+ ipil.sk

Tevafos 20 mg/12,5 mg tablety



Príbalový leták

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/06054-Z1B


Písomná informácia pre používateľa


Tevafos 20mg/12,5mg tablety

Sodná soľ fosinoprilu a hydrochlorotiazid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Tevafos 20 mg/12,5mg a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tevafos 20 mg/12,5mg

3. Ako užívať Tevafos 20 mg/12,5mg

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Tevafos 20 mg/12,5mg

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo jeTevafos 20mg/12,5mga na čo sa používa


  • Tevafos 20 mg/12,5mg obsahuje dve liečivá: sodnú soľ fosinoprilu a hydrochlorotiazid.

  • Sodná soľ fosinoprilu patrí do skupiny liekov nazývaných antihypertenzíva (ktoré sa používajú na zníženie krvného tlaku) a je to inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE inhibítor).

  • Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývanej diuretiká (odvodňujúce tablety) a je antihypertenzívum (znižuje krvný tlak)

  • Sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazid sa používa ako liek na vysoký krvný tlak, keď liečba samostatným fosinoprilom nie je účinná. Tiež môžu byť použité ako náhrada osobitných tabliet, ktoré obsahujú 20 mg fosinoprilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


  1. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Tevafos 20mg/12,5mg


Neužívajte Tevafos 20 mg/12,5 mg

  • ak ste alergický na sodnú soľ fosinoprilu, hydrochlorotiazid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

  • ak ste alergický na iné ACE inhibítory (napr. ramipril) alebo na lieky odvodené od sulfónamidov (napr. trimetoprim).

  • ak ste v minulosti mali opuch tváre, pier, hrdla alebo jazyka počas liečby inými liekmi, ktoré patria do skupiny liečiv nazývaných ACE inhibítory (inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín), ako je ramipril, alebo ktorý vznikol z dedičných alebo neznámych príčin.

  • ak máte závažné ťažkosti s obličkami.

  • ak máte závažné ťažkosti s pečeňou alebo neurologickú poruchu, ktorá je následkom závažných ťažkostí s pečeňou (pečeňová encefalopatia).

  • ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (Je lepšie sa vyvarovať užívaniu sodnej soli fosinoprilu/hydrochlorotiazid v skorom štádiu tehotenstva - pozri časť 2: Tehotenstvo a dojčenie).

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Tevafos, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Keď začnete užívať tento liek alebo pri zmene jeho dávky. Môže dôjsť k nadmernému poklesu krvného tlaku, hlavne ak máte srdcové zlyhanie, ischemickú chorobu srdca (špecifické ochorenie srdca) alebo poruchy krvných ciev v mozgu (mozgovocievne poruchy).

  • Ak máte diabetes (cukrovku).

  • Ak máte nízky krvný tlak, ak ste na diéte s obmedzeným príjmom soli alebo ak užívate diuretiká (odvodňujúce tablety).

  • Ak máte abnormálne hladiny vody a minerálov v tele (nerovnováhu tekutín/elektrolytov). Možné prejavy sú suchosť v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo svalové kŕče, svalová únava, hypotenzia (nízky krvný tlak), oligúria (znížené množstvo vylučovaného moču), tachykardia (rýchly tlkot srdca), nevoľnosť a dávenie.

  • Ak ste nedávno trpeli dávením a/alebo hnačkou.

  • Ak máte ochorenie srdcového svalu (hypertrofickú kardiomyopatiu), zúženie srdcovnice (aortálnu stenózu) alebo inú formu poruchy srdca nazývanú obštrukcia výtoku.

  • Ak sa máte podrobiť LDL aferéze (odstráneniu cholesterolu z krvi pomocou prístroja).

  • Ak sa máte podrobiť desenzibilizačnej liečbe (liečbe znižujúcej precitlivenosť) na jed niektorých hmyzov.

  • Pretože sa môže vyskytnúť dna alebo môže dôjsť k nadmernému zvýšeniu množstva kyseliny močovej v krvi.

  • Ak máte ochorenia spojivových tkanív (napr. lupus erythematosus, zápalové ochorenie pokožky, čriev, kĺbov, obličiek a srdca), ak používate lieky na potlačenie imunitných reakcií organizmu (imunosupresíva) alebo ak sa liečite alopurinolom (liek proti dne) alebo prokaínamidom (liek proti poruchám srdcového rytmu). Môže sa vyskytnúť závažná infekcia, hlavne ak máte aj poruchu funkcie obličiek.

  • Ak sa musíte podrobiť anestézii alebo závažnej operácii.

  • Ak máte edém (opuch).

  • Ak sa máte podrobiť vyšetreniam na kontrolu funkcie prištítnej žľazy.

  • Ak máte alebo ak ste mali ťažkosti s pečeňou alebo obličkami alebo ak sa podrobujete hemodialyzačnej liečbe alebo ak ste sa nedávno podrobili transplantácii obličiek.

  • Ak máte systémové (zasahujúce celé telo) ochorenie postihujúce kožu (lupus erythematosus) a liečite sa naň alebo ak máte alergické ťažkosti alebo astmu.

  • Pretože hydrochlorotiazid môže znížiť množstvo draslíka v krvi. Môže sa to prejavovať svalovými kŕčmi alebo svalovou únavou a celkovou únavou. Riziko je vyššie, ak máte zvýšenú tvorbu moču (diurézu), špecifické ochorenie pečene (cirhózu) alebo ak ste na diéte s obmedzeným príjmom soli alebo ak užívate niektoré lieky (kortikosteroidy alebo ACTH).

  • Pretože hydrochlorotiazid môže znížiť množstvo horčíka v krvi. Môže sa to prejavovať celkovou slabosťou, svalovými kŕčmi a zvýšenou srdcovou frekvenciou.

  • Musíte povedať svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazidu sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť vážne poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť 2: Tehotenstvo a dojčenie).

  • Odporúča sa chrániť obnažené časti tela pred slnkom alebo umelým UV žiarením, keďže boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií.

  • Ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) (tiež známe ako sartany - napríklad valsartan,

telmisartan, irbesartan), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.

- aliskiren

- Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi. Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Tevafos 20 mg/12,5 mg”.

Sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazidu sa zvyčajne neodporúča, ak sa na vás vzťahujú nasledujúce situácie, a preto sa poraďte so svojím lekárom skôr, ako začnete užívať tento liek alebo ako budete pokračovať v užívaní tohto lieku:

  • Ak užívate aj lítium alebo sultoprid (lieky používané na liečbu duševných zdravotných problémov), diuretiká (odvodňujúce tablety) šetriace draslík, doplnky draslíka v náhradách solí obsahujúce draslík.

  • Ak máte zúženie obličkovej tepny (renálnu arteriálnu stenózu) alebo ak máte funkčnú len jednu obličku.

  • Ak u vás počas liečby vznikne žltačka. Musíte prestať užívať tento liek a obrátiť sa na svojho lekára.

  • Ak máte vysoké hladiny draslíka v krvi.


Informujte svojho lekára, ak ste športovec a podrobujete sa antidopingovému testu, pretože sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazid obsahuje liečivo, ktoré môže spôsobiť pozitívne výsledky antidopingového testu.
Tento liek môže okrem toho spôsobiť suchý kašeľ. Po skončení liečby suchý kašeľ vymizne.


Iné lieky a Tevafos 20 mg/12,5 mg

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali niektorý z nasledujúcich liekov:

  • Soli lítia alebo sultoprid, ktoré sa používajú na liečbu duševných zdravotných problémov (pozri časť 2: Upozornenia a opatrenia).

  • Diuretiká (odvodňujúce tablety) šetriace draslík, ako sú spironolaktón, triamterén, kanreonát draselný alebo amilorid.

  • Soli draslíka.

  • Iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, ako sú betablokátory (napr. bisoprolol), blokátory vápnikových kanálov (napr. verapamil), metyldopa, nitráty (napr. glyceroltrinitrát), vazodilatanciá (napr. minoxidil).

  • Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia: Ak užívate blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Tevafos 20 mg/12,5 mg” a „Upozornenia a opatrenia“).

  • Diuretiká (odvodňujúce tablety) nešetriace draslík.

  • Lieky známe ako sympatomimetiká, napr. salbutamol, efedrín a niektoré lieky na nádchu, kašeľ a príznaky chrípky.

  • Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ktoré sa používajú na zmiernenie bolesti a zápalu, napr. aspirín alebo ibuprofen.

  • Heparíny na prevenciu tvorby krvných zrazenín a na rozpustenie krvných zrazenín.

  • Imunosupresíva, ako sú cyklosporín alebo takrolimus, ktoré sa používajú po transplantácii orgánov.

  • Kortikosteroidy, ako sú beklometazón alebo prednizolón, ktoré sa niekedy používajú na potlačenie zápalu spôsobeného alergickými reakciami.

  • Alopurinol, ktorý sa používa na liečbu dny.

  • Lieky proti rakovine ako je amifostín.

