+ ipil.sk

SANDOSTATIN LAR 10 mg



Príbalový leták

SANDOSTATIN LAR 10 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/06268-Z1A


1. NÁZOV LIEKU


SANDOSTATIN LAR 10 mg

SANDOSTATIN LAR 20 mg

SANDOSTATIN LAR 30 mg

prášok a disperzné prostredie na injekčnú suspenziu


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Liečivo je oktreotid ako voľný peptid. 10 mg, 20 mg, 30 mgpredstavuje nominálne 4,15 % hmotnosti pri plnení, čo zodpovedá 4,65 % oktreotidacetátu.


Pomocné látky so známym účinkom: Tento liek obsahuje sodík.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Prášok a disperzné prostredie na injekčnú suspenziu


Súprava bez nástavca na liekovku/bezpečnej ihly a súprava s bezpečnou ihlou:

Prášok: biely až mierne nažltlý prášok.

Rozpúšťadlo na injekčnú suspenziu: číra bezfarebná tekutina.

Súprava s nástavcom na liekovku a bezpečnou ihlou:

Prášok: biely až mierne nažltlý prášok.

Rozpúšťadlo na injekčnú suspenziu: číra, bezfarebná až mierne žltá alebo hnedá tekutina.


Sandostatin LAR je dlhodobo účinkujúca depotná injekčná forma oktreotidu. Prášok (mikrosféry na injekčnú suspenziu) sa suspendujú vo vehikule bezprostredne pred i.m. injekciou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba pacientov s akromegáliou, u ktorých je chirurgický zákrok nevhodný alebo neúčinný, alebo v medziobdobí, kým sa plne prejaví účinok rádioterapie (pozri časť 4.2).


Liečba pacientov so symptómami spojenými s funkčnými gastroenteropankreatickými endokrinnými nádormi napr. karcinoidové nádory s príznakmi karcinoidového syndrómu (pozri časť 5.1).


Liečba pacientov s pokročilými „midgut“ neuroendokrinnými nádormi alebo s neznámou lokalizáciou primárneho nádoru, pri ktorých sa vylúčili pôvodné lokalizácie mimo „midgut“.


Liečba adenómov hypofýzy vylučujúcich TSH:

  • ak nedošlo k normalizácii sekrécie po chirurgickom zákroku a/alebo rádioterapii;

  • u pacientov, u ktorých je chirurgický zákrok nevhodný;

  • u ožarovaných pacientov, kým sa prejaví účinok rádioterapie.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Akromegália

Začať liečbu sa odporúča podávaním 20 mg Sandostatinu LAR v 4-týždňových intervaloch po dobu 3 mesiacov. U pacientov na liečbe s.c. Sandostatinom sa liečba Sandostatinom LAR môže začať nasledujúci deň po poslednej dávke s.c. Sandostatinu. Následné úpravy dávkovania majú vychádzať zo sérových koncentrácií rastového hormónu (STH) a rastového faktora podobného inzulínu 1/somatomedínu C (IGF-1) a klinických príznakov.


U pacientov, ktorých klinické príznaky a biochemické parametre (STH, IGF-1) nie sú počas tohto 3-mesačného obdobia úplne pod kontrolou (koncentrácie STH sú stále vyššie ako 2,5 g/l), sa dávka môže zvýšiť na 30 mg každé 4 týždne. Ak po 3 mesiacoch parametre STH, IGF 1 a/alebo klinické príznaky nie sú dostatočne pod kontrolou pri dávke 30 mg, dávka sa môže zvýšiť na 40 mg každé 4 týždne.


Pacientom, ktorých koncentrácie STH sú trvalo nižšie ako 1 g/l, ktorých sérové koncentrácie IGF-1 sa normalizovali a u ktorých väčšina reverzibilných príznakov a prejavov akromegálie zmizla po 3 mesiacoch liečby dávkou 20 mg, sa môže podávať 10 mg Sandostatinu LAR každé 4 týždne. Avšak osobitne u tejto skupiny pacientov sa odporúča dôsledne monitorovať primeranú kontrolu sérových koncentrácií STH a IGF-1, ako aj klinické príznaky a prejavy pri tejto nízkej dávke Sandostatinu LAR.


U pacientov liečených stabilnou dávkou Sandostatinu LAR sa má každých 6 mesiacov stanoviť STH a IGF-1.


Gastroenteropankreatické endokrinné nádory


Liečba pacientov s príznakmi súvisiacimi s funkčnými gastroenteropankreatickými neuroendokrinnými nádormi

Začať liečbu sa odporúča podávaním 20 mg Sandostatinu LAR v 4-týždňových intervaloch. Pacienti na liečbe s.c. Sandostatinom majú pokračovať v dávke, ktorá bola predtým účinná, počas 2 týždňov od prvej injekcie Sandostatinu LAR.


U pacientov, ktorých symptómy a biologické markery sú po 3 mesiacoch liečby pod dostatočnou kontrolou, sa môže dávka znížiť na 10 mg Sandostatinu LAR každé 4 týždne.


U pacientov, ktorých symptómy sú po 3 mesiacoch liečby len pod čiastočnou kontrolou, sa môže dávka zvýšiť na 30 mg Sandostatinu LAR každé 4 týždne.


V dňoch, keď sa počas liečby Sandostatinom LAR zosilnia symptómy súvisiace s gastroenteropankreatickými nádormi, sa odporúča dodatočné podávanie s.c. Sandostatinu v dávke, ktorá sa používala pred liečbou Sandostatinom LAR. K tomu môže dôjsť najmä počas prvých 2 mesiacov liečby, kým sa dosiahnu terapeutické koncentrácie oktreotidu.


Liečba pacientov s pokročilými „midgut“ neuroendokrinnými nádormi alebo s neznámou lokalizáciou primárneho nádoru, pri ktorých sa vylúčili pôvodné lokalizácie mimo „midgut“

Odporúčaná dávka Sandostatinu LAR je 30 mg podávaných každé 4 týždne (pozri časť 5.1). V liečbe Sandostatinom LAR zameranej na kontrolu nádoru sa má pokračovať, keď nie je prítomná progresia nádoru.


Liečba adenómov hypofýzy vylučujúcich TSH

Liečba Sandostatinom LAR má začať dávkou 20 mg v 4-týždňových intervaloch počas 3 mesiacov a následne sa môže zvážiť úprava dávky. Dávka sa následne upraví na základe reakcie TSH a hormónov štítnej žľazy.


Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

Porucha funkcie obličiek neovplyvnila celkovú expozíciu (AUC) oktreotidu, keď sa podal Sandostatin s.c. Preto nie je potrebná úprava dávkovania Sandostatinu LAR.


Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene

V klinickom skúšaní Sandostatinu podávaného s.c. a i.v. sa zistilo, že eliminačná schopnosť sa môže znížiť u pacientov s cirhózou pečene, ale nie u pacientov so steatózou pečene. V určitých prípadoch môže byť u pacientov s poruchou funkcie pečene potrebné upraviť dávku.


Použitie u starších pacientov

V klinickom skúšaní Sandostatinu podávaného s.c. nebolo potrebné upraviť dávkovanie u 65-ročných a starších osôb. Preto nie je potrebná úprava dávkovania Sandostatinu LAR v tejto skupine pacientov.


Použitie u detí

Skúsenosti s použitím Sandostatinu LAR u detí sú obmedzené.


Spôsob podávania


Sandostatin LAR sa môže podať iba ako hlboká intramuskulárna injekcia. Miesto opakovaného podania intramuskulárnych injekcií sa má striedať medzi ľavým a pravým gluteálnym svalom (pozri časť 6.6).


4.3 Kontraindikácie


Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všeobecné


Pretože nádory hypofýzy, ktoré vylučujú STH, sa môžu niekedy zväčšovať a spôsobiť vážne komplikácie (napr. poruchy zorného poľa), je dôležité, aby boli všetci pacienti starostlivo sledovaní. Ak sa objavia príznaky zväčšovania nádoru, majú sa zvážiť iné liečebné postupy.


Terapeutický prínos zníženia hladín rastového hormónu (STH) a normalizácie koncentrácie rastového faktora podobného inzulínu 1 (IGF-1) u pacientok s akromegáliou môže prípadne obnoviť plodnosť. Ak je to potrebné, má sa pacientkam, ktoré môžu otehotnieť, odporučiť počas liečby oktreotidom používanie vhodnej antikoncepcie (pozri časť 4.6).


Pri dlhodobej liečbe oktreotidom sa má u pacientov sledovať funkcia štítnej žľazy.


Počas liečby oktreotidom sa má sledovať funkcia pečene.


Kardiovaskulárne udalosti


Boli hlásené časté prípady bradykardie. Môže byť potrebné upraviť dávky liekov ako sú betablokátory, blokátory kalciových kanálov alebo látok regulujúcich rovnováhu tekutín a elektrolytov (pozri časť 4.5).


Žlčník a súvisiace udalosti


Oktreotid inhibuje vylučovanie cholecystokinínu, čo spôsobuje zníženú kontraktilitu žlčníka a zvýšené riziko tvorby žlčového blata a kameňov. Vznik žlčových kameňov bol hlásený u 15 až 30 % pacientov, ktorí dlhodobo dostávali s.c. Sandostatin. Prevalencia u celkovej populácie (vo veku 40 – 60 rokov) je asi 5 – 20 %. Z dlhodobej expozície Sandostatinu LAR u pacientov s akromegáliou alebo gastroenteropankreatickými nádormi možno usudzovať, že liečba Sandostatinom LAR nezvyšuje incidenciu vzniku žlčových kameňov v porovnaní s s.c. liečbou. Ultrazvukové vyšetrenie žlčníka sa však odporúča vykonať pred liečbou a počas liečby Sandostatinom LAR v intervaloch asi 6 mesiacov. Ak vzniknú žlčové kamene, zvyčajne nevyvolávajú príznaky; kamene spôsobujúce príznaky sa majú liečiť buď rozpúšťaním žlčovými kyselinami alebo chirurgicky.


Metabolizmus glukózy


Keďže Sandostatin LAR má tlmivý účinok na uvoľňovanie STH, glukagónu a inzulínu, môže ovplyvniť reguláciu glukózy. Môže sa zhoršiť postprandiálna tolerancia glukózy. Ako sa zaznamenalo u pacientov liečených s.c. Sandostatinom, v niektorých prípadoch môže vzniknúť stav trvalej hyperglykémie ako následok dlhodobého podávania. Hlásená bola aj hypoglykémia.


U pacientov s diabetes mellitus (DM) 1. typu, Sandostatin LAR pravdepodobne ovplyvní reguláciu glukózy a môže sa znížiť potreba inzulínu. U nediabetikov alebo u pacientov s DM 2. typu s čiastočne zachovanými rezervami inzulínu môže mať podávanie s.c. Sandostatinu za následok zvýšenie postprandiálnej glykémie. Preto sa odporúča sledovať glukózovú toleranciu a antidiabetickú liečbu.


U pacientov s inzulinómami môže oktreotid, vzhľadom na relatívne účinnejšie tlmenie sekrécie STH a glukagónu ako sekrécie inzulínu a vzhľadom na kratšie trvanie tlmivého účinku na inzulín, prehĺbiť hypoglykémiu a predĺžiť jej trvanie. Týchto pacientov je potrebné starostlivo sledovať.


Výživa


Oktreotid môže u niektorých pacientov ovplyvniť absorpciu tukov z potravy.


U niektorých pacientov liečených oktreotidom sa pozorovali znížené hladiny vitamínu B12 a abnormálne hodnoty Schillingových testov. U pacientov, ktorí majú v anamnéze nedostatok vitamínu B12, sa počas liečby Sandostatinom LAR odporúča sledovať hladiny vitamínu B12.


Suspenzia Sandostatinu LAR obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.


4.5 Liekové a iné interakcie


Keď sa Sandostatin LAR podáva súčasne s betablokátormi, blokátormi kalciového kanála, alebo látkami, ktoré regulujú rovnováhu tekutín a elektrolytov, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).


Keď sa Sandostatin LAR podáva súčasne s inzulínom a antidiabetikami, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).


Zistilo sa, že oktreotid znižuje črevnú absorpciu cyklosporínu a spomaľuje absorpciu cimetidínu.


Súčasné podanie oktreotidu a bromokriptínu zvyšuje biologickú dostupnosť bromokriptínu.


Malý počet publikovaných údajov naznačuje, že analógy somatostatínu môžu znížiť metabolický klírens zlúčenín, o ktorých je známe, že sa metabolizujú enzýmami cytochrómu P450, čo môže byť dôsledkom tlmenia rastového hormónu. Pretože sa nedá vylúčiť, že oktreotid môže mať tento účinok, je potrebné postupovať opatrne pri použití iných liečiv, ktoré sú metabolizované hlavne CYP3A4 a ktoré majú malý terapeutický index (napr. chinidín, terfenadín).


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


K dispozícii je obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití oktreotidu u gravidných žien a približne v tretine prípadov nie sú známe výsledky gravidity. Väčšina hlásení bola prijatá po uvedení oktreotidu na trh a viac ako 50 % gravidít vystavených oktreotidu bolo u pacientok s akromegáliou. Väčšina žien bola vystavená oktreotidu počas prvého trimestra gravidity v dávkach v rozpätí 100-1200 μg Sandostatinu s.c./denne alebo 10-40 mg Sandostatinu LAR/ mesačne. Vrodené anomálie sa zaznamenali v 4 % gravidít so známym výsledkom. V uvedených prípadoch nie je podozrenie na príčinnú súvislosť s oktreotidom.


Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).


Ako preventívne opatrenie sa odporúča vyhnúť sa používaniu Sandostatinu LAR počas gravidity (pozri časť 4.4).


Laktácia


Nie je známe, či sa oktreotid vylučuje do ľudského materského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie oktreotidu do materského mlieka. Pacientky počas liečby Sandostatinom LAR nemajú dojčiť.


Fertilita


Nie je známe, či má oktreotid vplyv na fertilitu u ľudí. U samčích mláďat, ktorých matkám bol počas tehotenstva a laktácie podávaný oktreotid, sa pozoroval oneskorený zostup semenníkov. U potkaních samcov a samíc však oktreotid nepoškodil fertilitu v dávkach do 1 mg/kg telesnej hmotnosti denne (pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Sandostatin LAR nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov je potrebné upozorniť, aby boli pri vedení vozidiel a obsluhovaní strojov opatrní, ak budú počas liečby Sandostatinom LAR pociťovať závrat, asténiu/únavu alebo bolesť hlavy.


4.8 Nežiaduce účinky


Zhrnutie profilu bezpečnosti


Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené počas liečby oktreotidom zahŕňajú gastrointestinálne poruchy, poruchy nervového systému, pečene a žlčových ciest a poruchy metabolizmu a výživy.


Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach, v ktorých sa podával oktreotid, boli hnačka, bolesť brucha, nauzea, flatulencia, bolesť hlavy, vznik žlčových kameňov, hyperglykémia a zápcha. Ďalšie často hlásené nežiaduce reakcie boli závraty, lokalizovaná bolesť, žlčové blato, porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles hladiny hormónu stimulujúceho štítnu žľazu TSH, pokles celkového T4 a pokles voľného T4), riedka stolica, zhoršená glukózová tolerancia, vracanie, asténia a hypoglykémia.


Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií


Nasledujúce nežiaduce reakcie na liek, zhrnuté v Tabuľke 1, sa zozbierali z klinických štúdií s oktreotidom:

Nežiaduce reakcie na liek (Tabuľka 1) sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie sa vyskytujúce ako prvé, podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení. V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce reakcie zoradené v poradí klesajúcej závažnosti.


Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie na liek hlásené v klinických štúdiách


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté:

Hnačka, bolesť brucha, nauzea, zápcha, flatulencia.

Časté:

Dyspepsia, vracanie, nadúvanie, steatorea, riedka stolica, zmena farby stolice.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté:

Bolesť hlavy.

Časté:

Závraty.

Poruchy endokrinného systému

Časté:

Hypotyreoidizmus, porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles TSH, pokles celkového T4 a pokles voľného T4).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté:

Žlčové kamene.

Časté:

Cholecystitída, žlčové blato, hyperbilirubinémia.

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi časté:

Hyperglykémia.

Časté:

Hypoglykémia, zhoršená glukózová tolerancia, anorexia.

Menej časté:

Dehydratácia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté:

Reakcie v mieste podania injekcie.

Časté:

Asténia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté:

Zvýšené hladiny aminotransferáz.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté:

Pruritus, vyrážky, alopécia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté:

Dyspnoe.

Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti

Časté:

Bradykardia.

Menej časté:

Tachykardia.


Po uvedení na trh

Spontánne hlásené nežiaduce reakcie uvedené v Tabuľke 2 sú hlásené dobrovoľne a nie je pri nich vždy možné spoľahlivo stanoviť frekvenciu alebo príčinnú súvislosť s expozíciou lieku.


Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie na liek pochádzajúce zo spontánnych hlásení


Poruchy imunitného systému

Anafylaxia, alergické reakcie/reakcie z precitlivenosti.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Urtikária.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Akútna pankreatitída, akútna hepatitída bez cholestázy, cholestatická hepatitída, cholestáza, žltačka, cholestatická žltačka.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Arytmie.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšené hladiny alkalickej fosfatázy, zvýšené hladiny gama-glutamyltransferázy.


Popis vybraných nežiaducich reakcií


Poruchy gastrointestinálneho traktu

V zriedkavých prípadoch môžu gastrointestinálne účinky pripomínať akútnu nepriechodnosť čriev s postupujúcim rozpätím brucha, silnou bolesťou v epigastriu, pohmatovou citlivosťou brušnej steny a s reflexným napínaním svalstva pri pohmate brucha.


Frekvencia gastrointestinálnych nežiaducich udalostí sa pri pokračujúcej liečbe časom znižuje.


Reakcie v mieste vpichu

U pacientov, ktorí dostávali Sandostatin LAR, boli často hlásené reakcie v mieste vpichu, vrátane bolesti, pálenia, začervenania, hematómu, krvácania, svrbenia alebo opuchu, avšak vo väčšine prípadov tieto udalosti nevyžadovali klinickú intervenciu.


Poruchy metabolizmu a výživy

Aj keď sa merané vylučovanie tukov v stolici môže zvýšiť, dosiaľ sa nedokázalo, že by dlhodobá liečba oktreotidom viedla k nedostatočnej výžive následkom nedostatočnej absorpcie.


Pankreatické enzýmy

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa zaznamenala počas prvých hodín alebo dní liečby s.c. Sandostatinom akútna pankreatitída, ktorá ustúpila po vysadení lieku. Okrem toho sa u pacientov dlhodobo liečených Sandostatinom s.c. zaznamenala pankreatitída spôsobená žlčovými kameňmi.


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

U pacientov s akromegáliou aj u pacientov s karcinoidovým syndrómom sa pozorovali zmeny na EKG, ako predĺženie QT intervalu, posuny osi, včasná repolarizácia, nízka voltáž, prechod R/S, včasná progresia kmitu R a nešpecifické zmeny ST-T vlny. Súvislosť medzi týmito udalosťami a oktreotidacetátom nie je preukázaná, pretože mnohí z týchto pacientov majú základné ochorenie srdca (pozri časť 4.4).


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Zaznamenal sa obmedzený počet náhodných predávkovaní Sandostatinom LAR. Dávky Sandostatinu LAR boli v rozmedzí 100 mg až 163 mg/mesiac. Jedinou hlásenou nežiaducou udalosťou boli návaly horúčavy.


Boli hlásené správy o pacientoch s karcinómami, ktorí dostali dávky Sandostatinu LAR do 60 mg/mesiac a do 90 mg/2 týždne. Tieto dávky boli spravidla dobre znášané; zaznamenali sa však nasledujúce nežiaduce udalosti: časté močenie, únava, depresia, úzkosť a nedostatočná sústredenosť.


