Príbalový leták
Písomná informácia pre používateľa
Valsargamma 320 mgfilmom obalené tablety
valsartan
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
|
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Valsargamma a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsargammu
3. Ako užívať Valsargammu
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valsargammu
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Valsargamma a na čo sa používa
Valsargamma patrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora pre angiotenzín II, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev a tým vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Valsargamma bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je uvoľnenie ciev a zníženie krvného tlaku.
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety sa môžu použiť
-
na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhávania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku týchto ochorení.
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsargammu
Neužívajte Valsargammu
-
ak ste alergický na valsartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).
-
ak máte závažné ochorenie pečene.
-
ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa Valsargamme v rannom štádiu tehotenstva – pozri časť tehotenstvo).
-
ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.
Ak sa vás niečo z uvedeného týka, neužívajte Valsargammu.
Upozornenia a opatrenia
Predtým, ako začnete užívať Valsargammu, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru,
-
ak máte ochorenie pečene.
-
ak máte závažné ochorenie obličiek alebo ak chodíte na dialýzu.
-
ak máte zúženú obličkovú tepnu.
-
ak vám nedávno transplantovali obličku (dostali ste novú obličku).
-
ak sa liečite po srdcovom infarkte alebo pre zlyhávanie srdca, váš lekár Vám môže vyšetriť funkciu obličiek.
-
ak máte závažné ochorenie srdca iné ako zlyhávanie srdca alebo srdcový infarkt.
-
ak ste mali opuch jazyka alebo tváre spôsobený alergickou reakciou nazývanou angioedém, keď ste užívali iný liek (vrátane inhibítorov ACE), povedzte to lekárovi. Ak sa tieto príznaky u vás vyskytnú počas užívania Valsargammy, ihneď prerušte užívanie Valsargammy a nikdy ju znovu neužívajte. Pozri tiež časť 4, „Možné vedľajšie účinky“.
-
ak užívate lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín. Možno bude potrebné pravidelne kontrolovať množstvo draslíka vo vašej krvi.
-
ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valsargammu v kombinácii s inými liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón (lieky na zníženie krvného tlaku), lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.
-
ak máte hyperaldosteronizmus. To je ochorenie, pri ktorom nadobličkové žľazy tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa vás to týka, použitie Valsargammy sa neodporúča.
-
ak ste stratili veľa tekutín (dehydratácia) hnačkou, vracaním alebo vysokými dávkami liekov na odvodnenie (diuretiká).
-
musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť). Valsargamma sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať po 3 mesiacoch tehotenstva, pretože jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa (pozri časť Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť).
-
ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:
- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.
- aliskiren
-
ak užívate inhibítor ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón), alebo betablokátory (napríklad metoprolol).
Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.
Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Valsargammu“.
Iné lieky a Valsargamma
Ak práve užívate alebo ste v poslednom čase užívali,či práve budete užívať ďalšielieky, povedzte tosvojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Užívanie Valsargammy s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok liečby. Lekár vám bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov. Platí to rovnako pre lieky s výdajom viazaným na lekársky predpis a pre voľnopredajné lieky, a to zvlášť pre:
-
iné lieky, ktoré znižujú krvný tlak, hlavne lieky na odvodnenie (diuretiká),
-
inhibítory ACE alebo aliskiren (pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Valsargammu“ a „Upozornenia a opatrenia“).
-
lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín.
-
určitý typ liekov proti bolesti, ktoré sa označujú ako nesteroidné protizápalové lieky (non-steroidal anti-inflammatory medicines, NSAID).
-
lítium, čo je liek na liečbu niektorých duševných chorôb.
Okrem toho:
-
ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia s inhibítormi ACE (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu).
-
ak sa liečite pre srdcové zlyhávanie, neodporúča sa trojkombinácia s inhibítormi ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralkortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón) alebo betablokátormi (napríklad metoprolol).
Valsargamma a jedlo a nápoje
Valsargammu môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť
Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
-
Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete otehotnieť). Lekár vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Valsargammu ešte pred otehotnením alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste tehotná, a odporučí vám užívať namiesto Valsargammy iný liek. Neodporúča sa užívať Valsargammu na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.
