Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/04151, 2013/07151, 2014/01153

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05634

Písomná informácia pre používateľa

Tenzar 10 mg, Tenzar 20 mg, Tenzar 40 mg

filmom obalené tablety

olmesartan medoxomil

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciupredtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekár alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok obráťte sa na svojho lekára akebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete

1. Čo je Tenzar a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tenzar

3. Ako užívať Tenzar

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Tenzar

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Tenzar a na čo sa používa

Tenzarpatrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptorov angiotenzínu II. Tieto znižujú krvný tlak uvoľnením krvných ciev.

Tenzarsa používa na liečbu vysokého krvného tlaku (známeho aj ako „hypertenzia“). Vysoký krvný tlak môže poškodiť krvné cievy v rôznych orgánoch, napríklad v srdci, obličkách, mozgu a očiach. V niektorých prípadoch to môže viesť k infarktu, zlyhaniu srdca alebo obličiek, k mozgovej príhode alebo slepote. Vysoký krvný tlak zvyčajne nemá žiadne príznaky. Aby ste predišli poškodeniu, je dôležité kontrolovať hodnoty vášho krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak sa môže liečiť liekmi ako je Tenzar. Váš lekár vám pravdepodobne odporučí aj niektoré zmeny vo vašom spôsobe života (napr. znížiť telesnú hmotnosť, prestať fajčiť, znížit konzumáciu alkoholu a soli potravou). Váš lekár vám môže odporučiť aj pravidelné cvičenia ako sú prechádzky alebo plávanie. Dôležité je, aby ste tieto odporúčania ošetrujúceho lekára dodržiavali.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tenzar

Neužívajte Tenzar

4. ak ste precitlivený (alergický) na olmesartan medoxomil alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6)

5. ak ste vo vyššom ako treťom mesiaci tehotenstva (je lepšie ukončiť terapiu Tenzarom na začiatku tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo a dojčenie a plodnosť).

6. ak máte žlté sfarbenie kože a očí (žltačku) alebo problémy s odtekaním žlče zo žlčníka (obštrukcia žlčových ciest, napr. žlčové kamene).

7. ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskirén.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívaťTenzar,obráťte sa na svojho lekára:

• ak užívate niektorý s nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou).

- aliskirén.

Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.

Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Tenzar“.

Obráťte sa na svojho lekára, ak trpíte alebo sa niekedy u vás vyskytol niektorý z nasledujúcich

stavov alebo ochorení:

- ochorenie obličiek

- ochorenie pečene

- zlyhanie srdca alebo problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom

- ťažké vracanie, hnačka alebo sa liečite vysokými dávkami liekov, ktoré zvyšujú močenie, alebo máte diétu s nízkym príjmom soli

- choroba nadobličiek

- zvýšená hladina draslíka v krvi

Obráťtesanasvojholekára, ak sa uvás objaví ťažká pretrvávajúca hnačka, ktoráspôsobujeznačnéchudnutie. Vášlekármôžezhodnotiť príznakyarozhodnúťotom, ako pokračovaťv liečbe krvného tlaku.

Rovnako ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, príliš veľký pokles krvného tlaku môže spôsobiť infarkt alebo mozgovú príhodu u pacientov s poruchami cirkulácie v srdci alebo v mozgu. Váš lekár preto bude starostlivo kontrolovať váš krvný tlak.

Musíte oznámiť svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete otehotnieť). Tenzar sa neodporúča v prvých mesiacoch tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako tri mesiace, nakoľko v tomto období môže vážne poškodiť vaše dieťa (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie a plodnosť).

Deti a dospievajúci

Tenzar sa neodporúča na liečbu detí a mladistvých pacientov mladších ako 18 rokov.

Iné lieky a Tenzar

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikov.

• Náhrady draslíka, náhrady soli s obsahom draslíka, lieky, ktoré zvyšujú tvorbu moču (diuretiká) alebo heparín (liek na zriedenie krvi). Užívanie takýchto liekov súčasne s liekom Tenzar môže zvýšiť hladinu draslíka v krvi.

• Súčasné užívanie lítia (liek na zmeny nálady a niektoré typy depresie) s Tenzarom zvyšuje toxicitu lítia. Pokiaľ je súčasná liečba lítiom nevyhnutná, váš lekár vám počas liečby bude kontrolovať hladinu lítia v krvi.

• Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID), (lieky, ktoré sa užívajú na zníženie bolesti , opuchu a iných príznakov zápalu vrátane artritídy) užívané spolu s Tenzarom môžu zvýšiť riziko poškodenia obličiek a znížiť účinnosť Tenzaru.

