+ ipil.sk

Talopam 25 mg



Príbalový leták

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, evid.č.: 2013/05717-Z1B


Písomná informácia pre používateľa


Talopam 25 mg

Talopam 50 mg

Talopam 100 mg

filmom obalené tablety

topiramát


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
-
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.
- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj

vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.
- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika lebo

zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:


1. Čo je Talopam a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Talopam
3. Ako užívať Talopam
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Talopam
6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Talopam a na čo sa používa

Talopam patrí do skupiny liekov nazývaných “antiepileptiká”. Používa sa:


- samostatne na liečbu epileptických záchvatov u dospelých a detí starších ako 6 rokov

- spolu s inými liekmi na liečbu epileptických záchvatov u dospelých a detí starších ako 2 roky

- na prevenciu migrenóznych bolestí hlavy u dospelých


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Talopam

Neužívajte Talopam
- ak ste alergický na topiramát alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

- na predchádzanie migrenóznych bolestí hlavy, ak ste tehotná alebo ste v plodnom veku a nepoužívate účinnú antikoncepciu (ďalšie informácie pozri časť „Tehotenstvo, dojčenie “).


Ak si nie ste istý, či sa vás týka vyššie uvedené, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako užijete Talopam.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Talopam, povedzte svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo zdravotnej sestre ak:

- máte problémy s obličkami, najmä obličkové kamene alebo podstupujete dialýzu
- ste v minulosti mali problémy s krvou a telesnými tekutinami (metabolická acidóza)

- máte problémy s pečeňou

- máte problémy s očami, najmä glaukóm

- máte problémy s rastom

- držíte diétu s vysokým obsahom tukov (ketogénna diéta)

- ste tehotná alebo by ste mohli otehotnieť (ďalšie informácie nájdete v časti „Tehotenstvo a dojčenie“)


Ak si nie ste istý, či sa vás týka vyššie uvedené, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Talopam.


Je dôležité, aby ste neprestali užívať svoj liek skôr, ako sa o tom poradíte so svojím lekárom.


Tiež sa musíte porozprávať so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať akýkoľvek liek obsahujúci topiramát, ktorý ste dostali ako alternatívu k Talopamu.


Počas užívania Talopamu môžete zaznamenať pokles hmotnosti, vaša hmotnosť má byť preto počas užívania tohto lieku pravidelne kontrolovaná. Ak je úbytok hmotnosti príliš veľký, alebo ak dieťa, ktoré užíva tento liek primerane nepriberá, poraďte sa so svojím lekárom.


Malé množstvo ľudí liečených antiepileptikami ako je Talopam uvažovalo o sebapoškodení alebo samovražde. Ak k tomu u vás niekedy dôjde, okamžite vyhľadajte svojho lekára.


Iné lieky a Talopam
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky vrátane vitamínov a rastlinných prípravkov, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Talopam a niektoré iné lieky sa môžu navzájom ovplyvňovať. Niekedy môže byť potrebná úprava dávky niektorého z vašich liekov alebo Talopamu.


Obzvlášť povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate:

- iné lieky, ktoré zhoršujú alebo potláčajú vaše myslenie, koncentráciu alebo koordináciu svalov (napr. lieky utlmujúce centrálny nervový systém, ako sú lieky na uvoľnenie svalov (svalové relaxanciá) a lieky na spanie (sedatíva)).

- antikoncepčné lieky. Talopam môže znížiť ich účinok.


Povedzte svojmu lekárovi, ak sa zmení vaše menštruačné krvácanie počas užívania Talopamu.


Zaznamenajte si všetky lieky, ktoré užívate. Ukážte tento zoznam svojmu lekárovi alebo lekárnikovi skôr, ako užijete Talopam.


Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom o ďalších liekoch, ako sú iné antiepileptické lieky, risperidón, lítium, hydrochlorotiazid, metformín, pioglitazón, glibenklamid, amitriptilín, propranolol, diltiazem, venlafaxín, flunarizín, kyselina valproová a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) (rastlinný prípravok používaný na liečbu depresie).


Ak si nie ste istý, či sa vás týka vyššie uvedené, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Talopam.


Talopam a jedlo, nápoje a alkohol
Talopam môžete užívať s jedlom alebo bez neho. Kým užívate Talopam, pite počas dňa množstvo tekutín, aby ste predišli tvorbe obličkových kameňov. Počas užívania Talopamu nepite alkohol.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť
Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Váš lekár rozhodne, či môžete Talopam užívať. Tak ako pri iných antiepileptikách, hrozí riziko poškodenia plodu, ak sa Talopam užíva počas tehotenstva. Uistite sa, že sú vám jasné riziká a prínosy užívania Talopamu kvôli epilepsii počas tehotenstva.


Nepoužívajte Talopam na prevenciu migrény, keď ste tehotná alebo ste v plodnom veku a nepoužívate účinnú antikoncepciu.


Matky, ktoré dojčia počas užívania Talopamu, musia okamžite informovať lekára, ak sa u dieťaťa objaví čokoľvek nezvyčajné.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Počas liečby Talopamom sa môžu objaviť závraty, únava a problémy so zrakom. Neveďte vozidlá a nepoužívajte žiadne nástroje ani neobsluhujte stroje bez toho, aby ste sa poradili so svojím lekárom.


Talopam obsahuje lecitín (sójový olej)

Filmom obalené tablety Talopamu 50 mg a 100 mg obsahujú lecitín (sójový olej). Ak ste alergický na arašidy alebo sóju nesmiete užívať tento liek.


3. Ako užívať Talopam


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


- Talopam užívajte presne tak, ako vám bolo predpísané. Váš lekár zvyčajne začne s nízkou

dávkou Talopamu a bude dávku pomaly zvyšovať, kým nezistí najvhodnejšiu dávku pre vás.

- Tablety Talopamu sa prehĺtajú celé. Tablety nežujte, pretože majú horkú chuť.

- Talopam sa môže užívať pred jedlom, počas jedla alebo po jedle. Kým užívate Talopam, pite počas dňa dostatok tekutín, aby ste predišli tvorbe obličkových kameňov.


Ak užijete viac Talopamu, ako máte

  • Okamžite vyhľadajte lekára. Vezmite si balenie lieku so sebou.

  • Znaky a príznaky predávkovania zahŕňajú: kŕče, ospanlivosť, poruchy reči, dvojité videnie, spomalené rozmýšľanie, poruchy koordinácie, otupenosť, nízky tlak krvi, bolesť brucha, nervozitu, závrat a depresiu.


Predávkovanie sa môže vyskytnúť najmä vtedy, keď užívate Talopam s inými liekmi.


Ak zabudnete užiť Talopam

  • Ak zabudnete užiť dávku, vezmite si ju hneď, ako si spomeniete. Avšak, ak je takmer čas naďalšiu dávku, vynechajte chýbajúcu dávku a pokračujte ako zvyčajne. Ak vynecháte dve alebo viac dávok, obráťte sa na svojho lekára.

- Neužívajte dvojnásobnú dávku (dve dávky súčasne), aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Talopam
Neprestaňte užívať tento liek skôr, kým sa o tom neporadíte so svojím lekárom. Vaše príznaky sa môžu vrátiť. Ak sa váš lekár rozhodne ukončiť užívanie lieku, vaša dávka sa môže znižovať postupne počas niekoľkých dní.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku opýtajte sa svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.


4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Frekvencia možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je určená nasledovne:

veľmi časté (postihujú viac ako 1 používateľa z 10)

časté (postihujú 1 až 10 používateľov zo 100)

menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1 000)

zriedkavé (postihujú 1 až 10 používateľov z 10 000)

veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000)

neznáme (frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov)


Veľmi časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
- úbytok telesnej hmotnosti
- mravčenie v rukách a nohách

- malátnosť alebo ospanlivosť

- závraty

- hnačka
- pocit na vracanie

- upchaný nos, nádcha a bolesť hrdla

- vyčerpanosť

- depresia

Časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
- zmeny nálady alebo správania vrátane hnevu, nervozity a smútku

- prírastok telesnej hmotnosti

- zníženie alebo strata chuti do jedla

- pokles počtu červených krviniek

- zmeny myslenia a bdelosti vrátane zmätenosti, problémov s koncentráciou, pamäťou alebo

spomalené myslenie

- zle zrozumiteľná reč

- ťažkopádnosť alebo problémy s chôdzou

- mimovoľné trasenie ramien, rúk alebo nôh

- znížená citlivosť na dotyk alebo pocitu

- mimovoľné pohyby očí

- skreslené vnímanie chuti

- poruchy zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie

- zvonenie v ušiach

- bolesť uší

- dýchavičnosť

- krvácanie z nosa

- vracanie

- zápcha

- bolesť žalúdka

- poruchy trávenia

- suchosť v ústach

- mravčenie alebo znecitlivenie úst

- obličkové kamene

- časté močenie

- bolestivé močenie

- vypadávanie vlasov

- vyrážka na koži a/alebo svrbenie kože

- bolesť kĺbov

- svalové kŕče, svalové zášklby alebo svalová slabosť

- bolesť na hrudi

- horúčka

- strata sily

- celková nevoľnosť

- alergická reakcia


Menej časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
- kryštály v moči

- zmena počtu krviniek vrátane zníženia počtu bielych krviniek alebo krvných doštičiek alebo

zvýšenie počtu eozinofilov (osobitný druh bielych krviniek)

