+ ipil.sk

Tenzar Plus 20 mg/25 mg



Príbalový leták


Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05638


Písomná informácia pre používateľa


Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg

Tenzar Plus 20 mg/25 mg


filmom obalené tablety

olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

  1. Čo je Tenzar Plus a na čo sa používa

  2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tenzar Plus

  3. Ako užívať Tenzar Plus

  4. Možné vedľajšie účinky

  5. Ako uchovávať Tenzar Plus

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Tenzar Plus a na čo sa používa


Tenzar Plus obsahuje dve liečivá, olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie):


  • Olmesartan medoxomil patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptorov angiotenzínu II. Znižuje krvný tlak pomocou uvoľnenia krvných ciev.


  • Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká („odvodňovacie tablety“). Znižuje krvný tlak zvyšovaním produkcie moču obličkami.


Tenzar Plus vám bude predpísaný len vtedy, ak olmesartan medoxomil podávaný samostatne neupravil adekvátne váš krvný tlak. Tieto dve liečivá Tenzaru Plus majú silnejší liečebný účinok, ak sú podávané v kombinácii, ako keď sú podávané samostatne.


Váš lekár vám môže z dôvodu ďalšieho zníženia krvného tlaku predpísať Tenzar Plus aj v prípade, že už užívate lieky na liečbu vysokého krvného tlaku.


Vysoký krvný tlak môže byť kontrolovaný liekmi ako je Tenzar Plus. Váš lekár vám pravdepodobne tiež odporučí zmeny v spôsobe života, ktoré napomáhajú znížiť krvný tlak (napr. zníženie telesnej hmotnosti, prestať fajčiť, obmedziť požívanie alkoholu a menej soliť). Váš lekár vám tiež môže odporučiť pravidelne cvičiť ako napríklad chodiť na prechádzky alebo plávať. Dôležité je, aby ste tieto odporúčania vášho lekára dodržiavali.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tenzar Plus


Neužívajte Tenzar Plus:

  • ak ste alergický na liečivá alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6) alebo na látky podobné hydrochlorotiazidu (sulfónamidy)

  • ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Tenzaru Plus v prvých mesiacoch tehotenstva – pozri časť tehotenstvo)

  • ak máte problémy s obličkami

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskirén

  • ak máte nízku hladinu draslíka alebo sodíka, vysokou hladinou vápnika alebo kyseliny močovej v krvi (pri príznakoch dny alebo obličkových kameňov), ktoré sa liečbou neupravili

  • ak trpíte závažnými ochoreniami pečene alebo zožltnutím kože a očí (žltačkou) alebo máte problémy s odtekaním žlče zo žlčníka (biliárnou obštrukciou, napr. žlčníkové kamene).


Ak si myslíte, že máte niektorý z uvedených stavov alebo si tým nie ste istý, tablety neužívajte. Informujte o tom najskôr lekára a riaďte sa jeho pokynmi.


Upozornenia a opatrenia


Predtým, ako začnete užívať Tenzar Plus, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.


Povedzte vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou

- aliskirén.


Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.


Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Tenzar Plus“.


Skôr ako začnete užívať tablety, povedzte svojmu lekárovi, ak máte niektorý z nasledujúcich zdravotných problémov:


  • Mierne až stredne závažné ochorenie obličiek, alebo ak ste po nedávnej transplantácii obličky.

  • Ochorenie pečene.

  • Zlyhanie srdca alebo problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom.

  • Vracanie (žalúdočnú nevoľnosť) alebo hnačku, ktoré sú závažné alebo trvajú niekoľko dní.

  • Ste liečený vysokými dávkami diuretík (odvodňovacie lieky) alebo ste na diéte s nízkym príjmom soli.

  • Problémy s nadobličkami (napr. primárny aldosteronizmus).

  • Cukrovku (diabetes).

  • Lupus erythematosus (autoimunitné ochorenie).

  • Alergie alebo astmu.


Obráťtesanasvojholekára, ak sa uvás objaví ťažká pretrvávajúca hnačka, ktoráspôsobujeznačnéchudnutie. Vášlekármôžezhodnotiť príznakyarozhodnúťotom, ako pokračovať
v liečbe krvného tlaku.


V prípade, že máte niektorý z vyššie uvedených stavov, vaše kontroly u lekára a niektoré vyšetrenia budú častejšie.


Tenzar Plus môže spôsobiť zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi (príčina dny - bolestivého opuchu kĺbov). Váš lekár vám pravdepodobne opakovane spraví krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi.


Tenzar Plus môže tiež zmeniť hodnoty niektorých chemických látok v krvi nazývaných elektrolyty. Váš lekár vám preto bude pravdepodobne opakovane robiť krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi. Príznaky zmien hladiny elektrolytov sú: smäd, sucho v ústach, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava, nízky krvný tlak (hypotenzia), pocit slabosti, spomalenosti, únava, ospalosť alebo nepokoj, nevoľnosť, vracanie, nižšia potreba močenia, búšenie srdca. Ak spozorujete tieto príznaky, informujte o tom svojho lekára.


Tak ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, nadmerný pokles krvného tlaku u pacientov s poruchami prekrvenia srdca alebo mozgu, môže viesť ku srdcovému infarktu alebo náhlej mozgovej príhode (mŕtvici). Preto vám bude lekár starostlivo sledovať krvný tlak.


Ak máte podstúpiť testy na zistenie funkcie prištítnej žľazy, musíte prestať užívať Tenzar Plus pred ich vykonaním.


Tento liek môže zmeniť výsledky antidopingového testu športovcov na pozitívny.


Musíte oznámiť lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Tenzar Plus sa neodporúča užívať v skorom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať po treťom mesiaci tehotenstva, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tejto fáze tehotenstva (pozri časť tehotenstvo).


Deti a dospievajúci


Tenzar Plus sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov.


Iné lieky a Tenzar Plus


Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Predovšetkým informujte vášho lekára alebo lekárnika, ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:


  • Iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože môžu zvýšiť účinok Tenzaru Plus. Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

Ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Tenzar Plus“ a „Upozornenia a opatrenia“).“

  • Lieky, ktoré môžu ovplyvniť hladinu draslíka v krvi, ak sa užívajú súčasne s Tenzarom Plus. Tieto zahŕňajú:

  • náhrady draslíka (rovnako ako náhrady soli s obsahom draslíka)

  • odvodňovacie tablety (diuretiká)

  • heparín (na zriedenie krvi)

  • laxatíva (preháňadlá)

  • steroidy

  • adrenokortikotropný hormón (ACTH)

  • karbenoxolón (liek na liečbu ústnych a žalúdočných vredov)

  • sodná soľ penicilínu G (tiež nazývaný benzylpenicilín sodný, antibiotikum)

  • niektoré lieky proti bolesti ako aspirín alebo salicyláty

  • Lítium (liek používaný na liečbu chorobných zmien nálad a niektorých typov depresie) podávané súčasne s Tenzarom Plus môže zvýšiť toxicitu lítia. Ak musíte užívať lítium, lekár vám bude kontrolovať hladiny lítia v krvi

  • Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) (lieky na zmiernenie bolesti, opuchu a ďalších príznakov zápalu, vrátane artritídy) užívané súčasne s Tenzarom Plus môžu zvýšiť riziko zlyhania obličiek a znížiť účinok Tenzaru Plus