-
Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo sa chystáte dojčiť. Valsargamma sa neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný liek. Platí to najmä vtedy, ak vaše dieťa je novorodenec alebo ak sa narodilo predčasne.
Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na vás Valsargamma. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valsargamma môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.
Valsargamma obsahuje laktózu a sójový lecitín.
Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry alebo lecitín, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.
3. Ako užívať Valsargammu
Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak, si často nevšimnú žiadne príznaky tohto ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité, aby ste chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa budete cítiť dobre.
Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom:
Zvyčajná dávka je 80 mg denne. V niektorých prípadoch vám lekár môže predpísať vyššie dávky (napr. 160 mg alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valsargammu s ďalším liekom (napr. diuretikom).
Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým tlakom krvi
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, zvyčajná dávka valsartanu je 40 mg raz denne. U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, zvyčajná začiatočná dávka valsartanu je 80 mg raz denne. V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže zvýšiť na 160 mg a najviac na 320 mg).
Valsargammu môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Valsargammu prehltnite a zapite pohárom vody.
Užívajte Valsargammu každý deň približne v rovnakom čase.
Ak užijete viac Valsargammy, ako máte
Ak sa u vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ihneď kontaktujte svojho lekára a ľahnite si. Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet Valsargammy, kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.
Ak zabudnete užiť Valsargammu
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak prestanete užívať Valsargammu
Ukončenie liečby Valsargammou môže zhoršiť vaše ochorenie. Neprerušte užívanie lieku, kým vám to neodporučí váš lekár.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú liečbu:
Môžu sa u vás objaviť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia), napríklad
-
opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla
-
ťažkosti s dýchaním alebo pri prehĺtaní
-
žihľavka, svrbenie
Ak sa u vás objaví niektorý z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekára.
K vedľajším účinkom patria:
Časté (postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov)
-
závraty
-
nízky tlak bez príznakov alebo s príznakmi, ako sú závraty a mdloby pri postavení sa
-
pokles funkcie obličiek (známky poškodenia obličiek)
Menej časté (postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov)
-
angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú liečbu“)
-
náhla strata vedomia (synkopa)
-
pocit, že sa krúti okolie (vertigo)
-
závažný pokles funkcie obličiek (známky akútneho zlyhávania obličiek)
-
svalové kŕče, neobvyklý rytmus srdca (príznaky zvýšenej hladiny draslíka v krvi)
-
dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním poležiačky, opuchy chodidiel alebo nôh (príznaky zlyhávania srdca)
-
bolesť hlavy
-
kašeľ
-
bolesť brucha
-
nutkanie na vracanie
-
hnačka
-
slabosť
Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)
-
alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť príznaky ako horúčka, opuch kĺbov a bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej choroby)
-
purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev, označované ako vaskulitída)
-
neobvyklé krvácanie alebo podliatiny (príznaky nízkeho počtu krvných doštičiek)
-
bolesť svalov (myalgia)
-
horúčka, bolesť v krku alebo vredy v ústach spôsobené infekciami (príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, označované ako neutropénia)
-
zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu červených krviniek v krvi (čo môže v závažných prípadoch viesť k anémii)
-
zvýšenie hladiny draslíka v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať svalové kŕče a poruchu srdcového rytmu)
-
zvýšenie hodnôt funkčných testov pečene (čo môže naznačovať poškodenie pečene) vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať zožltnutie kože a očí)
-
zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi a zvýšenie hladiny sérového kreatinínu (čo môže naznačovať poruchu funkcie obličiek)
-
nízke hladiny sodíka v krvi (ktoré v závažných prípadoch môžu vyvolať únavu, zmätenosť, svalové zášklby a/alebo kŕče).
Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže meniť v závislosti od vášho stavu. Napríklad vedľajšie účinky ako sú závraty a pokles funkcie obličiek sa pozorovali menej často u pacientov liečených na vysoký krvný tlak ako u dospelých pacientov liečených pre srdcové zlyhávanie alebo po nedávnom srdcovom infarkte.