- nepravidelný srdcový rytmus alebo spomalenie srdcového rytmu

- opuch uzlín v podpazuší a slabinách

- nárast záchvatov

- problémy s hovorením a komunikáciou

- slinenie

- nepokoj alebo zvýšenie fyzickej a psychickej aktivity

- strata vedomia

- mdloba

- pomalé alebo spomalené pohyby

- prerušovaný alebo nekvalitný spánok

- porušené alebo skreslené čuchové vnemy

- problémy s písaním

- pocit pohybu pod kožou

- problémy s očami vrátane suchých očí, citlivosti na svetlo, mimovoľných zášklbov, slzenia

a zhoršenia zraku

- zníženie alebo strata sluchu

- zachrípnutý hlas

- zápal pankreasu

- plynatosť

- pálenie záhy

- strata citlivosti na dotyk v ústach

- krvácanie z ďasien

- pocit plnosti alebo nafúknutia

- bolesť alebo pocit pálenie v ústach

- zápach z úst

- unikanie moču a/alebo stolice

- náhle nutkanie na močenie

- bolesť v oblasti obličiek a/alebo v močovom mechúre spôsobená obličkovými kameňmi

- zníženie alebo strata potenia

- zmena zafarbenia kože

- lokalizovaná opuch na koži

- opuch tváre

- opuch kĺbov

- stuhnutosť svalov a kostí

- zvýšeniehladiny kyslých látok v krvi

- zníženie hladiny draslíka v krvi

- zvýšená chuť do jedla

- nárast smädu a príjem nezvyčajne veľkého množstva tekutín

- nízky tlak krvi alebo zníženie tlaku krvi pri postavení sa

- návaly horúčavy

- príznaky podobné chrípke

- studené končatiny (napr. ruky a tvár)

- problémy s učením

- poruchy sexuálnych funkcií (erektilná dysfunkcia, strata libida)

- halucinácie

- znížená slovná komunikácia

- zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov


Zriedkavé vedľajšie účinky zahŕňajú:

- nadmerná citlivosť kože

- poškodenie čuchu

- glaukóm ovplyvnený nahromadením tekutiny v očiach, ktoré je spôsobené zvýšeným

vnútroočným tlakom, bolesť a poruchy videnia

- renálna tubulárna acidóza (nahromadenie kyslých látok v krvi v dôsledku problémov s

obličkami)

  • zápal pečene, zlyhanie pečene

  • závažné kožné reakcie vrátane Stevensovho-Johnsovho syndrómu (život ohrozujúce stav, pri

ktorom sa vrchná vrstva kože oddeľuje od nižšej), multiformný erytém (stav zapríčinený červenými škvrnami, ktoré môžu spôsobiť pľuzgiere)

  • zápach kože

  • opuch tkaniva okolo očí

  • Raynodov syndróm, ochorenie, ktoré postihuje krvné cievy v prstoch rúk a nôh a v ušiach,

a ktoré spôsobuje bolesť a citlivosť na chlad

  • ukladanie vápnika do tkanív (kalcinóza)


Vedľajšie účinky neznámej frekvencie

  • makulopatia je ochorenie makuly, je to malá chorobná škvrna na sietnici, kde je videnie

najostrejšie. Povedzte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytne zmena alebo porucha vášho videnia.

- opuch spojovky v oku

- toxická epidermálny nekrolýza, ochorenie, ktoré je závažnejšie ako Stevensov –Johnsonov

syndróm (pozri menej časté vedľajšie účinky)

  • kašeľ.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Talopam


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a na blistri po EXP (skratka používaná pre dátum exspirácie. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


Čas použiteľnosti po prvom otvorení obalu (iba plastová fľaša): 100 dní.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Talopam obsahuje

- Liečivoje topiramát. Každá filmom obalená tableta Talopamu obsahuje 25 mg, 50 mg alebo 100 mg topiramátu.

  • Ďalšie zložky (pomocné látky) sú: jadro tablety: manitol, predželatinovaný kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ kroskarmelózy, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

Obal tablety: Talopam 25 mg: opadry II 85F18422 biela, polyvinyl alkohol, oxid titaničitý (E171), makrogol 3350, mastenec.


Talopam 50 mg: opadry II 85G32312 žltá, polyvinyl alkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171), makrogol 3350, lecitín (sója) (E322), žltý oxid železitý (E 172).

Talopam 100 mg: opadry II 85G32313 žltá, polyvinyl alkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171), makrogol 3350, žltý oxid železitý (E 172), lecitín (sója) (E322).


Ako vyzerá Talopam a obsah balenia

Talopam 25 mg: biele, okrúhle, obostranne vypuklé filmom obalené tablety s priemerom 6 mm a označením „V1“.

Talopam 50 mg: slabo žlté, okrúhle, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s priemerom 8 mm a označením „V3“.

Talopam 100 mg: žlté, okrúhle, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s priemerom 10 mm a označením „V4“.


Veľkosti balenia

Al/Al blister: 7, 10, 14, 20, 56 a 60 filmom obalených tabliet.

HDPE fľaša: 7, 10, 14, 20, 56 a 60 filmom obalených tabliet.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Actavis Group PTC ehf.

Reykjavíkurvegur 76-78, 220 Hafnarfjördur, Island


Výrobca

Actavis hf.,Reykjavíkurvegur 76-78, 220 Hafnarfjördur, Island


Tento liek je schválený v členských štátoch EEA pod nasledovnými názvami


Členský štát


Názov

Portugalsko

Topiramato Actavis

Rakúsko

Topiramat Actavis 25mg, 50mg, 100mg, 200mg Filmtabletten

Cyprus

Talopam

Česká republika

Topiramat Actavis 25 mg

Topiramat Actavis 50 mg

Topiramat Actavis 100 mg

Topiramat Actavis 200 mg

Dánsko

Topiramat Actavis

Estónsko

Topiramate Actavis

Grécko

Topiramate / Actavis

Fínsko

Topiramat Actavis 25mg tabletti

Topiramat Actavis 50mg tabletti

Topiramat Actavis 100mg tabletti

Topiramat Actavis 200mg tabletti

Írsko

Topiramate Actavis 25mg film-coated tablets

Topriamate Actavis 50mg film-coated tablets

Topiramate Actavis 100mg film-coated tablets

Topiramate Actavis 200mg film-coated tablets


Island

Topiramat Actavis

Taliansko

TOPIRAMATO ACTAVIS 25, 50, 100 & 200 mg compresse

Litva

Topiramate Actavis 25 mg plėvele dengtos tabletės

Topiramate Actavis 50 mg plėvele dengtos tabletės

Topiramate Actavis 100 mg plėvele dengtos tabletės

Topiramate Actavis 200 mg plėvele dengtos tabletės

Lotyšsko

Topiramate Actavis 25 mg apvalkotās tabletes; Topiramate Actavis 50 mg apvalkotās tabletes;

Topiramate Actavis 100 mg apvalkotās tabletes;

Topiramate Actavis 200 mg apvalkotās tabletes

Malta

Talopam

Holandsko

Topiramaat Actavis 25 mg, filmomhulde tabletten

Topiramaat Actavis 50 mg, filmomhulde tabletten

Topiramaat Actavis 100 mg, filmomhulde tabletten

Topiramaat Actavis 200 mg, filmomhulde tabletten

Nórsko

Topiramat Actavis

Poľsko

TALOPAM

Švédsko

Topiramat Actavis

Slovenská republika

Talopam 25 mg

Talopam 50 mg

Talopam 100 mg


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2013.


Talopam 25 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, evid.č.: 2013/05717-Z1B

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Talopam 25 mg

Talopam 50 mg

Talopam 100 mg

filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna filmom obalená tableta obsahuje 25 mg, 50 mg alebo 100 mg topiramátu.


Pomocná látka so známym účinkom: filmom obalené tablety Talopamu 50 mg a Talopamu 100 mg obsahujú lecitín (obsahuje sójový olej).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Talopam 25 mg: biele, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 6 mm a označením “V1”.

Talopam 50 mg: svetlo žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 8 mm a označením “V3”.


Talopam 100 mg: žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 10 mm a označením “V4”.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Monoterapia u dospelých, dospievajúcich a detí od 6 rokov s parciálnymi epileptickými záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej a s primárnymi generalizovanými tonicko‑klonickými záchvatmi.


Prídavná liečba u detí od 2 rokov, dospievajúcich a dospelých s parciálnymi epileptickými záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej a s primárnymi generalizovanými tonicko‑klonickými záchvatmi a liečba záchvatov spojených s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.


Topiramát je indikovaný u dospelých na profylaxiu migrenóznych bolestí hlavy po starostlivom zvážení iných možností alternatívnej liečby. Topiramát nie je určený na akútnu liečbu.


4.2 Dávkovanie a spôsob podania


Dávkovanie


Všeobecne


Odporúča sa, aby sa liečba začala nízkou dávkou s následnou titráciou po účinnú dávku. Dávka a rýchlosť titrácie sa majú riadiť klinickou odpoveďou.


Na optimalizovanie liečby Talopamom nie je potrebné monitorovať plazmatické hladiny topiramátu. Zriedkavo môže pridanie topiramátu k fenytoínu vyžadovať úpravu dávky fenytoínu, aby sa dosiahol optimálny klinický výsledok. Pridanie alebo vynechanie fenytoínu a karbamazepínu pri prídavnej liečbe Talopamom môže vyžadovať úpravu dávky Talopamu.


U pacientov s anamnézou záchvatov alebo epilepsie alebo bez tejto anamnézy sa má liečba antiepileptikami, vrátane topiramátu, postupne ukončiť, aby sa minimalizoval potenciál záchvatov alebo zvýšenie frekvencie záchvatov. V klinických štúdiách sa denné dávky znižovali v týždňových intervaloch o 50 ‑ 100 mg u dospelých s epilepsiou a o 25 ‑ 50 mg u dospelých, ktorí na prevenciu migrény užívali topiramát v dávke do 100 mg/deň. V klinických štúdiách u detí bol topiramát postupne vynechaný počas 2 ‑ 8 týždňového obdobia.


