Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.:2012/03032

Písomná informácia pre používateľa

^{Spiromon 4 mg žuvacie tablety}

^{Spiromon 5 mg žuvacie tablety}

^montelukast

4 mg žuvacie tablety: pre deti od2 do 5 rokov

5 mg žuvacie tablety:pre deti od6 do 14 rokov

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu pred tým, ako vaše dieťa začne užívať tento liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vášmu dieťaťu. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vaše dieťa.

• Ak sa u vášho dieťaťa vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Spiromon a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým ako užijete Spiromon

3. Ako užívať Spiromon

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Spiromon

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Spiromon a na čo sa používa

Liečivom Spiromonu je montelukast, ktorý je antagonistom leukotriénového receptora, blokujúceho látky nazývané leukotriény. Leukotriény spôsobujú zúženie a opuch dýchacích ciest v pľúcach. Blokádou leukotriénov Spiromon zlepšuje príznaky astmy a pomáha kontrolovať astmu.

Lekár predpísal vášmu dieťaťu na liečbu astmy Spiromon, ktorý pomáha predchádzať astmatickým príznakom počas dňa a noci.

• Spiromon sa používa na liečbu pacientov, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní svojou liečbou a potrebujú dodatočnú liečbu.

• Spiromon sa tiež môže použiť ako alternatívna liečba k inhalačným kortikosteroidom u pacientov, ktorí v poslednej dobe neužívali na astmu perorálne (ústami užívané) kortikosteroidy a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy.

• Spiromon tiež pomáha u pacientov predchádzať zúženiu dýchacích ciest vyvolaného námahou.

Spiromon 4 mg žuvacie tablety je určený pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

Spiromon 5 mg žuvacie tablety je určený pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

Váš lekár určí, ako sa má Spiromon užívať v závislosti od príznakov a závažnosti astmy u vášho dieťaťa.

Čo je astma?

Astma je dlhodobé ochorenie ktoré zahŕňa:

• ťažkosti s dýchaním v dôsledku zúžených dýchacích ciest. Toto zúženie dýchacích ciest sa zhoršuje alebo zlepšuje vplyvom rôznych podmienok.

• citlivé dýchacie cesty, ktoré reagujú na veľa podnetov, ako je cigaretový dym, peľ, studený vzduch alebo námaha.

• opuch (zápal) výstelky dýchacích ciest.

Medzi príznaky astmy patrí:kašeľ, sipot a tlak na hrudníku.

2. Čo potrebujete vedieť predtým ako užijete Spiromon

Informujte svojho lekára o všetkých zdravotných ťažkostiach alebo alergiách, ktoré vaše dieťa teraz má alebo malo v minulosti.

Nepodávajte Spiromon vášmu dieťaťu, keďje alergické na montelukast (liečivo) alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedenú v časti 6. ).

Upozornenia a opatrenia

• Ak sa astma alebo dýchanie vášho dieťaťa zhoršia, okamžite to oznámte svojmu lekárovi.

• Spiromon nie je určený na liečbu akútnych astmatických záchvatov. Ak sa záchvat objaví, riaďte sa pokynmi, ktoré vám alebo vášmu dieťaťu dal lekár. Vždy majte pri sebe inhalačný záchranný liek vášho dieťaťa na astmatický záchvat.

• Je dôležité, aby vaše dieťa užívalo všetky lieky na astmu, ktoré mu predpísal lekár. Spiromon sa nesmie používať namiesto iných astmatických liekov, ktoré lekár vášmu dieťaťu predpísal.

• Každý pacient užívajúci lieky na liečbu astmy by mal vedieť, že ak sa u neho objaví kombinácia príznakov, ako ochorenie podobné chrípke, mravčenie alebo znecitlivenie horných alebo dolných končatín, zhoršenie pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka, musí sa obrátiť na svojho lekára.

• Vaše dieťa nesmie užívať kyselinu acetylsalicylovú alebo protizápalové lieky (známe tiež ako nesteroidové protizápalové lieky alebo NSA), ak zhoršujú jeho astmu.

Deti a dospievajúci

Pre deti od 2 do 5 rokov je k dispozícii Spiromon 4 mg žuvacie tablety.

Pre deti od 6 do 14 rokov je k dispozícii Spiromon 5 mg žuvacie tablety.

Iné lieky a Spiromon

Niektoré lieky môžu ovplyvňovať účinok Spiromonu alebo Spiromon môže mať vplyv na účinok iných liekov, ktoré vaše dieťa užíva.

Ak vaše dieťa teraz užíva alebo v poslednom čase užívalo, či práve bude užívať ďalšie lieky, povedzte to, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Skôr, ako vaše dieťa začne užívať Spiromon, informujte svojho lekára, ak užíva niektoré z nasledujúcich liečiv:

• fenobarbital (používaný na liečbu epilepsie),

• fenytoín (používaný na liečbu epilepsie),

• rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy a niektorých ďalších infekcií),

• gemfibrozil (používaný na liečbu vysokej hladiny tukov v plazme).

