Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/05193

Písomná informácia pre používateľa

Sedacoron 200 mg

tablety

amiodaróniumchlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtentoliek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľasa dozviete:

1. Čo je Sedacoron 200 mg a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Sedacoron 200 mg

3. Ako užívať Sedacoron 200 mg

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Sedacoron 200 mg

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo jeSedacoron 200 mg a na čo sa používa

Amiodarón, liečivo Sedacoronu 200 mg, pôsobením na bunky srdca spomaľuje šírenie vzruchu v srdci a znižuje možnosť vzniku nepravidelnej srdcovej činnosti (arytmie).

Okrem účinkov na srdce má tiež vplyv na cievy tým, že spôsobuje rozšírenie srdcových a periférnych končatinových ciev.

Sedacoron 200 mg sa používa na liečbu závažných porúch srdcovej činnosti, ktorá sa prejavuje nadmerne rýchlou činnosťou, ako sú mihanie a kmitanie predsiení a niektoré nepravidelnosti činnosti srdcových komôr.

Sedacoron 200 mg sa používa aj na prevenciu porúch srdcového rytmu u pacientov s vysokým rizikom srdcového zlyhania.

Sedacoron 200 mg sa používa na liečbu niektorých porúch srdcovej činnosti u detí a dospievajúcich.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijeteSedacoron 200 mg

Neužívajte Sedacoron 200 mg

- ak ste alergický (precitlivený) na amiodarón, jód alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

- akmáte nízky krvný tlak, spomalenú srdcovú činnosť, poruchy vedenia vzruchu v srdci a nemáte kardiostimulátor

- akmáte ochorenie štítnej žľazy, plúc (pľúcna fibróza), srdcovú alebo dychovú nedostatočnosť, ťažké poškodenie funkcie pečene,

- aksa súbežne liečite inhibítormi MAO (liekmi na liečbu depresie)

- akmáte nízku hladinu draslíka v krvi

- aksa súbežne liečite inými liekmi, ktoré môžu vyvolať poruchy srdcového rytmu

- aksúbežne užívate simvastatín (liečivo na zníženie hladiny cholesterolu a tukov v krvi) v dennej dávke viac ako 20 mg.

- akste tehotná alebo dojčíte.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Sedacoron 200 mg, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

- ak máte závažné ochorenie pľúc. O vašej liečbe rozhodne váš lekár. Pred začiatkom liečby a v jej priebehu vám váš lekár odporučí röntgenové vyšetrenie pľúc.

- ak máte menej závažné ochorenie štítnej žľazy

- ak máte ochorenie srdca nazývané AV blokáda I. stupňa

- ak máte zhoršenú funkciu pečene

- ak máte problémy s dýchaním (sťažené dýchanie)

- ak sa súbežne liečite inými liekmi na srdce, pozri časť Iné lieky a Sedacoron 200 mg

- ak máte plánovanú operáciu srdca.

Ak vás hospitalizovali, upozornite lekára, že užívate Sedacoron 200 mg.

Deti a dospievajúci

Bezpečenosť a účinnosť u detí nebola stanovená.

Iné lieky a Sedacoron 200 mg

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky,povedzte tosvojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Účinky Sedacoronu 200 mg a účinky iných súčasne užívaných liekov sa môžu vzájomne ovplyvňovať.

Váš lekár musí byť preto informovaný o všetkých liekoch, ktoré v súčasnosti užívate alebo ktoré začnete užívať počas liečby, a to na lekársky predpis alebo bez neho.

Sedacoron 200 mg sa nesmie užívať súčasne s týmito liekmi:

• lieky ovplyvňujúce rytmus srdca – antiarytmiká triedy Ia a III,

• erytromycín podaný vnútrožilovo, pentamidín a co-trimoxazol podaný injekčne,

• niektoré antipsychotika

• lítium a tricyklické antidepresíva,

• niektoré antihistaminiká (na liečbu alergických reakcií),

• antimalariká

• fluorochinolóny (lieky na liečbu infekcií).

Neodporúča sa súčasné užívanie Sedacoronu 200 mga týchto liekov:

• betablokátory a blokátory vápnikového kanála, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu,

• preháňadlá dráždiace črevnú stenu, ktoré môžu viesť k zníženiu hladiny draslíka v krvi (hypokaliémii), ostatné preháňadlá je možné podať.

Sedacoron 200 mgje možné kombinovať iba s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:

• látky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (zníženie hladiny draslíka), diuretiká spôsobujúce zníženú hladinu draslíka, samotné alebo v kombinácii, systémové kortikosteroidy (gluko-, mineralo-), tetrakosaktid, vnútrožilovo podaný amfotericín,

• perorálne (cez ústa) podávané lieky ovplyvňujúce zrážavosť krvi: warfarín,

• digoxín (liek na podporu srdcovej činnosti),

• fenytoín (liek na liečbu epilepsie),

• flekainid (liek na liečbu porúch srdcového rytmu).

