+ ipil.sk

Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety



Príbalový leták



Písomná informácia pre používateľa


Valsargamma80 mg filmom obalené tablety

Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety

valsartan


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Valsargamma a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsargammu

3. Ako užívať Valsargammu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Valsargammu

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Valsargamma a na čo sa používa


Valsargamma patrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora pre angiotenzín II, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev a tým vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Valsargamma bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je uvoľnenie ciev a zníženie krvného tlaku.


Valsargamma 80 a 160 mg filmom obalené tablety sa môžu použiť proti trom rôznym ochoreniam:

  • na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhávania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku týchto ochorení.

  • na liečbu dospelých pacientov po nedávnom srdcovom infarkte (infarkt myokardu). „Nedávny“ tu znamená pred 12 hodinami až 10 dňami.

  • na liečbu symptomatického srdcového zlyhávania u dospelých pacientov. Valsargamma sa používa vtedy, ak sa nemôžu použiť lieky zo skupiny nazývanej inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) (lieky na liečbu srdcového zlyhávania), alebo sa môže použiť ako prídavná liečba k inhibítorom ACE, ak sa nemôžu použiť iné lieky na liečbu srdcového zlyhávania).
    Srdcové zlyhávanie sa prejavuje dýchavičnosťou a opuchom chodidiel a dolných častí nôh následkom hromadenia tekutiny. Srdcové zlyhávanie znamená, že srdcový sval nie je schopný prečerpávať toľko krvi, koľko je potrebné na zásobovanie celého tela.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsargammu


Neužívajte Valsargammu

  • ak ste alergický na valsartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

  • ak máte závažné ochorenie pečene.

  • ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa Valsargamme v ranom štádiu tehotenstva – pozri časť tehotenstvo).

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.


Ak sa vás niečo z uvedeného týka, neužívajte Valsargammu.


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Valsargammu, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru,

  • ak máte ochorenie pečene.

  • ak máte závažné ochorenie obličiek alebo ak chodíte na dialýzu.

  • ak máte zúženú obličkovú tepnu.

  • ak vám nedávno transplantovali obličku (dostali ste novú obličku).

  • ak sa liečite po srdcovom infarkte alebo pre zlyhávanie srdca, váš lekár vám môže vyšetriť funkciu obličiek.

  • ak máte závažné ochorenie srdca iné ako zlyhávanie srdca alebo srdcový infarkt.

  • ak ste mali opuch jazyka alebo tváre spôsobený alergickou reakciou nazývanou angioedém, keď ste užívali iný liek (vrátane inhibítorov ACE), povedzte to lekárovi. Ak sa tieto príznaky u vás vyskytnú počas užívania Valsargammy, ihneď prerušte užívanie Valsargammy a nikdy ju znovu neužívajte. Pozri tiež časť 4, „Možné vedľajšie účinky“.

  • ak užívate lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín. Možno bude potrebné pravidelne kontrolovať množstvo draslíka vo vašej krvi.

  • ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valsargammu v kombinácii s inými liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón (lieky na zníženie krvného tlaku), lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.

  • ak máte hyperaldosteronizmus. To je ochorenie, pri ktorom nadobličkové žľazy tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa vás to týka, použitie Valsargammy sa neodporúča.

  • ak ste stratili veľa tekutín (dehydratácia) hnačkou, vracaním alebo vysokými dávkami liekov na odvodnenie (diuretiká).

  • musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť). Valsargamma sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať po 3 mesiacoch tehotenstva, pretože jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa (pozri časť Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť).

  • ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.

- aliskiren

  • ak užívate inhibítor ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón), alebo betablokátory (napríklad metoprolol).


Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.


Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Valsargammu“.


Iné lieky a Valsargamma

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali,či práve budete užívať ďalšielieky, povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Užívanie Valsargammy s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok liečby. Lekár vám bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov. Platí to rovnako pre lieky s výdajom viazaným na lekársky predpis a pre voľnopredajné lieky, a to zvlášť pre:


  • iné lieky, ktoré znižujú krvný tlak, hlavne lieky na odvodnenie (diuretiká) ), inhibítory ACE alebo aliskiren (pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Valsargammu“ a „Upozornenia a opatrenia“).

  • lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín.

  • určitý typ liekov proti bolesti, ktoré sa označujú ako nesteroidné protizápalové lieky (non-steroidal anti-inflammatory medicines, NSAID).

  • lítium, čo je liek na liečbu niektorých duševných chorôb.


Okrem toho:

  • ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia s inhibítormi ACE (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu).

  • ak sa liečite pre srdcové zlyhávanie, neodporúča sa trojkombinácia s inhibítormi ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralkortikoidových receptorov (MRA)(napríklad spironolaktón, eplerenón) alebo betablokátormi (napríklad metoprolol).


Valsargamma a jedlo a nápoje

Valsargammu môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.


  • Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete otehotnieť). Lekár vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Valsargammu ešte pred otehotnením alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste tehotná, a odporučí vám užívať namiesto Valsargammy iný liek. Neodporúča sa užívať Valsargammu na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.

  • Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo sa chystáte dojčiť. Valsargamma sa neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný liek. Platí to najmä vtedy, ak vaše dieťa je novorodenec alebo ak sa narodilo predčasne.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na vás Valsargamma. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valsargamma môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.