• Kolesevelam hydrochlorid, liečivo, ktoré znižuje hladinu cholesterolu v krvi, môže znižovať účinok Tenzaru. Váš lekár vám môže odporučiť užívať Tenzar najmenej 4 hodiny pred užitím kolesevelamu hydrochloridu

• Niektoré lieky proti páleniu záhy (lieky na zlé trávenie), mierne znižujú účinok Tenzaru.

• Iné lieky na zníženie krvného tlaku môžu zvýšiť účinok Tenzaru .

Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Tenzar“ a „Upozornenia a opatrenia“).

Starší ľudia

Ak ste starší ako 65 rokov a váš lekár sa rozhodol zvýšiť vám dávku olmesartanu medoxomilu na 40 mg denne, bude lekár pravidelne kontrolovať váš krvný tlak, aby nedošlo k jeho prílišnému zníženiu.

Pacienti čiernej rasy

Ako iné podobné lieky na vysoký krvný tlak, aj Tenzar má o niečo slabší účinok u týchto pacientov.

Tenzar a jedlo a nápoje

Tenzar sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tehotenstvo

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. Váš lekár vám zvyčajne odporučí prestať užívať Tenzar predtým, než otehotniete alebo hneď, ako sa dozviete, že ste tehotná a navrhne vám liečbu iným liekom. Tenzar sa neodporúča v prvých mesiacoch tehotenstva a nesmiete ho užívať, ak ste tehotná dlhšie ako tri mesiace, pretože liek môže vážne poškodiť vaše dieťa, ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Oznámte svojmu lekárovi že dojčíte alebo začnete dojčiť. Tenzar sa pre dojčiace matky neodporúča a lekár môže vašu liečbu zmeniť, najmä ak dojčíte novorodenca alebo predčasne narodené dieťa.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Počas liečby vysokého krvného tlaku sa môžu objaviť závraty a únava. Ak sa u vás prejavia tieto príznaky, neveďte vozidlo a neobsluhujte stroje, kým tieto príznaky nezmiznú. Poraďte sa so svojím lekárom.

Tenzar obsahuje laktózu (druh cukru).Ak vás lekár informoval o tom, že neznášate niektoré cukry, pred začatím liečby Tenzarom sa poraďte s lekárom.

3. Ako užívať Tenzar

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčaná počiatočná dávka je 1 tableta Tenzaru(10 mg)denne.

Ak sa váš krvný tlak dostatočne neupraví, lekár sa môže rozhodnúť zvýšiť dávku Tenzaru na 20 mg alebo 40 mg denne alebo vám pridať ďalší liek.

Ak máte mierne alebo stredne silné poškodenie funkcie obličiek, vaša dávka nemá byť vyššia ako 20 mg denne.

Tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tablety zapite dostatočným množstvom vody (napr. jedným pohárom). Pokiaľ je to možné, užívajte liek v rovnakom čase dňa, napr. pri raňajkách.

Ak užijete viac Tenzaru, ako máte

Ak ste užili väčšie množstvo tabliet ako vám predpísal lekár, alebo dieťa náhodne prehltlo tablety, okamžite navštívte svojho lekára alebo najbližšiu lekársku pohotovosť a zoberte so sebou balenie lieku.

Ak zabudnete užiť Tenzar

Ak ste zabudli užiť dennú dávku, užite ju v nasledujúci deň ako zvyčajne. Neužívajte dvojnásobnú dávku aby ste nahradili zabudnuté tablety.

Ak prestanete užívať Tenzar

Je dôležité užívať Tenzar bez prerušenia, až kým vám lekár nepovie, aby ste liečbu ukončili.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobiť vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Ak vzniknú, tak sú najčastejšie mierne a nevyžadujú ukončenie liečby.

Hoci sa neprejavili u mnohých pacientov, uvedené dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:

V zriedkavých prípadoch (môžu postihnúť menej ako 1 z 1000 pacientov) boli hlásené nasledujúce alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo:

opuch tváre, úst a /alebo hrtanu (hlasiviek) spolu so svrbením a vyrážkou môžu nastať počas liečby Tenzarom. Ak u vás tieto reakcie vzniknú, okamžite ukončite liečbu Tenzarom a kontaktujte svojholekára.