Monoterapia epilepsie


Všeobecne

Pri vynechaní súčasne užívaných antiepileptík pre dosiahnutie monoterapie topiramátom sa majú zvážiť následky, ktoré môže mať účinok na kontrolu záchvatov. S výnimkou prípadov, ktoré z hľadiska bezpečnosti vyžadujú náhle vynechanie súčasne podávaných antiepileptík, odporúča sa postupné vynechanie súčasne podávaného antiepileptika v rozsahu približne jednej tretiny jeho dávky každé 2 týždne.


Keď sa vynechajú enzým-indukujúce lieky, hladiny topiramátu sa zvýšia. Ak sú na to klinické dôvody, môže sa dávkovanie Talopamu (topiramátu) znížiť.


Dospelí


Dávka a titrácia sa má riadiť klinickou odpoveďou. Titrácia dávky sa má začať s dávkou 25 mg podanou na noc počas 1 týždňa. Dávka sa má následne zvyšovať v 1 až 2 týždňových intervaloch o 25 mg/deň až 50 mg/deň a podávať sa má v dvoch rozdelených dávkach. Pokiaľ pacient nie je schopný tolerovať titračný režim, môžu sa použiť nižšie prírastky dávky alebo dlhšie intervaly medzi zvyšovaním dávok.


Odporúčaná začiatočná cieľová dávka pri monoterapii topiramátom u dospelých je 100 mg/deň až 200 mg/deň rozdelená na dve dávky. Maximálna odporúčaná denná dávka je 500 mg/deň rozdelená na dve dávky. Niektorí pacienti s refraktérnymi formami epilepsie tolerovali monoterapiu topiramátom pri dávke 1 000 mg/deň. Toto dávkovanie sa odporúča všetkým dospelým vrátane starších pacientov bez ochorenia obličiek.


Pediatrická populácia (deti vo veku od 6 rokov)


Dávka a rýchlosť titrácie u detí sa má riadiť klinickým výsledkom. Deti od 6 rokov majú začať dávkou 0,5 až 1 mg/kg na noc počas prvého týždňa. Dávkovanie sa má zvyšovať v 1 alebo 2 týždňových intervaloch o 0,5 až 1 mg/kg/deň, rozdelené do dvoch dávok. Ak dieťa netoleruje titračný režim, môže sa použiť menšie zvýšenie alebo dlhšie intervaly medzi zvýšeniami dávok.


Odporúčané začiatočné dávkovanie pri monoterapii topiramátom u detí vo veku od 6 rokov je 100 mg/deň v závislosti od klinickej odpovede (to je okolo 2,0 mg/kg/deň u detí vo veku 6 až 16 rokov).


Prídavná liečba epilepsie (parciálne záchvaty so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej, primárne generalizované tonicko-klonické záchvaty alebo záchvaty spojené s Lennoxovým-Gaustatovým syndrómom)


Dospelí


Liečba sa má začať dávkou 25 - 50 mg na noc počas jedného týždňa. Použitie nižšej úvodnej dávky bolo zaznamenané, ale nebolo systematicky skúmané. Následne sa v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch dávka zvyšuje o 25 - 50 mg/deň a podáva sa v dvoch rozdelených dávkach. U niektorých pacientov sa môže dosiahnuť účinok s dávkovaním jedenkrát denne.


V klinických štúdiách bola pri prídavnej terapii najnižšia účinná dávka 200 mg. Zvyčajná denná dávka je 200 - 400 mg rozdelená na dve dávky.


Uvedené dávkovanie platí pre všetkých dospelých, vrátane starších pacientov, bez ochorenia obličiek (pozri časť 4.4).


Pediatrická populácia (deti vo veku od 2 rokov)


Pri prídavnej liečbe sa odporúča podávať Talopam (topiramát) v celkovej dennej dávke približne 5 ‑ 9 mg/kg/deň v dvoch rozdelených dávkach. Titrácia sa má začať od dávky 25 mg (alebo nižšej v rozsahu od 1 do 3 mg/kg/deň) na noc počas prvého týždňa. Dávkovanie sa má potom zvyšovať v 1 alebo 2 týždňových intervaloch o 1 až 3 mg/kg/deň (v dvoch rozdelených dávkach), aby sa dosiahla optimálna klinická odpoveď.


V klinických štúdiách sa skúmali denné dávky do 30 mg/kg/deň, ktoré boli všeobecne dobre tolerované.


Migréna


Dospelí


Odporúčaná celková denná dávka topiramátu pri profylaxii migrenóznych bolestí hlavy je 100 mg/deň, podávaná v dvoch rozdelených dávkach. Titrácia sa má začať dávkou 25 mg na noc počas 1 týždňa. Dávka sa má ďalej zvyšovať v týždenných intervaloch o 25 mg/deň. Ak pacient netoleruje titračný režim, môžu sa intervaly medzi zvyšovaním dávky predĺžiť.

Niektorí pacienti môžu byť úspešne liečení celkovou dennou dávkou 50 mg/deň. Pacienti užívali celkovú dennú dávku až do 200 mg/deň. U niektorých pacientov môže byť táto dávka prínosná, predsa sa však odporúča opatrnosť kvôli zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov.


Pediatrická populácia


Talopam (topiramát) sa neodporúča na liečbu alebo prevenciu migrény u detí pre nedostatočné údaje o bezpečnosti a účinnosti.


Všeobecné odporúčania pre dávkovanie Talopamu u osobitných skupín pacientov


Porucha funkcie obličiek


U pacientov s poškodenou funkciou obličiek (CLCR ≤ 70 ml/min) sa má podávať topiramát opatrne, pretože plazmatický a renálny klírens topiramátu je znížený. U pacientov so známym poškodením funkcie obličiek môže byť čas do dosiahnutia rovnovážneho stavu pri každej dávke predĺžený. Odporúča sa polovica úvodnej a udržiavacej dávky. (pozri časť 5.2).


Keďže sa topiramát z plazmy odstraňuje hemodialýzou, pacientom so zlyhaním funkcie obličiek v konečnom štádiu sa má podávať v deň hemodialýzy doplnková dávka Talopamu, ktorá sa rovná približne polovici dennej dávky. Doplnková dávka sa má podávať v rozdelených dávkach, na začiatku a po ukončení dialýzy. Doplnková dávka sa môže líšiť v závislosti od vlastností používaného dialyzačného zariadenia.


Porucha funkcie pečene


U pacientov so stredne ťažkým až ťažkým poškodením funkcie pečene sa má topiramát podávať s opatrnosťou, pretože je klírens topiramátu znižený.


Starší pacienti


U starších pacientov sa úprava dávky nevyžaduje za predpokladu, že nie je porušená funkcia obličiek.


Spôsob podania


Talopam je dostupný vo forme filmom obalených tabliet, odporúča sa filmom obalené tablety nedeliť.


Talopam sa môže užívať bez ohľadu na príjem potravy,


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


Profylaxia migrény v tehotenstve a u žien vo fertilnom veku, ak nepoužívajú účinnú metódu antikoncepcie.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


V prípadoch, kedy je z medicínskeho hľadiska potrebné rýchle ukončenie liečby topiramátom sa odporúča náležité monitorovanie (ďalšie informácie nájdete v časti 4.2).


Tak ako pri iných antiepileptikách, u niektorých pacientov sa pri užívaní topiramátu môže vyskytnúť zvýšená frekvencia záchvatov alebo vznik nových typov záchvatov. Tento fenomén môže byť dôsledkom predávkovania, poklesu plazmatických koncentrácií súčasne užívaných antiepileptík, priebehu ochorenia alebo môže ísť o paradoxný účinok.


Počas užívania topiramátu je veľmi dôležitá primeraná hydratácia organizmu. Hydratácia organizmu môže znížiť riziko nefrolitiázy (pozri nižšie). Správna hydratácia pred aktivitami a počas nich, ako je cvičenie alebo vystavenie sa vysokým teplotám, môže znížiť riziko nežiaducich reakcií spojených s teplom (pozri časť 4.8).


Oligohydróza


V súvislosti s použitím topiramátu sa vyskytla oligohydróza (znížené potenie). Znížené potenie a hypertermia (zvýšená telesná teplota) sa môže vyskytnúť najme u malých detí vystavených vysokým teplotám prostredia.


Zmeny nálady/depresia


U pacientov liečených topiramátom bol zaznamenaný zvýšený výskyt poruchy nálady a depresie.


Samovražda/samovražedné myšlienky


U pacientov liečených antiepileptikami v rôznych indikáciách sa zaznamenali samovražedné myšlienky a správanie. Meta-analýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií s antiepileptikami preukázala malé zvýšenie rizika samovražedných myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u topiramátu.


V dvojito zaslepených klinických štúdiách sa pozorovali príhody súvisiace so samovraždou (myšlienky na samovraždu, pokusy o samovraždu a samovražda) s frekvenciou 0,5 % u pacientov liečených topiramátom (46 zo 8 652 liečených pacientov) a s trojnásobne vyššou incidenciou ako u pacientov s placebom (0,2 %; 8 z 4 045 liečených pacientov).


Preto sa u pacientov majú sledovať príznaky samovražedných myšlienok a správania, a má sa zvážiť vhodná liečba. Pacienti (a ich ošetrovatelia) majú byť poučení, aby pri výskyte samovražedných myšlienok alebo správania vyhľadali lekársku pomoc.


Nefrolitiáza


U niektorých pacientov, najmä u tých so sklonom k nefrolitiáze, môže byť zvýšené riziko tvorby obličkových kameňov a pridružených príznakov a symptómov, ako sú renálna kolika, bolesť obličiek alebo bolesť boku.