  • Lieky na spanie, sedatíva a lieky na liečbu depresie (antidepresíva), pretože užívanie týchto liekov spolu s Tenzarom Plus môže spôsobiť náhly pokles krvného tlaku pri zmene polohy do stoja

  • Niektoré lieky ako baklofén a tubokurarín, ktoré sa používajú na uvoľnenie svalov

  • Amifostín a niektoré ďalšie lieky používané na liečbu rakoviny ako je cyklofosfamid alebo metotrexát

  • Cholestyramín a cholestipol, lieky na zníženie hladiny tukov v krvi

  • Kolesevelam hydrochlorid, liečivo, ktoré znižuje hladinu cholesterolu v krvi, môže znižovať účinok Tenzaru Plus. Váš lekár vám môže odporučiť užívať Tenzar Plus najmenej 4 hodiny pred užitím kolesevelamu hydrochloridu

  • Anticholinergické látky ako je atropín a biperidén

  • Lieky ako tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, amisulprid, pimozid, sultoprid, tiaprid, droperidol alebo haloperidol, používané na liečbu niektorých psychických ochorení

  • Niektoré lieky ako chinidín, hydrochinidín, dizopyramid, amiodarón, sotalol alebo digitalis, používané na liečbu chorôb srdca

  • Lieky ako mizolastín, pentamidín, terfenadín, dofetilid, ibutilid alebo injekcie erytromycínu, ktoré môžu zmeniť srdcový rytmus

  • Perorálne antidiabetiká ako metformín alebo inzulín, používané na zníženie hladinu cukru v krvi

  • Beta-blokátory a diazoxid, lieky používané na liečbu vysokého krvného tlaku alebo nízkej hladiny cukru v krvi, pretože Tenzar Plus môže zvýšiť ich účinok na zvýšenie hladiny cukru v krvi

  • Metyldopa, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku

  • Lieky ako je noradrenalín, používané na zvýšenie krvného tlaku a zrýchlenie frekvencie srdca

  • Difemanil, používaný na liečbu pomalého srdcového rytmu alebo na zníženie potenia

  • Lieky ako probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol, používané na liečbu dny

  • Náhrady vápnika

  • Amantadín, antivírusový liek

  • Cyklosporín, liek používaný na zabránenie odmietnutia transplantovaných orgánov

  • Niektoré antibiotiká nazývané tetracyklíny alebo sparfloxacín

  • Amfotericín, liek na liečbu hubových infekcií

  • Niektoré antacidá, používané na liečbu zvýšeného množstva žalúdočnej kyseliny ako je hydroxid hlinito-horečnatý, pretože účinok Tenzaru Plus môže byť mierne znížený.

  • Cisapridín, používaný na zvýšenie pohybu potravy v žalúdku a črevách

  • Halofantrín, používaný na liečbu malárie


Tenzar Plus a jedlo a nápoje


Tenzar Plus sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.


Buďte opatrný pri požívaní alkoholu pokiaľ užívate Tenzar Plus, pretože niektorí ľudia pociťujú mdloby alebo závraty. Ak sa vám toto stane, nepite žiadny alkohol, vrátane vína, piva alebo miešaných alkoholických nápojov.


Pacienti čiernej pleti


Rovnako ako u iných liekov na zníženie krvného tlaku, aj účinok Tenzaru Plus je nižší u pacientov čiernej pleti.


Tehotenstvo a dojčenie


Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Tenzaru Plus predtým ako otehotniete alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám, aby ste namiesto Tenzaru Plus začali užívať iný liek. Tenzar Plus sa neodporúča užívať počas tehotenstva a nesmie sa užívať, keď ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva.


Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo chcete začať dojčiť. Tenzar Plus sa neodporúča dojčiacim matkám a váš lekár vám môže zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť.


Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť,

poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov


Počas liečby vysokého krvného tlaku sa môžete cítiť ospalý alebo mať závraty. Ak by sa u vás prejavili takéto stavy, neveďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje, pokiaľ príznaky nevymiznú. Poraďte sa s vaším lekárom.


Tenzar Plus obsahuje laktózu


Tento liek obsahuje laktózu (druh cukru). Ak vám váš lekár povedal, že máte neznášanlivosť niektorých cukrov, informujte o tom lekára pred začatím užívania tohto lieku.


3. Ako užívať Tenzar Plus


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Odporúčaná dávkaje jedna tableta Tenzaru Plus 20 mg/12,5 mg denne. Ak sa však váš tlak neupraví pri tejto dávke, váš lekár vám môže zvýšiť dávku na 1 tabletu Tenzaru Plus 20 mg/25 mg denne.


Zapite tabletu pohárom vody. Pokiaľ je to možné, užívajte tablety každý deň v rovnakom čase, napríklad pri raňajkách. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Tenzaru Plus dovtedy, pokiaľ vám lekár neukončí liečbu.


Ak užijete viac Tenzaru Plus, ako máte

Ak ste užili viac tabliet ako ste mali alebo ak dieťa náhodne prehltlo jednu alebo viac tabliet, ihneď vyhľadajte lekára alebo najbližšiu pohotovosť a zoberte si so sebou balenie tohto lieku.


Ak zabudnete užiť Tenzar Plus

Ak ste zabudli užiť dávku, užite svoju obvyklú dávku nasledujúci deň, tak ako zvyčajne. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku.


Ak prestanete užívať Tenzar Plus

Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Tenzaru Plus dovtedy, pokiaľ vám lekár neukončí liečbu.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Nasledujúce dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:


  • Zriedkavo sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo, opuch tváre, úst a/alebo hlasiviek (hrtanu), spolu so svrbením a vyrážkou. Ak u vás vyskytnú, prestaňte užívať Tenzar Plus a ihneď kontaktujte lekára.

  • Tenzar Plus môže spôsobiť nadmerné zníženie krvného tlaku u citlivých jedincov alebo ako dôsledok alergickej reakcie. Menej často sa môžu vyskytnúť závraty alebo mdloby Ak u vás vyskytnú, prestaňte užívať Tenzar Plus, ihneď kontaktujte lekára a ľahnite si.


Tenzar Plus je kombinácia dvoch liečiv a nasledujúce informácie uvádzajú ďalšie vedľajšie účinky, ktoré boli doteraz hlásené pri kombinovanej liečbe Tenzarom Plus (okrem už vyššie uvedených) a ďalej tie, ktoré sú známe pre jednotlivé liečivá.


Ďalšie vedľajšie účinky doteraz známe pri užívaní Tenzaru Plus:


Ak sa tieto vedľajšie účinky vyskytnú, sú často mierne a nevyžadujú ukončenie liečby.


Časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Závraty, bolesť hlavy, únava, bolesť v hrudi, opuch členkov, chodidiel, nôh, rúk alebo ramien.


Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Búšenie srdca (palpitácie), vyrážka, ekzém, závraty, kašeľ, problémy s trávením, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačka, svalové kŕče a bolesť svalov, bolesť kĺbov, rúk a nôh, bolesť chrbta, problémy s erekciou u mužov, krv v moči.

Menej často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie močoviny alebo kyseliny močovej v krvi, zvýšenie kreatinínu, zvýšenie alebo zníženie hladiny draslíka v krvi, zvýšenie hladiny vápnika v krvi, zvýšenie cukru v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene. Váš lekár bude vedieť o týchto zmenách na základe výsledkov vašich krvných testov a povie vám, ak budete potrebovať ďalšiu liečbu.