Súčasné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity: cyklosporín, fentanyl, statíny, lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín a ergotamín.

Ak vám bude lekár predpisovať nejaký iný liek alebo pred operačným zákrokom, upozornite lekára, že užívate Sedacoron 200 mg.

Sedacoron 200 mg a jedlo a nápoje

Tablety sa prehĺtajú celé, nerozhryzené v priebehu jedla alebo po jedle a zapijú sa vodou.

Grapefruitová šťava môže zvýšiť hladinu amiodarónu v krvi a preto počas užívania tohto lieku sa vyhnite pitiu grapefruitovej šťavy.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.

Sedacoron 200 mg sa počas tehotenstva nesmie užívať s výnimkou prípadov, keď prínos jeho podania preváži nad možným rizikom.

V období dojčenia sa Sedacoron 200 mg nesmie užívať (prechádza vo významných množstvách do materského mlieka).

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Amiodarón môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, najmä na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky lieku, keď prechádzate na liečbu iným liekom alebo ak požívate alkohol.

Liek obsahuje aj laktózu (mliečny cukor). Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Sedacoron 200 mg

Vždy užívajte tento liekpresne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dávkovanie vždy určí váš lekár. Veľkosť dávky sa určuje individuálne a závisí od závažnosti ochorenia a vášho zdravotného stavu. Často sa začína podávaním injekcií alebo infúzií s amiodarónom a potom sa prechádza na užívanie tabliet.

Dospelí

Zvyčajná začiatočná dávka je 1 tableta 3 až 4-krát denne počas 8 ‑ 10 dní. Udržiavacia dávka je pol tablety až 1 tableta jeden až dvakrát denne.

Použitie u detí a dospievajúcich

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o bezpečnosti a účinnosti lieku u detí. Vhodné dávkovanie určí lekár.

Zvyčajná začiatočná dávka je 8 – 10 mg/kg/deň počas 8 ‑ 10 dní. Udržiavacia dávka je 5 mg/kg/deň niekoľko týždňov s postupným znižovaním dávky na najnižšiu účinnú dávku.

Tablety sa prehĺtajú celé, nerozhryzené v priebehu jedla alebo po jedle a zapijú sa vodou.

Ak užijete viac Sedacoronu 200 mg, ako máte

Predávkovanie sa môže prejaviť spomalenou alebo nepravidelnou srdcovou činnosťou a poklesom krvného tlaku. Pri predávkovaní alebo náhodnom požití lieku dieťaťom, vyhľadajte ihneď lekára.

Ak zabudnete užiť Sedacoron 200 mg

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Poraďte sa so svojím lekárom.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liekmôže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

K takýmto vedľajším účinkom patrí:

Anémia - málokrvnosť (spôsobená rozpadom červených krviniek alebo útlmom kostnej drene), pokles počtu krvných doštičiek.

Vplyvom lieku na srdcový rytmus môže dôjsť k zvyčajne miernemu spomaleniu srdcovej činnosti, ktoré závisí od veľkosti dávky, menej často ku vzniku alebo zhoršeniu existujúcich porúch rytmu srdca, ktoré môžu v niektorých prípadoch viesť až k zastaveniu srdca, k poruchám vedenia vzruchov, veľmi zriedkavo k výraznému spomaleniu činnosti srdca alebo zastaveniu sinusu, najmä u pacientov s poruchou sínusového uzla a/alebo u starších pacientov. S neznámou frekvenciou výskytu sa zaznamenali torsade de pointes (porucha srdcového rytmu).

Môžu sa vyskytnúť poruchy štítnej žľazy, a to buď jej znížená funkcia (zvyšovanie telesnej hmotnosti, únava) alebo naopak jej zvýšená funkcia (chudnutie, hnačky), syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu.

Tento liek môže spôsobiť očné komplikácie: mikropovlaky na rohovke, obyčajne v oblasti pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Povlaky obsahujú tukové komplexy a po prerušení liečby ustúpia. Ďalej je to veľmi zriedkavo zápalové alebo nezápalové ochorenie zrakového nervu, čo môže viesť k slepote.

Najmä na začiatku liečby sa môžu vyskytnúť ľahké poruchy trávenia (nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa objavia obyčajne na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú.

Zaznamenal sa výskyt granulómu (novotvar, ohraničený zápal uzlíkovitého tvaru) vrátane granulómu kostnej drene. Z dostupných údajov nie je možné určiť častosť výskytu.

Môže sa objaviť izolovaný, mierny vzostup hladín pečeňových enzýmov (aminotransferáz) na začiatku liečby, ktorý vymizne po znížení dávky alebo dokonca spontánne, akútne poruchy pečene s vysokou hladinou pečeňových enzýmov (aminotransferáz) a/alebo žltačka, zlyhanie pečene, niekedy s fatálnym koncom, veľmi zriedkavo chronické ochorenie pečene (zápal pečene - hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom, veľmi zriedkavo zvýšená hladina kreatinínu v krvi.