Valsargamma obsahuje laktózu a sójový lecitín.

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry alebo lecitín, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.


3. Ako užívať Valsargammu


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak, si často nevšimnú žiadne príznaky tohto ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité, aby ste chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa budete cítiť dobre.


Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom:

Zvyčajná dávka je 80 mg denne. V niektorých prípadoch vám lekár môže predpísať vyššie dávky (napr. 160 mg alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valsargammu s ďalším liekom (napr. diuretikom).


Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým tlakom krvi:

U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, zvyčajná dávka valsartanu je 40 mg raz denne. U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, zvyčajná začiatočná dávka valsartanu je 80 mg raz denne. V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže zvýšiť na 160 mg a najviac na 320 mg).


Dospelí pacienti po nedávnom srdcovom infarkte:

Liečba sa začína spravidla už 12 hodín po srdcovom infarkte, zvyčajne nízkou dávkou 20 mg dvakrát denne. Dávku 20 mg získate rozpolením 40 mg tablety. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.

Valsargamma sa môže podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového infarktu a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre vás vhodná.


Dospelí pacienti so zlyhávaním srdca:

Liečba sa spravidla začína dávkou 40 mg dvakrát denne. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.

Valsargamma sa môže podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového zlyhávania a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre vás vhodná.


Valsargammu môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Valsargammu prehltnite a zapite pohárom vody.

Užívajte Valsargammu každý deň približne v rovnakom čase.


Ak užijete viac Valsargammy, ako máte

Ak sa u vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ihneď kontaktujte svojho lekára a ľahnite si. Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet Valsargammy, kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.


Ak zabudnete užiť Valsargammu

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.


Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Valsargammu

Ukončenie liečby Valsargammou môže zhoršiť vaše ochorenie. Neprerušte užívanie lieku, kým vám to neodporučí váš lekár.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú liečbu:

Môžu sa u vás objaviť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia), napríklad

  • opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla

  • ťažkosti s dýchaním alebo pri prehĺtaní

  • žihľavka, svrbenie

Ak sa u vás objaví niektorý z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekára.


K vedľajším účinkom patria:


Časté (postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov)

  • závraty

  • nízky tlak bez príznakov alebo s príznakmi, ako sú závraty a mdloby pri postavení sa

  • pokles funkcie obličiek (známky poškodenia obličiek)


Menej časté(postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov)

  • angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú liečbu“)

  • náhla strata vedomia (synkopa)

  • pocit, že sa krúti okolie (vertigo)

  • závažný pokles funkcie obličiek (známky akútneho zlyhávania obličiek)

  • svalové kŕče, neobvyklý rytmus srdca (príznaky zvýšenej hladiny draslíka v krvi)

  • dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním poležiačky, opuchy chodidiel alebo nôh (príznaky zlyhávania srdca)

  • bolesť hlavy

  • kašeľ

  • bolesť brucha

  • nutkanie na vracanie

  • hnačka

  • únava

  • slabosť


Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

  • alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť príznaky ako horúčka, opuch kĺbov a bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej choroby)

  • purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev, označované ako vaskulitída)

  • neobvyklé krvácanie alebo podliatiny (príznaky nízkeho počtu krvných doštičiek)

  • bolesť svalov (myalgia)

  • horúčka, bolesť v krku alebo vredy v ústach spôsobené infekciami (príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, označované ako neutropénia)

  • zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu červených krviniek v krvi (čo môže v závažných prípadoch viesť k anémii)

  • zvýšenie hladiny draslíka v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať svalové kŕče a poruchu srdcového rytmu)

  • zvýšenie hodnôt funkčných testov pečene (čo môže naznačovať poškodenie pečene) vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať zožltnutie kože a očí)

  • zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi a zvýšenie hladiny sérového kreatinínu (čo môže naznačovať poruchu funkcie obličiek)

  • nízke hladiny sodíka v krvi (ktoré v závažných prípadoch môžu vyvolať únavu, zmätenosť, svalové zášklby a/alebo kŕče).


Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže meniť v závislosti od vášho stavu. Napríklad vedľajšie účinky ako sú závraty a pokles funkcie obličiek sa pozorovali menej často u pacientov liečených na vysoký krvný tlak ako u dospelých pacientov liečených pre srdcové zlyhávanie alebo po nedávnom srdcovom infarkte.


Vedľajšie účinky pozorované u detí a dospievajúcich sú podobné ako u dospelých.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Valsargammu


  • Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

  • Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

  • Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

  • Nepoužívajte tento liek, ak spozorujete, že balenie je poškodené alebo nesie známky nedovoleného zaobchádzania.

  • Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Valsargamma obsahuje

Liečivo je valsartan.


Valsargamma80 mg filmom obalené tablety:

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu.


Valsargamma160 mg filmom obalené tablety:

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu.


Ďalšie zložky sú:

jadro tablety: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, sodná soľ kroskarmelózy, predželatínovaný škrob (kukuričný), poloxamér 188, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

filmový obal tablety: biela opadry pozostávajúca z polyvinylalkoholu, mastenca, polyetylénglykolu, makrogolu 3350, oxidu titaničitého (E 171), sójového lecitínu.