Zriedkavo (o niečo častejšie u starších pacientov) môže Tenzar u citlivých jedincov spôsobiť veľmi výrazné zníženie krvného tlaku alebo ako výsledok alergickej reakcie, ktoré môže mať za následok ťažké bolesti hlavy alebo mdloby. Ak u vás tieto reakcie vzniknú, okamžite ukončite liečbu Tenzarom a kontaktujte svojholekára a zaujmite ležiacu polohu.

Nasledujúce vedľajšie účinky boli hlásené pri liečbe Tenzarom:

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 pacientov):

Závraty, bolesť hlavy, nevoľnosť, zlé trávenie, hnačka, bolesť žalúdka, zápal žalúdka a čriev, únava, bolesť v hrdle, upchatý nos alebo nádcha, zápal priedušiek, príznaky podobné chrípke, kašeľ, bolesť, bolesť v hrudi, chrbte, kostiach alebo kĺboch, infekcia močového traktu, opuch členkov, dolných alebo horných končatín, rúk, nôh, krv v moči.

Boli tiež zaznamenané zmeny v krvných testoch:

zvýšenie tukov v krvi (hypertriglyceridémia), zvýšenie hladiny kyseliny močovej (hyperurikémia), zvýšenie hladiny močoviny v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene a svalov.

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 zo 100 pacientov):

Rýchle alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo a spôsobiť problémy s dýchaním alebo rýchly pokles krvného tlaku čo môže spôsobiť mdloby (anafylaktická reakcia), závraty, vracanie, slabosť, pocit choroby, bolesť svalov, vyrážku na koži, alergickú vyrážku na koži, svrbenie, výsev na koži (exantém), žihľavka, angína pektoris (bolesť alebo pocit ťažoby na hrudníku).

V krvných testoch bolo pozorované zníženie počtu určitého typu krvných buniek, známych ako krvné doštičky (trombocytopénia).

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 z 1000 pacientov) :

Nedostatok energie, kŕče svalov, porucha funkcie obličiek, zlyhanie obličiek.

Tiež boli opísané niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov. Zahŕňajú zvýšené hladiny draslíka (hyperkaliémia) a látok, ktoré sú ukazovateľom funkcie obličiek.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Tenzar

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte dolekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Tenzar obsahuje

4. Liečivo je olmesartan medoxomil.

5. Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg, 20 mg alebo 40 mg olmesartanu medoxomilu.

4. Pomocné látky sú mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, hyprolóza, hyprolóza nízkosubstituovaná, magnéziumstearát, oxid titaničitý (E 171), mastenec, hypromelóza. (Pozri časť 2 „Tenzar obsahuje laktózu“).

Ako vyzerá Tenzar a obsah balenia

Tenzar10 mg sú okrúhle biele filmom obalené tablety, so znakom C13 na jednej strane.

Tenzar 20 mg sú okrúhle biele filmom obalené tablety, so znakom C14 na jednej strane.

Tenzar40 mg sú oválne biele filmom obalené tablety, so znakom C15 na jednej strane.

Veľkosť balenia: 14, 28, 56 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

1611 Luxemburg

Luxembursko

Výrobca

Daiichi Sankyo Europe GmbH

Luitpoldstrasse 1

85276 Pfaffenhofen

Nemecko

BERLIN-CHEMIE AG

Glienicker Weg 125

D-12489 Berlín

Nemecko

Laboratorios Menarini S.A.

Alfons XII, 587

E-08918 Badalona (Barcelona)

Španielsko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v januári 2015.

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/04151, 2013/07151, 2014/01153

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05634

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Tenzar 10 mg

Tenzar 20 mg

Tenzar 40 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta Tenzar 10 mg obsahuje liečivo:

olmesartan medoxomil 10 mg

Každá filmom obalená tableta Tenzar 20 mg obsahuje liečivo:

olmesartan medoxomil 20 mg

Každá filmom obalená tableta Tenzar 40 mg obsahuje liečivo:

olmesartan medoxomil 40 mg

Pomocná látka so známym účinkom

Tenzar 10 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 61,6 mg monohydrátu laktózy

Tenzar 20 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 123,2 mg monohydrátu laktózy

Tenzar 40 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 246,4 mg monohydrátu laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Tenzar10 mg a 20 mg sú biele okrúhle filmom obalené tablety s označením C13 a C14 na jednej strane.

Tenzar 40 mg sú biele oválne filmom obalené tablety s označením C15 na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná úvodná dávka olmesartanu medoxomilu je 10 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorým sa krvný tlak adekvátne neupraví, sa môže dávka zvýšiť na 20 mg olmesartanu medoxomilu denne ako optimálna dávka. Pokiaľ je potrebné ďalšie zníženie krvného tlaku, denná dávka olmesartanu medoxomilu sa môže zvýšiť na maximálnu dennú dávku 40 mg, alebo pridať terapia hydrochlorotiazidom.