Spiromon a jedlo, nápoje a alkohol

Spiromon žuvacie tablety sa nemajú užívať bezprostredne s jedlom, majú sa užiť minimálne 1 hodinu pred alebo dve hodiny po jedle.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tento odsek nie je pre Spiromon žuvacie tablety aplikovateľný, pretože liek je určený na použitie u detí, nasledovné informácie sa však vzťahujú na liečivo montelukast.

Ženy, ktoré sú tehotné, ktoré si myslia že by mohli byť tehotné alebo plánujú otehotnieť, sa musia pred začatím užívania tohto lieku obrátiť na svojho lekára alebo lekárnika. Váš lekár určí, či môžete počas tohto obdobia montelukast užívať.

Nie je známe, či montelukast prechádza do materského mlieka. Ženy ktoré dojčia alebo plánujú dojčiť, sa musia pred užívaním tohto lieku obrátiť na svojho lekára alebo lekárnika.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Tento odsek nie je pre Spiromon žuvacie tablety aplikovateľný, pretože liek je určený na použitie u detí, nasledovné informácie sa však vzťahujú na liečivo montelukast.

Nepredpokladá sa, že Spiromon ovplyvní schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje. Individuálna odpoveď na liečbu sa však môže líšiť. Určité vedľajšie účinky (ako je závrat a ospalosť), ktoré boli veľmi zriedkavo hlásené v súvislosti so Spiromonom, môžu ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Spiromon žuvacie tablety obsahujú aspartám, zdroj fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou (zriedkavé dedičné ochorenie metabolizmu).

3. Ako užívať Spiromon

Vždy užívajte tento liek tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporučená dávka je:

Deti vo veku od 2 do 5 rokov: 1 tableta lieku Spiromon 4 mg žuvacie tablety raz denne. Tento liek sa má dieťaťu podávať pod dohľadom dospelej osoby.

Deti vo veku od 6 do 14 rokov: 1 tableta lieku Spiromon 5 mg žuvacie tablety raz denne.

Tableta sa má užívať večer, najmenej 1 hodinu pred jedlom alebo 2 hodiny po jedle.

Ak vaše dieťa užije viac Spiromonu, ako má

Ak vaše dieťa náhodne užilo príliš veľa lieku Spiromon alebo niekto iný omylom užil váš liek, ihneď kontaktujte svojho lekára.

Vo väčšine prípadov predávkovania neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky hlásené pri predávkovaní u dospelých a detí patrili bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a hyperaktivita.

Ak zabudnete vášmu dieťaťu podať Spiromon

Snažte sa podávať Spiromon podľa predpisu. Ak však vaše dieťa vynechá dávku, jednoducho pokračujte podľa obvyklej dávkovacej schémy jedna tableta jedenkrát denne.

Nepodávajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak vaše dieťa prestane užívať Spiromon

Spiromon môže liečiť astmu vášho dieťaťa len vtedy, ak ho bude vaše dieťa naďalej užívať.

Je dôležité, aby vaše dieťa naďalej pokračovalo v užívaní Spiromonu počas celej doby, ako ho lekár predpisuje. To pomôže kontrolovať astmu vášho dieťaťa. Musí sa užívať, aj keď vaše dieťa nemá žiadne príznaky alebo má akútny astmatický záchvat.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

V klinických štúdiách so žuvacími tabletami obsahujúcimi 4 mg montelukastu boli najčastejšie hlásenými vedľajšími účinkami (postihujúcimi až 1 z 10 liečených detských pacientov) bolesť brucha, a smäd.

V klinických štúdiách so žuvacími tabletami obsahujúcimi 5 mg montelukastu boli najčastejšie hlásenými vedľajšími účinkami (postihujúcimi až 1 z 10 liečených detských pacientov) bolesť

hlavy.

Navyše, po uvedení lieku na trh boli dodatočne hlásené nasledovné vedľajšie účinky:

Veľmi časté(môžu postihnúť viac než 1 z 10 pacientov)

Infekcie nosa a hrdla.

Časté(môžu postihnúť až 1 z 10 pacientov)

Hnačka, nevoľnosť (nauzea), vracanie, zvýšené hladiny pečeňových enzýmov, vyrážka, horúčka.

Menej časté(môžu postihnúť až 1 zo 100 pacientov)

Alergické reakcie (alergické reakcie vrátane vyrážky, opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla, ktoré môžu spôsobiť ťažkosti pri dýchaní alebo prehĺtaní), abnormálne sny (napr. nočné mory), poruchy spánku (nespavosť, námesačnosť) podráždenosť, pocit úzkosti, nepokoj, nepokoj, chorobný motorický nepokoj vrátane agresívneho správania alebo nepriateľstva, depresia, závraty, ospalosť, mravčenie/znecitlivenie, záchvaty kŕčov, krvácanie z nosa, sucho v ústach, poruchy trávenia, tvorba podliatin, žihľavka, svrbenie, bolestivosť kĺbov, bolesť svalov, svalové kŕče, únava, celkový pocit choroby, opuch (edém).