  • Liečivá používané na liečbu cukrovky, ako sú inzulín, hypoglykemiká, sulfónamidy alebo metformín.

  • Antacidá, ktoré sa používajú na zmiernenie tráviacich ťažkostí. Medzi užitím dávky sodnej soli fosinoprilu/hydrochlorotiazidu a dávky antacíd má byť časový odstup najmenej 2 hodiny.

  • Digitálisové prípravky na poruchy srdcového rytmu, ako sú digoxín alebo digitoxín.

  • Liečivá na poruchy srdcového rytmu, ako sú chinidín, hydrochinidín, disopyramid, amiodarón, dofetilid, ibutilid, sotalol alebo prokaínamid.

  • Lieky používané na liečbu psychotických ochorení, ako sú chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluperazín, amisulprid, sulpirid, tiaprid, droperidol, haloperidol alebo pimozid.

  • Bepridil (na angínu pectoris).

  • Cisaprid (na tráviace ťažkosti alebo pálenie záhy).

  • Difemanil (na peptické vredy alebo žalúdočné ťažkosti).

  • Intravenózny (podávaný do žily) erytromycín, moxifloxacín, trimetoprim a sparfloxacín, čo sú antibiotiká.

  • Halofantrín, čo je liečivo proti malárii.

  • Mizolastín, čo je antihistaminikum používané na liečbu alergií.

  • Pentamidín (používaný na liečbu ochorení spôsobených prvokmi, ako je leišmanióza a africká spavá choroba).

  • Vinkamín, čo je rastlinný extrakt používaný na podporu prítoku krvi do mozgu.

  • Metadón (používaný na liečbu kašľa, bolesť a závislosti od heroínu).

  • Amfotericín B (na liečbu plesňových infekcií).

  • Tetrakosaktid (známy aj ako kortikotropín, ktorý stimuluje podmozgovú žľazu k tvorbe niektorých hormónov a používa sa pri vyšetreniach funkcie nadobličiek).

  • Karbenoxolón (na gastroezofageálny reflux, t.j. spätný tok obsahu žalúdka do pažeráka).

  • Stimulujúce laxatíva ako sú senna alebo bisakodyl.

  • Jódové kontrastné látky na röntgenologické vyšetrenie.

  • Karbamazepín (na epilepsiu alebo psychózu).

  • Soli vápnika.

  • Cholestyramínová živica alebo cholestipol (na hypolipoproteinémiu, poruchu, pri ktorej krv obsahuje príliš veľa tuku).

  • Svalové relaxanciá ako sú baklofen alebo tubokurarín.

  • Antidepresíva ako je imipramín.

  • Alfuzosín, doxazosín, prazosín, tamsulosín alebo terazosín, ktoré sa používajú na liečbu zväčšenej prostaty a vysokého krvného tlaku.

  • injekčné zlato (napr. nátrium aurotiomalát)


Tevafos 20 mg/12,5 mga jedlo a nápoje

Počas užívania tohto lieku sa musíte vyhnúť konzumácii alkoholu, pretože alkohol by mohol zvýšiť účinok znižujúci krvný tlak.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Tehotenstvo

Musíte povedať svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončenie užívania sodnej soli fosinoprilu/hydrochlorotiazidu predtým ako otehotniete alebo akonáhle budete vedieť, že ste tehotná a odporučí vám užívanie iného lieku namiesto Tevafosu. Tevafos sa neodporúča počas tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste viac ako 3 mesiace tehotná, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva.


Dojčenie

Informujte svojho lekára, keď dojčíte alebo čoskoro začnete dojčiť. Sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazid sa neodporúča užívať matkám, ktoré dojčia a váš lekár vám môže predpísať iný liek, ak chcete dojčiť, najmä ak je vaše dieťa novorodenec alebo predčasne narodené dieťa.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Váš liek môže ojedinelo spôsobiť točenie hlavy, nízky krvný tlak alebo závrat. Ak sa u vás vyskytne niektorý z týchto príznakov, neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje.


Tevafos 20 mg/12,5 mg obsahuje laktózu

Tento liek obsahuje laktózu. Ak vám lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.


3. Ako užívaťTevafos 20 mg/12,5mg


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Dávka a spôsob podávania


Dávka

Dospelí

Odporúčaná dávka je jedna tableta Tevafos 20 mg/12,5mg jedenkrát denne.


Osobitné populácie

Porucha funkcie pečene

Úprava zvyčajnej dávky nie je potrebná.


Porucha funkcie obličiek

Ak máte miernu až stredne závažnú poruchu funkcie obličiek, musíte mať špeciálnu starostlivosť.

Váš doktor vám môže upraviť dávkovanie osobitnými tabletami obsahujúcimi fosinopril a hydrochlorotiazid predtým ako začnete užívať Tevafos 20 mg/12,5mg.

Tevafos 20 mg/12,5mg je kontraindikovaný, ak máte závažnú poruchu funkcie obličiek.


Staršie osoby

Osobitný dávkovací režim nie je potrebný.


Použitie u detí a dospievajúcich

Tevafos 20 mg/12,5mg sa neodporúča pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.


Prosím, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, ak zistíte, že účinok lieku Tevafos 20 mg/12,5mgje príliš silný alebo príliš slabý.


Spôsob použitia

Tablety Tevafos 20 mg/12,5mg sa majú užívať jedenkrát denne. Tablety sa majú prehltnúť a zapiť tekutinou (napr. pohárom vody).


Ak užijete viac Tevafos 20 mg/12,5mg,ako máte

Ak naraz prehltnete (alebo ak niekto iný prehltne) veľa tabliet alebo ak sa budete domnievať, že nejaké tablety prehltlo dieťa, ihneď sa obráťte na oddelenie pohotovosti v najbližšej nemocnici alebo na svojho lekára. Predávkovanie pravdepodobne spôsobí nízky krvný tlak, pocit na dávenie alebo dávenie, kŕče, závrat, hyperventiláciu (zrýchlené a prehĺbené dýchanie), nízku alebo vysokú srdcovú frekvenciu, palpitácie (búšenie srdca), úzkosť, pocit ospalosti a zmätenosti, nadmerné močenie alebo neschopnosť močiť. Prosím, vezmite si so sebou do nemocnice alebo do ordinácie lekára túto písomnú informáciu pre používateľa, všetky zvyšujúce tablety a obal z tabliet, aby vedeli, aké tablety ste skonzumovali.


Ak zabudnete užiť Tevafos 20 mg/12,5mg

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ďalšiu dávku užite v obvyklom čase.


Ak prestanete užívať Tevafos 20 mg/12,5mg

Liečba hypertenzie (vysokého krvného tlaku) je dlhodobá liečba a o prerušení liečby sa musíte poradiť s lekárom. Prerušenie alebo ukončenie vašej liečby by mohlo spôsobiť zvýšenie vášho krvného tlaku.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak sa u vás vyskytne nasledujúca reakcia, prestaňte užívať sodnú soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazid a ihneď o tom povedzte svojmu lekárovi alebo choďte na oddelenie pohotovosti v najbližšej nemocnici:

  • Závažná alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, ktorý môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním).

Toto je závažný a častý (môže postihovať menej ako 1 z 10 osôb) vedľajší účinok. Možno budete potrebovať rýchle lekárske ošetrenie alebo hospitalizáciu.


Sodná soľ fosinoprilu/hydrochlorotiazid môže veľmi zriedkavo (môže postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb)spôsobiť zníženie počtu bielych krviniek a môže znížiť vašu odolnosť voči infekcii. Ak budete mať infekciu s príznakmi akú sú horúčka a závažné zhoršenie celkového zdravotného stavu, alebo horúčka s príznakmi lokálnej infekcie ako sú bolesť hrdla/hltana/úst alebo ťažkosti s močením, ihneď navštívte svojho lekára. Urobí vám krvné vyšetrenie na kontrolu možného zníženia počtu bielych krviniek (agranulocytóza). Je dôležité, aby ste vášho lekára informovali o vašom lieku.


