Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/03288

Písomná informácia pre používateľa

Tegretol2%

sirup

carbamazepinum

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je sirup Tegretol a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete sirup Tegretol

3. Ako užívať sirup Tegretol

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať sirup Tegretol

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je sirup Tegretol a na čo sa používa

Názov vášho lieku je Tegretol 2% sirup. Obsahuje v 5 ml (jedna odmerka) 100 mg liečiva carbamazepinum (karbamazepín).

Tegretol patrí do skupiny liekov označovaných ako antiepileptiká (lieky proti epileptickým záchvatom), ale vzhľadom na jeho mechanizmus účinku ho možno použiť aj na liečbu iných ochorení.

Tegretol sa používa na liečbu niektorých druhov epileptických záchvatov. Používa sa aj na liečbu niektorých neurologických ochorení (napr. bolestivého ochorenia tváre, ktoré sa nazýva neuralgia trojklaného nervu), ako aj niektorých duševných chorôb (napr. ochorenia označovaného ako manické epizódy bipolárnych afektívnych porúch a určitého typu depresie). Nesmie sa podávať pri bežných bolestivých stavoch.

Epilepsia je ochorenie, pre ktoré sú charakteristické opakujúce sa záchvaty svalových kŕčov. Záchvaty vznikajú, ak sa podnety z mozgu do svalov prenášajú po nervových dráhach organizmu nesprávnym spôsobom. Tegretol pomáha riadiť prenos týchto podnetov. Tegretol usmerňuje nervové funkcie aj pri ostatných ochoreniach uvedených vyššie.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete sirup Tegretol

Tegretol smiete užiť až po dôkladnom lekárskom vyšetrení.

Riziko závažných kožných reakcií u pacientov čínskeho alebo thajského pôvodu spojených s karbamazepínom alebo chemicky príbuznými zlúčeninami možno predpokladať na základe testovania vzorky krvi pacienta. Váš lekár vám bude vedieť poradiť, aké krvné testy sú potrebné pred užívaním Tegretolu.

Neužívajtesirup Tegretol

• ak ste alergický (precitlivený) na karbamazepín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).ak máte závažné ochorenie srdca.

• ak ste mali v minulosti závažné ochorenie krvi.

• ak máte poruchu tvorby porfyrínu, farbiva, ktoré je dôležité pre funkciu pečene a vznik krviniek (ochorenie sa označuje aj ako pečeňová porfýria).

• ak užívate aj lieky patriace do osobitnej skupiny antidepresív, označovanej ako inhibítory monoaminooxidázy (IMAO).

Ak sa vás týka niektorá z uvedených možností, povedzte o tom svojmu lekárovi skôr, ako užijete Tegretol. Ak si myslíte, že môžete byť alergický, poraďte sa so svojím lekárom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní sirupu Tegretol

• ak máte ochorenie krvi (vrátane takého, ktoré vyvolali iné lieky).

• ak sa u vás niekedy objavila neobvyklá citlivosť (kožné vyrážky alebo iné prejavy alergie) na oxkarbazepín alebo iné lieky. Pamätajte, že ak ste alergický na karbamazepín, je pravdepodobnosť približne 1 ku 4 (25%), že môžete mať aj alergickú reakciu na oxkarbazepín (Trileptal).

• ak máte alebo ste mali v minulosti ochorenie srdca, pečene alebo obličiek.

• ak máte zvýšený vnútroočný tlak (glaukóm) alebo ak máte problémy s udržaním moču.

• ak vám lekár niekedy povedal, že máte duševné ochorenie označované ako psychóza, ktoré môže sprevádzať zmätenosť alebo rozrušenosť.

• ak ste žena, ktorá používa hormonálnu antikoncepciu. Tegretol môže spôsobiť stratu účinnosti tejto antikoncepcie. Preto by ste počas užívania Tegretolu mali používať iný spôsob antikoncepcie, alebo popri hormonálnej aj ďalšiu, nehormonálnu metódu antikoncepcie. Pomôže to zabrániť nechcenému tehotenstvu. Ak počas užívania Tegretolu budete mať nepravidelné krvácanie alebo „špinenie“ z pošvy, ihneď o tom povedzte svojmu lekárovi. Ak sa chcete dozvedieť viac, obráťte sa na svojho lekára.

Ak sa vás týka niektorá z uvedených možností, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi.

• Ak sa u vás vyskytne alergická reakcia, ktorá sa prejaví napr. horúčkou a zdurením lymfatických uzlín, vyrážkami alebo pľuzgiermi na koži, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi alebo choďte na oddelenie centrálneho príjmu najbližšej nemocnice (pozri časť 4. Možné vedľajšie účinky). Tieto reakcie sa môžu častejšie objaviť u pacientov z niektorých ázijských krajín (napr. Taiwan, Malajzia a Filipíny) a u Číňanov.

• Ak sa u vás vyvinie závažná kožná reakcia, ktorá sa prejaví napr. vyrážkami, sčervenením kože, pľuzgiermi na perách, očiach alebo v ústach, olupovaním kože a ktorú sprevádza horúčka, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi alebo choďte na oddelenie centrálneho príjmu najbližšej nemocnice (pozri časť 4. Možné vedľajšie účinky).

• Ak sa vám zvýši počet epileptických záchvatov, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi.

• Ak si všimnete prejavy, ktoré poukazujú na zápal pečene (napr. zožltnutie kože alebo očných bielok), okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi.

• U malého počtu pacientov liečených antiepileptikami, akým je karbamazepín, sa vyskytli myšlienky na samopoškodenie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek u vás vyskytnú takéto myšlienky, okamžite kontaktujte svojho lekára.

• Ak máte problémy s obličkami spojené s nízkou hladinou sodíka v krvi alebo s užívaním liekov, ktoré znižujú hladinu sodíka v krvi (močopudné lieky ako hydrochlórotiazid, furosemid).

Neukončite liečbu Tegretolom bez toho, aby ste sa najprv poradili so svojím lekárom. Aby sa zabránilo prudkému zhoršeniu vášho ochorenia, neprerušte náhle užívanie tohto lieku.

Iné lieky a sirup Tegretol

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Je to mimoriadne dôležité, pretože mnohé iné lieky a Tegretol sa môžu navzájom ovplyvňovať. Môže byť potrebné zmeniť dávkovanie alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov.

Hormonálna antikoncepcia môže byť menej účinná, preto je potrebné uvážiť použitie iných spôsobov antikoncepcie.

Sirup Tegretol a jedlo a nápoje

Počas liečby Tegretolom nepite alkoholické nápoje.

Nepite grapefruitovú šťavu a nejedzte grapefruit, pretože to môže zosilniť účinok Tegretolu. Iné ovocné šťavy, napr. pomarančová alebo jablková, tento účinok nemajú.

Sirup Tegretol u detí a starších pacientov

Tegretol môžu bezpečne užívať deti a starší pacienti, ak dodržiavajú pokyny lekára. Ak je to potrebné, lekár vám poskytne podrobné informácie o opatrnom dávkovaní lieku a o nevyhnutnom dôslednom lekárskom dohľade (pozri aj 3. Ako užívať sirup Tegretol a 4. Možné vedľajšie účinky).

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Upozornite svojho lekára, ak ste tehotná alebo mienite otehotnieť. Zvládnutie epileptických záchvatov počas tehotenstva je dôležité. Užívanie antiepileptík (liekov proti epileptickým záchvatom) v tehotenstve však môže poškodiť nenarodené dieťa. Váš lekár sa s vami porozpráva o prípadnom riziku užívania Tegretolu počas tehotenstva. Neukončite liečbu Tegretolom počas tehotenstva bez toho, aby ste sa najprv poradili so svojím lekárom.

Upozornite svojho lekára, ak dojčíte. Liečivo Tegretolu prechádza do materského mlieka. Pokiaľ s tým lekár vo vašom prípade bude súhlasiť a vaše dieťa bude pod dôsledným lekárskym dohľadom pre prípadné nežiaduce účinky, smiete dojčiť. Ak sa však objavia nežiaduce účinky, napr. vaše dieťa začne byť veľmi ospalé, prestaňte ho dojčiť a povedzte o tom svojmu lekárovi.

Ženy užívajúce Tegretol a hormonálnu antikoncepciu môžu mať nepravidelnú menštruáciu. Hormonálna antikoncepcia môže byť menej účinná, preto je potrebné uvážiť použitie iných spôsobov antikoncepcie (nehormonálne).

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Tegretol môže vyvolať ospalosť a závraty alebo môže spôsobiť neostré videnie, dvojité videnie alebo poruchy koordinácie očných pohybov, predovšetkým na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky. Preto buďte opatrný pri vedení vozidla, obsluhe strojov alebo vykonávaní iných činností, ktoré vyžadujú zvýšenú pozornosť.

Dôležité informácie o niektorých zložkách sirupu Tegretol

Jeden ml sirupu Tegretol obsahuje 175 mg sorbitolu. Pri užívaní podľa odporúčania pre dávkovanie obsahuje najvyššia denná dávka 17,5 g sorbitolu. Sorbitol môže vyvolať žalúdočnú nevoľnosť a hnačku. Pacienti so zriedkavou vrodenou poruchou neznášanlivosti fruktózy nemajú užívať tento liek.

Sirup Tegretol obsahuje konzervačné látky (parabény), ktoré môžu vyvolať alergické reakcie (možno oneskorené).

3. Ako užívať sirup Tegretol

Vždy užívajte sirup Tegretol presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Neprekročte odporúčanú dávku a užívajte liek pravidelne. Pomôže vám to dosiahnuť najlepšie výsledky a znížiť možnosť závažných vedľajších účinkov. Neužívajte viac ako predpísaný počet dávok sirupu Tegretol a neužívajte ho častejšie a dlhšie, ako vám odporučil lekár.

Neprerušte náhle užívanie Tegretolu bez toho, aby ste sa najprv poradili so svojím lekárom. Váš lekár vám povie, či a kedy môžete ukončiť užívanie tohto lieku.

Koľko lieku užívať

Váš lekár vám presne povie, koľko sirupu Tegretol máte užívať.

Liečba epilepsie sa začína u dospelých zvyčajne dávkou 100 až 200 mg jeden- alebo dvakrát denne. Dávka sa potom postupne zvyšuje na 800 až 1 200 mg denne (niektorí pacienti potrebujú 1 600 mg alebo dokonca 2 000 mg denne), ktoré sa užijú rozdelené na dve alebo tri čiastkové dávky.