Ako vyzerá Valsargamma a obsah balenia

Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele okrúhle filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane a hladké na druhej strane. Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.

Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety sú dostupné v ALU/OPA-ALU-PVC blistrových baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.


Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele okrúhle filmom obalené tablety s dvoma skríženými deliacimi ryhami na jednej strane a hladké na druhej strane. Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké štyri časti.

Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety sú dostupné v ALU/OPA-ALU-PVC blistrových baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Wörwag Pharma GmbH & Co. KG,

Calwerstrasse 7, 710 34, Böblingen, Nemecko


Výrobcovia:

GE Pharmaceuticals Ltd.
Industrial Zone, Chekanitza-South area, 2140 Botevgrad, Bulharsko

Wörwag Pharma GmbH & Co. KG,

Calwerstrasse 7, 710 34, Böblingen, Nemecko


Artesan Pharma GmbH & Co. KG

Wendlandstraße 1, 29439 Lüchow, Nemecko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Slovenská republika (RMS) Valsargamma 80/160 mg filmom obalené tablety

Bulharsko (CMS) Valsargamma 160 mg филмирани таблетки

Nemecko (CMS) Valsargamma 80/160 mg Filmtabletten

Maďarsko (CMS) Valsagamma 80/160 mg filmtabletta

Rumunsko (CMS) Valsargamma 80/160 mg comprimate filmate


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2015.

7


Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety

Súhrn údajov o lieku



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety

Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu.

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu.


Pomocné látky:

37,72 mg monohydrátu laktózy/ Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety

75,44 mg monohydrátu laktózy/ Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety

0,18 mg sójového lecitínu/ Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety

0,36 mg sójového lecitínu/ Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele, okrúhle filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane a hladké na druhej strane.

Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.


Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety sú biele až šedobiele, okrúhle filmom obalené tablety s dvoma skríženými deliacimi ryhami na jednej strane a hladké na druhej strane.

Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké štyri štvrtiny.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Hypertenzia

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.


Nedávny infarkt myokardu

Liečba klinicky stabilných dospelých pacientov so symptomatickým zlyhávaním srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po nedávnom (pred 12 hodinami – 10 dňami) infarkte myokardu (pozri časti 4.4 a 5.1).


Srdcové zlyhávanie

Liečba dospelých pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhávaním, ak neznášajú inhibítory ACE, alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE u pacientov, ktorí neznášajú betablokátory, ak sa nemôžu použiť antagonisty mineralokortikoidových receptorov (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Hypertenzia

Odporúčaná začiatočná dávka Valsargammy je 80 mg raz denne. Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do 2 týždňov a maximálne účinky sa dosahujú do 4 týždňov. U niektorých pacientov, ktorých krvný tlak nie je primerane kontrolovaný, možno dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na 320 mg.

Valsargammu možno podávať aj s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Pridanie diuretika, napr. hydrochlorotiazidu, u týchto pacientov krvný tlak ešte viac zníži.


Nedávny infarkt myokardu

U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má valsartan titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg dvakrát denne. Na podanie začiatočnej dávky je určená 40 mg deliteľná tableta.

Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od začatia liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť zníženie dávky.

Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú, betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa neodporúča (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.


Srdcové zlyhávanie

Odporúčaná začiatočná dávka Valsargammy je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej dvoch týždňov, na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa zvážiť zníženie dávky súčasne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.

Valsartan sa môže podávať s inou liečbou srdcového zlyhávania. Trojkombinácia inhibítora ACE, valsartanu a betablokátora alebo diuretika šetriaceho draslík sa však neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1). Hodnotenie stavu pacientov so srdcovým zlyhávaním má vždy zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.


Ďalšie informácie týkajúce sa osobitných skupín pacientov


Starší pacienti

U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.


Porucha funkcie obličiek

Úprava dávky sa nevyžaduje u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min (pozri časti 4.4 a 5.2).


Porucha funkcie pečene

Valsargamma je kontraindikovaná u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


Pediatrická populácia


Hypertenzia u detí a dospievajúcich

Deti a dospievajúci vo veku od 6 do 18 rokov

Začiatočná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 35 kg a 80 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac. Dávka sa má upravovať podľa reakcie krvného tlaku. Maximálne dávky skúmané v klinických skúšaniach sa uvádzajú nižšie v tabuľke.

Vyššie ako uvedené dávky sa neskúmali, preto sa neodporúčajú.


Telesná hmotnosť

Maximálna dávka skúmaná v klinických skúšaniach

18 kg do < 35 kg

80 mg

35 kg do < 80 kg

160 mg

80 kg do ≤ 160 kg

320 mg


Deti mladšie ako 6 rokov

Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2. Bezpečnosť a účinnosť Valsargammy u detí vo veku od 1 do 6 rokov sa však nestanovila.


Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie obličiek

Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná. Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.4 a 5.2).


Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie pečene

Tak ako u dospelých, Valsargamma je kontraindikovaná u detí a dospievajúcich s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím Valsargammy u detí a dospievajúcich s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


Zlyhávanie srdca a nedávny infarkt myokardu u pediatrickej populácie

Valsargamma sa neodporúča na liečbu zlyhávania srdca alebo nedávneho infarktu myokardu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.