Vedľajšie účinky pozorované u detí a dospievajúcich sú podobné ako u dospelých.
Hlásenie vedľajších účinkov
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať Valsargammu
-
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
-
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
-
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
-
Nepoužívajte tento liek, ak spozorujete, že balenie je poškodené alebo nesie známky nedovoleného zaobchádzania.
-
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo Valsargamma obsahuje
Liečivo je valsartan.
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 320 mg valsartanu.
Ďalšie zložky sú:
jadro tablety: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, sodná soľ kroskarmelózy, predželatínovaný škrob (kukuričný), poloxamér 188, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.
filmový obal tablety: biela opadry pozostávajúca z polyvinylalkoholu, mastenca, polyetylénglykolu, makrogolu 3350, oxidu titaničitého (E 171), sójového lecitínu.
Ako vyzerá Valsargamma a obsah balenia
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele podlhovasté bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na obidvoch stranách. Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety sú dostupné v ALU/OPA-ALU-PVC blistrových baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca:
Wörwag Pharma GmbH & Co. KG,
Calwerstrasse 7, 710 34, Böblingen, Nemecko
Výrobcovia:
GE
Pharmaceuticals Ltd.
Industrial Zone, Chekanitza-South area, 2140 Botevgrad,
Bulharsko
Wörwag Pharma GmbH & Co. KG,
Calwerstrasse 7, 710 34, Böblingen, Nemecko
Artesan Pharma GmbH & Co. KG
Wendlandstraße 1, 29439 Lüchow, Nemecko
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Slovenská republika (RMS) Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety
Nemecko (CMS) Valsargamma 320 mg Filmtabletten
Maďarsko (CMS) Valsagamma 320 mg filmtabletta
Rumunsko (CMS) Valsargamma 320 mg comprimate filmate
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2015.
6
Súhrn údajov o lieku
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 320 mg valsartanu.
Pomocné látky:
150,88 mg monohydrátu laktózy
0,72 mg sójového lecitínu
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele, podlhovasté bikonvexné filmom filmom obalené tablety s deliacou ryhou na obidvoch stranách.
Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Hypertenzia
Odporúčaná začiatočná dávka Valsargammy je 80 mg raz denne. Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do 2 týždňov a maximálne účinky sa dosahujú do 4 týždňov. U niektorých pacientov, ktorých krvný tlak nie je primerane kontrolovaný, možno dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na 320 mg.
Valsargammu možno podávať aj s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Pridanie diuretika, napr. hydrochlorotiazidu, u týchto pacientov krvný tlak ešte viac zníži.
Ďalšie informácie týkajúce sa osobitných skupín pacientov
Starší pacienti
U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.
Porucha funkcie obličiek
Úprava dávky sa nevyžaduje u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
Valsargamma je kontraindikovaná u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.
Pediatrická populácia
Hypertenzia u detí a dospievajúcich
Deti a dospievajúci vo veku od 6 do 18 rokov
Začiatočná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 35 kg a 80 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac. Dávka sa má upravovať podľa reakcie krvného tlaku. Maximálne dávky skúmané v klinických skúšaniach sa uvádzajú nižšie v tabuľke.
Vyššie ako uvedené dávky sa neskúmali, preto sa neodporúčajú.
-
Telesná hmotnosť
Maximálna dávka skúmaná v klinických skúšaniach
≥ 18 kg do < 35 kg
80 mg
≥ 35 kg do < 80 kg
160 mg
≥ 80 kg do ≤ 160 kg
320 mg
Deti mladšie ako 6 rokov
Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2. Bezpečnosť a účinnosť Valsargammy u detí vo veku od 1 do 6 rokov sa však nestanovila.
Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná. Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.4 a 5.2).
Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie pečene
Tak ako u dospelých, Valsargamma je kontraindikovaná u detí a dospievajúcich s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím Valsargammy u detí a dospievajúcich s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.
Zlyhávanie srdca a nedávny infarkt myokardu u pediatrickej populácie
Valsargamma sa neodporúča na liečbu zlyhávania srdca alebo nedávneho infarktu myokardu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.
