Príbalový leták
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/07697-Z1B
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/07698-Z1B
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2013/04624-Z1A
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/04143-ZIA
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/07696-ZIB
Písomná informácia pre používateľa
Telmisartan ratiopharm®40 mg
Telmisartan ratiopharm®80 mg
Tablety
telmisartan
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
-
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
-
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
-
Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.
-
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Telmisartan ratiopharm a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Telmisartan ratiopharm
3. Ako užívať Telmisartan ratiopharm
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Telmisartan ratiopharm
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Telmisartan ratiopharm a na čo sa používa
Telmisartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptorov angiotenzínu II. Angiotenzín II je látka, ktorú vytvára telo a ktorá zužuje krvné cievy a spôsobuje zvýšenie krvného tlaku. Telmisartan blokuje účinok angiotenzínu II tak, že sa krvné cievy uvoľnia a krvný tlak sa zníži.
Telmisartan sa používa na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného tlaku) u dospelých. ‘Esenciálny’ znamená, že vysoký krvný tlak nie je spôsobený žiadnym iným stavom.
Ak sa vysoký krvný tlak nelieči, môže poškodiť krvné cievy vo viacerých orgánoch, čo môže niekedy viesť k srdcovému infarktu, zlyhaniu srdca alebo obličiek, náhlej cievnej mozgovej príhode alebo oslepnutiu. Pred výskytom poškodenia zvyčajne nie sú žiadne príznaky vysokého krvného tlaku. Preto je dôležité pravidelné meranie krvného tlaku, aby sa zistilo, či je alebo nie je v normálnom rozsahu.
Telmisartansa tiež používa na zníženie srdcovo-cievnych príhod (ako je srdcový záchvat alebo cievna mozgová príhoda) u dospelých, ktorí sú rizikoví z dôvodu zníženého alebo zablokovaného zásobovania srdca alebo nôh krvou, mali cievnu mozgovú príhodu alebo majú vysoké riziko diabetu (cukrovky). Lekár vám môže povedať, že máte vysoké riziko takýchto príhod.
2. Čo potrebujete vedieť predtým, akoužijete Telmisartan ratiopharm
Neužívajte Telmisartan ratiopharm
-
ak ste alergický na telmisartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).
-
ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace. (Je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Telmisartanu ratiopharm aj na začiatku tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo.)
-
ak trpíte ťažkým ochorením pečene ako je cholestáza alebo obštrukciou žlčových ciest (problémy s odtokom žlče z pečene a žlčníka) alebo iným závažným ochorením pečene.
-
ak máte cukrovku alebo poškodenú funkciu obličiek a liečite sa Rasilezom.
Ak spozorujete niektorý z uvedených príznakov, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi skôr
ako začnete užívaťTelmisartan ratiopharm.
Upozornenia a opatrenia
Obráťte sa na svojho lekára, ak trpíte alebo sa niekedy u vás vyskytol niektorý z nasledujúcich stavov alebo ochorení:
-
ochorenie obličiek alebo transplantácia obličky,
-
stenóza renálnej artérie (zúženie krvných ciev v jednej alebo oboch obličkách),
-
ochorenie pečene,
-
srdcové ťažkosti,
-
zvýšená hladina aldosterónu (zadržiavanie vody a solí v tele spolu s nerovnováhou rôznych minerálov v krvi),
-
nízky krvný tlak (hypotenzia), pravdepodobne sa môže vyskytnúť, keď ste dehydrovaní (nadmerná strata vody z tela) alebo máte nedostatok soli kvôli diuretickej liečbe (lieky na odvodnenie), diéte s nízkym obsahom soli, hnačke alebo vracaniu,
-
zvýšené hladiny draslíka v krvi,
-
cukrovka.
Povedzte svojmu lekárovi, predtým ako začnete užívať Telmisartan ratiopharm:
-
ak užívate Rasilez, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku,
-
ak užívate digoxín.
Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Neodporúča sa užívať Telmisartan ratiopharm na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože ak sa používa v tomto štádiu tehotenstva, môže vášmu dieťaťu spôsobiť závažné poškodenie (pozri časť Tehotenstvo).
O užívaní Telmisartanu ratiopharmmusíte informovať svojho lekára, ak máte naplánovanú operáciu alebo vám má byť podaná anestézia (narkóza).
Telmisartan ratiopharmmôže mať nižšiu účinnosť pri znižovaní krvného tlaku u černošských pacientov.
Deti a dospievajúci
Užívanie Telmisartanu ratiopharm sa deťom a mladistvým mladším ako 18 rokov neodporúča.
Iné lieky a Telmisartan ratiopharm
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Váš lekár bude možno chcieť zmeniť dávkovanie ostatných liekov alebo urobiť iné opatrenia.
V niektorých prípadoch možno budete musieť prestať užívať niektoré lieky. Týka sa to najmä nasledujúcich liekov, ak sa užívajú súbežne s Telmisartanom ratiopharm:
-
lieky s obsahom lítia na liečbu niektorých typov depresie,
-
lieky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka v krvi, ako sú náhrady solí obsahujúce draslík, draslík šetriace diuretiká (niektoré lieky na odvodnenie), ACE inhibítory, antagonisty receptora angiotenzínu II, NSAID (nesteroidné protizápalové lieky, ako napr. aspirín alebo ibuprofén), heparín, imunosupresíva (napr. cyklosporín alebo takrolimus) a antibiotikum trimetoprim,
-
diuretiká (lieky na odvodnenie), najmä ak sa užívajú vo vysokých dávkach spolu s Telmisartanom ratiopharm, môžu viesť k výrazným stratám vody z tela a zníženiu tlaku krvi (hypotenzii).
-
Rasilez, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku.
-
digoxín.
Účinok Telmisartanu ratiopharm sa môže znížiť, ak užívate NSAID (nesteroidné protizápalové lieky, ako napr. aspirín alebo ibuprofén) alebo kortikoidy.
Telmisartan ratiopharm môže zvýšiť krvný tlak tak, že zníži účinok iných liekov, ktoré sa užívajú na liečbu vysokého krvného tlaku alebo liekov s potenciálom znižovať krvný tlak (napr. baklofén, amifostín).