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1000 ľudí):

Pocit choroby, poruchy vedomia, hrčky na koži (žihľavka), akútne zlyhanie obličiek.


Zriedkavo boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie dusíka močoviny v krvi, zníženie hodnôt hemoglobínu a hematokritu. Váš lekár na základe výsledkov vašich krvných testov zhodnotí prípadné zmeny a bude vás informovať o potrebe ďalšej liečby.


Ďalšie vedľajšie účinky hlásené pri užívaní olmesartanu medoxomilu alebo hydrochlorotiazidu samostatne:


Olmesartan medoxomil:


Časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Bronchitída (zápal priedušiek), kašeľ, výtok z nosa alebo upchatý nos, bolesť hrdla, bolesť brucha, problémy s trávením, hnačka, nevoľnosť, gastroenteritída (zápal žalúdkovo-črevného traktu), bolesť kĺbov alebo kostí, bolesť chrbta, krv v moči, infekcie močových ciest, príznaky podobné chrípke, bolesť.


Často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie močoviny alebo kyseliny močovej v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene a svalov.


Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Rýchle alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo a môžu spôsobiť problémy s dýchaním, rovnako ako rýchly pokles krvného tlaku, ktorý môže viesť až k mdlobám (anafylaktické reakcie), opuch tváre, angína (bolesť alebo pocit tlaku na hrudníku; známa ako angína pektoris), pocit nevoľnosti, alergické kožné vyrážky, svrbenie, exantém (kožné erupcie), hrčky na koži (žihľavka).


Menej často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zníženie počtu určitého typu krvných buniek nazývaných krvné doštičky (trombocytopénia).


Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1 000 ľudí) :

Porucha funkcie obličiek, nedostatok energie.


Zriedkavoboli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny draslíka v krvi.


Hydrochlorotiazid:


Veľmi časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 z 10 ľudí):

Zmeny vo výsledkoch krvných testov zahŕňajú: zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi.


Častévedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Pocit zmätenosti, bolesť brucha, žalúdočná nevoľnosť, nadúvanie, hnačka, nevoľnosť, vracanie, zápcha, vylučovanie cukru do moču.


Boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie kreatinínu, močoviny, vápnika a hladiny cukru v krvi, zníženie hladiny chloridov, draslíka, horčíka a sodíka v krvi. Zvýšenie amylázy v sére (hyperamylazémia).


Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Zníženie alebo strata chuti do jedla, závažné problémy s dýchaním, anafylaktické kožné reakcie (reakcie precitlivenosti), zhoršenie existujúcej krátkozrakosti, kožné reakcie na svetlo, svrbenie, fialové bodky alebo škvrny na koži spôsobené miernym krvácaním (purpura), hrčky na koži (žihľavka).


Zriedkavévedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť u 1 z 1 000 ľudí):

Opuch a bolesť slinných žliaz, zníženie počtu bielych krviniek, zníženie počtu krvných doštičiek, anémia (málokrvnosť), poškodenie kostnej drene, nepokoj, strata nálady alebo pocit depresie, problémy so spaním, pocit nezáujmu (apatia), mravčenie a necitlivosť, kŕče, žlté videnie, rozmazané videnie, suché oči, nepravidelný pulz srdca, zápal krvných ciev, krvné zrazeniny (trombóza alebo embólia), zápal pľúc, hromadenie tekutiny v pľúcach, zápal pankreasu (podžalúdkovej žľazy), žltačka, infekcia žlčníka, príznaky lupus erythematosus ako sú vyrážka, bolesť kĺbov a studené ruky a prsty, alergické kožné reakcie, olupovanie kože a vznik pľuzgierov na koži, neinfekčný zápal obličiek (intersticiálna nefritída), horúčka, svalová slabosť (niekedy spôsobujúca problémy s pohybom).


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 000 ľudí):

Nerovnováha elektrolytov vedúca k abnormálne nízkej hladine chloridov v krvi (hypochloremická alkalóza), nepriechodnosť čriev (paralytický ileus).

Hlásenie vedľajších účinkov:

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


  1. Ako uchovávať Tenzar Plus


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a na blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


  1. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Tenzar Plus obsahuje


Liečivá sú:

Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilua 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


Tenzar Plus 20 mg/25 mg: Každáfilmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.


Ďalšie zložky sú:

Mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy*, nízko substituovaná hyprolóza, hyprolóza,magnéziumstearát, oxid titaničitý (E 171), mastenec, hypromelóza, žltý a červený oxid železitý (E 172).


* pozri časť “Tenzaru Plus obsahuje laktózu“ vyššie.


Ako vyzerá Tenzar Plus a obsah balenia:


Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg sú 8,5 mm,filmom obalené tablety, červeno-žltej farby, okrúhle s označením C22 na jednej strane.


Tenzar Plus 20 mg/25 mg sú 8,5 mm, filmom obalené tablety, ružovkastej farby, okrúhle, s označením C24 na jednej strane.


Tenzar Plus je dostupný v baleniach v blistroch po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 a 10 x 28 filmom obalených tabliet a v baleniach s perforovanými blistrami umožňujúcimi oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

L-1611 Luxemburg

Luxembursko


Výrobca

Daichi Sankyo Europe GmbH

Luitpoldstrasse 1

85276 Pfaffenhofen / Ilm

Nemecko


Menarini Von Heyden GmbH

Leipziger Str. 7-13

01097 Drážďany

Nemecko


Berlin-Chemie AG

Glienicker Weg 125

12489 Berlín

Nemecko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko: Mencord Plus

Belgicko: Belsar Plus

Cyprus: Olartan Plus

Česká republika: Sarten Plus H

Dánsko: Benetor Comp

Estónsko: Mesar Plus

Nemecko: Votum Plus

Grécko: Olartan Plus

Fínsko: Benetor Comp

Francúzsko: Alteisduo

Maďarsko: Laresin Plus

Island: Benetor Comp

Írsko: Omesar Plus

Taliansko: Olprezide

Lotyšsko: Mesar Plus

Litva: Mesar Plus

Luxembursko: Belsar Plus

Malta: Omesar Plus

Nórsko: Benetor Comp

Poľsko: Revival Plus

Portugalsko: Olsar Plus

Slovenská republika: Tenzar Plus

Slovinsko: Co-Tensiol

Španielsko: Ixia Plus


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 03/2015.

9



Tenzar Plus 20 mg/25 mg

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05638



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg

Tenzar Plus 20 mg/25 mg


filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


Tenzar Plus 20 mg/25 mg:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.


Pomocné látky so známym účinkom:

Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 110,7 mg monohydrátu laktózy.

Tenzar Plus 20 mg/25 mg:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 98,2 mg monohydrátu laktózy.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg sú červenkasto-žlté okrúhle filmom obalené tablety s priemerom 8,5 mm, s označením C22 na jednej strane.

Tenzar Plus 20 mg/25 mg sú ružovkasté okrúhla filmom obalené tablety s priemerom 8,5 mm, s označením C24 na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba esenciálnej hypertenzie.


Fixná kombinácia Tenzar Plus je indikovaná pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartanom medoxomilom.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Dospelí


Tenzar Plus nie je určený na počiatočnú terapiu, ale pre pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartanom medoxomilom v dávke 20 mg.

Tenzar Plus sa užíva jedenkrát denne, s jedlom alebo bez jedla.


