Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05638

Písomná informácia pre používateľa

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg

Tenzar Plus 40 mg/25 mg

filmom obalené tablety

olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Tenzar Plus a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tenzar Plus

3. Ako užívať Tenzar Plus

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Tenzar Plus

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Tenzar Plus a na čo sa používa

Tenzar Plus obsahuje dve liečivá, olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie):

• Olmesartan medoxomil patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptorov angiotenzínu II. Znižuje krvný tlak pomocou uvoľnenia krvných ciev.

• Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká (“odvodňovacie tablety”). Pomáha telu zbaviť sa prebytočných tekutín pôsobením na obličky, ktoré vylučujú viac moču, a tak znižuje krvný tlak.

Tenzar Plus vám bude predpísaný len vtedy, ak samotný Tenzar (olmesartan medoxomil) nedokáže dostatočne kontrolovať váš krvný tlak. Kombinácia dvoch liečiv v Tenzare Plus pomáha znížiť krvný tlak viac, ako keď sú tieto liečivá podávané samostatne.

Váš lekár vám môže z dôvodu ďalšieho zníženia krvného tlaku predpísať Tenzar Plus aj v prípade, že už užívate lieky na liečbu vysokého krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak môže byť kontrolovaný liekmi ako je Tenzar Plus. Váš lekár vám pravdepodobne tiež odporučí urobiť zmeny vo vašom spôsobe života, ktoré pomáhajú znížiť krvný tlak (napr. znížiť telesnú hmotnosť, prestať fajčiť, obmedziť požívanie alkoholu a znížiť príjem soli vo vašej strave). Váš lekár vám tiež môže odporučiť, aby ste sa venovali pravidelnej telesnej aktivite ako napríklad chodiť na prechádzky alebo plávať. Dôležité je, aby ste tieto odporúčania lekára dodržiavali.

2. Čo potrebujete vedieť predtým,ako užijete Tenzar Plus

Neužívajte Tenzar Plus:

• ak ste alergický na liečivá alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6) alebo na látky podobné hydrochlorotiazidu (sulfónamidy)

• ak ste tehotná viac ako 3 mesiace (je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Tenzaru Plus v skorom štádiu tehotenstva – pozri časť tehotenstvo)

• ak máte problémy s obličkami

• ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskirén

• ak máte nízku hladinu draslíka, sodíka, vysokú hladinu vápnika alebo kyseliny močovej v krvi (pri príznakoch dny alebo obličkových kameňov), ktoré sa liečbou neupravili

• ak trpíte stredne závažným alebo závažným poškodením pečene alebo žltačkou (žltá farba kože a očí) alebo máte problémy s odtekaním žlče zo žlčníka (biliárnu obštrukciu, napr. žlčníkové kamene)

Ak si myslíte, že sa na vás vzťahuje niektorý z vyššie uvedených stavov alebo si tým nie ste istý, neužívajte tieto tablety. Porozprávajte sa najskôr so svojím lekárom a riaďte sa jeho odporúčaniami.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Tenzar Plus, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Povedzte vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou

- aliskirén.

Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.

Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Tenzar Plus“.

Skôr ako začnete užívať tablety, povedzte svojmu lekárovi, akmáte niektorý z nasledujúcich zdravotných problémov:

• Transplantovanú obličku.

• Ochorenie pečene.

• Zlyhanie srdca alebo poruchu činnosti srdcových chlopní alebo srdcového svalu.

• Vracanie (žalúdočnú nevoľnosť) alebo hnačku, ktoré sú závažné alebo trvajú niekoľko dní.

• Ste liečený vysokými dávkami odvodňovacích tabliet (diuretikami) alebo ste na diéte s nízkym príjmom soli.

• Problémy s nadobličkami (napr. primárny aldosteronizmus).

• Diabetes (cukrovku).

• Lupus erythematosus (autoimunitné ochorenie).

• Alergie alebo astmu.

Obráťtesanasvojholekára, ak sa uvás objaví ťažká pretrvávajúca hnačka, ktoráspôsobujeznačnéchudnutie. Vášlekármôžezhodnotiť príznakyarozhodnúťotom, ako pokračovať
v liečbe krvného tlaku.

V prípade, že máte niektorý z vyššie uvedených stavov, vaše kontroly u lekára a niektoré vyšetrenia budú častejšie.

Tenzar Plus môže spôsobiť zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi (príčina dny – bolestivé opuchy kĺbov). Váš lekár vám preto pravdepodobne bude opakovane robiť krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi.

Tenzar Plus môže tiež zmeniť hladiny niektorých chemických látok v krvi nazývaných elektrolyty. Váš lekár vám preto bude opakovane robiť krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi. Príznaky zmien hladiny elektrolytov sú: smäd, sucho v ústach, bolesť svalov alebo svalové kŕče, svalová únava, nízky krvný tlak (hypotenzia), pocit slabosti, spomalenosť, únava, ospalosť alebo nepokoj, nevoľnosť, vracanie, znížené vylučovanie moču a búšenie srdca. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, oznámte to svojmu lekárovi.

Tak ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, nadmerný pokles krvného tlaku u pacientov s poruchami prekrvenia srdca alebo mozgu, môže viesť ku srdcovému infarktu alebo mozgovej príhode (mŕtvici). Preto vám lekár bude starostlivo sledovať krvný tlak.

Ak máte podstúpiť vyšetrenie na zistenie funkcie prištítnej žľazy (paratyreoidey), musíte prestať užívať Tenzar Plus pred týmto vyšetrením.

Tento liek môže zmeniť výsledky antidopingového testu športovcov na pozitívne.

Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná, musíte to oznámiť svojmu lekárovi. Tenzar Plus sa neodporúča užívať v skorom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tejto fáze tehotenstva (pozri časť tehotenstvo).

Deti a dospievajúci

Tenzar Plus sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov.

Iné lieky a Tenzar Plus

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Predovšetkým informujte vášho lekára alebo lekárnika, ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:

• Iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože môžu zvýšiť účinok Tenzaru Plus. Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

Ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Tenzar Plus“ a „Upozornenia a opatrenia“).“

• Lieky, ktoré môžu ovplyvniť hladinu draslíka v krvi, ak sa užívajú súčasne s Tenzarom Plus. Tieto zahŕňajú:

• náhrady draslíka (rovnako ako náhrady soli s obsahom draslíka)

• odvodňovacie tablety (diuretiká)

• heparín (na zriedenie krvi)

• laxatíva (preháňadlá)

• steroidy

• adrenokortikotropný hormón (ACTH)

• karbenoxolón (liek na liečbu vredov ústnej dutiny a žalúdka)

• sodná soľ penicilínu G (nazývaná tiež benzylpenicilín sodný, antibiotikum)

• niektoré lieky proti bolesti ako aspirín (acylpyrín) alebo salicyláty

• Lítium (liek používaný na liečbu chorobných zmien nálad a niektorých typov depresie) podávané súčasne s Tenzarom Plus môže zvýšiť toxicitu lítia. Ak musíte užívať lítium, lekár vám bude kontrolovať hladinu lítia v krvi.

• Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) (lieky používané na zmiernenie bolesti, opuchu a ďalších príznakov zápalu, vrátane artritídy) užívané súčasne s Tenzarom Plus môžu zvýšiť riziko zlyhania obličiek a znížiť účinok Tenzaru Plus.

• Lieky na spanie, sedatíva a antidepresíva (lieky na liečbu depresie), pretože užívanie týchto liekov spolu s Tenzarom Plus môže spôsobiť náhly pokles krvného tlaku pri zmene polohy do stoja.