Okrem toho sa môže nízky krvný tlak zhoršiť alkoholom, barbiturátmi, narkotikami alebo antidepresívami. Môžete ho spozorovať ako závrat pri vstávaní. Ak potrebujete upraviť dávku vášho iného lieku, ktorý užívate s Telmisartanom ratiopharm, poraďte sa so svojím lekárom.
Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo
Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete byť tehotná), musíte to povedať svojmu lekárovi. Lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Telmisartanu ratiopharm pred otehotnením alebo čo najskôr ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám, aby ste užívali iný liek namiesto Telmisartanu ratiopharm. Telmisartan ratiopharm sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože to môže spôsobiť závažné poškodenie vášmu dieťaťu, ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva.
Dojčenie
Povedzte svojmu lekárovi, že dojčíte alebo začínate dojčiť. Telmisartan ratiopharm sa neodporúča pre matky, ktoré dojčia, ale ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať inú liečbu, najmä ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Niektorí ľudia pociťujú závraty alebo únavu, keď užívajú Telmisartan ratiopharm. Ak máte závraty alebo ste unavený, neveďte vozidlá ani neobsluhujte stroje.
Telmisartan ratiopharm obsahuje sorbitol
Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára, skôr než začnete užívať Telmisartan ratiopharm.
3. Ako užívať Telmisartan ratiopharm
Vždy užívajte Telmisartan ratiopharm presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Odporúčaná dávka Telmisartanu ratiopharm je jedna tableta denne. Pokúste sa užívať tablety každý deň v rovnakom čase.
Telmisartan ratiopharm môžete užívať s jedlom alebo bez neho. Tablety sa majú prehĺtať s malým množstvom vody alebo iným nealkoholickým nápojom. Dôležité je, aby ste Telmisartan ratiopharm užívali každý deň, až kým vám lekár nepovie inak. Ak máte pocit, že je účinok Telmisartanu ratiopharm príliš silný alebo príliš slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Na liečbu vysokého krvného tlaku je zvyčajná dávka Telmisartanu ratiopharm pre väčšinu pacientov jedna 40 mg tableta jedenkrát denne na kontrolu krvného tlaku počas 24 hodín.
Lekár vám však môže odporučiť nižšiu dávku 20 mg alebo vyššiu dávku 80 mg. Telmisartan ratiopharm sa tiež môže používať v kombinácii s diuretikami (liekmi na odvodnenie), ako je hydrochlorotiazid, pre ktorý sa potvrdilo, že má spolu s Telmisartanom ratiopharm prídavný účinok na zníženie krvného tlaku.
Na zníženie výskytu srdcovo-cievnych príhod je zvyčajná dávka Telmisartanu ratiopharm jedna 80 mg tableta jedenkrát denne. Na začiatku preventívnej liečby Telmisartanom ratiopharm sa má často sledovať krvný tlak.
Ak vaša pečeň nefunguje správne, zvyčajná dávka nemá prekročiť 40 mg raz denne.
Ak užijete viac Telmisartanu ratiopharm, ako máte
Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, ihneď kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo najbližšiu
pohotovosť.
Ak zabudnete užiť Telmisartan ratiopharm
Ak zabudnete užiť dávku, neznepokojujte sa. Užite dávku ihneď, ako si spomeniete a potom pokračujte v užívaní tak ako predtým. Ak neužijete svoju tabletu jeden deň, užite zvyčajnú normálnu dávku nasledujúci deň. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné a môžu si vyžadovať okamžitú lekársku starostlivosť:
Ak máte ktorýkoľvek z nasledovných príznakov, okamžite vyhľadajte svojho lekára:
Sepsa* (často nazývaná „otrava krvi“, je ťažká infekcia so zápalovou reakciou celého tela), náhly opuch kože a slizníc (angioedém); tieto vedľajšie účinky sú zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb), no extrémne závažné a pacienti majú ukončiť užívanie lieku a okamžite vyhľadať svojho lekára. Ak sa tieto účinky neliečia, môžu byť smrteľné.
Možné vedľajšie účinky Telmisartanu ratiopharm
Časté vedľajšie účinky(môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):
Nízky krvný tlak (hypotenzia) u pacientov, ktorí sa liečia na zníženie srdcovo-cievnych príhod.
Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):
Infekcie močových ciest, infekcie horných dýchacích ciest (napr. bolesť hrdla, zápal prínosových dutín, bežné prechladnutie), nedostatok červených krviniek (anémia), vysoké hladiny draslíka, ťažkosti pri zaspávaní, pocit smútku (depresia), mdloby (synkopa), pocit točenia (vertigo), pomalý srdcový tep (bradykardia), znížený krvný tlak (hypotenzia) u pacientov, ktorí sa liečia na vysoký tlak krvi, závrat pri postavení sa (ortostatickú hypotenzia), dýchavičnosť, kašeľ, bolesť brucha, hnačka, žalúdočné ťažkosti, nadúvanie, vracanie, svrbenie, zvýšené potenie, lieková vyrážka, bolesť chrbta, svalové kŕče, bolesť svalov (myalgia), obličkovú nedostatočnosť vrátane akútneho zlyhania obličiek, bolesť na hrudi, pocit slabosti a zvýšená hladina kreatinínu v krvi.
Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb):
Sepsa*(často nazývaná „otrava krvi”, je to ťažká infekcia so zápalovou reakciou celého tela, ktorá môže viesť ku smrti), zvýšenie niektorých bielych krviniek (eozinofília),nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia),závažná alergická reakcia (anafylaktická reakcia), alergické reakcie (ako vyrážka, svrbenie, sťažené dýchanie, chripot, opuch tváre alebo nízky tlak krvi), nízke hladiny cukru v krvi (u pacientov s cukrovkou), pocit úzkosti, ospalosť, poruchy videnia, búšenie srdca (tachykardia),sucho v ústach, žalúdočná nervozita, abnormálna funkcia pečene (tento vedľajší účinok sa pravdepodobnejšie vyskytne u japonských pacientov), náhly opuch kože a sliznice, ktorý môže viesť aj k smrti (angioedém, tiež so smrteľnými následkami), ekzém (kožné ochorenie), začervenanie pokožky, žihľavka (urtikária), závažná lieková vyrážka, bolesť kĺbov (artralgia), bolesť v končatinách, bolesť šliach, ochorenie podobné chrípke, znížený hemoglobín (krvný proteín), zvýšené hladiny kyseliny močovej, zvýšené pečeňové enzýmy alebo kreatínfosfokináza v krvi.