Zriedkavé(môžu postihnúť až 1 z 1000 pacientov)

Zvýšený sklon ku krvácaniu, tras, pocit búšenia srdca, rýchly opuch kožných tkanív (angioedém), porucha pozornosti, zhoršenie pamäti.

Veľmi zriedkavé(môžu postihnúť až 1 z 10000 pacientov)

Zápal pečene a poruchy pečene (pečeňová eozinofilná infiltrácia), halucinácie, dezorientácia, samovražedné myšlienky a činy, citlivé červené opuchliny pod kožou, najčastejšie na predkolení (erythema nodosum), závažné kožné reakcie (erythema multiforme).

U astmatických pacientov liečených montelukastom boli hlásené veľmi zriedkavé prípady kombinácie príznakov, ako je ochorenie podobné chrípke, mravčenie alebo znecitlivenie horných a dolných končatín, zhoršenie pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka (Churgov-Straussovej syndróm). Ak sa u Vášho dieťaťa objaví jeden alebo viacero z týchto príznakov, musíte o tom ihneď informovať lekára Vášho dieťaťa.

Ak sa u Vášho dieťaťa vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Spiromon

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je vyznačený na blistri a vonkajšom obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje k poslednému dňu uvedeného mesiaca.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Spiromon obsahuje

Liečivo je montelukast (ako sodná soľ montelukastu).

4 mg žuvacia tableta:Každá žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu zodpovedajúcu 4 mg montelukastu.

5 mg žuvacia tableta:Každá žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu zodpovedajúcu 5 mg montelukastu.

Ďalšie zložky sú:

mikrokryštalická celulóza, manitol, krospovidón typu B,červený oxid železitý (E172), hydroxypropylcelulóza, edetan dvojsodný, čerešňová aróma, aspartam (E951), mastenec, magnéziumstearát.

Ako vyzerá Spiromon a obsah balenia

Spiromon 4 mg žuvacie tablety sú ružové, oválne, dvojvypuklé tablety, ktoré majú na jednej strane vyrazené „M4“.

Spiromon 5 mg žuvacie tablety sú ružové, okrúhle, dvojvypuklé tablety, ktoré majú na jednej strane vyrazené „M5“.

Spiromon je dostupný vo veľkostiach balenia:

Nylon/Alu/PVC – hliníkové blistre:

Blister (bez označenia dní v týždni): 28, 56, 98 tabliet

HDPE fľaša:

28, 56, 98 tabliet

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva k.s., U Kabelovny 130, 102 37Praha 10, Česká republika

Výrobca:

Zentiva k.s., Praha, Česká republika

Takeda Pharma Sp. z.o.o.,Lyszkowice, Poľsko

S. C. Zentiva S. A, Bukurešť, Rumunsko

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnýminázvami:

Bulharsko: Спирокaст 4 mg тaблeтки зa дъвчeнe

Спирокaст 5 mg тaблeтки зa дъвчeнe

Česká republika: Montelar 4 mg

žvýkací tablety

Montelar 5 mg

žvýkací tablety

Estónsko: Spirokast 4 mg

Spirokast 5 mg

Maďarsko: Mokast 4 mg rágótabletta

Mokast 5 mg rágótabletta

Litva: Spirokast 4 mg kramtomosios tabletés

Spirokast 5 mg kramtomosios tabletés

Holandsko: Spirokast 4 mg, kauwtabletten

Spirokast 5 mg, kauwtabletten

Poľsko: Spirokast

Rumunsko: Spirokast 4 mg, comprimate masticabile

Spirokast 5 mg, comprimate masticabile

Slovensko: Spiromon 4 mg žuvacie tablety

Spiromon 5 mg žuvacie tablety

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v júni 2014.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.:2012/03032

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Spiromon4 mg žuvacie tablety

Spiromon5 mg žuvacie tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

4 mg žuvacia tableta:

Každá žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu zodpovedajúcu 4 mg montelukastu.

Pomocná látka so známym účinkom: Každá žuvacia tableta obsahuje 4,8 mg aspartamu (E951).

5 mg žuvacia tableta:

Každá žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu zodpovedajúcu 5 mg montelukastu.

Pomocná látka so známym účinkom: Každá žuvacia tableta obsahuje 6 mg aspartamu (E951).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Žuvacia tableta.

4 mg žuvacia tableta:

Ružové, oválne tablety bikonvexného tvaru, ktoré majú na jednej strane vyrazené „M4“.

5 mg žuvacia tableta:

Ružové, okrúhle tablety bikonvexného tvaru, ktoré majú na jednej strane vyrazené „M5“.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Spiromon je indikovaný v liečbe astmy ako prídavná liečba u tých pacientov vo veku s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých podávanie „podľa potreby“ -agonistov s krátkodobým účinkom nezabezpečuje dostatočnú klinickú kontrolu astmy.