Spôsob podávania
Valsargamma sa môže užívať nezávisle od jedla a má sa užívať s vodou.
-
Kontraindikácie
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Ťažká porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
-
Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
-
Súbežné používanie Valsargammy s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, vrodeného deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Obsahuje sójový lecitín. Treba to zobrať do úvahy u pacientov s intoleranciou lecitínu.
Hyperkaliémia
Súbežné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín atď.), sa neodporúča. Podľa potreby sa má monitorovať hladina draslíka.
Porucha funkcie obličiek
V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s klírensom kreatinínu < 10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má valsartan používať u týchto pacientov opatrne. Úprava dávky nie je potrebná u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min (pozri časti 4.2 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy sa má Valsargamma používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby Valsargammou v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa má upraviť pred začiatkom liečby Valsargammou, napr. znížením dávky diuretika.
Stenóza renálnej artérie
Bezpečnosť používania Valsargammy sa nestanovila u pacientov s obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke.
Krátkodobé podávanie Valsargammy dvanástim pacientom s renovaskulárnou hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, hladiny kreatinínu v sére alebo dusíka močoviny v krvi (blood urea nitrogen, BUN). Avšak iné lieky, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, môžu u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej artérie zvýšiť hladinu močoviny v krvi a kreatinínu v sére, preto sa u pacientov liečených valsartanom odporúča sledovanie funkcie obličiek.
Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím Valsargammy u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.
Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valsargammou, pretože ich systém renín-angiotenzín nie je aktivovaný.
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (hypertrophic obstructive cardiomyopathy, HOCM).
Gravidita
Liečba antagonistami receptorov pre angiotenzín II (Angiotensin II Receptor Antagonists, AIIRA) sa nemá začať počas gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne podávať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Iné ochorenia so stimuláciou systému renín-angiotenzín
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín (napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhávaním srdca), liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín bola spojená s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhávaním obličiek a/alebo smrťou. Keďže valsartan je antagonista angiotenzínu II, nie je možné vylúčiť, že použitie Valsargammy môže byť spojené so zhoršením funkcie obličiek.
Angioedém v anamnéze
Angioedém, vrátane opuchu hrtana a hlasiviek, spôsobujúci obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltana a/alebo jazyka bol hlásený u pacientov liečených valsartanom; u niektorých z týchtopacientov sa už vyskytol angioedém pri užívaní iných liekov vrátane ACE inhibítorov. Liečba Valsargammou sa má ihneď ukončiť u pacientov, u ktorých sa objaví angioedém a Valsargamma sa nemá znovu podávať.
Pediatrická populácia
Porucha funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovanýchdetí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná (pozri časti 4.2 a 5.2).Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú počas liečby valsartanom starostlivo sledovať. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti iných ochorení (horúčka, dehydratácia), ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu obličiek.
Porucha funkcie pečene
Tak ako u dospelých, Valsargamma je kontraindikovaná u detí a dospievajúcich s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím Valsargammy u detí a dospievajúcich s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.
-
Liekové a iné interakcie
Súbežné použitie sa neodporúča
Lítium
Počas súbežného používania s inhibítormi ACE sa zaznamenalo reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Z dôvodu nedostatku skúseností so súbežným použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa preukáže, že táto kombinácia je potrebná, odporúča sa starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.
Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka
Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.
Súbežné použitie vyžadujúce opatrnosť
Nesteroidné protizápalové lieky (non-steroidal anti-inflammatory drugs, NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej > 3 g/deň) a neselektívne NSAID
Ak sa antagonisty angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID, môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Okrem toho súbežné používanie antagonistov angiotenzínu II a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršovania funkcie obličiek a zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa odporúča sledovanie funkcie obličiek na začiatku liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta.
Iné
V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s niektorou z nasledujúcich látok: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Pediatrická populácia
Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným ochorením renálne abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súbežnom podávaní valsartanu a iných látok, ktoré inhibujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, čo môže zvyšovať hladinu draslíka v sére. Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Použitie antagonistov receptora pre angiotenzín II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity neposkytli jednoznačné závery. Malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Zatiaľ čo nie sú k dispozícii kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri AIIRA, podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba.