• Niektoré lieky ako baklofén a tubokurarín, ktoré sa používajú na uvoľnenie svalov

• Amifostín a niektoré ďalšie lieky používané na liečbu rakoviny ako cyklofosfamid alebo metotrexát

• Cholestyramín a cholestipol, lieky na zníženie hladiny tukov v krvi

• Kolesevelam hydrochlorid, liečivo, ktoré znižuje hladinu cholesterolu v krvi, môže znižovať účinok Tenzaru Plus. Váš lekár vám môže odporučiť užívať Tenzar Plus najmenej 4 hodiny pred užitím kolesevelamu hydrochloridu

• Anticholinergické látky ako atropín a biperidén

• Lieky ako tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, amisulprid, pimozid, sultoprid, tiaprid, droperidol alebo haloperidol, používané na liečbu niektorých psychiatrických ochorení

• Niektoré lieky ako chinidín, hydrochinidín, dizopyramid, amiodarón, sotalol alebo digitalis, používané na liečbu srdcových ochorení

• Lieky ako mizolastín, pentamidín, terfenadín, dofetilid, ibutilid alebo injekcie erytromycínu, ktoré môžu zmeniť srdcový rytmus

• Perorálne antidiabetiká ako metformín alebo inzulín, používané na zníženie hladiny cukru v krvi

• Beta-blokátory a diazoxid, lieky používané na liečbu vysokého krvného tlaku alebo nízkej hladiny cukru v krvi, pretože Tenzar Plus môže zvýšiť účinok týchto liekov na zvýšenie hladiny cukru v krvi

• Metyldopa, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku

• Lieky ako noradrenalín, používané na zvýšenie krvného tlaku a na zrýchlenie frekvencie srdca

• Difemanil, používaný na liečbu pomalého srdcového rytmu alebo na zníženie potenia

• Lieky ako probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol, používané na liečbu dny

• Náhrady vápnika

• Amantadín, antivírusový liek

• Cyklosporín, liek používaný na zabránenie odmietnutia transplantovaných orgánov

• Niektoré antibiotiká nazývané tetracyklíny alebo sparfloxacín

• Amfotericín, liek používaný na liečbu hubových infekcií

• Niektoré antacidá, používané na liečbu zvýšeného množstva žalúdočnej kyseliny ako hydroxid hlinito-horečnatý, pretože účinok Tenzaru Plus môže byť mierne znížený.

• Cisapridín, používaný na zvýšenie pohybu potravy v žalúdku a črevách

• Halofantrín, používaný na liečbu malárie

Tenzar Plus a jedlo a nápoje

Tenzar Plus sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Buďte opatrní pri požívaní alkoholu pokiaľ užívate Tenzar Plus, pretože niektorí ľudia pociťujú mdloby alebo závraty. Ak sa vám toto stane, nepite žiadny alkohol, vrátane vína, piva alebo miešaných alkoholických nápojov.

Pacienti čiernej pleti

Rovnako ako u iných liekov na zníženie krvného tlaku, aj účinok Tenzaru Plus je nižší u pacientov čiernej pleti.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť ) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Tenzaru Plus predtým ako otehotniete alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám, aby ste namiesto Tenzaru Plus začali užívať iný liek. Tenzar Plus sa neodporúča užívať počas tehotenstva a nesmie sa užívať, keď ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo chcete začať dojčiť. Tenzar Plus sa neodporúča dojčiacim matkám a váš lekár vám môže zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť.

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Počas liečby vysokého krvného tlaku sa môžete cítiť ospalý alebo mať závraty. Ak by sa u vás vyskytli takéto stavy, nedeďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje, pokiaľ príznaky celkom nevymiznú. Poraďte sa s vaším lekárom.

Tenzar Plus obsahuje laktózu

Tento liek obsahuje laktózu (druh cukru). Ak vám váš lekár povedal, že máte neznášanlivosť niektorých cukrov, informujte o tom svojho lekára pred začatím užívania tohto lieku.

3. Ako užívať Tenzar Plus

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčaná dávkaje jedna tableta Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg denne. Ak sa však váš tlak neupraví pri tejto dávke, váš lekár vám môže zvýšiť dávku na jednu tabletu Tenzaru Plus 40 mg/25 mg denne.

Zapite tabletu pohárom vody. Ak je to možné, užívajte tablety každý deň v rovnakom čase, napríklad pri raňajkách. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Tenzaru Plus dovtedy, pokiaľ vám lekár nepovie, že máte prestať.

Ak užijete viac Tenzaru Plus, ako máte

Ak ste užili viac tabliet ako ste mali alebo ak dieťa náhodne prehltlo jednu alebo viac tabliet, ihneď vyhľadajte lekára alebo najbližšiu pohotovosť a zoberte si so sebou balenie tohto lieku.

Ak zabudnete užiť Tenzar Plus

Ak ste zabudli užiť dávku, užite svoju obvyklú dávku nasledujúci deň, tak ako zvyčajne. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku.

Ak prestanete užívať Tenzar Plus

Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Tenzaru Plus dovtedy, pokiaľ vám lekár neukončí liečbu.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nasledujúce dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:

• Zriedkavo sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo, opuch tváre, úst a/alebo hlasiviek (hrtanu), spolu so svrbením a vyrážkou. Ak sa u vás vyskytnú, prestaňte užívať Tenzar Plus a ihneď kontaktujte lekára.

• Tenzar Plus môže spôsobiť nadmerné zníženie krvného tlaku u citlivých jedincov alebo ako dôsledok alergickej reakcie. Menej často sa môžu vyskytnúť závraty alebo mdloby. Ak sa u vás vyskytnú, prestaňte užívať Tenzar Plus, ihneď kontaktujte lekára a ľahnite si.

Tenzar Plus je kombinácia dvoch liečiv a nasledujúce informácie uvádzajú ďalšie vedľajšie účinky, ktoré boli doteraz hlásené pri kombinovanej liečbe Tenzarom Plus (okrem už vyššie uvedených) a ďalej tie, ktoré sú známe pre jednotlivé liečivá.

Ďalšie vedľajšie účinky doteraz známe pri užívaní Tenzaru Plus:

Ak sa tieto vedľajšie účinky vyskytnú, sú často mierne a nevyžadujú ukončenie liečby.

Časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Závraty, bolesť hlavy, únava, bolesť v hrudi, opuch členkov, chodidiel, nôh, rúk alebo ramien.

Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Búšenie srdca (palpitácie), vyrážka, ekzém, závrat, kašeľ, problémy s trávením, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačka, svalové kŕče a bolesť svalov, bolesť kĺbov, rúk a nôh, bolesť chrbta, problémy s erekciou u mužov, krv v moči.

Menej často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie močoviny alebo kyseliny močovej v krvi, zvýšenie kreatinínu, zvýšenie alebo zníženie hladiny draslíka v krvi, zvýšenie hladiny vápnika v krvi, zvýšenie cukru v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene. Váš lekár bude vedieť o týchto zmenách na základe výsledkov vašich krvných testov a povie vám, ak budete potrebovať ďalšiu liečbu.

Zriedkavé vedľajšie účinky:

Pocit choroby, poruchy vedomia, hrčky na koži (žihľavka), akútne zlyhanie obličiek.

Zriedkavo boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny močoviny v krvi, zníženie hodnôt hemoglobínu a hematokritu. Váš lekár na základe výsledkov vašich krvných testov zhodnotí prípadné zmeny a bude vás informovať o potrebe ďalšej liečby.

Ďalšie vedľajšie účinky hlásené pri užívaní olmesartanu medoxomilu alebo hydrochlorotiazidu samostatne:

Olmesartan medoxomil:

Časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Bronchitída (zápal priedušiek), kašeľ, výtok z nosa alebo upchatý nos, bolesť hrdla, bolesť brucha, problémy s trávením, hnačka, nevoľnosť, gastroenteritída (zápal žalúdkovo-črevného traktu), bolesť kĺbov alebo kostí, bolesť chrbta, krv v moči, infekcie močových ciest, príznaky podobné chrípke, bolesť.

Často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie močoviny alebo kyseliny močovej v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene a svalov.

Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Rýchle alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo a môžu spôsobiť problémy s dýchaním, rovnako ako rýchly pokles krvného tlaku, ktorý môže viesť až k mdlobám (anafylaktické reakcie), opuch tváre, angína (bolesť alebo pocit tlaku na hrudníku; známa ako angína pektoris), pocit nevoľnosti, alergické kožné vyrážky, svrbenie, exantém (kožné erupcie), hrčky na koži (žihľavka).

Menej často boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zníženie počtu určitého typu krvných buniek nazývaných krvné doštičky (trombocytopénia).

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1 000 ľudí) :

Porucha funkcie obličiek, nedostatok energie.