Antihypertenzný účinok olmesartanu medoxomilu sa prejaví do 2 týždňov od začiatku liečby, s maximálnym účinkom po 8 týždňoch. Počas nastavovania pacienta na vhodnú dávku treba brať túto skutočnosť do úvahy.

Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac):

U starších ľudí nie je vo všeobecnosti nutná úprava dávky (pozri dávkovanie pre pacientov s poškodením obličiek). Ak je nutné nastavenie maximálnej dávky 40 mg denne, krvný tlak má byť starostlivo monitorovaný.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 20 – 60 ml /min) je 20 mg 1-krát denne, pretože sú nedostatočné skúsenosti s podávaním vyšších dávok tejto skupine pacientov. Aplikácia olmesartanu medoxomilu pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml /min) sa neodporúča kvôli limitovaným skúsenostiam s touto skupinou pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je nutná úprava dávky lieku. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča iniciálna dávka olmesartanu medoxomilu 10 mg jedenkrát denne a maximálna dávka nemá prekročiť 20 mg jedenkrát denne. Odporúča sa starostlivé sledovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí sú súčasne liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami.

Nie sú skúsenosti s olmesartan medoxomilom u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, preto sa jeho podávanie tejto skupine pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2). Olmesartan medoxomil sa nemá používať u pacientov s biliárnou obštrukciou (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Tenzaru u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Tenzar sa odporúča užívať približne v rovnakom dennom čase kvôli lepšej compliance pacienta, užívať sa môže s jedlom alebo bez jedla, napr. v čase raňajok. Tableta sa má prehltnúť vcelku,nerozžutá, s dostatočným množstvom tekutiny (napr. jeden pohár vody).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Biliárna obštrukcia (pozri časť 5.2).

Súbežné používanie Tenzaru s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu tekutín a /alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetickým obmedzením príjmu solí, hnačkou alebo vracaním, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke symptomatická hypotenzia. Pred podaním olmesartanu medoxomilu je potrebné tieto zmeny upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálne funkcie závisia hlavne od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napríklad pacienti s ťažkým kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo vážnymi ochoreniami obličiek vrátane arteriálnej stenózy), terapia inými liečivami, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou, zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním. Možnosť podobných účinkov sa nedá vylúčiť ani u antagonistov receptorov angiotenzínu II.

Renovaskulárna hypertenzia

Počas terapie liečivami ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém vzniká zvýšené riziko vzniku ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.

Porucha funkcie obličiek, transplantácia obličiek

Pokiaľ sa olmesartan medoxomil podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Aplikácia olmesartanu medoxomilu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <20 ml /min) (pozri časti 4.2 a 5.2). Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olmesartanu medoxomilu pacientom, ktorým sa v krátkom čase pred uvažovanou liečbou transplantovala oblička alebo pacientom v konečnom štádiu poruchy funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu <12 ml /min).

Porucha funkcie pečene

Nie sú skúsenosti u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene a preto sa u tejto skupiny pacientov použitie olmesartanu medoxomilu neodporúča (pozri časť 4.2 – odporučené dávkovanie

u pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene).

Hyperkaliémia

Použitie liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, môže spôsobiť hyperkaliémiu. Toto riziko, ktoré môže byť fatálne, je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, diabetikov, u pacientov súčasne liečených inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu kália a/alebo u pacientov s pridruženými príhodami.

Pred použitím liečiv, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, sa má zvážiť pomer rizika a prínosu a iné alternatívy liečby.

Hlavné riziká hyperkaliémie, ktoré treba brať do úvahy, sú:

- Diabetes mellitus, porucha funkcie obličiek, vek (>70 rokov).

- Kombinácia s jedným alebo viacerými liečivami, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém a/alebo náhrady draslíka. Niektoré liečivá alebo terapeutické skupiny liečiv môžu spôsobiť hyperkaliémiu: náhrady soli obsahujúce kálium, diuretiká šetriace kálium, ACE inibítory, antagonisty receptoru angiotenzínu II, nesteroidové protizápalové lieky (vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva ako cyklosporín alebo takrolimus, trimetoprim.

- Pridružené príhody, najmä dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza, zhoršenie funkcie obličiek, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekciou), lýza buniek (napr. akútna ischémia končatín, rabdomyolýza, rozsiahle poranenia).

