jednoznačne potrebné.

Ženy, ktoré môžu otehotnieť, majú počas liečby používať účinnú antikoncepciu.

Počas liečby Sandostatinom nedojčite. Nie je známe, či Sandostatin prechádza do materského mlieka.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Sandostatin nemá žiadne alebo má zanedbateľné účinky na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Avšak niektoré vedľajšie účinky, ktoré môžete pociťovať počas liečby Sandostatinom, ako napr. bolesť hlavy a únava, môžu obmedziť vašu schopnosť bezpečne viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Sandostatin obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

3. Ako používať Sandostatin

Vždy používajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

V závislosti od liečeného ochorenia sa Sandostatin podáva ako:

• subkutánna injekcia, s.c. (injekcia pod kožu) alebo

• intravenózna infúzia, i.v. (infúzia do žily).

Ak máte cirhózu pečene (chronické ochorenie pečene), lekár vám možno upraví udržiavaciu dávku.

Lekár alebo zdravotná sestra vám vysvetlia, ako si podať injekciu Sandostatinu pod kožu, ale infúziu do žily musí vždy podať zdravotnícky pracovník.

• Podkožná injekcia

Vhodné miesta na podanie podkožnej injekcie sú ramená, stehná a brucho.

Pre každú ďalšiu podkožnú injekciu si vyberte nové miesto, aby ste nevyvolali podráždenie určitej oblasti. Pacienti, ktorí si podávajú injekcie sami, musia dostať od lekára alebo zdravotnej sestry presné pokyny.

Ak liek uchovávate v chladničke, odporúča sa, aby pred podaním dosiahol teplotu miestnosti. Zníži to riziko bolesti v mieste vpichu injekcie. Môžete ho zohriať v ruke, ale neprehrievajte ho.

Niektorí ľudia pociťujú v mieste podania subkutánnej injekcie bolesť. Táto bolesť obyčajne trvá krátko. Ak sa vám to stane, úľavu od bolesti vám môže priniesť jemné šúchanie miesta vpichu počas niekoľkých sekúnd po podaní.

Pred použitím ampulky Sandostatinu skontrolujte, či roztok neobsahuje cudzorodé častice a či nemá zmenené zafarbenie. Nepoužite ho, ak ste si všimli niečo nezvyčajné.

Aby sa zabránilo kontaminácii, uzáver viacdávkovej injekčnej liekovky sa nemá prepichnúť viac než 10-krát.

Ak použijete viac Sandostatinu ako máte

Po predávkovaní Sandostatinom neboli hlásené žiadne reakcie ohrozujúce život.

Príznakmi predávkovania sú: nepravidelný tep srdca, nízky krvný tlak, zastavenie srdca, nedostatočný prísun kyslíka do mozgu, prudká bolesť v hornej časti žalúdka, žltá koža a oči, nutkanie na vracanie, strata chuti do jedenia, hnačka, slabosť, únava, nedostatok energie, pokles telesnej hmotnosti, opuch brucha, celková nevoľnosť a vysoká hladina kyseliny mliečnej v krvi.

Ak si myslíte, že u vás došlo k predávkovaniu a pociťujete tieto príznaky, okamžite vyhľadajte lekára.

Ak zabudnete použiť Sandostatin

Podajte si jednu dávku hneď, ako si na vynechanie dávky spomeniete, a potom pokračujte v liečbe ako zvyčajne. Vynechanie jednej dávky lieku vám neuškodí, ale mohli by sa u vás dočasne znova objaviť niektoré príznaky, kým sa účinok liečby obnoví.

Nepoužívajte dvojnásobnú dávku Sandostatinu, aby ste nahradili jednotlivé vynechané dávky.

Ak prestanete používať Sandostatin

Ak prerušíte liečbu Sandostatinom, môžu sa u vás znovu objaviť príznaky. Preto neprerušujte liečbu Sandostatinom, pokiaľ vám to neodporučí lekár.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára, zdravotnej sestry alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné. Okamžite sa obráťte na svojho lekára, ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich:

Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 pacientov):

• Žlčové kamene spôsobujúce náhlu bolesť v chrbte.

• Vysoká hladina cukru v krvi.

Časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 pacientov):

• Nedostatočná činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza), čo spôsobuje zmeny srdcovej frekvencie, chuti do jedenia alebo telesnej hmotnosti; únavu, pocit chladu alebo opuch prednej časti krku.

• Zmeny v testoch funkcie štítnej žľazy.

• Zápal žlčníka (cholecystitída); príznaky môžu zahŕňať bolesť v pravej hornej časti brucha, horúčku, nevoľnosť, zožltnutie pokožky a očí (žltačka).

• Nízka hladina cukru v krvi.

• Zhoršená znášanlivosť glukózy.

• Pomalý tep srdca.

Menej časté (môžu postihnúť menej ako1 zo 100 pacientov):

• Smäd, znížený objem vylučovaného moču, tmavý moč, suchá sčervenená koža.

• Rýchly tep srdca.

Ďalšie závažné vedľajšie účinky

• Reakcie z precitlivenosti (alergické reakcie) vrátane kožných vyrážok.

• Druh alergickej reakcie (anafylaxia), ktorý spôsobuje ťažkosti s dýchaním alebo závraty.

• Zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída); príznaky môžu zahŕňať náhlu bolesť v hornej časti brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačku.

• Zápal pečene (hepatitída); k príznakom patrí zožltnutie kože a očí (žltačka), nutkanie na vracanie a vracanie, strata chuti do jedenia, celková nevoľnosť, svrbenie, svetlý moč.

• Nepravidelný tep srdca.

Ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z vyššie uvedených vedľajších účinkov, obráťte sa okamžite na svojho lekára.

Iné vedľajšie účinky:

Ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z nižšie uvedených vedľajších účinkov, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. Obyčajne sú mierne a v priebehu liečby vymiznú.

Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 pacientov):

• Hnačka.

