+ ipil.sk

Valsartan Actavis 80 mg



Príbalový leták


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2014/03017, 2014/03018, 2014/03019

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2012/02827, 2012/02828, 2012/02829

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2011/02655, 2014/00582

Príloha č. 3 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/03948


Písomná informácia pre používateľa


Valsartan Actavis 40 mg

Valsartan Actavis 80 mg

Valsartan Actavis 160 mg

filmom obalené tablety


valsartan


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Valsartan Actavis a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsartan Actavis

3. Ako užívať Valsartan Actavis

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Valsartan Actavis

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Valsartan Actavis a na čo sa používa


Valsartan Actavis patrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora angiotenzínu II, ktoré pomáhajú regulovať vysoký krvný tlak.Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev, a tým vyvoláva zvýšenie krvného tlaku.Valsartan Actavis bráni účinku angiotenzínu II.Následkom je uvoľnenie ciev a zníženie krvného tlaku.


Valsartan Actavis sa môže použiť na tri rôzne ochorenia:

  • na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých pacientov a u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku týchto ochorení.

  • na liečbu dospelých pacientov po nedávnom srdcovom infarkte (infarkt myokardu). „Nedávny“ tu znamená pred 12 hodinami až 10 dňami.

  • na liečbu symptomatického zlyhania srdca u dospelých pacientov. Valsartan Actavis sa používa vtedy, keď nemožno použiť skupinu liekov nazvaných inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (inhibítory ACE) (skupina liekov na liečbu zlyhania srdca), alebo sa môže použiť ako prídavná liečba k inhibítorom ACE, keď nie je možné použiť betablokátory (iná skupina liekov na liečbu zlyhania srdca).

Zlyhanie srdca sa prejavuje dýchavičnosťou a opuchom chodidiel a dolných častí nôh následkom hromadenia tekutiny. Zlyhanie srdca znamená, že srdcový sval nie je schopný prečerpávať toľko krvi, koľko je potrebné na zásobovanie celého tela.


2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako užijete Valsartan Actavis


Neužívajte Valsartan Actavis

- ak ste alergickýna valsartan, sóju, arašidy alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

- ak máte závažné ochorenie pečene

- ak ste tehotnáviac ako 3 mesiace (je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Valsartanu Actavis v rannom štádiu tehotenstva - pozri časť tehotenstvo).


Ak sa Vás niečo z uvedeného týka, neužívajte Valsartan Actavis.


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valsartanu Actavis:

  • ak máte ochorenie pečene,

  • ak máte závažné ochorenie obličiek, alebo ak chodíte na dialýzu,

  • ak máte zúženú obličkovú tepnu,

  • ak vám nedávno transplantovali obličku (dostali ste novú obličku),

  • ak sa liečite po srdcovom infarkte alebo pre zlyhanie srdca, lekár vám môže vyšetriť funkciu obličiek,

  • ak máte závažné ochorenie srdca, iné ako zlyhanie srdca alebo srdcový infarkt,

  • ak ste niekedy mali pri užívaní iných liekov (vrátane liekov označovaných ako ACE inhibítory) opuch jazyka a tváre spôsobený alergickou reakciou označovanou ako angioedém, oznámte to svojmu lekárovi. Ak sa tieto príznaky vyskytnú pri užívaní Valsartanu Actavis, ihneď prestaňte užívať Valsartan Actavis a už ho nikdy viac neužívajte. Pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“.

  • ak užívate lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Patria sem doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín. Možno bude potrebné pravidelne kontrolovať množstvo draslíka vo vašej krvi.

  • ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valsartan Actavis v kombinácii s inými liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón (lieky na zníženie krvného tlaku), lekár vám možno bude pravidelne kontrolovať funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.

  • ak máte hyperaldosteronizmus. Je to ochorenie, pri ktorom žľazy nadobličiek vytvárajú príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak máte toto ochorenie, použitie Valsartanu Actavis sa neodporúča.

  • ak ste stratili veľa tekutín (dehydratácia) hnačkou, vracaním alebo vysokými dávkami liekov na odvodnenie (diuretiká).

  • musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť). Valsartan Actavis sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať ani po 3 mesiacoch tehotenstva, pretože jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).


Iné lieky a Valsartan Actavis

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Užívanie Valsartanu Actavis s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť liečebný účinok. Možno bude potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov. Platí to rovnako pre lieky s výdajom na lekársky predpis ako aj voľnopredajné lieky, najmä pre:


  • iné lieky, ktoré znižujú krvný tlak, najmä lieky na odvodnenie (diuretiká).

  • lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Patria sem doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín.

  • niektoré druhy liekov proti bolesti, označované akonesteroidné protizápalové lieky (NSAID)

  • lítium, liek používaný na liečbu niektorých duševných chorôb

  • aliskirén, liek užívaný na liečbu esenciálnej hypertenzie. Neužívajte Valsartan Actavis v kombinácii s aliskirénom aj máte cukrovku alebo zhoršenú funkciu obličiek.


Navyše:

  • ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia s ACE inhibítormi (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu)

  • ak sa liečite pre srdcové zlyhanie, neodporúča sa trojkombinácia s ACE inhibítormi a betablokátormi (lieky na liečbu srdcového zlyhania).


Valsartan Actavis a jedlo a nápoje

Valsartan Actavis môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom predtým ako začnete užívať tento liek.


  • Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť). Lekár vám zvyčajne poradí, aby ste prestali užívať Valsartan Actavis ešte pred otehotnením alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám užívať iný liek namiesto Valsartanu Actavis. Valsartan Actavis sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažne poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.

  • Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť. Valsartan Actavis sa neodporúča dojčiacim matkám a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný typ liečby, najmä ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Skôr, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje alebo vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na vás Valsartan Actavis.Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valsartan Actavis môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.


Valsartan Actavis obsahuje laktózu

Liek obsahuje mliečny cukorlaktózu. Ak viete o vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so svojim lekárom ešte pred začatím liečby.


Valsartan Actavis obsahuje lecitín (sóju)

Ak ste precitlivený na arašidy alebo sóju, neužívajte tento liek.


3. Ako užívať Valsartan Actavis


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky a aby sa znížilo riziko vedľajších účinkov. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak, si často nevšimnú žiadne príznaky tohto ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité, aby ste chodili na preventívne lekárske prehliadky, aj keď sa cítite dobre.


Deti a dospievajúci (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým tlakom krvi

U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, zvyčajná dávka valsartanu je 40 mg raz denne. U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, zvyčajná začiatočná dávka valsartanu je 80 mg raz denne. V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže zvýšiť na 160 mg a najviac na 320 mg).


Dospelí pacienti po nedávnom srdcovom infarkte

Liečba sa začína spravidla už 12 hodín po srdcovom infarkte, zvyčajne nízkou dávkou 20 mg dvakrát denne.Dávku 20 mg získate rozdelením 40 mg tablety.Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať, najviac na 160 mg dvakrát denne.Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.

Valsartan Actavis možno podávať spolu s inou liečbou srdcového infarktu a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre Vás vhodná.


Dospelí pacienti so zlyhaním srdca

Liečba sa spravidla začína dávkou 40 mg dvakrát denne.Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne.Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.

Valsartan Actavis možno podávať spolu s inou liečbou srdcového zlyhania a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre vás vhodná.


Valstartan Actavis 80 mg a 160 mg

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom

Zvyčajná dávka je 80 mg denne. V niektorých prípadoch vám lekár môže predpísať vyššie dávky (napr. 160 mg alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valsartan Actavis s ďalším liekom (napr. diuretikom).


Valsartan Actavis môžete užívať s jedlom alebo bez jedla a zapiť pohárom vody.

Užívajte Valsartan Actavis každý deň približne v rovnakom čase.


Ak užijete viac Valsartanu Actavis ,ako máte

Ak sa u vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď kontaktujte svojho lekára.Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet Valsartanu Actavis, navštívte svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.


Ak zabudnete užiť Valsartan Actavis

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.


Ak prestanete užívať Valsartan Actavis

Ukončenie liečby Valsartanom Actavis môže zhoršiť vaše ochorenie. Neprerušujte užívanie lieku, kým vám to nenariadi váš lekár.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú lekársku starostlivosť

Môžu sa u vás objaviť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia), napríklad:

  • opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla

  • ťažkosti s dýchaním alebo pri prehĺtaní

  • žihľavka, svrbenie

Ak sa u vás objaví niektorý z týchto príznakov, kontaktujte ihneď svojho lekára.

Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú:


Časté (môžu postihovať až 1 z 10 ľudí)

  • závraty

  • nízky tlak bez príznakov alebo s príznakmi ako sú závraty a mdloby pri postavení sa

  • pokles funkcie obličiek (známky poškodenia obličiek)


Menej časté (môžu postihovať až 1 zo 100 ľudí)

  • angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú liečbu“)

  • náhla strata vedomia (synkopa)

  • pocit, že sa krúti okolie (vertigo)

  • závažný pokles funkcie obličiek (známky akútneho zlyhania obličiek)

  • svalové kŕče, abnormálny rytmus srdca (príznaky zvýšenej hladiny draslíka v krvi)

  • dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním poležiačky, opuchy chodidiel alebo nôh (príznaky zlyhania srdca)

  • bolesť hlavy

  • kašeľ

  • bolesť brucha

  • nutkanie na vracanie

  • hnačka

  • únava

  • slabosť


Neznáme (z dostupných údajov)

  • alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť príznaky ako horúčka, opuch kĺbov a bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej choroby)

  • purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev, označovaného aj vaskulitída)

  • neobvyklé krvácanie alebo podliatiny (príznaky nízkeho počtu krvných doštičiek)

  • bolesť svalov (myalgia)

  • horúčka, bolesť v krku alebo vredy v ústach spôsobené infekciami (príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, označovaného aj neutropénia)

  • zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu červených krviniek v krvi (čo môže v závažných prípadoch viesť k anémii)

  • zvýšenie hladiny draslíka v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať svalové kŕče a poruchu srdcového rytmu)

  • zvýšenie hodnôt funkčných testov pečene (čo môže naznačovať poškodenie pečene) vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať zožltnutie kože a očí)

  • zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi a zvýšenie hladiny sérového kreatinínu (čo môže naznačovať poruchu funkcie obličiek)

  • nízka hladina sodíka v krvi (čo môže vyvolať únavu, zmätenosť, svalové šklbnutia a/alebo v závažných prípadoch záchvaty kŕčov)

  • vyrážka, svrbenie


Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže meniť v závislosti od vášho stavu. Napríklad, vedľajšie účinky ako sú závraty a pokles funkcie obličiek sa pozorovali menej často u pacientov liečených na vysoký krvný tlak ako u pacientov liečených pre srdcové zlyhanie alebo po nedávnom srdcovom infarkte.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Valsartan Actavis


Blistre: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Polyetylénový obal na tablety: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale na tablety a škatuľke po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Valsartan Actavis obsahuje


- Liečivo je valsartan.

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg, 80 mg alebo 160 mg valsartanu.

- Ďalšie zložky sú: jadro tablety: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ

kroskarmelózy, povidón K29-K32, mastenec, magnéziumstearát, koloidný oxid kremičitý bezvodý; obal tablety: polyvinylalkohol, makrogol 3350, mastenec, lecitín (sója) (E322), oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172) a [len Valsartan Actavis 80 mg a 160 mg] červený oxid železitý (E172).


Ako vyzerá Valsartan Actavis a obsah balenia


Valsartan Actavis 40 mg: žlté oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 9 x 4,5 mm, s deliacou ryhou na jednej strane a označením „V“ na druhej strane.


Valsartan Actavis 80 mg: ružové okrúhle obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s premerom 8 mm, s deliacou ryhou na jednej strane a označením „V“ na druhej strane.


Valsartan Actavis 160 mg: žlté oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 15 x 6,5 mm, s deliacou ryhou na jednej strane a označením „V“ na druhej strane.


Veľkosti balenia

Blistre: 7, 14, 28, 56, 98 a 280 tabliet.

Polyetylénový obal na tablety: 7, 14, 28, 56, 98 a 280 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Actavis Group PTC ehf., Reykjavikurvegur 76-78, 220 Hafnarfjordur, Island


Výrobca

Actavis Ltd., BLB 016 Bulebel Industrial Estate, Zejtun ZTN 3000, Malta


Genericon Pharma GmbH., Hafnerstrasse 211, A-8054 Graz, Rakúsko


Balkanpharma – Dupnitsa AD, 3 Samokovsko Schosse Str., Dupnitsa 2600, Bulharsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Island: Valpress

Česká republika: Valsartan +pharma 160 mg

Estónsko: Valsartan Actavis 40 mg, Valsartan Actavis 80 mg, Valsartan Actavis 160 mg

Maďarsko: Valsotens 40 mg, Valsotens 80 mg, Valsotens 160 mg

Litva: Valsartan Actavis 40 mg plėvele dengtos tabletės, Valsartan Actavis 80 mg plėvele dengtos tabletės, Valsartan Actavis 160 mg plėvele dengtos tabletės

Lotyšsko: Valsartan Actavis

Malta: Valsotens

Poľsko: Valsotens

Slovinsko: Valsotens 40 mg filmsko obložene tablete, Valsotens 80 mg filmsko obložene

tablete, Valsotens 160 mg filmsko obložene tablete


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 09/2014.