Môžu sa vyskytnúť poruchy nervového systému, ako sú tras, nočné mory, poruchy spánku, menej často ochorenie nervov a/alebo svalov nezápalového pôvodu, ktoré po prerušení liečby zvyčajne vymizne, veľmi zriedkavo poruchy pohyblivosti spôsobené ochorením mozočku, ľahko liečiteľná vnútrolebková hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy.

Môže sa vyskytnúť alergická reakcia (angioneurotický edém).

Veľmi zriedkavo sa vyskytli poruchy pohlavných orgánov, zápal nadsemenníka, impotencia.

Môžu sa vyskytnúť poruchy dýchacej sústavy, pľúcna toxicita (zápalové ochorenie pľúcnych alveolov alebo medzipľúcneho tkaniva, zmnoženie pľúcneho väziva, zápal pohrudnice, zápal drobných priedušiek s upchatím a so začínajúcim sa zápalom pľúc) niekedy so smrteľným koncom, u pacientov s ťažkým zlyhaním dýchacích ciest, zvlášť u pacientov s astmou bolo veľmi zriedkavo popísané aj zúženie priedušiek (bronchospazmus), syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj so smrteľným koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku. Môže sa vyskytnúť aj krvácanie do pľúc.

Poruchy kože a podkožného tkaniva sa veľmi často môžu prejaviť ako zvýšená citlivosť kože na slnečné žiarenie – fotosenzitivita, šedé až modré sfarbenie kože, ktoré po skončení liečby pomaly ustúpi, veľmi zriedkavo aj sčervenanie kože počas rádioterapie, nešpecifická vyrážka na koži, zápalové ochorenie s odlupovaním kože, vypadávanie vlasov.

Veľmi zriedkavo sa môže objaviť zápalové ochorenie ciev.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika, To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávaťSedacoron 200 mg

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liekpo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a škatuľke po EXP.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Sedacoron 200 mgobsahuje

- Liečivo je amiodarón vo forme amiodaróniumchloridu.

Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.

- Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, magnéziumstearát, kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza.

Ako vyzerá Sedacoron 200 mg a obsah balenia

Sedacoron 200 mg sú biele až sivobiele, okrúhle tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Liek je balený v blistroch po 20 alebo 50 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Ebewe Pharma Ges.m.b.H, Nfg.KG

Mondseestrasse 11

4866 Unterach

Rakúsko

Výrobca

Ebewe Pharma Ges.m.b.H. Nfg. KG

Mondeseestrasse 11

4866 Unterach, Rakúsko

Salutas Pharma GmbH

Otto-von-Guericke-Allee 1

39179 Barleben, Nemecko

Lek Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1526 Ľubľana, Slovinsko

Táto písomná informácia pre používateľabola naposledy aktualizovaná v marci 2014.

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/05193

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Sedacoron 200 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Biele až sivobiele okrúhle tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Symptomatické a tachykardiálne supraventrikulárne arytmie ako sú:

• AV-uzlová tachykardia

• supraventrikulárna tachykardia spojená s Wolffovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom

• paroxyzmálna atriálna fibrilácia.

U pacientov, ktorí neodpovedajú na liečbu inými antiarytmikami alebo ktorým iné antiarytmiká neboli indikované.

• Závažné symptomatické tachykardiálne ventrikulárne arytmie.

Je potrebné poznamenať, že liečba beta-blokátormi sa nemá kvôli liečbe amiodarónom ukončiť.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

U pacientov s ventrikulárnymi arytmiami si liečba antiarytmikami vyžaduje dôkladné kardiologické sledovanie a môže sa vykonávať len na pracovisku s dostupným kardiologickým pohotovostným vybavením.

Dávkovanie

Úvodná dávka:600 – 1000 mg denne (3‑4 krát denne 1 tableta) počas 8 až 10 dní podľa reakcie pacienta, alebo podľa výskytu nežiaducich účinkov. Úvodná dávka môže byť zvýšená až na 1200 mg denne (5 tabliet).

Udržiavacia dávka: 200 mg denne; dávka môže byť podľa potreby zvýšená alebo znížená. Je vhodný interval 2 dni bez terapie po 5 dňoch liečby (víkendová pauza). Dávkovanie sa pohybuje medzi 100 mg denne (1/2 tablety denne alebo 1 tableta obdeň) až 400 mg (2 tablety) denne.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí neboli stanovené.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

Spôsob podania

Tablety sa prehĺtajú celé, nerozhryzené v priebehu jedla alebo po jedle a zapijú sa vodou. Tablety sú deliteľné.