Zriedkavoboli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú: Zvýšenie hladiny draslíka v krvi.

Hydrochlorotiazid:

Veľmi časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 z 10 ľudí):

Zmeny vo výsledkoch krvných testov zahŕňajú: zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi.

Časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

Pocit zmätenosti, bolesť brucha, žalúdočná nevoľnosť, nadúvanie, hnačka, nevoľnosť, vracanie, zápcha, vylučovanie cukru do moču.

Boli zaznamenané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie kreatinínu, močoviny, vápnika a hladiny cukru v krvi, zníženie hladiny chloridov, draslíka, horčíka a sodíka v krvi. Zvýšenie amylázy v sére (hyperamylazémia).

Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

Zníženie alebo strata chuti do jedla, závažné problémy s dýchaním, anafylaktické kožné reakcie (reakcie precitlivenosti), zhoršenie existujúcej krátkozrakosti, kožné reakcie na svetlo, svrbenie, fialové bodky alebo škvrny na koži spôsobené miernym krvácaním (purpura), hrčky na koži (žihľavka).

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1 000 ľudí):

Opuch a bolesť slinných žliaz, zníženie počtu bielych krviniek, zníženie počtu krvných doštičiek, anémia (málokrvnosť), poškodenie kostnej drene, nepokoj, strata nálady alebo pocit depresie, problémy so spaním, pocit nezáujmu (apatia), mravčenie a necitlivosť, kŕče, žlté videnie, rozmazané videnie, suché oči, nepravidelný pulz srdca, zápal krvných ciev, krvné zrazeniny (trombóza alebo embólia), zápal pľúc, hromadenie tekutiny v pľúcach, zápal pankreasu (podžalúdkovej žľazy), žltačka, infekcia žlčníka, príznaky lupus erythematosus ako sú vyrážka, bolesť kĺbov, studené ruky a prsty, alergické kožné reakcie, olupovanie kože a vznik pľuzgierov na koži, neinfekčný zápal obličiek (intersticiálna nefritída), horúčka, svalová slabosť (niekedy spôsobujúca problémy s pohybom).

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 000 ľudí):

Nerovnováha elektrolytov vedúca k abnormálne nízkej hladine chloridov v krvi (hypochloremická alkalóza), nepriechodnosť čriev (paralytický ileus).

Hlásenie vedľajších účinkov:

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Tenzar Plus

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Neužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a na blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Tenzar Plus obsahuje

Liečivá sú:

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Tenzar Plus 40 mg/25 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Ďalšie zložky sú:

Mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy*, nízko substituovaná hyprolóza, hyprolóza, magnéziumstearát, oxid titaničitý (E 171), mastenec, hypromelóza, žltý a červený oxid železitý (E 172).

* Pozri časť „Tenzar Plus obsahuje laktózu“vyššie.

Ako vyzerá Tenzar Plus a obsah balenia:

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg sú 15 x 7 mm, filmom obalené tablety červeno-žltej farby, oválne s označením „C23“ na jednej strane.

Tenzar Plus 40 mg/25 mg sú 15 x 7 mm filmom obalené tablety ružovkastej farby, oválne s označením „C25“ na jednej strane.

Tenzar Plus je dostupný v baleniach v blistroch po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98, 10 x 28 a 10 x 30filmom obalených tabliet a v baleniach s perforovanými blistrami umožňujúcimi oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

1611 Luxemburg

Luxembursko

Výrobca:

Berlin-Chemie AG

Glienicker Weg 125

12489 Berlín

Nemecko

Daiichi Sankyo Europe GmbH

Luitpoldstrasse 1

85276 Pfaffenhofen / Ilm

Nemecko

Menarini Von Heyden GmbH

Leipziger Str. 7-13

01097 Drážďany

Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko: Mencord Plus

Belgicko: Belsar Plus

Cyprus: Olartan Plus

Česká republika: Sarten Plus H

Dánsko: Benetor Comp

Estónsko: Mesar Plus

Nemecko: Votum Plus

Grécko: Olartan Plus

Fínsko: Benetor Comp

Francúzsko: Alteisduo

Maďarsko: Laresin Plus

Island: Benetor Comp

Írsko: Omesar Plus

Taliansko: Olprezide

Lotyšsko: Mesar Plus

Litva: Mesar Plus

Luxembursko: Belsar Plus

Malta: Omesar Plus

Nórsko: Benetor Comp

Portugalsko: Olsar Plus

Slovenská republika: Tenzar Plus

Slovinsko: Co-Tensiol

Španielsko: Ixia Plus

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 03/2015.

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05638

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg

Tenzar Plus 40 mg/25 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Tenzar Plus 40 mg/25 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Pomocné látky so známym účinkom:

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg filmom obalená tableta:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 233,9 mg monohydrátu laktózy.

Tenzar Plus 40 mg/25 mg filmom obalená tableta:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 221,4 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg sú červenkasto-žlté oválne filmom obalené tablety 15 x 7 mm s označením C23 na jednej strane.

Tenzar Plus 40 mg/25 mg sú ružovkasté oválne filmom obalené tablety 15 x 7 mm s označením C25 na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie.

Fixná kombinácia Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzaru Plus 40 mg/25 mg je indikovaná pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným 40 mg olmesartanom medoxomilom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka Tenzaru Plus40 mg/12,5 mg alebo Tenzaru Plus 40 mg/25 mg je 1 tableta denne.

Tenzar Plus40 mg/12,5 mg sa podáva pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartanom medoxomilom v dávke 40 mg.

Tenzar Plus40 mg/25 mg sa podáva pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný fixnou kombináciou Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg.

Pacienti, ktorí užívajú olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid v oddelených tabletách, môžu pre uľahčenie prejsť na tablety Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg alebo Tenzar Plus 40 mg/25 mg, ktoré obsahujú rovnaké dávky jednotlivých zložiek.

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Starší ľudia (65 rokov a viac)

U starších ľudí sa odporúča rovnaké dávkovanie ako u dospelých. Je potrebné dôsledné sledovanie krvného tlaku.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Tenzar Plus je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min).

Vzhľadom na obmedzené skúsenosti s podávaním vyšších dávok u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min), je maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u tejto skupiny pacientov 20 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a odporúča sa pravidelné monitorovanie funkcie obličiek.

Tenzar Plus40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg je preto kontraindikovaný vo všetkých štádiách poruchy funkcie obličiek (pozri časti 4.3, 4.4, 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.4, 5.2). U pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí užívajú diuretiká a/alebo iné antihypertenzíva, sa odporúča dôkladné monitorovanie krvného tlaku a funkcií obličiek. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča začiatočná dávka 10 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a maximálna denná dávka nemá presiahnuť 20 mg. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olmesartanu medoxomilu. Preto sa Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg nemá podávať u pacientov so stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 5.2) ako aj u pacientov s cholestázou a obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg sa neodporúča u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov vzhľadom na nedostatok údajov o jeho bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania:

Tabletu treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. zapiť jedným pohárom vody). Tableta sa nesmie žuť a má sa užívať každý deň v rovnakom čase.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1alebo na iné sulfonamidové deriváty (vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid je derivát sulfónamidu).

Porucha funkcie obličiek (pozri časti 4.4a 5.2).

Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.

Stredne ťažká až ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza a obštrukcia žlčových ciest (pozri časť 5.2).

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Súbežné používanie Tenzaru Plus s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu:

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorá vznikla následkom intenzívnej diuretickej liečby, obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť symptomatická hypotenzia, najmä po prvej dávke. Pred podaním Tenzaru Plus treba tieto zmeny upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia hlavne na aktivite renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhaním srdca alebo so závažným ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), býva liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas liečby liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, existuje u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo u pacientov so stenózou renálnej artérie s jednou funkčnou obličkou zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie.

Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličiek:

Tenzar Plus sa nemá podávať pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min).

Maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) je 20 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne. Týmto pacientom však treba podávať Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 20 mg/25 mg so zvýšenou opatrnosťou a odporúča sa pravidelné kontrolovanie hladiny draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže vzniknúť azotémia spojená s podávaním tiazidových diuretík. Ak sa preukáže progresívna porucha funkcie obličiek, je potrebné liečbu starostlivo prehodnotiť a zvážiť prerušenie diuretickej liečby.