Liečba detí zvyčajne začína 100 až 200 mg denne (vychádza sa z dávky 10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti denne) a udržuje sa na 400 až 600 mg denne. Dospievajúcim možno podať 600 až 1 000 mg denne.

Pri neuralgii trojklaného nervuje začiatočná dávka 200 až 400 mg denne a dávkovanie sa pomaly zvyšuje až do vymiznutia bolesti (obvykle pri 200 mg tri- až štyrikrát denne). Najvyššia dávka je 1200 mg za deň. U starších pacientov sa odporúča nižšia začiatočná dávka (100 mg dvakrát denne).

Pri akútnej mánii a udržiavacej liečbebipolárnych afektívnych porúchje zvyčajné dávkovanie 400 až 600 mg denne (dávkovacie rozmedzie je približne 400 až 1 600 mg denne).

Dávka, ktorú vám predpísal lekár, sa možno líši od dávok uvedených vyššie. V takom prípade sa riaďte pokynmi lekára.

Kedy a ako užívať sirup Tegretol

Tegretol saužívavždy(možno s výnimkou prvého dňa) v čiastkových denných dávkach. Vaša celková denná dávka sa má spravidla užívať rozdelená na dve až štyri čiastkové dávky.

Užívajte sirup Tegretol pri alebo po jedle.

Ak zabudnete užiť sirup Tegretol

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju čo najskôr. Ak je už takmer čas na ďalšiu dávku, neužite vynechanú dávku a pokračujte vo vašom zvyčajnom rozvrhu dávok. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak užijete viac sirupu Tegretol ako máte

Ak ste omylom užili priveľa sirupu, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi. Možno budete potrebovať lekárske ošetrenie.

Ak sa u vás vyskytnú ťažkosti s dýchaním, rýchly alebo nepravidelný tep srdca, poruchy vedomia, mdloby, chvenie, nutkanie na vracanie alebo vracanie, vaša dávka je možno príliš vysoká. Liek už neužite a ihneď o tom informujte svojho lekára.

Na čo ešte treba pamätať počas užívania sirupu Tegretol

Je veľmi dôležité, aby váš lekár počas vašich pravidelných návštev sledoval pokrok vo vašej liečbe. Lekár možno bude chcieť opakovane vykonať aj krvné skúšky, hlavne na začiatku liečby Tegretolom. Je to obvyklé a nemusíte sa pre to znepokojovať.

Pred akýmkoľvek chirurgickým zákrokom vrátane ošetrenia u zubného lekára alebo náhleho lekárskeho zákroku upozornite lekára, že užívate Tegretol.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj sirup Tegretol môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Väčšina vedľajších účinkov je miernej až stredne závažnej povahy a zvyčajne vymizne po niekoľkých dňoch liečby.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 z 1000 užívateľov):

Okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo zariaďte, aby to za vás urobil niekto iný, ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov. Môže byť včasným príznakom vážneho poškodenia krvi, pečene, obličiek alebo iných orgánov a môže si vyžiadať okamžitú liečbu.

• Ak máte horúčku, bolesť hrdla, vyrážky, vredy v ústach, zdurené lymfatické uzliny alebo ľahko dostávate infekcie (príznaky nedostatku bielych krviniek).

• Ak pociťujete únavu, bolesť hlavy, dýchavičnosť pri telesnej námahe, závraty, ste bledý, mávate často infekcie spojené s horúčkou, zimnicou, bolesťou hrdla alebo vredmi v ústach, ku krvácaniu alebo podliatinám dochádza ľahšie ako zvyčajne, krvácate z nosa (nedostatok všetkých druhov krviniek).

• Ak máte červené škvrnité vyrážky, najmä na tvári, ktoré sprevádza únava, horúčka, nutkanie na vracanie, strata chuti do jedenia (príznaky systémového lupus erythematosus).

• Ak vám zožltnú očné bielka alebo koža (príznaky zápalu pečene).

• Ak vám stmavne moč (príznak porfýrie alebo zápalu pečene).

• Ak sa vám značne zníži objem vylúčeného moču, máte krv v moči (následok poruchy funkcie obličiek).

• Ak máte silné bolesti v hornej časti brucha, vraciate, stratili ste chuť do jedenia (príznaky zápalu podžalúdkovej žľazy).

• Ak máte kožné vyrážky, sčervenenie kože, pľuzgiere na perách, očiach alebo v ústach, olupovanie kože sprevádzané horúčkou, zimnicou, bolesťou hlavy, kašľom alebo bolesťami (príznaky závažných kožných reakcií).

• Ak sa u vás objavia opuchy tváre, očí alebo jazyka, ťažkosti pri prehĺtaní, sípavý dych, žihľavka, svrbenie na veľkých plochách kože, vyrážky, horúčka, kŕče v bruchu, nepríjemné pocity alebo zvieranie v hrudníku, ťažkosti s dýchaním, strata vedomia (príznaky angioedému a závažných alergických reakcií).

• Ak pociťujete malátnosť, zmätenosť, svalové zášklby alebo výrazné zhoršenie epileptických záchvatov (príznaky, ktoré môžu súvisieť s nízkou hladinou sodíka v krvi).

• Ak máte horúčku, nutkanie na vracanie, vracanie, bolesť hlavy, stuhnutosť šije a ste mimoriadne citlivý na ostré svetlo (príznaky zápalu mozgových blán).

• Ak máte stuhnuté svaly, vysokú horúčku, zmeny vedomia, vysoký tlak krvi a nadmerné slinenie (príznaky neuroleptického malígneho syndrómu).

• Ak máte nepravidelný tep srdca a bolesť na hrudi.

• Ak sa u vás objavia poruchy vedomia, mdloby.

• Ak máte hnačku, bolesť brucha a horúčku (príznaky zápalu hrubého čreva). Frekvencia tohto vedľajšieho účinku nie je známa.

Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto účinkov, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi.

Iné vedľajšie účinky:

Čo najskôr sa spojte so svojím lekárom, ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, pretože možno potrebujete lekárske ošetrenie.

Veľmi časté (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť viac ako 1 z 10 užívateľov): strata svalovej koordinácie, zápal kože so svrbivými a červenými vyrážkami.

Časté (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 z 10 užívateľov): opuch členkov, predkolenia alebo dolných častí nôh, zmeny správania, zmätenosť, pocit slabosti, častejší výskyt epileptických záchvatov (z dôvodu nedostatočného množstva sodíka v tele).

Menej časté (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 zo 100 užívateľov): chvenie, nekontrolovateľné pohyby tela, svalové kŕče.

Zriedkavé (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 z 1000 užívateľov): svrbenie, zdurenie lymfatických uzlín, rozrušenosť alebo nepriateľské správanie (hlavne u starších ľudí), mdloby, ťažkosti pri hovorení alebo nezrozumiteľná reč, skľúčenosť spojená s nepokojom, nervozitou a inými zmenami nálady alebo duševnými zmenami, halucinácie, neostré videnie, dvojité videnie, svrbenie očí spojené so sčervenením a opuchom (zápal očných spojoviek), pocit tlaku a bolesť v očiach (príznak zvýšeného vnútroočného tlaku), chvenie, nekontrolovateľné pohyby očí, zvonenie alebo iné nevysvetliteľné zvuky v ušiach, zhoršenie sluchu, sťažené dýchanie, bolesť na hrudi, príliš rýchly alebo nezvyčajne pomalý tep srdca, znížená citlivosť kože, mravčenie v rukách a nohách, slabosť, časté močenie, náhly pokles objemu moču, poruchy chuti, nezvyčajné vylučovanie mlieka z prsníkov, zväčšenie prsníkov u mužov, opuch a sčervenenie pozdĺž žily, ktorá je mimoriadne citlivá na dotyk a často bolestivá (tromboflebitída), zvýšená citlivosť kože na slnečné svetlo, zmäknutie, zrednutie alebo oslabenie kostí zvyšujúce riziko zlomenín (nedostatok vitamínu D, osteoporóza).

Niektoré vedľajšie účinky sú neznámej frekvencie: opätovné prepuknutie herpesovej vírusovej infekcie (môže byť závažné, pokiaľ je potlačený imunitný systém), úplné strata nechtov, zlomeniny, znížená hustota kostí.

Nasledujúce vedľajšie účinky zvyčajne nevyžadujú lekárske ošetrenie. Ak pretrvávajú viac ako len niekoľko dní alebo vám spôsobujú skutočné ťažkosti, poraďte sa so svojím lekárom.

Veľmi časté (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť viac ako 1 z 10 užívateľov): vracanie, nutkanie na vracanie, závraty, ospalosť, pocit neistoty pri chôdzi, zvýšenie telesnej hmotnosti.

Časté (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 z 10 užívateľov): bolesť hlavy, suchosť v ústach.

Zriedkavé (tieto vedľajšie účinky môžu postihnúť 1 z 1000 užívateľov): zápcha, hnačka, bolesť brucha, bolesť kĺbov alebo svalov, potivosť, strata chuti do jedenia, vypadávanie vlasov, zvýšené ochlpenie tela a tváre, sexuálne poruchy, neplodnosť u mužov, červený a bolestivý jazyk, bolestivé miesta v ústach, zmeny pigmentácie kože, akné.

Niektoré vedľajšie účinky sú neznámej frekvencie: ospalosť, strata pamäti, purpurové až červeno-purpurové hrčky, ktoré môžu svrbieť.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať sirup Tegretol

• Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

• Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

• Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

• Nepoužívajte sirup Tegretol po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

• Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo obsahuje sirup Tegretol

• Liečivo je karbamazepín.

• Ďalšie zložky sú disperzná celulóza RC 581, karamelová aróma, metylparabén, hydroxyetylcelulóza, propylénglykol, stearan makrogolu 400, propylparabén, sodná soľ sacharínu, kyselina sorbová, roztok sorbitolu, čistená voda.

Ako vyzerá sirup Tegretol a obsah balenia

Sirup Tegretolje hustá tekutina bielej farby a karamelovej chuti.

Balenie obsahuje 100 ml alebo 250 ml sirupu Tegretolu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Novartis s.r.o., Praha, Česká republika

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v auguste 2013.

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/03288

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Tegretol 2 %

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo je carbamazepinum.

5 ml sirupu (jedna odmerka) obsahuje 100 mg karbamazepínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Sirup

Viskózna suspenzia bielej farby a karamelovej chuti.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Epilepsia

• Komplexné alebo simplexné parciálne záchvaty (so stratou vedomia alebo bez nej), so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej.