Rizikové faktory nefrolitiázy zahŕňajú tvorbu kameňov, výskyt nefrolitiázy a hyperkalciúrie v rodinnej anamnéze. Ani jeden z uvedených rizikových faktorov však neznamená spoľahlivú predikciu tvorby kameňov počas liečby topiramátom. Zvýšené riziko sa týka najmä pacientov, ktorí užívajú ešte ďalšie lieky spojené s nefrolitiázou.


Znížená funkcia obličiek


U pacientov s poškodenou funkciou obličiek (CLCR ≤ 70 ml/min) sa má podávať topiramát opatrne, pretože plazmatický a renálny klírens topiramátu je znížený. Špecifické odporúčania pre dávkovanie u pacientov so zníženou funkciou obličiek pozri časť 4.2, Porucha funkcie obličiek.


Znížená funkcia pečene


Pacientom s poškodením funkcie pečene sa má topiramát podávať opatrne, pretože klírens topiramátu sa môže znížiť.


Akútna myopia a sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom


U pacientov užívajúcich topiramát sa zaznamenal syndróm akútnej myopie spojenej so sekundárnym glaukómom s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú akútne zníženie zrakovej ostrosti a/alebo bolesť oka. Oftalmologické nálezy môžu zahŕňať myopiu, plytkú prednú komoru, hyperémiu oka (sčervenanie) a zvýšený vnútroočný tlak. Mydriáza môže alebo nemusí byť prítomná. Tento syndróm môže byť spojený so supraciliárnou efúziou, ktorá vedie k prednej dislokácii šošovky a dúhovky so sekundárnym glaukómom s uzavretým uhlom. Najčastejšie sa príznaky objavujú v priebehu prvého mesiaca od začiatku liečby topiramátom. V porovnaní s primárnym glaukómom s úzkym uhlom, ktorý je zriedkavý vo veku do 40 rokov, sa sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom v súvislosti s liečbou topiramátom zaznamenal u detských aj dospelých pacientov. Liečba zahŕňa čo najrýchlejšie ukončenie podávania topiramátu pod dohľadom ošetrujúceho lekára a vhodné opatrenia na zníženie vnútroočného tlaku. Tieto opatrenia všeobecne vedú k zníženiu vnútroočného tlaku.


Ak sa zvýšený vnútroočný tlak akejkoľvek etiológie nelieči, môže spôsobiť závažné následky vrátane trvalej straty zraku.


Treba rozhodnúť, či pacienti s ochoreniami očí v anamnéze majú byť liečení topiramátom


Metabolická acidóza


S liečbou topiramátom sa spája hyperchloremická metabolická acidóza bez zvýšenia aniónového deficitu (“non-anion gap”) (t. j. znížená hladina bikarbonátov v sére pod normálne referenčné rozpätie bez prítomnosti respiračnej alkalózy). Tento pokles bikarbonátov v sére je spôsobený inhibičným účinkom topiramátu na renálnu karboanhydrázu. Vo všeobecnosti sa pokles hladiny bikarbonátov v sére vyskytuje na začiatku liečby, avšak pokles sa môže pozorovať kedykoľvek počas liečby. Takýto pokles je zvyčajne mierneho až stredne závažného charakteru (priemerný pokles o 4 mmol/l pri dávkach 100 mg/deň alebo vyšších u dospelých pacientov a u pediatrických pacientov pri dávkach približne 6 mg/kg/deň). Zriedkavo sa u pacientov zaznamenal pokles na hodnoty nižšie ako 10 mmol/l. Ochorenia alebo liečba, ktoré majú predispozíciu k acidóze (ako je renálne ochorenie, závažné respiračné poruchy, status epilepticus, hnačka, chirurgický výkon, ketogénna diéta alebo určité lieky), môžu pôsobiť aditívne na znižovanie hladiny bikarbonátov spôsobené topiramátom.


Chronická metabolická acidóza zvyšuje riziko tvorby obličkových kameňov a môže potenciálne viesť k osteopénii.


Výskyt chronickej metabolickej acidózy u pediatrických pacientov môže spomaľovať rýchlosť rastu. Účinok topiramátu na rast a následné ochorenia kostí u detí alebo dospelých pacientov sa systematicky neskúmal.


Počas liečby topiramátom sa v závislosti od základného stavu odporúča vhodne monitorovať hladinu bikarbonátov v sére. Ak sú prítomné znaky a príznaky ( napr. Kussmaulove hlboké dýchanie, dyspnoe, anorexia, nauzea, vracanie, nadmerná únava, tachykardia alebo arytmia) indikujúce metabolickú acidózu, odporúča sa sledovanie bikarbonátov v sére. Ak sa metabolická acidóza rozvinie a pretrváva, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo ukončenie liečby topiramátom (postupným znižovaním dávky).


Topiramát sa má používať opatrne u pacientov so sklonom k metabolickej acidóze alebo u pacientov užívajúcich lieky, ktoré môžu metabolickú acidózu vyvolať.


Nutričná suplementácia


U niektorých pacientov môže počas liečby topiramátom dôjsť k poklesu telesnej hmotnosti. Odporúča sa, aby sa u pacientov liečených topiramátom sledoval pokles telesnej hmotnosti. Ak sa počas liečby znižuje hmotnosť pacienta, je možné zvážiť podanie výživových doplnkov alebo zvýšený príjem potravy.


Porucha kognitívnej funkcie


Porucha kognitívnej funkcie u pacientov s epilepsiou je multifaktoriálna buď vzhľadom na súčasnú etiológiu, epilepsiu , alebo vzhľadom na antiepileptickú liečbu. V literatúre sa vyskytli prípady poruchy kognitívnej funkcie u dospelých liečených topiramátom, ktoré si vyžadovali zníženie dávkovania alebo ukončenie liečby. Avšak, štúdie kognitívnych výsledkov u detí liečených topiramátom sú nedostatočné a jeho účinok je potrebné naďalej objasňovať.


Lecitín

Filmom obalené tablety Talopamu 50 mg a Talopamu 100 mg obsahujú lecitín.

Pacienti s precitlivensťou na arašidy alebo sóju nemajú užívať tento liek.


4.5 Liekové a iné interakcie


Účinky Talopamu na iné antiepileptiká


Pridanie Talopamu k iným antiepileptikám (fenytoín, karbamazepín, kyselina valproová, fenobarbital, primidon) nemá vplyv na ich rovnovážnu plazmatickú koncentráciu s výnimkou jednotlivých prípadov, kedy pridanie Talopamu k fenytoínu môže spôsobiť zvýšenie plazmatickej koncentrácie fenytoínu. Zvýšenie je pravdepodobne spôsobené inhibíciou špecifickej enzýmovej polymorfnej izoformy (CYP2 C19). Pacientom, ktorí užívajú fenytoín a majú klinické príznaky alebo symptómy toxicity, sa majú kontrolovať hladiny fenytoínu.


Farmakokinetická interakčná štúdia u pacientov s epilepsiou preukázala, že pridanie topiramátu k lamotrigínu nemalo žiadny vplyv na rovnovážny stav plazmatickej koncentrácie lamotrigínu pri dávke topiramátu 100 až 400 mg/deň. Navyše nedošlo k žiadnej zmene rovnovážnej plazmatickej koncentrácie topiramátu počas alebo po ukončení liečby lamotrigínom (priemerná dávka 327 mg/deň).


Topiramát inhibuje enzým CYP2C19 a môže interferovať s inými látkami, ktoré tento enzým metabolizuje (napr. diazepam, imipramín, moklobemid, proguanil, omeprazol).


Účinky iných antiepileptík na Talopam


Fenytoín a karbamazepín znižujú plazmatické koncentrácie topiramátu. Pridanie alebo vysadenie fenytoínu alebo karbamazepínu počas liečby Talopamom môže vyžadovať úpravu dávky druhého lieku. To sa má dosiahnuť titráciou až do dosiahnutia klinického účinku. Pridanie alebo vynechanie kyseliny valproovej nevyvoláva klinicky významné zmeny v plazmatických koncentráciách Talopamu, a preto si nevyžaduje úpravu dávky Talopamu. Výsledky týchto interakcií sú zhrnuté nižšie:


Súbežne podávané AED

Koncentrácia AED

Koncentrácia Talopamu

Fenytoín

**

Karbamazepín (CBZ)

Kyselina valproová

Lamotrigín

Fenobarbital

NS

Primidón

NS

= Žiadny účinok na plazmatickú koncentráciu ( 15 % zmena)

** = Zvýšená plazmatická koncentrácia u niektorých pacientov

= Znížená plazmatická koncentrácia

NS = Štúdie sa nevykonali

AED = Antiepileptikum


Interakcie s inými liekmi


Digoxín


V štúdii s jednorazovým podaním dávky sa hodnota plochy pod krivkou (AUC) plazmatickej koncentrácie digoxínu v sére znížila o 12% v dôsledku súbežného podávania Talopamu. Klinická relevantnosť tohto pozorovania nebola stanovená. Pri pridávaní alebo znižovaní dávky Talopamu u pacientov užívajúcich digoxín, je potrebné venovať starostlivú pozornosť rutinnému monitorovaniu sérovej hladiny digoxínu.


Lieky tlmiace CNS


Súbežné podávanie Talopamu a alkoholu alebo iných liekov tlmiacich CNS sa v klinických štúdiách nehodnotilo. Odporúča sa, aby sa Talopam nepodával súčasne s alkoholom alebo inými liekmi tlmiacimi CNS.


Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)


Pri súbežnom užívaní topiramátu a ľubovníka bodkovaného sa môže pozorovať riziko zníženia plazmatických koncentrácií, čo môže viesť k strate účinnosti. Nevykonali sa žiadne klinické štúdie, ktoré by hodnotili túto možnú interakciu.