Boli hlásené aj nasledujúce vedľajšie účinky:

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)

  • Bolesť hlavy, závrat

  • Nadmerne rýchly tlkot srdca (tachykardia), nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený s pocitmi točenia hlavy a slabosti, hlavne pri postavení sa

  • Suchý kašeľ, bolesť na hrudníku

  • Nevoľnosť, dávenie, hnačka

  • Vyrážka, zápal kože

  • Slabosť

  • Abnormálne výsledky testov funkcie pečene


Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)

  • Zmeny v zložení krvi (znížené hladiny hemoglobínu alebo hematokritu)

  • Depresia, zmätenosť

  • Mdloba, pocit mravčenia alebo znížená citlivosť, chvenie, ospalosť, poruchy spánku, zmenené vnímanie chuti

  • Poruchy videnia

  • Bolesť ucha, zvonenie (hučanie) v ušiach, vertigo (závrat)

  • Bolesť na hrudníku, srdcový infarkt, mozgovocievna príhoda (“mini mŕtvica”), mŕtvica, palpitácie (pocit rýchleho alebo obzvlášť silného a nepravidelného tlkotu srdca), zástava srdca (keď sa srdce zastaví), abnormálny tlkot srdca alebo poruchy srdcového rytmu

  • Vysoký krvný tlak, šok (ktorý môže byť spojený s bledosťou, nepokojom, slabým alebo rýchlym tepom, vlhkou kožou a stratou vedomia), prechodne znížený prietok krvi (ktorý môže byť spojený s pocitom chladu, bledosťou alebo zníženou citlivosťou), opuch končatín

  • Nádcha, sinusitída (zápal prinosových dutín), infekcia dýchacích ciest, dýchacie ťažkosti

  • Zápcha, plynatosť (vetry), suchosť v ústach

  • Potenie, svrbenie, žihľavka

  • Bolesť svalov

  • Ťažkosti s obličkami, bielkovina v moči

  • Sexuálna dysfunkcia

  • Dna

  • Nechutenstvo, horúčka, zvýšenie telesnej hmotnosti, náhla smrť

  • Vysoké hladiny draslíka v krvi, čo môže spôsobiť poruchy srdcového rytmu

  • Zvýšenie množstva močoviny alebo kreatinínu v krvi


Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb)

  • Zníženie počtu červených krviniek, čo môže spôsobiť bledosť kože a slabosť alebo dýchavičnosť (anémia), zníženie počtu bielych krviniek, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku infekcie, zníženie počtu krvných doštičiek, čo môže spôsobiť ťažkosti so zrážaním krvi

  • Zvýšenie počtu červených krviniek, čo môže byť spojené s ťažkosťami so svalmi, šľachami alebo kožou (eozinofília)

  • Porucha reči s neschopnosťou správneho zoradenia viet, poruchy pamäti, dezorientácia

  • Návaly tepla, krvácanie, ťažkosti s krvnými cievami

  • Dýchacie ťažkosti ako je dýchavičnosť (dýchanie s piskotom), krvácanie z nosa, bolesť hrdla, zachrípnutie, pneumónia (zápal pľúc), kongescia (prekrvenie) pľúc

  • Lézie v ústach, opuchnutý jazyk, ťažkosti s prehĺtaním

  • Zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silnú bolesť brucha a chrbta (pankreatitída), nadúvanie brucha

  • Zápal pečene, ktorý môže byť spojený so žltačkou (zožltnutie kože a očných bielkov)

  • Tvorba krvných podliatin. Kožné problémy môžu byť niekedy sprevádzané horúčkou, závažným zápalom, zápalom krvných ciev, bolesťou svalov a/alebo bolesťou kĺbov, zmenami v zložení krvi a so zvýšenou rýchlosťou sedimentácie (krvné vyšetrenie používané na zistenie zápalu).

  • Artritída (zápal kĺbov)

  • Ťažkosti s prostatou

  • Slabosť v končatinách

  • Nízke hladiny sodíka v krvi, čo môže spôsobiť únavu a zmätenosť, zášklby svalov, záchvaty alebo kómu a taktiež viesť k dehydratácii a nízkemu krvnému tlaku spôsobujúcemu závrat pri postavení sa; zvýšené hladiny hemoglobínu v krvi

  • Ochorenie lymfatických uzlín


Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb)

  • Opuch v črevách, upchatie čriev

  • Zlyhanie pečene alebo obličiek


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

  • Zápal slinnej žľazy

  • Slabá činnosť kostnej drene

  • Zvýšené hladiny cukru, tukov alebo kyseliny močovej v krvi, glukóza v moči

  • Nízke hladiny draslíka v krvi, čo môže spôsobiť svalovú slabosť, zášklby svalov alebo poruchy srdcového rytmu

  • Nepokoj

  • Poruchy videnia

  • Nekrotizujúca vaskulitída (zápalové ochorenie krvných ciev)

  • Podráždenie žalúdka

  • Citlivosť kože na svetlo, kožné ochorenie s červenými šupinatými škvrnami na nose a líciach (lupus erythematosus) – toto ochorenie sa môže zhoršiť u pacientov, ktorí ho už majú, závažné alergické reakcie, Lyellov syndróm (koža vyzerá ako keby bola spálená a odlupuje sa)

  • Svalové kŕče

  • Zápal obličiek (intersticiálna nefritída)

  • Anorexia


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


  1. Ako uchovávať Tevafos 20 mg/12,5 mg


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po „exp“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Uchovávajtev pôvodnom obale.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo tablety Tevafos 20 mg/12,5mgobsahujú

  • Liečivá sú sodná soľ fosinoprilu a hydrochlorotiazid.

  • Každá tableta obsahuje 20 mg sodnej soli fosinoprilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

  • Ďalšie zložky (pomocné látky) sú bezvodá laktóza, krospovidón typ A, povidón (PVP K-30), mikrokryštalická celulóza (E460), nátriumlaurylsulfát, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172).


Ako vyzerajú tablety Tevafos 20 mg/12,5mga obsah balenia

Tablety Tevafos 20 mg/12,5mg sú balené v blistroch so 14, 20, 28, 30, 50, 90, 100 a 200 tabletami a v jednodávkových obaloch s 50 tabletami.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Teva Pharmaceuticals CR, s.r.o.

Radlická 3185/1c, 150 00 Praha, Česká republika


Výrobca

TEVA UK Ltd

Brampton Road, Hampden Park, Eastbourne

East Sussex, BN22 9AG Spojené kráľovstvo


Pharmachemie B.V.

Swensweg 5, Postbus 552, 2003 RN Haarlem, Holandsko


TEVA Santé,

Rue Bellocier, 89107 Sens, Francúzsko


Teva Operations Poland Sp. z o.o.

Mogilska 80. 31-546 Krakov, Poľsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Nemecko: Fosino-TEVA comp. 20 mg/12,5 mg Tabletten

Španielsko: Fosinopril/ Hidroclorotiazida Teva 20/12,5 mg comprimidos

EFG

Francúzsko: Fosinopril Hydrochlorothiazide Teva 20 mg /12,5 mg comprimé sécable

Maďarsko: Noviform Plusz tabletta

Taliansko: Fosinopril/HCTZ-Teva 20 mg/12.5 mg Compresse

Litva: Fosinopril/HCTZ-Teva 20 mg/12,5 mg tabletės

Holandsko: Fosinoprilnatrium/Hydrochloorthiazide 20/12,5 TEVA, tabletten 20/12,5mg

Slovenská republika: Tevafos20 mg/12,5 mg


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v máji 2015.

9


Tevafos 20 mg/12,5 mg tablety

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/06054-Z1B


Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU


Tevafos 20 mg/12,5 mg tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá tableta obsahuje 20 mg sodnej soli fosinoprilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 210,7 mg bezvodej laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Tableta.

Oválna tableta škvrnito broskyňovej farby s deliacou ryhou na jednej strane a s označením „9“ na jednej strane deliacej ryhy a „3“ na druhej strane deliacej ryhy a s označením „7344“ na druhej strane tablety.

Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké dávky.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Tevafos 20 mg/12,5 mg tablety je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u pacientov s nedostatočnou odpoveďou na liečbu fosinoprilom v monoterapii.


Touto fixnou dávkou možno nahradiť kombináciu 20 mg fosinoprilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu u pacientov, ktorí sú stabilizovaní na obe liečivá samostatne ak ide o rovnakú dávku ako v oddelenej liečbe.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Táto fixná kombinácia dávok nie je vhodná na úvodnú liečbu.

Odporúča sa individuálna titrácia dávky jednotlivých zložiek. Keď je to klinicky vhodné, môže sa zvážiť priamy prechod z monoterapie na kombinovanú liečbu.


Dávkovanie


Dospelí


Zvyčajná dávka je jedna tableta Tevafos 20 mg/12,5 mg jedenkrát denne.


Osobitné populácie


Pacienti s poruchou funkcie pečene

Úprava zvyčajnej dávky nie je potrebná.


Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu > 30 ml/min a < 80 ml/min) musí byť úprava dávkovania uskutočnená s osobitnou starostlivosťou a je odporúčaná individuálna titračná dávka s monokomponentami pred použitím fixnej kombinácie. Tevafos 20 mg/12,5 mgje kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časti 4.3 a 4.4).


Staršie osoby

U starších pacientov nie je potrebná osobitná dávkovacia schéma.


Pediatrická populácia

Fosinopril/hydrochlorotiazid sa neodporúča pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).


Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Tableta sa má prehltnúť a zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr. jedným pohárom vody).


4.3 Kontraindikácie


Fosinopril

  • Precitlivenosť na liečivo, na akýkoľvek iný ACE inhibítor alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

  • Anamnéza angioedému súvisiaceho s predošlou liečbou ACE inhibítorom

  • Hereditárny alebo idiopatický angioedém

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6)

  • Súbežné používanie Tevafosu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).