Spôsob podávania


Valsargamma sa môže užívať nezávisle od jedla a má sa užívať s vodou.


  1. Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • Ťažká porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

  • Súbežné používanie Valsargammy s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, vrodeného deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Obsahuje sójový lecitín. Treba to zobrať do úvahy u pacientov s intoleranciou lecitínu.


Hyperkaliémia

Súbežné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín atď.), sa neodporúča. Podľa potreby sa má monitorovať hladina draslíka.


Porucha funkcie obličiek

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s klírensom kreatinínu < 10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má valsartan používať u týchto pacientov opatrne. Úprava dávky nie je potrebná u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min (pozri časti 4.2 a 5.2).


Porucha funkcie pečene

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy sa má Valsargamma používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).


Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby Valsargammou v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa má upraviť pred začiatkom liečby Valsargammou, napr. znížením dávky diuretika.


Stenóza renálnej artérie

Bezpečnosť používania Valsargammy sa nestanovila u pacientov s obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke.

Krátkodobé podávanie Valsargammy dvanástim pacientom s renovaskulárnou hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, hladiny kreatinínu v sére alebo dusíka močoviny v krvi (blood urea nitrogen, BUN). Avšak iné lieky, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, môžu u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej artérie zvýšiť hladinu močoviny v krvi a kreatinínu v sére, preto sa u pacientov liečených valsartanom odporúča sledovanie funkcie obličiek.


Transplantácia obličky

V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím Valsargammy u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valsargammou, pretože ich systém renín-angiotenzín nie je aktivovaný.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (hypertrophic obstructive cardiomyopathy, HOCM).


Gravidita

Liečba antagonistami receptorov pre angiotenzín II (Angiotensin II Receptor Antagonists, AIIRA) sa nemá začať počas gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne podávať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Nedávny infarkt myokardu

Kombinácia kaptoprilu a valsartanu nepreukázala žiadny ďalší klinický prínos, naproti tomu sa zvýšilo riziko nežiaducich udalostí v porovnaní s monoterapiou uvedenými liečivami (pozri časti 4.2 a 5.1). Preto sa kombinácia valsartanu s inhibítorom ACE neodporúča.

Pri začatí liečby u pacientov po infarkte myokardu je potrebná opatrnosť. Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek (pozri časť 4.2).

Použitie Valsargammy u pacientov po infarkte myokardu má často za následok určitý pokles krvného tlaku. Prerušenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).


Srdcové zlyhávanie

Riziko nežiaducich reakcií, najmä hypotenzie, hyperkaliémie a zníženej funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa môže zvýšiť, keď sa Valsargamma používa v kombinácii s inhibítorom ACE. Trojkombinácia inhibítora ACE, betablokátora a Valsargammy neukázala u pacientov so srdcovým zlyhávaním žiadny klinický prínos (pozri časť 5.1). Táto kombinácia zjavne zvyšuje riziko nežiaducich udalostí a preto sa neodporúča. Trojkombinácia inhibítora ACE, antagonistu receptorov mineralokortikoidov a valsartanu sa tiež neodporúča. Tieto kombinácie sa majú použiť pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Pri začatí liečby pacientov so srdcovým zlyhávaním je potrebná opatrnosť. Hodnotenie stavu pacientov so srdcovým zlyhávaním má vždy zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Použitie Valsargammy u pacientov so srdcovým zlyhávaním má často za následok určitý pokles krvného tlaku, ale ukončenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu zvyčajne nie je potrebné, ak sa dodržiavajú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).

U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. u pacientov so závažným kongestívnym srdcovým zlyhávaním), sa liečba inhibítormi ACE spájala s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou. Keďže valsartan je blokátorom receptorov angiotenzínu II, nemožno vylúčiť, že použitie Valsargammy môže byť spojené s poruchou funkcie obličiek.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Angioedém v anamnéze

Angioedém, vrátane opuchu hrtana a hlasiviek, spôsobujúci obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltana a/alebo jazyka bol hlásený u pacientov liečených valsartanom; u niektorých z týchto pacientov sa už vyskytol angioedém pri užívaní iných liekov vrátane ACE inhibítorov. Liečba Valsargammou sa má ihneď ukončiť u pacientov, u ktorých sa objaví angioedém a Valsargamma sa nemá znovu podávať.


Pediatrická populácia


Porucha funkcie obličiek

Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovanýchdetí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná (pozri časti 4.2 a 5.2).Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú počas liečby valsartanom starostlivo sledovať. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti iných ochorení (horúčka, dehydratácia), ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu obličiek.


Porucha funkcie pečene

Tak ako u dospelých, Valsargamma je kontraindikovaná u detí a dospievajúcich s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím Valsargammy u detí a dospievajúcich s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


  1. Liekové a iné interakcie


Súbežné použitie sa neodporúča


Lítium

Počas súbežného používania s inhibítormi ACE sa zaznamenalo reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Z dôvodu nedostatku skúseností so súbežným použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa preukáže, že táto kombinácia je potrebná, odporúča sa starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.


Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka

Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.