Perorálne kontraceptíva


Vo farmakokinetickej štúdii zameranej na sledovanie interakcií na zdravých dobrovoľníčkach, ktoré užívali perorálne kontraceptívum obsahujúce 1 mg noretisterónu (NET) a 35 µg etinylestradiolu (EE), podávanie Talopamu v dávkach od 50 do 200 mg/deň pri absencii ďalšej medikácie, nebolo spojené so štatisticky významnými zmenami plochy pod krivkou (AUC) žiadnej zložky perorálneho kontraceptíva. V inej štúdii bolo zaznamenané štatisticky signifikantné zníženie expozície EE pri dávkach topiramátu 200, 400 a 800 mg/deň (o 18 %, 21 % a 30 %) pri doplnkovej liečbe u pacientok s epilepsiou užívajúcich kyselinu valproovú. V obidvoch štúdiách Talopam (50 až 200 mg/deň u zdravých dobrovoľníčok a 200 až 800 mg/deň u pacientok s epilepsiou) signifikantne neovplyvnil expozíciu NET. Hoci pri dávkach 200 až 800 mg/deň sa pozorovalo na dávke závislé zníženie expozície EE (u pacientok s epilepsiou), pri dávkach 50 až 200 mg/deň sa nepozorovali signifikantné zmeny expozície EE (u zdravých dobrovoľníčok). Klinický význam pozorovaných zmien nie je známy. Je potrebné brať do úvahy možnosť zníženia antikoncepčnej účinnosti a zvýšenie možnosti medzimenštruačného krvácania u pacientok užívajúcich kombinované perorálne kontraceptíva spolu s Talopamom. Pacientky užívajúce perorálne kontraceptíva s obsahom estrogénu sa majú oboznámiť, aby akékoľvek zmeny menštruačného cyklu okamžite oznámili svojmu lekárovi. Antikoncepčná účinnosť môže byť znížená aj pri absencii medzimenštruačného krvácania.


Lítium


Pri súbežnom podávaní topiramátu v dávke 200 mg/deň zdravým dobrovoľníkom sa pozorovalo zníženie systémovej expozície lítia (18 % AUC). U pacientov s bipolárnou poruchou nebola farmakokinetika lítia ovplyvnená počas liečby topiramátom v dávke 200 mg/deň, avšak po podaní topiramátu v dávkach až do 600 mg/deň sa pozorovalo zvýšenie systémovej expozície ( 26 % AUC). Ak sa lítium podáva súbežne s topiramátom, je potrebné monitorovať hladiny lítia.


Risperidón


Štúdie liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým dobrovoľníkom a opakovanom podaní pacientom s bipolárnou poruchou viedli k podobným výsledkom. Pri súbežnom podávaní s topiramátom vo zvyšujúcich sa dávkach 100, 250 a 400 mg/deň sa pozorovalo zníženie systémovej expozície ( 16 % a 33 % pre rovnovážny stav AUC pri dávkach 250 mg/deň a 400 mg/deň) risperidónu (podávaného v dávkach od 1 do 6 mg denne). Rozdiely v AUC celkovej účinnej frakcie liečiva pri liečbe samotným risperidónom a kombinovanou liečbou s topiramátom neboli však štatisticky signifikantné. Pozorovala sa len minimálna zmena farmakokinetiky celkovej účinnej frakcie liečiva (risperidón plus 9-hydroxyrisperidón) a žiadne zmeny u 9-hydroxyrisperidónu. Nezaznamenali sa žiadne signifikantné zmeny v systémovej expozícii celkovej účinnej frakcie risperidónu alebo topiramátu. Po pridaní topiramátu k liečbe risperidónom (1 - 6 mg/deň) sa vyskytovali nežiaduce účinky častejšie (90 % a 54 %) ako pred pridaním topiramátu (250 - 400 mg/deň). Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky po pridaní topiramátu k liečbe risperidónom boli: somnolencia (27 % a 12 %), parestézia (22 % a 0 %) a nauzea (18 % a 9 %).


Hydrochlorotiazid (HCTZ)


Štúdia liekových interakcií uskutočnená u zdravých dobrovoľníkov hodnotila farmakokinetiku HCTZ (25 mg/24 hod) a topiramátu (96 mg/12 hod) v rovnovážnom stave po samostatnom podaní a po ich súbežnom podaní. Výsledky tejto štúdie preukázali zvýšenie Cmaxtopiramátu o 27 % a zvýšenie AUC o 29 %, keď sa HCTZ pridal k topiramátu. Klinický význam tejto zmeny nie je známy. Pridanie HCTZ k liečbe topiramátom si môže vyžadovať úpravu dávky topiramátu. Farmakokinetika rovnovážneho stavu HCTZ nebola významne ovplyvnená súbežným podávaním topiramátu. Klinické laboratórne výsledky naznačovali pokles sérovej hladiny draslíka po podaní topiramátu alebo HCTZ, ktorý bol výraznejší, ak sa HCTZ a topiramát podávali v kombinácii.


Metformín


Štúdia liekových interakcií uskutočnená u zdravých dobrovoľníkov hodnotila farmakokinetiku metformínu a topiramátu v plazme, pri samostatnom podaní metformínu ako aj súbežnom podávaní metformínu a topiramátu. Výsledky tejto štúdie ukázali, že priemerná hodnota Cmaxmetformínu sa zvýšila o 18 % a priemerná hodnota AUC0-12hmetformínu sa zvýšila o 25 %, zatiaľ čo priemerná hodnota CL/F sa znížila o 20 %, keď sa metformín podával spolu s topiramátom. Klinický význam vplyvu topiramátu na farmakokinetiku metformínu nie je jasný. Plazmatický klírens topiramátu po perorálnom podaní sa znižuje, keď sa podáva spolu s metformínom. Rozsah zmeny klírensu nie je známy. Klinický význam vplyvu metformínu na farmakokinetiku topiramátu nie je jasný.


Ak sa Talopam pridáva alebo vysadí u pacientov liečených metformínom, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť bežnému monitorovaniu pacienta, aby sa zabezpečila adekvátna kontrola stavu ich diabetu.


Pioglitazón


Štúdia liekových interakcií uskutočnená u zdravých dobrovoľníkov hodnotila farmakokinetiku topiramátu a pioglitazónu v rovnovážnom stave, pri ich jednotlivom a súbežnom podávaní. Pozoroval sa pokles AUCτ,sspioglitazónu o 15 % bez zmeny Cmax,ss. Toto zistenie nebolo štatisticky významné. Okrem toho sa pozoroval pokles Cmax,ssa AUCτ ,ss aktívneho hydroxymetabolitu (Cmax,ss o 13 %

a AUCτ,ss o 16 % ), ako aj 60 % pokles Cmax,ss a AUCτ,ss aktívneho ketometabolitu. Klinický význam týchto zistení nie je známy. Ak sa Talopam pridáva k liečbe pioglitazónom alebo pioglitazón k liečbe Talopamom, je potrebné venovať starostlivú pozornosť rutinnému monitorovaniu pacientov za účelom adekvátnej kontroly ich diabetu.


Glibenklamid


Štúdia liekových interakcií uskutočnená u pacientov s diabetom mellitus typu 2 hodnotila farmakokinetiku rovnovážneho stavu samotného glibenklamidu (5 mg/deň) a podávaného súbežne s topiramátom (150 mg/deň). Počas podávania topiramátu sa zaznamenalo 25 % zníženie AUC24glibenklamidu. Systémová expozícia aktívnych metabolitov bola znížená o 13 % u 4‑trans‑hydroxyglibenklamidu (M1) a o 15 % u 3‑cis‑hydroxyglibenklamid (M2). Pri súbežnom podávaní glibenklamidu nebol rovnovážny stav farmakokinetiky topiramátu ovplyvnený.


Ak sa topiramát pridáva k liečbe glibenklamidom alebo sa glibenklamid pridáva k existujúcej liečbe topiramátom, je potrebné starostlivo monitorovať pacientov za účelom zabezpečenia adekvátnej kontroly ich diabetu.


Iné formy interakcií


Lieky prispievajúce k nefrolitiáze


Riziko nefrolitiázy sa môže zvýšiť, ak sa Talopam podáva súbežne s inými liekmi, ktoré predisponujú k vzniku nefrolitiázy. Počas užívania Talopamu je preto potrebné sa takýmto liekom vyhnúť, nakoľko môžu vytvoriť fyziologické prostredie, ktoré zvyšuje riziko vzniku obličkových kameňov.


Kyselina valproová


Súbežné podávanie topiramátu a kyseliny valproovej bolo spojené s hyperamonémiou s encefalopatiou alebo bez nej u pacientov, ktorí tolerovali každý liek samostatne. Vo väčšine prípadov symptómy a príznaky ustúpili po prerušení podávania každého lieku. Táto nežiaduca reakcia nie je následkom farmakokinetickej interakcie. Súvis hyperamonémie s monoterapiou topiramátom alebo so súbežnou liečbou inými antiepileptikami sa nezistil.


Hypotermia, definovaná ako neúmyselný pokles telesnej teploty na menej ako <35 °C, bola hlásená v súvislosti so súčasným užívaním topiramátu a kyseliny valproovej (VPA), a to aj v spojení s hyperamonémiou ako aj pri absencii hyperamonémie. Táto nežiaduca reakcia u pacientov užívajúcich súčasne topiramátu a kyselinu valproovú môže nastať po začatí liečby topiramátom alebo po zvýšení dennej dávky topiramátu.