Spiromon môže byť tiež alternatívnou možnosťou liečby k nízkym dávkam inhalačných kortikosteroidov u pacientov s miernou perzistentnou astmou, ktorí nemali v nedávnej minulosti závažné astmatické záchvaty, ktoré si vyžadovali použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy(pozri časť 4.2).

Spiromon je tiež indikovaný v profylaxii astmy u pacientov, ktorej hlavnou zložkou je bronchokonstrikcia spôsobená námahou.

4 mg žuvacia tableta:

Spiromon 4 mg žuvacie tablety je určený pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

5 mg žuvacia tableta:

Spiromon 5 mg žuvacie tablety je určený pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

4 mg žuvacia tableta:

Tento liek sa má dieťaťu podávať pod dohľadom dospelého.

Dávka pre pediatrických pacientov vo veku 2-5 rokov je jedna 4 mg žuvacia tableta denne, ktorá sa má užiť večer. Ak sa užíva v spojitosti s jedlom, má sa Spiromon užiť 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle. Pre túto vekovú skupinu nie je potrebná úprava dávkovania. Spiromon sa neodporúča do 2 rokov veku.

5 mg žuvacia tableta:

Dávka pre pediatrických pacientov vo veku 6-14 rokov je jedna 5 mg žuvacia tableta denne, ktorá sa má užiť večer. Ak sa užíva v spojitosti s jedlom, má sa Spiromon užiť 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle. Pre túto vekovú skupinu nie je potrebná úprava dávkovania.

Všeobecné odporúčania:

Terapeutický účinok Spiromonu na ukazovatele kontroly astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Pacientom treba odporučiť, aby pokračovali v užívaní Spiromonu, keď je ich astma kontrolovaná, ako aj v obdobiach jej zhoršenia.

U pacientov s renálnou insuficienciou alebo miernym až stredne ťažkým hepatálnym poškodením nie je potrebná úprava dávkovania. Nie sú k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkým hepatálnym poškodením. Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia.

Spiromon ako alternatívna možnosť liečby k nízkym dávkam inhalačných kortikosteroidov pri miernej perzistentnej astme:

Montelukast sa neodporúča ako monoterapia u pacientov so stredne ťažkou perzistentnou astmou. Použitie montelukastu ako alternatívnej liečebnej možnosti k nízkym dávkam inhalačných kortikosteroidov pre deti s miernou perzistentnou astmou sa má zvážiť len u tých pacientov, ktorí nemali v nedávnej minulosti závažný astmatický záchvat, ktorý si vyžadoval použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa dokázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy(pozri časť 4.1). Mierna perzistentná astma je definovaná ako astmatické symptómy vyskytujúce sa viac ako jedenkrát týždenne, ale menej ako jedenkrát za deň, nočné symptómy viac ako dvakrát za mesiac, ale menej ako jedenkrát týždenne, s normálnou pľúcnou funkciou medzi epizódami. Ak pri ďalšom vyšetrení nie je dosiahnutá dostatočná kontrola astmy (zvyčajne v priebehu jedného mesiaca), má sa prehodnotiť potreba prídavnej alebo odlišnej protizápalovej liečby na základe postupného systému terapie astmy. U pacientov sa má pravidelne vyhodnocovať kontrola astmy.

Spiromon ako profylaxia astmy u pacientov vo veku 2 - 5 rokov, u ktorých je predominantnou zložkou bronchokonstrikcia spôsobená námahou

Bronchokonstrikciavyvolaná námahou, môže byť prevažujúcim prejavom perzistentnej astmy, čo si vyžaduje liečbu inhalačnými kortikosteroidmi. Po 2 až 4 týždňoch liečby montelukastom je treba pacientov vyšetriť. Ak sa nedosiahne dostatočná odpoveď, má sa zvážiť prídavná alebo odlišná liečba.

Liečba Spiromonom vo vzťahu k inej liečbe astmy

Keď je liečba Spiromonom použitá ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, Spiromon nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

4-mg žuvacie tablety sú k dispozícii pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

5-mg žuvacie tablety sú k dispozícii pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

10-mg filmom obalené tablety sú k dispozícii pre pacientov 15 ročných a starších.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1..