7


Valsartan Actavis 80 mg

Súhrn údajov o lieku


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2014/03017, 2014/03018, 2014/03019

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2012/02827, 2012/02828, 2012/02829

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2011/02655, 2014/00582

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/03948


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Valsartan Actavis 40 mg

Valsartan Actavis 80 mg

Valsartan Actavis 160 mg


filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna filmom obalená tableta obsahuje 40 mg valsartanu.

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu.

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu.


Pomocné látky:

Každá filmom obalená tableta Valsartanu Actavis 40 mg obsahuje 21,11 mg

monohydrátu laktózy a 0,126 mg lecitínu (obsahuje sójový olej).

Každá filmom obalená tableta Valsartanu Actavis 80 mg obsahuje 42,22 mg

monohydrátu laktózy a 0,252 mg lecitínu (obsahuje sójový olej).

Každá filmom obalená tableta Valsartanu Actavis 160 mg obsahuje 84,44 mg

monohydrátu laktózy a 0,504 mg lecitínu (obsahuje sójový olej).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


filmom obalená tableta


Valsartan Actavis 40 mg: žlté oválne bikonvexné filmom obalené tablety, 9 x 4,5 mm, s deliacou ryhou na jednej strane a označením „V“ na druhej strane.

Valsartan Actavis 80 mg: ružové oválne bikonvexné filmom obalené tablety s premerom 8 mm, s deliacou ryhou na oboch stranách a označením „V“ na druhej strane.

Valsartan Actavis 160 mg: žlté oválne bikonvexné filmom obalené tablety, 15 x 6,5 mm, s deliacou ryhou na jednej strane a označením „V“ na druhej strane.


Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Valsartan Actavis 40 mg


Hypertenzia

Liečba hypertenzie u detí a dospelých vo veku od 6 do 18 rokov.


Nedávny infarkt myokardu

Liečba klinicky stabilných dospelých pacientov so symptomatickým zlyhaním srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po nedávnom infarkte myokardu (pred 12 hodinami až 10 dňami), (pozri časti 4.4 a 5.1).


Srdcové zlyhávanie

Liečba dospelých pacientov so symptomatickým zlyhávaním srdca, ak neznášajú inhibítory ACE, alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE u pacientov, ktorí neznášajú betablokátory, ak sa nemôžu použiť antagonisty mineralokortikoidových receptorov (pozri časti 4.4 a 5.1).


Valsartan Actavis 80 mg a Valsartan Actavis 160 mg


Hypertenzia

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých pacientov a hypertenzie u detí a dospievajúcich, vo veku od 6 do 18 rokov.


Nedávny infarkt myokardu

Liečba klinicky stabilných pacientov so symptomatickým zlyhaním srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po nedávnom infarkte myokardu (pred 12 hodinami až 10 dňami), (pozri časti 4.4 a 5.1).


Srdcové zlyhávanie

Liečba dospelých pacientov so symptomatickým zlyhávaním srdca, ak neznášajú inhibítory ACE, alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE u pacientov, ktorí neznášajú betablokátory, ak sa nemôžu použiť antagonisty mineralokortikoidových receptorov (pozri časti 4.4 a 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Valsartan Actavis 40 mg


Nedávny infarkt myokardu

U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má valsartan titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg dvakrát denne. Na podanie začiatočnej dávky je určená 40 mg deliteľná tableta. Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od začiatku liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť zníženie dávkovania.

Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú, betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).

Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.


Srdcové zlyhávanie

Odporúčaná začiatočná dávka Valsartanu Actavis je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej dvoch týždňov na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa zvážiť zníženie dávky súčasne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.

Valsartan sa môže podávať s inou liečbou srdcového zlyhávania. Trojkombinácia inhibítora ACE, valsartanu a betablokátora alebo diuretika šetriaceho draslík sa však neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1). Hodnotenie stavu pacientov so srdcovým zlyhávaním má vždy zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.