U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladín kália (pozri časť 4.5).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Lítium

Kombinácia olmesartanu medoxomilu s lítiom sa rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne; obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom, mimoriadnu pozornosť treba venovať pacientom s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Primárny aldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom zvyčajne neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Použitie olmesartanu medoxomilu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Enteropatia podobná sprue

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou reakciou oneskorenej precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacienta vzniknú tieto príznaky počas liečby olmesartanom, treba vylúčiť inú etiológiu. V prípade, že nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom. V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.

Etnické rozdiely

Znižovanie krvného tlaku olmesartanom medoxomilom rovnako ako inými antagonistami angiotenzínu II je o niečo nižšie u pacientov s čiernou pleťou ako u ostatných pacientov. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového stavu u čiernej populácie s hypertenziou.

Gravidita

Terapia antagonistami angiotenzínu II sa nemá začať počas gravidity. Ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú prejsť na terapiu inými antihypertenzívami, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a začatá vhodná alternatívna terapia (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné

Príliš prudké zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže vyvolať rovnako ako u iných antihypertenzívnych liečiv infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou galaktózy, deficitom laktázy laponského typu alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou tento liek nemajú užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Vplyv iných liekov na olmesartan medoxomil:

Liečba inými antihypertenzívami

Súčasným užívaním iných antihypertenzív sa antihypertenzný účinok olmesartanu medoxomilu môže zosilniť.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Náhrady draslíka a draslík šetriace diuretiká

Zo skúseností s používaním iných liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém spolu s diuretikami šetriacimi draslík, náhradami draslíka, náhradami solí s obsahom draslíka alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín) vyplýva, že môže dôjsť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Súčasné užívanie takýchto liečiv sa preto neodporúča.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID)

NSAID (vrátane kyseliny acetylsalicylovej v dávkach > 3 g /deň a tiež COX-2 inhibítorov) a antagonisty receptorov angiontezínu II môžu pôsobiť synergicky znižovaním glomerulárnej filtrácie. Rizikom ich súčasnej aplikácie je preto výskyt akútneho renálneho zlyhania. Odporúča sa preto monitorovanie renálnych funkcií na začiatku terapie, ako aj pravidelná hydratácia pacienta.

Okrem toho súčasná aplikácia môže znížiť antihypertenzný účinok antagonistov receptorov angiontenzínu II, čo vedie k čiastočnej strate účinnosti.

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny

Súčasnépodávaniekolesevelamuhydrochloridu, liečiva ktoré sa naväzuje na žlčovékyseliny a odvádza ich z tela, znižujesystémovúexpozíciua maximálne plazmatické koncentrácieolmesartanuaznižujet _1/2. Podávanieolmesartanumedoxomilunajmenej4hodiny pre užitímkolesevelamuhydrochloriduznížiúčinokinterakcie týchto liečiv. Preto by sa malo brať do úvahy užitie dávky olmesartanumedoxomiluaspoň4hodiny predužitím kolesevelamuhydrochloridu(pozri časť 5.2).

Iné liečivá

Po terapii antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu medoxomilu. Súčasná aplikácia warfarínu a digoxínu nemala žiaden vplyv na farmakokinetiku olmesartanu.

Vplyv olmesartanu medoxomilu na iné liečivá:

Lítium

Popísané je reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas jeho súbežnej aplikácie s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistami angiotenzínu II. Používanie olmesartanu medoxomilu v kombinácii s lítiom sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je táto kombinácia potrebná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.

Iné liečivá

V špecifických klinických štúdiách sa u zdravých dobrovoľníkov študovali kombinácie s warfarínom, digoxínom, antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý), hydrochlorotiazidom a pravastatinom. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie a najmä olmesartan medoxomil nemá signifikantný vplyv na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo farmakokinetiku digoxínu.

Olmesartan nemá klinicky významný inhibičný efekt in vitro na enzýmy 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 ľudského cytochrómu P450 a žiadny, alebo minimálny indukčný efekt na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Na základe týchto výsledkov sa in vivo interakčné štúdie so známymi inhibítormi a induktormi enzýmov cytochrómu P450 nerobili, pretože sa nepredpokladajú žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liečivami, ktoré sa metabolizujú hore uvedenými enzýmami cytochrómu P450.

Gravidita

Používanie antagonistov angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie antagonistov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nebol presvedčivý, napriek tomu malé zvýšenie rizika nemôže byť vylúčené. I keď nie sú kontrolované epidemiologické dáta o riziku antagonistov angiotenzínu II, podobné riziko môže existovať pre túto skupinu liekov.Ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu terapiu, ktorá má potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a zahájená vhodná alternatívna terapia.