Ak to vyžaduje klinický stav pacienta, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie olmesartanom medoxomilom v dávke 20 mg na fixnú kombináciu s hydrochlorotiazidom. Treba vziať do úvahy, že antihypertenzný účinok olmesartanu medoxomilu je maximálny asi 8 týždňov po počiatočnej terapii (pozri časť 5.1).


Výber dávky jednotlivých zložiek je odporúčaný nasledovne:


20 mg olmesartanu medoxomilu/12,5 mg hydrochlorotiazidusa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartanom medoxomilom v dávke 20 mg.


20 mg olmesartanu medoxomilu/25 mg hydrochlorotiazidu sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 20 mg olmesartanom medoxomilom/12,5 mg hydrochlorotiazidom.


Starší ľudia (65 rokov a viac)


U starších ľudí sa odporúča rovnaké dávkovanie fixnej kombinácie ako u dospelých.


Pacienti s poruchou funkcie obličiek


U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min), ktorí užívajú Tenzar Plus, sa odporúča pravidelné monitorovanie funkcie obličiek (pozri časť 4.4). Tenzar Plus je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť 4.3).


Pacienti s poruchou funkcie pečene


Tenzar Plus sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.4, 5.2). U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča počiatočná dávka 10 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a maximálna denná dávka nemá prekročiť 20 mg. Odporúča sa dôsledné monitorovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí sú liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami. Nie sú žiadne skúsenosti s olmesartanom medoxomilom u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene.

Tenzar Plus sa nemá podávať pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 5.2), s cholestázou a obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).


Pediatrická populácia

Tenzar Plus sa neodporúča u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov vzhľadom na nedostatok údajov o jeho bezpečnosti a účinnosti.


Spôsob podávania:


Tabletu treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. zapiť jedným pohárom vody). Tableta sa nesmie žuť a má sa užívať každý deň v rovnakom čase.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo na iné sulfónamidové deriváty (vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid je derivát sulfónamidu).


Ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min).


Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.


Ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza a obštrukcia žlčových ciest.


Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).


Súbežné používanie Tenzaru Pluss liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Deplécia intravaskulárneho objemu:

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetického obmedzenia príjmu solí, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke symptomatická hypotenzia. Pred podaním Tenzaru Plus je potrebné tieto podmienky upraviť.


Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:

U pacientov, ktorých cievny tonus a renálna funkcia závisia najmä na aktivite renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo ochorením obličiek, vrátane renálnej arteriálnej stenózy), terapia liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas terapie liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém existuje zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.


Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličiek:

Tenzar Plus sa nemá podávať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť 4.3). U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 ml/min, < 60 ml/min) nie je potrebná úprava dávky. Avšak u týchto pacientov sa má Tenzar Plus podávať s opatrnosťou a odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže vzniknúť azotémia spojená s podávaním tiazidových diuretík.

Ak sa potvrdí progresívna porucha funkcie obličiek, je potrebné liečbu starostlivo prehodnotiť a zvážiť prerušenie diuretickej liečby.

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Tenzaru Plus u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Porucha funkcie pečene:

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s liečbou olmesartanom medoxomilom u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene.

Navyše malé zmeny objemu a elektrolytovej rovnováhy počas terapie tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo progresívnym ochorením pečene. Preto je potrebná zvýšená starostlivosť u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2). Podávanie Tenzaru Plus u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, s cholestázou a s biliárnou obštrukciou je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 5.2).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom zvyčajne neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Podávanie Tenzaru Plus sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Metabolické a endokrinné účinky:

Terapia tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík (pozri časť 4.5).Počas terapie tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.


Známe nežiaduce účinky spojené s terapiou tiazidmi sú zvýšenie hladín cholesterolu a triglyceridov.

U niektorých pacientov liečených tiazidmi sa môže vyskytnúť hyperurikémia alebo záchvat dny.


Nerovnováha elektrolytov:

Ako u všetkých pacientov liečených diuretikami je potrebná pravidelná kontrola sérových elektrolytov vo vhodných intervaloch.


Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo nerovnováhu elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Varovnými signálmi nerovnováhy elektrolytov a tekutiny sú sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8).


Riziko hypokaliémie je najvyššie u pacientov s cirhózou pečene, so zvýšenou diurézou,u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súčasnou terapiou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).

Naopak, v dôsledku antagonizmu receptorov (AT1) angiotenzínu-II cez olmesartan medoxomil, ktorý tvorí zložku Tenzaru Plus, môže vzniknúť hyperkaliémia, najmä pri súčasnej poruche funkcie obličiek a/alebo srdcovom zlyhaní a pri diabetes mellitus. U rizikových pacientov sa odporúča primerané kontrolovanie hladiny draslíka v sére. Diuretiká šetriace draslík, náhrady draslíka a draslík obsahujúce soli alebo iné lieky na zvýšenie sérových hladín draslíka (napr. heparín), sa majú súčasne s Tenzarom Plus podávať so zvýšenou opatrnosťou (pozri časť 4.5).


Nie je žiadny dôkaz, že olmesartan medoxomil môže redukovať alebo brániť vzniku diuretikami indukovanej hyponatriémie. Deficit chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.


Tiazidy môžu znižovať vylučovanie kalcia močom a spôsobovať tak intermitentné a mierne zvýšenie sérovej hladiny kalcia bez známych prejavov poruchy kalciového metabolizmu. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyroidizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy.

Tiazidy môžu zvyšovať exkréciu magnézia močom, čo sa môže prejaviť hypomagneziémiou.


V horúcom počasí sa u edematóznych pacientov môže prejaviť dilučná hyponatriémia.


Lítium:

Súčasné podávanie Tenzaru Plus s lítiom sa, rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, v kombinácii s tiazidom neodporúča (pozri časť 4.5).


Enteropatia podobná sprue

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou oneskorenou reakciou precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacientov vznikajú tieto príznaky počas liečby olmesartanom, treba vylúčiť inú etiológiu. V prípadoch, kde nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom. V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.


Etnické rozdiely:

Rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, účinok olmesartanu medoxomilu na znižovanie krvného tlaku je o niečo nižší u populácie čiernej pleti ako u pacientov inej než čiernej pleti. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statusu u populácie čiernej pleti s hypertenziou.


Antidopingové testy:

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny analytický výsledok antidopingových testov.


Gravidita:

Terapia antagonistami receptorov angiotenzínu II sa nemá začínať počas gravitidy. Ak nie je pokračovanie v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II nevyhnutné, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť na alternatívnu liečbu iným antihypertenzívom, ktoré má potvrdený bezpečný profil pre použitie v gravidite. Ak je gravidita potvrdená liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia (pozri časti 4.3 a 4.6).


Iné:

Pri arterioskleróze, u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením vždy existuje riziko, že nadmerné zníženie krvného tlaku môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Hypersenzitívne reakcie na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť s vyššou pravdepodobnosťou u pacientov s alergiou alebo bronchiálnou astmou v anamnéze, môžu sa však vyskytnúť aj u pacientov bez tejto anamnézy.

Pri podávaní tiazidových diuretík bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erytematosus.


Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.