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacienti majú byť informovaní, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby na tento účel pri sebe mali k dispozícii svoju zvyčajnú vhodnú záchrannú liečbu. Ak dôjde k akútnemu záchvatu, má sa použiť inhalačný ‑agonista s krátkodobým účinkom. Ak pacienti potrebujú vyšší počet inhalácií ‑agonistu s krátkodobým účinkom než zvyčajne, majú sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje, ktoré by preukazovali, že pri súbežnom užívaní s montelukastom je možné znížiť dávky perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami vrátane montelukastu vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy sprevádzaná klinickými znakmi vaskulitídy zhodujúcimi sa s Churgovým-Straussovej syndrómom, ochorením, ktoré sa často lieči systémovou kortikosteroidovou liečbou. Tieto prípady boli zvyčajne, ale nie vždy, spojené so znížením dávok alebo vysadením perorálnej kortikosteroidovej liečby. Možnosť, že antagonisty leukotriénových receptorov môžu byť spojené so vznikom Churgovho-Straussovej syndrómu sa nedá ani vylúčiť ani preukázať. U týchto pacientov majú lekári venovať pozornosť výskytu eozinofílie, vaskulitickej vyrážky, zhoršenia pľúcnych príznakov, srdcových komplikácií a/alebo neuropatii. Pacienti, u ktorých dôjde k vzniku týchto symptómov, sa majú znova vyšetriť a majú sa prehodnotiť ich liečebné režimy.

Spiromon obsahuje aspartám, zdroj fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Montelukast možno podávať s inými liečbami bežne používanými pri profylaxii a chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významné účinky na farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa zmenšila približne o 40 % u ľudí, ktorým sa súbežne podával fenobarbital. Vzhľadom na to, že sa montelukast metabolizuje prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9, pri podávaní montelukastu súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín je najmä u detí potrebná opatrnosť.

In vitroštúdie preukázali, že montelukast je silným inhibítorom CYP 2C8. Avšak údaje z klinickej štúdie liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a rosiglitazón (skúšobný substrát reprezentujúci lieky primárne metabolizované prostredníctvom CYP 2C8) preukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo.Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus liekov metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

In vitroštúdie preukázali, že montelukast je substrátom CYP 2C8, a už menej významne 2C9 a 3A4. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií zahŕňajúce montelukast a gemfobrozil ( čo je inhibítor ako CYP 2C8, tak 2C9) preukázali, že gemfibrozil zvyšoval systémovú expozíciu montelukastu 4,4 krát. Pri súbežnom podávaní s gemfibrozilom alebo s inými inhibítormi CYP 2C8 nie je potrebná rutinná úprava dávkovania montelukastu, avšak lekár by si mal byť vedomý možnosti zvýšeného výskytu nežiaducich reakcií.

Na základe údajov in vitrosa neočakávajú klinicky významné liekové interakcie s inými menej účinnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprimom). Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom (silný inhibítor CYP 3A4) viedlo k nevýznamnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.

4.6 Ferilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo na embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidných žien nepoukazujú na kauzálnu súvislosť medzi montelukastom a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené v rámci celosvetových skúseností po uvedení lieku na trh.

Montelukast sa môže užívať počas gravidity, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Laktácia

Štúdie na potkanoch preukázali, že sa montelukast vylučuje do materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do materského mlieka u ľudí.

Dojčiace matky môžu užívať montelukast, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť pacienta viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Avšak, vo veľmi zriedkavých prípadoch pacienti hlásili ospalosť alebo závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Montelukast sa v klinických štúdiách u pacientov s perzistujúcou astmou hodnotil nasledovne:

• 10-mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých pacientov a adolescentov vo veku 15 rokov a starších,

• 5-mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov

• 4-mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

Nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom boli v klinických štúdiách u pacientov liečených montelukastom hlásené často (≥1/100 až <1/10) a s väčšou incidenciou ako u pacientov liečených placebom:

Trieda orgánových systémov	Dospelí a dospievajúci pacienti vo veku 15 rokov a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)	Pediatrickí pacienti vo veku 2 až 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha		bolesť brucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania			smäd

Pri dlhodobej liečbe obmedzeného množstva pacientov v rámci klinických štúdií trvajúcich až do 2 rokov u dospelých pacientov a až do 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.

Súhrnne bolo montelukastom liečených 502 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov minimálne po dobu 3 mesiacov, 338 po dobu 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov po dobu 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri dlhodobej liečbe sa u týchto pacientov rovnako bezpečnostný profil nezmenil.

Skúsenosti po uvedení na trh

Nežiaduce reakcie hlásené po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke nižšie podľa tried orgánových systémov a špecifického pojmu označujúceho nežiaduci účinok. Kategórie frekvencie boli odhadnuté na základe relevantných klinických hodnotení.