Je známe, že expozícia liečbe AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva u ľudí fetotoxické účinky (zníženie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a toxické účinky u novorodencov (zlyhávanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia), pozri aj časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.
Ak by došlo k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri aj časti 4.3 a 4.4).
Laktácia
Keďže nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia, Valsargamma sa neodporúča a vhodnejšie sú iné druhy liečby s lepšie stanoveným bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.
Fertilita
Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššia ako maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2(výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že občas sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.
4.8 Nežiaduce účinky
V kontrolovaných klinických skúšaniach s pacientmi s hypertenziou bola celková incidencia nežiaducich reakcií (adverse drug reactions, ADR) porovnateľná s placebom a zhoduje sa s farmakologickými vlastnosťami valsartanu. Incidencia ADR zjavne nemala vzťah k dávke alebo dĺžke liečby a nesúvisela ani s pohlavím, vekom alebo rasou.
ADR hlásené z klinických skúšaní, po uvedení lieku na trh a laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.
Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ l/10), časté (≥ l/100 až < l/10), menej časté (≥ l/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Pri všetkých ADR hlásených po uvedení na trh a laboratórnych nálezov nie je možné použiť frekvenciu ADR, preto sú uvedené v tabuľke s frekvenciou „neznáme“.
-
Hypertenzia
Poruchy krvi a lymfatického systému |
||
Neznáme |
Pokles hemoglobínu, pokles hematokritu, neutropénia, trombocytopénia |
|
Poruchy imunitného systému |
||
Neznáme |
Precitlivenosť vrátane sérovej choroby |
|
Poruchy metabolizmu a výživy |
||
Neznáme |
Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia |
|
Poruchy ucha a labyrintu |
||
Menej časté |
Vertigo |
|
Poruchy ciev |
||
Neznáme |
Vaskulitída |
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
||
Menej časté |
Kašeľ |
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
||
Menej časté |
Bolesť brucha |
|
Poruchy pečene a žlčových ciest |
||
Neznáme |
Zvýšenie hodnôt funkcie pečene vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v sére |
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
||
Neznáme |
Angioedém, exantém, pruritus |
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
||
Neznáme |
Myalgia |
|
Poruchy obličiek a močových ciest |
||
Neznáme |
Zlyhávanie a poškodenie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére |
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
||
Menej časté |
Únava |
Pediatrická populácia
Hypertenzia
Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických skúšaniach u 561 detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. S výnimkou ojedinelých porúch gastrointestinálneho traktu (napr. bolesť brucha, nauzea, vracanie) a závratov sa medzi bezpečnostným profilom u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov a bezpečnostným profilom u dospelých pacientov (uvedeným vyššie) nezistili žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich reakcií.
Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 16 rokov sa nezistil žiadny celkový klinicky významný nežiaduci vplyv liečby Valsargammou s dĺžkou do jedného roka.
V dvojito zaslepenom randomizovanom skúšaní s 90 deťmi vo veku od 1 do 6 rokov, po ktorej nasledovala jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali dve úmrtia a ojedinelé prípady výrazného zvýšenia hladín pečeňových aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s významnými komorbiditami. Príčinná súvislosť s Valsargammou sa nestanovila. V druhom skúšaní, v ktorom bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa pri liečbe valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie hladín pečeňových aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.
Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov so základným chronickým ochorením obličiek.