• Bolesť brucha.

• Nutkanie na vracanie.

• Zápcha.

• Nadúvanie (vetry).

• Bolesť hlavy.

• Bolesť v mieste vpichu injekcie.

Časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 pacientov):

• Pocit ťažoby v žalúdku po jedle (dyspepsia).

• Vracanie.

• Pocit plnosti žalúdka.

• Mastná stolica.

• Riedka stolica.

• Zmenená farba stolice.

• Závraty.

• Strata chuti do jedenia.

• Zmeny v testoch funkcie pečene.

• Vypadávanie vlasov.

• Dýchavičnosť.

• Slabosť.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, zdravotnú sestru alebo lekárnika.

Niektorí ľudia pociťujú v mieste podania podkožnej injekcie bolesť. Táto bolesť obyčajne trvá krátko. Ak sa vám to stane, úľavu od bolesti vám môže priniesť jemné šúchanie miesta vpichu počas niekoľkých sekúnd po podaní.

Ak si Sandostatin podávate injekciou pod kožu, môžete znížiť riziko vedľajších účinkov súvisiacich s trávením tak, že sa vyhnete konzumácii jedla v čase podávania injekcie. Preto sa odporúča, aby ste si Sandostatin podávali medzi jedlami alebo pred spaním.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Sandostatin

Ak sa liek uchováva dlhší čas, ampulky a viacdávkové injekčné liekovkySandostatinu sa musia uchovávať pri teplote 2 °C až 8 °C (v chladničke). Uchovávajte vo vonkajšej papierovej škatuľke na ochranu pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke.

Pri každodennom používaní je možné ampulky Sandostatinu uchovávať pri teplote neprevyšujúcej 30 °C, no nie dlhšie ako 2 týždne.

Pri každodennom používaní je možné viacdávkové injekčné liekovky Sandostatinu uchovávať pri teplote neprevyšujúcej 25 °C, ale nie dlhšie ako 2 týždne.

Ampulky Sandostatinu neobsahujú nijaké konzervačné látky, preto sa majú použiť okamžite po otvorení.

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na označení obalu po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Sandostatin obsahuje

• Liečivo je oktreotid prítomný ako oktreotidacetát.

• Ďalšie zložky v ampulkách Sandostatinu sú kyselina mliečna, manitol, hydrogénuhličitan sodný

a voda na injekciu.

• Ďalšie zložky vo viacdávkových injekčných liekovkách Sandostatinu sú kyselina mliečna, manitol, hydrogénuhličitan sodný, fenol a voda na injekciu.

Ako vyzerá Sandostatin a obsah balenia

Roztok je číry a bezfarebný.

Balenie Sandostatinu obsahuje 5 ampuliek alebo 1 injekčnú liekovku s roztokom.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Novartis s.r.o., Na Pankráci 1724/129, Nusle, 140 00 Praha, Česká republika

Výrobca:

Novartis Pharma GmbH, Roonstrasse 25, 90429 Nürnberg, Nemecko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 11/2014.

Nasledujúca informácia je určená len pre zdravotníckych pracovníkov:

• Intravenózna infúzia (pre zdravotníckych pracovníkov)

Sandostatin (oktreotidacetát) je fyzikálne a chemicky stály po dobu 24 hodín v sterilnom fyziologickom roztoku chloridu sodného alebo sterilnom 5 % roztoku dextrózy (glukózy) vo vode. Keďže Sandostatin môže ovplyvniť homeostázu glukózy, odporúča sa použiť fyziologický roztok chloridu sodného a nie roztok dextrózy. Zriedené roztoky sú fyzikálne a chemicky stále po dobu najmenej 24 hodín pri teplote do 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa zriedený roztok má použiť podľa možností okamžite. Ak sa roztok nepoužije okamžite, za uchovávanie pred použitím, ktoré by malo byť pri teplote 2 až 8 °C, zodpovedá používateľ. Pred podaním sa roztok má opäť nechať zahriať na teplotu miestnosti.

Celkový čas medzi rekonštitúciou, zriedením príslušným infúznym roztokom, uchovávaním v chladničke a ukončením podania infúzie nesmie byť dlhší ako 24 hodín.

V prípade, keď sa má Sandostatin podať i.v. infúziou, zvyčajne sa má obsah jednej ampulky s 0,5 mg liečiva rozpustiť v 60 ml fyziologického roztoku chloridu sodného a takto pripravený roztok sa má podať pomocou infúznej pumpy. Tento postup sa má opakovať tak často, ako je to potrebné, aby sa dosiahlo požadované trvanie liečby.

Pred použitím ampulky Sandostatinu skontrolujte, či roztok neobsahuje cudzorodé častice a či nemá zmenené zafarbenie. Nepoužite ho, ak ste si všimli niečo nezvyčajné.

Aby sa zabránilo kontaminácii, uzáver viacdávkovej injekčnej liekovky sa nemá prepichnúť viac než 10-krát.

Koľko Sandostatinu použiť

Dávkovanie Sandostatinu závisí od liečeného ochorenia.

• Akromegália

Začiatočná dávka je obyčajne 0,05 – 0,1 mg s.c. injekciou každých 8 alebo 12 hodín. Následne sa upravuje podľa účinku a ústupu príznakov (ako je únava, potenie a bolesť hlavy). U väčšiny pacientov je optimálna denná dávka 0,1 mg trikrát denne. Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 1,5 mg.

• Nádory gastrointestinálneho traktu

Začiatočná dávka je obyčajne 0,05 mg s.c. injekciou jeden alebo dvakrát denne. V závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti sa môže dávkovanie postupne zvýšiť na 0,1 až 0,2 mg trikrát denne. Ak sa pri karcinoidových nádoroch nedosiahne zlepšenie po jednom týždni liečby najvyššou znášanou dávkou, liečba sa má ukončiť.