Hydrochlorotiazid

  • Precitlivenosť na liečivo, ktorýkoľvek sulfónamidový derivát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

  • Ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min)

  • Ťažká porucha funkcie pečene / hepatálna encefalopatia


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Fosinopril

Symptomatická hypotenzia

U pacientov s nekomplikovanou hypertenziou sa symptomatická hypotenzia pozoruje zriedkavo. U pacientov s hypertenziou, ktorí užívajú fosinopril, sa hypotenzia pravdepodobnejšie vyskytne u pacientov so zníženým objemom (napríkladv dôsledku diuretickej liečby, diéty s obmedzeným príjmom soli, dialýzy, hnačky alebo dávenia) alebo s potvrdenou závažnou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). Symptomatická hypotenzia sa pozorovala u pacientov so srdcovým zlyhaním spojeným s poruchou funkcie obličiek alebo bez nej. Najväčšiemu riziku sú vystavení pacienti so závažnejším srdcovým zlyhaním, ktoré si vyžaduje používanie vysokých dávok slučkových diuretík, pacienti s hyponatriémiou alebo poruchou funkcie obličiek. Pacienti so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie majú byť pozorne sledovaní na začiatku liečby a pri úprave dávkovania. Rovnaké opatrenia platia aj pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles krvného tlaku mohol viesť k infarktu myokardu alebo k cerebrovaskulárnej príhode.


Ak dôjde k hypotenzii, pacienti sa majú uložiť do polohy ležmo na chrbte a v prípade potreby sa im má podať intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzná reakcia nie je kontraindikáciou pre podávanie ďalších dávok, ktoré je možné podať zvyčajne bez ťažkostí, len čo sa po zvýšení cirkulujúceho objemu krvný tlak zvýši.


U niektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, môže po podaní fosinoprilu dôjsť k ďalšiemu zníženiu systémového krvného tlaku. Takýto účinok sa očakáva a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie liečby. Ak je hypotenzia symptomatická, môže byť potrebné znížiť dávku fosinoprilu alebo úplne ukončiť liečbu.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne /hypertrofická kardiomyopatia

Fosinopril, tak ako iné ACE inhibítory, sa má podávať opatrne pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a ochoreniami spojenými s obštrukciou výtokového traktu ľavej komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.


Porucha funkcie obličiek

Pozri časti 4.2 a 4.3.


U pacientov so srdcovým zlyhanímmôže viesť hypotenzia, ku ktorej dôjde po začatí liečby ACE inhibítormi, k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek. V takýchto situáciách bolo hlásené akútne, zvyčajne reverzibilné renálne zlyhanie.


U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitérnej

obličky, ktorí boli liečení inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, došlo k zvýšeniu hladiny močoviny v krvi a kreatinínu v sére a tieto účinky boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby.

Riziko, že k tomuto dôjde, je vysoké hlavne u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Ak je potvrdená aj renovaskulárna hypertenzia, existuje zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a poruchy funkcie obličiek. U týchto pacientov má byť začiatok liečby nízkymi dávkami a opatrná titrácia dávok pod prísnym lekárskym dohľadom. Vzhľadom k tomu, že liečba diuretikami môže prispievať k vzniku vyššie uvedených stavov, liečba diuretikami sa musí ukončiť a počas prvých týždňov liečby fosinoprilom sa má sledovať funkcia obličiek.


U niektorých hypertenzných pacientovbez zreteľne sa prejavujúceho už existujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladiny močoviny v krvi a kreatinínu v sére, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, a to hlavne vtedy, keď sa fosinopril podával súbežne s diuretikom. Riziko, že k tomuto dôjde, je zvýšené u pacientov s už existujúcim renovaskulárnym ochorením. Môže byť potrebné znížiť dávku alebo ukončiť liečbu diuretikom a/alebo fosinoprilom.


Pacienti po transplantácii obličiek

Vzhľadom na to, že nie sú žiadne skúsenosti s použitím fosinoprilu u pacientov, ktorí sa nedávno podrobili transplantácii obličiek, neodporúča sa podávať fosinopril v tejto skupine pacientov.


Precitlivenosť / angioedém

U pacientov, ktorí boli liečení inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, vrátane fosinoprilu, boli hlásené zriedkavé prípady angioedému tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu. Tento sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch sa musí používanie fosinoprilu ihneď ukončiť, majú sa prijať vhodné opatrenia a pacient sa má náležite sledovať až dovtedy, kým nie je isté, že príznaky úplne vymizli. Dokonca aj v takých prípadoch, v ktorých dôjde len k opuchu jazyka (bez negatívnych účinkov na dýchanie), môže byť potrebné pacientov ponechať pod dlhodobejším dohľadom, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť dostačujúca.


Boli hlásené veľmi zriedkavé fatálne prípady, ktoré boli dôsledkom angioedému spojeného s edémom hrtana alebo jazyka. U pacientov, u ktorých je zasiahnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, je však veľmi pravdepodobné, že dôjde k obštrukcii dýchacích ciest, hlavne u pacientov, ktorí sa predtým podrobili chirurgickému zákroku v oblasti dýchacích ciest. V takomto prípade sa musí ihneď podať prvá pomoc (ktorá môže zahŕňať podanie adrenalínu a/alebo udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest). Pacient musí zostať pod starostlivým lekárskym dohľadom až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov.


Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti ako u pacientov inej rasy.

Tak ako u iných ACE inhibítorov, antihypertenzný účinok fosinoprilu môže byť nižší u pacientov čiernej pleti ako u pacientov inej rasy, pravdepodobne kvôli vyššiemu výskytu jedincov s nízkou hladinou renínu v černošskej hypertenznej populácii.


Pacienti s anamnézou angioedému nesúvisiaceho s podávaním ACE inhibítora môžu byť vystavení zvýšenému riziku vzniku angioedému počas používania ACE inhibítora (pozri časť 4.3).


Anafylaktoidné reakcie u hemodialyzovaných pacientov

U pacientov dialyzovaných pomocou vysokopriepustných membrán (napríklad AN 69) a súbežne liečených ACE inhibítorom boli hlásené anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie iného druhu dialyzačnej membrány alebo podanie iného antihypertenzíva.


Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL aferéza)

U pacientov, ktorí používali ACE inhibítory počas LDL aferézy so síranom dextránu, sa v zriedkavých prípadoch vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným ukončením liečby ACE inhibítormi pred začiatkom každej aferézy.


Desenzibilizácia

U pacientov, ktorí užívali ACE inhibítory počas desenzibilizačnej liečby (napríklad jedom blanokrídlovcov), sa vyskytli anafylaktoidné reakcie. V tejto skupine pacientov sa týmto reakciám predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi, ale pri náhodnom opätovnom podaní prípravku sa tieto vyskytli znovu.


Hepatálne zlyhanie

Podávanie ACE inhibítorov sa vo veľmi zriedkavých prípadoch spájalo so vznikom syndrómu, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) úmrtia.

Mechanizmus zodpovedný za tento syndróm nie je známy. Pacienti, ktorí užívajú fosinopril a u ktorých sa rozvinie žltačka alebo nastane výrazné zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, musia prestať používať fosinopril a musia dostať vhodnú následnú medicínsku liečbu.


Neutropénia/Agranulocytóza

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory bola hlásená neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikácií sa neutropénia vyskytuje v zriedkavých prípadoch. Neutropénia a agranulocytóza sú po ukončení liečby ACE inhibítorom reverzibilné. Fosinopril sa musí používať s najvyššou opatrnosťou u pacientov s vaskulárnou kolagenózou, u pacientov podrobujúcich sa liečbe imunosupresívami, u pacientov liečených alopurinolom alebo prokaínamidom a u pacientov s kombináciou týchto komplikujúcich faktorov, hlavne s potvrdenou už existujúcou poruchou funkcie obličiek. U niektorých z týchto pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v niekoľkých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa fosinopril používa u takýchto pacientov, odporúča sa sledovanie počtu bielych krviniek a pacienti majú byť poučení, aby hlásili akýkoľvek príznak svedčiaci o infekcii.


Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Tento kašeľ je typicky neproduktívny, perzistentný a vymizne po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítormi má byť považovaný za súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.


Operácia/anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku alebo anestézii látkami, ktoré spôsobujú hypotenziu, môže fosinopril blokovať sekundárnu tvorbu angiotenzínu II po kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak dôjde k hypotenzii a predpokladá sa, že je dôsledkom tohto mechanizmu, možno ju korigovať zvýšením objemu.


Hyperkaliémia

U pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane fosinoprilu, sa pozorovali zvýšené hladiny draslíka v sére. Pacienti s rizikom vzniku hyperkaliémie zahŕňajú pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s diabetes mellitus, pacientov užívajúcich diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík, ako aj pacientov užívajúcich iné lieky spôsobujúce zvýšenie hladín draslíka v sére (napríklad heparín). Ak sa súbežné použitie vyššie uvedených liekov považuje za potrebné, odporúča sa pravidelné sledovanie hladín draslíka v sére (pozri časť 4.5).