Liečba predávkovania je symptomatická.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Somatostatín a analógy, ATC kód: H01CB02


Oktreotid je syntetický oktapeptidový derivát prirodzene sa vyskytujúceho somatostatínu s podobnými farmakologickými účinkami, ale podstatne dlhším trvaním účinku. Tlmí patologicky zvýšenú sekréciu rastového hormónu (STH) a peptidov a serotonínu tvorených v gastroenteropankreatickom (GEP) endokrinnom systéme.


U zvierat je oktreotid v porovnaní so somatostatínom účinnejší inhibítor uvoľňovania STH, glukagónu a inzulínu a má vyššiu selektivitu pre tlmenie STH a glukagónu.


U zdravých osôb sa preukázalo, že oktreotid, tak ako somatostatín, tlmí:

  • uvoľňovanie STH stimulované arginínom a hypoglykémiu vyvolanú záťažou a inzulínom,

  • postprandiálne uvoľňovanie inzulínu, glukagónu, gastrínu a iných peptidov GEP endokrinného systému a arginínom stimulované uvoľňovanie inzulínu a glukagónu,

  • uvoľňovanie TSH stimulované tyreoliberínom (TRH).


Na rozdiel od somatostatínu tlmí oktreotid sekréciu STH vo väčšej miere ako inzulínu a reakciou na jeho podanie nie je zvýšená sekrécia hormónov (t.j. STH u pacientov s akromegáliou).


U pacientov s akromegáliou Sandostatin LAR, lieková forma oktreotidu vhodná na opakované podávanie v intervale 4 týždňov, umožňuje dosiahnuť stále a terapeutické koncentrácie oktreotidu v sére, čím konzistentne znižuje STH a normalizuje sérové koncentrácie IGF-1 u väčšiny pacientov. U väčšiny pacientov Sandostatin LAR výrazne potláča klinické prejavy choroby, ako je bolesť hlavy, potenie, parestézie, únava, osteoartralgie a syndróm karpálneho tunela. U predtým neliečených pacientov s akromegáliou s adenómom hypofýzy vylučujúcim STH liečba Sandostatinom LAR vyvolala zmenšenie objemu nádorového tkaniva o >20 % u významného podielu (50 %) pacientov.


U individuálnych pacientov s adenómom hypofýzy vylučujúcim STH, Sandostatin LAR podľa hlásení spôsobil zmenšenie nádoru (pred chirurgickým zákrokom). Avšak chirurgický zákrok sa nemá odďaľovať.


U pacientov s funkčnými gastroenteropankreatickými nádormi endokrinného systému umožňuje liečba Sandostatinom LAR nepretržitú kontrolu symptómov spojených so základným ochorením. Účinok oktreotidu na rôzne typy gastroenteropankreatických nádorov je nasledovný:


Karcinoidové nádory


Podávanie oktreotidu môže viesť k ústupu príznakov, hlavne návalov horúčavy a hnačky. V mnohých prípadoch súčasne dochádza k poklesu serotonínu v plazme a k zníženiu vylučovania kyseliny 5-hydroxyindoloctovej močom.


VIPómy


Biochemickou vlastnosťou týchto nádorov je nadprodukcia vazoaktívneho intestinálneho peptidu (VIP). Vo väčšine prípadov podávanie oktreotidu vyvolá zmiernenie ťažkej, pre tento stav typickej sekretorickej hnačky, s následným zlepšením kvality života. Toto zároveň vedie aj k ústupu sprievodných porúch elektrolytov, napr. hypokalémie, čo umožňuje ukončiť enterálne aj parenterálne dopĺňanie tekutín a elektrolytov. U niektorých pacientov sa pri vyšetrení počítačovou tomografiou ukáže spomalenie alebo zastavenie rastu nádoru alebo dokonca zmenšovanie jeho objemu, hlavne metastáz v pečeni. Klinické zlepšenie zvyčajne sprevádza zníženie plazmatických hladín VIP, ktoré môžu klesnúť do normálneho referenčného rozmedzia.


Glukagonómy


Podávanie oktreotidu vo väčšine prípadov vedie k podstatnému zmierneniu nekrolytického sťahovavého erytému, ktorý je charakteristický pre toto ochorenie. Účinok oktreotidu na mierny DM, ktorý sa často vyskytuje, nie je výrazný a vo všeobecnosti nemá za následok zníženie potreby inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. U postihnutých pacientov oktreotid zmierňuje hnačku a tým spôsobuje nárast hmotnosti. Aj keď podávanie oktreotidu často vedie k okamžitému zníženiu plazmatických hladín glukagónu, tento pokles zvyčajne nepretrváva pri dlhodobom podávaní lieku, a to napriek pokračujúcemu zlepšovaniu príznakov.


Gastrinómy (Zollingerov-Ellisonov syndróm)


Liečba inhibítormi protónovej pumpy alebo blokátormi H2-receptorov vo všeobecnosti reguluje nadmernú sekréciu žalúdkovej kyseliny. Avšak hnačku, ktorá je tiež významným príznakom, nemusia inhibítory protónovej pumpy alebo blokátory H2 receptorov dostatočne zmierniť. Sandostatin LAR môže pomôcť ďalej znížiť nadmernú sekréciu žalúdkovej kyseliny a zlepšiť príznaky, vrátane hnačky, keďže u niektorých pacientov prináša potlačenie zvýšených hladín gastrínu.


Inzulinómy


Podávanie oktreotidu vyvoláva pokles cirkulujúceho imunoreaktívneho inzulínu. U pacientov s operabilnými nádormi môže oktreotid pomôcť obnoviť a udržať normoglykémiu pred operáciou. U pacientov s neoperabilnými benígnymi alebo malígnymi nádormi sa môže zlepšiť kontrola glykémie aj bez súčasného trvalého zníženia hladín cirkulujúceho inzulínu.


Pokročilé „midgut“ neuroendokrinné nádory alebo nádory s neznámou lokalizáciou primárneho nádoru, pri ktorých sa lokalizácia mimo „midgut“ vylúčila


Randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované klinické skúšanie fázy III (PROMID) preukázalo, že Sanodstatin LAR inhibuje rast nádoru u pacientov s pokročilými neuroendokrinnými nádormi čreva (midgut).


85 randomizovaných pacientov dostávalo Sandostatin LAR 30 mg každé 4 týždne (n=42), alebo placebo (n=43) počas 18 mesiacov, alebo až do progresie nádoru alebo smrti.


Hlavné kritéria pre zaradenie do štúdie boli: neliečené, histologicky potvrdené, pre lokalizáciu neoperabilné alebo metastázujúce, dobre diferencované, funkčne aktívne alebo neaktívne neuroendokrinné nádory/karcinómy; s primárnym nádorom lokalizovaným v čreve (midgut), alebo neznámej lokalizácie pri predpoklade, že má pôvod v čreve (midgut), ak sa vylúčil primárny nádor pankreasu, hrudníka alebo inde.