4.3 Kontraindikácie

Sedacoron 200 mg sa nesmie užívať pri:

• sínusovej bradykardii (menej ako 55 pulzov za minútu)

• všetkých formách oneskorenej kondukcie (sinoaurikulárna a nodálna oneskorená kondukcia) vrátane syndrómu chorého sínusu, AV bloku II. a III. stupňa, taktiež bifascikulárnych a trifascikulárnych blokád, ak pacient nepoužíva kardiostimulátor

• tyropatii

• už existujúcom predĺžení QT intervalu

• hypokaliémii

• alergii na jód a precitlivenosti na amiodaróniumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok

• súbežnej liečbe s inhibítormi MAO

• súbežnej liečbe s liekmi, ktoré môžu spôsobiť torsades de pointes (pozri tiež časť 4.5)

• gravidite, pokiaľ to nie je jednoznačne indikované (pozri časť 4.6)

• laktácii (pozri časť 4.6)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začiatkom liečby sa odporúča skontrolovať funkciu srdca (EKG), sérové hodnoty draslíka, hodnoty pečene, funkciu štítnej žľazy a pľúc a urobiť RTG hrudníka.

Kardiovaskulárny systém (pozri časť 4.8):

Zmeny na EKG, dôsledkom predĺženia QT intervalu (v súvislosti s predĺžením repolarizácie), prípadne v súvislosti s vývojom U vlny, taktiež s predĺžením a deformáciou T vlny, preukazujú farmakologickú aktivitu amiodaróniumchloridu. Existuje zvýšené riziko „torsades de pointes“ v prípade nadmerného predĺženia QT intervalu.

Sínusová bradykardia ako následok farmakologického účinku amiodarónu bola výraznejšia u starších pacientov alebo v prípade poškodenej funkcie sínusového nódu alebo v jedinečných prípadoch zástavy sínusového nódu.

Ak sa objaví výrazná bradykardia alebo zástava sínusového nódu, liečba sa má prerušiť.

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s faktormi predlžujúcimi QT ako sú liekové interakcie a/alebo poruchy elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8). Napriek tomu, že amiodarón predlžuje QT, preukazuje nízku torsadogenickú aktivitu.

Kardiologické prehliadky sa majú pravidelne vykonávať počas liečby (napr. štandardné EKG v intervaloch každý mesiac alebo dlhodobé EKG každé tri mesiace a ak je to vhodné aj námahové EKG). Liečba sa má prehodnotiť, ak sa jednotlivé parametre zhoršia, ako rozšírenie QRS alebo QT intervalu o viac ako 25 % alebo PQ času o viac ako 50 % a predĺženie QT intervalu o viac ako 500 ms alebo zvýšenie počtu a závažnosti arytmií.

Monitorovanie pacienta (pozri tiež časť 4.8)

Boli popísané prípady najmä pri dlhodobom používaní antiarytmík, kedy bol zvýšený prah ventrikulárnej defibrilácie a/alebo s kardiostimulátorom alebo implantovaným kardio-defibrilátorom. Keďže funkcie zariadenia mohli byť ovplyvnené, z tohto dôvodu sa odporúča opakovane kontrolovať funkčnosť zariadení pred a počas liečby amiodarónom.

Poruchy endokrinného systému (pozri tiež časť 4.8):

Vzhľadom na riziko vzniku dysfunkcie štítnej žľazy (hypertyreóza alebo hypotyreóza) počas liečby amiodaróniumchloridom sa majú skontrolovať funkcie štítnej žľazy pred začiatkom liečby. Počas liečby a až jeden rok po liečbe sa majú tieto vyšetrenia opakovať v pravidelných intervaloch a u pacienta kontrolovať klinické príznaky hypertyreózy alebo hypotyreózy.

Amiodaróniumchlorid inhibuje premenu tyroxínu (T₄) na trijódtyronín (T₃), čo môže viesť k zvýšeniu hodnôt T₄ako aj k zníženiu hodnôt T₃u klinicky nepotvrdených (eutyreoidných) pacientov. Tieto samotné zistenia nevedú k prerušeniu liečby.

Hypertyreóza sa môže objaviť počas liečby alebo niekoľko mesiacov po ukončení liečby amiodarónom. Nasledujúce, zvyčajne mierne príznaky posúdi lekár: chudnutie, tachykardia, tras, nervozita, zvýšené potenie a neznášanlivosť tepla, opakované arytmie alebo angína pektoris, zlyhanie srdca.

Klinickú diagnózu hypertyreózy potvrdzuje očividné zníženie ultrasenzitívneho TSH, ako aj zvýšenie hodnôt T₃a T₄. Po ukončení liečby sa funkcie štítnej žľazy vrátia do normálu v rámci 1-3 mesiacov.

Zlepšenie nastáva počas niekoľkých mesiacov po ukončení liečby a je sprevádzané normálnych funkčným testom štítnej žľazy.

V závažných prípadoch (niekedy smrteľných) je potrebná individuálna pohotovostná liečba liekmi na štítnu žľazu, betablokátormi a/alebo kortikosteroidmi.