Trieda orgánových systémov	Pojem označujúci nežiaduci účinok	Kategória frekvencie
Infekcie a nákazy	Infekcie horných dýchacích ciest1	veľmi časté
Poruchy krvi a lymfatického systému	zvýšený sklon ku krvácaniu	zriedkavé
Poruchy imunitného systému	reakcie precitlivenosti vrátane anafylaxie	menej časté
	hepatálna eozinofilná infiltrácia	veľmi zriedkavé
Psychické poruchy	poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, insomnia, námesačnosť, úzkosť, agitovanosť vrátane agresívneho správania alebo nepriateľstva, depresia, psychomotorická hyperaktivita, (vrátane podráždenosti, nepokoja, triašky2)	menej časté
	Porucha pozornosti, zhoršenie pamäte	zriedkavé
	halucinácie, dezorientácia, sebevražedné myšlienky a správanie (suicidalita)	veľmi zriedkavé
Poruchy nervového systému	závrat, ospalosť, parestézia/hypoestézia, záchvaty kŕčov	menej časté
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	palpitácie	zriedkavé
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	epistaxa	menej časté
	Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4)	veľmi zriedkavé
Poruchy gastrointestinálneho traktu	hnačka3, nauzea3, vracanie3	časté
	sucho v ústach, dyspepsia	menej časté
Poruchy pečene a žlčových ciest	zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST)	časté
	hepatitída (vrátane cholestatického, hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene)	veľmi zriedkavé
Poruchy kože a podkožného tkaniva	vyrážka3	časté
	modriny, žihľavka, svrbenie	menej časté
	angioedém	zriedkavé
	erythema nodosum, erythema multiforme	veľmi zriedkavé
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov	menej časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	pyrexia3	časté
	asténia/únava, malátnosť, opuch	menej časté

Kategória frekvencie: definovaná pre každý pojem označujúci nežiaduci účinok podľa incidencie hlásenej v údajoch z klinického hodnotenia: veľmi časté (1/10), časté (1/100 až <1/10), menej časté (1/1 000 až <1/100), zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

¹Tento nežiaduci účinok, hlásený v klinických hodnoteniach u pacientov liečených montelukastom ako veľmi častý, bol tiež hlásený ako veľmi častý u pacientov liečených placebom.

²Kategória frekvencie: zriedkavé.

³Tento nežiaduci účinok, hlásený v klinických hodnoteniach u pacientov liečených montelukastom ako častý, bol tiež hlásený ako častý u pacientov liečených placebom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V

4.9 Predávkovanie

Nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. V štúdiách chronickej astmy sa montelukast podával dospelým pacientom v dávkach až do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých štúdiách až do 900 mg/deň približne počas jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

Po uvedení lieku na trh a v klinických štúdiách s montelukastom boli hlásené prípady akútneho predávkovania. Tieto prípady zahŕňali hlásenia u dospelých a detí s dávkou až do 1 000 mg (približne 61 mg/kg u dieťaťa vo veku 42 mesiacov). Pozorované klinické a laboratórne nálezy sa zhodovali s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov. U väčšiny hlásených prípadov predávkovania nedošlo k žiadnym nežiaducim reakciám. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky sa zhodovali s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonista leukotriénových receptorov

ATC kód: R03D C03

Cysteinyl-leukotriény (LTC₄, LTD₄, LTE₄) sú účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinyl-leukotriénové receptory (CysLT), ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka a pôsobia aktívne v dýchacích cestách vrátane bronchokonstrikcie, sekrécie hlienu, cievnej permeability a mobilizácie eozinofilov.

Montelukast je perorálne aktívna látka, ktorá sa s vysokou afinitou a selektivitou viaže na CysLT₁receptor. V klinických štúdiách montelukast inhiboval bronchokonstrikciu spôsobenú inhaláciou LTD₄už pri dávkach 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala v priebehu 2 hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený ‑agonistom bol aditívny k bronchodilatácii spôsobenej montelukastom. Liečba montelukastom inhibovala ranú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie navodenej expozíciou antigénu. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích cestách (podľa merania v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov vo veku 2 až 14 rokov montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi a zároveň zlepšil klinickú kontrolu astmy.

V štúdiách u dospelých pacientov preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenie ranného FEV₁(zmena oproti východiskovej hodnote 10,4 % vs. 2,7 %), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR) (zmena oproti východiskovej hodnote 24,5 l/min vs. 3,3 l/min) a významné zníženie celkového používania ‑agonistu (zmena oproti východiskovej hodnote ‑26,1 % vs. –4,6 %). Zlepšenie pacientmi hláseného skóre denných a nočných astmatických príznakov bolo signifikantne väčšie ako pri placebe.

Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu prispieť ku klinickému účinku inhalačného kortikosteroidu (zmena FEV₁v % oproti východiskovej hodnote pre inhalačný beklometazón plus montelukast oproti beklometazónu: 5,43 % oproti 1,04 %; použitie ‑agonistu: ‑8,70 % oproti 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 g dvakrát denne s nadstavcom (spacer)) preukázal montelukast rýchlejšiu počiatočnú odpoveď, hoci počas 12-týždňovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (% zmena FEV₁oproti východiskovej hodnote pre montelukast oproti beklometazónu: 7,49 % oproti 13,3 %; použitie ‑agonistu: ‑28,28 % oproti –43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov liečených montelukastom dosiahlo podobné klinické odpovede (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV₁o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu a zároveň približne 42 % pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).