4.5 Liekové a iné interakcie


Možné interakcie, ktoré súvisia s podaním olmesartanu medoxomilu v kombinácii s hydrochlorotiazidom:


Súčasné užívanie, ktoré sa neodporúča


Lítium:

Bolo hlásené reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas súčasného podávania lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Okrem toho renálny klírens lítia je znížený účinkom tiazidov, a preto riziko toxicity lítia môže byť zvýšené. Z tohto dôvodu sa užívanie Tenzaru Plus v kombinácii s lítiom neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je užívanie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa dôsledné monitorovanie hladín lítia v sére.


Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť


Baklofén:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.


Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (t.j. kyselina acetylsalicylová (> 3 g/deň), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znížiť antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov receptorov angiotenzínu II.

U niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší ľudia s poruchou funkcie obličiek) súčasné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklo-oxygenázu, môže spôsobiť ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní kombinácie, hlavne u starších ľudí.

Pacienti majú mať dostatočný príjem tekutín a má sa zvážiť monitorovanie funkcie obličiek na začiatku súbežnej liečby a potom periodicky počas liečby.


Súčasné užívanie, ktoré treba zvážiť


Amifostín:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.


Iné antihypertenzíva:

Súčasné užívanie iných antihypertenzív môže zosilniť antihypertenzný účinok Tenzaru Plus.


Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:

Môžu potenciovať vznik ortostatickej hypotenzie.


Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartanom medoxomilom:


Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča


ACE inhibítory, blokátory receptoru angiotenzínu II alebo aliskirén:

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, náhrad draslíka, náhrad solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory), môže viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak sa podávajú súčasne s Tenzarom Plus lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka, odporúča sa monitorovanie plazmatickej hladiny draslíka.


Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súčasnépodávaniekolesevelamuhydrochloridu, liečiva ktoré sa viaže na žlčovékyseliny a odvádza ich z tela, znižujesystémovúexpozíciua maximálne plazmatické koncentrácieolmesartanuaznižujet 1/2. Podávanieolmesartanumedoxomilunajmenej4hodiny pre užitímkolesevelamuhydrochloriduznížiúčinokinterakcie týchto liečiv. Preto sa má zvážiť podanie olmesartanumedoxomiluaspoň4hodiny predpodaním dávky kolesevelamuhydrochloridu(pozri časť 5.2).


Ďalšie informácie


Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu.


Olmesartan medoxomil nemal žiadny signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.


Súčasné podávanie olmesartanu medoxomilu spolu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom nemalo žiadne klinicky významné účinky na farmakokinetiku oboch látok.


Olmesartan nemal žiadne klinicky významné inhibičné účinky na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitro a nemal žiadne alebo mal minimálne indukčné účinky na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.


Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochlorotiazidom:


Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča


Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Deplečný účinok hydrochlorotiazidu na draslík (pozri časť 4.4) môže byť potenciovaný súčasným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G, deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa takéto súčasné podávanie neodporúča.


Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť


Kalciové soli:

V dôsledku zníženého vylučovania môžu tiazidové diuretiká zvýšiť hladinu kalcia v sére. Ak musia byť podávané náhrady vápnika, je nutné monitorovať hladiny vápnika a na základe toho upraviť dávkovanie vápnika.


Cholestyramín a cholestipolové živice:

Absorpcia hydrochlorotiazidu je zhoršená v prítomnosti živicových iónomeničov.


Srdcové glykozidy:

Hypokaliémia alebo hypomagneziémia indukovaná tiazidmi môže urýchliť nástup digitálisom indukovanej srdcovej arytmie.

Lieky ovplyvnené poruchami draslíka v sére:

Ak je Tenzar Plus podávaný s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére (napr. srdcové glykozidy a antiarytmiká) a s nasledujúcimi liekmi, ktoré indukujú torsades de pointes(ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), odporúča sa periodické monitorovanie hladiny draslíka v sére a EKG; hypokaliémia je predispozičným faktorom ventrikulárnej tachykardie (torsades de pointes):

  • Antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid).

  • Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid).

  • Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol).

  • Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín IV, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín IV).


Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín):

Účinok nedepolarizujúcich relaxancií kostrových svalov môže byť potenciovaný hydrochlorotiazidom.


Lieky s anticholinergickým účinkom (napr. atropín, biperidén):

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a spomalením vyprázdňovania žalúdka.


Antidiabetiká (perorálne a inzulín):

Liečba tiazidmi môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).


Metformín:

Metformín sa má užívať s opatrnosťou, vzhľadom na riziko laktátovej acidózy indukovanej možným zlyhaním funkcie obličiek spojeným s hydrochlorotiazidom.


Beta-blokátory a diazoxid:

Hyperglykemický účinok beta-blokátorov a diazoxidu môže byť zvýšený tiazidmi.


Presorické amíny (napr. noradrenalín):

Účinok presorických amínov môže byť znížený.


Lieky používané na liečbu dny (napr. probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol):

Pretože hydrochlorotiazid môže zvyšovať sérovú hladinu kyseliny močovej, môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurických liekov. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidov môže zvýšiť incidenciu hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.


Amantadín:

Tiazidy môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov vyvolaných amantadínom.


Cytotoxické látky (napr. cyklofosfamid, metotrexát):

Tiazidy môžu znižovať renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.


Salicyláty:

Pri podávaní vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.


Metyldopa:

Pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu a metyldopy boli hlásené ojedinelé prejavy hemolytickej anémie.


Cyklosporín:

Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.


Tetracyklíny:

Súčasné podávanie tetracyklínov a tiazidov zvyšuje riziko tetracyklínom indukovaného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.


  1. Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita (pozri časť 4.3):

Vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek tohto lieku na graviditu, užívanie Tenzaru Plus sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Užívanie Tenzaru Plus je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Olmesartan medoxomil:

Užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3. a 4.4).

Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Keďže nie sú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptorov angiotenzínu II, podobné riziká môžu existovať aj pre túto skupinu liekov.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby blokátorom receptoru angiotenzínu nevyhnutné, u pacientok plánujúcich graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečný profil pri použití v gravidite. Ak je gravidita potvrdená, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia.

Je známe, že liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra pôsobí toxicky na ľudský plod (zníženie funkcie obličiek, vyvoláva oligohydramniózu, retardáciu osifikácie lebky) a na novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“).

Ak bola pacientka liečená antagonistami receptorov angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličkových funkcií a lebky plodu.

Dojčatá, ktorých matky užívali antagonisty receptorov angiotenzínu II, majú byť dôsledne monitorované kvôli výskytu hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).


Hydrochlorotiazid:

Skúsenosti s liečbou hydrochlorotiazidom počas gravidity sú obmedzené, obzvlášť počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.


Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho použitie počas druhého a tretieho trimestra ohroziť feto-placentárnu perfúziu a spôsobiť u plodu a novorodenca prejavy ako ikterus, poruchu rovnováhy elektrolytov a trombocytopéniu.


Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženia plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzie bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.


Hydrochlorotiazid sa nemá užívať na liečbu esenciálnej hypertenzie u tehotných žien okrem zriedkavých situácií, kedy nemôže byť použitá iná terapia.


Laktácia


Olmesartan medoxomil:

Pretože nie sú dostupné žiadne informácie o užívaní TenzaruPlus počas dojčenia, TenzarPlus sa neodporúča a uprednostňuje sa alternatívna liečba s potvrdeným bezpečnostným profilom najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa.


Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka v malých množstvách. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu zastaviť tvorbu mlieka.

Užívane TenzaruPlus sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa TenzarPlus užíva počas dojčenia, dávky majú byť čo najnižšie.