Bezpečnostný profil pozorovaný v kontrolovaných klinických skúšaniach u dospelých pacientov po infarkte myokardu a/alebo so zlyhávaním srdca sa líši od celkového bezpečnostného profilu pozorovaného u pacientov s hypertenziou. Môže to súvisieť so základnou chorobou pacienta. ADR, ktoré sa vyskytli u dospelých pacientov po infarkte myokardu a/alebo pacientov so zlyhávaním srdca sú uvedené nižšie:
-
Stav po infarkte myokardu a/alebo zlyhávanie srdca (sledovaný len u dospelých pacientov)
Poruchy krvi a lymfatického systému |
||
Neznáme |
Trombocytopénia |
|
Poruchy imunitného systému |
||
Neznáme |
Precitlivenosť vrátane sérovej choroby |
|
Poruchy metabolizmu a výživy |
||
Menej časté |
Hyperkaliémia |
|
Neznáme |
Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia |
|
Poruchy nervového systému |
||
Časté |
Závrat, polohový závrat |
|
Menej časté |
Synkopa, bolesť hlavy |
|
Poruchy ucha a labyrintu |
||
Menej časté |
Vertigo |
|
Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
||
Menej časté |
Zlyhávanie srdca |
|
Poruchy ciev |
||
Časté |
Hypotenzia, ortostatická hypotenzia |
|
Neznáme |
Vaskulitída |
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
||
Menej časté |
Kašeľ |
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
||
Menej časté |
Nauzea, hnačka |
|
Poruchy pečene a žlčových ciest |
||
Neznáme |
Zvýšenie hodnôt funkcie pečene |
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
||
Menej časté |
Angioedém |
|
Neznáme |
Exantém, pruritus |
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
||
Neznáme |
Myalgia |
|
Poruchy obličiek a močových ciest |
||
Časté |
Zlyhávanie a poškodenie obličiek |
|
Menej časté |
Akútne zlyhávanie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére |
|
Neznáme |
Zvýšenie dusíka močoviny v krvi |
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
||
Menej časté |
Asténia, únava |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Symptómy
Predávkovanie Valsargammou môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže viesť k poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku.
Liečba
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti symptómov, pričom prvoradý význam má stabilizovanie stavu cirkulácie.
Ak sa hypotenzia objaví, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a má sa mu doplniť objem krvi.
Valsartan sa pravdepodobne nedá odstrániť hemodialýzou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA03
Valsartan je perorálne účinný, silne pôsobiaci a špecifický antagonista receptora pre angiotenzín II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora – AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny Ang II po blokáde receptora AT1valsartanom môžu stimulovať neblokovaný receptor AT2, čo – zdá sa – vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan nevykazuje žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1ako k receptoru AT2. Nie je známe, že by sa valsartan viazal alebo blokoval iné hormonálne receptory alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú významné v kardiovaskulárnej regulácii.
Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa Ang I na Ang II a rozkladá bradykinín. Keďže nie je prítomný žiadny účinok na ACE a žiadne potenciovanie bradykinínu ani substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II boli spojené s kašľom. V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola incidencia suchého kašľa významne (p 0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7,9 %). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa sa počas liečby inhibítorom ACE kašeľ vyskytol u 19,5 % zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0 % pacientov liečených tiazidovým diuretikom – v porovnaní so 68,5 % pacientov liečených inhibítorom ACE (p 0,05).
Dve rozsiahle randomizované kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (Ongoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov.
Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Hypertenzia
Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného tlaku bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.
U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne počas 4 – 6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac ako 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného podávania antihypertenzný účinok je v zásade prítomný do 2 týždňov a maximálny účinok sa dosahuje do 4 týždňov a pretrváva počas dlhodobej liečby. V kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosahuje významné ďalšie zníženie krvného tlaku.
Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s „rebound“ hypertenziou, ani ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (urinary albumin excretion, UAE) valsartanom (80 – 160 mg/raz denne) oproti amlodipínu (5 – 10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min; amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (hladina kreatinínu v krvi < 120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p < 0,001) o 42 % (–24,2 µg/min; 95 % CI: –40,4 až –19,1) pre valsartan a asi o 3 % (–1,7 µg/min; 95 % CI: –5,6 až 14,9) pre amlodipín, napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách.
Štúdia o vplyve valsartanu na zníženie proteinúrie (The valsartan Reduction of Proteinuria,DROP) ďalej skúmala účinnosť valsartanu v znižovaní UAE u 391 pacientov s hypertenziou (TK = 150/88 mm Hg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 µg/min; 20 – 700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerná hladina kreatinínu v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36 % pre 160 mg valsartanu (95 % CI: 22 až 47 %) a o 44 % pre 320 mg valsartanu (95 % CI: 31 až 54 %). Záverom štúdie bolo, že 160 – 320 mg valsartanu u pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.