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg je preto kontraindikovaný vo všetkých štádiách renálneho poškodenia (pozri časť 4.3).

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Tenzaru Plus u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Porucha funkcie pečene:

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s užívaním olmesartanu medoxomilu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene je maximálna dávka 20 mg olmesartanu medoxomilu.

Navyše malé zmeny objemu a elektrolytovej rovnováhy počas liečby tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene.

Preto je podávanie Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzaru Plus 40 mg/25 mg pacientom so stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie pečene, cholestázou a obštrukciou žlčových ciest kontraindikované (pozri časti 4.3, 5.2). U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene je potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časť 4.2).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Osobitnú opatrnosť treba venovať pacientom s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, rovnako ako u iných liekov s vazodilatačným účinkom.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom zvyčajne neodpovedajú na antihypertenznú liečbu, ktorej mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Preto sa užívanie Tenzaru Plus u týchto pacientov neodporúča.

Metabolické a endokrinné účinky:

Liečba tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík (pozri časť 4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.

Medzi nežiaduce účinky spojené s liečbou tiazidovými diuretikami patrí zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov.

U niektorých pacientov liečených tiazidmi môže vzniknúť hyperurikémia alebo záchvat dny.

Nerovnováha elektrolytov:

Ako u všetkých pacientov s diuretickou liečbou je potrebná pravidelná kontrola hladiny elektrolytov v sére v primeraných intervaloch.

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Varovné signály nerovnováhy tekutín a elektrolytov sú sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, svalová bolesť alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť4.8).

Riziko hypokaliémie je najväčšie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov so zvýšenou diurézou, u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súčasnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).

Naopak, v dôsledku antagonizmu receptorov angiotenzínu II (AT₁) cez olmesartan medoxomil, zložku Tenzaru Plus, môže vzniknúť hyperkaliémia, najmä pri súčasnej poruche funkcie obličiek a/alebo srdcovom zlyhaní a pri diabetes mellitus. U rizikových pacientov sa odporúča primerané kontrolovanie hladiny draslíka v sére. Diuretiká šetriace draslík, náhrady draslíka alebo náhrady soli s obsahom draslíka a iné lieky, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), sa majú súčasne s Tenzarom Plus podávať so zvýšenou opatrnosť(pozri časť 4.5).

Nie je žiadny dôkaz, že olmesartan medoxomil môže znížiť alebo zabrániť vzniku hyponatriémie vyvolanej diuretikami. Deficit chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.

Tiazidy môžu znižovať vylučovanie kalcia močom a spôsobiť intermitentné a mierne zvýšenie kalcia v sére bez známych prejavov poruchy kalciového metabolizmu. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyroidizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy.

Tiazidy môžu zvyšovať vylučovanie magnézia močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu.

U edematóznych pacientov sa v horúcom počasí môže objaviť dilučná hyponatriémia.

Lítium:

Súčasné podávanie lítia s Tenzarom Plus sa neodporúča, rovnako ako u iných antagonistoch receptorov angiotenzínu II (pozri časť 4.5).

Enteropatia podobná sprue:

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou oneskorenou reakciou precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacientov vznikajú tieto príznaky počas liečby olmesartanom, treba vylúčiť inú etiológiu. V prípadoch, kde nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom. V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.

Etnické rozdiely:

Ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, je účinok Tenzaru Plus na znižovanie krvného tlaku u pacientov čiernej pleti o niečo nižší ako u pacientov inej než čiernej pleti. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statusu u populácie čiernej pleti s hypertenziou.

Antidopingový test:

Hydrochlorotiazid, ktorý obsahuje tento liek, môže spôsobiť pozitívny analytický výsledok antidopingových testov.

Gravidita:

Počas gravidity sa nemá začínať liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť, sa má zmeniť liečba na alternatívnu liečbu iným antihypertenzívom, ktoré má overený bezpečnostný profil pre užívanie v gravidite. Ak je gravidita potvrdená, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť, a ak je to potrebné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné:

Nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým mozgovo-cievnym ochorením môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu, rovnako ako u iných antihypertenzív.

Reakcie precitlivenosti na hydrochlorotiazid môžu vzniknúť u pacientov s anamnézou alergie alebo bronchiálnej astmy alebo aj bez tejto anamnézy, ale pravdepodobnejšie sú u pacientov s takouto anamnézou.

Pri užívaní tiazidových diuretík bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Možné interakcie, ktoré súvisia s kombináciou Tenzaru Plus:

Súčasné užívanie, ktoré sa neodporúča

Lítium:

Bolo hlásené reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicity lítia pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo aj s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Okrem toho renálny klírens lítia je znížený účinkom tiazidov, čím môže byť zvýšené riziko toxicity lítia. Preto sa užívanie Tenzaru Plus v kombinácii s lítiom neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je užívanie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa dôsledné monitorovanie hladiny lítia v sére.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Baklofén:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (napr. kyselina acetylsalicylová (> 3 g/denne), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znižovať antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov receptorov angiotenzínu II.

U niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší ľudia s poruchou funkcie obličiek) môže súčasné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II a látok, ktoré potláčajú cyklo-oxygenázu, spôsobiť ďalšie zhoršenie renálnych funkcií, vrátane možného akútneho renálneho zlyhania, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto je pri podávaní tejto kombinácie potrebná opatrnosť, najmä u starších ľudí. Pacienti majú mať dostatočný príjem tekutín a má sa zvážiť monitorovanie funkcie obličiek na začiatku súbežnej liečby a potom pravidelne počas liečby.

Súčasné užívanie, ktoré treba zvážiť

Amifostín:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Iné antihypertenzíva:

Antihypertenzný účinok Tenzaru Plus môže byť zvýšený súčasným užívaním iných antihypertenzných liekov.

Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:

Môže dôjsť k ortostatickej hypotenzii.

Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartan medoxomilom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

ACE inhibítory, blokátory receptoru angiotenzínu II alebo aliskirén:

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Na základe skúseností s podávaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súbežné podávanie diuretík šetriacich draslík, náhrad draslíka alebo náhrad soli s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory) môže viesť ku zvýšeniu hladiny draslíka v sére(pozri časť 4.4). Ak sa podávajú súčasne s Tenzarom Pluslieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka, odporúča sa monitorovanie plazmatickej hladiny draslíka.

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súčasnépodávaniekolesevelamuhydrochloridu, liečiva ktoré sa viaže na žlčovékyseliny a odvádza ich z tela, znižujesystémovúexpozíciua maximálne plazmatické koncentrácieolmesartanuaznižujet _1/2. Podávanieolmesartanumedoxomilunajmenej4hodiny pre užitímkolesevelamuhydrochloriduznížiúčinokinterakcie týchto liečiv. Preto sa má zvážiť podanie olmesartanumedoxomiluaspoň4hodiny predpodaním dávky kolesevelamuhydrochloridu(pozri časť 5.2).

Ďalšie informácie

Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu.

Olmesartan medoxomil nemá žiadny podstatný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.

Súbežné podávanie olmesartanu medoxomilu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom nemalo žiadne klinicky relevantné účinky na farmakokinetiku ani jednej z týchto zložiek.

Olmesartan nemal žiadne klinicky významné inhibičné účinky na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitroa žiadne alebo minimálne indukčné účinky na aktivitu cytochrómu P450 u potkanov. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.

Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochlorotiazidom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Deplečný účinok hydrochlorotiazidu na draslík (pozri časť 4.4) môže byť potenciovaný súčasným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G alebo deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa súčasné podávanie neodporúča.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Kalciové soli:

V dôsledku zníženého vylučovania môžu tiazidové diuretiká zvýšiť hladinu kalcia v sére. Ak musia byť podávané náhrady kalcia, je potrebné kontrolovať hladiny kalcia v sére a na základe toho upravovať dávkovanie kalcia.

Cholestyramín a cholestipolové živice:

Absorpcia hydrochlorotiazidu je v prítomnosti živicových iónomeničov zhoršená.