Nasledujúce príznaky sú znakmi hypotyreózy:

Priberanie na váhe, neznášanlivosť chladu, únava, extrémna bradykardia, ktorá prekračuje očakávaný účinok amiodaróniumchloridu.

Klinickú diagnózu hypotyreózy potvrdzuje očividné zvýšenie ultrasenzitívneho TSH ako aj zníženie hodnôt T₄. Po ukončení liečby sa funkcie štítnej žľazy vrátia do normálu v rámci 1-3 mesiacov.

Pri zistení hypotyreózy sa dávkovanie amiodarónu zníži a/alebo sa nahradí levotyroxínom, ak je to možné. V jednotlivých prípadoch je potrebné ukončiť liečbu Sedacoronom 200 mg.

V prípade hypotyreózy, ak je to možné, sa má dávkovanie amiodarónu znížiť a/alebo nahradiť levotyroxínom. V ojedinelých prípadoch može byť nevyhnutné ukončenie podávania amiodarónu.

Z dôvodu obsahu jódu, amiodaróniumchlorid falšuje klasické testy štítnej žľazy (jód viažúce testy).

Koža

Má sa zabrániť vystaveniu sa slnečnému svetlu počas liečby amiodaróniumchloridom; taktiež to platí pre UV svetlá a soláriá. Ak to nie je možné, nezakryté časti kože, hlavne tvár, má byť chránená prípravkom s vysokým ochranným faktorom. Aj po vysadení amiodaróniumchloridu sa treba určitý čas chrániť pred svetlom.

Pľúca (pozri časť 4.8)

Počas liečby amiodaróniumchloridom je riziko vzniku závažnej zápalovej pneumopatie (hypersenzitívna pneumónia, alveolárna alebo intersticiálna pneumónia).

Neproduktívny kašeľ a dyspnoe sú časté príznaky vyššie spomenutých pulmonálnych zmien. Okrem toho môže dôjsť k chudnutiu, horúčke, slabosti.

Pred začiatkom liečby sa má urobiť RTG hrudníka a funkčný test pľúc. Tieto vyšetrenia sa opakujú v intervaloch približne 3-6 mesiacov v priebehu liečby. Tieto vyšetrenia sa urobia aj pri dyspnoe (príznak možnej pulmonálnej toxicity).

U pacientov so závažným ochorením pľúc sa má sledovať funkcia pľúc častejšie, keďže títo pacienti majú horšiu prognózu, ak sa objavia účinky pulmonálnej toxicity.

Pri potvrdení hypersenzitívnej pneumonitídy, sa má amiodaróniumchloridom okamžite vysadiť a má sa začať liečba kortikosteroidmi.

Pri potvrdení alveolárnej/intersticiálnej pneumónie sa pri liečbe užívajú aj kortikosteroidy a dávka sa zníži alebo ak je to možné, tak sa ukončí liečba amiodaróniumchloridom.

Ak sa amiodaróniumchlorid vysadí skôr, intersticiálna pneumónia zvyčajne ustúpi.

Boli zaznamenané veľmi zriedkavé prípady závažných, v niektorých prípadoch, fatálnych, respiračných komplikácií (syndróm akútnej respiračnej tiesne), zvyčajne hneď po chirurgickom zákroku (pozri tiež časť 4.5).

Pečeň (pozri časť 4.8):

Sledovanie enzýmov pečene (transamináz) založené na funkčných testoch pečene sa odporúča na začiatku liečby amiodaróniumchloridom. Pravidelné kontroly funkcie pečene sa vykonávajú počas liečby.

Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.

Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8):

Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu a/alebo myopatiu.

Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Oči:

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu rizika zhoršenia videnia, ktoré môže viesť až ku slepote.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5):

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

Amiodarón je inhibítor cytochrómu P450 3A4. Z tohto dôvodu, statíny metabolizované cytochrómom P450 3A4 (napr. simvastatín, atorvastatín, lovastatín) sa nemajú užívať súbežne s amiodaróniumchloridom.

Anestézia (pozri časti 4.5 a 4.8)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient užíva amiodarón.

Pomocné látky

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Medzi dôležité liečivá, ktoré interagujú s amiodarónom patria warfarín, digoxín, fenytoín a liečivá, ktoré predlžujú QT interval.

Amiodarón zvyšuje plazmatické koncentrácie perorálnych antikoagulancií (warfarín) a fenytoínu inhibíciou CYP 2C9. Je teda nevyhnutné častejšie monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie perorálneho antikoagulancia počas liečby i po jej ukončení. V prípade fenytoínu je nutné klinické sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť dávka fenytoínu a musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu.

Podávanie amiodarónu pacientom, ktorí už užívajú digoxín, može viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácii digoxínu a tým k precipitácii sýmptómov a znakov spojených s vysokými hladinami digoxínu. Dávka digoxínu sa má znížiť na polovicu a odporúča sa klinické, EKG a biologické vyšetrenie. Synergický účinok na srdcovú frekvenciu a atrioventrikulárne vedenie je tiež možný.