• Komplikácie po operácii pankreasu

Bežná dávka je 0,1 mg s.c. injekciou trikrát denne počas 1 týždňa so začiatkom minimálne 1 hodinu pred operáciou.

• Krvácajúce gastroezofageálne varixy

Odporúčaná dávka je 25 μg/hodina kontinuálnou i.v. infúziou počas 5 dní. Počas liečby je potrebné sledovať hladinu cukru v krvi.

• Adenómy hypofýzy vylučujúce TSH

Všeobecne najúčinnejšia dávka je 100 μg trikrát denne podaná formou podkožnej injekcie. Dávka sa môže upraviť podľa odpovede TSH a hormónov štítnej žľazy. Na vyhodnotenie účinnosti je potrebných minimálne 5 dní liečby.

1. NÁZOV LIEKU

SANDOSTATIN 0,05 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 0,1 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 0,5 mg/1 ml

ampulky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

SANDOSTATIN 1 mg/5 ml

(0,2 mg/ml) viacdávkové injekčné liekovky, injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo je oktreotid, prítomné ako oktreotidacetát..

Ampulky (1 ml) obsahujú oktreotid 0,05 mg, 0,1 mg, 0,5 mg(ako voľný peptid)

Injekčné liekovky (5 ml) obsahujúce oktreotid 1 mg (ako voľný peptid)

Pomocné látky so známym účinkom: Tento liek obsahuje sodík.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok alebo koncentrát na infúzny roztok.

Roztok je číry a bezfarebný.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Symptomatická kontrola a zníženie plazmatických hladín rastového hormónu (STH) a somatomedínu C (IGF-1) u pacientov s akromegáliou, nedostatočne zvládnutou chirurgickým výkonom alebo rádioterapiou. Sandostatin je indikovaný aj u pacientov s akromegáliou, ktorí sa nemôžu alebo nechcú podrobiť chirurgickému výkonu, alebo v medziobdobí, kým sa plne prejaví účinok rádioterapie.

Zmiernenie príznakov spojených s funkčnými gastroenteropankreatickými (GEP) endokrinnými nádormi, napr. karcinoidové nádory s príznakmi karcinoidového syndrómu (pozri časť 5.1).

Sandostatin nie je liekom na protinádorovú liečbu a u týchto pacientov nepôsobí kuratívne.

Prevencia komplikácií po operácii pankreasu.

Okamžité opatrenie na zastavenie krvácania a zabránenie opätovného krvácania z gastroezofageálnych varixov u pacientov s cirhózou pečene. Sandostatin sa má podať v spojení so špecifickou liečbou, ako je endoskopická skleroterapia.

Liečba adeonómov hypofýzy vylučujúcich TSH:

• ak nedošlo k normalizácii sekrécie po chirurgickom zákroku a/alebo rádioterapii;

• u pacientov, u ktorých je chirurgický zákrok nevhodný;

• u ožarovaných pacientov, kým sa prejaví účinok rádioterapie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Akromegália

Začiatočná dávka je 0,05 – 0,1 mg podkožnou (s.c.) injekciou každých 8 alebo 12 hodín. Dávkovanie sa má upraviť na základe hladín STH a IGF-1, stanovovaných každý mesiac (cieľ: STH < 2,5 ng/ml, IGF-1 v rozmedzí normálnych referenčných hodnôt), klinických príznakov a znášanlivosti. U väčšiny pacientov je optimálna denná dávka 0,3 mg. Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 1,5 mg. U pacientov s ustáleným dávkovaním Sandostatinu sa má STH stanoviť každých 6 mesiacov.

Ak sa v priebehu 3 mesiacov od začatia liečby Sandostatinom nedosiahne relevantné zníženie hladín STH a zlepšenie klinických príznakov, liečba sa má ukončiť.

Gastroenteropankreatické endokrinné nádory

Začiatočná dávka je 0,05 mg s.c. injekciou jeden alebo dvakrát denne. V závislosti od klinickej odpovede, účinku na hladiny hormónov vylučovaných nádorom (v prípade karcinoidných nádorov na vylučovanie 5-hydroxyindoloctovej kyseliny močom) a znášanlivosti sa môže dávkovanie postupne zvýšiť na 0,1 až 0,2 mg trikrát denne. Výnimočne môžu byť potrebné vyššie dávky. Udržiavacie dávky sa majú individuálne prispôsobiť.

Ak sa pri karcinoidových nádoroch nedosiahne priaznivá odpoveď počas jedného týždňa liečby Sandostatinom v najvyššej znášanej dávke, v liečbe sa nemá pokračovať.

Komplikácie po operácii pankreasu

Podáva sa 0,1 mg s.c. injekciou trikrát denne počas 7 po sebe nasledujúcich dní, so začiatkom v deň operácie, minimálne 1 hodinu pred laparotómiou.

Krvácanie z gastroezofageálnych varixov

25 μg/hod počas 5 dní kontinuálnou i.v. infúziou. Sandostatin možno použiť vo fyziologickom roztoku.

Pacienti s cirhózou pečene s krvácaním z gastroezofageálnych varixov dobre znášali Sandostatin podávaný kontinuálnou i.v. infúziou v dávkach až do 50 μg/hod počas 5 dní.

Liečba adenómov hypofýzy vylučujúcich TSH

Všeobecne najúčinnejšia dávka je 100 μg trikrát denne formou s.c. injekcie. Dávka sa môže upraviť podľa odpovede TSH a hormónov štítnej žľazy. Na vyhodnotenie účinnosti je potrebných minimálne 5 dní liečby.

Použitie u starších pacientov

U starších pacientov liečených Sandostatinom sa nedokázala znížená znášanlivosť alebo potreba meniť dávkovanie.

Použitie u detí

Skúsenosti s použitím Sandostatinu u detí sú obmedzené.

Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene

U pacientov s cirhózou pečene sa môže predĺžiť polčas liečiva, čo si vyžiada úpravu udržiavacieho dávkovania.

Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

Porucha funkcie obličiek neovplyvnila celkovú expozíciu (AUC) oktreotidu podaného s.c. injekciou, preto nie je potrebná úprava dávkovania Sandostatinu.

4.3 Kontraindikácie

Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všeobecné

Pretože nádory hypofýzy, ktoré vylučujú STH, sa môžu niekedy zväčšovať a spôsobiť vážne komplikácie (napr. poruchy zorného poľa), je dôležité, aby boli všetci pacienti starostlivo sledovaní. Ak sa objavia príznaky zväčšovania nádoru, majú sa zvážiť iné liečebné postupy.

Terapeutický prínos zníženia hladín rastového hormónu (STH) a normalizácie koncentrácie rastového faktora podobného inzulínu 1 (IGF-1) u pacientok s akromegáliou môže prípadne obnoviť plodnosť. Ak je to potrebné, má sa pacientkam, ktoré môžu otehotnieť, odporučiť počas liečby oktreotidom používanie vhodnej antikoncepcie (pozri časť 4.6).

Pri dlhodobej liečbe oktreotidom sa má u pacientov sledovať funkcia štítnej žľazy.

Počas liečby oktreotidom sa má sledovať funkcia pečene.

Kardiovaskulárne udalosti

Boli hlásené časté prípady bradykardie. Môže byť potrebné upraviť dávky liekov ako sú betablokátory, blokátory kalciových kanálov alebo látok regulujúcich rovnováhu tekutín a elektrolytov (pozri časť 4.5).

Žlčník a súvisiace udalosti

Oktreotid inhibuje vylučovanie cholecystokinínu, čo spôsobuje zníženú kontraktilitu žlčníka a zvýšené riziko tvorby žlčového blata a kameňov. Výskyt vzniku žlčových kameňov pri liečbe Sandostatinom sa odhaduje medzi 15 až 30 %. Incidencia v celkovej populácii je 5 – 20 %. Odporúča sa vykonať ultrazvukové vyšetrenie žlčníka pred liečbou a počas liečby Sandostatinom pravidelne v intervaloch asi 6-12 mesiacov. Prítomnosť žlčových kameňov u pacientov liečených Sandostatinom je obyčajne asymptomatická; kamene spôsobujúce príznaky sa majú liečiť buď rozpúšťaním žlčovými kyselinami alebo chirurgicky.

GEP endokrinné nádory

Počas liečby GEP endokrinných nádorov v zriedkavých prípadoch môže náhle prestať priaznivý účinok Sandostatinu na príznaky a dôjsť k prudkej recidíve závažných prejavov. Ak sa liečba zastaví, príznaky sa môžu zhoršiť alebo recidivovať.

Metabolizmus glukózy

Keďže Sandostatin má tlmivý účinok na STH, glukagón a inzulín, môže ovplyvniť reguláciu glukózy. Môže sa zhoršiť postprandiálna tolerancia glukózy a v niektorých prípadoch môže vzniknúť stav trvalej hyperglykémie ako následok dlhodobého podávania. Hlásená bola aj hypoglykémia.

U pacientov s inzulinómami môže oktreotid vzhľadom na relatívne účinnejšie tlmenie sekrécie STH a glukagónu ako sekrécie inzulínu a vzhľadom na kratšie trvanie tlmivého účinku na sekréciu inzulínu prehĺbiť hypoglykémiu a predĺžiť jej trvanie. Títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní na začiatku liečby Sandostatinom a pri každej zmene dávkovania. Výrazné výkyvy koncentrácie glukózy v krvi možno pravdepodobne znížiť častejším podávaním menších dávok.

Potreba inzulínu u pacientov liečených na diabetes mellitus typu I sa môže podávaním Sandostatinu znížiť. U nediabetických pacientov a u pacientov s diabetes mellitus typu II s čiastočne zachovanými rezervami inzulínu môže mať podanie Sandostatinu za následok postprandiálne zvýšenie glykémie. Preto sa odporúča sledovať glukózovú toleranciu a liečbu diabetu.

Gastroezofageálne varixy

Pretože sa po krvácaní z gastroezofageálnych varixov zvyšuje riziko vzniku inzulín-dependentného diabetu, alebo sa mení potreba inzulínu u pacientov, ktorí už majú diabetes, je potrebné primerane sledovať hladiny glukózy v krvi.

Reakcie v mieste podania

V štúdii toxicity na potkanoch trvajúcej 52 týždňov sa len pri najvyšších dávkach (asi 8-násobku maximálnej dávky u človeka podľa plochy povrchu tela) pozorovali, prevažne u samcov, sarkómy v mieste podania s.c. injekcií. Žiadne hyperplastické alebo neoplastické lézie sa nevyskytli v mieste podania s.c. injekcií v štúdii toxicity na psoch trvajúcej 52 týždňov. U pacientov, ktorí sa liečili Sandostatinom až do 15 rokov nebol hlásený vznik nádorov v mieste podania. Všetky informácie dostupné v súčasnosti naznačujú, že nálezy u potkanov sú druhovo špecifické a nie sú významné pre používanie lieku u človeka (pozri časť 5.3).

Výživa

Oktreotid môže u niektorých pacientov ovplyvniť absorpciu tukov z potravy.

U niektorých pacientov, liečenýchoktreotidom sa pozorovali znížené hladiny vitamínu B12 a abnormálne hodnoty Schillingových testov. U pacientov, ktorí majú v anamnéze nedostatok vitamínu B12, sa počas liečby Sandostatinom odporúča sledovať hladiny vitamínu B12.

Injekčný roztok alebo koncentrát na infúzny roztok Sandostatinu obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Keď sa Sandostatin podáva súčasne s betablokátormi, blokátormi kalciového kanála, alebo látkami, ktoré regulujú rovnováhu tekutín a elektrolytov, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).

Keď sa Sandostatin podáva súčasne s inzulínom a antidiabetikami, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).