Súbežné použitie vyžadujúce opatrnosť


Nesteroidné protizápalové lieky (non-steroidal anti-inflammatory drugs, NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej > 3 g/deň) a neselektívne NSAID

Ak sa antagonisty angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID, môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Okrem toho súbežné používanie antagonistov angiotenzínu II a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršovania funkcie obličiek a zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa odporúča sledovanie funkcie obličiek na začiatku liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta.


Iné

V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s niektorou z nasledujúcich látok: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.


Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Pediatrická populácia

Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným ochorením renálne abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súbežnom podávaní valsartanu a iných látok, ktoré inhibujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, čo môže zvyšovať hladinu draslíka v sére. Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


Použitie antagonistov receptora pre angiotenzín II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity neposkytli jednoznačné závery. Malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Zatiaľ čo nie sú k dispozícii kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri AIIRA, podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia liečbe AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva u ľudí fetotoxické účinky (zníženie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a toxické účinky u novorodencov (zlyhávanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia), pozri aj časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.

Ak by došlo k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri aj časti 4.3 a 4.4).


Laktácia

Keďže nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia, Valsargamma sa neodporúča a vhodnejšie sú iné druhy liečby s lepšie stanoveným bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Fertilita

Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššia ako maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2(výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že občas sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.


4.8 Nežiaduce účinky


V kontrolovaných klinických skúšaniach s pacientmi s hypertenziou bola celková incidencia nežiaducich reakcií (adverse drug reactions, ADR) porovnateľná s placebom a zhoduje sa s farmakologickými vlastnosťami valsartanu. Incidencia ADR zjavne nemala vzťah k dávke alebo dĺžke liečby a nesúvisela ani s pohlavím, vekom alebo rasou.


ADR hlásené z klinických skúšaní, po uvedení lieku na trh a laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.


Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ l/10), časté (≥ l/100 až < l/10), menej časté (≥ l/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.


Pri všetkých ADR hlásených po uvedení na trh a laboratórnych nálezov nie je možné použiť frekvenciu ADR, preto sú uvedené v tabuľke s frekvenciou „neznáme“.


  • Hypertenzia


Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme

Pokles hemoglobínu, pokles hematokritu, neutropénia, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Neznáme

Precitlivenosť vrátane sérovej choroby

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme

Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Vertigo

Poruchy ciev

Neznáme

Vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté

Kašeľ

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté

Bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Zvýšenie hodnôt funkcie pečene vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v sére

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme

Angioedém, exantém, pruritus

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme

Myalgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme

Zlyhávanie a poškodenie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté

Únava


Pediatrická populácia


Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických skúšaniach u 561 detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. S výnimkou ojedinelých porúch gastrointestinálneho traktu (napr. bolesť brucha, nauzea, vracanie) a závratov sa medzi bezpečnostným profilom u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov a bezpečnostným profilom u dospelých pacientov (uvedeným vyššie) nezistili žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich reakcií.


Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 16 rokov sa nezistil žiadny celkový klinicky významný nežiaduci vplyv liečby Valsargammou s dĺžkou do jedného roka.


V dvojito zaslepenom randomizovanom skúšaní s 90 deťmi vo veku od 1 do 6 rokov, po ktorej nasledovala jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali dve úmrtia a ojedinelé prípady výrazného zvýšenia hladín pečeňových aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s významnými komorbiditami. Príčinná súvislosť s Valsargammou sa nestanovila. V druhom skúšaní, v ktorom bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa pri liečbe valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie hladín pečeňových aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.


Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov so základným chronickým ochorením obličiek.


Bezpečnostný profil pozorovaný v kontrolovaných klinických skúšaniach u dospelých pacientov po infarkte myokardu a/alebo so zlyhávaním srdca sa líši od celkového bezpečnostného profilu pozorovaného u pacientov s hypertenziou. Môže to súvisieť so základnou chorobou pacienta. ADR, ktoré sa vyskytli u dospelých pacientov po infarkte myokardu a/alebo pacientov so zlyhávaním srdca sú uvedené nižšie:


  • Stav po infarkte myokardu a/alebo zlyhávanie srdca (sledovaný len u dospelých pacientov)


Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme

Trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Neznáme

Precitlivenosť vrátane sérovej choroby

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté

Hyperkaliémia

Neznáme

Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia

Poruchy nervového systému

Časté

Závrat, polohový závrat

Menej časté

Synkopa, bolesť hlavy

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Vertigo

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté

Zlyhávanie srdca

Poruchy ciev

Časté

Hypotenzia, ortostatická hypotenzia

Neznáme

Vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté

Kašeľ

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté

Nauzea, hnačka

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Zvýšenie hodnôt funkcie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté

Angioedém

Neznáme

Exantém, pruritus

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme

Myalgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté

Zlyhávanie a poškodenie obličiek

Menej časté

Akútne zlyhávanie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére

Neznáme

Zvýšenie dusíka močoviny v krvi

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté

Asténia, únava


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie

Symptómy

Predávkovanie Valsargammou môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže viesť k poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku.


Liečba

Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti symptómov, pričom prvoradý význam má stabilizovanie stavu cirkulácie.

Ak sa hypotenzia objaví, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a má sa mu doplniť objem krvi.