Pediatrická populácia
Hypertenzia
Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických skúšaniach u 561 detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov a u 165 detí a dospievajúcich vo veku od 1 do 6 rokov. Najčastejšími základnými ochoreniami potenciálne prispievajúcimi k vzniku hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií boli ochorenia obličiek a močových ciest a obezita.
Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac
V klinickom skúšaní, ktorého sa zúčastnilo 261 detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov. Pacienti s telesnou hmotnosťou < 35 kg dostávali tablety s 10, 40 alebo 80 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou ≥ 35 kg dostávali tablety s 20, 80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci 2. týždňa valsartan znížil systolický aj diastolický krvný tlak úmerne dávke. Vo všeobecnosti tieto tri hladiny dávok valsartanu (nízka, stredná a vysoká) významne znížili systolický krvný tlak v uvedenom poradí o 8, 10 a 12 mm Hg oproti východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na pokračujúce podávanie rovnakej dávky valsartanu alebo prešli na placebo. U pacientov, ktorí naďalej dostávali stredné a vysoké dávky valsartanu, bol systolický tlak krvi na konci dávkového intervalu o –4 a –7 mm Hg nižší než u pacientov, ktorí dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol systolický tlak krvi na konci dávkového intervalu podobný ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok valsartanu závislý od dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými podskupinami.
V ďalšom klinickom skúšaní, do ktorého bolo zaradených 300 detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti randomizovaní na podávanie tabliet valsartanu alebo enalaprilu počas 12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou ≥ 18 kg a < 35 kg dostávali 80 mg valsartanu alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥ 35 kg a < 80 kg dostávali 160 mg valsartanu alebo 20 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥ 80 kg dostávali 320 mg valsartanu alebo 40 mg enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov užívajúcich valsartan (15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota ppre noninferioritu < 0,0001). Zhodné výsledky sa pozorovali pri diastolickom tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri valsartane a 8,5 mm Hg pri enalaprile.
Klinické skúsenosti u detí mladších ako 6 rokov
Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, ktorých sa v uvedenom poradí zúčastnilo 90 a 75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti mladšie ako 1 rok. V prvej štúdii sa účinnosť valsartanu potvrdila porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa nemohla preukázať. V druhej štúdii boli vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom TK (krvného tlaku), ale tendencia závislosti odpovede od dávky nedosiahla štatistickú významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom nebol významný. Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej skupiny (pozri časť 4.8).
Európska lieková agentúra upustila od záväzku predložiť výsledky štúdií s valsartanom vo všetkých podsúboroch populácie detí a dospievajúcich so zlyhávaním srdca a so zlyhávaním srdca po nedávnom infarkte myokardu. Informácie o použití u detí a dospievajúcich, pozri časť 4.2.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie valsartanu v plazme dosahujú za 2 – 4 hodiny v prípade tabliet a 1 – 2 v prípade roztoku. Priemerná absolútna biologická dostupnosť z tabliet je 23 %, z roztoku 39 % . Jedlo znižuje expozíciu (stanovenú pomocou AUC) valsartanu asi o 40 % a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50 %, hoci asi 8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme v skupinách, ktoré ho užili s jedlom a nalačno, podobné. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a preto sa valsartan môže podávať s jedlom alebo bez jedla.
Distribúcia:
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94 – 97 %), predovšetkým na sérový albumín.
Biotransformácia:
Valsartan nepodlieha vo veľkej miere biotransformácii, keďže asi len 20 % dávky sa vylúči vo forme metabolitov. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.
Vylučovanie:
Valsartan vykazuje multiexponenciálnu kinetiku eliminácie (t½α< 1 h a t½ßokolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým biliárnou exkréciou stolicou (asi 83 % dávky) a renálne močom (asi 13 % dávky), prevažne ako nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a renálny klírens je 0,62 l/h (asi 30 % celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny klinický význam tohto zistenia.