Primárny cieľový ukazovateľ bol čas do progresie nádoru alebo do úmrtia súvisiaceho s nádorom (TTP).


V analýze populácie podľa liečebného zámeru (ITT) (všetkých randomizovaných pacientov) sa zaznamenalo 26 prípadov progresie alebo úmrtia v súvislosti s nádorom v skupine Sandostatinu LAR a 41 v skupine placeba (HR=0,32; 95 % IS, 0,19 až 0,55; p=0,000015).


V konzervatívnej analýze populácie ITT (cITT), z ktorej boli 3 pacienti vylúčení po randomizácii, sa pozorovalo 26 prípadov progresie alebo úmrtia v súvislosti s nádorom v skupine Sandostatinu LAR a 40 v skupine placeba (HR=0,34; 95 % IS, 0,20 až 0,59; hodnota p=0,000072; Obrázok 1). Medián času do progresie nádoru bol 14,3 mesiaca (95 % IS, 11,0 až 28,8 mesiaca) v skupine Sandostatinu LAR a 6,0 mesiacov (95 % IS, 3,7 až 9,4 mesiaca) v skupine placeba.


V analýze populácie podľa protokolu (PP), z ktorej boli vylúčení ďalší pacienti na konci liečby v štúdii, sa pozorovala progresia nádoru alebo úmrtie súvisiace s nádorom u 19 pacientov liečených Sandostatinom LAR a u 38 pacientov, ktorí dostávali placebo (HR=0,24; 95 % IS, 0,13 až 0,45; hodnota p=0,0000036).


Obrázok 1 Odhad TTP podľa Kaplana-Meiera porovnávajúci Sandostatin LAR s placebom (konzervatívna ITT populácia)

Logrank test stratifikovaný podľa funkčnej aktivity: p=0,000072, HR= 0,34 [95 % IS: 0,20-0,59]


Tabuľka 3 Výsledky TTP podľa analýzy populácií



Udalosti TTP

Medián TTP mesiace [95% IS]

HR [95% IS]

p-hodnota *

Sandostatin LAR

Placebo

Sandostatin LAR

Placebo

ITT

26

41

NR

NR

0,32

[95% IS, 0,19 to 0,55] P=0,000015

cITT

26

40

14,3

[95% IS, 11,0 to 28,8]

6,0

[95% IS, 3,7 to 9,4]

0,34

[95% IS, 0,20 to 0,59] P=0,000072

PP

19

38

NR

NR

0,24

[95% IS, 0,13 to 0,45] P=0,0000036

NR=neuvádzaný; HR=pomer rizika; TTP= čas do progresie nádoru; ITT=podľa liečebného zámeru; cITT=konzervatívna ITT; PP=podľa protokolu

*Logrank test stratifikovaný podľa funkčnej aktivity


Účinok liečby bol podobný u pacientov s funkčne aktívnymi (HR=0,23; 95 % IS, 0,09 až 0,57) a inaktívnymi nádormi (HR=0,25; 95 % IS, 0,10 až 0,59).


Po 6 mesiacoch liečby sa pozorovala stabilizácia ochorenia u 66% pacientov v skupine Sandostatinu LAR a u 37% pacientov v skupine placeba.


Vzhľadom na významný klinický prínos Sandostatinu LAR pozorovaný v tejto plánovanej predbežnej analýze bol nábor pacientov zastavený.


Bezpečnosť Sandostatinu LAR v tomto klinickom skúšaní sa zhodovala s jeho stanoveným bezpečnostným profilom.


Liečba adenómov hypofýzy vylučujúcich TSH


Preukázalo sa, že podávanie jednej i.m. injekcie Sandostatinu LAR každé 4 týždne, znižuje zvýšené hladiny hormónov štítnej žľazy, normalizuje TSH a zlepšuje klinické prejavy a príznaky hypertyroidizmu u pacientov s adenómami vylučujúcimi TSH. Účinok liečby Sandostatinom LAR dosiahol hladinu štatistickej významnosti v porovnaní s východiskovými hodnotami po 28 dňoch a prínos liečby pokračoval až do 6 mesiacov.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Po jednorazovej i.m. injekcii Sandostatinu LAR dosiahne koncentrácia oktreotidu v sére prechodné začiatočné maximum v priebehu 1 hodiny po podaní, po ktorom nasleduje progresívny pokles na nízku, nedokázateľnú hladinu oktreotidu v priebehu 24 hodín. Po tomto maxime v 1.deň zostáva oktreotid u väčšiny pacientov na subterapeutických hladinách počas nasledujúcich 7 dní. Potom sa koncentrácie oktreotidu opäť zvýšia, dosiahnu rovnovážny stav okolo 14.dňa a zostávajú pomerne stále počas nasledujúcich 3 až 4 týždňov. Najvyššia hladina počas 1.dňa je nižšia ako hladiny počas fázy rovnovážneho stavu, pričom počas 1.dňa nepresiahne uvoľnenie liečiva 0,5% z jeho celkovej hodnoty. Asi po 42.dni koncentrácia oktreotidu pomaly klesá, súčasne s fázou konečného rozkladu polymérového matrixu liekovej formy.


U pacientov s akromegáliou sú priemerné rovnovážne hodnoty koncentrácie oktreotidu po jednorazovej dávke Sandostatinu LAR 10 mg 358 ng/l, 20 mg 926 ng/l a 30 mg 1710 ng. Rovnovážne koncentrácie oktreotidu v sére, ktoré sa dosiahnu po 3 injekciách v 4-týždňových intervaloch, sú približne 1,6 až 1,8 násobne vyššie a predstavujú 1557 ng/l po opakovaných injekciách 20 mg a 2384 ng/l po opakovaných injekciách 30 mg Sandostatinu LAR.


U pacientov s karcinoidovými nádormi sa priemerné (a mediánové) rovnovážne koncentrácie oktreotidu v sére po opakovaných injekciách 10 mg, 20 mg a 30 mg Sandostatinu LAR podávaných v 4-týždňových intervaloch tiež zvyšovali lineárne s dávkou a boli 1231 (894) ng/l, 2620 (2270) ng/l a 3928 (3010) ng/l.


Po podaní až 28 injekcií Sandostatinu LAR v mesačných intervaloch nedošlo k akumulácii oktreotidu nad hodnotu, ktorá sa očakáva kvôli prekrývaniu profilov uvoľňovania.