• Generalizované tonicko-klonické záchvaty. Zmiešané formy záchvatov.

Tegretol je vhodný tak na monoterapiu, ako aj na kombinovanú terapiu.

Tegretol obvykle neúčinkuje proti absenciám (petit mal) a myoklonickým záchvatom (pozri časť 4.4).

• Akútna mánia a udržiavacia liečba na prevenciu alebo zmiernenie recidívy pri bipolárnych afektívnych poruchách.

• Alkoholický abstinenčný syndróm.

• Idiopatická neuralgia trojklaného nervu a neuralgia trojklaného nervu pri sclerosis multiplex (typická alebo atypická). Idiopatická glosofaryngeálna neuralgia.

• Bolestivá diabetická neuropatia.

• Diabetes insipidus centralis. Polyúria a polydipsia neurohormonálneho pôvodu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podania

Sirup (pred použitím sa má potriasť) možno užívať počas jedla, po jedle alebo medzi jedlami.

Sirup (1 odmerka = 5 ml = 100 mg; 1/2 odmerky = 2,5 ml = 50 mg) je zvlášť vhodný pre pacientov, ktorí majú ťažkosti s prehĺtaním tabliet alebo ktorí potrebujú starostlivú úpravu dávkovania na začiatku liečby.

Pretože dávkou sirupu Tegretol sa dosiahnu vyššie maximálne hladiny ako rovnakou dávkou vo forme tabliet, odporúča sa začať nízkymi dávkami a dávkovanie pomaly zvyšovať, aby sa zabránilo nežiaducim reakciám.

Zmena liečby z tabliet Tegretol na sirup: má sa podávať rovnaké množstvo mg denne v menších, častejších dávkach (napr. sirup 3-krát denne namiesto tabliet 2-krát denne).

Dávkovanie

Epilepsia

Tegretol sa má podať ako monoterapia vždy, keď je to možné.

Liečba sa má začať nízkou dennou dávkou, ktorá sa pomaly zvyšuje až do dosiahnutia optimálneho účinku.

Dávka karbamazepínu má byť upravená podľa individuálnej potreby pacienta na dosiahnutie potrebnej kontroly záchvatov. Pri určení optimálneho dávkovania môže pomôcť stanovenie hladín v plazme. Pri liečbe epilepsie je zvyčajne potrebná dávka karbamazepínu navodzujúca celkovú plazmatickú koncentráciu v rozsahu 4 až 12 mikrogramov/ml (17 až 50 mikromólov/liter) (pozri časť 4.4).

Keď sa Tegretol pridáva k inej antiepileptickej liečbe, má sa to urobiť postupne pri zachovaní, alebo, ak je to potrebné, úprave dávkovania pôvodného antiepileptika (pozri časť 4.5).

Cieľová populácia/Dospelí

Na začiatku 100 až 200 mg 1- alebo 2-krát denne; dávkovanie sa má pomaly zvyšovať až do dosiahnutia optimálnej odpovede - spravidla pri 400 mg 2- až 3-krát denne. U niektorých pacientov môže byť potrebných 1600 mg alebo dokonca 2000 mg denne.

Pediatrická populácia U 4-ročných a mladších detí sa odporúča začiatočná dávka 20 až 60 mg denne, ktorá sa zvyšuje každý druhý deň o 20 až 60 mg. U detí starších ako 4-ročných sa môže liečba začať 100 mg denne a dávkovanie sa zvyšuje v týždňových intervaloch o 100 mg.

Udržiavacie dávkovanie: 10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti denne rozdelených na čiastkové dávky, napr.:

• vek do 1 roka 100 až 200 mg denne (= 5 až 10 ml = 1 až 2 odmerky sirupu)

• vek 1 až 5 rokov 200 až 400 mg denne (= 10 až 20 ml = 2-krát 1 až 2 odmerky sirupu)

• vek 6 až 10 rokov 400 až 600 mg denne (= 20 až 30 ml = 2- až 3-krát 2 odmerky sirupu)

• vek 11 až 15 rokov 600 až 1000 mg denne (= 30 až 50 ml = 3-krát 2 až 3 odmerky sirupu (v prípade podania 1000 mg ešte treba pridať dodatočných 5 ml))

• vek 15 a viac rokov 800 až 1200 mg denne (rovnako ako dávka pre dospelých)

Maximálne odporúčané dávkovanie:

• vek do 6 rokov 35 mg/kg/deň,

• vek 6 až 15 rokov 1000 mg/deň,

• vek 15 a viac rokov 1200 mg/deň.

Akútna mánia a udržiavacia liečba bipolárnych afektívnych porúch

Dávkovacie rozmedzie: asi 400 až 1600 mg denne, zvyčajné dávkovanie je 400 až 600 mg denne podávané v 2 až 3 čiastkových dávkach.

Pri akútnej mánii sa má dávkovanie zvyšovať pomerne rýchlo, zatiaľ čo pri udržiavacej liečbe bipolárnych porúch sa odporúča zvyšovanie dávky po malých množstvách, aby sa zaistila optimálna znášanlivosť.

Alkoholický abstinenčný syndróm

Priemerné dávkovanie: 200 mg 3-krát denne. V závažných prípadoch možno dávkovanie počas prvých dní zvýšiť (napr. na 400 mg 3-krát denne). Na začiatku liečby ťažkých abstinenčných prejavov sa má Tegretol podávať v kombinácii s liečivami so sedatívnym a hypnotickým účinkom (napr. klometiazolom, chlórdiazepoxidom). Po skončení akútnej fázy možno Tegretol podávať ďalej ako monoterapiu.

Neuralgia trojklaného nervu

Dospelí

Začiatočná dávka 200 až 400 mg denne sa má pomaly zvyšovať až do odstránenia bolesti (obvykle pri 200 mg 3- až 4-krát denne). Dávkovanie sa má potom postupne znižovať na najnižšiu možnú udržiavaciu hladinu. Maximálna odporúčaná dávka je 1200 mg/deň. Pri odstránení bolesti má byť liečba postupne ukončená, až do opätovných atakov bolesti.

Starší pacienti

Vzhľadom na liekové interakcie a odlišnú farmakokinetiku antiepileptík sa má pri určení dávkovania Tegretolu u starších pacientov postupovať opatrne.

U starších pacientov sa odporúča začiatočná dávka 100 mg 2-krát denne. Začiatočná dávka 100 mg denne sa má pomaly zvyšovať až do odstránenia bolesti (obvykle pri 200 mg 3- až 4-krát denne). Dávkovanie sa má potom postupne znižovať na najnižšiu možnú udržiavaciu hladinu. Maximálna odporúčaná dávka je 1200 mg/deň. Pri odstránení bolesti má byť liečba postupne ukončená, až do opätovných atakov bolesti.

Bolestivá diabetická neuropatia

Priemerné dávkovanie: 200 mg 2- až 4-krát denne.

Diabetes insipidus centralis

Priemerné dávkovanie u dospelých: 200 mg 2- až 3-krát denne. U detí sa má dávkovanie znížiť úmerne veku a telesnej hmotnosti dieťaťa.

Osobitné populácie

Poškodenie funkcie pečene/obličiek

K dispozícii nie sú žiadne údaje o farmakokinetike karbamazepínu u pacientov s poškodenou funkciou pečene alebo obličiek.

4.3 Kontraindikácie

• Známa precitlivenosť na karbamazepín alebo liečivá s príbuznou štruktúrou (napr. tricyklické antidepresíva), alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

• Pacienti s atrioventrikulárnou blokádou.

• Pacienti s útlmom kostnej drene v anamnéze.

• Pacienti s hepatickými porfýriami v anamnéze (napr. porphyria acuta intermittens, porphyria variegata, porphyria cutanea tarda).

• Používanie Tegretolu v kombinácii s inhibítormi monoaminooxidázy (MAO) je kontraindikované (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Tegretol sa má podávať len pod dohľadom lekára. Tegretol sa má použiť len po kritickom zvážení prínosu a rizika liečby a pri dôslednom sledovaní u pacientov, ktorí majú v anamnéze poškodenie funkcie srdca, pečene alebo obličiek, nežiaduce hematologické reakcie na iné lieky, alebo prerušenia liečby Tegretolom.

Hematologické účinky

Tegretol sa spájal s agranulocytózou a aplastickou anémiou, ale vzhľadom na veľmi nízku incidenciu týchto ochorení je ťažké získať štatisticky významný odhad rizika pri Tegretole. Celkové riziko u bežnej neliečenej populácie sa odhadlo na 4,7 osôb z milióna za rok pri agranulocytóze a 2,0 osoby z milióna za rok pri aplastickej anémii.

V súvislosti s užívaním Tegretolu sa príležitostne až často vyskytuje prechodné alebo trvalé zníženie počtu trombocytov alebo leukocytov. Vo väčšine prípadov sú však tieto účinky prechodné a nie je pravdepodobné, že by signalizovali začiatok aplastickej anémie alebo agranulocytózy. Napriek tomu sa má ako východisková hodnota pred začiatkom liečby a neskôr v pravidelných intervaloch stanovovať úplný krvný obraz vrátane trombocytov (a prípadne retikulocytov a železa v sére).

Ak je počet leukocytov alebo trombocytov jednoznačne nízky alebo sa zníži počas liečby, je potrebné dôsledne sledovať pacienta a jeho úplný krvný obraz. Tegretol sa má vysadiť, ak sa objavia akékoľvek dôkazy významného útlmu kostnej drene.

Pacientov je potrebné upozorniť na včasné toxické prejavy a príznaky prípadnej hematologickej poruchy, ako aj na prejavy kožných alebo pečeňových reakcií. Pacienti majú byť poučení, aby sa okamžite poradili so svojím lekárom, ak sa u nich vyskytnú reakcie ako horúčka, bolesť hrdla, exantém, ulcerácie v ústnej dutine, ľahko sa tvoriace podliatiny, krvácania prejavujúce sa ako purpura alebo petechie.