Valsartan Actavis 80 mg a Valsartan Actavis 160 mg


Hypertenzia

Odporúčaná začiatočná dávka Valsartanu Actavis je 80 mg raz denne. Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do dvoch týždňov a maximálny účinok sa dosahuje do 4 týždňov. U niektorých pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený, možno dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na 320 mg.

Valsartan Actavis sa môže podávať aj s inými antihypertenzívami. Pridanie diuretika, napr. hydrochlorotiazidu, u týchto pacientov krvný tlak este zníži.


Nedávny infarkt myokardu

U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má valsartan titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg dvakrát denne. Na podanie začiatočnej dávky je určená 40 mg deliteľná tableta. Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od začiatku liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť zníženie dávkovania.

Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú, betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).

Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.


Zlyhávanie srdca

Odporúčaná začiatočná dávka Valsartanu Actavis je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej dvoch týždňov na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa zvážiť zníženie dávky súčasne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.

Valsartan sa môže podávať s inou liečbou srdcového zlyhávania. Trojkombinácia inhibítora ACE, valsartanu a betablokátora alebo diuretika šetriaceho draslík sa však neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1). Hodnotenie stavu pacientov so srdcovým zlyhávaním má vždy zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.


Ďalšie informácie o osobitných populáciách


Starší pacienti

U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.


Porucha funkcie obličiek

Úprava dávky sa nevyžaduje u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min (pozri časti 4.4 a 5.2). Súčasné užívanie valsartanu s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).


Diabetes mellitus

Súčasné užívanie valsartanu s aliskirenom je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus (pozri časť 4.3).


Porucha funkcie pečene

Valsartan Actavis je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


Pediatrická populácia


Pediatrická hypertenzia

Deti a dospievajúci vo veku 6 až 18 rokov

Začiatočná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou pod 35 kg a 80 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac. Dávka sa má upravovať podľa reakcie krvného tlaku. Maximálne dávky skúmané v klinických štúdiách sú uvedené v tabuľke nižšie. Vyššie dávky ako je uvedené neboli skúmané a preto sa neodporúčajú.


Telesná hmotnosť

Maximálna dávka skúmaná v klinických štúdiách

18 kg do <35 kg

80 mg

35 kg do <80 kg

160 mg

80 kg do ≤160 kg

320 mg


Deti vo veku menej ako 6 rokov

Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1.a 5.2. Avšak bezpečnosť a účinnosť valsartanu u detí vo veku 1 až 6 rokov nebola stanovená.


Použitie u pediatrických pacientov vo veku 6 až 18 rokov s poruchou funkcie obličiek

Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u dialyzovaných pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky u pediatrických pacientov s klíresom kreatinínu >30ml/min nie je potrebná. Starostlivo sa má sledovať funkcia obličiek a hladina draslíka v krvi (pozri časti 4.4 a 5.2).


Použitie u pediatrických pacientov vo veku 6 až 18 rokov s poruchou funkcie pečene

Tak ako u dospelých, Valsartan Actavis je kontraindikovaný u pediatrických pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnej cirhózy a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím valsartanu u pediatrických pacientov miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


Zlyhávanie srdca a nedávny infarkt myokardu u pediatrickej populácie

Z dôvodu chýbajúcich údajov o bezpečnosti a účinnosti sa valsartan neodporúča na liečbu zlyhávania srdca alebo nedávneho infarktu myokardu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.


Spôsob podávania

Valsartan Actavis sa môže užívať bez ohľadu na jedlo a má sa užívať s vodou.


4.3 Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na liečivo, sójový olej, arašidový olej alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok pozri časť 6.1).

  • Ťažká porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a chlestáza.

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

  • Súčasné používanie antagonistov angiotenzínového receptora (ARB) vrátane valsartanu, alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) s aliskirénom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.4 a 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Hyperkaliémia

Súčasné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín atď.) sa neodporúča.Podľa potreby sa má monitorovať hladina draslíka.


Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby valsartanom v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia.Deplécia sodíka a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby Valsartanom Actavis, napr. znížením dávky diuretika.


Stenóza renálnej artérie

Bezpečnosť používania valsartanu u pacientov s obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke nebola stanovená.

Krátkodobé podávanie valsartanu dvanástim pacientom s renovaskulárnou hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, kreatinínu v sére alebo močoviny v krvi (BUN).Avšak iné lieky, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, môžu zvýšiť močovinu v krvi a sérový kreatinín u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej artérie, preto sa odporúča sledovanie funkcie obličiek pri liečbe pacientov valsartanom.