Farmakokinetický profil oktreotidu po injekcii Sandostatinu LAR odráža profil uvoľňovania z polymérového matrixu a jeho biodegradáciu. Keď sa oktreotid uvoľní do systémového obehu, distribuuje sa v súlade s jeho známymi farmakokinetickými vlastnosťami, ako sa popísali pri s.c. podaní. Distribučný objem oktreotidu pri rovnovážnom stave je 0,27 l/kg a celkový telesný klírens je 160 ml/min. Väzba na bielkoviny plazmy dosahuje 65% a v podstate žiadne liečivo sa neviaže na krvinky.


Farmakokinetické údaje pochádzajúce z obmedzeného počtu krvných vzoriek od pediatrických pacientov s hypotalamovou obezitou, vo veku 7 – 17 rokov, liečených Sandostatinom LAR 40 mg raz mesačne preukázali priemerné minimálne hladiny oktreotidu v plazme v hodnote 1395 ng/l po prvej injekcii a 2973 ng/l v rovnovážnom stave. Zaznamenala sa vysoká interindividuálna variabilita.


Minimálne koncentrácie oktreotidu v rovnovážnom stave nekorelovali s vekom a s indexom telesnej hmotnosti a mierne korelovali s telesnou hmotnosťou (52,3 – 133 kg), pričom existoval významný rozdiel medzi pacientmi mužského a ženského pohlavia – u žien boli minimálne koncentrácie o 17% vyššie.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Štúdie akútnej toxicity a toxicity pri opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogenity a reprodukčnej toxicity na zvieratách neodhalili žiadne špecifické bezpečnostné riziká pre ľudí.


Reprodukčné štúdie na zvieratách neodhalili žiadne dôkazy teratogénnych, embryo/fetálnych alebo iných reprodukčných účinkov v dôsledku oktreotidu pri dávkach u rodičov až do 1 mg/kg/deň. U potomkov potkanov sa zaznamenalo isté spomalenie fyziologického rastu, ktoré bolo prechodné a pripisovalo sa inhibícii STH spôsobenej prílišnou farmakodynamickou aktivitou (pozri časť 4.6).


Žiadne špecifické štúdie sa nerealizovali na mladých potkanoch. V štúdiách prenatálneho a postnatálneho vývinu sa pozoroval obmedzený rast a dozrievanie u F1 potomkov samíc, ktoré dostávali oktreotid počas celej gravidity a laktácie. U F1 samčieho potomstva sa pozoroval oneskorený zostup semenníkov, ale fertilita postihnutých F1 samčích mláďat ostala normálna. Vyššie uvedené pozorovania teda boli prechodné a považovali sa za dôsledok inhibície STH.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Injekčná liekovka

Polyglaktín 78,35 % nominálnej hmotnosti pri plnení, manitol 17,0 % nominálnej hmotnosti pri plnení.


Naplnená injekčná striekačka

Súprava bez nástavca na liekovku/bezpečnej ihly a súprava s bezpečnou ihlou:

Jedna naplnená injekčná striekačka (disperzné prostredie na injekčnú suspenziu) obsahuje sodnú soľ kroskarmelózy 12,5 mg, manitol 15 mg, vodu na injekciu q.s. ad 2,5 ml.


Súprava s nástavcom na liekovku a bezpečnou ihlou:

Jedna naplnená injekčná striekačka (disperzné prostredie na injekčnú suspenziu) obsahuje sodnú soľ kroskarmelózy (14 mg), manitol (12 mg), poloxamer 188 (4 mg), vodu na injekciu q.s. ad 2 ml.


6.2 Inkompatibility


Sandostatin LAR mikrosféry na injekciu sa má používať ako obal na jednorazové podanie, bez riedenia inými liekmi. Preto nie sú údaje o kompatibilite s inými liekmi.


6.3 Čas použiteľnosti


36 mesiacov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote 2 – 8 °C (v chladničke). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale, aby bola chránená pred svetlom. Sandostatin LAR sa môže uchovávať pri teplote do 25 °C v deň podania. Suspenzia sa však smie pripraviť až bezprostredne pred i.m. injekciou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Súprava bez nástavca na liekovku/bezpečnej ihly:

Mikrosféry sú balené v sklenenej injekčnej liekovke s objemom 5 ml, ktorá je uzavretá gumenou zátkou pokrytou teflonovou vrstvou a ochranným hliníkovým pásikom a plastovým uzáverom.


Disperzné prostredie na prípravu injekčnej suspenzie (vehikulum) je balené v naplnenej injekčnej striekačke, ktorá je uzavretá dvoma gumenými zátkami (prednou a piestovou zátkou).


Dve ihly (40 mm, hrúbka 19).


Súprava s bezpečnou ihlou:

Mikrosféry sú balené v sklenenej injekčnej liekovke s objemom 5 ml, ktorá je uzavretá gumenou zátkou pokrytou teflonovou vrstvou a ochranným hliníkovým pásikom a plastovým uzáverom.


Disperzné prostredie na prípravu injekčnej suspenzie (vehikulum) je balené v naplnenej sklenenej injekčnej striekačke, ktorá je uzavretá dvoma gumenými zátkami (prednou a piestovou zátkou).


Jedna ihla (40 mm, hrúbka 19), jedna bezpečná injekčná ihla (40 mm, hrúbka 19).


Súprava s nástavcom na liekovku a bezpečnou ihlou:

Mikrosféry sú balené v sklenenej injekčnej liekovke s objemom 6 ml, ktorá je uzavretá gumenou zátkou pokrytou fluoroelastomerovým filmom a ochranným hliníkovým pásikom a plastovým uzáverom.


Disperzné prostredie na prípravu injekčnej suspenzie (vehikulum) je balené v naplnenej sklenenej injekčnej striekačke, ktorá je uzavretá dvoma gumenými zátkami (prednou a piestovou zátkou).


Nástavec na liekovku, jedna bezpečná injekčná ihla (40 mm, hrúbka 20).


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.




Pokyny na podanie Sandostatinu LAR intramuskulárnou injekciou


Súprava bez nástavca na liekovku/bezpečnej ihly:


LEN NA PODANIE HLBOKOU INTRAGLUTEÁLNOU INJEKCIOU!

1 naplnená injekčná striekačka obsahujúca disperzné prostredie na prípravu injekčnej suspenzie (vehikulum) + 2 ihly

Obsah balenia:






1 injekčná liekovka s práškom na injekčnú suspenziu Sandostatin LAR




_____________________________________________________________________________________


Dôsledne dodržujte pokyny na prípravu injekčnej suspenzie, aby sa zabezpečilo úplné nasýtenie

prášku a jeho rovnomerné rozptýlenie pred podaním i.m. injekcie.


Suspenzia Sandostatinu LAR sa smie pripraviť až bezprostredne pred podaním. Sandostatin LAR má

podať len školený zdravotnícky pracovník.