Závažné kožné reakcie

Pri Tegretole sa zaznamenali veľmi zriedkavo kožné reakcie vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN; známej aj ako Lyellov syndróm) a Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS). Pacienti so závažnými dermatologickými reakciami môžu vyžadovať hospitalizáciu, keďže tieto stavy môžu ohrozovať život a končiť smrťou. Väčšina prípadov SJS/TEN sa objaví v prvých mesiacoch liečby Tegretolom. V krajinách s prevažne kaukazskou populáciou je výskyt týchto reakcií 1 až 6 prípadov na každých 10000 nových užívateľov. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky poukazujúce na závažné kožné reakcie (napr. SJS, Lyellov syndróm/TEN), Tegretol sa má okamžite vysadiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.

Farmakogenomika

K dispozícii je narastajúce množstvo dôkazov poukazujúcich na úlohu rôznych HLA alel u pacientov s predispozíciou na imunitou sprostredkované nežiaduce reakcie.

Spojitosť s HLA-A*3101

Alela Human Leukocyte Antigen (HLA)-A*3101 môže byť rizikovým faktorom v rozvoji kožných nežiaducich reakcií ako sú SJS, TEN, DRESS, AGEP a makulopapulárna vyrážka. V retrospektívnych celogenómových štúdiách japonskej a severoeurópskej populácie sa zistila spojitosť medzi závažnými kožnými reakciami (SJS, TEN, DRESS, AGEP a makulopapulárna vyrážka) súvisiacimi s použitím karbamazepínu a prítomnosťou alely HLA-A*3101 u týchto pacientov.

Frekvencia alely HLA-A*3101 sa medzi jednotlivými etnikami značne líši, jej frekvencia je asi 2 až 5 % u európskej populácie a približne 10 % u japonskej populácie. U väčšiny európskej, austrálskej, ázijskej, africkej a severoamerickej populácie je frekvencia tejto alely nižšia ako 5 %, s možnými výnimkami v rozsahu 5-12 %. Prevalencia nad 15 % sa odhaduje u niektorých etník v Južnej Amerike (Argentína a Brazília), Severnej Amerike (v USA kmene Navajo a Sioux, v Mexiku Sonora Seri) a Južnej Indii (oblasť Tamil Nadu) a v rozsahu 10 - 15 % u iných pôvodných etník uvedených svetových regiónov.

Uvedená frekvencia alely predstavuje percento chromozómov v špecifikovanej populácii, ktorá je nositeľom danej alely, t.j. percento pacientov, ktorí sú nositeľmi kópie alely aspoň na jednom z ich dvoch chromozómov (frekvencia nosičov) je takmer dvojnásobné oproti frekvencii alely. Preto je percento pacientov, ktorí môžu byť v ohrození, takmer dvojnásobné oproti frekvencii alely.

Pred začatím liečby Tegretolom je potrebné zvážiť testy na prítomnosť alely HLA-A*3101 u pacientov pochádzajúcich z geneticky rizikových populácií (napr. pacienti japonskej a kaukazskej populácie, pacienti domorodých populácii Ameriky, hispánska populácia, pacienti z Južnej Indie, pacienti arabského pôvodu) (pozri časť 6.7Informácia pre zdravotníckych pracovníkov). Použitiu Tegretolu u testovaných pacientov s pozitívnym nálezom HLA-A*3101 je potrebné sa vyhnúť, pokiaľ prínos jednoznačne nepreváži riziká. Pre pacientov už užívajúcich Tegretol sa skríning vo všeobecnosti neodporúča, keďže riziko SJS/TEN, AGEP, DRESS a makulopapulárnej vyrážky sa vo veľkej miere obmedzuje na prvé mesiace liečby, bez ohľadu na prítomnosť alely HLA-A*3101.

Spojitosť s HLA-B*1502

V retrospektívnych štúdiách s pacientmi čínskeho a thajského pôvodu sa zistila silná korelácia medzi kožnými reakciami typu SJS/TEN súvisiacimi s karbamazepínom a prítomnosťou alely Human Leukocyte Antigene (HLA)-B*1502 u týchto pacientov. Frekvencia HLA-B*1502 alely je približne 2 až 12 % u čínskej a 8 % u thajskej populácie. Vyšší počet hlásení SJS (skôr zriedkavý ako veľmi zriedkavý) sa zaznamenáva v niektorých krajinách Ázie (napr. Taiwan, Malajzia a Filipíny), v ktorých populácii je vyššia frekvencia alely HLA-B*1502 (napr. viac ako 15 % na Filipínach a časť populácie v Malajzii ). V Kórei a Indii je frekvencia alely 2 % respektíve 6 %. Frekvencia alely HLA-B*1502 je zanedbateľná u ľudí európskeho pôvodu, severoafrickej populácie, pôvodných obyvateľov Ameriky, hispánskej populácie a u Japoncov (< 1 %).

Uvedená frekvencia alely predstavuje percento chromozómov v špecifikovanej populácii, ktorá je nositeľom danej alely, t.j. percento pacientov, ktorí sú nositeľmi kópie alely aspoň na jednom z ich dvoch chromozómov (frekvencia nosičov) je takmer dvojnásobné oproti frekvencii alely. Preto je percento pacientov, ktorí môžu byť v ohrození, takmer dvojnásobné oproti frekvencii alely.

Testovanie prítomnosti alely HLA-B*1502 je potrebné zvážiť pred začatím liečby Tegretolom u pacientov pochádzajúcich z geneticky rizikových populácií (pozri časť 6.7 Informácia pre zdravotníckych pracovníkov). Použitiu Tegretolu u testovaných pacientov s pozitívnym nálezom HLA-B*1502 je potrebné sa vyhnúť, pokiaľ prínos jednoznačne nepreváži riziká.

HLA-B*1502 môže byť rizikovým faktorom pre vznik SJS/TEN u pacientov čínskeho pôvodu užívajúcich iné antiepileptiká dávané do súvislosti so SJS/TEN. U pacientov s pozitivitou HLA-B*1502 je potrebné sa vyhnúť použitiu iných liekov spájaných s SJS/TEN, ak alternatívne liečebné postupy sú rovnako akceptovateľné. Skríningové vyšetrenia sa vo všeobecnosti neodporúčajú u pacientov z populácií, v ktorých je nízka prevalencia HLA-B*1502. Skríningové vyšetrenie sa vo všeobecnosti neodporúča ani u pacientov už užívajúcich Tegretol, pretože riziko SJS/TEN sa vo veľkej miere obmedzuje na prvých niekoľko mesiacov liečby, bez ohľadu na prítomnosť HLA-B*1502.

Bolo preukázané, že identifikácia nositeľov alely HLA-B*1502 a následne vyhnutie sa liečby karbamezepínom u týchto subjektov znížilo výskyt karbamazepínom vyvolaných SJS/TEN.

Obmedzenia genetického skríningu

Výsledky genetického skríningu nikdy nesmú nahradiť patričnú klinickú ostražitosť a starostlivosť o pacienta. U mnohých Ázijcov s pozitivitou HLA-B*1502 liečených Tegretolom sa nevyvinie SJS/TEN, zatiaľ čo u pacientov s negatívnym nálezom HLA-B*1502 z akejkoľvek etnickej skupiny sa môže vyvinúť SJS/TEN. Podobne tak u mnohých pacientov s pozitivitou HLA-A*3101 liečených Tegretolom sa nevyvinie SJS, TEN, DRESS, AGEP alebo makulopapulárna vyrážka zatiaľ čo u pacientov s negatívnym nálezom HLA-A*3101 z akejkoľvek etnickej skupiny sa môžu vyvinúť závažné kožné nežiaduce reakcie. Úloha iných možných faktorov pri vzniku a chorobnosti týchto závažných kožných nežiaducich reakcií, napr. dávka antiepileptík, dodržiavanie režimu liečby, súbežná liečba, sprievodné ochorenia a úroveň dermatologickej starostlivosti, sa nesledovali.

Ostatné kožné reakcie

Mierne kožné reakcie, napr. izolovaný makulárny alebo makulopapulózny exantém, ktoré sa tiež môžu vyskytnúť, sú väčšinou krátkodobé a nie sú nebezpečné. Zvyčajne zmiznú v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, buď počas pokračujúcej liečby, alebo po znížení dávkovania. Pretože môže byť obtiažne odlíšiť včasné príznaky závažnejších kožných reakcií od miernych a prechodných reakcií, pacient má byť pod dôsledným dohľadom, pričom sa má rátať s možnosťou okamžitého vysadenia lieku, ak sa nález zhorší počas ďalšieho užívania.

Zistila sa spojitosť s alelou HLA-A*3101 a menej závažnými nežiaducimi kožnými reakciami na karbamazepín. Prítomnosť alely môže byť predikčným faktorom pre riziko týchto rekcií na karbamazepín, napr. syndrómu precitlivenosti na antikonvulzíva alebo nezávažného exantému (makulopapulózna erupcia). Nezistilo sa však, že by alela HLA-B*1502 bola tiež predikčným faktorom pre vyššie uvedené kožné reakcie.

Precitlivenosť

Tegretol môže vyvolať reakcie z precitlivenosti, vrátane liekového exantému s eozinofíliou a systémovými symptómami(DRESS),oneskorené poruchymultiorgánovej precitlivenosti s horúčkou, exantémom, vaskulitídou, lymfodenopatiou, pseudolymfómom, atralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, hepato-splenomegáliou, abnormálnymi výsledkami pečeňových testov a syndrómov miznúcich žlčovodov (deštrukcia a vymiznutie intrahepatálnych žlčovodov), ktoré sa môžu vyskytnúť v rôznych kombináciách. Postihnuté môžu byť aj iné orgány (napr. pľúca, obličky, pankreas, myokard, hrubé črevo) (pozri časť 4.8).

Zistila sa spojitosť s alelou HLA-A*3101 a výskytom syndrómu precitlivenosti na antikonvulzíva vrátane makulopapulárnej vyrážky.

Pacientov, u ktorých sa vyskytli reakcie z precitlivenosti na karbamazepín, je potrebné informovať, že u približne 25 až 30 % takýchto pacientov sa môžu vyskytnúť reakcie z precitlivenosti na oxkarbazepín (Trileptal).

Skrížená precitlivenosť sa môže vyskytnúť medzi karbamazepínom a fenytoínom.

Všeobecne platí, že ak sa vyskytnú príznaky a prejavy poukazujúce na reakcie z precitlivenosti, Tegretol sa má okamžite vysadiť.

Epileptické záchvaty

Opatrne sa má postupovať pri podávaní Tegretolu pacientom so zmiešanými formami záchvatov, ku ktorým patria absencie, a to typické alebo atypické. Pri všetkých týchto ochoreniach Tegretol môže vyvolať exacerbáciu záchvatov. Pri exacerbácii epileptických záchvatov sa Tegretol má vysadiť.