Zistilo sa, že Sandostatin znižuje črevnú absorpciu cyklosporínu a spomaľuje absorpciu cimetidínu.

Súčasné podanie oktreotidu a bromokriptínu zvyšuje biologickú dostupnosť bromokriptínu.

Malý počet publikovaných údajov naznačuje, že analógy somatostatínu môžu znížiť metabolický klírens zlúčenín, o ktorých je známe, že sa metabolizujú enzýmami cytochrómu P450, čo môže byť dôsledkom tlmenia rastového hormónu. Pretože sa nedá vylúčiť, že oktreotid môže mať tento účinok, je potrebné postupovať opatrne pri použití iných liečiv, ktoré sú metabolizované hlavne CYP3A4 a ktoré majú malý terapeutický index (napr. chinidín, terfenadín).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

K dispozícii je obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití oktreotidu u gravidných žien a približne v tretine prípadov nie sú známe výsledky gravidity. Väčšina hlásení bola prijatá po uvedení oktreotidu na trh a viac ako 50 % gravidít vystavených oktreotidu bolo u pacientok s akromegáliou. Väčšina žien bola vystavená oktreotidu počas prvého trimestra gravidity v dávkach v rozpätí 100-1200 μg Sandostatinu s.c. denne alebo 10-40 mg Sandostatinu LAR mesačne. Vrodené anomálie sa zaznamenali v 4 % gravidít so známym výsledkom. V uvedených prípadoch nie je podozrenie na príčinnú súvislosť s oktreotidom.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie sa odporúča vyhnúť sa používaniu Sandostatinu počas gravidity (pozri časť 4.4).

Laktácia

Nie je známe, či sa oktreotid vylučuje do ľudského materského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie oktreotidu do materského mlieka. Pacientky počas liečby Sandostatinom nemajú dojčiť.

Fertilita

Nie je známe, či má oktreotid vplyv na fertilitu u ľudí. U samčích mláďat, ktorých matkám bol počas tehotenstva a laktácie podávaný oktreotid, sa pozoroval oneskorený zostup semenníkov. U potkaních samcov a samíc však oktreotid nepoškodil fertilitu v dávkach do 1 mg/kg telesnej hmotnosti denne (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Sandostatin nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov je potrebné upozorniť, aby boli pri vedení vozidiel a obsluhovaní strojov opatrní, ak budú počas liečby Sandostatinom pociťovať závrat, asténiu/únavu alebo bolesť hlavy.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie profilu bezpečnosti

Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené počas liečby oktreotidom zahŕňajú gastrointestinálne poruchy, poruchy nervového systému, pečene a žlčových ciest a poruchy metabolizmu a výživy.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach, v ktorých sa podával oktreotid, boli hnačka, bolesť brucha, nauzea, flatulencia, bolesť hlavy, vznik žlčových kameňov, hyperglykémia a zápcha. Ďalšie často hlásené nežiaduce reakcie boli závraty, lokalizovaná bolesť, žlčové blato, porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles hladiny hormónu stimulujúceho štítnu žľazu [TSH], pokles celkového T4 a pokles voľného T4), riedka stolica, zhoršená glukózová tolerancia, vracanie, asténia a hypoglykémia.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Nasledujúce nežiaduce reakcie na liek, zhrnuté v Tabuľke 1, sa zozbierali z klinických štúdií s oktreotidom:

Nežiaduce reakcie na liek (Tabuľka 1) sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie sa vyskytujúce ako prvé, podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení. V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce reakcie zoradené v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie na liek hlásené v klinických štúdiách

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté:	Hnačka, bolesť brucha, nauzea, zápcha, flatulencia.
Časté:	Dyspepsia, vracanie, nadúvanie, steatorea, riedka stolica, zmena farby stolice.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté:	Bolesť hlavy.
Časté:	Závraty.
Poruchy endokrinného systému
Časté:	Hypotyreoidizmus, porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles TSH, pokles celkového T4 a pokles voľného T4).
Poruchy pečene a žlčových ciest
Veľmi časté:	Žlčové kamene.
Časté:	Cholecystitída, žlčové blato, hyperbilirubinémia.
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté:	Hyperglykémia.
Časté:	Hypoglykémia, zhoršená glukózová tolerancia, anorexia.
Menej časté:	Dehydratácia.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Veľmi časté:	Reakcie v mieste podania injekcie.
Časté:	Asténia.
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté:	Zvýšené hladiny aminotransferáz.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté:	Pruritus, vyrážky, alopécia.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté:	Dyspnoe.
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti
Časté:	Bradykardia.
Menej časté:	Tachykardia.

Po uvedení na trh

Spontánne hlásené nežiaduce reakcie uvedené v Tabuľke 2 sú hlásené dobrovoľne a nie je pri nich vždy možné spoľahlivo stanoviť frekvenciu alebo príčinnú súvislosť s expozíciou lieku.

Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie na liek pochádzajúce zo spontánnych hlásení

Poruchy imunitného systému

Anafylaxia, alergické reakcie/reakcie z precitlivenosti.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Urtikária.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Akútna pankreatitída, akútna hepatitída bez cholestázy, cholestatická hepatitída, cholestáza, žltačka, cholestatická žltačka.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Arytmie.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšené hladiny alkalickej fosfatázy, zvýšené hladiny gama-glutamyltransferázy.

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Poruchy gastrointestinálneho traktu

V zriedkavých prípadoch môžu gastrointestinálne účinky pripomínať akútnu nepriechodnosť čriev s postupujúcim rozpätím brucha, silnou bolesťou v epigastriu, pohmatovou citlivosťou brušnej steny a s reflexným napínaním svalstva pri pohmate brucha.

Frekvencia gastrointestinálnych nežiaducich udalostí sa pri pokračujúcej liečbe časom znižuje.