_____________________________________________________________________________________



Nechajte injekčnú liekovku so Sandostatinom LAR a injekčnú striekačku s vehikulom zohriať na izbovú teplotu.


Odstráňte uzáver z injekčnej liekovky so Sandostatinom LAR. Zľahka poklepte na injekčnú liekovku, aby sa prášok usadil na jej dne.




Odstráňte uzáver z injekčnej striekačky s vehikulom. Nasaďte jednu z priložených ihiel na injekčnú striekačku.





Dezinfikujte gumenú zátku injekčnej liekovky tampónom napusteným alkoholom.


Zaveďte ihlu cez stred gumenej zátky do injekčnej liekovky so Sandostatinom LAR.




Opatrne, aby ste nezvírili prášok Sandostatin LAR, injikujte všetko vehikulum do injekčnej liekovky tak, aby stekalo po jej vnútornej stene. Neinjikujte vehikulum priamo do prášku. Vytiahnite ihlu z injekčnej liekovky.


Nepotriasajte injekčnú liekovku, kým vehikulum úplne nezvlhčí prášok Sandostatin LAR (približne 2 – 5 min.). Bez prevracania injekčnej liekovky skontrolujte prášok na jej stenách a dne. Ak sú v prášku ešte suché miesta, počkajte do ich zvlhčenia. Zároveň pripravte pacienta na podanie injekcie.


Po úplnom zvlhčení prášku injekčnou liekovkou jemne krúžte po dobu 30 – 60 sekúnd, kým sa vytvorí homogénna mliečnobiela suspenzia. Nepotriasajte prudko injekčnú liekovku, pretože to môže spôsobiť vyvločkovanie suspenzie, ktorá sa potom už nedá použiť.



Okamžite znovu zaveďte ihlu cez gumenú zátku a potom, pri zošikmenej hladine a injekčnej liekovke naklonenej s uhlom asi 45°, pomaly nasajte obsah injekčnej liekovky do injekčnej striekačky. Neprevráťte injekčnú liekovku pri plnení injekčnej striekačky, pretože to môže ovplyvniť odobraté množstvo.

Malé množstvo suspenzie obvykle zostane na stenách a dne injekčnej liekovky. Skutočný obsah injekčnej liekovky je vyšší o toto nadstavené množstvo.



Okamžite nasaďte novú ihlu (z balenia).





Dezinfikujte miesto podania tampónom napusteným alkoholom. Zaveďte ihlu do pravého alebo ľavého sedacieho svalu a potiahnite piest, aby ste sa uistili, že nedošlo k prepichnutiu krvnej cievy. Pomaly a pri stálom tlaku na piest striekačky podajte suspenziu i.m. hlbokou intragluteálnou injekciou. Ak sa ihla upchá, použite novú ihlu s rovnakým priemerom (40 mm, hrúbka 19).


Sandostatin LAR sa smie podať len hlbokou intragluteálnou injekciou, nikdy i.v. Ak dôjde k prepichnutiu krvnej cievy, použite novú ihlu a podajte injekciu do iného miesta.



Súprava s bezpečnou ihlou:


LEN NA PODANIE HLBOKOU INTRAGLUTEÁLNOU INJEKCIOU!

Obsah balenia:

a

1 injekčná liekovka s práškom na injekčnú suspenziu Sandostatin LAR

b

1 naplnená injekčná striekačka obsahujúca disperzné prostredie na rekonštitúciu (vehikulum)

c

1 štandardná ihla (40 mm, hrúbka 19) na prípravu rekonštitúcie

d

1 bezpečná injekčná ihla (40 mm, hrúbka 19)

_____________________________________________________________________________

Dôsledne dodržujte pokyny na prípravu injekčnej suspenzie, aby sa zabezpečilo úplné nasýtenie prášku a jeho rovnomerné rozptýlenie pred podaním i.m. injekcie.


Suspenzia Sandostatinu LAR sa smie pripraviť až bezprostrednepred podaním. Sandostatin LAR má podať len školený zdravotnícky pracovník.

_____________________________________________________________________________________


Krok č.1

Pred manipuláciou nechajte injekčnú liekovku so Sandostatinom LAR a injekčnú striekačku s vehikulom zohriať na izbovú teplotu a umyte si ruky mydlom a teplou vodou.


Balenie položte na čistý a rovný povrch.

Odstráňte uzáver z injekčnej liekovky so Sandostatinom LAR. Zľahka poklepte na injekčnú liekovku, aby sa prášok usadil na jej dne.


Krok č.2

Odstráňte uzáver z injekčnej striekačky s vehikulom a nasaďte štandardnú ihlu „c“ určenú na rekonštitúciu.


Poznámka: Dbajte na to, aby ste nenasadili bezpečnú injek- čnú ihlu.


Krok č.3

Očistite gumenú zátku injekčnej liekovky tampónom napusteným alkoholom.


Zaveďte ihlu cez stred gumenej zátky do injekčnej liekovky so Sandostatinom LAR.

Krok č.4

Opatrne, aby ste nezvírili prášok Sandostatin LAR, injikujte všetko vehikulum do injekčnej liekovky tak, aby stekalo po jej vnútornej stene. Neinjikujte vehikulum priamo do prášku.


Vytiahnite ihlu z injekčnej liekovky. Aby ste zabránili kontaminácii, dbajte na to, aby sa ihla nedostala do kontaktu s

iným povrchom.


Krok č.5

Nepotriasajte injekčnú liekovku, kým vehikulum úplne nezvlhčí prášok Sandostatin LAR (približne 2 – 5 min.). Bez prevracania injekčnej liekovky skontrolujte prášok na jej stenách a dne. Ak sú v prášku ešte suché miesta, počkajte do ich zvlhčenia. Zároveň pripravte pacienta na podanie injekcie.


Krok č.7

Okamžite znovu zaveďte ihlu cez gumenú zátku a potom, pri zošikmenej hladine a injekčnej liekovke naklonenej s uhlom asi 45°, pomaly nasajte obsah injekčnej liekovky do injekčnej striekačky. Neprevráťte injekčnú liekovku pri plnení injekčnej striekačky, pretože to môže ovplyvniť odobraté množstvo.


Malé množstvo suspenzie obvykle zostane na stenách a dne injekčnej liekovky. Skutočný obsah injekčnej liekovky je vyšší o toto nadstavené množstvo.


Krok č.8

Z naplnenej injekčnej striekačky odstráňte štandardnú ihlu a okamžite na striekačku nasaďte bezpečnú injekčnú ihlu.

Krok č.9

Odstráňte z ihly ochranný kryt, podľa potreby jemne obracajte injekčnú striekačku, aby suspenzia zostala homogénna. Vytlačte z injekčnej striekačky vzduch.

Liek je teraz pripravený na podanie. Injekčná suspenzia sa musí podať bezprostredne po jej príprave.