  1. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Tenzar plus má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov užívajúcich antihypertenzíva sa môže príležitostne vyskytnúť závrat alebo únava, ktoré môžu zhoršiť schopnosť reagovať.


  1. Nežiaduce účinky


Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby Tenzarom Plus sú bolesť hlavy (2,9 %), závrat (1,9 %) a únava (1,0 %).


Hydrochlorotiazid môže spôsobiť alebo zhoršiť objemovú depléciu, ktorá môže viesť k elektrolytovej nerovnováhe (pozri časť 4.4).


V klinických štúdiách zahrňujúcich 1155 pacientov liečených kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid pri dávkach 20/12,5 mg alebo 20/25 mg a 466 pacientov liečených placebom po dobu až 21 mesiacov, celková frekvencia výskytu nežiaducich účinkov pri liečbe kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid bola podobná ako pri placebe. Počet prerušení terapie z dôvodu nežiaducich účinkov bol taktiež podobný pre olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20/12,5 mg - 20/25 mg (2%) a pre placebo (3%). Zdá sa, že frekvencia výskytu nežiaducich účinkov pre olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid v porovnaní s placebom nesúvisí s vekom (< 65 rokov versus ≥65 rokov), pohlavím alebo rasou, aj keď frekvencia závratov bolo o niečo vyššia u pacientov vo veku ≥ 75 rokov.


Navyše, bezpečnosť Tenzaru Plus vo vysokých dávkach bola skúmaná v klinických štúdiách u 3709 pacientov liečených kombináciou olmesartan medoxomil s hydrochlorotiazidom v dávkach so silou 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg.

Nežiaduce účinky Tenzaru Plus hlásené v rámci klinických štúdií, postregistračných štúdií bezpečnosti a zo spontánnych hlásení sú zhrnuté v tabuľke nižšie, rovnako ako nežiaduce účinky jednotlivých zložiek olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ktoré sú založené na známom bezpečnostnom profile týchto liečiv.


Na klasifikáciu častosti výskytu nežiaducich účinkov je použitá nasledujúca terminológia: veľmi časté (≥1/10); časté (1/100 až <1/10); menej časté (1/1 000 až <1/100); zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).


Trieda orgánových systémov MedDRA

Nežiaduce účinky

Častosť výskytu

Tenzar Plus

Olmesartan

HCTZ

Infekcie a nákazy

Sialadenitída



Zriedkavé

Poruchy krvi a lymfatického systému

Aplastická anémia



Zriedkavé

Depresia kostnej drene



Zriedkavé

Hemolytická anémia



Zriedkavé

Leukopénia




Zriedkavé

Neutropénia/Agranulocytóza



Zriedkavé

Trombocytopénia


Menej časté

Zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Anafylaktické reakcie


Menej časté

Menej časté

Poruchy metabolizmu a výživy

Anorexia




Menej časté

Glykozúria




Časté

Hyperkalciémia




Časté

Hypercholesterolémia


Menej časté


Veľmi časté

Hyperglykémia




Časté

Hyperkaliémia



Zriedkavé


Hypertriglyceridémia


Menej časté

Časté

Veľmi časté

Hyperurikémia


Menej časté

Časté

Veľmi časté

Hypochlorémia




Časté

Hypochloremická alkalóza




Veľmi zriedkavé

Hypokaliémia




Časté

Hypomagneziémia




Časté

Hyponatriémia




Časté

Hyperamylazémia



Časté

Psychické poruchy

Apatia



Zriedkavé


Depresia



Zriedkavé

Nepokoj



Zriedkavé

Poruchy spánku



Zriedkavé

Poruchy nervového systému

Stav zmätenia



Časté

Kŕče



Zriedkavé

Poruchy vedomia (ako je strata vedomia)

Zriedkavé



Závrat/točenie hlavy

Časté

Časté

Časté

Bolesť hlavy

Časté

Časté

Zriedkavé

Strata chuti do jedla



Menej časté

Parestézia



Zriedkavé

Posturálne závraty

Menej časté



Somnolencia

Menej časté



Synkopa

Menej časté



Poruchy oka

Znížená tvorba sĺz



Zriedkavé

Prechodné rozmazané videnie



Zriedkavé

Zhoršenie už existujúcej myopie



Menej časté

Xantopsia



Zriedkavé

Poruchy ucha a labyrintu

Závrat

Menej časté

Menej časté

Zriedkavé

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Angína pektoris


Menej časté


Srdcová arytmia



Zriedkavé

Palpitácie

Menej časté



Poruchy ciev

Embólia



Zriedkavé

Hypotenzia

Menej časté

Zriedkavé


Nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)



Zriedkavé

Ortostatická hypotenzia

Menej časté


Menej časté

Trombóza



Zriedkavé

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Bronchitída


Časté


Kašeľ

Menej časté

Časté


Dyspnoe



Zriedkavé

Intersticiálna pneumónia



Zriedkavé

Faryngitída


Časté


Pľúcny edém



Zriedkavé

Respiračná tieseň



Menej časté

Rinitída


Časté


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Bolesť brucha

Menej časté

Časté

Časté

Zápcha



Časté

Hnačka

Menej časté

Časté

Časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté


Podráždenie žalúdka



Časté

Gastroenteritída


Časté


Meteorizmus



Časté

Nevoľnosť

Menej časté

Časté

Časté

Pankreatitída



Zriedkavé

Paralytický ileus



Veľmi zriedkavé

Vracanie


Menej časté

Menej časté

Časté

Enteropatia podobná sprue

(pozri časť 4.4)



Veľmi zriedkavé


Poruchy pečene a žlčových ciest

Akútna cholecystitída



Zriedkavé

Žltačka (intrahepatálny cholestatický ikterus)



Zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Alergická dermatitída


Menej časté


Anafylaktické kožné reakcie



Zriedkavé

Angioneurotický edém

Zriedkavé

Zriedkavé


Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus



Zriedkavé

Ekzém

Menej časté



Erytém




Menej časté

Exantém


Menej časté


Fotosenzitívne reakcie



Menej časté

Svrbenie


Menej časté

Menej časté

Purpura



Menej časté

Vyrážka

Menej časté

Menej časté

Menej časté

Reaktivácia kožného lupus erythematosus



Zriedkavé

Toxická epidermálna nekrolýza



Zriedkavé

Urtikária

Zriedkavé

Menej časté

Menej časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Artralgia

Menej časté



Artritída


Časté


Bolesť chrbta

Menej časté

Časté


Svalové kŕče

Menej časté

Zriedkavé


Svalová slabosť



Zriedkavé

Bolesť svalov

Menej časté

Menej časté


Bolesť končatín

Menej časté



Paréza



Zriedkavé

Bolesť kostry


Časté


Poruchy obličiek a močových ciest

Akútne zlyhanie obličiek

Zriedkavé

Zriedkavé


Hematúria

Menej časté

Časté


Intersticiálna nefritída



Zriedkavé

Renálna insuficiencia


Zriedkavé


Renálna dysfunkcia



Zriedkavé

Infekcia močových ciest


Časté


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Erektilná dysfunkcia

Menej časté


Menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Asténia

Časté

Menej časté


Bolesť v hrudi

Časté

Časté


Edém tváre


Menej časté


Únava

Časté

Časté


Horúčka



Zriedkavé

Symptómy podobné chrípke


Časté


Letargia


Zriedkavé


Celkový pocit choroby

Zriedkavé

Menej časté


Bolesť


Časté


Periférny edém


Časté

Časté


Slabosť

Menej časté



Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšenie alanínaminotransferázy