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky(môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb):
Progresívne jazvenie pľúcneho tkaniva (intersticiálne ochorenie pľúc)**.
* Udalosť sa môže vyskytnúť náhodne alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré nie sú v súčasnosti známe.
** Počas užívania telmisartanu sa zaznamenali prípady progresívneho jazvenia pľúcneho tkaniva. Avšak, nie je známe či to spôsobil telmisartan.
Hlásenie vedľajších účinkov
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.
Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať Telmisartan ratiopharm
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Neužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke, blistri a/alebo liekovke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
Liekovka
Čas použiteľnosti po prvom otvorení: 6 mesiacov.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom.Nepoužitý liek vráťte do lekárne.Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo Telmisartan ratiopharmobsahuje
Liečivo je telmisartan.
Telmisartan ratiopharm 40 mg: každá tableta obsahuje 40 mg telmisartanu.
Telmisartan ratiopharm 80 mg: každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu.
Ďalšie zložky sú:
manitol, meglumín, sorbitol (E420), povidón (K-90), hydroxid sodný, hypromelóza, magnéziumstearát.
Ako vyzerá Telmisartan ratiopharm a obsah balenia
Biele až takmer biele, podlhovasté tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.
Telmisartan ratiopharm 40 mg a Telmisartan ratiopharm 80 mg je dostupný v baleniach so 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 100 tabletami.
Liekovka (HDPE) s bielym uzáverom (PP)
Veľkosti balení:
100 tabliet
500 tabliet (len pre nemocničné účely)
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
ratiopharm GmbH, Graf-Arco-Strasse 3, 89079 Ulm, Nemecká spolková republika
Výrobca:
Merckle GmbH, Ludwig-Merckle-Strasse 3, 89143 Blaubeuren, Nemecká spolková republika
Teva Pharmaceutical Works Private Limited Company, Pallagi str. 13. H-4042, Debrecen, Maďarsko
Teva UK Limited, Brampton Road, Hampden Park, Eastbourne, BN22 9AG, Veľká Británia
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2014.
7
Súhrn údajov o lieku
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/07698-Z1B
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Telmisartan ratiopharm 40 mg
Telmisartan ratiopharm 80 mg
Tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Telmisartan ratiopharm 40 mg: každá tableta obsahuje 40 mg telmisartanu.
Telmisartan ratiopharm 80 mg: každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu.
Pomocné látky so známym účinkom:
Telmisartan ratiopharm 40 mg: každá tableta obsahuje 19,20 mg sorbitolu (E420).
Telmisartan ratiopharm 80 mg: každá tableta obsahuje 38,40 mg sorbitolu (E420).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tablety
Biele až takmer biele, podlhovasté tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.
Kardiovaskulárna prevencia
Redukcia kardiovaskulárnej morbidity u dospelých s:
-
manifestným aterotrombotickým kardiovaskulárnym ochorením (koronárne srdcové ochorenie, cievna mozgová príhoda alebo ochorenie periférnych tepien v anamnéze) alebo
-
diabetes mellitus typu 2 so zdokumentovaným poškodením cieľového orgánu.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Liečba esenciálnej hypertenzie:
Zvyčajná účinná dávka je 40 mg jedenkrát denne. Niektorým pacientom môže postačovať už denná dávka 20 mg. V prípadoch, kedy nie je cieľový krvný tlak dosiahnutý, sa môže dávka telmisartanu zvýšiť na maximum 80 mg jedenkrát denne. Prípadne sa môže telmisartan podávať v kombinácii s tiazidovými diuretikami ako napr. hydrochlorotiazidom, u ktorých sa ukázalo, že s telmisartanom majú doplňujúci účinok pri znižovaní krvného tlaku. Pri zvažovaní zvyšovania dávky treba mať na pamäti, že maximálny antihypertenzný účinok sa zvyčajne dosahuje za štyri až osem týždňov od začatia liečby (pozri časť 5.1).
Kardiovaskulárna prevencia:
Odporúčaná dávka je 80 mg jedenkrát denne. Nie je známe, či dávky nižšie ako 80 mg telmisartanu, sú účinné pri znižovaní kardiovaskulárnej morbidity.
Pri začatí liečby telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity sa odporúča pozorné sledovanie krvného tlaku a v prípade potreby môže byť nevyhnutné nastavenie liekov, ktoré znižujú krvný tlak.
Osobitné skupiny pacientov:
Pacienti s poškodením funkcie obličiek
U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo u hemodialyzovaných pacientov sú skúsenosti obmedzené. U týchto pacientov sa odporúča nižšia počiatočná dávka 20 mg (pozri časť 4.4). U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania.
U pacientov s poškodením funkcie obličiek je súbežné použitie telmisartanu s aliskirénom
kontraindikované (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).
Pacienti s poškodením funkcie pečene
U pacientov so závažným poškodením funkcie pečene je telmisartan kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
U pacientov s miernym až stredne závažným poškodením funkcie pečene nemá dávka prekročiť 40 mg jedenkrát denne (pozri časť 4.4).
Starší pacienti
U starších pacientov nie je potrebná úprava dávky.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Telmisartanu ratiopharm u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.
Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 5.1 a 5.2, ale nedajú sa urobiť žiadne odporúčania pre dávkovanie.
Spôsob podania
Tablety telmisartanu sa užívajú perorálne jedenkrátdenné a majú sa užívať s tekutinou, s jedlom alebo bez jedla.
4.3 Kontraindikácie
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
-
Biliárne obštrukčné poruchy.
-
Ťažké poškodenie funkcie pečene.
U pacientov s diabetom mellitus alebo s poškodením funkcie obličiek je súbežné použitie telmisartanu
s aliskirénom kontraindikované (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa nemá začínať počas tehotenstva. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, pacientky,
ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Keď sa diagnostikuje gravidita, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa má ihneď ukončiť, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).
Poškodenie funkcie pečene
Telmisartan sa nemá podávať pacientom s cholestázou, obštrukčnými žlčovými poruchami alebo ťažkým poškodením pečene (pozri časť 4.3), pretože telmisartan sa prevažne vylučuje žlčou. U týchto pacientov možno očakávať znížený hepatálny klírens telmisartanu. Telmisartan sa má u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene používať len opatrne.