Porucha funkcie obličiek
Ako sa dá predpokladať o látke, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 % celkového plazmatického klírensu, nepozorovala sa žiadna korelácia medzi funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto sa úprava dávky u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu > 10 ml/min) nevyžaduje. V súčasnosti nie sú dostupné údaje o bezpečnom použití u pacientov klírensom kreatinínu < 10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa valsartan má u týchto pacientov používať opatrne (pozri časti 4.2 a 4.4). Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a nie je pravdepodobné, že by sa odstránil dialýzou.
Porucha funkcie pečene
Asi 70 % absorbovanej dávky sa eliminuje žlčou, prevažne v nezmenenej forme. Valsartan nepodlieha významnej biotransformácii. Dvojitá expozícia (AUC) bola v porovnaní so zdravými osobami pozorovaná u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou pečene. Avšak nepozoroval sa žiaden vzájomný vzťah medzi plazmatickou koncentráciou valsartanu a stupňom hepatálnej dysfunkcie. Valsargamma sa neskúmala u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).
Pediatrická populácia
V štúdii s 26 deťmi a dospievajúcimi s hypertenziou (vo veku 1 až 16 rokov), ktorým sa podala jednorazová dávka suspenzie valsartanu (priemer: 0,9 až 2 mg/kg, s maximálnou dávkou 80 mg), bol klírens (litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až 16 rokov a bol podobný ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú formu.
Porucha funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovanýchdetí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná.Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a 4.4).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologickýchštúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí v mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).
V predklinických štúdiách bezpečnosti vyvolali vysoké dávky valsartanu (200 až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov erytrocytov (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a dokázané zmeny renálnej hemodynamiky (mierne zvýšenie močoviny v plazme a hyperpláziu obličkových tubulov a bazofíliu u samcov). Tieto dávky u potkanov (200 až 600 mg/kg/deň) sú približne 6 až 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).
Pri podobných dávkach u kosmáčov (opíc) boli zmeny podobné, hoci závažnejšie, najmä v obličkách, kde sa vyvinuli do nefropatie zahrňujúcej zvýšenie hladiny močoviny a kreatinínu.
U oboch druhov sa pozorovala aj hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Za príčinu všetkých zmien sa považoval farmakologický účinok valsartanu, ktorý zvlášť u kosmáčov vyvoláva dlhodobú hypotenziu. Vzhľadom na terapeutické dávky valsartanu u ľudí sa nezdá, že by hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách bola významná.
Pediatrická populácia
Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom (od 7. dňa po narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach až do 1 mg/kg/deň (asi 10 − 35 % maximálnej odporúčanej dávky pre deti a dospievajúcich – 4 mg/kg/deň – na základe systémovej expozície) vyvolalo pretrvávajúce, ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky predstavujú očakávaný vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín a blokátorov 1. podtypu receptorov pre angiotenzín II; tieto účinky sa pozorujú pri liečbe potkanov počas prvých 13 dní života. Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí, ktoré sa občas môže u ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. V štúdii s juvenilnými potkanmi sa valsartan podával až do 70. dňa a účinky na dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení) nemožno vylúčiť. Dozrievanie funkcie obličiek u ľudí je proces pokračujúci v prvom roku života. Preto sa nedá vylúčiť klinická významnosť u detí vo veku < 1 rok, zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú na bezpečnostné riziko u detí starších ako 1 rok.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Sodná soľ kroskarmelózy
Škrob (kukuričný), predželatinovaný
Poloxamér 188
Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Filmový obal:
Polyvinylalkohol
Mastenec
Makrogol 3350
Oxid titaničitý (E 171)
Sójový lecitín
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
30 mesiacov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
ALU/OPA-ALU-PVC blistrové balenia.
Valsargamma 320 mg filmom obalené tablety sú dostupné v baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.
Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Wörwag Pharma GmbH & Co. KG
Calwer Str. 7
71034 Böblingen
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0753/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 29.10.2010
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Apríl 2015
14