Kombinovaná terapia s nasledujúcimi liečivami, ktoré predlžujú QT interval je kontraindikovaná (pozri časť 4.3) z dôvodu zvýšeného rizika torsades de pointes, napr.:

• antiarytmiká triedy Ia napr. chinidín, prokaínamid, disopyramid

• antiarytmiká triedy III napr. sotalol, bretýlium

• intravenózny erytromycín, injekčný kotrimoxazol alebo pentamidín

• niektoré antipsychotika napr. chlorpromazín, tioridazín, flufenazín, pimozid, haloperidol, amisulprid a sertindol

• lítium a tricyklické antidepresíva napr. doxepín, maprotilín, amitriptilín

• určité antihistaminiká napr. terfenadín, astemizol, mizolastín

• antimalariká napr. chinín, meflochín, chlorochín, halofantrín

• moxifloxacín.

Fluorochinolóny

U pacientov užívajúcich fluorochinolóny boli hlásené zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu s alebo bez torsades de pointes. Je potrebné sa vyhnúť súbežnému používaniu amiodarónu s fluorochinolónmi (súbežné podávanie s moxifloxacínom je kontraindikované, pozri vyššie).

Kombinovaná terapia s nasledujúcimi liečivami sa neodporúča:

• betablokátory a určité inhibítory vápnikového kanála (diltiazem, verapamil); môže sa vyskytnúť potenciácia negatívne chronotropného účinku a spomalenie vedenia.

• Stimulujúce laxatíva, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a tým zvýšiť riziko torsades de pointes ; iné typy laxatív sa môžu používať.

Opatrnosť je potrebná pri kombinovanej terapii s nasledujúcimi liečivami, ktoré môžu tiež vyvolať hypokaliémiu a/alebo hypomagneziémiu, napr. diuretiká, systémové kortikosteroidy, tetrakozaktid, intravenózny amfotericín.

Je nutné zabrániť vzniku hypokaliémie, prípadne ju upraviť, ak už vznikla. Ďalej je potrebné monitorovať QT interval a ak sa objaví torsade de pointes, nesmú sa podávať antiarytmiká, ale je potrebné zaviesť kardiostimuláciu, ďalej je možné intravenózne podať magnézium.

Opatrnosť je potrebná u pacientov podstupujúcich celkovú anestéziu alebo dostávajúcich vysoké dávky kyslíkovej liečby.

Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov počas celkovej anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín, hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.

Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie krátko po chirurgickom zákroku (syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých koncentrácií kyslíka.

Grapefruitová šťava inhibuje cytochróm P450 3A4 a môže zvýšiť plazmatické koncentrácie amiodarónu. Pitiu grapefruitovej šťavy počas užívania amiodarónu je potrebné sa vyhnúť.

Liečivá metabolizované prostredníctvom cytochrómu P450 3A4

Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi, môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

• Cyklosporín: môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu, preto sa musí upraviť dávka cyklosporínu.

• Statíny: súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP 3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP 3A4.

• Ostatné lieky metabolizované CYP 3A4: lidokaín, takrolimus, sildenafil, fentanyl, midazolam, triazolam, dihydroergotamín a ergotamín.

Flekainid

Amiodarón inhibuje cytochróm CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu flekainidu v plazme; odporúča sa znížiť dávku flekainidu o 50 % a pacienta dôkladne sledovať kvôli nežiaducim účinkom. V takýchto prípadoch sa dôrazne odporúča monitorovať plazmatické hladiny flekainidu.

Interakcie so substrátmi iných izoenzýmov CYP 450

In vitroštúdie preukázali, že amiodarón má potenciál inhibovať aj CYP 1A2, CYP 2C19 a CYP 2D6 prostredníctvom jeho hlavného metabolitu. Pri súbežnom podávaní, amiodarón môže zvýšiť plazmatické koncentrácie liečiv, ktorých metabolizmus je závislý od CYP 1A2, CYP 2C19 a CYP 2D6.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Amiodarón má škodlivé farmakologické účinky na graviditu, plod a novorodenca.

Amiodarón prechádza placentou; plazmatická koncentrácia amiodarónu u plodu dosahuje 10-25 % plazmatickej koncentrácie amiodarónu u matky. Najčastejšími komplikáciami sú poruchy rastu, predčasný pôrod a dysfunkcia štítnej žľazy u novorodenca. U približne 10 % novorodencov bola zistená hypotyreóza, bradykardia a predĺženie QT intervalu. V ojedinelých prípadoch bolo zistené zväčšenie štítnej žľazy alebo šelest na srdci. Zdá sa, že výskyt malformácií sa nezvyšuje, avšak možnosť kardiálnych defektov sa má vziať do úvahy.

Amiodarón nesmie byť aplikovaný ženám v gravidite, ak to nie je nevyhnutné.