Valsartan sa pravdepodobne nedá odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA03


Valsartan je perorálne účinný, silne pôsobiaci a špecifický antagonista receptora pre angiotenzín II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora – AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny Ang II po blokáde receptora AT1valsartanom môžu stimulovať neblokovaný receptor AT2, čo – zdá sa – vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan nevykazuje žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1ako k receptoru AT2. Nie je známe, že by sa valsartan viazal alebo blokoval iné hormonálne receptory alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú významné v kardiovaskulárnej regulácii.


Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa Ang I na Ang II a rozkladá bradykinín. Keďže nie je prítomný žiadny účinok na ACE a žiadne potenciovanie bradykinínu ani substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II boli spojené s kašľom. V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola incidencia suchého kašľa významne (p 0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7,9 %). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa sa počas liečby inhibítorom ACE kašeľ vyskytol u 19,5 % zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0 % pacientov liečených tiazidovým diuretikom – v porovnaní so 68,5 % pacientov liečených inhibítorom ACE (p 0,05).


Dve rozsiahle randomizované kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (Ongoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov.

Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


Hypertenzia

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného tlaku bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.


U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne počas 4 – 6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac ako 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného podávania antihypertenzný účinok je v zásade prítomný do 2 týždňov a maximálny účinok sa dosahuje do 4 týždňov a pretrváva počas dlhodobej liečby. V kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosahuje významné ďalšie zníženie krvného tlaku.


Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s „rebound“ hypertenziou, ani ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.


U pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (urinary albumin excretion, UAE) valsartanom (80 – 160 mg/raz denne) oproti amlodipínu (5 – 10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min; amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (hladina kreatinínu v krvi < 120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p < 0,001) o 42 % (–24,2 µg/min; 95 % CI: –40,4 až –19,1) pre valsartan a asi o 3 % (–1,7 µg/min; 95 % CI: –5,6 až 14,9) pre amlodipín, napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách.


Štúdia o vplyve valsartanu na zníženie proteinúrie (The valsartan Reduction of Proteinuria, DROP) ďalej skúmala účinnosť valsartanu v znižovaní UAE u 391 pacientov s hypertenziou (TK = 150/88 mm Hg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 µg/min; 20 – 700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerná hladina kreatinínu v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36 % pre 160 mg valsartanu (95 % CI: 22 až 47 %) a o 44 % pre 320 mg valsartanu (95 % CI: 31 až 54 %). Záverom štúdie bolo, že 160 – 320 mg valsartanu u pacientov s hypertenziou a diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.


Nedávny infarkt myokardu

VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial (VALIANT) bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné, dvojito zaslepené klinické skúšanie so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi, prejavmi alebo rádiologickým potvrdením kongestívneho zlyhávania srdca a/alebo potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná frakcia ≤ 40 % pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo ≤ 35 % pri echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní od nástupu symptómov infarktu myokardu do skupín buď s valsartanom, kaptoprilom, alebo kombináciou oboch. Priemerná dĺžka liečby bola dva roky. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola mortalita zo všetkých príčin.


Valsartan bol pri znižovaní mortality zo všetkých príčin po infarkte myokardu rovnako účinný ako kaptopril. Mortalita zo všetkých príčin bola podobná v skupine s valsartanom (19,9 %), kaptoprilom (19,5 %) a kombináciou valsartan + kaptopril (19,3 %). Kombinácia valsartanu s kaptoprilom nezvýšila prínos liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia, rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan bol tiež účinný v predĺžení času do úmrtia z kardiovaskulárnych príčin a znížení kardiovaskulárnej mortality, hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, výskytu ďalšieho infarktu myokardu, zastavenia srdca s resuscitáciou a nefatálnej cievnej mozgovej príhody (sekundárny kombinovaný cieľový ukazovateľ).


Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov liečených po infarkte myokardu. Čo sa týka funkcie obličiek, zdvojnásobenie hladiny kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov liečených valsartanom, 4,8 % pacientov liečených kombináciou valsartan + kaptopril a 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom. Prerušenie liečby pre rôzne typy dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom, 1,3 % pacientov liečených kombináciou valsartan + kaptopril a 0,8 % pacientov liečených kaptoprilom. Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.


Keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartan + kaptopril, so samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom, v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite a morbidite nebol žiadny rozdiel. Bez ohľadu na liečbu bola mortalita nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa u tejto populácie zachoval známy prínos betablokátorov.


Zlyhávanie srdca

Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné klinické skúšanie porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5 010 pacientov so zlyhávaním srdca II. (62 %), III. (36 %) a IV. (2 %) triedy podľa NYHA s LVEF < 40 % a vnútorným diastolickým priemerom ľavej komory (left ventricular internal diastolic diameter, LVIDD) > 2,9 cm/m2, ktorí dostávali zvyčajnú liečbu. Základná liečba zahŕňala inhibítory ACE (93 %), diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36 %). Priemerná dĺžka sledovania bola takmer 2 roky. Priemerná denná dávka valsartanu v skúšaní Val-HeFT bola 254 mg. Skúšanie malo dva primárne cieľové ukazovatele: mortalitu zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a mortalitu kombinovanú s morbiditou súvisiacu so zlyhávaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti), definovanú ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizácia pre zlyhávanie srdca alebo intravenózne podanie liekov s inotropným alebo vazodilatačným účinkom počas štyroch alebo viac hodín bez hospitalizácie.


Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p = NS) v skupinách s valsartanom (19,7 %) a placebom (19,4 %). Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhávanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až 37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce väčší prínos placeba (mortalita kombinovaná s morbiditou bola 21,9 % v skupine s placebom oproti 25,4 % v skupine s valsartanom) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu.


Prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol najvyšší v podskupine pacientov, ktorí nedostávali inhibítor ACE (n = 366). V tejto podskupine sa mortalita zo všetkých príčin v prípade valsartanu v porovnaní s placebom významne znížila o 33 % (95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pre valsartan oproti 27,1 % pre placebo) a riziko mortality kombinovanej s morbiditou sa významne znížilo o 44 % (24,9 % pre valsartan oproti 42,5 % pre placebo).


U pacientov, ktorí dostávali inhibítor ACE bez betablokátora, bola mortalita zo všetkých príčin skupine valsartanom (21,8 %) a placebom (22,5 %) podobná (p = NS). Riziko mortality kombinovanej s morbiditou sa významne znížilo o 18,3 % (95 % CI: 8 % až 28 %) pre valsartan v porovnaní s placebom (31,0 % oproti 36,3 %).


V celkovej populácii klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy podľa NYHA a príznakov a prejavov zlyhávania srdca vrátane dyspnoe, únavy, edémov a šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná frakcia a významne sa znížil LVIDD v koncovom bode oproti východiskovej hodnote.


Pediatrická populácia


Hypertenzia


Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických skúšaniach u 561 detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov a u 165 detí a dospievajúcich vo veku od 1 do 6 rokov. Najčastejšími základnými ochoreniami potenciálne prispievajúcimi k vzniku hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií boli ochorenia obličiek a močových ciest a obezita.


Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac

V klinickom skúšaní, ktorého sa zúčastnilo 261 detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov. Pacienti s telesnou hmotnosťou < 35 kg dostávali tablety s 10, 40 alebo 80 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou ≥ 35 kg dostávali tablety s 20, 80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci 2. týždňa valsartan znížil systolický aj diastolický krvný tlak úmerne dávke. Vo všeobecnosti tieto tri hladiny dávok valsartanu (nízka, stredná a vysoká) významne znížili systolický krvný tlak v uvedenom poradí o 8, 10 a 12 mm Hg oproti východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na pokračujúce podávanie rovnakej dávky valsartanu alebo prešli na placebo. U pacientov, ktorí naďalej dostávali stredné a vysoké dávky valsartanu, bol systolický tlak krvi na konci dávkového intervalu o –4 a –7 mm Hg nižší než u pacientov, ktorí dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol systolický tlak krvi na konci dávkového intervalu podobný ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok valsartanu závislý od dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými podskupinami.


V ďalšom klinickom skúšaní, do ktorého bolo zaradených 300 detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti randomizovaní na podávanie tabliet valsartanu alebo enalaprilu počas 12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou ≥ 18 kg a < 35 kg dostávali 80 mg valsartanu alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥ 35 kg a < 80 kg dostávali 160 mg valsartanu alebo 20 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥ 80 kg dostávali 320 mg valsartanu alebo 40 mg enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov užívajúcich valsartan (15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota ppre noninferioritu < 0,0001). Zhodné výsledky sa pozorovali pri diastolickom tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri valsartane a 8,5 mm Hg pri enalaprile.


Klinické skúsenosti u detí mladších ako 6 rokov

Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, ktorých sa v uvedenom poradí zúčastnilo 90 a 75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti mladšie ako 1 rok. V prvej štúdii sa účinnosť valsartanu potvrdila porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa nemohla preukázať. V druhej štúdii boli vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom KT (krvného tlaku), ale tendencia závislosti odpovede od dávky nedosiahla štatistickú významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom nebol významný. Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej skupiny (pozri časť 4.8).


Európska lieková agentúra upustila od záväzku predložiť výsledky štúdií s valsartanom vo všetkých podsúboroch populácie detí a dospievajúcich so zlyhávaním srdca a so zlyhávaním srdca po nedávnom infarkte myokardu. Informácie o použití u detí a dospievajúcich, pozri časť 4.2


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:

Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie valsartanu v plazme dosahujú za 2 – 4 hodiny v prípade tabliet a 1 – 2 v prípade roztoku. Priemerná absolútna biologická dostupnosť z tabliet je 23 %, z roztoku 39 % . Jedlo znižuje expozíciu (stanovenú pomocou AUC) valsartanu asi o 40 % a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50 %, hoci asi 8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme v skupinách, ktoré ho užili s jedlom a nalačno, podobné. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a preto sa valsartan môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Distribúcia:

Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94 – 97 %), predovšetkým na sérový albumín.


Biotransformácia:

Valsartan nepodlieha vo veľkej miere biotransformácii, keďže asi len 20 % dávky sa vylúči vo forme metabolitov. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.