Transplantácia obličky

V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím valsartanu u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení valsartanom, pretože ich systém renín-angiotenzín nie je aktivovaný.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, špeciálna opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).


Porucha funkcie obličiek

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s klírensom kreatinínu < 10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má valsartan používať s opatrnosťou u týchto pacientov. Nie je potrebná úprava dávkovania u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min ( pozri časti 4.2 a 5.2). Súčasné používanie antagonistov angiotenzínového receptora (ARB) vrátane valsartanu, alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín ( ACE) s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3 a 4.5).


Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy sa má valsartan používať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).


Gravidita

Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas gravidity.Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, liečba pacientokplánujúcich graviditu sa má zmeniť na alternatívnuantihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity.Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Anamnéza angioedému

U pacientov liečených valsartanom bol hlásený angioedém, vrátane opuchu hrtanu a hlasiviek, ktorý spôsobil obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltana a/ alebo jazyka. U niektorých z týchto pacientov sa v minulosti vyskytol angioedém v súvislosti s užívaním iných liečiv, vrátane inhibítorov ACE. Ak sa u pacienta vyskytne angioedém, liečba Valsartanom Actavis sa má ihneď ukončiť a nemá byť opakovane začatá.


Duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

U náchylných jedincov bola hlásená hypotenzia, synkopa, mŕtvica, hyperkaliémia a zmeny vo funkcii obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) a to najmä pri kombinácii liekov ovplyvňujúcich tento systém. Opatrnosť sa odporúča pri súčasnom používaní antagonistov angiotenzínového receptora II (ARB) vrátane valsartanu, s inými blokátormi systému renín-angiotenzín (RAS) ako sú inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo aliskirén (pozri časti 4.3 a 4.5).Súčasné používanie antagonistov angiotenzínového receptora II (ARB) vrátane valsartanu, alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) s aliskirénom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR <60ml/min/1,73 m2) je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.5).


Nedávny infarkt myokardu

Kombinácia kaptoprilu a valsartanu nepreukázala žiadny ďalší klinický prínos, naproti tomu sa zvýšilo riziko nežiaducich udalostí v porovnaní s liečbou každým z týchto liekov (pozri časti 4.2 a 5.1).Preto sa kombinácia valsartanu s inhibítorom ACE neodporúča.

Opatrnosť je potrebná na začiatku liečby u pacientov po infarkte myokardu.Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek (pozri časť 4.2).

Použitie valsartanu u pacientov po infarkte myokardu má často za následok určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).


Zlyhanie srdca

U pacientov so zlyhaním srdca liečba trojkombináciou inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu nepreukázala žiadny klinický prínos (pozri časť 5.1).Táto kombinácia zjavne zvyšuje riziko nežiaducich udalostí, a preto sa neodporúča.

Opatrnosť je potrebná na začiatku liečby u pacientov so zlyhaním srdca.Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek (pozri časť 4.2).

Použitie valsartanu u pacientov so zlyhaním srdca má často za následok určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).

U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín (napr. u pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca), liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín bola spojená s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou.Keďže valsartan je antagonista angiotenzínu II, nie je možné vylúčiť, že použitie valsartanu môže byť spojené s poruchou funkcie obličiek.


Pediatrická populácia


Porucha funkcie obličiek

Použitie u pacientov s klírensom keratínu <30 ml/min a u dialyzovaných pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa používanie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná u pacientov s klírensom keratínu >30 ml/min (pozri časti 4.2 a 5.2). Počas liečby valsartanom sa má starostlivo sledovať funkcia obličiek a draslík v sére. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti iných ochorení (horúčka, dehydratácia), ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu obličiek. Súčasné používanie antagonistov angiotenzínového receptora (ARB) vrátane valsartanu, alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3 a 4.5).


Porucha funkcie pečene

Tak ako u dospelých, Valsartan Actavis je kontraindikovaný u pediatrických pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím valsartanu u pediatrických pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.


Galaktózová intolerancia, laponský deficit laktázy, glukózo-galaktózová malapsorpcia

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovejintolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovejmalabsorpcie nemajú užívať tento liek.


Lecitín

Pacienti s precitlivenosťou na arašidy alebo sóju nemajú užívať tento liek.


4.5 Liekové a iné interakcie


Duálna blokáda systému renín-angiotenzín (RAS) s ARB, ACEI alebo aliskirénom

Súčasné používanie antagonistov angiotenzínového receptora (ARB) vrátane valsartanu, alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín ( ACE) s aliskirénom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR <60ml/min/1,73 m2) je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).