Pacienti s diabetom

U diabetikov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom pozorne sledovaná glykémia (pozri časť 4.5).


Gravidita

Podávanie ACE inhibítorov sa nesmie sa iniciovať počas gravidity. Pokiaľ sa pokračovanie liečby ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúcu graviditu majú zmeniť liečbu na alternatívnu antihypertenznú liečbu , ktorá je založená na bezpečnostnom profile používania v gravidite. Ak je diagnostikovaná gravidita, liečba ACE inhibítormi sa musí ihneď ukončiť a ak je to vhodné musí sa začať alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Hydrochlorotiazid

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s ochorením obličiek môžu tiazidy urýchliť vznik azotémie. U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže dôjsť ku kumulatívnym účinkom lieku. Ak dôjde k progresívnej poruche funkcie obličiek, ktorá je charakterizovaná vzostupom nebielkovinového dusíka, je potrebné dôkladné zhodnotenie liečby a má sa zvážiť ukončenie liečby diuretikami (pozri časť 4.3).


Porucha funkcie pečene

Tiazidy sa musia používať opatrne u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo progresívnym ochorením pečene, pretože mierne výkyvy v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu spôsobiť hepatálnu kómu (pozri časť 4.3).


Metabolické a endokrinné účinky

Liečba tiazidmi môže znížiť toleranciu glukózy. U diabetikov môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík. Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.


Liečba tiazidovými diuretikami je spojená so zvýšenými hladinami cholesterolu a triglyceridov. U niektorých pacientov liečených tiazidovými diuretikami môže dôjsť k hyperurikémii alebo k zjavnej dne.


Porucha rovnováhy elektrolytov

Tak ako u každého pacienta liečeného diuretikami, vo vhodných intervaloch sa majú stanovovať hladiny elektrolytov v sére.


Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu tekutín a elektrolytov (hypokaliémiu, hyponatriémiu a hypochloremickú alkalózu). Varovné príznaky nerovnováhy tekutín a elektrolytov sú suchosť v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, myalgia alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy (ako sú nauzea a dávenie).


Aj keď sa počas používania tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, súbežné použitie fosinoprilu môže byť nápomocné pri jej tlmení prostredníctvom tlmenia hypokaliémie vyvolanej diuretikami. Riziko hypokaliémie je najvyššie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov, u ktorých prebieha rýchla diuréza, u pacientov s nedostatočným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov súbežne liečených kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).


V horúcom počasí sa u pacientov s opuchmi môže vyskytnúť hyponatriémia. Nedostatok chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje si liečbu.


Tiazidy môžu znížiť vylučovanie vápnika močom a spôsobiť prerušovane mierne zvýšenie hladín vápnika v sére, dokonca aj pri absencii známych porúch metabolizmu vápnika. Manifestná hyperkalciémia môže svedčiť o latentnom hyperparatyreoidizme. Pred vyšetrením funkcie príštitnej žľazy sa tiazidy majú vysadiť. Dokázalo sa, že tiazidy zvyšujú vylučovanie horčíka obličkami, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu.


Fotosenzitívne reakcie

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas

liečby vyskytne fotosenzitívna reakcia, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podávanie diuretík považuje za nevyhnutné, odporúča sa chrániť obnažené časti tela pred slnkom alebo umelým UV žiarením.


Sultoprid

Kombinácia sultopridu a fosinoprilu/hydrochlorotiazidu sa zvyčajne neodporúča (pozri časť 4.5).


Antidopingové testy

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť falošnú pozitivitu antidopingových testov.


Iné

U pacientov s predošlou anamnézou alebo bez predošlej anamnézy alergickej alebo bronchiálnej astmy sa môžu vyskytnúť reakcie z precitlivenosti. Bola hlásená možnosť exacerbácie alebo aktivácie systémového lupus erythematosus.


Fosinopril/hydrochlorotiazid

Hypotenzia a poruchy rovnováhy elektrolytov/tekutín

Po prvej dávke fosinoprilu/hydrochlorotiazidu sa niekedy môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U hypertenzných pacientov je riziko hypotenzie vyššie pri prítomnosti nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov (ako je znížený objem, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo hypokaliémia), ktorá môže vzniknúť v dôsledku liečby diuretikami, diéty s nízkym príjmom soli alebo dialýzy alebo počas pridruženej hnačky alebo dávenia. U takýchto pacientov sa majú v naplánovaných intervaloch stanovovať hladiny elektrolytov v sére.


U pacientov s vyšším rizikom symptomatickej hypotenzie má byť začiatok liečby a úprava dávkovania pod prísnym lekárskym dohľadom.


Zvláštna pozornosť je potrebná pri liečbe pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, pretože výrazný pokles krvného tlaku by mohol spôsobiť infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.


Ak dôjde k závažnej hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo na chrbte a má sa mu podať intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzná reakcia nie je kontraindikáciou pre podávanie ďalších dávok. Po účinnej normalizácii krvného objemu a krvného tlaku sa liečba pravdepodobne môže znovu začať so zníženými dávkami alebo sa v nej jednoducho pokračuje len s jednou z dvoch zložiek.


Tak ako v prípade iných vazodilatancií, opatrnosť je potrebná pri podávaní fosinoprilu/hydrochlorotiazidu pacientom s aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.


Porucha funkcie obličiek

Tiazidy nie sú účinné u pacientov s klírensom kreatinínu pod 30 ml/min (inými slovami, pri stredne ťažkej alebo ťažkej poruche funkcie obličiek) (pozri časť 4.3). Fosinopril/hydrochlorotiazid sa nemá podávať pacientom s klírensom kreatinínu 30-80 ml/min až dovtedy, kým po úprave dávkovania jednotlivých zložiek nie je zrejmé, že sú potrebné dávky obsiahnuté v kombinovanom lieku.


U niektorých pacientov bez zreteľného už existujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k miernemu a prechodnému zvýšeniu hladiny močoviny v krvi a kreatinínu v sére, keď sa fosinopril podával súbežne s diuretikom. Ak k tomuto dôjde počas používania fosinoprilu/hydrochlorotiazidu, liečba sa musí ukončiť. Liečba sa môže znovu začať so zníženým dávkovaním alebo ak je to vhodné, je možné rozhodnúť sa pre monoterapiu.


Riziko hypokaliémie

Kombinácia ACE inhibítora a diuretika nešetriaceho draslík nevylučuje možnosť hypokaliémie, hlavne u diabetických pacientov alebo u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pravidelne sa musia sledovať plazmatické hladiny draslíka.


Neutropénia/agranulocytóza

Kombinácia fixných dávok fosinoprilu a hydrochlorotiazidu sa má vysadiť, ak je pozorovaná alebo predpokladaná neutropénia (počet neutrofilov nižší ako 1000/mm3).


Lítium

Kombinácia lítia a fosinoprilu/hydrochlorotiazidu sa zvyčajne neodporúča (pozri časť 4.5).


Pediatrická populácia

Fosinopril/hydrochlorotiazid sa neodporúča pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).


Laktóza

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti, ktorí majú zriedkavé dedičné problémy s galaktózovou intoleranciou, nedostatočnosťou Lapp laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciounesmú tento liek užívať.


4.5 Liekové a iné interakcie


Nasledujúce interakcie boli hlásené medzi fosinoprilom, inými ACE inhibítormi alebo liekmi obsahujúcimi hydrochlorotiazid.


Fosinopril

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Doplnky draslíka, diuretiká šetriace draslík, náhrady solí obsahujúce draslík alebo iné lieky spôsobujúce zvýšenie hladín draslíka v sére (napr. heparín) (pozri časť 4.4)

Aj keď v klinických štúdiách hladiny draslíka v sére zvyčajne zostali v rozmedzí normálnych hodnôt, u niektorých pacientov sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie zahŕňajú poruchu funkcie obličiek, diabetes mellitus a súbežné používanie diuretík šetriacich draslík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov spôsobujúcich zvýšenie hladín draslíka v sére (napr. heparín). Použitie vyššie uvedených liekov, hlavne u pacientov s poruchou funkcie obličiek, môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére.


Ak sa sodná soľ fosinoprilu podáva v kombinácii s diuretikom, ktoré spôsobuje stratu draslíka, môže dôjsť k zlepšeniu hypokaliémie vyvolanej diuretikami.


Kombinácie, ktoré si vyžadujú opatrenia pri používaní

Diuretiká

Keď sa diuretikum pridá k liečbe pacienta užívajúceho sodnú soľ fosinoprilu, antihypertenzný účinok je zvyčajne aditívny.


U pacientov, ktorí už užívajú diuretiká a hlavne u pacientov, u ktorých bola liečba diuretikom nasadená nedávno, môže po pridaní sodnej soli fosinoprilu ojedinelo dôjsť k nadmernému zníženiu krvného tlaku.Možnosť vzniku symptomatickej hypotenzie po podaní sodnej soli fosinoprilu sa môže minimalizovať zahájením kombinovanej liečby a úpravou dávkovania pod prísnym lekárskym dohľadom (pozri časť 4.4).


Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie naznačili, že súbežné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetických liekov (inzulíny, perorálne hypoglykemiká) môže zosilniť účinok znižujúci hladinu glukózy v krvi s rizikom

vzniku hypoglykémie. Tento účinok sa zdá byť pravdepodobnejší počas prvých týždňov

kombinovanej liečby a u pacientov s poruchou funkcie obličiek.


Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Alfablokátory

Súbežné užívanie alfablokátorov môže zvýšiť antihypertenzné účinky kaptoprilu a zvýšiť riziko ortostatickej hypotenzie.


Iné antihypertenzíva

Kombinácia s iným antihypertenzívami, ako sú betablokátory, antagonisty vápnika a diuretiká, môže zvýšiť antihypertenzný účinok. Súbežné použitie s glyceroltrinitrátom a inými nitrátmi alebo inými vazodilatanciami môže viesť k ďalšiemu zníženiu krvného tlaku.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu IIalebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane kyseliny acetylsalicylovej 300 mg/deň

Trvalé podávanie NSAID môže znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.


NSAID a ACE inhibítory majú aditívny účinok na zvyšovanie sérového draslíka a môžu spôsobiť zhoršenie funkcie obličiek. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavo môže dôjsť k akútnemu zlyhaniu obličiek, najmä u pacientov s oslabenou funkciou obličiek, ako sú starší alebo dehydratovaní pacienti.


Zlato

U pacientov liečených ACE inhibítormi boli častejšie hlásené nitritoidné reakcie (príznaky vazodilatácie zahrňujú návaly horúčavy, nauzeu, závraty a hypotenziu, ktorá môže byť závažná) následkom injekčného zlata (napr. nátrium aurotiomalát)


Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.


Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká, betablokátory, nitráty

Sodná soľ fosinoprilu sa môže používať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami, betablokátormi a/alebo nitrátmi.


Imunosupresíva, cytostatiká, systémové kortikosteroidy alebo prokaínamid, alopurinol

Kombinácii sodnej soli fosinoprilu s imunosupresívnymi liekmi a/alebo liekmi, ktoré môžu spôsobiť leukopéniu, sa má vyhnúť.


Alkohol

Alkohol zosilňuje hypotenzný účinok sodnej soli fosinoprilu.


Antacidá

Antacidá (napr. hydroxid hlinitý, hydroxid horečnatý, simetikón) môžu narušiť vstrebávanie sodnej soli fosinoprilu a preto má byť medzi podaním oboch liekov časový odstup najmenej 2 hodiny.


Laboratórne interakcie

Sodná soľ fosinoprilu môže vo vyšetreniach založených na metóde absorpcie na aktívne uhlie (Kit RIA Digi-Tabpre digoxín) spôsobiť falošne nízke stanovenie hladín digoxínu v sére.

Pred vyšetrením funkcie príštitnej žľazy sa odporúča liečbu sodnou soľou fosinoprilu na niekoľko dní prerušiť.


Hydrochlorotiazid

Kombinácie, ktoré si vyžadujú opatrenia pri používaní

Liečivá spôsobujúce torsades de pointes (antiarytmiká triedy IA (chinidín, hydrochinidín, disopyramid), antiarytmiká triedy III (amiodarón, dofetilid, ibutilid, sotalol), niektoré neuroleptiká (chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluoperazín), benzamidy (amisulprid, sulpirid, sultoprid, tiaprid), butyrofenóny (droperidol, haloperidol), iné neuroleptiká (pimozid), iné látky ako sú bepridil, cisaprid, difemanil, i.v. erytromycín, halofantrín, mizolastín, moxifloxacín, pentamidín, sparfloxacín, i.v. vinkamín, metadón…)

Vzhľadok k riziku hypokaliémie je potrebná opatrnosť pri podávaní hydrochlorotiazidu súbežne s liečivami spôsobujúcimi torsades de pointes (napríklad niektoré antipsychotiká a iné liečivá, o ktorých je známe, že vyvolávajú torsades de pointes).


Iné liečivá spôsobujúce hypokaliémiu: amfotericín B (parenterálny), karbenoxolón, kortikosteroidy, kortikotropín (ACTH) alebo stimulujúce laxatíva

Hydrochlorotiazid môže spôsobiť poruchu rovnováhy elektrolytov, hlavne hypokaliémiu.


Digitálisové glykozidy

Zvýšené riziko toxických účinkov digitálisových glykozidov sprevádzané hypokaliémiou vyvolanou tiazidmi.


Metformín

Možná porucha funkcie obličiek vyvolaná diuretikami, hlavne slučkovými diuretikami, môže spustiť metformínom vyvolanú laktátovú acidózu. Metformín sa nesmie používať, keď hladiny kreatinínu presahujú 15 mg/l (135 mikromol/l) u mužov a 12 mg/l (110 mikromol/l) u žien.


Jódové kontrastné látky

Zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, hlavne vtedy, keď sa vysoké dávky jódových kontrastných látok používajú u pacientov dehydratovaných v dôsledku používania diuretík.


Karbamazepín

Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické sledovanie.


Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Soli vápnika

Pri súbežnom podávaní s tiazidovými diuretikami sa môžu vyskytnúť zvýšené hladiny vápnika v sére, pretože znižujú jeho vylučovanie.


Cholestyramínová a cholestipolová živica

Tieto môžu znížiť alebo oddialiť vstrebávanie hydrochlorotiazidu. Sulfónamidové diuretiká sa majú užiť najmenej 1 hodinu pred užitím týchto liečiv alebo 4-6 hodín po ich užití.


Kostné svalové relaxanciá, nedepolarizujúce (napríklad tubokurarín)

Možná zvýšená vnímavosť k svalovým relaxanciám.


Iné antihypertenzíva

Aditívny účinok.


Fosinopril/hydrochlorotiazid

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Lítium

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácií lítia v sére a jeho toxicity. Súbežné použitie tiazidových diuretík môže zvýšiť riziko toxicity lítia a ešte viac zosilniť už ACE inhibítormi zvýšené riziko toxicity lítia. Použitie sodnej soli fosinoprilu spolu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že táto kombinácia je nevyhnutná, majú sa pozorne sledovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).


Kombinácie, ktoré si vyžadujú opatrenia pri používaní

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane kyseliny acetylsalicylovej ≥ 3 g/deň

Dlhodobé podávanie NSAID môže znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítora. NSAID a ACE inhibítory majú aditívny účinok na zvýšenie hladiny draslíka v sére a môžu spôsobiť zhoršenie funkcie obličiek. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné.


Zriedkavo sa môže vyskytnúť akútne renálne zlyhanie, hlavne u pacientov so zníženou funkciou obličiek ako sú staršie alebo dehydratované osoby.


Baklofen

Zvýšený antihypertenzný účinok.


Trimetoprim

Súbežné používanie ACE inhibítorov a tiazidov spolu s trimetoprimom zvyšuje riziko hyperkaliémie.


Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Amifostín

Zvýšený antihypertenzný účinok.


Tricyklické antidepresíva / antipsychotiká / anestetiká

Súbežné používanie niektorých anestetických liekov, tricyklických antidepresív a antipsychotík spolu s ACE inhibítormi môže viesť k ďalšiemu zníženiu krvného tlaku (pozri časť 4.4).


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

ACE-inhibítory

Používanie ACE inhibítorov sa neodporúča používať počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Používanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenicity nasledovaný expozíciou ACE inhibítormi počas prvého trimestra gravidity nie je nezvratný: avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť.

Pokiaľ sa pokračovanie liečby ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu musia zmeniť liečbu na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má zavedený bezpečnostný profil užívania v gravidite. Keď je diagnostikovaná gravidita, liečba ACE inhibítormi musí byť ukončená a ak je to vhodné musí sa začať alternatívnou liečbou.


Expozícia ACE inhibítormi počas druhého a tretieho trimestra je známa , že vyvoláva u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri časť 5.3). Ak sa vyskytne expozícia ACE inhibítormi od druhého trimestra gravidity je odporučené vyšetrenie renálnych funkcií a lebky ultrazvukom. Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory, musia byť pozorne sledované kvôli možnosti hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).


Hydrochlorotiazid

Existujú obmedzené skúsenosti s hydrochlorotiazidom počas tehotenstva, hlavne počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu jeho užívanie počas druhého a tretieho trimestra môže oslabiť feto-placentárnu perfúziu a môže spôsobiť fetálne a neonatálne účinky podobné žltačke, nerovnováhu elektrolytov a trombocytopéniu.


Hydrochlorotiazid sa nesmie užívať na tehotenský edém, tehotenskú hypertenziu alebo preeklampsiu z dôvodu rizika zníženia plazmatického objemu a placentármej hypoperfúzie bez pozitívnych účinkov na priebeh ochorenia.