Vylučovanie:

Valsartan vykazuje multiexponenciálnu kinetiku eliminácie (t½α< 1 h a t½ßokolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým biliárnou exkréciou stolicou (asi 83 % dávky) a renálne močom (asi 13 % dávky), prevažne ako nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a renálny klírens je 0,62 l/h (asi 30 % celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.


U pacientov so zlyhávaním srdca:

Priemerný čas do maximálnej koncentrácie a polčas eliminácie valsartanu u pacientov so zlyhávaním srdca sú podobné ako hodnoty pozorované u zdravých dobrovoľníkov. Hodnoty AUC a Cmaxvalsartanu sú v rozmedzí klinických dávok takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke (40 až 160 mg dvakrát denne). Priemerný faktor akumulácie je asi 1,7. Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom podaní je približne 4,5 l/h. Vek nemá vplyv na zdanlivý klírens u pacientov so zlyhávaním srdca.


Osobitné skupiny pacientov


Starší pacienti

U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny klinický význam tohto zistenia.


Porucha funkcie obličiek

Ako sa dá predpokladať o látke, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 % celkového plazmatického klírensu, nepozorovala sa žiadna korelácia medzi funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto sa úprava dávky u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu > 10 ml/min) nevyžaduje. V súčasnosti nie sú dostupné údaje o bezpečnom použití u pacientov klírensom kreatinínu < 10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa valsartan má u týchto pacientov používať opatrne (pozri časti 4.2 a 4.4). Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a nie je pravdepodobné, že by sa odstránil dialýzou.


Porucha funkcie pečene

Asi 70 % absorbovanej dávky sa eliminuje žlčou, prevažne v nezmenenej forme. Valsartan nepodlieha významnej biotransformácii. Dvojitá expozícia (AUC) bola v porovnaní so zdravými osobami pozorovaná u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou pečene. Avšak nepozoroval sa žiaden vzájomný vzťah medzi plazmatickou koncentráciou valsartanu a stupňom hepatálnej dysfunkcie. Valsargamma sa neskúmala u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).


Pediatrická populácia

V štúdii s 26 deťmi a dospievajúcimi s hypertenziou (vo veku 1 až 16 rokov), ktorým sa podala jednorazová dávka suspenzie valsartanu (priemer: 0,9 až 2 mg/kg, s maximálnou dávkou 80 mg), bol klírens (litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až 16 rokov a bol podobný ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú formu.


Porucha funkcie obličiek

Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu < 30 ml/min a u dialyzovanýchdetí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu > 30 ml/min nie je potrebná.Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a 4.4).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologickýchštúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.


Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí v mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).


V predklinických štúdiách bezpečnosti vyvolali vysoké dávky valsartanu (200 až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov erytrocytov (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a dokázané zmeny renálnej hemodynamiky (mierne zvýšenie močoviny v plazme a hyperpláziu obličkových tubulov a bazofíliu u samcov). Tieto dávky u potkanov (200 až 600 mg/kg/deň) sú približne 6 až 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).


Pri podobných dávkach u kosmáčov (opíc) boli zmeny podobné, hoci závažnejšie, najmä v obličkách, kde sa vyvinuli do nefropatie zahrňujúcej zvýšenie hladiny močoviny a kreatinínu.


U oboch druhov sa pozorovala aj hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Za príčinu všetkých zmien sa považoval farmakologický účinok valsartanu, ktorý zvlášť u kosmáčov vyvoláva dlhodobú hypotenziu. Vzhľadom na terapeutické dávky valsartanu u ľudí sa nezdá, že by hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách bola významná.


Pediatrická populácia

Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom (od 7. dňa po narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach až do 1 mg/kg/deň (asi 10 − 35 % maximálnej odporúčanej dávky pre deti a dospievajúcich – 4 mg/kg/deň – na základe systémovej expozície) vyvolalo pretrvávajúce, ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky predstavujú očakávaný vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín a blokátorov 1. podtypu receptorov pre angiotenzín II; tieto účinky sa pozorujú pri liečbe potkanov počas prvých 13 dní života. Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí, ktoré sa občas môže u ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. V štúdii s juvenilnými potkanmi sa valsartan podával až do 70. dňa a účinky na dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení) nemožno vylúčiť. Dozrievanie funkcie obličiek u ľudí je proces pokračujúci v prvom roku života. Preto sa nedá vylúčiť klinická významnosť u detí vo veku < 1 rok, zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú na bezpečnostné riziko u detí starších ako 1 rok.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Sodná soľ kroskarmelózy

Škrob (kukuričný), predželatinovaný

Poloxamér 188

Koloidný oxid kremičitý

Magnéziumstearát


Filmový obal:

Polyvinylalkohol

Mastenec

Makrogol 3350

Oxid titaničitý (E 171)

Sójový lecitín


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


30 mesiacov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


ALU/OPA-ALU-PVC blistrové balenia.


Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety sú dostupné v baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.


Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety sú dostupné v baleniach po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 98 alebo 100 tabliet.


Filmom obalené tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Wörwag Pharma GmbH & Co. KG

Calwer Str. 7

71034 Böblingen

Nemecko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety: 58/0751/10-S

Valsargamma 160 mg filmom obalené tablety: 58/0752/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 29.10.2010


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Apríl 2015

17

Valsargamma 80 mg filmom obalené tablety