Renovaskulárna hypertenzia
U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí sa liečia liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, je zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie.
Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličky
Keď sa telmisartan používa u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, odporúča sa pravidelné sledovanie hladín sérového draslíka a kreatinínu. Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním telmisartanu pacientom s nedávnou transplantáciou obličky.
Intravaskulárna hypovolémia
U pacientov, ktorí majú depléciu objemu a/alebo sodíka kvôli silnej diuretickej liečbe, diétnemu obmedzeniu soli, hnačke alebo vracaniu, sa môže najmä po prvej dávke vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Takéto stavy sa musia pred podávaním telmisartanu upraviť. Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má upraviť ešte pred podávaním telmisartanu.
Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému
U pacientov s diabetom mellitus alebo s poškodením funkcie obličiek je použitie telmisartanu
v kombinácii s aliskirénom kontraindikované (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).
Ako dôsledok inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u citlivých jedincov zaznamenané hypotenzia, synkopa, hyperkaliémia a zmeny v obličkových funkciách (vrátane akútneho zlyhania obličiek), obzvlášť ak sa kombinujú lieky, ktoré ovplyvňujú tento systém. Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pri podávaní telmisartanu s ďalšími blokátormi renín-angiotenzín-aldosterónového systému) sa preto neodporúča. Ak sa súbežné podávanie liekov pokladá za potrebné, je vhodné dôsledne sledovať obličkové funkcie.
Iné stavy spojené so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému
U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a funkcia obličiek závisí predovšetkým od činnosti renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo existujúcou chorobou obličky vrátane stenózy renálnej artérie), sa liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, ako napr. telmisartan, spájala s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym zlyhaním obličky (pozri časť 4.8).
Primárny aldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne nereagujú na antihypertenzné lieky, pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Použitie telmisartanu sa preto neodporúča.
Stenóza aorty a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách je u pacientov trpiacich na aortálnu alebo mitrálnu stenózu alebo obštrukčnú hypertrofickú kardiomyopatiu potrebná osobitná pozornosť.
Diabetickí pacienti liečení inzulínom alebo antidiabetikami
U týchto pacientov sa pri liečbe telmisartanom môže objaviť hypoglykémia. Preto sa má u týchto pacientov zvážiť sledovanie glukózy v krvi; môže byť potrebná úprava dávky inzulínu alebo antidiabetík, ak sú indikované.
Hyperkaliémia
Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, môže spôsobiť hyperkaliémiu.
U starších pacientov, pacientov s renálnou insuficienciou, diabetikov, pacientov súbežne liečených inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka, a/alebo u pacientov s pridruženými udalosťami môže byť hyperkaliémia smrteľná.
Pred zvážením súbežného použitia liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, sa má zhodnotiť pomer prínosu a rizika.
Najdôležitejšie rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie, ktoré treba zvážiť sú:
-
diabetes mellitus, poškodenie funkcie obličiek, vek (> 70 rokov),
-
kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém a/alebo s doplnkami draslíka. Lieky alebo terapeutické skupiny liekov, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu, sú náhrady solí s obsahom draslíka, draslík-šetriace diuretiká, ACE inhibítory, antagonisty receptoru angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim,
-
pridružené udalosti, najmä dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza, zhoršovanie obličkových funkcií, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekčné ochorenie), odumieranie buniek (napr. akútna ischémia končatín, rabdomyolýza, rozsiahla trauma).
U rizikových pacientov sa odporúča pozorné sledovanie hladín draslíka v sére (pozri časť 4.5).
Sorbitol
Tento liek obsahuje sorbitol (E420). Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy nemajú Telmisartan ratiopharm užívať.
Etnické rozdiely
Tak, ako bolo pozorované pri inhibítoroch ACE, telmisartan a iné antagonisty receptorov angiotenzínu II, sú zjavne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u ľudí čiernej pleti ako u ostatných, pravdepodobne pre vyšší výskyt nízkorenínových stavov u čiernej populácie s hypertenziou.
Iné
Tak ako pri inom antihypertenzíve, nadmerná redukcia tlaku krvi u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickou kardiovaskulárnou chorobou môže viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.
4.5 Liekové a iné interakcie
Kontraindikované (pozri časť 4.3)
Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)
U pacientov s diabetom mellitus alebo s poškodením funkcie obličiek je kombinácia telmisartanu
s aliskirénom kontraindikovaná (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa ani pre iných pacientov
(pozri časti 4.3, 4.4).
Digoxín
Ak sa telmisartan súbežne podával s digoxínom, pozoroval sa medián zvýšenia maximálnej
plazmatickej koncentrácie (49 %) a minimálnej koncentrácie (20 %) digoxínu. Pri nasadzovaní, úprave
a vysadzovaní telmisartanu monitorujte hladiny digoxínu, aby sa udržali hladiny v terapeutickom
rozsahu.
Tak ako iné lieky, ktoré účinkujú na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, môže telmisartan vyvolať hyperkaliémiu (pozri časť 4.4). Riziko sa môže zvýšiť v prípade liečby kombináciou s inými liekmi, ktoré môžu tiež vyvolať hyperkaliémiu (náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE inhibítory, antagonisty receptorov angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim).
Výskyt hyperkaliémie závisí od pridružených rizikových faktorov. Riziko sa zvyšuje v prípade vyššie uvedených liečebných kombinácií. Riziko je obzvlášť vysoké pri kombinácii draslík šetriacich diuretík, keď sú kombinované s náhradami solí s obsahom draslíka. Napríklad kombinácia s ACE inhibítormi alebo NSAID predstavuje nižšie riziko za predpokladu prísneho dodržania odporúčaní pre používanie.
Súbežné užívanie, ktoré sa neodporúča
Draslík šetriace diuretiká a doplnky draslíka
Antagonisty receptora angiotenzínu II, ako napr. telmisartan, zmierňujú straty draslíka spôsobené diuretikami. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo náhrady solí s obsahom draslíka môžu viesť k významnému zvýšeniu sérového draslíka. Ak je súbežné podávanie týchto liečiv indikované pri dokázanej hypokaliémii, majú sa používať veľmi opatrne a majú sa pravidelne monitorovať sérové hladiny draslíka.