Výskyt gastrointestinálnych nežiaducich účinkov sa môže zmierniť obmedzením príjmu jedla v čase podávania Sandostatinu s.c., t.j. podávaním medzi jedlami alebo večer pri ukladaní do postele.

Reakcie v mieste vpichu

Bolesť alebo štípanie, tŕpnutie alebo pálenie v mieste podania s.c. injekcie so začervenaním a opuchom zriedkavo trvajú dlhšie ako 15 minút. Nepríjemné pocity sa môžu zmierniť tým, že sa roztok pred podaním nechá zohriať na teplotu miestnosti alebo podaním menšieho objemu s koncentrovanejším roztokom.

Poruchy metabolizmu a výživy

Aj keď sa merané vylučovanie tukov v stolici môže zvýšiť, dosiaľ sa nedokázalo, že by dlhodobá liečba oktreotidom viedla k nedostatočnej výžive následkom nedostatočnej absorpcie.

Pankreatické enzýmy

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa zaznamenala počas prvých hodín alebo dní liečby s.c. Sandostatinom akútna pankreatitída, ktorá ustúpila po vysadení lieku. Okrem toho sa u pacientov dlhodobo liečených Sandostatinom s.c. zaznamenala pankreatitída spôsobená žlčovými kameňmi.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

U pacientov s akromegáliou aj u pacientov s karcinoidovým syndrómom sa pozorovali zmeny na EKG, ako predĺženie QT intervalu , posuny osi, včasná repolarizácia, nízka voltáž, prechod R/S, včasná progresia kmitu R a nešpecifické zmeny ST-T vlny. Súvislosť medzi týmito udalosťami a oktreotidacetátom nie je preukázaná, pretože mnohí z týchto pacientov majú základné ochorenie srdca (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Zaznamenal sa obmedzený počet náhodných predávkovaní Sandostatinom u detí a dospelých. U dospelých boli dávky v rozmedzí 2 400 – 6 000 μg/deň podané kontinuálnou infúziou (100 – 250 μg/hod) alebo subkutánne (1 500 μg trikrát denne). Hlásené nežiaduce udalosti zahŕňali arytmiu, hypotenziu, zastavenie srdca, hypoxiu mozgu, pankreatitídu, hepatickú steatózu, hnačku, slabosť, letargiu, pokles telesnej hmotnosti, hepatomegáliu a laktátovú acidózu.

U detí boli dávky v rozmedzí 50 – 3 000 μg/deň podané kontinuálnou infúziou (2,1 – 500 μg/hod) alebo subkutánne (50 – 100 μg). Jedinou hlásenou nežiaducou udalosťou bola mierna hyperglykémia.

U pacientov s karcinómami, ktorí dostávali subkutánne dávky Sandostatinu 3 000 – 30 000 μg/deň rozdelené na čiastkové dávky, sa nezaznamenali žiadne neočakávané nežiaduce udalosti.

Liečba predávkovania je symptomatická.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Somatostatín a analógy, ATC kód: H01CB02

Oktreotid je syntetický oktapeptidový derivát prirodzene sa vyskytujúceho somatostatínu s podobnými farmakologickými účinkami, ale podstatne dlhším trvaním účinku. Tlmí patologicky zvýšenú sekréciu rastového hormónu (STH) a peptidov a serotonínu tvorených v gastroenteropankreatickom (GEP) endokrinnom systéme.

U zvierat je oktreotid v porovnaní so somatostatínom účinnejší inhibítor uvoľňovania STH, glukagónu a inzulínu a má vyššiu selektivitu pre tlmenie STH a glukagónu.

U zdravých osôb sa preukázalo, že Sandostatin tlmí:

• uvoľňovanie STH stimulované arginínom a hypoglykémiu vyvolanú záťažou a inzulínom,

• postprandiálne uvoľňovanie inzulínu, glukagónu, gastrínu a iných peptidov GEP endokrinného systému a arginínom stimulované uvoľňovanie inzulínu a glukagónu,

• uvoľňovanie TSH stimulované tyreoliberínom (TRH).

Na rozdiel od somatostatínu tlmí oktreotid sekréciu STH vo väčšej miere ako inzulínu a reakciou na jeho podanie nie je zvýšená sekrécia hormónov (t.j. STH u pacientov s akromegáliou).

U pacientov s akromegáliou znižuje Sandostatin plazmatické hladiny STH a IGF-1. Ku zníženiu STH o 50% alebo viac dôjde až u 90% pacientov a asi v polovici prípadov sa dá dosiahnuť zníženie STH v sére na hodnoty <5 ng/ml. U väčšiny pacientov Sandostatin výrazne potláča klinické prejavy choroby, ako je bolesť hlavy, opuch kože a mäkkých tkanív, hyperhidróza, artralgia, parestézia. U pacientov s veľkým adenómom hypofýzy môže liečba Sandostatinom vyvolať určité zmenšenie objemu nádorového tkaniva.

U pacientov s funkčnými nádormi GEP endokrinného systému Sandostatin na základe svojich rozmanitých endokrinných účinkov ovplyvňuje celý rad klinických príznakov. Ku klinickému zlepšeniu a zmierneniu symptómov dochádza u pacientov, u ktorých pretrvávajú príznaky súvisiace s nádorom napriek predchádzajúcej liečbe, ktorá môže zahŕňať chirurgický výkon, embolizáciu pečeňovej artérie a rôzne druhy chemoterapie, napr. streptozocínom a 5-fluorouracilom.

Účinky Sandostatinu pri rôznych typoch nádorov sú nasledovné

Karcinoidové nádory

Podávanie Sandostatinu môže viesť k ústupu príznakov, hlavne návalov tepla a hnačky. V mnohých prípadoch súčasne dochádza k poklesu hladiny serotonínu v plazme a k zníženiu vylučovania kyseliny 5-hydroxyindoloctovej močom.