Menej časté



Zvýšenie aspartátaminotransferázy

Menej časté




Zvýšenie vápnika v krvi

Menej časté



Zvýšenie kreatinínu v krvi

Menej časté

Zriedkavé

Časté

Zvýšenie kreatínfosfokinázy v krvi


Časté


Zvýšenie glukózy v krvi

Menej časté



Zníženie hematokritu v krvi

Zriedkavé



Zníženie hemoglobínu v krvi

Zriedkavé



Zvýšenie tukov v krvi

Menej časté



Zníženie draslíka v krvi

Menej časté



Zvýšenie draslíka v krvi

Menej časté



Zvýšenie močoviny v krvi

Menej časté

Časté

Časté

Zvýšenie dusíka močoviny v krvi

Zriedkavé



Zvýšenie kyseliny močovej v krvi

Zriedkavé



Zvýšenie gamaglutamyltransferázy

Menej časté



Zvýšenie pečeňových enzýmov


Časté



Boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy v časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov angiotenzínu II.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


  1. Predávkovanie


Nie sú dostupné žiadne informácie o účinkoch alebo liečbe predávkovania Tenzarom Plus. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od doby užitia lieku a závažnosti príznakov. Odporúčané opatrenia zahŕňajú indukciu vracania a/alebo gastrickú laváž. Pri liečbe predávkovania môže byť užitočné použitie aktívneho uhlia. Je nevyhnutná častá kontrola sérových elektrolytov a kreatinínu. Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient má byť uložený do ležiacej polohy na chrbte s rýchlym doplnením soli a objemu tekutín.


Najpravdepodobnejšími prejavmi predávkovania olmesartanom medoxomilom je hypotenzia a tachykardia; tiež sa môže vyskytnúť bradykardia. Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s úbytkom elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšími prejavmi a príznakmi predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže viesť ku svalovým kŕčom a/alebo zosilnenej kardiálnej arytmii súvisiacej so súbežným užívaním srdcových glykozidov alebo určitých antiarytmík.


Nie sú k dispozícii žiadne informácie, či je olmesartan alebo hydrochlorotiazid dialyzovateľný.


  1. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


  1. Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA08.

Mechanizmus účinku / Farmakodynamické účinky

Tenzar Plus je kombinácia antagonistu receptoru angiotenzínu II, olmesartanu medoxomilu a tiazidového diuretika, hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto látok má aditívny antihypertenzný účinok, redukuje krvný tlak do väčšej miery, než jej jednotlivé zložky samostatne.

Dávkovanie Tenzaru Plus jedenkrát denne poskytuje účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín.


Olmesartan medoxomilje perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT1). Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Účinky angiotenzínu II zahŕňajú vazokonstrikciu, stimuláciu syntézy a uvoľňovania aldosterónu, kardiálnu stimuláciu a renálnu reabsorpciu sodíka. Olmesartan blokuje vazokonstrikčné a aldosterón uvoľňujúce účinky angiotenzínu II naviazaním sa na AT1 receptory v tkanivách, vrátane vaskulárnych hladkých svalov a nadobličiek. Účinok olmesartanu je nezávislý od zdroja alebo cesty syntézy angiotenzínu II. Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT1 receptorov angiotenzínu II olmesartanom je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, a koncentrácií angiotenzínu I a II a určité zníženie plazmatických koncentrácií aldosterónu.


U pacientov s hypertenziou podávanie olmesartanu medoxomilu spôsobuje dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Neexistujú žiadne dôkazy o výskyte hypotenzie po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k návratu hypertenzie po náhlom prerušení liečby.


Dávkovaním olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín. Pri dávkovaní 1-krát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri podaní rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.


Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne za 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje už po 2 týždňoch liečby.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.


Randomizovaná štúdia prevencia diabetickej mikroalbumínúrie a olmesartan (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a najmenej jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik mikroalbumínúrie. Počas 3,2 rokov (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo spolu s liekom proti hypertenzii okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.

Štúdia ukázala signifikantnú redukciu rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave podľa rozdielu tlaku krvi táto redukcia rizika nebola viac štatisticky významná. Mikroalbuminúria vznikla u 8,2 % pacientov v skupine s olmesartanom (178 z 2160 pacientov) a u 9,8 % pacientov v skupine s placebom 210 z 2 139 pacientov).

Sekundárny parameter, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) vs 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru non-fatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), non-fatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) vs 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) vs 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita olmesartanu bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) vs 15 pacientov (0,7 %)) zväčša vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.

Štúdia vplyvu olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomizovaných pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou v Japonsku a Číne. 3,1 roka bola stredná doba sledovania pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo spolu s antihypertenzívami vrátane ACE inhibítorov.

Primárny parameter (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkového ochorenia, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 – 1,24); p= 0,791). Sekundárny kardiovaskulárny parameter sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento kardiovaskulárny parameter vrátane smrti z kardiovaskulárnych príčin bol u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celková mortalita 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, non-fatálna mozgová príhoda 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a non-fatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.


Hydrochlorotiazidje tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je doteraz úplne objasnený. Tiazidy ovplyvňujú mechanizmus renálnej tubulárnej reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujú exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu redukuje objem plazmy, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a zvyšuje sekréciu aldosterónu, s následným zvýšením úbytku draslíka a bikarbonátov v moči a znížením hladiny draslíka v sére. Renín-aldosterónová väzba je sprostredkovaná angiotenzínom II a preto súčasné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II vedie ku zvráteniu úbytku draslíka spôsobeného tiazidovými diuretikami. Po podaní hydrochlorotiazidu je nástup diurézy približne do 2 hodín a maximálny účinok sa dosiahne približne do 4 hodín po podaní dávky a pretrváva približne 6-12 hodín.


Epidemiologické štúdie preukázali, že dlhodobé podávanie hydrochlorotiazidu v monoterapii redukuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.


Klinická účinnosť a bezpečnosť


Podávanie kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiaziduspôsobuje aditívnu redukciu krvného tlaku, ktorá sa zvyšuje s dávkou jednotlivých zložiek. V spoločnom zhodnotení súborov placebom kontrolovaných štúdií podávanie 20/12,5 mg a 20/25 mg kombinácií olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu spôsobilo v priemere pri odčítaní efektu placeba zníženie hodnôt systolického/diastolického krvného tlaku o 12/7 mm Hg a 16/9 mm Hg. Vek a pohlavie nemali žiadny klinicky významný vplyv na odpoveď na liečbu kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid.


U pacientov, ktorí boli liečení 20 mg olmesartanu medoxomilu v monoterapii bez dostatočného účinku, pridanie 12,5 mg a 25 mg hydrochlorotiazidu spôsobilo ďalšiu redukciu 24-hodinového systolického/diastolického krvného tlaku monitorovaného ambulantným meraním o 7/5 mm Hg a 12/7 mm Hg, v porovnaní s olmesartanom medoxomilom v monoterapii. Ďalšie priemerné zníženie systolického/diastolického tlaku porovnávaného s východzími hodnotami a merané konvenčne, bolo 11/10 mm Hg a 16/11 mm Hg.