Lítium
Pri súbežnom podávaní lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu a s antagonistami receptora angiotenzínu II, vrátane telmisartanu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a toxicity. Ak sa ukáže nevyhnutnosť použitia takejto kombinácie, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladín lítia v sére.
Súbežné užívanie, ktoré vyžaduje opatrnosť
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID)
NSAID (t.j. kyselina acetylsalicylová v protizápalových dávkovacích schémach, inhibítory COX-2 a neselektívne NSAID) môžu znížiť antihypertenzný účinok antagonistov receptora angiotenzínu II. U niektorých pacientov s oslabenou funkciou obličiek (napr. dehydrovaní pacienti alebo starší pacienti s oslabenou funkciou obličiek) súbežné podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II a liečiv, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto sa má táto kombinácia podávať veľmi opatrne, obzvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začatí súbežnej liečby a pravidelne počas jej trvania.
V jednej štúdii súbežné podávanie telmisartanu a ramiprilu viedlo k 2,5-násobnému zvýšeniu AUC0-24a Cmaxramiprilu a ramiprilátu. Klinický význam tohto pozorovania nie je známy.
Diuretiká (tiazidové alebo kľučkové diuretiká)
Pri začatí liečby telmisartanom môže viesť predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík ako je furosemid (kľučkové diuretikum) a hydrochlorotiazid (tiazidové diuretikum) k hypovolémii a riziku hypotenzie.
Pri súbežnom užívaní treba vziať do úvahy
Iné antihypertenzíva
Účinok telmisartanu na znižovanie krvného tlaku sa môže pri súbežnom užití iných antihypertenzných liekov zvýšiť.
Na základe ich farmakologických vlastností možno očakávať, že nasledujúce lieky môžu zosilniť hypotenzný účinok všetkých antihypertenzív, vrátane telmisartanu: baklofén, amifostín. Navyše môžu alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva zhoršiť ortostatickú hypotenziu.
Kortikosteroidy (systémové podanie)
Zníženie antihypertenzného účinku.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní Telmisartanu Teva u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie sú preukazné; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, môžu pre túto triedu liečiv existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Keď je gravidita diagnostikovaná, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa má ihneď ukončiť, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba.
Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3). Ak došlo od druhého trimestra gravidity k expozícii antagonistom receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali antagonistov receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).
Laktácia
Keďže nie sú dostupné žiadne informácie ohľadom používania telmisartanu počas dojčenia, užívanie telmisartanu sa neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívnu liečbu s lepšie preukázaným profilom bezpečnosti pre obdobie dojčenia, najmä počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.
Fertilita
V predklinických štúdiách neboli pozorované žiadne účinky telmisartanu na mužskú a ženskú plodnosť.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov sa musí vziať do úvahy, že pri antihypertenznej liečbe sa občas môže vyskytnúť závrat alebo ospanlivosť.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn profilu bezpečnosti
Závažné nežiaduce reakcie liekov zahŕňajú anafylaktickú reakciu a angioedém, ktoré sa môžu
vyskytovať zriedkavo (≥1/10 000 až <1/1000) a akútne zlyhanie obličiek.
V kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov liečených na hypertenziu bol celkový výskyt nežiaducich reakcií hlásených s telmisartanom (41,4%) zvyčajne porovnateľný s placebom (43,9%).
Výskyt nežiaducich reakcií nebol závislý od dávky a nebola preukázaná súvislosť s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov.
Bezpečnostný profil telmisartanu u pacientov podstupujúcich liečbu na zníženie kardiovaskulárnej morbidity bol zhodný s tým, ktorý sa získal u pacientov s hypertenziou.
Nežiaduce reakcie lieku uvedené nižšie sa zhromaždili z kontrolovaných klinických skúšaní s pacientmi liečenými na hypertenziu a z post-marketingových hlásení. Zoznam tiež zohľadňuje závažné nežiaduce reakcie a nežiaduce reakcie vedúce k prerušeniu liečby, ktoré sa hlásili v troch dlhodobých klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali 21 642 pacientov liečených telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity počas šiestich rokov.
Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Nežiaduce účinky sú usporiadané podľa frekvencie výskytu s použitím nasledovnej konvencie:
veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Infekcie a nákazy |
|
Menej časté: |
Infekcia močových ciest vrátane cystitídy, infekcie horných dýchacích ciest, vrátane faryngitídy a sinusitídy |
Zriedkavé: |
Sepsa vrátane smrteľných následkov1 |
|
|
Poruchy krvi a lymfatického systému |
|
Menej časté: |
Anémia |
Zriedkavé: |
Eozinofília, trombocytopénia |
|
|
Poruchy imunitného systému |
|
Zriedkavé: |
Anafylaktická reakcia, precitlivenosť |
|
|
Poruchy metabolizmu a výživy |
|
Menej časté |
Hyperkaliémia |
Zriedkavé: |
Hypoglykémia (u pacientov s diabetom) |
|
|
Psychické poruchy |
|
Menej časté: |
Nespavosť, depresia |
Zriedkavé: |
Úzkosť |
|
|
Poruchy nervového systému |
|
Menej časté: |
Mdloby |
Zriedkavé: |
Somnolencia |
|
|
Poruchy oka |
|
Zriedkavé: |
Poruchy zraku |
|
|
Poruchy ucha a labyrintu |
|
Menej časté: |
Vertigo |
|
|
Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|
Menej časté: |
Bradykardia |
Zriedkavé: |
Tachykardia |
|
|
Poruchy ciev |
|
Menej časté: |
Hypotenzia2, ortostatická hypotenzia |
|
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|
Menej časté: |
Dyspnoe, kašeľ |
Veľmi zriedkavé |
Intersticiálne ochorenie pľúc4 |
|
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|
Menej časté: |
Bolesť brucha, hnačka, dyspepsia, flatulencia, vracanie |
Zriedkavé: |
Sucho v ústach, žalúdočný dyskomfort |
|
|
Poruchy pečene a žlčových ciest |
|
Zriedkavé: |
Abnormálna funkcia pečene/poruchy pečene 3 |
|
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|
Menej časté: |
Pruritus, hyperhydróza, vyrážka |
Zriedkavé: |
Angioedém (aj so smrteľnými následkami), ekzém, erytém, urtikária, lieková erupcia, toxická kožná erupcia |
|
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|
Menej časté: |
Bolesť chrbta (napr. ischias), svalové kŕče, myalgia |
Zriedkavé: |
Artralgia, bolesť v končatinách, bolesť šliach (symptómy podobné tendinitíde) |
|
|
Poruchy obličiek a močových ciest |
|
Menej časté: |
Poškodenie obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek |
|
|
Celkové poruchy v mieste podania |
|
Menej časté: |
Bolesť na hrudníku, asténia (slabosť) |
Zriedkavé: |
Ochorenie podobné chrípke |
|
|
Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|
Menej časté: |
Zvýšenie kreatinínu v krvi |
Zriedkavé: |
Znížený hemoglobín, zvýšenie kyseliny močovej v krvi, zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie kreatín fosfokinázy v krvi |
1,2, 3, 4: pre ďalší popis, prosím, pozri časť „Popis vybraných nežiaducich reakcií“.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Sepsa
V klinickom skúšaní PRoFESS sa po telmisartane, v porovnaní s placebom, pozorovala zvýšená incidencia sepsy. Udalosť môže byť náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré v súčasnosti nie sú známe (pozri časť 5.1).