Srdcové glykozidy:

Hypokaliémia alebo hypomagneziémia indukovaná tiazidmi môže urýchliť nástup digitalisom indukovanej srdcovej arytmie.

Lieky ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére:

Pravidelná kontrola hladiny draslíka v sére a EKG sa odporúča pri súčasnom podávaní Tenzaru Plus s liekmi ovplyvnenými poruchami hladiny draslíka v sére (napr. srdcové glykozidy a antiarytmiká) a s nasledujúcimi liekmi, ktoré indukujú ventrikulárnu tachykardiu (torsades de pointes) (vrátane niektorých antiarytmík), pričom hypokaliémia je predisponujúci faktor torsades de pointes(ventrikulárnej tachykardie):

- antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid).

- antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid).

- Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol).

- Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín IV, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín IV).

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín):

Hydrochlorotiazid môže potenciovať účinok nedepolarizujúcich relaxancií kostrového svalstva.

Lieky s anticholinergickým účinkom (napr. atropín, biperidén):

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a spomalením vyprázdňovania žalúdka.

Antidiabetiká (perorálne a inzulín):

Liečba tiazidmi môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť4.4).

Metformín:

Pri užívaní metformínu je potrebná zvýšená opatrnosť vzhľadom na riziko laktátovej acidózy indukovanej možným zlyhaním funkcie obličiek spojeným s hydrochlorotiazidom.

Beta-blokátory a diazoxid:

Tiazidy môžu zvyšovať hyperglykemický účinok beta-blokátorov a diazoxidu.

Presorické amíny (napr. noradrenalín):

Účinok presorických amínov môže byť znížený.

Lieky používané na liečbu dny (napr. probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol):

Vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére, môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurických liekov. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidov môže zvýšiť incidenciu hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Amantadín:

Tiazidy môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov spôsobených amantadínom.

Cytotoxické látky (napr. cyklofosfamid, metotrexát):

Tiazidy môžu znižovať vylučovanie cytotoxických liekov obličkami a tak potenciovať ich myelosupresívne účinky.

Salicyláty:

V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa:

Boli hlásené ojedinelé prejavy hemolytickej anémie pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu a metyldopy.

Cyklosporín:

Súčasné podávanie cyklosporínu môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.

Tetracyklíny:

Súčasné podávanie tetracyklínov a tiazidov zvyšuje riziko tetracyklínom indukovaného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita (pozri časť 4.3):

Podávanie Tenzaru Plus sa neodporúča v prvom trimestri gravidity vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek tohto kombinovaného lieku na graviditu (pozri časť 4.4). Počas 2. a 3.trimestra gravidity je užívanie Tenzaru Plus kontraindikované (pozri časti 4.3a 4.4).

Olmesartan medoxomil:

V prvom trimestri gravidity sa užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.4). Počas 2. a 3. trimestra gravidity je užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II kontraindikované (pozri časti 4.3a 4.4).

Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé, avšak malé zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť. Keďže neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptorov angiotenzínu II, podobné riziko môže existovať pre túto skupinu liekov. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe blokátorom receptoru angiotenzínu nepovažuje za nevyhnutné, u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť, sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má overený bezpečnostný profil pre užívanie v gravidite. Ak je gravidita potvrdená, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou.

Je známe, že liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II počas 2. a 3. trimestra pôsobí toxicky na ľudský plod (zníženie renálnej funkcie, vyvoláva oligohydramniózu, retardáciu osifikácie lebky) a na novorodenca (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.)

V prípade užívania antagonistov receptorov angiotenzínu II od 2. trimestra gravidity sa odporúča ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a vyšetrenie lebky plodu.

Dojčatá, ktorých matky užívaliantagonisty receptorov angiotenzínu II, treba dôsledne pozorovať z hľadiska možnej hypotenzie (pozri tiež časti 4.3a 4.4).

Hydrochlorotiazid:

Skúsenosti s užívaním hydrochlorotiazidu počas gravidity sú obmedzené, najmä počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho podávanie počas 2. a 3. trimestra gravidity ohroziť feto-placentárnu perfúziu a spôsobiť u plodu a novorodenca účinky ako je žltačka, porucha elektrolytovej rovnováhy a trombocytopénia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženého objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien, okrem zriedkavých prípadov, v ktorých sa nemôže použiť iná liečba.

Laktácia

Olmesartan medoxomil:

Vzhľadom na to, že nie sú dostupné žiadne informácie o užívaní Tenzaru Plus počas dojčenia, Tenzar Plus sa neodporúča a uprednostňuje sa alternatívna liečba s lepšie potvrdeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa.

Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid sa v malých množstvách vylučuje do materského mlieka. Vysoké dávky tiazidov spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu inhibovať tvorbu mlieka. Podávanie Tenzaru Plus sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Tenzar Plus užíva počas dojčenia, jeho dávky majú byť čo najnižšie ako je len možné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzar Plus 40 mg/25 mg má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov užívajúcich antihypertenzíva sa môže príležitostne vyskytnúť závrat alebo únava, ktoré môžu zhoršiť schopnosť reagovať.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby Tenzarom Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzarom Plus 40 mg/25 mg sú bolesť hlavy (2,9 %), závrat (1,9 %) a únava (1,0 %).

Hydrochlorotiazid môže spôsobiť alebo zhoršiť objemovú depléciu, ktorá môže viesť k elektrolytovej nerovnováhe (pozri časť 4.4).

Bezpečnosť Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg a Tenzaru Plus 40 mg/25 mg sa skúmala v klinických štúdiách zahrňujúcich 3709 pacientov užívajúcich olmesartan medoxomil v kombinácii s hydrochlorotiazidom.

Ďalšie nežiaduce účinky hlásené pri užívaní fixnej dávkovej kombinácii olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidupri najnižšej sile dávky20 mg/12,5 mg a 20 mg/25 mg, môžu byť potenciálne nežiaduce účinky Tenzaru Plus 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg.

Nežiaduce účinky Tenzaru Plus hlásené v rámci klinických štúdií, postregistračných štúdií bezpečnosti a zo spontánnych hlásení sú zhrnuté v tabuľke nižšie, rovnako ako nežiaduce účinky jednotlivých zložiek olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ktoré sú založené na známom bezpečnostnom profile týchto liečiv.