Ďalšie farmakokinetiké štúdie liekových interakcií


Vykonali sa klinické štúdie, aby sa zistili potenciálne farmakokinetické liekové interakcie medzi topiramátom a inými liekmi. Zmeny Cmaxalebo AUC ako dôsledok týchto interakcií sú zhrnuté nižšie. Druhý stĺpec (koncentrácia súčasne podaného lieku) zobrazuje, čo sa stane s koncentráciou súbežne používaného lieku uvedeného v prvom stĺpci, ak sa pridá topiramát. Tretí stĺpec (koncentrácia topiramátu) zobrazuje, ako súbežné použitie lieku uvedeného v prvom stĺpci modifikuje koncentráciu topiramátu.


Súhrn výsledkov ďalších farmakokinetických štúdií liekových interakcií

Súbežne užívaný liek

Koncentrácia súbežne užívaného liekua

Koncentrácia topiramátua

Amitriptylín

20 % zvýšenie Cmax a AUC metabolitu-nortriptylínu


NS


Dihydroergotamín (perorálny a subkutánny)




Haloperidol

31 % zvýšenie AUC redukovaného metabolitu

NS


Propranolol

17 % zvýšenie Cmax

4-OH propranololu

(TPM 50 mg/12 hod)

9 % a 16 % zvýšenie Cmax, 9 % a 17 % zvýšenie AUC (40 a 80 mg propranolol/12 hod)

Sumatriptan (perorálny a subkutánny)



NS


Pizotifén



Diltiazem

25 % zníženie AUC diltiazemu a 18 % zníženie DEA a ↔ pre DEM*

20 % zvýšenie AUC

Venlafaxín

Flunarizín

16 % zvýšenie AUC

(TPM 50 mg/12 hod)


a Hodnoty v % sú priemerné zmeny Cmaxalebo AUC pri monoterapii

= Žiadny účinok na Cmaxa AUC (15% zmena) pôvodnej zlúčeniny
NS = Štúdie sa nevykonali

*DEA = desacetyldiltiazem, DEM = demetyldiltiazem

b Zvýšenie AUC flunarizínu o 14 % u osôb, ktoré užívali flunarizín samostatne. Zvýšenie expozície môže súvisieť s akumuláciou počas dosiahnutia rovnovážneho stavu.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


Topiramát bol teratogénny u myší, potkanov a králikov. U potkanov topiramát prechádzal placentárnou bariérou.


Údaje z tehotenského registra UK a z tehotenského registra North American Antiepileptic Drug (NAAED) naznačujú, že u detí vystavených monoterapii topiramátom v prvom trimestri existuje zvýšené riziko vrodených malformácií (napr. kraniofaciálne poruchy, ako rázštep pery/podnebia, hypospádia a anomálie týkajúce sa rozličných orgánových systémov). Údaje pre monoterapiu topiramátom z tehotenského registra NAAED preukázali probližne 3-násobne vyššiu incidenciu závažných vrodených malformácií v porovnaní s referenčnou skupinou, ktorá neužívala antiepileptiká. Okrem toho sa po liečbe topiramátom pozoroval vyšší výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti (< 2 500 g) ako v referenčnej skupine.


Navyše, údaje z týchto registrov a ostatné štúdie ukázali, že v porovnaní s monoterapiou môže byť zvýšené roziko teratogénnych účinkov spojených s použitím antiepileptík v kombinovanej liečbe.


Odporúča sa, aby ženy vo fertilnom veku používali účinnú antikoncepciu a zvážila sa alternatívna terapeutická možnosť.

Indikácia epilepsie


Počas gravidity sa má topiramát predpisovať po úplnom oboznámení ženy vzhľadom na známe riziko nebezpečenstva neliečenej epilepsie pre graviditu a potenciálneho rizika lieku na plod.


Indikácia profylaxie migrény


Profylaktická liečba migrény topiramátom je kontraindikovaná počas tehotenstva a u žien vo fertilnom veku, ak nepoužívajú účinný spôsob antikoncepcie (pozri časť 4.3 a 4.5).


Laktácia


Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie topiramátu do mlieka. Vylučovanie topiramátu do materského mlieka u ľudí sa v kontrolovaných štúdiách nehodnotilo. Obmedzené pozorovania u pacientov naznačujú značné vylučovanie topiramátu do materského mlieka. Keďže veľa liekov sa u ľudí vylučuje do materského mlieka, je nutné zvážiť, či ukončiť laktáciu alebo prerušiť/ukončiť liečbu topiramátom, pričom treba vziať do úvahy význam lieku pre matku (pozri časť 4.4).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Topiramát má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Topiramát pôsobí na centrálny nervový systém a môže vyvolávať ospalosť, závraty a iné súvisiace príznaky. Môže tiež spôsobiť poruchy videnia a/alebo rozmazané videnie. Tieto nežiaduce reakcie môžu byť potenciálne nebezpečné u pacientov, ktorí vedú vozidlá alebo obsluhujú stroje, najmä v období, kým pacient nenadobudne s liekom skúsenosti.


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Bezpečnosť topiramátu bola hodnotená z databázy klinických štúdií pozostávajúcej z 4 111 pacientov (3 182 užívajúcich topiramát a 929 placebo), ktorí sa zúčastnili 20 dvojito-zaslepených štúdií a z 2 847 pacientov, ktorí sa zúčastnili 34 nezaslepených štúdií s topiramátom v prídavnej terapii primárnych generalizovaných tonicko-klonických záchvatov, parciálnych záchvatov, záchvatov spojených s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom, v monoterapii novo alebo nedávno diagnostikovanej epilepsie alebo profylaxie migrény. Väčšina nežiaducich reakcií bola mierne až stredne závažná. Nežiaduce reakcie identifikované v klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh (označené ako „*“) sú uvedené podľa výskytu v klinických štúdiách v tabuľke 1. Frekvencie sú určené nasledovne:


Veľmi časté ≥ 1/10

Časté ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé nemožno určiť z dostupných údajov


Najčastejšie nežiaduce reakcie (s výskytom > 5 % a vyšším ako bolo pozorované u placeba v minimálne jednej indikácii v dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách s topiramátom) zahŕňajú: anorexiu, zníženú chuť do jedla, bradyfréniu, depresiu, ťažkosti s vyjadrovaním, insomniu, abnormálnu koordináciu, poruchy pozornosti, závraty, dysartriu, dysgeúziu, hypestéziu, letargiu, poruchy pamäti, nystagmus, parestéziu, somnolenciu, tremor, diplopiu, rozmazané videnie, hnačku, nauzeu, únavu, podráždenosť a zníženie hmotnosti.


Pediatrická populácia


Nežiaduce reakcie zaznamenané častejšie ( 2-násobne) u detí ako u dospelých v dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách zahŕňajú:

- znížená chuť do jedla,

- zvýšená chuť do jedla,

- hyperchloremická acidóza,

- hypokaliémia,

- abnormálne správanie,

- agresivita,

- apatia,

- začiatočná insomnia,

- samovražedné myšlienky,

- poruchy pozornosti,

- letargia,

- každodenné poruchy spánkového rytmu,

- zlá kvalita spánku,

- zvýšené slzenie,

- sínusová bradykardia,

- abnormálne pocity,

- poruchy chôdze.


Nežiaduce reakcie, ktoré boli zaznamenané u detí ale nevyskytli sa u dospelých v dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách zahŕňajú:

- eozinofília,

- psychomotorická hyperaktivita,

- vertigo,

- vracanie,

- hypertermia,

- pyrexia,

- neschopnosť učenia.


Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie topiramátu

Trieda orgánových systémov

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Neznáme

Infekcie a nákazy

nazofaryngitída*

Poruchy krvi a lymfatického systému

anémia

leukopénia, trombocytopénia lymfadenopatia, eozinofília

neutropénia*

Poruchy imunitného systému

hypersenzitivita

alergický edém*, edém spojovky*

Poruchy metabolizmu a výživy

anorexia, znížená chuť do jedla

metabolická acidóza, hypokaliémia zvýšená chuť do jedla, polydipsia

hyperchloremic-ká acidóza

Psychické poruchy

depresia

bradyfrénia, insomnia, poruchy vyjadrovania, anxieta, stav zmätenosti, dezorientácia, agresivita, zmeny nálady, agitácia, striedanie nálady, depresívna nálada, hnev, zmeny správania

samovražedné myšlienky, samovražedné pokysy, halucinácie, psychotická porucha, sluchové halucinácie, vizuálne halucinácie, apatia, nedostatok spontánneho rečového prejavu, poruchy spánku, citová labilita, zníženie libida, roztržitosť, plač, dysfémia, euforická nálada, paranoja, zanovitosť, záchvaty paniky, plačlivosť, poruchy čítania, začiatočná nespavosť, ľahostajnosť, abnormálne myslenie, strata libida, malátnosť, stredná nespavosť, roztržitosť, včasné ranné prebúdzanie, panická reakcia, povznesená nálada

mánia, panická porucha, pocit zúfalstva*, hypománia

Poruchy nervového systému

parestézia, somnolencia, závraty

poruchy pozornosti, poruchy pamäti, amnézia, kognitívne poruchy, mentálne poruchy, poruchy psychomoto-rických zručností, záchvat, abnormálna koordinácia, tremor, letargia, hypostézia, nystagmus, dysgeúzia, poruchy rovnováhy, dysartria, intenčný tremor, sedácia

znížená úroveň vedomia, konvulsie typu grand mal, porucha zorného poľa, komplexné parciálne záchvaty, poruchy reči, psychomotorická hyperaktivity, synkopa, porucha zmyslového vnímania, slinenie, hypersomnia, afázia, opakujúca sa reč, hypokinéza, dyskinéza, posturálne záchvaty, zlá kvalita spánku, pocit pálenia, strata zmyslového vnímania, parosmia, cerebrálny syndróm, dysestézia, hypogeúzia, stupor, nemotornosť, aura, ageúzia, dysgrafia, dysfázia, periférna neuropatia, presynkopa, dystónia, mravčenie

apraxia, každodenná porucha spánkového rytmu, hyperestézia, hyposmia, anosmia, essenciálny tremor, akinéza, nereagovanie na stimuly