Hypotenzia
Táto nežiaduca reakcia sa hlásila ako častá u pacientov s kontrolovaným krvným tlakom, ktorí sa liečili telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity na najvyššej úrovni štandardnej liečby.
Abnormálna funkcia pečene/porucha pečene
Mnohé prípady abnormálnej funkcie pečene/poruchy pečene na základe skúseností po uvedení lieku na trh sa vyskytli u japonských pacientov. Tieto nežiaduce reakcie sa pravdepodobnejšie vyskytnú u japonských pacientov.
Intersticiálne ochorenie pľúc
V časovej súvislosti s užívaním telmisartanu sa z údajov získaných po uvedení lieku na trh zaznamenali prípady intersticiálneho ochorenia pľúc. Avšak, kauzálny vzťah nebol stanovený.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Vo vzťahu k predávkovaniu u ľudí sú dostupné iba obmedzené údaje.
Príznaky:
Najhlavnejšie prejavy predávkovania telmisartanom boli hypotenzia a tachykardia; boli tiež zaznamenané bradykardia, závraty, zvýšenie kreatinínu v sére a akútne zlyhanie obličiek.
Liečba:
Telmisartan sa neodstraňuje hemodialýzou. Pacienta treba starostlivo monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od času užitia a závažnosti symptómov. Navrhované opatrenia zahrňujú vyvolanie vracania a/alebo výplach žalúdka. Pri liečbe predávkovania môže byť užitočné aktívne uhlie. Treba často sledovať sérové elektrolyty a kreatinín. Ak sa objaví hypotenzia, pacienta treba uložiť do polohy na chrbte a urýchlene podať náhrady soli a objemu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné
ATC kód: C09CA07
Mechanizmus účinku
Telmisartan je perorálne aktívny a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT1). Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou z jeho väzbového miesta na subtype receptora AT1, ktorý je zodpovedný za známe pôsobenie angiotenzínu II. Telmisartan nejaví žiadnu parciálnu agonistickú účinnosť na AT1 receptore. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor. Väzba je dlhodobá. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom vrátane AT2 a iným menej charakterizovaným AT receptorom. Funkčná úloha týchto receptorov nie je známa, ani účinok ich možnej nadmernej stimulácie angiotenzínom II, ktorého hladiny sa zvyšujú telmisartanom. Plazmatické hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje ľudský plazmatický renín ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje enzým konvertujúci angiotenzín (kininázu II), enzým, ktorý taktiež odbúrava bradykinín. Preto sa neočakáva, že sa zosilnia bradykinínom sprostredkované nežiaduce účinky.
80 mg dávka telmisartanu u ľudí takmer úplne inhibuje angiotenzínom II vyvolané zvýšenie tlaku krvi. Inhibičný účinok sa zachová v priebehu 24 hodín a je merateľný do 48 hodín.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Liečba esenciálnej hypertenzie
Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzívna aktivita postupne prejavuje v priebehu 3 hodín. Maximálne zníženie tlaku krvi sa zvyčajne dosiahne za 4 až 8 týždňov od začiatku liečby a pretrváva počas dlhodobej liečby.
Ako sa ukázalo pri ambulantných meraniach krvného tlaku, antihypertenzný účinok pretrváva
konštantne počas 24 hodín po podaní dávky vrátane posledných 4 hodín pred ďalšou dávkou. Toto
potvrdzujú pomery najnižšej a najvyššej koncentrácie, ktoré sú trvalo nad 80% po dávkach 40 a 80 mg
telmisartanu v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach. Je zrejmý vzťah dávky k času návratu
na základnú úroveň systolického tlaku krvi (STK). Z tohto hľadiska sú údaje týkajúce sa diastolického
tlaku krvi (DTK) rozporné.
U pacientov s hypertenziou znižuje telmisartan tak systolický, ako aj diastolický tlak krvi bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. Diuretický a natriuretický účinok prínosu lieku k jeho hypotenznému pôsobeniu sa ešte len bude určovať. Antihypertenzná účinnosť telmisartanu je porovnateľná s účinnosťou predstaviteľov iných tried antihypertenzív (bola preukázaná v klinických skúšaniach porovnávajúcich telmisartan s amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lizinoprilom).
Po náhlom prerušení liečby telmisartanom sa krvný tlak postupne vracia na hodnoty pred liečbou v priebehu niekoľkých dní bez dôkazu o rebound hypertenzii.
Výskyt suchého kašľa bol u pacientov liečených telmisartanom významne nižší ako u tých, ktorí užívali inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín v klinických skúšaniach priamo porovnávajúcich tieto dve antihypertenzné liečby.
Kardiovaskulárna prevencia
Štúdia ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in Combination with Ramipril Global Endpoint Trial) porovnávala účinky telmisartanu, ramiprilu a kombinácie telmisartanu s ramiprilom v kardiovaskulárnych ukazovateľoch u 25 620 pacientov vo veku 55 rokov alebo starších s anamnézou koronárneho ochorenia srdca, mozgovej príhody, prechodného ischemického ataku (transient ischemic attack, TIA), periférneho vaskulárneho ochorenia alebo diabetu mellitus 2. typu sprevádzaného príznakmi poškodenia cieľového orgánu (t.j. retinopatia, hypertrofia ľavej komory, makro- alebo mikroalbuminúria), čo je populácia s vysokým rizikom kardiovaskulárnych príhod.