Na klasifikáciu častosti výskytu nežiaducich účinkov je použitá nasledujúca terminológia: veľmi časté (≥1/10); časté (1/100 až <1/10); menej časté (1/1 000 až <1/100); zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Trieda orgánových systémov MedDRA	Nežiaduce účinky	Častosť výskytu
		Tenzar Plus	Olmesartan	HCTZ
Infekcie a nákazy	Sialadenitída			Zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému	Aplastická anémia			Zriedkavé
	Depresia kostnej drene			Zriedkavé
	Hemolytická anémia			Zriedkavé
	Leukopénia			Zriedkavé
	Neutropénia/Agranulocytóza			Zriedkavé
	Trombocytopénia		Menej časté	Zriedkavé
Poruchy imunitného systému	Anafylaktické reakcie		Menej časté	Menej časté
Poruchy metabolizmu a výživy	Anorexia			Menej časté
	Glykozúria			Časté
	Hyperkalciémia			Časté
	Hypercholesterolémia	Menej časté		Veľmi časté
	Hyperglykémia			Časté
	Hyperkaliémia		Zriedkavé
	Hypertriglyceridémia	Menej časté	Časté	Veľmi časté
	Hyperurikémia	Menej časté	Časté	Veľmi časté
	Hypochlorémia			Časté
	Hypochloremická alkalóza			Veľmi zriedkavé
	Hypokaliémia			Časté
	Hypomagneziémia			Časté
	Hyponatriémia			Časté
	Hyperamylazémia			Časté
Psychické poruchy	Apatia			Zriedkavé
	Depresia			Zriedkavé
	Nepokoj			Zriedkavé
	Poruchy spánku			Zriedkavé
Poruchy nervového systému	Stav zmätenia			Časté
	Kŕče			Zriedkavé
	Poruchy vedomia (ako je strata vedomia)	Zriedkavé
	Závrat/točenie hlavy	Časté	Časté	Časté
	Bolesť hlavy	Časté	Časté	Zriedkavé
	Strata chuti do jedla			Menej časté
	Parestézia			Zriedkavé
	Posturálne závraty	Menej časté
	Somnolencia	Menej časté
	Synkopa	Menej časté
Poruchy oka	Znížená tvorba sĺz			Zriedkavé
	Prechodné rozmazané videnie			Zriedkavé
	Zhoršenie už existujúcej myopie			Menej časté
	Xantopsia			Zriedkavé
Poruchy ucha a labyrintu	Závrat	Menej časté	Menej časté	Zriedkavé
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Angína pektoris		Menej časté
	Srdcová arytmia			Zriedkavé
	Palpitácie	Menej časté
Poruchy ciev	Embólia			Zriedkavé
	Hypotenzia	Menej časté	Zriedkavé
	Nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)			Zriedkavé
	Ortostatická hypotenzia	Menej časté		Menej časté
	Trombóza			Zriedkavé
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Bronchitída		Časté
	Kašeľ	Menej časté	Časté
	Dyspnoe			Zriedkavé
	Intersticiálna pneumónia			Zriedkavé
	Faryngitída		Časté
	Pľúcny edém			Zriedkavé
	Respiračná tieseň			Menej časté
	Rinitída		Časté
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha	Menej časté	Časté	Časté
	Zápcha			Časté
	Hnačka	Menej časté	Časté	Časté
	Dyspepsia	Menej časté	Časté
	Podráždenie žalúdka			Časté
	Gastroenteritída		Časté
	Meteorizmus			Časté
	Nevoľnosť	Menej časté	Časté	Časté
	Pankreatitída			Zriedkavé
	Paralytický ileus			Veľmi zriedkavé
	Vracanie	Menej časté	Menej časté	Časté
	Enteropatia podobná sprue (pozri časť 4.4)		Veľmi zriedkavé
Poruchy pečene a žlčových ciest	Akútna cholecystitída			Zriedkavé
	Žltačka (intrahepatálny cholestatický ikterus)			Zriedkavé
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Alergická dermatitída		Menej časté
	Anafylaktické kožné reakcie			Zriedkavé
	Angioneurotický edém	Zriedkavé	Zriedkavé
	Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus			Zriedkavé
	Ekzém	Menej časté
	Erytém			Menej časté
	Exantém		Menej časté
	Fotosenzitívne reakcie			Menej časté
	Svrbenie		Menej časté	Menej časté
	Purpura			Menej časté
	Vyrážka	Menej časté	Menej časté	Menej časté
	Reaktivácia kožného lupus erythematosus			Zriedkavé
	Toxická epidermálna nekrolýza			Zriedkavé
	Urtikária	Zriedkavé	Menej časté	Menej časté
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Artralgia	Menej časté
	Artritída		Časté
	Bolesť chrbta	Menej časté	Časté
	Svalové kŕče	Menej časté	Zriedkavé
	Svalová slabosť			Zriedkavé
	Bolesť svalov	Menej časté	Menej časté
	Bolesť končatín	Menej časté
	Paréza			Zriedkavé
	Bolesť kostry		Časté
Poruchy obličiek a močových ciest	Akútne zlyhanie obličiek	Zriedkavé	Zriedkavé
	Hematúria	Menej časté	Časté
	Intersticiálna nefritída			Zriedkavé
	Renálna insuficiencia		Zriedkavé
	Renálna dysfunkcia			Zriedkavé
	Infekcia močových ciest		Časté
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	Erektilná dysfunkcia	Menej časté		Menej časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Asténia	Časté	Menej časté
	Bolesť v hrudi	Časté	Časté
	Edém tváre		Menej časté
	Únava	Časté	Časté
	Horúčka			Zriedkavé
	Symptómy podobné chrípke		Časté
	Letargia		Zriedkavé
	Celkový pocit choroby	Zriedkavé	Menej časté
	Bolesť		Časté
	Periférny edém	Časté	Časté
	Slabosť	Menej časté
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Zvýšenie alanínaminotransferázy	Menej časté
	Zvýšenie aspartátaminotransferázy	Menej časté
	Zvýšenie vápnika v krvi	Menej časté
	Zvýšenie kreatinínu v krvi	Menej časté	Zriedkavé	Časté
	Zvýšenie kreatínfosfokinázy v krvi		Časté
	Zvýšenie glukózy v krvi	Menej časté
	Zníženie hematokritu v krvi	Zriedkavé
	Zníženie hemoglobínu v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie tukov v krvi	Menej časté
	Zníženie draslíka v krvi	Menej časté
	Zvýšenie draslíka v krvi	Menej časté
	Zvýšenie močoviny v krvi	Menej časté	Časté	Časté
	Zvýšenie dusíka močoviny v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie kyseliny močovej v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie gamaglutamyltransferázy	Menej časté
	Zvýšenie pečeňových enzýmov		Časté

Boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy v časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov angiotenzínu II.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné žiadne informácie o účinkoch alebo liečbe predávkovania Tenzarom Plus. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná.Liečba závisí od doby užitia lieku a závažnosti príznakov. Odporúčané opatrenia zahŕňajú vyvolanie vracania a/alebo výplach žalúdka. Pri liečbe predávkovania môže byť užitočné použitie aktívneho uhlia. Je potrebná častá kontrola elektrolytov a kreatinínu v sére. V prípade vzniku hypotenzie má byť pacient uložený do ležiacej polohy na chrbát s rýchlym doplnením soli a objemu tekutín.

Najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania olmesartanom medoxomilom sú hypotenzia a tachykardia; môže vzniknúť aj bradykardia. Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšími prejavmi a príznakmi predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže viesť ku svalovým kŕčom a/alebo zosilnenej srdcovej arytmii súvisiacej so súčasným podávaním srdcových glykozidov alebo niektorých antiarytmík.

Nie sú dostupné žiadne informácie o tom, či je olmesartan alebo hydrochlorotiazid dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód:
C09D A 08.

Mechanizmus účinku / Farmakodynamické účinky

Tenzar Plus je kombináciou antagonistu receptorov angiotenzínu II, olmesartanu medoxomilu a tiazidového diuretika, hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto látok má prídavný antihypertenzný účinok, ktorý znižuje krvný tlak do väčšej miery ako každá z týchto zložiek osobitne.

Dávkovanie Tenzaru Plus jedenkrát denne je dostatočné na zabezpečenie účinného a plynulého poklesu krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín.

Olmesartan medoxomilje perorálne účinný selektívny antagonista receptorov angiotenzínu II (typ AT₁). Angiotenzín II je primárny vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému a má významnú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Účinky angiotenzínu II zahŕňajú vazokonstrikciu, stimuláciu syntézy a uvoľňovanie aldosterónu, kardiálnu stimuláciu a renálnu reabsorpciu sodíka. Olmesartan blokuje účinky angiotenzínu II – vazokonstrikciu a uvoľňovanie aldosterónu tým, že blokuje jeho väzby na AT₁receptor v tkanivách, vrátane hladkého svalstva ciev a nadobličiek. Účinok olmesartanu je nezávislý od zdroja alebo cesty syntézy angiotenzínu II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu II (AT₁) olmesartanom má za následok zvýšenie hladiny renínu v plazme a zvýšenie koncentrácií angiotenzínu I a II a určité zníženie koncentrácie aldosterónu v plazme.

Pri hypertenzii spôsobuje olmesartan medoxomil dlhotrvajúci pokles arteriálneho krvného tlaku, ktorý závisí od dávky. Neexistujú žiadne dôkazy o výskyte hypotenzie po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo o návrate hypertenzie po náhlom prerušení liečby.

Dávkovanie olmesartanu medoxomilujedenkrát denne je dostatočné na zabezpečenie účinného a plynulého poklesu krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín. Pri dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri podaní rovnakej celkovej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálna redukcia krvného tlaku dosiahne za 8 týždňov od začiatku liečby, aj keď podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje už po 2 týždňoch liečby.

Účinok olmesartanu medoxomilu na mortalitu a morbiditu nie je doteraz známy.