VIPómy

Biochemickou vlastnosťou týchto nádorov je nadprodukcia vazoaktívneho intestinálneho peptidu (VIP). Vo väčšine prípadov podávanie Sandostatinu vyvolá zmiernenie ťažkej, pre tento stav typickej sekretorickej hnačky, s následným zlepšením kvality života. Toto zároveň vedie aj k ústupu sprievodných porúch elektrolytov, napr. hypokaliémie, čo umožňuje ukončiť enterálne aj parenterálne dopĺňanie tekutín a elektrolytov. U niektorých pacientov sa pri vyšetrení počítačovou tomografiou ukáže spomalenie alebo zastavenie rastu nádoru alebo dokonca zmenšovanie jeho objemu, hlavne metastáz v pečeni. Klinické zlepšenie zvyčajne sprevádza zníženie plazmatických hladín VIP, ktoré môžu klesnúť do normálneho referenčného rozmedzia.

Glukagonómy

Podávanie Sandostatinu vo väčšine prípadov vedie k podstatnému zmierneniu nekrolytického sťahovavého erytému, ktorý je charakteristický pre toto ochorenie. Účinok Sandostatinu na mierny diabetes mellitus, ktorý sa často vyskytuje, nie je výrazný a vo všeobecnosti nemá za následok zníženie potreby inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. U postihnutých pacientov Sandostatin zmierňuje hnačku a spôsobuje nárast telesnej hmotnosti. Aj keď podávanie Sandostatinu často vedie k okamžitému zníženiu plazmatických hladín glukagónu, tento pokles zvyčajne nepretrváva pri dlhodobom podávaní lieku, a to napriek pokračujúcemu zlepšovaniu príznakov.

Gastrinómy (Zollingerov-Ellisonov syndróm)

Liečba inhibítormi protónovej pumpy alebo blokátormi H2-receptorov obyčajne reguluje nadmernú sekréciu žalúdkovej kyseliny. Avšak hnačku, ktorá je tiež významným príznakom, nemusia inhibítory protónovej pumpy alebo blokátory H2-receptorov adekvátne zmierniť. Sandostatin môže ďalej znížiť nadmernú sekréciu žalúdkovej kyseliny a zlepšiť príznaky, vrátane hnačky, keďže u niektorých pacientov prináša potlačenie zvýšených hladín gastrínu.

Inzulinómy

Podávanie Sandostatinu vyvoláva pokles cirkulujúceho imunoreaktívneho inzulínu, ktorý však môže trvať len krátko (asi 2 hodiny). U pacientov s operabilnými nádormi Sandostatin môže pomôcť obnoviť a udržať normoglykémiu pred operáciou. U pacientov s neoperabilnými benígnymi alebo malígnymi nádormi sa môže regulácia glykémie zlepšiť aj bez súčasného trvalého zníženia hladín cirkulujúceho inzulínu.

Komplikácie po operácii pankreasu

U pacientov podstupujúcich operáciu pankreasu zníži peri- a postoperačné podávanie Sandostatinu výskyt typických pooperačných komplikácií (napr. pankreatickej fistuly, abscesu a následnej sepsy a pooperačnej akútnej pankreatitídy).

Krvácanie z gastroezofageálnych varixov

U pacientov s krvácaním z gastroezofageálnych varixov pri cirhóze pečene ako základnom ochorení podanie Sandostatinu v kombinácii so špecifickou liečbou (napr. skleroterapiou) vedie k lepšej kontrole krvácania a včasného opätovného krvácania, zníženiu potreby transfúzie a zlepšeniu prežívania po 5 dňoch. Aj keď presný mechanizmus účinku Sandostatinu nie je úplne objasnený, predpokladá sa, že Sandostatin znižuje splanchnický prietok krvi tlmením vazoaktívnych hormónov (napr. VIP a glukagónu).

Liečba adenómov hypofýzy vylučujúcich TSH

Liečebné účinky Sandostatinu boli prospektívne pozorované u 21 pacientov a združené v sade z 37 publikovaných prípadov. Spomedzi 42 pacientov s hodnotiteľnými biochemickými údajmi malo 81% pacientov (n=34) uspokojivé výsledky (minimálne 50% redukcia TSH a podstatná redukcia tyroidných hormónov), zatiaľ čo 67% (n=28) malo normalizáciu TSH a tyroidných hormónov. U týchto pacientov sa odpoveď udržala počas celého trvania liečby (až do 61 mesiacov, priemer 15,7 mesiacov).

S ohľadom na klinické príznaky sa jednoznačné zlepšenie zaznamenalo u 19 z 32 pacientov s klinickým hypertyroidizmom. Redukcia objemu tumoru o viac 20% sa pozorovala v 11 prípadoch (41%), v 4 prípadoch (15%) so znížením o viac ako 50%. Najskoršia redukcia sa zaznamenala po 14 dňoch liečby.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Sandostatin sa po s.c. injekcii rýchlo a úplne vstrebáva. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosahujú v priebehu 30 minút.

Distribúcia

Distribučný objem je 0,27 l/kg a celkový telesný klírens je 160 ml/min. Väzba na bielkoviny plazmy dosahuje 65%. Množstvo Sandostatinu viazaného na krvinky je zanedbateľné.

Eliminácia

Polčas eliminácie po s.c. podaní je 100 minút. Po i.v. injekcii je eliminácia dvojfázová, s polčasmi 10 minút a 90 minút. Väčšina peptidu sa vylúči stolicou a asi 32% sa vylúči v nezmenenej forme do moču.

Osobitné populácie pacientov

Poškodenie funkcie obličiek neovplyvnilo celkovú expozíciu (AUC) oktreotidu podávaného s.c. injekciou.

Eliminačná schopnosť sa môže znížiť u pacientov s cirhózou pečene, ale nie u pacientov so steatózou pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie akútnej toxicity a toxicity pri opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogenity a reprodukčnej toxicity na zvieratách neodhalili žiadne špecifické bezpečnostné riziká pre ľudí.