Pacienti boli randomizovaní do jednej z troch nasledovných liečebných skupín: telmisartan 80 mg (n = 8 542), ramipril 10 mg (n = 8 576) alebo kombinácia telmisartanu 80 mg s ramiprilom 10 mg (n = 8 502) a následne boli sledovaní priemerne počas obdobia 4,5 roka.
Telmisartan preukázal podobnú účinnosť ako ramipril pri znižovaní primárnych zložených cieľových ukazovateľov kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania. Výskyt primárnych ukazovateľov bol podobný v skupine pacientov liečených telmisartanom (16,7 %) a ramiprilom (16,5 %). Pomer rizika telmisartanu v porovnaní s ramiprilom bol 1,01 (97,5 % CI 0,93-1,10; p (non-inferiority) = 0,0019 pri hranici 1,13). Pomer všetkých prípadov mortality bol 11,6 % a 11,8 % medzi pacientmi liečenými telmisartanom a ramiprilom.
Zistilo sa, že telmisartan je podobne účinný ako ramipril vo vopred špecifikovaných sekundárnych konečných ukazovateľoch kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody [0,99 (97,5 % CI 0,90-1,08), p (non-inferiority) = 0,0004], v primárnom ukazovateli referenčnej štúdie HOPE (The Heart Outcomes Prevention Evaluation Study), ktorá skúmala účinky ramiprilu v porovnaní s placebom.
V TRANSCEND štúdii boli randomizovaní ACE-I intolerantní pacienti na základe podobných
vstupných kritérií ako v ONTARGET štúdii do skupiny telmisartan 80 mg (n = 2 954) alebo placebo (n = 2 972), v oboch pri najvyššej úrovni štandardnej liečby. Sledovanie trvalo priemerne 4 roky a 8 mesiacov. Nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel v primárnych zložených cieľových ukazovateľoch (kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania [15,7% v skupine s telmisartanom a 17,0% v skupine s placebom s mierou rizika 0,92 (95% CI 0,81-1,05; p = 0,22)]. Zistil sa prínos telmisartanu v porovnaní s placebom vo vopred špecifikovaných kompozitných sekundárnych výsledkoch pri kardiovaskulárnej smrti, nefatálnom infarkte myokardu a nefatálnej mozgovej príhode [0,87 (95% CI 0,76-1,00; p = 0,048)]. Nezistil sa žiaden prínos v kardiovaskulárnej mortalite (miera rizika 1,03; 95% CI 0,85-1,24).
Kašeľ a angioedém boli u pacientov liečených telmisartanom zaznamenané menej často než u pacientov liečených ramiprilom, zatiaľ čo hypotenzia bola častejšie zaznamenaná pri telmisartane.
Kombinácia telmisartanu s ramiprilom nepriniesla ďalší prínos prevyšujúci ramipril alebo telmisartan v monoterapii. Kardiovaskulárna mortalita a všetky prípady mortality boli numericky vyššie pri kombinácii. Ďalej, v skupine s kombináciou bol významne vyšší výskyt hyperkaliémie, renálneho zlyhania, hypotenzie a synkopy. Preto sa v tejto skupine pacientov použitie kombinácie telmisartanu s ramiprilom neodporúča.
V klinickom skúšaní "Prevention Regimen For Effectively avoiding Second Strokes" (PRoFESS) s 50-ročnými a staršími pacientmi, ktorí mali nedávno mozgovú príhodu, bola po telmisartane v porovnaní s placebom zaznamenaná zvýšená incidencia sepsy 0,70 % voči 0,49 % [RR 1,43 (95 % interval spoľahlivosti 1,00-2,06)]; incidencia smrteľných prípadov sepsy bola zvýšená u pacientov užívajúcich telmisartan (0,33 %) voči pacientom užívajúcim placebo (0,16 %) [RR 2,07 (95 % interval spoľahlivosti 1,14-3,76)]. Pozorovaná zvýšená miera výskytu sepsy v súvislosti s používaním telmisartanu môže byť buď náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť telmisartanu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.
Krvný tlak znižujúce účinky dvoch dávok telmisartanu sa hodnotili u 76 pacientov s hypertenziou, so
značnou nadváhou, vo veku od 6 do < 18 rokov (telesná hmotnosť ≥ 20 kg a ≤ 120 kg, priemer
74,6 kg) po užívaní telmisartanu 1 mg/kg (n = 29 liečených pacientov) alebo 2 mg/kg (n = 31
liečených pacientov) v priebehu 4-týždňového obdobia liečby. Pri zaraďovaní sa neskúmala
prítomnosť sekundárnej hypertenzie. U niektorých zo sledovaných pacientov boli použité dávky vyššie ako sú odporúčané v liečbe hypertenzie u dospelej populácie, čím sa dosiahla denná dávka porovnateľná s dávkou 160 mg, ktorá sa skúmala u dospelých. S ohľadom na účinky vo vekovej skupine upravené priemerné zmeny STK v porovnaní s východiskovými hodnotami (primárny cieľ) boli -14,5 (1,7) mm Hg v skupine užívajúcej telmisartan 2 mg/kg, -9,7 (1,7) mm Hg v skupine užívajúcej telmisartan 1 mg/kg a ‑6,0 (2,4) mm Hg v skupine užívajúcej placebo. Upravené zmeny DTK v porovnaní s východiskovými hodnotami boli ‑8,4 (1,5) mm Hg v skupine užívajúcej telmisartan 2 mg/kg, -4,5 (1,6) mm Hg v skupine užívajúcej telmisartan 1 mg/kg a ‑3,5 (2,1) mm Hg v skupine užívajúcej placebo. Zmeny boli závislé na dávke. Údaje o bezpečnosti získané v tejto štúdii u pacientov vo veku 6 až < 18 rokov sa javia vo všeobecnosti ako podobné s údajmi, aké sa pozorovali u dospelých. Bezpečnosť dlhodobej liečby telmisartanom u detí a dospievajúcich sa nehodnotila.
Nárast počtu eozinofilov, ktorý sa zistil v tejto pacientskej populácii nebol zaznamenaný u dospelých.