Randomizovaná štúdia prevencia diabetickej mikroalbumínúrie a olmesartan (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a najmenej jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik mikroalbuminúrie. Počas 3,2 rokov (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo spolu s liekom proti hypertenzii okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.

Štúdia ukázala signifikantnú redukciu rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave podľa rozdielu tlaku krvi táto redukcia rizika nebola viac štatisticky významná. Mikroalbumínúria vznikla u 8,2 % pacientov v skupine s olmesartanom (178 z 2160 pacientov) a u 9,8 % pacientov v skupine s placebom 210 z 2 139 pacientov).

Sekundárny parameter, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) vs 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru non-fatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), non-fatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) vs 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) vs 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita olmesartanu bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) vs 15 pacientov (0,7 %)) zväčša vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.

Štúdia vplyvu olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomizovaných pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou v Japonsku a Číne. 3,1 roka bola stredná doba sledovania pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo spolu s antihypertenzívami vrátane ACE inhibítorov.

Primárny parameter (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkového ochorenia, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 – 1,24); p= 0,791). Sekundárny kardiovaskulárny parameter sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento kardiovaskulárny parameter vrátane smrti z kardiovaskulárnych príčin bol u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celková mortalita 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, non-fatálna mozgová príhoda 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a non-fatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.

Hydrochlorotiazidje tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je celkom známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu redukuje objem plazmy, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a zvyšuje vylučovanie aldosterónu, následne zvyšuje úbytok draslíka a bikarbonátov v moči a klesá obsah draslíka v sére.Renín-aldosterónová väzba je sprostredkovaná angiotenzínom II, a preto súčasné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II vedie ku zvráteniu straty draslíka, ktorú spôsobujú tiazidové diuretiká. Po podaní hydrochlorotiazidu je nástup diurézy približne do 2 hodín a maximálny účinok sa dosiahne približne do 4 hodín po podaní dávky, pričom účinok trvá približne 6 - 12 hodín.

Epidemiologické štúdie potvrdili, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom v monoterapii znižuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Kombinácia olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiaziduspôsobuje aditívnu redukciu krvného tlaku, ktorá sa vo všeobecnosti s dávkou každej jednotlivej zložky zvyšuje.

V združených placebom kontrolovaných štúdiách malo podávanie kombinácie 20 mg/12,5 mg olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu za následok priemerný pokles systolicko-diastolického krvného tlaku (po zohľadnení placeba) v najnižšom bode o 12/7 mm Hg a podávanie kombinácie 20 mg/25 mg olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu o 16/9 mm Hg.

U pacientov nedostatočne kontrolovaných 20 mg olmesartanu medoxomilu v monoterapii spôsobilo podávanie 12,5 mg hydrochlorotiazidu ďalší pokles v 24-hodinovom ambulantne meranom systolicko-diastolickom krvnom tlaku o 7/5 mm Hg a podávanie 25 mg hydrochlorotiazidu pokles o 12/7 mm Hg, v porovnaní s monoterapiou olmesartanom medoxomilom. Ďalší priemerný pokles systolicko-diastolického krvného tlaku v najnižšom bode oproti základnej hodnote bol 11/10 mm Hg u 12,5 mg hydrochlorotiazidu a 16/11 mm Hg u 25 mg hydrochlorotiazidu.

Účinnosť kombinovanej liečby olmesartanom medoxomilom/hydrochlorotiazidom sa udržala počas dlhodobej liečby (jeden rok). Vysadenie liečby olmesartanom medoxomilom s alebo bez súbežnej liečby hydrochlorotiazidom, nemalo za následok návrat hypertenzie.

Fixné kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg sa skúmali v troch klinických štúdiách, v ktorých sa zúčastnilo 1 482 pacientov s hypertenziou.

Dvojito zaslepená štúdia s esenciálnou hypertenziou hodnotila účinnosť kombinovanej liečby Tenzarom Plus 40 mg/12,5 mg oproti účinnosti monoterapie olmesartanom medoxomilom 40 mg s priemerným poklesom diastolického krvného tlaku v sede ako primárnym parametrom účinnosti. Po ôsmich týždňoch liečby klesol systolicko-diastolický krvný tlak o 31,9/18,9 mm Hg v skupine, ktorá dostávala kombinovanú liečbu oproti poklesu o 26,5/15,8 v skupine s monoterapiou (p < 0,0001).

V dvojito zaslepenej, ale nekontrolovanej druhej fáze tejto štúdie, kde sa zvyšovala titrácia, pacienti, ktorí nereagovali na monoterapiu olmesartanom medoxomilom 40 mg prešli na Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg a tí, ktorí dostávali Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg prešli na Tenzar Plus 40 mg/25 mg. Toto zvýšenie titrácie viedlo k ďalšiemu relevantnému poklesu systolicko-diastolického krvného tlaku, čím sa potvrdilo, zvyšovanie titrácie predstavuje klinicky významný spôsob, ako zlepšiť kontrolu krvného tlaku.

Druhá dvojito zaslepená randomizovaná placebom kontrolovaná štúdia hodnotila účinnosť pridania hydrochlorotiazidu ku liečbe pacientom, ktorí neboli dostatočne kontrolovaní po ôsmich týždňoch liečby olmesartanom medoxomilom 40 mg. Časť pacientov pokračovala v užívaní olmesartanu medoxomilu 40 mg, časť dostala navyše hydrochlorotiazid 12,5 mg, ďalšia časť hydrochlorotiazid 25 mg, a to na ďalších osem týždňov. Štvrtá skupina dostávala Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg.

Pridanie 12,5 mg alebo 25 mg hydrochlorotiazidu malo za následok ďalší pokles systolicko-diastolického krvného tlaku o 5,2/3,4 mm Hg (p < 0,0001) a o 7,4/5,3 mm Hg (p < 0,0001) oproti skupine, ktorá pokračovala v monoterapii olmesartanom medoxomilom 40 mg.

Porovnanie medzi pacientmi, ktorí dostávali Tenzar Plus 20 mg/12,5 mg a pacientmi, ktorí dostávali Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg, ukázalo štatisticky významný rozdiel v poklese systolického krvného tlaku o 2,6 mmHg v prospech kombinácie s vyššou dávkou (p = 0,0255), zatiaľ čo v poklese diastolického krvného tlaku sa pozoroval rozdiel o 0,9 mmHg. Ambulantné meranie krvného tlaku (ambulatory blood pressure monitoring ABPM), založené na priemerných zmenách v 24 hodinovom diastolickom a systolickom krvnom tlaku, potvrdilo výsledky konvenčného merania krvného tlaku.

Ďalšia dvojito zaslepená randomizovaná štúdia porovnávala účinnosť kombinovanej liečby Tenzarom Plus 20 mg/25 mg a Tenzarom Plus 40 mg/25 mg u pacientov s nedostatočne kontrolovaným krvným tlakom po ôsmich týždňoch liečby olmesartanom medoxomilom 40 mg.

Po ôsmich týždňoch kombinovanej liečby systolicko-diastolický krvný tlak významne poklesol oproti východiskovej hodnote o 17,1/10,5 mmHg v skupine, ktorá dostávala Tenzar Plus 20 mg/25 mg a o 17,4/11,2 mmHg v skupine, ktorá dostávala Tenzar Plus 40 mg/25 mg. Rozdiel medzi oboma liečenými skupinami nebol štatisticky významný pri konvenčnom meraní krvného tlaku, čo sa dá vysvetliť známym účinkom plochej krivky odpovede a dávkyantagonistov receptorov angiotenzínu II ako je olmesartan medoxomil.

Klinicky a štatisticky významný rozdiel v prospech Tenzaru Plus 40 mg/25 mg oprotiTenzaru Plus 20 mg/25 mg sa však pozoroval v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku pri priemernom 24-hodinovom ambulantnom meraní krvného tlaku (ABPM).

Antihypertenzný účinok Tenzaru Plus podobne nezávisel od veku, pohlavia alebo stavu diabetu.

Ďalšie informácie:

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorbcia a distribúcia

Olmesartan medoxomil:

Olmesartan medoxomil je prekurzor.Rýchlo sa premieňa na farmakologicky aktívny metabolit, olmesartan, pomocou esteráz v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas jeho absorpcie z gastrointestinálneho traktu. V plazme alebo výlučkoch sa nezaznamenal žiadny intaktnýolmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy bola 25,6 %.

Priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) olmesartanu sa dosiahne približne v priebehu dvoch hodín po perorálnom podaní olmesartanu medoxomilu a plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky 80 mg.

Potrava mala minimálny účinok na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom aj bez jedla.

Nepozorovali sa žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa vysoko viaže na plazmatické bielkoviny (99,7 %),ale potenciál klinicky významných interakcií podmienených vytesňovaním z väzby na bielkoviny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické bielkoviny, je nízky (čo sa potvrdilo chýbaním klinicky významných interakcií medzi olmesartanom medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).

Hydrochlorotiazid:

Po perorálnom podaní kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu bol stredný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie hydrochlorotiazidu 1,5 až 2 hodiny po podaní. Väzba hydrochlorotiazidu na plazmatické bielkoviny je 68 % a jeho distribučný objem je 0,83 – 1,14 l/kg.

Biotransformácia a eliminácia

Olmesartan medoxomil:

Celkový plazmatický klírens olmesartanu bol obvykle 1,3 l/h (CV, 19 %) a bol relatívne pomalý oproti krvnému prietoku v pečeni (cca 90 l/h). Po podaní jednej perorálnej dávky¹⁴C- označeného olmesartanu medoxomilu sa močom vylúčilo 10 - 16 % podanej rádioaktívnej dávky (prevažná väčšina v priebehu 24 hodín po podaní) a zvyšok zachytenej rádioaktivity sa vylúčil stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že vstrebaný olmesartan sa vylúči cez obličky (cca 40 %) aj cez hepatobiliárny systém (cca 60 %). Rádioaktívny materiál, ktorý zostal po vylúčení, sa identifikoval ako olmesartan. Žiadny iný signifikantný metabolit sa nezistil. Enterohepatálna recyklácia olmesartanu je minimálna. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, je jeho užívanie u pacientov s biliárnou obštrukciou kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny eliminačný polčas olmesartanu sa pohyboval od 10 do 15 hodín po viacnásobnom perorálnom podaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach a po 14 dňoch opakovaného podávania sa nepozorovala žiadna ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 – 0,7 l/h a nezávisel od dávky.

Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid sa v ľudskom tele nemetabolizuje a vylučuje sa takmer celý močom ako nezmenené liečivo. Približne 60 % perorálnej dávky sa eliminuje ako nezmenené liečivo v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je asi 250 – 300 ml/min. Terminálny eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je 10 – 15 hodín.

Tenzar Plus

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu sa znižuje približne o 20 % pri súčasnom podaní s olmesartanom medoxomilom, ale tento mierny pokles nie je klinicky významný. Súčasné podávanie hydrochlorotiazidu nemá vplyv na kinetiku olmesartanu.

Farmakokinetika u špeciálnej populácie

Starší ľudia ( 65 rokov a viac):

AUC (plocha pod krivkou) olmesartanu sa v rovnovážnom stave u starších ľudí (65 – 75 rokov) s hypertenziou zvýšila približne o 35 % a u starých ľudí ( 75 rokov) sa zvýšila o 44 % oproti mladšej vekovej skupine (pozri časť4.2).

Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých starších osôb aj u starších ľudí s hypertenziou oproti zdravým mladým dobrovoľníkom.

Porucha funkcie obličiek:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek, AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave zvýšila o 62 %, 82 % a 179 % u pacientov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek oproti skupine so zdravými osobami (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4).

Maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u pacientov s miernou až stredne závažnouporuchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) je 20 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne. U pacientov so závažnýmpoškodením obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) sa užívanie olmesartanu medoxomilu neodporúča.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek je polčas hydrochlorotiazidu predĺžený.

Porucha funkcie pečene:

Po jednorazovej perorálnej dávke boli hodnoty AUC olmesartanu o 6 % vyššie u pacientov s miernym poškodením pečene a o 65 % vyššie u pacientov so stredne závažnýmpoškodením pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu dve hodiny po podaní dávky bola u zdravých osôb 0,26 %, u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene bola 0,34 % a u pacientov so stredne závažnouporuchou funkcie pečene bola 0,41 %. Po opakovanom podávaní pacientom so stredne závažnouporuchou funkcie pečene bola priemerná AUC olmesartanu znovu približne o 65 % vyššia ako u zdravej kontrolnej skupiny. Priemerné hodnoty C_maxolmesartanu boli podobné u pacientov s poškodením pečene a u zdravých osôb.

U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa odporúča začiatočná dávka 10 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a maximálna dávka nemá presiahnuť dávku 20 mg jedenkrát denne. U pacientov so závažnouporuchou funkcie pečene sa olmesartan medoxomil nehodnotil (pozri časti 4.2,4.3, 4.4).

Porucha funkcie pečene nemá významný vplyv na farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

Liekové interakcie:

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súbežnépodávanie40mgolmesartanumedoxomilua3750mgkolesevelamu hydrochloriduuzdravých dobrovoľníkovviedlok28% zníženiuC_maxa k 39% zníženiu AUColmesartanu. Menšieúčinky, 4% a15% zníženie C_maxa AUC v uvedenom poradíbolo pozorované, keďbol podávanýolmesartanmedoxomil4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom. Eliminačnýpolčasolmesartanubol zníženýo 50až52%, bezohľadunato, či bolpodávanýsúčasne alebo4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom(pozri časť 4.5).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxický potenciál kombinácie olmesartanu medoxomilu/hydrochlorotiazidu bol skúmaný po dobu 6 mesiacov v štúdiách toxicity po opakovanom perorálnom podaní na potkanoch a psoch.

Hlavným toxikologickým cieľovým orgánom tejto kombinácie boli obličky, tak ako pre každú jednotlivú látku a iné lieky z tejto skupiny. Kombinácia olmesartan medoxomil/ hydrochlorotiazid spôsobila zmeny funkcie obličiek (zvýšenie dusíka močoviny v sére a kreatinínu v sére). Vysoké dávky spôsobili tubulárnu degeneráciu a regeneráciu v obličkách potkanov a psov, pravdepodobne zmenou v hemodynamike obličiek (redukovaná renálna perfúzia spôsobená hypotenziou s tubulárnou hypoxiou a degeneráciou tubulárnych buniek). Okrem toho kombinácia olmesartan medoxomil/ hydrochlorotiazid spôsobila zníženie parametrov červených krviniek (erytrocytov, hemoglobínu a hematokritu) a zníženie hmotnosti srdca u potkanov.

Tieto účinky sa pozorovali tiež u ostatných antagonistov AT₁receptorova u ACE inhibítorov a sú pravdepodobne indukované farmakologickým účinkom vysokých dávok olmesartanu medoxomilu a nie sú relevantné pre ľudí pri odporúčaných terapeutických dávkach.

Štúdie genotoxicity kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ako aj jednotlivých zložiek, nepreukázali žiadne známky klinicky významnej genotoxickej aktivity.

Karcinogénny potenciál kombinácie olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu nebol skúmaný, pretože po dobu klinického užívania neboli žiadne dôkazy relevantných karcinogénnych účinkov týchto dvoch jednotlivých zložiek.

Neboli žiadne dôkazy o teratogenite u myší alebo potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid. Ako sa očakáva u tejto skupiny liekov, fetálna toxicita sa pozorovala u potkanov, čo sa prejavilo významne zníženou telesnou hmotnosťou plodu u gravidných potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid (pozri časti 4.3a 4.6).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Nízko substituovaná hyprolóza

Hyprolóza

Magnéziumstearát

Obal tablety

Mastenec

Hypromelóza

Oxid titaničitý (E 171)

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Laminovaný polyamid / hliník / polyvinylchlorid / hliníkový blister.

Balenie s blistrami po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98, 10 x 28 a 10 x 30 filmom obalených tabliet.

Balenie s perforovanými blistrami umožňujúcimi oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

1611 Luxemburg

Luxembursko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Tenzar Plus 40 mg/12,5 mg: 58/0653/10-S

Tenzar Plus 40 mg/25 mg:58/0654/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 7.3.2011

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2015