Funkcia pečene

Hodnotenie funkcie pečene sa musí vykonať na začiatku liečby a v pravidelných intervaloch počas liečby Tegretolom predovšetkým u pacientov, ktorí majú v anamnéze ochorenie pečene, a u starších pacientov. Liek sa má okamžite vysadiť pri zhoršení poruchy funkcie pečene alebo pri aktívnom ochorení pečene.

Funkcia obličiek

Pred začatím liečby a v pravidelných intervaloch počas liečby sa odporúča vykonávať úplnú analýzu moču a stanovenie klírensu kreatinínu .

Hyponatriémia

Pri používaní karbamazepínu je známy výskyt hyponatriémie. U pacientov s jestvujúcim ochorením obličiek spojeným s nízkou hladinou sodíka alebo u pacientov liečených súčasne liekmi znižujúcimi hladinu sodíka (napr. diuretiká, lieky spojené s nedostatočnou sekréciou ADH) je potrebné pred začatím liečby karbamazepínom stanoviť hladinu sodíka v sére. Následne je potrebné hladiny sodíka v sére stanoviť približne po dvoch týždňoch a následne počas prvých troch mesiacov liečby v mesačných intervaloch alebo podľa klinickej potreby. Uvedené rizikové faktory sa týkajú najmä starších pacientov. Ak sa vyskytne hyponatriémia a ak je to klinicky indikované, dôležitým protichodným opatrením je obmedzenie príjmu vody.

Hypotyreodizmus

Karbamazepín môže u pacientov s hypotyreodizmom cestou indukcie enzýmov znížiť sérové koncentrácie tyroidných hormónov, čo si vyžaduje zvýšenie dávky náhradnej tyroidnej liečby. Z tohto dôvodu sa odporúča sledovanie funkcie štítnej žľazy pre úpravu dávky náhradnej tyroidnej liečby.

Anticholinergické účinky

Tegretol má slabú anticholinergickú aktivitu. Pacientov so zvýšeným vnútroočným tlakom a retenciou moču je preto potrebné počas liečby starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Účinky na psychiku

Má sa vziať do úvahy možnosť aktivácie latentnej psychózy a u starších pacientov zmätenosti alebo agitovanosti.

Suicidálne správanie

Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdií s antiepileptikami ukázala malé zvýšenie rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika pri karbamazepíne. Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.

Endokrinné účinky

U žien užívajúcich Tegretol súčasne s hormonálnymi kontraceptívami bolo hlásené prienikové krvácanie. Tegretol môže nepriaznivo ovplyvniť spoľahlivosť hormonálnych kontraceptív a ženám v plodnom veku je potrebné poradiť, aby počas užívania Tegretolu uvážili použitie iných foriem antikoncepcie.

Monitorovanie hladín v plazme

Hoci korelácie medzi dávkovaním a hladinami karbamazepínu v plazme, ako aj medzi plazmatickými hladinami a klinickou účinnosťou alebo znášanlivosťou nie sú jednoznačné, monitorovanie hladín karbamazepínu v plazme môže byť užitočné v nasledujúcich situáciách: prudké zvýšenie frekvencie epileptických záchvatov a overenie si kompliancie pacienta, v gravidite, pri liečbe detí a adolescentov, pri podozrení na poruchy absorpcie, pri podozrení na toxicitu, keď sa podáva viac ako jeden liek (pozri časť 4.5).

Zníženie dávky a účinky prerušenia liečby

Náhle vysadenie Tegretolu môže vyvolať epileptické záchvaty, liečba karbamazepínom musí byť preto ukončená postupne počas šiestich mesiacov. Ak sa liečba Tegretolom musí náhle prerušiť u pacienta s epilepsiou, nastavenie pacienta na iné antiepileptikum sa má vykonať pod clonou vhodného lieku.

Interakcie

Súčasné podávanie inhibítorov CYP3A4 alebo inhibítorov epoxidhydrolázy spolu s karbamazepínom môže spôsobiť nežiaduce reakcie (zvýšenie plazmatických koncentrácii karbamazepínu alebo karbamazepín-10,11-epoxidu). Dávku Tegretolu je potrebné náležite upraviť a/alebo sledovať plazmatické hladiny.

Súčasné podávanie induktorov CYP3A4 spolu s karbamazepínom môže znížiť jeho koncentráciu v plazme a terapeutický účinok, vysadenie CYP3A4 induktora môže naopak zvýšiť koncentrácie karbamazepínu v plazme. Dávku Tegretolu preto môže byť potrebné upraviť.

Karbamazepín je účinný induktor CYP3A4 a iných enzýmových systémov fázy I a fázy II v pečeni, preto môže pri súčasnom podávaní znižovať plazmatické koncentrácie liečiv metabolizovaných predovšetkým CYP3A4 indukciou ich metabolizmu (pozri časť 4.5).

Pacientky v reprodukčnom veku musia byť upozornené, že súčasné používanie karbamazepínu spolu s hormonálnymi kontraceptívami môže spôsobiť ich neúčinnosť (pozri časť 4.5 a 4.6). Pri liečbe Tegretolom sa odporúča použitie nehormonálnej metódy antikoncepcie.

Iné

Tegretol sirup obsahuje parabény, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie (môžu byť oneskorené). Obsahuje aj sorbitol, preto sa nemá podávať pacientom so zriedkavým vrodeným problémom intolerancie fruktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Cytochróm P-450 3A4 (CYP3A4) je najdôležitejší enzým, ktorý katalyzuje tvorbu aktívneho metabolitu karbamazepín-10,11-epoxidu. Súčasné podávanie s inhibítormi CYP3A4 môže mať za následok zvýšenie koncentrácie karbamazepínu v plazme, čo môže vyvolať nežiaduce reakcie. Súčasné podávanie s induktormi CYP3A4 môže zrýchliť metabolizmus karbamazepínu a viesť k prípadnému poklesu hladiny karbamazepínu v sére a možnému zníženiu terapeutického účinku. Podobne môže vysadenie induktora CYP3A4 spomaliť metabolizmus karbamazepínu, čo vedie k zvýšeniu plazmatických hladín karbamazepínu.

Karbamazepín je účinný induktor CYP3A4 a iných enzýmových systémov fázy I a fázy II v pečeni, preto môže pri súčasnom podávaní znižovať plazmatické koncentrácie liečiv metabolizovaných predovšetkým CYP3A4 indukciou ich metabolizmu.

Humánna mikrozomálna epoxidhydroláza sa identifikovala ako enzým zodpovedný za tvorbu 10,11-transdiolového derivátu z karbamazepín-10,11-epoxidu. Súčasné podávanie inhibítorov humánnej mikrozomálnej epoxidhydrolázy môže mať za následok zvýšenie plazmatickej koncentrácie karbamazepín-10,11-epoxidu.

Interakcie majúce za následok kontraindikáciu

Použitie Tegretolu v kombinácii s inhibítormi MAO je kontraindikované. Liečba inhibítormi MAO sa má ukončiť najmenej 2 týždne pred podaním Tegretolu, prípadne aj dlhšie, ak to klinická situácia dovoľuje (pozri časť 4.3).

Látky, ktoré môžu zvýšiť plazmatické hladiny karbamazepínu

Pretože zvýšené hladiny karbamazepínu v plazme môžu viesť k nežiaducim reakciám (napr. závratom, ospalosti, ataxii, diplopii), je potrebné primerane upraviť dávkovanie Tegretolu a/alebo monitorovať hladiny v plazme, keď sa používa súčasne s látkami uvedenými ďalej:

Analgetiká, antiflogistiká: dextropropoxyfén, ibuprofén.

Androgény: danazol.

Antibiotiká: makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín, troleandomycín, josamycín,

klaritromycín, ciprofloxacín).

Antidepresíva: môže desipramín, fluoxetín, fluvoxamín, nefazodon, paroxetín, trazodon, viloxazín.

Antiepileptiká: stiripentol, vigabatrín.

Antimykotiká: azoly (napr. itrakonazol, ketokonazol, flukonazol, vorikonazol). U pacientov liečených vorikonazolom alebo itrakonazolom sa odporúča použitie iného antiepileptika.

Antihistaminiká: loratadín, terfenadín.

Antipsychotiká: loxapín, olanzapín, kvetiapín.

Antituberkulotiká: izoniazid.

Antivirotiká: inhibítory proteázy na liečbu HIV (napr. ritonavir).

Inhibítory karboanhydrázy: acetazolamid.

Liečivá kardiovaskulárneho systému: diltiazem, verapamil.

Liečivá gastrointestinálneho traktu: môže cimetidín, omeprazol.

Myorelaxanciá: oxybutinín, dantrolén.

Antitrombotiká: tiklopidín.

Iné interakcie: grapefruitová šťava, nikotínamid (iba vo vysokých dávkach).

Látky, ktoré môžu zvýšiť plazmatické hladiny aktívneho metabolitu karbamazepín-10,11-epoxidu

Pretože zvýšená hladina karbamazepín-10,11-epoxidu môže mať za následok nežiaduce reakcie (napr. závraty, ospalosť, ataxia, diplopia), dávku Tegretolu je potrebné primerane upravovať a/alebo monitorovať plazmatické hladiny, keď sa používa súčasne s látkami uvedenými nižšie:

Loxapín, kvetiapín, primidon, progabid, kyselina valproová, valnoktamid a valpromid.

Látky, ktoré môžu znížiť plazmatické hladiny karbamazepínu

Dávkovanie Tegretolu sa možno musí primerane upraviť, keď sa používa súčasne s látkami uvedenými ďalej:

Antiepileptiká: felbamát, metsuximid, oxkarbazepín, fenobarbital, fensuximid, fenytoín (aby sa predišlo intoxikácii fenytoínom a subterapeutickým koncentráciám karbamazepínu, odporúča sa pred pridaním karbamezepínu úprava plazmatickej koncentrácie fenytoínu na 13 mikrogramov/ml) a fosfenytoín, primidon a, hoci údaje sú čiastočne protirečivé, - aj klonazepam. Antineoplastiká: cisplatina alebo doxorubicín.

Antituberkulotiká: rifampicín.

Bronchodilatanciá a antiastmatiká: teofylín, aminofylín.

Dermatologiká: izotretinoín.

Iné interakcie: prípravky rastlinného pôvodu obsahujúce ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).