Poruchy oka

rozmazané videnie, diplopia, poruchy zraku

znížená zraková ostrosť, skotóm, myopia*, abnormálny pocit v oku*, suché oči, fotofóbia, blefarospazmus, zvýšené slzenie, fotopsia, mydriáza, presbyopia

jednostranná slepota, prechodná slepota, glaukóm, poruchy akomodácie, zmenené vizuálne vnímanie hĺbky, mihotavý skotóm, opuch očného viečka*, nočná slepota, amblyopia

glaukóm s uzavretým uhlom*, makulopatia*, porucha pohybov oka*

Poruchy ucha a labyrintu

vertigo, tinnitus, bolesť ucha

hluchota, jednostranná hluchota, neurosenzorická hluchota, ušný dyskomfort, porucha sluchu

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

bradykardia, sínusová bradykardia, palpitácie

Poruchy ciev

hypotenzia, ortostatická hypotenzia sčervenanie, návaly horúčavy

Raynaudov fenomén

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

dyspnoe, epistaxa, upchanie nosa, rinorea

námahové dyspnoe, hypersekrécia paranazálnych dutín, dysfónia

kašeľ

Poruchy gastrointes-tinálneho traktu disorders

nausea, hnačka

vracanie, zápcha, bolesť v hornej časti brucha, dyspepsia, bolesť brucha, sucho v ústach, žalúdočný dyskomfort, orálna parestézia, gastritída, abdominálny dyskomfort

pankreatitída, flatulencia, gastroezofageálny reflux, bolesť v dolnej časti brucha, orálna hypestézia, krvácanie ďasien, abdominalna distenzia, epigastrický dyskomfort, citlivosť brucha, hypersekrécia slín, bolesť v ústach, zapáchajúci dych, glosodýnia

Poruchy pečene a žlčových ciest

hepatitída, zlyhanie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

alopécia, vyrážka, pruritus

anhydróza, hypestézia tváre, žihľavka, erytém, generalizovaný pruritus, makulárna vyrážka, zmena farby kože, alergická dermatitída, opuch tváre

Stevensov-Johnsonov syndróm* multiformný erytém*, abnormálny pach kože, periorbitálny edém*, lokalizovaná žihľavka

toxická epidermálna nekrolýza*

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

artralgia, svalové kŕče, myalgia, zášklby svalov, svalová slabosť, muskuloskele-tálna bolesť

opuch kĺbov*, muskuloskeletálna strnulosť, bolesť v boku, svalová únava

dyskomfort končatín*

Poruchy obličiek a močových ciest

nefrolitiáza, polakizúria, dyzúria

močové kamene, inkontencia moču, hematúria, inkontinencia, nutkanie na močenie, renálna kolika, renálna bolesť

uretrálne kamene, renálna tubulárna acidóza*

Poruchy reprodukčného system a prsníkov

erektilná dysfunkcia, sexuálna dysfunkcia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

únava

pyrexia, asténia, podráždenosť, poruchy chôdze, abnormálny pocit, malátnosť

hypertermia, smäd, ochorenie podobné chrípke*, pomalosť, periférny chlad, pocit opitosti, pocit nervozity

edém tváre, kalcinóza

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

zníženie hmotnosti

zvýšenie hmotnosti*

prítomnosť kryštálov v moči, abnormálny test chôdze po čiare, zníženie počtu bielych krviniek, zvýšenie hladiny pečeňových emzýmov

zníženie hladiny bikarbonátov v krvi

Sociálne podmienky

neschopnosť učiť sa

* identifikované ako nežiaduca reakcia zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh. Ich frekvencia bola vypočítaná na základe údajov z klinických štúdií.



Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Príznaky a symptómy


Zaznamenali sa prípady predávkovania topiramátom. Príznaky a symptómy zahŕňali kŕče, ospanlivosť, poruchy reči, rozmazané videnie, diplopiu, zhoršenie duševnej činnosti, letargiu, abnormálnu koordináciu, stupor, hypotenziu, abdominálnu bolesť, nepokoj, závraty a depresiu. Klinické následky vo väčšine prípadov neboli závažné, avšak po predávkovaní viacerými liekmi súčasne, vrátane topiramátu, boli zaznamenané úmrtia.


Predávkovanie topiramátom môže viesť k závažnej metabolickej acidóze (pozri časť 4.4).


Liečba


Pri akútnom predávkovaní topiramátom, ak bol liek užitý nedávno, má byť žalúdok ihneď vyprázdnený lavážou alebo vyvolaním vracania. Ukázalo sa, že aktívne uhlie adsorbuje topiramát in vitro. Liečba má byť podporná a pacient má byť dostatočne hydratovaný.Hemodialýza je efektívny prostriedok na odstránenie topiramátu z organizmu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina:Iné antiepileptiká

ATC kód:N03 AX 11


Topiramát je klasifikovaný ako monosacharid substituovaný sulfamátom. Presný mechanizmus, akým topiramát uplatňuje svoje účinky proti záchvatom a na profylaxiu migrény, nie je známy. Elektrofyziologickými a biochemickými štúdiami na tkanivových kultúrach neurónov sa zistili tri vlastnosti, ktoré prispievajú k antiepileptickému účinku topiramátu.


Akčné potenciály, ktoré opakovane vznikajú počas pretrvávajúcej depolarizácie neurónov, boli topiramátom blokované v závislosti od času, čo pripomína blokádu napäťovo závislých sodíkových kanálov. Topiramát zvyšuje frekvenciu, ktorou kyselina γ-aminomaslová (GABA) aktivuje GABAAreceptory a zvyšuje schopnosť GABA indukovať tok chloridových iónov do neurónov, čo naznačuje, že topiramát potencuje aktivitu tohto inhibičného neurotransmitera.


Tento účinok nebol blokovaný flumazenilom, benzodiazepínovým antagonistom a topiramát ani nepredlžoval čas otvorenia kanála, čo odlišuje topiramát od barbiturátov, ktoré modulujú GABAA receptory.


Pretože sa antiepileptický účinok topiramátu výrazne odlišuje od účinku benzodiazepínov, predpokladá sa účinok pôsobením na podtyp GABAAreceptora, ktorý nie je citlivý na benzodiazepíny. Topiramát antagonizuje schopnosť kainátu aktivovať kainát/AMPA (-amino-3-hydoxy-5-metylizoxazol-4-propionová kyselina) podtyp receptorov pre excitačné aminokyseliny (glutamát), ale nemá vplyv na aktivitu N-metyl-D-aspartátu (NMDA) na NMDA podtype receptora. Tieto účinky topiramátu boli závislé od koncentrácie v rozsahu od 1 do 200 μmol, pri minimálnom účinku pozorovanom od 1 do 10 μmol.


Topiramát navyše inhibuje niektoré izoenzýmy karboanhydrázy. Tento farmakokinetický účinok je oveľa slabší v porovnaní s acetazolamidom, známym inhibítorom karboanhydrázy, a nepovažuje sa za hlavnú zložku antiepileptického účinku topiramátu.


V štúdiách na zvieratách topiramát vykazoval antikonvulzívny účinok u potkanov a myší pri teste so záchvatmi vyvolanými maximálnym elektrošokom (MES – maximal electroshock seizure) a je účinný u hlodavcov s epilepsiou, ktorá zahŕňa tonické kŕče a záchvaty podobné absencii u potkanov so spontánnou epilepsiou (SER – spontaneous epileptic rat) a u potkanov s tonickými a klonickými kŕčmi vyvolanými dráždením amygdaly alebo celkovou ischémiou. Topiramát je len slabo účinný v blokovaní klonických kŕčov vyvolaných antagonistom GABAAreceptorov, pentetrazolom.


Štúdie na myšiach, ktorým sa súčasne podával topiramát a karbamazepín alebo fenobarbital, vykazovali synergickú antikonvulzívnu aktivitu, zatiaľ čo kombinácia s fenytoínom vykázala aditívnu antikonvulzívnu aktivitu. V kontrolovaných štúdiách s prídavnou terapiou topiramátom sa nepreukázala žiadna korelácia medzi plazmatickými hladinami topiramátu na konci dávkového intervalu a jeho klinickou účinnosťou. U ľudí sa nepreukázal žiadny vývoj tolerancie voči topiramátu.


Neprítomnosť záchvatov

Výsledky z dvoch štúdií (CAPSS-326 a TOPMAT-ABS-001) preukázali, že liečba topiramátom neznižuje frekvenciu neprítomnosti záchvatov.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Farmakokinetický profil topiramátu, v porovnaní s inými antiepileptikami, vykazuje dlhý plazmatický polčas, lineárnu farmakokinetiku, prevažne renálny klírens, absenciu signifikantnej väzby na proteíny a neprítomnosť klinicky relevantných aktívnych metabolitov.


Topiramát nie je silný induktor enzýmov metabolizujúcich lieky, môže sa podávať bez ohľadu na jedlo a monitorovanie plazmatických hladín topiramátu nie je potrebné. V klinických štúdiách sa nepotvrdila žiadna konzistentná súvislosť medzi plazmatickými hladinami a účinnosťou alebo nežiaducimi účinkami.


Absorpcia

Topiramát sa rýchlo a dobre absorbuje. Po perorálnom podaní 100 mg topiramátu zdravým osobám bola priemerná hodnota maximálnej koncentrácie v plazme (Cmax) 1,5 μg/ml a dosiahla sa za 2 až 3 hodiny (Tmax).

Na základe merania rádioaktivity moču bol priemerný rozsah absorpcie 100 mg perorálnej dávky 14C‑topiramátu najmenej 81 %. Jedlo nemá žiadny klinicky významný účinok na biologickú dostupnosť topiramátu.