Vzhľadom na dlhý eliminačný polčas amiodaróniumchloridu, ženy, ktoré chcú otehotnieť, majú plánovať graviditu najskôr 6 mesiacov po ukončení liečby amiodarónom, aby sa vyhli expozícii plodu v skorom štádiu gravidity.

Laktácia

Amiodarón a jeho aktívny metabolit preniká do materského mlieka. U dojčiat boli zistené merateľné hladiny v plazme. Ak je liečba nevyhnutná počas laktácie alebo sa amiodarón užíval počas gravidity, dojčeniu sa treba vyhnúť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Amiodarón môže nepriaznivo ovplyvniť činnosť vyžadujúcu zvýšenú pozornosť, koordináciu pohybov a schopnosť rýchleho rozhodovania (napr. vedenie vozidiel, obsluha strojov, práce vo výškach a pod.).

Vo väčšej miere sa to týka začiatočnej liečby, zvyšovania dávky, prechodu na iný liek a kombinácie s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (1/10), časté (1/100 až <1/10), menej časté (1/1 000 až <1/100), zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, trombocytopénia

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: bradykardia, ktorá je obvykle mierna a závisí od veľkosti dávky

Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované v niekoľkých prípadoch zastavením srdca (pozri časti 4.4 a 4.5), poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda, atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov (pozri časť 4.4),

Neznáme: torsade de pointes (pozri časti 4.4 a 4.5)

Poruchy endokrinného systému

Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion)

Poruchy oka

Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne obmedzuje na oblasť pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po prerušení liečby v priebehu 6-12 mesiacov ustúpia

Veľmi zriedkavé: zápal zrakového nervu alebo neuropatia, čo môže viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa obyčajne prejavujú na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme: granulóm kostnej drene

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté: zvyčajne mierny izolovaný vzostup sérových aminotransferáz (1,5 až 3-násobok normálnej hodnoty) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne

Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére a/alebo žltačkou vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom

Poruchy imunitného systému

Neznáme: angioneurotický edém

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Poruchy nervového systému

Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku

Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia, zvyčajne reverzibilná po prerušení liečby (pozri časť 4.4), závrat

Veľmi zriedkavé: cerebrálna ataxia, benígna intrakraniálna hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída alebo fibróza, pleuritída, organizujúca sa pneumónia s obliterujúcou bronchiolitídou/BOOP), niekedy s fatálnym zakončením (pozri časť 4.4). Častým prvým príznakom pulmonálnych zmien je neproduktívny kašeľ a dyspnoe.

Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku - možná interakcia s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časti 4.4 a 4.5)

Neznáme: pulmonálna hemorágia

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: fotosenzitivita, ktorá môže viesť k vzniku erytému a vyrážky

Časté: sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie vysokými dennými dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly v priebehu 1-4 rokov ustúpi

Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia

Neznáme: urtikária

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté: svalová únava

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií. Vzhľadom na špecifické farmakokinetiky, predávkovanie je možné len v prípade dlhodobej liečby.

Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda, komorová tachykardia, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poškodenie pečene. Amiodarónom navodená bradykardia je atropín-rezistentná a preto môže byť potrebné dočasné monitorovanie kardiostimulátorom.

Liečba je symptomatická. V prípade podozrenia na predávkovanie, pacienta je potrebné pozorovať – z dôvodu farmakokinetiky amiodaróniumchloridu – dostatočné dlhý čas so špeciálnym zameraním na stav srdca.

Amiodarón, ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum III. triedy, ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti

• Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu, v dôsledku poklesu toku draslíka (III. trieda podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie nie je závislé na srdcovej frekvencii.

• Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii neodpovedajúcej na podávanie atropínu.

• Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia.

• Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.

• Predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni.

• Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej fázy v akcesórnych atrioventrikulárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti

• Stredný pokles periférneho odporu a zníženie frekvencie srdca, čo vedie k poklesu spotreby kyslíka.

• Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly koronárnych artérií myokardu.

• Udržiavanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a periférneho odporu.

Iné vlastnosti

Amiodarón nemá žiadny výrazný negatívne inotropný efekt.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so zastavením srdca pre komorovú fibriláciu rezistentnú na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia (porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo 300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do periférnej žily a 258 pacientom bolo podané placebo. Amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 197 (39 %) zachráneným pacientom, z ktorých 44 % bolo zo skupiny, ktorej bol podaný amiodarón a 34 % zo skupiny s placebom, p = 0,03. Po zohľadnení ostatných nezávislých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky, v skupine s amiodarónom v porovnaní s placebom, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice 1,6 (95 % interval spoľahlivosti, 1,1 až 2,4; p = 0,02). V skupine s amiodarónom malo v porovnaní so skupinou, kde sa podávalo placebo viac pacientov hypotenziu (59 % verzus 25 %, p = 0,04) alebo bradykardiu (41 % verzus 25 %, p = 0,004).