Účinok Tegretolu na plazmatické hladiny súčasne používaných látok

Karbamazepín môže znížiť plazmatické hladiny alebo zoslabiť, prípadne až potlačiť účinok niektorých liečiv. Dávkovanie nasledujúcich liečiv sa musí prispôsobiť klinickým požiadavkám:

Analgetiká, antiflogistiká: buprenorfín, metadón, paracetamol, (dlhodobé užívanie karbamazepínu a paracetamolu (acetaminofenu) môže byť spojené s hepatotoxicitou) fenazón, tramadol.

Antibiotiká: doxycyklín, rifabutín.

Antikoagulanciá: perorálne antikoagulanciá (warfarín, fenprokumon, dikumarol a acenokumarol).

Antidepresíva: bupropión, citalopram, mianserín, nefazodón, sertralín, trazodón, tricyklické antidepresíva (napr. imipramín, amitriptylín, nortriptylín, klomipramín).

Antiemetiká: aprepitant.

Antiepileptiká: klobazam, klonazepam, etosuximid, felbamát, lamotrigín, oxkarbazepín, primidon, tiagabín, topiramát, kyselina valproová, zonisamid. Aby sa predišlo intoxikácii fenytoínom a subterapeutickým koncentráciám karbamazepínu, odporúča sa pred pridaním karbamezepínu úprava plazmatickej koncentrácie fenytoínu na 13 mikrogramov/ml. Sú k dispozícii zriedkavé hlásenia o zvýšení plazmatických hladín mefenytoínu.

Antimykotiká: itrakonazol, vorikonazol. U pacientov liečených vorikonazolom alebo itrakonazolom sa odporúča použitie iného antiepileptika.

Anthelmintiká: prazikvantel, albendazol.

Antineoplastiká: imatinib, cyklofosfamid, lapatinib, temsirolimus.

Antipsychotiká: klozapín, haloperidol a bromperidol, olanzapín, kvetiapín, risperidón, ziprasidón, aripiprazol, paliperidón.

Antivirotiká: inhibítory proteázy na liečbu HIV (napr. indinavir, ritonavir, sakvinavir).

Anxiolytiká: alprazolam, midazolam.

Bronchodilatanciá a antiastmatiká: teofylín.

Liečivá kardiovaskulárneho systému: blokátory kalciového kanála (dihydropyridínová skupina, napr. felodipín), digoxín, simvastatín, atorvastatín, lovastatín, cerivastatín, ivabradín.

Kontraceptíva: hormonálne kontraceptíva (je potrebné uvážiť alternatívne metódy antikoncepcie).

Kortikosteroidy: prednizolón, dexametazón.

Liečivá používane pri erektilnej dysfunkcii: tadalafil.

Imunosupresíva: cyklosporín, everolimus, takrolimus, sirolimus.

Hormóny štítnej žľazy: levotyroxín.

Iné liekové interakcie: lieky obsahujúce estrogény a/alebo gestagény.

Kombinácie, ktoré je potrebné osobitne zohľadniť

Sú správy o zvýšení toxicity karbamazepínu pri súčasnom užívaní karbamazepínu a levetiracetamu.

Sú správy o zvýšení hepatotoxicity izoniazidu pri súčasnom užívaní karbamazepínu a izoniazidu.

Kombinované použitie karbamazepínu a lítia alebo metoklopramidu, prípadne karbamazepínu a neuroleptík (haloperidolu, tioridazínu) môže mať za následok zosilnenie neurologických nežiaducich reakcií (pri druhej uvedenej kombinácii dokonca aj pri „terapeutických plazmatických hladinách“).

Súčasná liečba Tegretolom a niektorými diuretikami (napr. hydrochlorotiazidom, furosemidom) môže viesť k symptomatickej hyponatriémii.

Karbamazepín môže antagonizovať účinky nedepolarizujúcich myorelaxancií (napr. pankurónia). Ich dávkovanie je možno potrebné zvýšiť a pacientov je potrebné starostlivo sledovať vzhľadom na rýchlejší ústup neuromuskulárnej blokády, než aký sa očakáva.

Karbamazepín môže, tak ako aj iné psychoaktívne liečivá, znižovať znášanlivosť alkoholu. Preto sa odporúča, aby pacient nepožíval alkoholické nápoje.

Interferencia so sérologickými testami

Karbamazepín môže kvôli interferencii zapríčiniť falošne pozitívne výsledky koncentrácii perfenazínu pri HPLC analýze.

Karbamazepín a 10,11-epoxid metabolit môžu zapríčiniť falošne pozitívne výsledky koncentrácie tricyklických antidepresív pri metóde imunoanalýzy využívajúcej fluorescenčnú polarizáciu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Je známe, že deti matiek s epilepsiou sú viac náchylné na vývojové chyby vrátane malformácií. Hoci chýbajú jednoznačné dôkazy z kontrolovaných štúdií s karbamazepínom ako monoterapiou, v súvislosti s používaním Tegretolu sa zaznamenali vývojové chyby a malformácie vrátane spina bifida, ako aj iné vrodené anomálie, napr. kraniofaciálne chyby, kardiovaskulárne malformácie, hypospádie a anomálie postihujúce rôzne orgánové systémy. Na základe údajov z tehotenského registra v Severnej Amerike bola miera kongenitálnych malformácii definovaných ako štrukturálne abnormality chirurgického, medicínskeho alebo kozmetického významu diagnostikovaných do 12 týždňov po pôrode u matiek užívajúcich v prvom trimestri karbamazepín v monoterapii 3,0 % (95 % IS 2,1 až 4,2 %) a 1,1 % (95 % IS 0,35 až 2,5 %) u matiek neužívajúcich počas tehotenstva žiadne antiepileptiká (relatívne riziko 2,7, 95 % IS 1,1 až 7,0).

Vzhľadom na tieto údaje:

• Pri liečbe gravidných žien s epilepsiou sa má postupovať zvlášť opatrne,

• Ak ženy užívajúce Tegretol otehotnejú alebo plánujú otehotnieť, alebo ak sa problém začatia liečby Tegretolom vyskytne počas gravidity, očakávaný prínos lieku sa musí starostlivo zvážiť vzhľadom na možné riziká, predovšetkým v prvých troch mesiacoch gravidity,

• Ženám v plodnom veku sa má Tegretol predpisovať ako monoterapia vždy, keď je to možné, pretože incidencia vrodených chýb u detí žien, ktoré sú liečené kombináciou antiepileptík, je vyššia ako u detí matiek, ktoré dostávali jednotlivé lieky ako monoterapiu. Riziko malformácií po expozícii karbamazepínu v rámci polyterapie sa líši v závislosti od typu použitých liekov a môže byť vyššie pri polyterapii zahŕňajúcej valproát.

• Majú sa podávať najnižšie účinné dávky a odporúča sa monitorovanie plazmatických hladín. Pokiaľ je dosiahnutá kontrola záchvatov, plazmatické koncentrácie možno udržiavať na dolnej hranici terapeutických dávok v rozsahu 4 až 12 mikrogramov/ml. Údaje naznačujú, že riziko malformácii pri karbamazepíne môže byť závislé od dávky, t.j. pri dávke < 400 mg denne bola miera malformácii nižšia, ako pri vyšších dávkach karbamazepínu.,

• Pacientky je potrebné upozorniť na možnosť zvýšeného rizika malformácií a má sa im umožniť antenatálny skríning,

• Účinná antiepileptická liečba sa počas gravidity nesmie prerušiť, pretože zhoršenie ochorenia poškodzuje matku aj plod.

Monitorovanie a prevencia

Je známe, že v gravidite sa vyskytuje nedostatok kyseliny listovej. Sú správy o zhoršení nedostatku kyseliny listovej antiepileptikami. Tento nedostatok môže prispievať k zvýšenej incidencii vrodených chýb u detí žien s epilepsiou, ktoré sa liečia. Preto sa odporúča suplementácia kyseliny listovej pred a počas gravidity.

Novorodenec

Aby sa zabránilo poruchám koagulácie u detí žien s epilepsiou, odporúča sa tiež podávanie vitamínu K₁ matkám v posledných týždňoch gravidity, ako aj novorodencom.

Niekoľko prípadov epileptických záchvatov a/alebo útlmu dýchania u novorodencov sa spájalo s užívaním Tegretolu a súčasne iných antikonvulzív matkami. V súvislosti s užívaním Tegretolu matkami sa u novorodencov zaznamenalo aj niekoľko prípadov vracania, hnačky a/alebo zníženého príjmu potravy. Tieto reakcie môžu predstavovať novorodenecký abstinenčný syndróm.

Ženy v reprodukčnom veku a antikoncepčné metódy

Z dôvodu enzýmovej indukcie môže Tegretol spôsobiť terapeutické zlyhanie perorálnych kontraceptív s obsahom estrogénu a/alebo progesterónu. Pri liečbe Tegretolom sa ženám v reprodukčnom odporúča použitie inej metódy antikoncepcie.

Laktácia

Karbamazepín prestupuje do materského mlieka (asi 25 až 60 % koncentrácií v plazme). Prínos dojčenia sa má zvážiť vzhľadom na malú možnosť nežiaducich účinkov u dojčaťa. Matky užívajúce Tegretol môžu dojčiť za predpokladu, že u dojčaťa sa sledujú prípadné nežiaduce reakcie (napr. výrazná ospalosť, alergické kožné reakcie). U novorodencov expononovaných karbamazepínu počas tehotenstva a/alebo dojčenia boli zaznamenané prípady cholestatickej hepatitídy. U dojčiat matiek liečených karbamazepínom sa musia starostlivo sledovať nežiaduce hepatobiliárne účinky.

Fertilita

Vyskytli sa veľmi zriedkavé hlásenia o zhoršenej fertilite mužov a/alebo poruchách spermatogenézy.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Schopnosť pacienta reagovať môžu zhoršiť závraty alebo ospalosť, ktoré vyvoláva Tegretol zvlášť na začiatku liečby alebo v súvislosti s úpravou dávkovania. Preto pacienti majú byť primerane opatrní pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Hlavne na začiatku liečby Tegretolom, alebo ak je začiatočná dávka príliš vysoká, alebo pri liečbe starších pacientov sa niektoré typy nežiaducich reakcií vyskytujú veľmi často alebo často, napr. nežiaduce reakcie CNS (závraty, bolesť hlavy, ataxia, ospalosť, únava, diplopia), gastrointestinálne poruchy (nauzea, vracanie) a alergické kožné reakcie.