Reprodukčné štúdie na zvieratách neodhalili žiadne dôkazy teratogénnych, embryo/fetálnych alebo iných reprodukčných účinkov v dôsledku oktreotidu pri dávkach u rodičov až do 1 mg/kg/deň. U potomkov potkanov sa zaznamenalo isté spomalenie fyziologického rastu, ktoré bolo prechodné a pripisovalo sa inhibícii STH spôsobenej prílišnou farmakodynamickou aktivitou (pozri časť 4.6).

Žiadne špecifické štúdie sa nerealizovali na mladých potkanoch. V štúdiách prenatálneho a postnatálneho vývinu sa pozoroval obmedzený rast a dozrievanie u F1 potomkov samíc, ktoré dostávali oktreotid počas celej gravidity a laktácie. U F1 samčieho potomstva sa pozoroval oneskorený zostup semenníkov, ale fertilita postihnutých F1 samčích mláďat ostala normálna. Vyššie uvedené pozorovania teda boli prechodné a považovali sa za dôsledok inhibície STH.

Karcinogenita/chronická toxicita

U potkanov dostávajúcich oktreotid v denných dávkach do 1,25 mg/kg telesnej hmotnosti sa pozorovali fibrosarkómy, predovšetkým u niekoľkých samcov na mieste vpichu s.c. injekcie po 52, 104 a 113/116 týždni. Lokálne tumory sa tiež vyskytli v kontrolnej skupine, avšak vývoj týchto tumorov sa pripisoval porušenej fibroplázii z dôvodu trvalého podráždenia na mieste vpichu znásobeného acidickou povahu vehikula - kyseliny mliečnej/manitolu. Táto nešpecifická tkanivová reakcia sa zdá byť špecifická pre potkany. Neoplastické lézie neboli pozorované ani u myší dostávajúcich denné s.c. injekcie oktreotidu v dávke do 2 mg/kg počas 98 týždňov, ani u psov liečených denne s.c. dávkami liečiva po dobu 52 týždňov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Ampulky

Kyselina mliečna, manitol, hydrogenuhličitan sodný, voda na injekciu

Injekčné liekovky

Kyselina mliečna, fenol, manitol, hydrogenuhličitan sodný, voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Oktreotidacetát nie je stály v roztokoch na úplnú parenterálnu výživu.

6.3 Čas použiteľnosti

Ampulky 0,05 mg/1 ml, 0,1 mg/1 ml, 0,5 mg/1 ml: 3 roky

Injekčná liekovka 1 mg/5 ml: 4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Ampulky

Skladujte vo vonkajšom obale. Pri dlhodobom skladovaní sa ampulky Sandostatin musia uchovávať pri 2 °C – 8 °C. Nezmrazujte. Pri každodennom používaní ampulky možno uchovávať najviac 2 týždne pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Injekčné liekovky

Skladujte vo vonkajšom obale. Pri dlhodobom skladovaní sa injekčné liekovky Sandostatin musia uchovávať pri 2 °C – 8 °C. Nezmrazujte. Pri každodennom používaní injekčné liekovky možno uchovávať najviac 2 týždne pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka z bezfarebného skla

Injekčná liekovka z bezfarebného skla, gumená zátka

Ampulky Sandostatin: 5 x 0,05 mg/1 ml

5 x 0,1 mg/1 ml

5 x 0,5 mg/1 ml

Injekčná liekovka Sandostatin: 1 x 1 mg/5 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

Subkutánne podanie

Pacienti, ktorí si sami majú subkutánne podávať liek, musia dostať presné pokyny od lekára alebo zdravotnej sestry.

Na zmiernenie nepríjemných pocitov v mieste podania sa odporúča, aby injekčný roztok mal pred podaním izbovú teplotu. Je potrebné vyhýbať sa opakovaným injekciám do toho istého miesta krátko po sebe.

Ampulky sa majú otvoriť bezprostredne pred podaním a nepoužitý zvyšok roztoku sa má zahodiť.

Na zabránenie kontaminácie sa odporúča neprepichnúť uzáver injekčných liekoviek viac ako desaťkrát.

Intravenózne podanie

U parenterálnych liekov sa pred podaním má vizuálne skontrolovať, či nemajú zmenené zafarbenie a neobsahujú cudzorodé častice.

Sandostatin (oktreotidacetát) je fyzikálne a chemicky stály po dobu 24 hodín v sterilnom fyziologickom roztoku chloridu sodného alebo sterilnom 5% roztoku glukózy vo vode. Keďže Sandostatin môže ovplyvniť homeostázu glukózy, odporúča sa použiť fyziologický roztok chloridu sodného a nie roztok glukózy. Zriedené roztoky sú fyzikálne a chemicky stále po dobu najmenej 24 hodín pri teplote do 25°C. Z mikrobiologického hľadiska sa zriedený roztok má použiť podľa možnosti okamžite. Ak sa roztok nepoužije okamžite, za uchovávanie pred použitím zodpovedá používateľ. Teplota pri uchovávaní má byť 2°C – 8°C. Pred podaním sa roztok má opäť nechať zohriať na izbovú teplotu.

Celkový čas medzi zriedením príslušným infúznym roztokom, uchovávaním v chladničke a ukončením podania nesmie byť dlhší ako 24 hodín.

V prípade, keď sa má Sandostatin podať i.v. infúziou, zvyčajne sa má obsah jednej ampulky s 0,5 mg liečiva rozpustiť v 60 ml fyziologického roztoku chloridu sodného a takto pripravený roztok sa má podať pomocou infúznej pumpy. Tento postup sa má opakovať tak často, ako je to potrebné, aby sa dosiahlo požadované trvanie liečby. Sandostatin sa podával aj v nižších koncentráciách.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis s.r.o.

Na Pankráci 1724/129

140 00 Praha 4 – Nusle

Česká Republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

56/0183/90-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 04.06.1990

Dátum posledného predĺženia registrácie: 29.06.2005

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2014