V 12-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov zlepšil montelukast v dávke 4 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom ukazovatele kontroly astmy bez ohľadu na súbežnú liečbu kontrolórom (kortikosteroidy na inhaláciu/rozprašovanie alebo dinátriumkromoglykát na inhaláciu/rozprašovanie). Šesťdesiat percent pacientov neužívalo inú liečbu kontrolórmi. Montelukast v porovnaní s placebom zlepšil denné príznaky (zahŕňajúce kašeľ, sipot, ťažkosti s dýchaním a obmedzenie fyzickej aktivity) a nočné príznaky. Montelukast v porovnaní s placebom znížil tiež užívanie -agonistov „podľa potreby“ a záchranných kortikosteroidov pri zhoršení astmy. Pacienti užívajúci montelukast boli viac dní bez astmy ako pacienti, ktorí užívali placebo. Terapeutický účinok sa dosiahol po prvej dávke.

V 12-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov s miernou astmou a epizodickými exacerbáciami montelukast v dávke 4 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom signifikantne (p≤0,001) znížil ročnú mieru epizód exacerbácie astmy (exacerbation episodes, EE) (1,60 EE oproti 2,34 EE), [EE definované ako ≥3 po sebe idúce dni s dennými príznakmi vyžadujúcimi použitie -agonistu alebo kortikosteroidov (perorálne alebo inhalačné) alebo hospitalizáciu z dôvodu astmy]. Percentuálne zníženie ročnej miery EE bolo 31,9 %, s 95 % IS 16,9; 44,1.

V placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov s intermitentnou astmou, ale nie s perzistentnou astmou, bola po dobu 12 mesiacov podávaná liečba montelukastom, buď v režime 4 mg jedenkrát denne alebo ako séria 12 denných kúr, ktoré začali pri nástupe epizódy intermitentných symptómov. Medzi pacientmi liečenými montelukastom v dávke 4 mg alebo placebom nebol pozorovaný žiaden rozdiel v počte astmatických epizód kulminujúcich ako astmatický záchvat vyžadujúci použitie zdrojov zdravotnej starostlivosti, ako je neplánovaná návšteva lekára, pohotovosti alebo nemocnice, alebo liečba perorálnymi, intravenóznymi nebo intramuskulárnymi kortikosteroidmi.

V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom signifikantne zlepšil respiračnú funkciu (zmena FEV₁oproti východiskovej hodnote 8,71 % vs. 4,16 %; zmena dopoludňajšieho PEFR oproti východiskovej hodnote 27,9 l/min vs. 17,8 l/min) a znížil použitie ‑agonistu „podľa potreby“ (zmena oproti východiskovej hodnote ‑11,7 % vs. +8,2 %).

V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inhalačným flutikazónom na kontrolu astmy u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov s miernou perzistentnou astmou nebol montelukast menej účinný v porovnaní s flutikazónom pri zvyšovaní percenta dní bez záchrannej astmatickej liečby (rescue-free days, RFD), čo bol primárny cieľový ukazovateľ. Počas 12-mesačnej doby liečby sa priemerné percento astma RFD zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine s montelukastom a zo 60,9 na 86,7 v skupine s flutikazónom.Rozdiel v priemernej hodnote LS (metóda najmenších štvorcov) zvýšenia percenta dní bez RDFs astmy medzi skupinami bol štatisticky významný: -2,8 s 95 % IS -4,7; -0,9; ale v rámci limitu preddefinovaného ako klinicky nie menej účinný. Montelukast aj flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy podľa sekundárnych premenných hodnotených počas 12-mesačnej doby trvania liečby:

• FEV₁ vzrástol z 1,83 l na 2,09 l v skupine montelukastu a z 1,85 l na 2,14 l v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v LS priemernom zvýšení FEV₁ bol -0,02 l s 95 % IS -0,06; 0,02. Priemerné zvýšenie od východiskovej hodnoty v % predpovedaného FEV₁ bolo 0,6 % v skupine montelukastu a 2,7 % v skupine flutikazónu. Rozdiel v LS priemerných hodnotách pre zmenu od východiskovej hodnoty v % predpovedaného FEV₁ bol významný: -2,2 % s 95 % IS -3,6; -0,7.

• Percento dní s použitím β-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine montelukastu a z 38,5 na 12,8 v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v priemerných hodnotách LS pre percento dní s použitím β-agonistu bol významný: 2,7 s 95 % IS 0,9; 4,5.

• Percento pacientov s astmatickým záchvatom (záchvat astmy definovaný ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré vyžadovalo liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu lekára, návštevu pohotovosti, alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine montelukastu a 25,6 v skupine flutikazónu; percento pravdepodobnosti (95 % IS) bolo významné: rovnajúce sa 1,38 (1,04; 1,84).

• Percento pacientov s užívaním systémových (prevažne perorálnych) kortikosteroidov počas štúdie bolo 17,8 % v skupine montelukastu a 10,5 % v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v priemerných hodnotách LS bol signifikantný: 7,3 % s 95% IS 2,9; 11,7.