Distribúcia

Všeobecne sa 13 až 17 % topiramátu viaže na plazmatické proteíny. Bola pozorovaná nízka väzbová kapacita erytrocytov pre topiramát, ktorá je saturovateľná pri plazmatických koncentráciách vyšších ako 4 μg/ml. Distribučný objem sa, naopak, s dávkou menil. Priemerný zdanlivý distribučný objem bol 0,80 až 0,55 l/kg pre jednorazovú dávku v rozmedzí 100 až 1 200 mg. Zaznamenal sa vplyv pohlavia na distribučný objem, pričom hodnoty pre ženy predstavovali približne 50 % hodnôt pre mužov. Prisudzovalo sa to vyššiemu percentu telesného tuku u pacientok, čo však nemá klinický význam.


Biotransformácia

U zdravých dobrovoľníkov sa topiramát nemetabolizuje extenzívne (~20 %). U pacientov súbežne liečených antiepileptikami, známymi induktormi enzýmov metabolizujúcich lieky, sa topiramát metabolizoval až do 50%. Šesť metabolitov, ktoré vznikajú hydroxyláciou, hydrolýzou a glukuronidáciou sa izolovalo, charakterizovalo a identifikovalo z ľudskej plazmy, moču a stolice. Každý metabolit predstavuje menej než 3 % celkovej rádioaktivity vylúčenej po podaní 14C‑topiramátu. Dva metabolity, ktoré si najviac zachovali štruktúru topiramátu, sa testovali a zistilo sa, že majú malú alebo nemajú žiadnu antikonvulzívnu aktivitu.


Eliminácia

U ľudí predstavujú obličky hlavnú cestu eliminácie nezmeneného topiramátu a jeho metabolitov (najmenej 81 % dávky). Približne 66 % dávky 14C-topiramátu sa vylúčilo v nezmenenej forme močom počas štyroch dní. Po dávke 50 mg a 100 mg topiramátu dvakrát denne bol priemerný renálny klírens približne 18 ml/min a 17 ml/min v tomto poradí. Existuje dôkaz o renálnej tubulárnej reabsorbcii topiramátu. Je podporovaný štúdiami u potkanov, ktorým sa topiramát podával spolu s probenecidom a zaznamenalo sa signifikantné zvýšenie renálneho klírensu topiramátu. Plazmatický klírens je u ľudí po perorálnom podaní približne 20 - 30 ml/min.


Topiramát vykazuje nízku interindividuálnu variabilitu koncentrácií v plazme, a preto má predvídateľnú farmakokinetiku. Farmakokinetika topiramátu je lineárna, s plazmatickým klírensom, ktorý zostáva konštantný a AUC, ktorá sa zvyšuje proporcionálne vzhľadom na dávku v rozsahu 100 až 400 mg v jednotlivej perorálnej dávke u zdravých osôb. Pacientom s normálnou funkciou obličiek môže trvať 4 - 8 dní, kým dosiahnu rovnovážne plazmatické koncentrácie. Priemerná hodnota maximálnej koncentrácie Cmaxpo opakovaných perorálnych dávkach 100 mg podávaných dvakrát denne zdravým osobám bola 6,76 μg/ml. Po podaní opakovaných dávok 50 mg a 100 mg topiramátu dvakrát denne bol priemerný plazmatický eliminačný polčas približne 21 hodín.


Súčasné podávanie opakovaných dávok topiramátu 100 až 400 mg dvakrát denne spolu s fenytoínom alebo karbamazepínom poukazuje na proporcionálne zvýšenie plazmatických koncentrácií topiramátu.


Plazmatický a renálny klírens topiramátu sa znižujú u pacientov so stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie obličiek (CLCR 70 ml/min). U pacientov s poškodenou funkciou obličiek sa po podaní dávky očakávajú vyššie rovnovážne koncentrácie topiramátu v plazme v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek. Navyše, u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa očakáva dlhšia doba na dosiahnutie rovnovážneho stavu pri každej dávke. U pacientov so stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie sa odporúča podanie polovice zvyčajnej začiatočnej a udržiavacej dávky.


Topiramát sa účinne odstraňuje z plazmy pomocou hemodialýzy. Predĺžená doba hemodialýzy môže zapríčiniť, že koncentrácia topiramátu klesne pod hladinu, ktorá je potrebná na udržanie antikonvulzívneho účinku. Aby sa predišlo rapídnemu poklesu plazmatickej koncentrácie topiramátu počas hemodialýzy, môže sa vyžadovať dodatočná dávka topiramátu. Pri skutočnom nastavení dávky je potrebné vziať do úvahy:

1. dĺžku trvania hemodialýzy

2. klírens používaného dialyzačného systému

3. efektívny renálny klírens topiramátu u dialyzovaných pacientov


Plazmatický klírens topiramátu je redukovaný o 26 % u pacientov so stredne ťažkou a ťažkou poruchou pečene. Preto sa topiramát má u pacientov s poruchou funkcie pečene používať s opatrnosťou.


Plazmatický klírens topiramátu sa nemení u starších osôb, ktorí nemajú obličkové ochorenie.


Pediatrická populácia (farmakokinetika, do 12 rokov)


Farmakokinetika topiramátu u detí, podobne ako u dospelých pacientov liečených prídavnou liečbou topiramátom, je lineárna, pričom klírens je nezávislý od dávky a plazmatické koncentrácie v rovnovážnom stave sa zvyšujú úmerne s dávkou. U detí sa však pozoroval vyšší klírens a kratší polčas eliminácie. Z toho dôvodu môžu byť plazmatické koncentrácie topiramátu po rovnakej dávke v mg/kg nižšie u detí v porovnaní s dospelými. Tak ako u dospelých, antiepileptiká indukujúce pečeňové enzýmy znižujú hodnoty plazmatických koncentrácií v rovnovážnom stave.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


V neklinických štúdiách fertility, sa napriek maternálnej a paternálnej toxicite už pri nízkej dávke 8 mg/kg/deň, nezaznamenali žiadne účinky na fertilitu samičiek alebo samčekov potkanov po dávkach až do 100 mg/kg/deň.


V neklinických štúdiách bol topiramát u skúmaných druhov (myši, potkany a králiky) teratogénny. U myší bolo zaznamenané zníženie hmotnosti plodu a osifikácie skeletu po dávkach 500 mg/kg/deň, súčasne s toxicitou pre matky. Celkový počet malformácií plodu u myší sa zvýšil vo všetkých liečených skupinách (20, 100 a 500 mg/kg/deň).


U potkanov sa od dávky závislá toxicita pre matku a embryo/plod (znížená hmotnosť plodu a/alebo osifikácia skeletu) zaznamenala pri dávkach vyšších ako 20 mg/kg/deň a teratogénne účinky (defekty končatín a prstov) pri dávkach 400 mg/kg/deň a vyšších. U králikov sa od dávky závislá toxicita pre matku zaznamenala pri dávkach vyšších ako 10 mg/kg/deň s toxicitou pre embryo/plod (zvýšená letalita) pri dávkach 35 mg/kg/deň a teratogénne účinky (malformácie rebier a chrbtice) pri dávkach 120 mg/kg/deň.


Teratogénne účinky, ktoré sa pozorovali u potkanov a králikov, boli podobné ako pri inhibítoroch karboanhydrázy, ktoré sa nedávajú do súvislosti s malformáciami u ľudí. Účinky na rast boli naznačené tiež nižšou pôrodnou hmotnosťou a hmotnosťou počas laktácie u mláďat samíc potkanov, ktorým sa podávali počas gestačného obdobia a obdobia laktácie dávky 20 alebo 100 mg/kg/deň. U potkanov topiramát prechádza placentárnou bariérou.


U juvenilných potkanov mala denná dávka topiramátu do 300 mg/kg/deň počas vývojového obdobia zodpovedajúceho detstvu a adolescencii za následok toxicitu ako u dospelých zvierat (pokles v požívaní potravy s poklesom hmotnostného prírastku, centrilobulárna hepatocelulárna hypertrofia). Nezaznamenal sa žiadny vplyv na rast dlhej kosti (tíbia) alebo na minerálnu denzitu kosti (femur), obdobie pred odstavením a reprodukčný vývoj, neurologický vývoj (vrátane posúdenia pamäte a učenia), párenie a fertilitu alebo hysterotomické parametre.


Pri skúškach namutagenitu in vitro a in vivo topiramát nevykazoval genotoxické účinky.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:
Manitol (E421)

Predželatinovaný kukuričný škrob,
Mikrokryštalická celulóza
Sodná soľ karboxymetylškrobu

Koloidný oxid kremičitý

Magnéziumstearát


Obal tablety - Talopam 25 mg:
Opadry II 85F18422 biela

Polyvinyl alkohol

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350
Mastenec


Obal tablety - Talopam 50 mg:
Opadry II 85G32312 žltá

Polyvinyl alkohol

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350
Lecitín (sója) (E322)

Žltý oxid železitý (E 172)


Obal tablety – Talopam 100 mg:
Opadry II 85G32313 žltá

Polyvinyl alkohol

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350
Žltý oxid železitý (E 172)

Lecitín (sója) (E322)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky


Čas použiteľnosti po otvorení: 100 dní (iba plastová fľaša).


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Al/Al blistre a HDPE fľaša s obsahom 7, 10, 14, 20, 56 a 60 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Actavis Group PTC ehf.

Reykjavíkurvegur 76-78

220 Hafnarfjördur

Island


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Talopam 25 mg: 21/0755/09-S

Talopam 50 mg: 21/0756/09-S

Talopam 100 mg: 21/0757/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 30. november 2009

Dátum posledného predĺženia: 30.11.2012


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


November 2013

21/21



Talopam 25 mg