Nežiaduce reakcie závislé od dávky zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých dní buď spontánne, alebo po dočasnom znížení dávky. Vznik nežiaducich reakcií CNS môže byť prejavom relatívneho predávkovania alebo významného kolísania hladín v plazme. V takýchto prípadoch sa odporúča monitorovať plazmatické hladiny.

Nežiaduce reakcie na liek z klinických skúšaní (tabuľka 1) sú uvedené podľa triedy orgánových systémov podľa databázy MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie na liek zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé. V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie na liek zoradené podľa klesajúcej závažnosti. Skupiny frekvencií sú rozdelené podľa konvencie CIOMS III do nasledujúcich skupín: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až < 1/10); menej časté (1/1000 až < 1/100); zriedkavé (1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie na liek

Poruchy krvi a lymfatického systému
	Veľmi časté:	Leukopénia.
	Časté:	Trombocytopénia, eozinofília.
	Zriedkavé:	Leukocytóza, lymfadenopatia.
	Veľmi zriedkavé:	Agranulocytóza, aplastická anémia, pancytopénia, čistá aplázia erytrocytov, anémia, megaloblastická anémia, retikulocytóza, hemolytická anémia.
Poruchy imunitného systému
	Zriedkavé:	Oneskorené multiorgánové reakcie z precitlivenosti s horúčkou, exantémom, vaskulitídou, lymfadenopatiou, poruchami pripomínajúcimi lymfóm, artralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, hepatosplenomegáliou, abnormálnymi testami funkcie pečene a syndrómom miznúcich žlčovodov (deštrukcia a vymiznutie intrahepatálnych žlčovodov), vyskytujúce sa v rôznych kombináciách. Môžu byť postihnuté aj iné orgány (napr. pľúca, obličky, pankreas, myokard, hrubé črevo).
	Veľmi zriedkavé:	Anafylaktické reakcie, angioedém, hypogamaglobulinémia.
Poruchy endokrinného systému
	Časté:	Edém, retencia tekutiny, zvýšenie hmotnosti, hyponatriémia a zníženie osmolality plazmy následkom účinku podobnému ako pri ADH, ktorý v zriedkavých prípadoch má za následok intoxikáciu vodou sprevádzanú letargiou, vracaním, bolesťou hlavy, stavom zmätenosti a neurologickými poruchami.
	Veľmi zriedkavé:	Galaktorea, gynekomastia.
Poruchy metabolizmu a výživy
Zriedkavé: Nedostatok kyseliny listovej, znížená chuť do jedla.
Veľmi zriedkavé: Porphyria acuta (porphyria intermittens, porphyria variegata), Porphyria non-acuta (porphyria cutanea tarda).
Psychické poruchy
	Zriedkavé:	Halucinácie (zrakové alebo sluchové), depresia, agresivita, agitovanosť, nepokoj, stavy zmätenosti.
	Veľmi zriedkavé:	Aktivácia psychóz.
Poruchy nervového systému
	Veľmi časté:	Ataxia, závraty, ospalosť.
	Časté:	Diplopia, bolesť hlavy.
	Menej časté:	Abnormálne mimovoľné pohyby (napr. tremor, asterixis, dystónia, tiky), nystagmus.
	Zriedkavé:	Dyskinéza, okohybné poruchy, poruchy reči (napr. dyzartria, splývanie slov), choreoatetotické poruchy, periférna neuropatia, parestézie, paréza.
	Veľmi zriedkavé:	Neuroleptický malígny syndróm,aseptická meningitída s myoklonom a periférnou parestéziou, poruchy chuti.
Poruchy oka
	Časté:	Poruchy akomodácie (napr. neostré videnie).
	Veľmi zriedkavé:	Opacity šošovky, konjunktivitída, zvýšenie vnútroočného tlaku.
Poruchy ucha a labyrintu
	Veľmi zriedkavé:	Poruchy sluchu, napr. tinnitus, hyperakúzia, hypoakúzia, zmena vnímania výšky tónov.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
	Zriedkavé:	Poruchy srdcového vedenia.
	Veľmi zriedkavé:	Arytmia, atrioventrikulárna blokáda so synkopou, bradykardia, kongestívne zlyhanie srdca, zhoršenie ochorenia koronárnych tepien.
Poruchy ciev
Zriedkavé: Hypertenzia alebo hypotenzia.
Veľmi zriedkavé: Obehový kolaps, embólia (napr. pľúcna embólia), tromboflebitída.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
	Veľmi zriedkavé:	Pľúcne reakcie z precitlivenosti prejavujúce sa napr. horúčkou, dyspnoe, pneumonitídou alebo pneumóniou.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	Veľmi časté:	Vracanie, nauzea,.
	Časté:	Suchosť v ústach.
	Menej časté:	Hnačka, zápcha.
	Zriedkavé:	Bolesť brucha.
	Veľmi zriedkavé:	Pankreatitída, glositída, stomatitída.
Poruchy pečene a žlčových ciest
	Zriedkavé:	Cholestatická, parenchymálna (hepatocelulárna) alebo zmiešaná forma hepatitídy, syndróm miznúcich žlčovodov, žltačka.
	Veľmi zriedkavé:	Zlyhanie pečene Granulomatózne ochorenie pečene.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	Veľmi časté:	Urtikária, ktorá môže byť závažná, alergická dermatitída.
	Menej časté:	Exfoliatívna dermatitída.
	Zriedkavé:	Systémový lupus erythematosus, pruritus.
	Veľmi zriedkavé:	Stevensov-Johnsonov syndróm*, toxická epidermálna nekrolýza, reakcie z fotosenzitivity, multiformný erytém, nodózny erytém, poruchy pigmentácie, purpura, akné, zvýšené potenie, alopécia, hirzutizmus.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	Zriedkavé	Svalová slabosť.
	Veľmi zriedkavé:	Poruchy kostného metabolizmu (zníženie vápnika a 25-hydroxykalciferolu v plazme) vedúce k osteomalácii/osteoporóze, artralgia, myalgia, svalové kŕče.
Poruchy obličiek a močových ciest
	Veľmi zriedkavé:	Tubulointersticiálna nefritída, zlyhanie obličiek, poruchy funkcie obličiek (napr. albuminúria, hematúria, oligúria a zvýšenie hladín dusíka močoviny v krvi/azotémia), retencia moču, časté močenie.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
	Veľmi zriedkavé:	Sexuálne poruchy/erektylná dysfunkcia, abnormálna spermatogenéza (so zníženým počtom a/alebo pohyblivosťou spermií).
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Veľmi časté: Únava
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
	Veľm časté: Časté:	Zvýšenie gamaglutamyltransferázy (následkom indukcie pečeňových enzýmov), ktoré zvyčajne nie je klinicky významné. Zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi.
	Menej časté:	Zvýšenie aminotransferáz.
	Veľmi zriedkavé:	Zvýšený vnútroočný tlak, zvýšený cholesterol v krvi, zvýšene hladiny HDL, zvýšenie triglyceridov v krvi, abnormálne výsledky funkčných testov štítnej žľazy – znížený L-tyroxín (voľný tyroxín, tyroxín, trijódtyronín) a zvýšená hladina TSH, zvyčajne bez klinických príznakov, zvýšenie prolaktínu v krvi.

*V niektorých krajinách Ázie hlásený aj ako zriedkavý. Pozri aj časť 4.4.

Dodatočné nežiaduce reakcie na liek zo spontánnych hlásení (frekvencia neznáma)

Nasledujúce nežiaduce reakcie na liek pochádzajú zo spontánnych hlásení a prípadov z literatúry na základe skúseností s Tegretolom po jeho uvedení na trh. Keďže uvedené reakcie sú hlásené na dobrovoľnej báze z populácie neurčitej veľkosti, nie je možné hodnoverne odhadnúť ich frekvenciu, ktorá sa preto uvádza ako nezmáma. Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa tried orgánových systémov konvencie MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvádzané podľa klesajúcej závažnosti.

Infekcie a nákazy

Reaktivácia infekcie humánneho herpesvírusu 6.

Poruchy krvi a lymfatického systemu

Zlyhanie kostnej drene.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Kolitída.

Poruchy nervového systému

Útlm, zhoršenie pamäti.

Poruchy imunitného systému:

Lieková vyrážkaseozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Akútna generalizovanáexantematózna pustulóza (AGEP), lišajníková keratóza, onychomadéza.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zlomeniny.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Znížená hustota kostí.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky a prejavy

Vyskytujúce sa príznaky a prejavy predávkovania zvyčajne postihujú centrálny nervový, kardiovaskulárny a respiračný systém a nežiaduce reakcie uvedené v časti 4.8.

Centrálny nervový systém

Útlm CNS: dezorientácia, poruchy vedomia, somnolencia, agitovanosť, halucinácie, kóma, neostré videnie, splývanie slov, dyzartria, nystagmus, ataxia, dyskinéza, spočiatku hyperreflexia, neskôr hyporeflexia, kŕče, psychomotorické poruchy, myoklónia, hypotermia, mydriáza.

Respiračný systém

Útlm dýchania, edém pľúc.

Kardiovaskulárny systém

Tachykardia, hypotenzia, niekedy hypertenzia, poruchy srdcového vedenia s rozšírením komplexu QRS, synkopa spojená so zastavením srdca.

Gastrointestinálny systém

Vracanie, spomalené vyprázdňovanie žalúdka, znížená motilita čriev.

Kostrovosvalový systém

Zaznamenali sa prípady rabdomyolýzy spojenej s karbamazepínovou toxicitou.

Funkcia obličiek

Retencia moču, oligúria alebo anúria, retencia tekutiny, intoxikácia vodou následkom účinku karbamazepínu podobnému ako pri ADH.

Laboratórne nálezy

Hyponatriémia, možná je metabolická acidóza a hyperglykémia, zvýšenie svalovej kreatínfosfokinázy.

Liečba

Nie je špecifické antidotum.

O postupe liečby sa má spočiatku rozhodnúť na základe klinického stavu pacienta; je potrebná hospitalizácia. Stanovenie hladiny v plazme, aby sa potvrdila otrava karbamazepínom a zistila sa miera predávkovania.

Vyprázdnenie žalúdka, výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia. Spomalené vyprázdňovanie žalúdka môže mať za následok spomalenú absorpciu, ktorá vedie k relapsu počas zotavovania sa z intoxikácie. Podporná liečba na jednotke intenzívnej starostlivosti s monitorovaním činnosti srdca a starostlivým vyrovnávaním porúch rovnováhy elektrolytov.