Je známe, že terapia antagonistami angiotenzínu II v druhom a treťom trimestri pôsobí toxicky na plod (znižuje funkciu obličiek, spôsobuje oligohydramnión, spomaľuje osifikáciu kostí) a novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri aj časť 5.3).

Ak došlo k expozícii antagonistom angiotenzínu II od druhého trimestra, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek a lebky. Deti matiek, ktoré užívali antagonisty angiotenzínu II, majú byť starostlivo monitorované kvôli vzniku hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia

Olmesartan sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov, ale nie je známe, či sa vylučuje aj do ľudského mlieka.

Nakoľko nie sú dostupné informácie o používaní Tenzaru počas laktácie, Tenzar sa v tomto období neodporúča a uprednostňuje sa liečba liekmi, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie počas laktácie, najmä ak ide o dojčenie novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Tenzar má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívajú antihypertenzíva, sa môžu občas vyskytnúť závraty alebo únava, ktoré môžu ovplyvniť ich schopnosť reagovať.

Bezpečnostný profil

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby Tenzarom sú bolesti hlavy (7,7 %), symptómy podobné chrípke (4,0 %) a závraty (3,7 %).

V monoterapeutických, placebom kontrolovaných štúdiách jediným nežiaducim účinkom v jednoznačnej súvislosti s liečbou boli závraty (2,5 % výskytu u pacientov s olmesartanom medoxomilom a 0,9 % v skupine s placebom).

Vyšší výskyt hypertriglyceridémie (2,0 % vs 1,1 %) a zvýšenej hladiny kreatínfosfokinázy (1,3 % vs 0,7 %) bol pozorovaný v skupine pacientov s olmesartanom medoxomilom v porovnaní s placebom.

Tabuľka nežiaducich účinkov

Nasledujúce nežiaduce účinky boli zaznamenané v rámci klinických štúdií, postmarketingových bezpečnostných štúdií a spontánnych hlásení.

Nasledujúca terminológia bola použitá pre klasifikáciu výskytu nežiaducich účinkov:

veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až 1/10), menej časté (≥1/1000 až 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

MedDRA Trieda orgánových systémov	Nežiaduci účinok		Frekvencia
Poruchy krvi a lymfatického systému	Trombocytopénia		Menej časté
Poruchy imunitného systému	Anafylaktická reakcia		Menej časté
Poruchy metabolizmu a výživy	Hyperkaliémia		Zriedkavé
	Hypertriglyceridémia		Časté
	Hyperurikémia		Časté
Poruchy nervového systému	Závraty		Časté
	Bolesti hlavy		Časté
Poruchy ucha a a labyrintu	Vertigo		Menej časté
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Angína pektoris		Menej časté
Poruchy ciev	Hypotenzia		Zriedkavé
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Kašeľ		Časté
	Bronchitída		Časté
	Faryngitída		Časté
	Rinitída		Časté
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Abdominálna bolesť		Časté
	Hnačka		Časté
	Dyspepsia		Časté
	Gastroenteritída		Časté
	Nauzea		Časté
	Vracanie		Menej časté
	Enteropatia podobná sprue (pozri časť 4.4)		Veľmi zriedkavé
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Exantém		Menej časté
	Angioedém		Zriedkavé
	Alergická dermatitída		Menej časté
	Pruritus		Menej časté
	Vyrážka		Menej časté
	Žihľavka		Menej časté
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Svalové kŕče		Zriedkavé
	Bolesť svalov		Menej časté
	Artritída		Časté
	Bolesť chrbta		Časté
	Bolesť kostry		Časté
Poruchy obličiek a močových ciest	Akútne zlyhanie obličiek	Zriedkavé
	Hematúria	Časté
	Renálna insuficiencia	Zriedkavé
	Infekcie močového traktu	Časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Asténia	Menej časté
	Bolesť v hrudi	Časté
	Opuch tváre	Menej časté
	Únava	Časté
	Symptómy podobné chrípke	Časté
	Letargia	Zriedkavé
	Nepokojnosť	Menej časté
	Bolesť	Časté
	Periférny edém	Časté
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Zvýšenie hepatálnych enzýmov	Časté
	Zvýšenie kreatinínu v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie kreatínfosfokinázy v krvi	Časté
	Zvýšenie urey v krvi	Časté

Ojedinelé prípady rabdomyolýzy boli opísané v čase liečby blokátormi receptorov angiotenzínu II.