Krok č.10

Očistite miesto podania tampónom napusteným alkoholom.

Zaveďte ihlu do pravého alebo ľavého sedacieho svalu a potiahnite piest, aby ste sa uistili, že nedošlo k prepichnutiu krvnej cievy. Pomaly a pri stálom tlaku na piest striekačky podajte suspenziu i.m. hlbokou intragluteálnou injekciou.


Sandostatin LAR sa smie podať len hlbokou intragluteálnou injekciou, nikdy i.v.



Krok č.11

Jednou rukou aktivujte bezpečnostný systém ihly

  • buď za pomoci pevného povrchu, napr. stola

  • alebo prstom, napr. ukazovákom, dbajte však stále na to, aby ste mali všetky prsty za hrotom ihly.


Počuteľné kliknutie potvrdí správnu aktiváciu bezpečnostného systému.


Ihneď zlikvidujte všetok obalový materiál a pomôcky použité na prípravu suspenzie a podania lieku zahodením do kontajnera na ostré predmety, ktorý je na to určený.


Súprava s nástavcom na liekovku a bezpečnou ihlou:


LEN NA PODANIE HLBOKOU INTRAGLUTEÁLNOU INJEKCIOU!

Obsah balenia:

a

1 injekčná liekovka s práškom na injekčnú suspenziu Sandostatin LAR

b

1 naplnená injekčná striekačka obsahujúca disperzné prostredie na rekonštitúciu (vehikulum)

c

1 nástavec na liekovku na prípravu rekonštitúcie

d

1 bezpečná injekčná ihla (40 mm, hrúbka 20)

____________________________________________________________________________

Dôsledne dodržujte pokyny na prípravu injekčnej suspenzie, aby sa zabezpečila správna rekonštitúcia lieku pred podaním i.m. injekcie.


Suspenzia Sandostatinu LAR sa smie pripraviť až bezprostrednepred podaním. Sandostatin LAR má podať len školený zdravotnícky pracovník.

_____________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________________________________________


Krok č.1

Vyberte injekčnú súpravu Sandostatin LAR z chladiaceho úložiska a nechajte ju zohriať na izbovú teplotu. Na ohriatie je potrebných približne 30 až 60 minút, doba mimo chladiaceho priestoru však nesmie prekročiť 24 hodín.


Umyte si ruky mydlom a teplou vodou. Balenie položte na čistý a rovný povrch. Z blistrového podnosu s injekčnou súpravou odstráňte vrchnú fóliu.

Uchopte injekčnú liekovku so Sandostatinom LAR a odstráňte uzáver.


Krok č.2

Očistite gumenú zátku injekčnej liekovky tampónom napusteným alkoholom.

Poznámka: Po očistení sa gumenej zátky už nedotýkajte.


Z blistrového podnosu s nástavcom na liekovku odstráňte vrchnú fóliu. Nástavec na liekovku z blistrového podnosu NEVYŤAHUJTE.

Uchopte blistrový podnos, umiestnite nástavec na liekovku na vrch liekovky a zatlačte smerom dole, až budete počuť kliknutie, ktoré potvrdí správne zaklapnutie na miesto.


Uchopte blistrový podnos za vrchnú časť a kolmým pohybom nahor odpojte blistrový podnos od nástavca na liekovku.

Krok č.3

Odstráňte uzáver z injekčnej striekačky s vehikulom a zatočte ju do závitu na nástavci na liekovku.


Pomalým zatlačením piestu injikujte všetko vehikulum do liekovky.

Krok č.4

Ponechajte liekovku stáť, kým vehikulum úplne nezvlhčí prášok Sandostatin LAR (približne 2 – 5 min.). Zároveň pripravte pacienta na podanie injekcie.


Poznámka: Je v poriadku, ak sa pre mierny pretlak v liekovke piest striekačky posunie nahor.

Krok č.5

Po úplnom zvlhčení prášku zatlačte piest plne nadol.


Piest držte zatlačený a vo vodorovnom smere mierne trepte liekovkou po dobu približne 30 sekúnd.


Skontrolujte zrakom, či je prášok úplne suspendovaný (homogénna mliečnobiela suspenzia). Pokiaľ nie, po dobu ďalších 30 sekúnd mierne trepte liekovkou.


Krok č.6

Prevráťte striekačku a liekovku naruby a pomaly natiahnite celý obsah liekovky do striekačky.


Vykrúťte striekačku zo závitu na nástavci na liekovku.


Injekčná suspenzia sa musí podať bezprostredne po jej príprave.


Krok č.7

Zatočte bezpečnú injekčnú ihlu do závitu na striekačke.


Odstráňte z ihly ochranný kryt, podľa potreby jemne obracajte injekčnú striekačku, aby suspenzia zostala homogénna. Jemne po striekačke poklepte aby ste odstránili vzduchové bubliny a vytlačte ich zo striekačky von.


Liek je teraz pripravený na okamžité podanie.

Krok č.8

Sandostatin LAR sa smie podať len hlbokou intragluteálnou injekciou, nikdy i.v.

Očistite miesto podania tampónom napusteným alkoholom.

Zaveďte ihlu do pravého alebo ľavého sedacieho svalu a potiahnite piest, aby ste sa uistili, že nedošlo k prepichnutiu krvnej cievy. Pokiaľ sa tak stane, zmeňte miesto vpichu.

Pomaly a pri stálom tlaku na piest striekačky podajte suspenziu. Po podaní celej dávky vytiahnite ihlu z miesta vpichu a aktivujte bezpečnostný systém podľa obrázku nižšie (krok č.9).


Krok č.9

Jednou rukou aktivujte bezpečnostný systém ihly:

  • buď pritlačením kĺbovej časti o pevný povrch, napr. stôl

  • alebo potlačením kĺbu prstom, napr. ukazovákom, dbajte však stále na to, aby ste mali všetky prsty za hrotom ihly.


Počuteľné kliknutie potvrdí správnu aktiváciu bezpečnostného systému.


Ihneď zlikvidujte liekovku a striekačku s ihlou zahodením do kontajnera na ostré predmety, alebo do iného pevného uzatvárateľného kontajnera.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Novartis s.r.o.

Na Pankráci 1724/129

140 00 Praha 4 – Nusle

Česká Republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Sandostatin LAR 10 mg: 56/0275/00-S

Sandostatin LAR 20 mg: 56/0276/00-S

Sandostatin LAR 30 mg: 56/0277/00-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie:

Sandostatin LAR 10 mg: 28.07.2000

Sandostatin LAR 20 mg: 28.07.2000

Sandostatin LAR 30 mg: 28.07.2000

Dátum posledného predĺženia registrácie: 9. máj 2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


November 2014



0


SANDOSTATIN LAR 10 mg