Hydrochlorotiazid sa nesmie užívať na esenciálnu hypertenziu u gravidných žien s výnimkou zriedkavých situácii, kde nemôže byť použitá iná liečba.


Laktácia


Fosinopril

Pretože sú iba veľmi obmedzené informácie týkajúce sa užívania Tevafosu počas laktácie,

Tevafos sa neodporúča a preferovaná je alternatívna liečba s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom počas laktácie, obzvlášť počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka v malom množstve. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujú intenzívnu diurézu, ktorá môže inhibovať produkciu mlieka. Užívanie Tevafosu počas laktácie sa neodporúča. Ak sa Tevafos užíva počas laktácie, dávky sa majú udržiavať čo najnižšie.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Aj keď sa neočakáva, že fosinopril/hydrochlorotiazid bude mať priamy vplyv, nežiaduce reakcie ako sú hypotenzia, závrat a vertigo môžu brániť vedeniu vozidla alebo obsluhe strojov.


K tomuto dochádza hlavne na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky, pri prechode z iných liekov a počas súbežného požitia alkoholu, v závislosti od vnímavosti jedinca.


4.8 Nežiaduce účinky


Frekvencia nižšie uvedených nežiaducich reakcií je definovaná pomocou nasledujúceho pravidla:

Veľmi časté ≥ 1/10

Časté ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté ≥ 1/1000 až < 1/100

Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1000

Veľmi zriedkavé < 1/10 000


Fosinopril

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: Prechodný pokles hemoglobínu, pokles hematokritu

Zriedkavé: Prechodná anémia, eozinofília, leukopénia, lymfadenopatia, neutropénia,

trombocytopénia

Veľmi zriedkavé: Agranulocytóza


Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: Znížená chuť do jedla, dna, hyperkaliémia


Psychické poruchy

Menej časté: Depresia, zmätenosť


Poruchy nervového systému

Časté: Závrat, bolesť hlavy

Menej časté: Cerebrálny infarkt, parestézia, somnolencia, mŕtvica, synkopa, poruchy vnímania chuti, tremor, porucha spánku

Zriedkavé: Dysfázia, poruchy pamäti, dezorientácia


Poruchy oka

Menej časté: Poruchy videnia


Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: Bolesť ucha, tinitus, vertigo


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: Tachykardia

Menej časté: Angína pektoris, infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárna príhoda, palpitácie, zástava srdca, poruchy rytmu, poruchy vedenia


Poruchy ciev

Časté: Hypotenzia, ortostatická hypotenzia

Menej časté: Hypertenzia, šok, tranzitórna ischémia

Zriedkavé: Návaly tepla, hemorágia, periférne cievne ochorenie


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: Kašeľ

Menej časté: Dyspnoe, rinitída, sinusitída, tracheobronchitída

Zriedkavé: Bronchospazmus, epistaxa, laryngitída/zachrípnutie, pneumónia, kongescia pľúc


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: Nauzea, dávenie, hnačka

Menej časté: Zápcha, suchosť v ústach, flatulencia

Zriedkavé: Orálne lézie, pankreatitída, opuchnutý jazyk, brušná distenzia, dysfágia

Veľmi zriedkavé: Angioedém čriev, (sub)ileus


Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: Hepatitída

Veľmi zriedkavé: Hepatálne zlyhanie


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: Vyrážka, angioedém, dermatitída

Menej časté: Hyperhidróza, pruritus, urtikária

Zriedkavé: Ekchymóza


Bol hlásený komplex symptómov, ktoré môžu zahŕňať jeden alebo viac z nasledujúcich príznakov: môže sa vyskytnúť horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia/artritída, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zvýšená rýchlosť sedimentácie červených krviniek (FW), eozinofília a leukocytóza, vyrážka, fotosenzitivita alebo iné dermatologické prejavy.


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: Myalgia

Zriedkavé: Artritída


Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: Renálne zlyhanie, proteinúria

Zriedkavé: Poruchy prostaty

Veľmi zriedkavé: Akútne renálne zlyhanie


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: Sexuálna dysfunkcia


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: Bolesť na hrudníku (nekardiálna), slabosť

Menej časté: Horúčka, periférny edém, náhla smrť, torakálna bolesť

Zriedkavé: Slabosť v jednej končatine


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté: Vzostup alkalickej fosfatázy, vzostup bilirubínu, vzostup LDH, vzostup

transamináz

Menej časté: Zvýšenie telesnej hmotnosti, zvýšené hladiny močoviny v krvi, zvýšené

hladiny kreatinínu v sére, hyperkaliémia

Zriedkavé: Mierny vzostup hemoglobínu, hyponatriémia


V klinických štúdiách vykonaných s fosinoprilom sa výskyt nežiaducich účinkov medzi staršími (vo veku nad 65 rokov) a mladšími pacientmi nelíšil.


Hydrochlorotiazid

Infekcie a nákazy

Sialadenitída


Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukopénia, neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia, aplastická anémia, hemolytická anémia, útlm kostnej drene


Poruchy metabolizmu a výživy

Anorexia, hyperglykémia, glykozúria, hyperurikémia, nerovnováha elektrolytov (zahŕňajúca hyponatriémiu a hypokaliémiu), zvýšené hladiny cholesterolu a triglyceridov


Psychické poruchy

Nepokoj, depresia, poruchy spánku


Poruchy nervového systému

Nechutenstvo, parestézia, točenie hlavy


Poruchy oka

Xantopsia, prechodné rozmazané videnie


Poruchy ucha a labyrintu

Vertigo


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Posturálna hypotenzia, srdcové arytmie


Poruchy ciev

Nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Respiračná tieseň (zahŕňajúca pneumonitídu a pľúcny edém)


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Podráždenie žalúdka, hnačka, zápcha, pankreatitída


Poruchy pečene a žlčových ciest

Žltačka (intrahepatálna cholestatická žltačka)


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Reakcie z fotosenzitivity, vyrážka, kožné reakcie podobné lupus erythematosus, reaktivácia kožného lupus erythematosus, urtikária, anafylaktické reakcie, toxická epidermálna nekrolýza


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Svalové kŕče


Poruchy obličiek a močových ciest

Porucha funkcie obličiek, intersticiálna nefritída


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Horúčka, slabosť


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Nie sú dostupné žiadne osobitné informácie o liečbe predávkovania fosinoprilom/ hydrochlorotiazidom. Liečba je symptomatická a podporná. Užívanie lieku sa má ihneď ukončiť a pacient má byť pozorne sledovaný. Terapeutické opatrenia závisia do charakteru a závažnosti príznakov. Majú sa prijať opatrenia, ktoré zabránia vstrebávaniu a urýchlia odstraňovanie. Odporúčané opatrenia zahŕňajú aktívne uhlie, vyvolanie vracania a/alebo vykonanie laváže žalúdka, ak bol liek požitý nedávno, zatiaľ čo dehydratácia, nerovnováha elektrolytov a hypotenzia sa majú liečiť obvyklým spôsobom.


Fosinopril

Údaje o predávkovaní u ľudí sú obmedzené. Príznaky, ktoré môžu byť spojené s predávkovaním ACE inhibítormi sú hypotenzia, obehový šok, nerovnováha elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventilácia, tachykardia, palpitácie, bradykardia, závrat, úzkosť a kašeľ.


Odporúčaná liečba predávkovania pozostáva z podania intravenóznej infúzie fyziologického roztoku. Ak dôjde k hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo na chrbte. Može sa zvážiť liečba infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenóznym podaním katecholamínov, ak je k dispozícii. Ak nedávno došlo k predávkovaniu, majú sa prijať opatrenia zamerané na odstránenie fosinoprilu (napríklad eméza, laváž žalúdka, podanie aktívneho uhlia a síranu sodného). Pri refraktívnej bradykardii sa odporúča použitie kardiostimulátora. Majú sa často sledovať životné funkcie, hladiny elektrolytov a kreatinínu v sére.


Hydrochlorotiazid

Najčastejšie sa vyskytujúce objektívne a subjektívne príznaky sú následkom deplécie elektrolytov (hypokaliémia, hypochloriémia, hyponatriémia) a dehydratácie v dôsledku nadmernej diurézy. Ak sa podáva aj digitális, hypokaliémia môže taktiež zvýrazniť srdcovú arytmiu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítory a diuretiká

ATC kód: C09BA09


Fosinopril je (esterovým) prekurzorom dlhodobo pôsobiaceho inhibítora enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), fosinoprilátu. Po perorálnom podaní sa fosinopril rýchlo a úplne aktivuje prostredníctvom konverzie na fosinoprilát, aktívny ACE inhibítor. Fosinopril je prvým zástupcom novej skupiny ACE inhibítorov. Obsahuje fosfinylovú skupinu, ktorá je schopná naviazať sa na aktívne miesto ACE. Inhibícia ACE fosinoprilom vedie k zníženiu hladiny angiotenzínu II v plazme, čo má za následok vazodilatáciu a zníženú sekréciu aldosterónu.