Ďalšie informácie o osobitných populáciách

U starších ľudí sa frekvencia hypotenzie mierne zvýšila zo zriedkavej na menej častú.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

S predávkovaním olmesartanu medoxomilu u ľudí sú len malé skúsenosti. Najpravdepodobnejším príznakom predávkovania je hypotenzia.

V prípade predávkovania pacienta treba starostlivo monitorovať a začať symptomatickú a podpornú liečbu.

Zatiaľ nie sú dostupné informácie, či je olmesartan dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá s účinkom na renín-angiotenzínový systém, antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA08

Mechanizmus účinku

Olmesartan medoxomil je silný, perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT₁). Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu II sprostredkované AT₁ receptormi, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu II. Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT₁ receptorov angiotenzínu II je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, koncentrácie angiotenzínu I a angiotenzínu II a určité zníženie plazmatickej koncentrácie aldosterónu.

Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón renín– angiotenzín– aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie, ktorá vzniká cez typ 1 (AT₁) receptory.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

U pacientov s hypertenziou aplikácia olmesartanu medoxomilu vyvolá dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Doposiaľ nie sú informácie, že by došlo k hypotenzii po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k rebound hypertenzii po prerušení liečby.

Dávkovaním olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný plynulý pokles krvného tlaku v intervale 24 hodín. Pri dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri aplikácii rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne do 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje po 2 týždňoch. Súbežná terapia s hydrochlorotiazidom má aditívny efekt na pokles krvného tlaku, pacienti ju dobre tolerujú.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.

Randomizovaná štúdia prevencia diabetickej mikroalbumínúrie a olmesartan (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a najmenej jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik mikroalbumínúrie. Počas 3,2 rokoa (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo spolu s liekom proti hypertenzii okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.

Štúdia ukázala signifikantnú redukciu rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave podľa rozdielu tlaku krvi táto redukcia rizika nebola viac štatisticky významná. Mikroalbumínúria vznikla u 8,2 % pacientov v skupine s olmesartanom (178 z 2160 pacientov) a u

9,8 % pacientov v skupine s placebom 210 z 2 139 pacientov).

Sekundárny parameter, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) vs 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru non-fatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), non-fatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) vs 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) vs 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita olmesartanu bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) vs 15 pacientov (0,7 %)) zväčša vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.

Štúdia vplyvu olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomizovaných pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou v Japonsku a Číne. 3,1 roka bola stredná doba sledovania pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo spolu s antihypertenzívami vrátane ACE inhibítorov.

Primárny parameter (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkového ochorenia, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 – 1,24); p= 0,791). Sekundárny kardiovaskulárny parameter sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento kardiovaskulárny parameter vrátane smrti z kardiovaskulárnych príčin bol u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celková mortalita 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, non-fatálna mozgová príhoda 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a non-fatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.

Ďaľšie informácie:

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

Absorpcia a distribúcia

Olmesartan medoxomil je proliečivo, rýchlo sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit olmesartan esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu.

V plazme alebo exkrétoch sa nenašiel intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy je 25,6 %.

Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (C_max) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartanu medoxomilu, plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky približne 80 mg.

Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Nezistili sa klinicky závažné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa viaže na plazmatické proteíny (99,7 %), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikatných interakcií medzi olmesartanom medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).

Biotransformácia a eliminácia

Celkový plazmatický klírens bol typicky 1,3 l/h (CV, 19 %) a bol relatívne mierne porovnateľný s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po jednej perorálnej dávke ¹⁴C značeného olmesartanu medoxomilu sa 10 – 16 % podanej izotopom značenej látky vylúčilo močom (veľká väčšina podanej dávky do 24 hodín) a zvyšná časť zachytenej izotopom značenej látky sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že olmesartan sa eliminuje obličkami (cca 40 %) a hepatobiliárne (cca 60 %).

V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity sa nedetegovali. Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho použitie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom dávkovaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach, po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 –0,7 l/h a nebol závislý od dávky.

Farmakokinetika u osobitných populácií

Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac)

AUC v rovnovážnom stave sa u pacientov s hypertenziou vo veku 65 – 75 rokov zvýšila približne o 35 %, u pacientov vo veku nad 75 rokov približne o 44 % v porovnaní s mladšou vekovou skupinou U tejto skupiny pacientov to môže súvisieť s priemerným znížením funkcie obličiek.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov, ktorí mali poruchu funkcie obličiek, sa AUC v rovnovážnom stave zvýšila o 62 %, 82 % a 179 % u miernej, stredne ťažkej alebo ťažkej poruchy funkcie v porovnaní so zdravými kontrolami (pozri časti 4.2 a 4.4).