Účinnosť kombinovanej terapie olmesartanom medoxomilom/hydrochlorotiazidom pretrvávala aj pri dlhodobej (jednoročnej) terapii. Prerušenie terapie olmesartanom medoxomilom s alebo bez súbežnej terapie hydrochlorotiazidom, nemalo za následok návrat hypertenzie.

Doteraz nie je známy vplyv fixnej kombinácie olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu.


Ďalšie informácie:


Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


  1. Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia a distribúcia


Olmesartan medoxomil:

Olmesartan medoxomil je prekurzor. Rýchlo sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit, olmesartan, esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu. V plazme alebo exkrétoch sa nezaznamenal žiadny intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy bola 25,6 %.


Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (Cmax) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartanu medoxomilu a plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky približne 80 mg.


Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Nezistili sa žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.


Olmesartan sa vysoko viaže na plazmatické proteíny (99,7 %), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikatných interakcií medzi olmesartanom medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).


Hydrochlorotiazid:

Po perorálnom podaní kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu bol stredný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie hydrochlorotiazidu 1,5 až 2 hodiny po podaní. Hydrochlorotiazid je v 68 % viazaný na proteíny v plazme a jeho distribučný objem je 0,83 – 1,14 l/kg.


Biotransformácia a eliminácia


Olmesartan medoxomil:

Celkový plazmatický klírens olmesartanu bol typicky 1,3 l/h (CV, 19 %) a bol relatívne pomalý v porovnaní s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po podaní jednej perorálnej dávky 14C označeného olmesartanu medoxomilu sa 10 – 16 % podanej rádioaktivity vylúčilo močom (väčšina podanej dávky do 24 hodín po podaní) a zvyšná časť zachytenej rádioaktivity sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že absorbovaný olmesartan sa eliminuje ako obličkami (cca 40 %), tak aj hepatobiliárne (cca 60 %). V rádioaktívnom materiále, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity neboli zistené. Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho podávanie kontraindikované (pozri časť 4.3).


Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom podaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach a po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala žiadna ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 – 0,7 l/h a nebol závislý od dávky.


Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid nie je v ľudskom organizme metabolizovaný a vylučuje sa močom ako takmer celkom nezmenené liečivo. Približne 60% perorálnej dávky je eliminovaných ako nezmenené liečivo v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je 250 - 300 ml/min. Terminálny eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je 10 - 15 hodín.


Tenzar Plus


Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu sa redukuje približne o 20 %, keď sa podáva spolu s olmesartanom medoxomilom, ale toto mierne zníženie nie je klinicky významné. Kinetiku olmesartanu neovplyvňuje súčasné podávanie hydrochlorotiazidu.


Farmakokinetika u špeciálnej populácie


Starší ľudia (65 rokov a viac):

AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave u hypertenzných pacientov vo veku 65 – 75 rokov zvýšila približne o 35 % a u starších ľudí vo veku nad 75 rokov približne o 44 % v porovnaní s mladšou vekovou skupinou (pozri časť 4.2).

Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých aj hypertenzných starších ľudí v porovnaní so zdravými mladými dobrovoľníkmi.


Porucha funkcie obličiek:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek, AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave zvýšila o 62 %, 82 % a 179 % u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou v porovnaní so skupinou zdravých jedincov (pozri časti 4.2 a 4.4).

Polčas hydrochlorotiazidu je predĺžený u pacientov s poruchou funkcie obličiek.


Porucha funkcie pečene:

Po jednorazovom perorálnom podaní boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6 % a 65 % u pacientov s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po 2 hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene bola 0,26 %, 0,34 % a 0,41 %. Po opakovanom podaní pacientom so stredne závažnou poruchou funkcie pečene bola stredná AUC olmesartanu znovu približne o 65 % vyššia v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Stredné hodnoty Cmaxolmesartanu boli podobné u pacientov s poruchou funkcie pečene a zdravých subjektov. Olmesartan medoxomil nebol hodnotený u pacientov s závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.4).

Porucha funkcie pečene neovplyvňuje významne farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.


Liekové interakcie:

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súbežnépodávanie40mgolmesartanumedoxomilua3750mgkolesevelamu hydrochloriduuzdravých dobrovoľníkovviedlok28% zníženiuCmaxa k 39% zníženiu AUColmesartanu. Menšieúčinky, 4% a15% zníženie Cmaxa AUC v uvedenom poradíbolo pozorované, keďbol podávanýolmesartanmedoxomil4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom. Eliminačnýpolčasolmesartanubol zníženýo 5052 %, bezohľadunato, či bolpodávanýsúčasne alebo4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom(pozri časť 4.5).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Toxický potenciál kombinácie olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu bol skúmaný po dobu 6 mesiacov v štúdiách toxicity po opakovanom perorálnom podaní na potkanoch a psoch. Tak ako pre každú jednotlivú látku a iné lieky z tejto skupiny, hlavným toxikologickým cieľovým orgánom tejto kombinácie boli obličky. Kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid spôsobila zmeny funkcie obličiek (zvýšenie hladiny dusíku močoviny v sére a sérového kreatinínu). Vysoké dávky spôsobili tubulárnu degeneráciu a regeneráciu v obličkách potkanov a psov, pravdepodobne zmenou obličkovej hemodynamiky (redukovaná renálna perfúzia spôsobená hypotenziou s tubulárnou hypoxiou a tubulárnou bunkovou degeneráciou). Ďalej kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid spôsobila zníženie parametrov červených krviniek (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a zníženie hmotnosti srdca u potkanov.

Takéto účinky boli pozorované aj po podávaní iných antagonistov AT1receptorov a ACE inhibítorov a pravdepodobne boli indukované farmakologickým účinkom vysokých dávok olmesartanu medoxomilu a nie sú relevantné pre ľudí pri odporúčaných terapeutických dávkach.


Štúdie genotoxicity kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu, rovnako ako jednotlivých zložiek neodhalili žiadne známky klinicky relevantnej genotoxickej aktivity.


Karcinogénny potenciál kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu nebol skúmaný, pretože po dobu klinického užívania neboli zaznamenané žiadne dôkazy relevantných karcinogénnych účinkov dvoch jednotlivých zložiek tejto kombinácie.

Neboli žiadne dôkazy o teratogenite u myší alebo potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid. Ako je pravdepodobné u tejto skupiny liekov, fetálna toxicita bola pozorovaná u potkanov, o čom svedčí významne znížená hmotnosť plodu u gravidných potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid (pozri časti 4.3 a 4.6).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


  1. Zoznam pomocných látok


Jadro tablety

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Nízko substituovaná hyprolóza

Hyprolóza

Magnéziumstearát


Obal tablety

Mastenec

Hypromelóza

Oxid titaničitý (E 171)

Žltý oxid železitý (E 172)

Červený oxid železitý (E 172)


  1. Inkompatibility


Neaplikovateľné.


  1. Čas použiteľnosti


5 rokov.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Laminovaný polyamid / hliník / polyvinylchlorid / hliníkový blister.


Balenie v blistroch po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 a 10 x 28 filmom obalených tabliet.

Balenie s perforovanými blistrami umožňujúcimi oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


  1. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

L-1611 Luxemburg

Luxembursko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


TenzarPlus 20 mg/12,5 mg: 58/0048/06-S

TenzarPlus 20 mg/25 mg : 58/0049/06-S


  1. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 14.02.2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 9.11.2011


  1. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Marec 2015

23



Tenzar Plus 20 mg/25 mg