Do štúdie ALIVE bolo randomizovaných 347 pacientov s fibriláciou komôr rezistentnou na tri defibrilačné šoky, adrenalín a ďalší defibrilačný šok alebo pacienti s opakovanou fibriláciou komôr po pôvodne úspešnej defibrilácii, ktorým bol podávaný amiodarón (5 mg/kg stanovenej telesnej hmotnosti, zriedených v 30 ml 5 % glukózy) a lidokaín vs. placebo; alebo lidokaín (1,5 mg/kg s koncentráciou 10 mg/ml) a amiodarón vs. placebo; bol použitý ten istý riediaci roztok (polysorbát 80). Z 347 zaradených pacientov amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 22,8 % pacientov v skupine s amiodarónom (41 pacientov zo 180) a 12 % pacientov v skupine s lidokaínom (20 pacientov zo 167), p = 0,009. Po zohľadnení ostatných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť pravdepodobnosť prežitia, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice u pacientov, ktorým bol podaný amiodarón v porovnaní so skupinou s lidokaínom, 2,49 (95 % interval spoľahlivosti, 1,28 až 4,85; p = 0,007). Medzi liečenými skupinami neboli rozdiely v počte pacientov, u ktorých bolo potrebné liečiť bradykardiu atropínom alebo dopamínom zvyšujúcim krvný tlak a v počte pacientov dostávajúcich lidokaín. V skupine pacientov liečených lidokaínom bol počet pacientov, u ktorých sa po defibrilačnom šoku a po podaní počiatočnej dávky študijnej medikácie objavili asystólie výrazne vyšší (28,9 %) v porovnaní so skupinou dostávajúcou amiodarón (18,4 %), p = 0,04.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii.

V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118 pediatrických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Perorálne podanie:

- Nasycovacia dávka: 10 až 20 mg/kg/deň počas 7 až 10 dní (alebo prepočítané na meter štvorcový 500 mg/m²/deň)

- Udržiavacia dávka: použiť sa má minimálna účinná dávka v závislosti od individuálnej odpovede, môže byť v rozmedzí 5 – 10 mg/kg/deň (alebo prepočítané na meter štvorcový 250 mg/m²/deň)

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia amiodarónu po perorálnom podaní je pomalá a variabilná.

Amiodarón má značný, ale premenlivý distribučný objem vzhľadom k extenzívnej akumulácii v rôznych tkanivách (tukové tkanivo, orgány s dobrou perfúziou ako pečeň, pľúca alebo slezina).

Biologická dostupnosť

Biologická dostupnosť po perorálnom podaní je individuálna a pohybuje sa medzi 30 a 80 % (priemer okolo 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne amiodarón maximálnu plazmatickú koncentráciu po 3 až 7 hodinách. Terapeutický účinok sa obvykle dostaví po 1 týždni (v rozmedzí niekoľkých dní až dvoch týždňov), v závislosti od výšky nasycovacej dávky.

Amiodarón má dlhý biologický polčas, s veľkou individuálnou variabilitou (20 - 100 dní).

V priebehu prvých dní liečby sa látka akumuluje takmer vo všetkých tkanivách organizmu, predovšetkým v tukovom tkanive.

Eliminácia

K vylučovaniu dochádza za niekoľko dní a rovnovážna plazmatická koncentrácia sa dosiahne za 1 až viac mesiacov, v závislosti od individuálnych vlastností organizmu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je treba nasadiť vyššie počiatočné dávky, aby sa dosiahla rýchla počiatočná saturácia tkanív, ktorá je nutná pre terapeutický účinok.

Dávka 200 mg amiodarónu obsahuje 75 mg jódu, z ktorých sa podľa odhadu uvoľní asi 6 mg voľného jódu. Amiodarón sa vylučuje najmä žlčou a stolicou. Renálne vylučovanie je zanedbateľné.

Táto skutočnosť umožňuje podávanie štandardných dávok pacientom s renálnym poškodením.

Vylučovanie pokračuje ešte niekoľko mesiacov po prerušení liečby. Farmakodynamický účinok sa má brať do úvahy ešte počas nasledujúcich 10 dní až jedného mesiaca.

Pediatrická populácia

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii. V limitovaných údajoch, ktoré boli publikované, sa v pediatrickej populácii neuvádzali žiadne rozdiely v porovnaní s dospelými.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Okrem informácií uvedených v ostatných častiach SPC nie sú k dispozícii žiadne dodatočné predklinické údaje o bezpečnosti, ktoré by boli dôležité pri predpisovaní lieku.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy, magnéziumstearát, kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza.

6.2 Inkompatibility

Žiadne.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 20 alebo 50 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Ebewe Pharma Ges.m.b.H, Nfg.KG

Mondseestrasse 11

4866 Unterach

Rakúsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0613/94-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19.august.1994

Dátum posledného predĺženia registrácie: 27.11.2006

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2014