Klinický význam a dôležitosť tohto zistenia je neznámy.
Tieto klinické údaje neumožňujú urobiť závery ohľadom účinnosti a bezpečnosti telmisartanu u
detí a dospievajúcich s hypertenziou.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Telmisartan sa absorbuje rýchlo, hoci sa absorbované množstvo líši. Priemerná absolútna biologická dostupnosť telmisartanu je okolo 50%.
Keď sa telmisartan užíva s jedlom, redukcia plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC0-∞) telmisartanu sa mení od približne 6% (40 mg dávka) do približne 19% (160 mg dávka).
Od 3 hodín po podaní telmisartanu nalačno alebo s jedlom sú plazmatické koncentrácie podobné.
Linearita/nelinearita
Nepredpokladá sa, že by malé zníženie AUC zapríčinilo zníženie terapeutickej účinnosti.
Medzi dávkami a plazmatickými hladinami nie je lineárny vzťah. Cmaxa v menšej miere AUC sa pri dávkach nad 40 mg zvyšujú disproporčne.
Distribúcia
Telmisartan sa z veľkej časti viaže na plazmatické proteíny (> 99,5 %), hlavne na albumíny a kyslý alfa-1 glykoproteín. Zjavný distribučný objem (Vdss) pri priemernom rovnovážnom stave je približne 500 l.
Biotransformácia
Telmisartan sa metabolizuje konjugáciou na glukuronid materskej látky. Konjugát nevykazuje žiadnu farmakologickú aktivitu.
Eliminácia
Telmisartan je charakterizovaný farmakokinetikou biexponenciálneho rozkladu s terminálnym polčasom eliminácie > 20 hodín. Maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) a v menšej miere plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC) sa zvyšuje s dávkou disproporčne. Nie je dôkaz klinicky významnej akumulácie telmisartanu, ak sa užíva v odporúčanej dávke. Plazmatické koncentrácie boli vyššie u žien ako u mužov bez významného vplyvu na účinnosť.
Po perorálnom (a intravenóznom) podaní sa telmisartan takmer výlučne vylučuje stolicou prevažne ako nezmenená zlúčenina. Kumulatívne vylučovanie močom je < 1% dávky. Celkový plazmatický klírens (Cltot) je vysoký (približne 1 000 ml/min) v porovnaní s prietokom krvi v pečeni (okolo 1 500 ml/min).
Osobitné populácie
Deti a dospievajúci
Farmakokinetika dvoch dávok telmisartanu sa ako sekundárny cieľ hodnotila u pacientov s hypertenziou (n = 57) vo veku 6 až < 18 rokov po užívaní telmisartanu 1 mg/kg alebo 2 mg/kg v priebehu 4-týždňového obdobia liečby. Ciele farmakokinetiky zahŕňali určenie rovnovážneho stavu telmisartanu u detí a mladistvých a preskúmanie rozdielov súvisiacich s vekom. Hoci štúdia bola príliš malá na účelné hodnotenie farmakokinetiky detí mladších ako 12 rokov, výsledky sa vo všeobecnosti zhodujú so zisteniami u dospelých a potvrdzujú nelinearitu telmisartanu, obzvlášť Cmax.
Pohlavie
Boli pozorované rozdiely v plazmatických koncentráciách medzi pohlaviami, Cmaxa AUC boli približne 3- a 2-násobne vyššie u žien než u mužov.
Starší pacienti:
U mladších ako 65 rokov a starších pacientov sa farmakokinetika telmisartanu nelíši.
Poruchafunkcie obličiek
U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek boli pozorované dvojnásobné plazmatické koncentrácie. Avšak u pacientov s renálnou insuficienciou, ktorí sa podrobujú dialýze, boli pozorované nižšie plazmatické koncentrácie. Telmisartan má u pacientov s renálnou insuficienciou pevnú väzbu na proteíny plazmy a nedá sa odstrániť dialýzou. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek nemení.
Porucha funkcie pečene
Farmakokinetické štúdie u pacientov s poškodením funkcie pečene ukázali zvýšenie absolútnej biologickej dostupnosti až do takmer 100%. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie pečene nemení.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V predklinických štúdiách bezpečnosti s normotenznými zvieratami vyvolávali dávky porovnateľné s klinickým terapeutickým rozsahom zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zmeny v renálnej hemodynamike (zvýšený dusík močoviny v krvi a kreatinín), ako aj zvýšenie sérového draslíka. U psov bola pozorovaná dilatácia obličkových kanálikov a atrofia. U potkanov a psov bolo tiež zaznamenané poškodenie žalúdočnej sliznice (erózia, vredy alebo zápal). Týmto farmakologicky sprostredkovaným nežiaducim účinkom, známym z predklinických štúdií s obidvoma inhibítormi ACE a antagonistami receptora angiotenzínu II, sa predchádzalo perorálnou náhradou soli.
U oboch druhov sa pozorovala zvýšená aktivita plazmatického renínu a hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, ako aj skupinový účinok inhibítorov ACE a iných antagonistov receptora angiotenzínu II, však zrejme nemajú klinický význam.
Nepozoroval sa priamy dôkaz teratogénneho účinku, ale bolo pozorované, že hladiny toxickej dávky telmisartanu majú mierny vplyv na postnatálny vývoj plodu ako je nižšia telesná hmotnosť a oneskorené otvorenie očí.
V štúdiách in vitro nebola preukázaná mutagenita a významná klastogénna aktivita, ani karcinogenitau potkanov a myší.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Manitol
Meglumín
Sorbitol (E420)
Povidón (K-90)
Hydroxid sodný
Hypromelóza
Magnéziumstearát
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky.
Čas použiteľnosti po prvom otvorení:
Liekovka
6 mesiacov.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blister (Al/Al)
Veľkosti balení:
Balenie so 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 100 tabletami.
Liekovka (HDPE) s bielym skrutkovacím uzáverom (PP)
Veľkosti balení:
100 tabliet
500 tabliet (len pre nemocničné účely)
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
ratiopharm GmbH, Graf-Arco-Strasse 3, 89079 Ulm, Nemecká spolková republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO/ČÍSLA
Telmisartan ratiopharm 40 mg: 58/0460/10-S
Telmisartan ratiopharm 80 mg: 58/0461/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 07.07.2010
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Apríl 2014
15