Osobitné odporúčania

Odporúčala sa hemoperfúzia cez aktívne uhlie.

Relaps a zhoršenie symptomatológie pre spomalenú absorpciu možno očakávať na 2. a 3. deň po predávkovaní.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptická, neurotropná a psychotropná látka, ATC kód: N03AF01.

Dibenzazepínový derivát.

Ako antiepileptikum má nasledujúce spektrum účinku: parciálne záchvaty (simplexné a komplexné) so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej; generalizované tonicko-klonické záchvaty, ako aj kombinácie týchto typov záchvatov.

V klinických štúdiách, v ktorých sa Tegretol podával ako monoterapia pacientom s epilepsiou, predovšetkým deťom a adolescentom, sa zaznamenali jeho psychotropné účinky vrátane pozitívneho ovplyvnenia symptómov úzkosti a depresie, ako aj zníženia podráždenosti a agresivity. Pokiaľ ide o kognitívne a psychomotorické výkony, v niektorých štúdiách boli hlásené nejednoznačné alebo negatívne účinky, ktoré záviseli aj od podaných dávok. V iných štúdiách sa pozoroval pozitívny účinok na pozornosť, kognitívne výkony/pamäť.

Ako neurotropná látka je Tegretol klinicky účinný pri celom rade neurologických ochorení, napr. zabraňuje paroxyzmálnym záchvatom bolesti pri idiopatickej a sekundárnej neuralgii trojklaného nervu; okrem toho sa používa na zmiernenie neurogénnej bolesti pri rôznych ochoreniach vrátane tabes dorsalis, poúrazovej parestézie a postherpetickej neuralgie; pri alkoholickom abstinenčnom syndróme zvyšuje znížený prah kŕčov a zmierňuje abstinenčné symptómy (napr. hyperexcitabilitu, tremor, neistotu pri chôdzi); pri diabetes insipidus centralis zmenšuje objem moču a zmierňuje pocit smädu.

Ako psychotropná látka preukázal Tegretol klinickú účinnosť pri afektívnych poruchách, t.j. ako liečba akútnej mánie, ako aj pri udržiavacej liečbe (manicko-depresívnych) bipolárnych afektívnych porúch, keď sa podával buď ako monoterapia, alebo v kombinácii s neuroleptikami, antidepresívami alebo lítiom, pri agitovaných schizoafektívnych poruchách a agitovanej mánii v kombinácii s inými neuroleptikami a pri rýchlo cyklujúcich epizódach.

Mechanizmus účinku karbamazepínu, liečiva Tegretolu, je len čiastočne vysvetlený. Karbamazepín stabilizuje nadmerne excitované nervové membrány, bráni opakovaným neuronálnym výbojom a obmedzuje šírenie excitačných impulzov na synapsách. Možno predpokladať, že bránenie opakovaným výbojom akčných potenciálov závislých od sodíka na depolarizovaných neurónoch prostredníctvom blokády sodíkových kanálov závislej od použitia a napätia môže byť jeho hlavným mechanizmom účinku.

Zatiaľ čo jeho antiepileptické účinky možno vysvetliť predovšetkým znížením uvoľňovania glutamátu a stabilizáciou membrán neurónov, tlmivý účinok na premenu dopamínu a noradrenalínu môže byť zodpovedný za antimanické vlastnosti karbamazepínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Priemerné maximálne plazmatické koncentrácie karbamazepínu po podaní sirupu sa dosiahnu za 2 hodiny. Pokiaľ ide o absorbované množstvo liečiva, nie je medzi perorálnymi liekovými formami klinicky významný rozdiel. Po jednorazovej perorálnej dávke 400 mg karbamazepínu (tablety) je priemerná maximálna koncentrácia nezmeneného karbamazepínu v plazme približne 4,5 g/ml.

Rovnovážne plazmatické koncentrácie karbamazepínu sa dosiahnu za 1 až 2 týždne, čo závisí individuálne od autoindukcie karbamazepínom a heteroindukcie inými liečivami indukujúcimi enzýmy, ako aj od stavu pred liečbou, dávkovania a trvania liečby.

Rovnovážne plazmatické koncentrácie karbamazepínu, ktoré sa považujú za „terapeutické rozmedzie“, sa medzi jednotlivcami značne líšia: u väčšiny pacientov sa zaznamenalo rozmedzie 4 až 12 g/ml, čo zodpovedá 17 až 50 mol/l. Koncentrácie karbamazepín-10,11-epoxidu (farmakologicky aktívneho metabolitu): asi 30 % hladín karbamazepínu.

Jedlo nemá významný vplyv na rýchlosť a rozsah absorpcie, a to bez ohľadu na liekovú formu Tegretolu.

Distribúcia

Ak sa predpokladá úplná absorpcia karbamazepínu, zdanlivý distribučný objem je v rozmedzí 0,8 až 1,9 l/kg.

Karbamazepín prechádza cez placentárnu bariéru.

Na bielkoviny séra sa viaže 70 až 80 % karbamazepínu. Koncentrácia nezmenenej látky v mozgovomiechovom moku a slinách zodpovedá podielu v plazme, ktorý nie je viazaný na bielkoviny (20 až 30 %). Zistilo sa, že koncentrácie v materskom mlieku sa rovnajú 25 až

60 % zodpovedajúcich hladín v plazme.

Biotransformácia

Karbamazepín sa metabolizuje v pečeni, kde najvýznamnejšia je epoxidová dráha biotransformácie, ktorou vznikajú ako hlavné metabolity 10,11-transdiolový derivát a jeho glukuronid. Cytochróm P-450 3A4 sa identifikoval ako najdôležitejšia izoforma, ktorá je zodpovedná za vznik farmakologicky aktívneho karbamazepín-10,11-epoxidu z karbamazepínu. Humánna mikrozomálna epoxidhydroláza sa identifikovala ako enzým zodpovedný za tvorbu 10,11-transdiolového derivátu z karbamazepín -10,11-epoxidu.

9-hydroxymetyl-10-karbamoylakridan je vedľajší metabolit, ktorý súvisí s touto dráhou. Po jednorazovom perorálnom podaní karbamazepínu sa asi 30 % dávky objaví v moči ako konečné produkty epoxidovej dráhy. Ďalšie dôležité biotransformačné dráhy karbamazepínu vedú k vzniku rôznych monohydroxylovaných zlúčenín, ako aj N-glukuronidu karbamazepínu vyprodukovaného UGT2B7.

Eliminácia

Polčas eliminácie nezmeneného karbamazepínu po jednorazovej perorálnej dávke je priemerne asi 36 hodín, zatiaľ čo po opakovanom podávaní je to v závislosti od trvania liečby priemerne len 16 až 24 hodín (autoindukcia monooxygenázového enzýmového systému v pečeni). U pacientov, ktorí súčasne dostávajú iné lieky indukujúce pečeňové enzýmy (napr. fenytoín, fenobarbital), sa zistili priemerné hodnoty polčasu 9 až 10 hodín.

Priemerný polčas eliminácie 10,11-epoxidového metabolitu z plazmy po jednorazových perorálnych dávkach samotného epoxidu je asi 6 hodín.

Po podaní jednorazovej perorálnej dávky 400 mg karbamazepínu sa 72 % vylúči močom a 28 % stolicou. V moči sa asi 2 % dávky nachádzajú ako nezmenená látka a asi 1 % ako farmakologicky aktívny 10,11-epoxidový metabolit.

Osobitné populácie

Deti

Pre zvýšenú elimináciu karbamazepínu môžu deti potrebovať vyššie dávky karbamazepínu (v mg/kg) ako dospelí.

Starší ľudia

Nie sú dôkazy o zmenenej farmakokinetike karbamazepínu u starších pacientov v porovnaní s mladými dospelými.

Pacienti so zhoršenou funkciou pečene alebo obličiek

Nie sú dostupné údaje o farmakokinetike karbamazepínu u pacientov so zhoršenou funkciou pečene alebo obličiek.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po jednorazovom a opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Pre nedostatočné štúdie na zvieratách však nemožno u ľudí vylúčiť teratogénny účinok karbamazepínu.

Karcinogenita

U potkanov, ktorým sa podával karbamazepín počas 2 rokov, bol u samičiek zvýšený výskyt hepatocelulárnych tumorov a benígnych tumorov semenníkov u samcov. Významnosť týchto zistení pre použitie karbamazepínu u ľudí zatiaľ nebola potvrdená.

Genotoxicita

Výsledky štandardných štúdií mutagenity na baktériách a cicavcoch nepreukázali genotoxické vlastnosti karbamazepínu.

Reprodukčná toxicita

Hromadné údaje z rôznych štúdii u myší, potkanov a zajacov naznačujú, že karbamazepín má žiadny alebo len malý teratogénny potenciál pri dávkach relevantných pre ľudí. Štúdie na zvieratách však boli nedostatočné pre vylúčenie teratogénneho účinku karbamazepínu u ľudí. V reprodukčnej štúdii u potkanov bolo u dojčených mláďat preukázané zníženie prírastku hmotnosti pri materských dávkach 192 mg/kg/deň.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Cellulosum dispersum RC 581, aroma sacchari tosti, methylparabenum, propylparabenum, hydroxyethylcellulosum, propylenglycolum, macrogoli 400 stearas, saccharinum natricum, acidum sorbicum, sorbitoli solutio, aqua purificata

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Fľaška z hnedého skla, PE bezpečnostný uzáver, škatuľka, písomná informácia pre používateľov

100 ml alebo 250 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

6.7 Informácia pre zdravotníckych pracovníkov

Ak sa má vykonať test na prítomnosť alely HLA-B*1502, odporúča sa použiť „HLA-B*1502 genotyping“ s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Test je pozitívny, ak sa zistí jedna alebo dve alely HLA-B*1502, a negatívny, ak sa nezistia žiadne alely HLA-B*1502.Podobne,aksa má vykonať test na prítomnosť alely HLA-A*3101, odporúča sa použiť „HLA-A*3101 genotyping“ s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Test je pozitívny, ak sa zistí jedna alebo dve alely HLA-A*3101, a negatívny, ak sa nezistia žiadne alely HLA-A*3101.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis s.r.o., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

21/0129/93-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30.11.1993

Dátum predĺženia registrácie: 9.2.02007 - bez časového obmedzenia

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2013