Inhibícia ACE ovplyvňuje aj rozklad bradykinínu, peptidu so silnými vazodilatačnými vlastnosťami, čo by mohlo prispievať k terapeutickému účinku.


Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je známy. Tiazidové diuretiká pôsobia na renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov a priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Natriuréza spôsobuje sekundárne vylučovanie draslíka a bikarbonátu. Hydrochlorotiazid zvyšuje aktivitu renínu v plazme, zvyšuje sekréciu aldosterónu a znižuje hladiny draslíka v plazme. Súbežné podanie fosinoprilu vedie k zvráteniu tejto straty draslíka.


Antihypertenzný účinok fosinoprilu a hydrochlorotiazidu je približne aditívny. Maximálny antihypertenzný účinok fosinoprilu sa dosiahne po 2-6 hodinách po požití a trvá 24 hodín.


U hydrochlorotiazidu diuretický účinok nastúpi do 2 hodín, vrcholí po 4 hodinách a trvá približne 6-12 hodín.


Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Farmakokinetika

Súbežné podanie fosinoprilu a hydrochlorotiazidu má malý alebo nemá žiadny vplyv na farmakokinetické parametre jednotlivo podaných látok.


Po perorálnom podaní sa fosinopril vstrebáva pomaly. Hlavné miesto absorpcie fosinoprilu je v proximálnom tenkom čreve (duodenum/jejunum). Celkovo sa vstrebe približne 36% perorálnej dávky. Prítomnosť jedla v gastrointestinálnom trakte znižuje biologickú dostupnosť približne o 20%. Vplyv tohto mierneho poklesu na klinickú účinnosť sa neskúmal. U zdravých dobrovoľníkov sa fosinopril rýchlo a úplne hydrolyzuje na aktívny fosinoprilát. Táto biokonverzia pravdepodobne prebieha v gastrointestinálnej sliznici a v pečeni.


Tmax fosinoprilátu je približne 3 hodiny a je nezávislý od dávky. Hodnoty Cmaxa AUC po jednorazovom a opakovanom perorálnom podaní sú priamo úmerné podanej dávke fosinoprilu.


Fosinoprilát sa silno viaže na bielkoviny (>95%), ale jeho väzba na bunkové zložky krvi je slabá. Fosinoprilát má relatívne nízky distribučný objem.


Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného fosinoprilu podanej zdravým dobrovoľníkom bolo 75% rádioaktivity v plazme prítomných vo forme fosinoprilátu, 20-30% vo forme glukuronidového konjugátu fosinoprilátu a 1-5% vo forme p-hydroxy metabolitu fosinoprilátu. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného fosinoprilu sa približne 16% podanej dávky vylúčilo močom a 78% stolicou (85% vo forme fosinoprilátu a zvyšok vo forme p-hydroxy derivátu fosinoprilátu). Šesťdesiatpäť percent látky vylúčenej močom sa vylučuje vo forme fosinoprilátu, 15% vo forme glukuronidového konjugátu a približne 20% vo forme p-hydroxy metabolitu. Vzhľadom k tomu, že po intravenóznom podaní nedochádza k biokonverzii fosinoprilátu, fosinopril môže v podstate slúžiť ako substrát pre glukuronidové a p‑hydroxy metabolity.


U potkanov má p-hydroxy metabolit fosinoprilátu ako ACE inhibítor rovnako silný účinok ako samotný fosinoprilát. Glukuronidový derivát nemá žiadny účinok.


U zdravých dobrovoľníkov je konečný polčas fosinoprilátu po i.v. dávke približne 12 hodín. V štúdiách zameraných na kumuláciu liečiva u hypertenzných pacientov s normálnou funkciou obličiek a pečene, ktorým boli podávané opakované dávky fosinoprilu, bol polčas fosinoprilátu 11,5 hodín.


Po i.v. podaní sa na vylučovaní podieľajú rovnakou mierou obličky a pečeň.


Fosinoprilát je slabo dialyzovateľný. Do moču sa vylúčili približne 2% fosinoprilátu pomocou hemodialýzy a 7% fosinoprilátu pomocou peritoneálnej dialýzy.


Hydrochlorotiazid sa rýchlo vstrebáva a vstrebe sa 50-80% perorálne podanej dávky. Rozdiely vo vstrebávaní, ktoré sú dôsledkom požitia nalačno alebo s jedlom, však majú malý klinický význam. Vstrebávanie hydrochlorotiazidu zvyšujú látky, ktoré znižujú pohyblivosť žalúdka a čriev.


Po perorálnom podaní je tmaxhydrochlorotiazidu 1-2,5 hodiny. Z terapeutického hľadiska sú biologická dostupnosť a tmax úmerné dávke. Po kontinuálnom podávaní sa farmakokinetika nemení.


Zjavný distribučný objem je 3,6-7,8 l/kg a väzba na plazmatické bielkoviny je 68%. Látka sa hromadí v erytrocytoch (približne o 1,6- až 1,8-násobne viac ako v plazme).


Hydrochlorotiazid ľahko prechádza ľudskou placentou a dosahuje rovnaké hladiny ako sú hladiny v materskej krvi. Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka.


Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje a rýchlo sa vylučuje obličkami. Priemerný plazmatický polčas hydrochlorotiazidu je 5 až 15 hodín.


Po perorálnom podaní sa celkovo 60-80% perorálnej dávky vylúči močom, 95% vo forme nezmeneného hydrochlorotiazidu a približne 4% vo forme 2-amino-4-chloro-m-benzéndisulfónamidu. Až 24% perorálnej dávky je možné zistiť v stolici. Vylučovanie žlčou je zanedbateľné.


U starších pacientov je v porovnaní s mladšími pacientmi koncentrácia v rovnovážnom stave zvýšená a systémový klírens je významne znížený.


Porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 80 ml/min/1,73m²):

Fosinopril: Vstrebávanie, biologická dostupnosť, väzba na bielkoviny a biotransformácia/ metabolizmus fosinoprilátu nie sú významne zmenené v dôsledku poruchy funkcie obličiek.


U pacientov s poruchou funkcie obličiek je celkový klírens fosinoprilátu približne o 50% pomalší ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Vzhľadom k tomu, že hepatobiliárne vylučovanie čiastočne kompenzuje znížené vylučovanie obličkami, medzi pacientmi s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 10 až 80 ml/min/1,73 m²) a pacientmi v konečnom štádiu renálneho zlyhania (klírens kreatinínu < 10 ml/min/1,73m²) sa celkový klírens fosinoprilátu významne nelíši.


Hydrochlorotiazid: U pacientov s klírensom kreatinínu 30-70 ml/min je rýchlosť vylučovania močom znížená a dochádza k vzostupu tmaxa Cmax. Priemerný polčas je zdvojnásobený. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min/1,73 m²) je eliminačný polčas hydrochlorotiazidu predĺžený na 21 hodín.


Porucha funkcie pečene (alkoholická alebo biliárna cirhóza):

Fosinopril: U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť hodnota AUC fosinoprilátu zdvojnásobená.


V tejto skupine pacientov v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou pečene nedochádza k žiadnej kumulácii liečiva. U pacientov s poruchou funkcie pečene stupeň hydrolýzy nie je významne znížený, ale rýchlosť hydrolýzy je významne spomalená. Zjavný celkový telesný klírens fosinoprilátu je približne polovičný oproti klírensu u pacientov s normálnou funkciou pečene.


Hydrochlorotiazid: Ochorenia pečene zvyčajne nemajú žiadny vplyv na kinetiku hydrochlorotiazidu.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Preklinické údaje na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili zvýšené riziko pre ľudí.

V experimentoch na zvieratách sa dokázalo, že inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín majú nežiaduci účinok na neskorý vývoj plodu, následkom ktorého je úmrtie plodu a vrodené chyby, hlavne lebky. Bola hlásená aj fetotoxicita, intrauterinná retardácia rastu a perzistentný ductus arteriosus. Predpokladá sa, že tieto vývojové chyby sú spôsobené čiastočne priamym vplyvom ACE inhibítorov na renín-angiotenzínový systém plodu a čiastočne ischémiou vznikajúcou v dôsledku hypotenzie u matky, poklesu fetálnej placentárnej cirkulácie a poklesu prísunu kyslíka/živín k plodu (pozri časť 4.6).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Bezvodá laktóza

Krospovidón (typ A)

Povidón (PVP K-30)

Mikrokryštalická celulóza (E460)

Nátriumlaurylsulfát

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


2 roky.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte v pôvodnom obale.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Blister (hliník/hliník):

Veľkosti balenia: 14, 20, 28, 30, 50 , 90 a 100 tabliet.

Nemocničné balenie s 50 tabletami v jednodávkových obaloch a 200 tabliet (20x10).

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Teva Pharmaceuticals CR, s.r.o.

Radlická 3185/1c, 150 00 Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


58/0060/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 21.2.2007

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19.7.2011


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Máj 2015


18


Tevafos 20 mg/12,5 mg tablety