Porucha funkcie pečene

Po jednorazovej perorálnej dávke boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6 % a 65 % u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po dvoch hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bola 0,26 %, 0,34 % a 0,41 %. Priemerná hodnota AUC bola po opakovanom dávkovaní u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene opäť o 65 % vyššia, než u porovnávaných kontrolovaných zdravých jedincov. Priemerné C_maxhodnoty olmesartanu boli u pacientov so zmenenou funkciou pečene a zdravých jedincov podobné.

Olmesartan medoxomil sa nestanovoval u pacientov s ťažku poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).

Liekové interakcie:

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súbežnépodávanie40mgolmesartanumedoxomilua3750mgkolesevelamu hydrochloriduuzdravých dobrovoľníkovviedlok28% zníženiuCmaxa k 39% zníženiu AUColmesartanu. Menšieúčinky, 4% a15% zníženie C_maxa AUC v uvedenom poradíbolo pozorované, keďbol podávanýolmesartanmedoxomil4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom. Eliminačnýpolčasolmesartanubol zníženýo 50až52 %, bezohľadunato, či bolpodávanýsúčasne alebo4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom(pozri časť 4.5).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej toxicity na potkanoch a psoch mal olmesartan medoxomil podobné účinky ako iné antagonisty AT₁receptorov a ACE inihibítory: v krvi bola zvýšená hodnota močoviny a kreatinínu (vyvolaná funkčnými zmenami na obličkách zapríčinenými blokovaním AT₁ receptorov), redukcia hmotnosti srdca, zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), histologické nálezy poškodenia obličiek (regeneratívne lézie renálneho epitelu, zhrubnutie bazálnej membrány, dilatácia tubulov). Tieto nežiaduce reakcie spôsobené farmakologickou aktivitou olmesartanu medoxomilu sa vyskytli aj v predklinických štúdiách s inými antagonistami AT₁ receptorov a ACE inhibítormi, dajú sa redukovať simultánnym perorálnym podávaním chloridu sodného.

U obidvoch druhov sa zistilo zvýšenie renínovej aktivity v plazme a hypertrofia /hyperplázia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Zistené zmeny sú typické pre skupinu ACE inhibítorov a pre iné antagonisty AT₁ receptorov, zdá sa však, že nemajú žiadnu klinickú významnosť.

Rovnako ako iné antagonisty AT₁ receptorov, aj olmesartan medoxomil zvyšoval incidenciu chromozómových zlomov v bunkových kultúrach in vitro. V niekoľkých in vivoštúdiách s olmesartanom medoxomilom podávaným vo veľmi vysokých dávkach, až do 2000 mg/kg perorálne, sa nezistil žiaden významný efekt. Celkové údaje z testovania komplexnej genotoxicity svedčia o tom, že je veľmi nepravdepodobné, aby v klinických podmienkach mal olmesartan genotoxický efekt. Olmesartan medoxomil nebol karcinogénny ani u potkanov v štúdii trvajúcej 2 roky, ani u myší v dvoch 6 mesačných štúdiách karcinogenity za použitia transgénnych modelov.

V reprodukčných štúdiách na potkanoch olmesartan medoxomil neovplyvňoval fertilitu a nezistil sa žiaden teratogénny účinok. Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj po expozícii olmesartanu medoxomilu sa znížilo prežívanie potomstva, a došlo k dilatácii panvičky obličiek po expozícii samíc v neskorých štádiách gravidity a počas laktácie. Všeobecne sa dá konštatovať, že rovnako ako iné antihypertenzíva, aj olmesartan medoxomil bol toxickejší pre gravidné králiky ako pre gravidné potkany, avšak bez žiadnej indikácie fetotoxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

Jadro tablety

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Hyprolóza

Nízko substituovaná hyprolóza

Magnéziumstearát

Obal tablety

Oxid titaničitý (E 171)

Mastenec

Hypromelóza

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Vnútorný obal: Veľkosť balenia:

hliníkové blistre z laminovaného polyamidu /Al /polyvinylchloridu 14, 28, 56 a 98 filmom obalených tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avennue de la Gare

1611 Luxemburg

Luxembursko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Tenzar10 mg: 58/0118/04-S

Tenzar20 mg: 58/0119/04-S

Tenzar40 mg: 58/0120/04-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 27.4.2004

Dátum posledného predĺženia: 11.11.2009

9. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2015