Významný pokles bronchokonstrikcie vyvolanej telesnou námahou (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) bol preukázaný v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV₁22,33 % pre montelukast oproti 32,40 % pre placebo; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 44,22 min pre montelukast oproti 60,64 min pre placebo). Tento účinok bol konzistentný počas celých 12 týždňov trvania štúdie. Pokles EIB sa preukázal aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV₁18,27 % oproti 26,11 %; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 17,76 min pre montelukast oproti 27,98 min pre placebo). V oboch štúdiách sa účinok preukázal na konci dávkovacieho intervalu jedenkrát denne.

U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú súbežne užívajúcich inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k signifikantnému zlepšeniu kontroly astmy (zmena FEV₁ oproti východiskovej hodnote 8,55 % vs. ‑1,74 % a pokles celkového použitia ‑agonistov oproti východiskovej hodnote –27,78 % vs. 2,09 %).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10‑mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) dosiahne za 3 hodiny (T_max). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť ani C_max. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10‑mg filmom obalená tableta podávala bez ohľadu na dobu príjmu potravy.

Po podaní 5‑mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa C_maxdosiahne za 2 hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardné jedlo ju zníži na 63 %.

Po podaní 4‑mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku 2 až 5 rokov nalačno sa C_maxdosiahne 2 hodiny po podaní. Priemerná C_maxje o 66 % vyššia, zatiaľ čo priemerná C_minje nižšia ako u dospelých užívajúcich 10‑mg tabletu.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu v rovnovážnom stave je priemerne 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom poukazujú na minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Okrem toho boli koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu vo všetkých ďalších tkanivách 24 hodín po podaní minimálne.

Biotransformácia

Montelukast je extenzívne metabolizovaný. V štúdiách s terapeutickými dávkami u dospelých a detí sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Cytochróm P450 2C8 je hlavným enzýmom v metabolizme montelukastu. Navyše v malej miere sa môžu podieľať CYP 3A4 a 2C9, i keď u itraconazolu, ktorý je inhibítorom CYP 3A4, sa ukázalo, že nemení farmakokinetické premenné montelukastu u zdravých jedincov, ktorí užívali 10 mg montelukastu denne. Na základe in vitrovýsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86 % rádioaktivity a močom sa vylúčilo <0,2 % rádioaktivity. Spolu s hodnotami perorálnej biologickej dostupnosti montelukastu to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov

Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov, ani u pacientov s miernou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Pretože montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčovými cestami, nepredpokladá sa, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre >9).

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobkoch odporúčanej dávky u dospelých osôb) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Tento účinok sa nepozoroval pri odporúčanej dávke 10 mg jedenkrát denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali mierne biochemické zmeny ALT, glukózy, fosforu a triglyceridov v sére, ktoré mali prechodný charakter. Medzi znaky toxicity u zvierat patrilo zvýšené vylučovanie slín, gastrointestinálne príznaky, riedka stolica a nerovnováha iónov. Tieto sa vyskytli v dávkach, ktoré boli >17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa nežiaduce účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (>232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke). V štúdiách na zvieratách montelukast neovplyvnil plodnosť ani reprodukčnú schopnosť pri systémovej expozícii prevyšujúcej klinickú systémovú expozíciu viac než 24-násobne. V štúdii samičej plodnosti u potkanov pri dávkach 200 mg/kg/deň (>69‑násobok klinickej systémovej expozície) sa zaznamenal mierny pokles hmotnosti mláďat. V štúdiách na králikoch sa v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie pri systémovej expozícii >24-násobku klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke. U potkanov sa žiadne abnormality nepozorovali. Zistilo sa, že montelukast prestupuje placentovou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Po jednorazových perorálnych dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m²u myší a 30 000 mg/m²u potkanov), čo bola maximálna testovaná dávka, sa nevyskytli žiadne úmrtia. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky pre dospelého človeka (vychádzajúc z telesnej hmotnosti dospelého pacienta 50 kg).

Zistilo sa, že montelukast v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne >200 násobok vychádzajúc zo systémovej expozície) nie je u myší fototoxický s UVA, UVB alebo viditeľným svetelným spektrom.

Montelukast nebol ani mutagénny v in vitroa v in vivo testoch, ani tumorogénny u hlodavcov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza (E460i)

Manitol (E 421)

Krospovidón (typ B),

Červený oxid železitý (E172)

Hydroxypropylcelulóza (E463)

Edetan dvojsodný (E386)

Čerešňová aróma

Aspartám (E951)

Mastenec (E553b)

Magnéziumstearát (E572)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Nylon/Alu/PVC – hliníkové blistre:

Blister (bez označenia dní v týždni): 28, 56, 98 tabliet

HDPE fľaša (s PP uzáverom a vysušovadlom):

28, 56, 98 tabliet

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva k.s., U Kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Spiromon4 mg žuvacie tablety: 14/0346/10-S

Spiromon5 mg žuvacie tablety: 14/0347/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15.06.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

jún 2014