Súčasné použitie sa neodporúča


Lítium

Počas súčasného podávania s inhibítormi ACE sa zaznamenalo reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia.Kvôli nedostatku skúseností so súčasným použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia neodporúča.Ak sa preukáže, že táto kombinácia je potrebná, odporúča sa starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.


Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka

Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.


Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť


Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívne NSAID

Pri súčasnom podaní antagonistov angiotenzínu II s NSAID môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku.Okrem toho súčasné používanie antagonistov angiotenzínu II a NSAID môže mať za následok väčšie riziko zhoršovania funkcie obličiek a zvýšenie draslíka v sére.Preto sa odporúča sledovanie funkcie obličiek na začiatku liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta.


Transportéry

In vitro údaje naznačujú, že valsartan je substrátom vychytávacích pečeňových transportérov OATP1B1/OATP1B3 a pečeňového efluxného transportéra MRP2. Klinický význam tohto nálezu je nejasný. Súčasné podávanie inhibítorov vychytávacích transportérov (napr. rifampicín, cyklosporín) alebo inhibítorov efluxných transportérov (napr. ritonavir) môže zvýšiť systémovú expozíciu na valsartan. Pri začatí alebo ukončovaní súčasného podávania uvedených liečiv je potrebná primeraná opatrnosť.


Iné

V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s niektorou z nasledujúcich látok:cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.


Pediatrická populácia

Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným ochorením renálne abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súčasnom podávaní valsartanu a iných látok, ktoré inhibujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, čo môže zvyšovať draslík v sére. Starostlivo sa má sledovať funkcia obličiek a hodnota draslíka v sére.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).Použitie AIIRA je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity neposkytli jednoznačné závery, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť.Zatiaľ čo nie sú kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptorov angiotenzínu II, podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať.Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, má sa u pacientokplánujúcich graviditu zmeniť na alternatívnuantihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity.Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia AIIRA pri liečbe počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva u ľudí fetotoxické účinky (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a toxické účinky u novorodencov (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia), pozri aj časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.

Ak by došlo k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri aj časti 4.3 a 4.4).


Laktácia

Keďže nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia, Valsartan Actavis sa neodporúča a vhodnejšie sú počas dojčenia alternatívne druhy liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Fertilita

Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2(výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá.Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že občas sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.


  1. Nežiaduce účinky


V kontrolovaných klinických skúšaniach u dospelých pacientov s hypertenziou bola celková incidencia nežiaducich reakcií (ADR) porovnateľná s placebom a zhoduje sa s farmakologickými vlastnosťami valsartanu.Incidencia nežiaducich reakcií zjavne nemala vzťah k dávke alebo k trvaniu liečby a nesúvisela ani s pohlavím, s vekom alebo rasou.


Nežiaduce reakcie (ADR) hlásené z klinických štúdií, skúseností po uvedení na trh a laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.


Nežiaduce udalosti sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pomocou nasledovnej konvencie:veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení.V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.


Pri všetkých nežiaducich reakciách hlásených (ADR) zo skúsenosti po uvedení na trh a laboratórnych nálezov nie je možné použiť frekvenciu ADR, preto sú uvedené v tabuľke s frekvenciou „neznáme“.


  • Hypertenzia


Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme

Pokles hemoglobínu, pokles hematokritu, neutropénia, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Neznáme

Precitlivenosť vrátane sérovej choroby

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme

Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Vertigo

Poruchy ciev

Neznáme

Vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté

Kašeľ

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté

Bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Zvýšenie hodnôt funkcie pečene vrátane zvýšenia hodnoty bilirubínu v sére

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme

Angioedém, vyrážka, pruritus

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme

Myalgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme

Zlyhanie a porucha funkcie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté

Únava


Pediatrická populácia


Hypertenzia


Antihypertenzný účinok valsartanu sa vyhodnotil v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdiách s 561 pediatrickými pacientmi vo veku od 6 do 18 rokov. S výnimkou ojedinelých porúch gastrointestinálneho traktu (napr. bolesť brucha, nauzea, vracanie) a závratov sa nezistili žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich reakcií v bezpečnostnom profile u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov a bezpečnostnom profile predtým hlásenom u dospelých pacientov.


Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja pediatrických pacientov vo veku od 6 do 16 rokov sa nezistil žiadny celkový klinicky významný nežiaduci vplyv liečby valsartanom trvajúcej do jedného roka.


V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s 90 deťmi vo veku od 1 do 6 rokov, po ktorej nasledovala jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali dve úmrtia a ojedinelé prípady výrazného zvýšenia pečeňových aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s významnými komorbiditami. Príčinná súvislosť s valsartanom sa nestanovila. V druhej štúdii, v ktorej bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa pri liečbe valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie pečeňových aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.


Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov so základným chronickým ochorením obličiek.


Bezpečnostný profil pozorovaný v kontrolovaných klinických štúdiách u dospelých pacientov po nedávnom infarkte myokardu a/alebo so srdcovým zlyhaním sa líši od celkového bezpečnostného profilu pozorovaného u pacientov s hypertenziou. Môže to súvisieť so základnou chorobou pacienta. ADR, ktoré sa vyskytli u dospelých pacientov po nedávnom infarkte myokardu a/alebo pacientov so srdcovým zlyhaním sú uvedené nižšie:


  • Stav po nedávnom infarkte myokardu a/alebo srdcové zlyhanie


Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme

Trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Neznáme

Precitlivenosť vrátane sérovej choroby

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté

Hyperkaliémia

Neznáme

Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia

Poruchy nervového systému

Časté

Závraty, polohové závraty

Menej časté

Synkopa, bolesť hlavy

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Vertigo

Srdcové poruchy

Menej časté

Srdcové zlyhanie

Poruchy ciev

Časté

Hypotenzia, ortostatická hypotenzia

Neznáme

Vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté

Kašeľ

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté

Nauzea, hnačka

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Zvýšenie hodnôt funkcie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté

Angioedém

Neznáme

Vyrážka, pruritus

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme

Myalgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté

Zlyhanie a porucha funkcie obličiek

Menej časté

Akútne zlyhanie obličiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v sére

Neznáme

Zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté

Asténia, únava


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Symptómy

Predávkovanie Valsartanom Actavis môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže viesť k poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku.


Liečba

Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti symptómov, pričom v prvom rade je potrebné zabezpečiť stabilizáciu obehového systému.

Ak dôjde k hypotenzii, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a doplniť mu objem krvi.

Je nepravdepodobné, že sa valsartan odstráni hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA03.


Valsartan je perorálne účinný, silne pôsobiaci a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny Ang II po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu stimulovať neblokovaný receptor AT2, čo zjavne vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1ako k receptoru AT2. O valsartane nie je známe, že by sa viazal alebo blokoval iné receptory hormónov alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú významné v kardiovaskulárnej regulácii.

Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa angiotenzín I na angiotenzín II a rozkladá bradykinín. Keďže neexistuje žiadny účinok na ACE a žiadne potenciovanie bradykinínu ani substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II súviseli s kašľom. V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola incidencia suchého kašľa významne (P< 0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili

inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7, 9 %). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby inhibítorom ACE malo kašeľ 19,5 % zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0 % liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5 % pacientov liečených inhibítorom ACE (P< 0,05).


Valsartan Actavis 40 mg


Nedávny infarkt myokardu

VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial (VALIANT) bola randomizovaná,

kontrolovaná, medzinárodná, dvojito zaslepená klinická štúdia so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi, prejavmi alebo rádiologickým potvrdením kongestívneho zlyhania srdca a/alebo potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná frakcia 40 % pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo 35 % pri echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní od nástupu symptómov infarktu myokardu do skupín liečených valsartanom, kaptoprilom alebo kombináciou oboch. Priemerná dĺžka liečby bola dva roky. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola mortalita zo všetkých príčin.

Valsartan bol rovnako účinný ako kaptopril pri znižovaní mortality zo všetkých príčin po infarkte myokardu. Mortalita zo všetkých príčin bola podobná v skupine valsartanu (19,9 %), kaptoprilu (19,5 %) a valsartanu + kaptoprilu (19,3 %). Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prínos liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia, rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan tiež účinne oddialil a znížil kardiovaskulárnu mortalitu, hospitalizáciu pre srdcové zlyhanie, recidívu infarktu myokardu, zastavenie srdca s resuscitáciou a nefatálnu cievnu príhodu (sekundárny zložený cieľový ukazovateľ).

Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov liečených po infarkte myokardu. Pokiaľ sa týka funkcie obličiek, zdvojnásobenie hodnoty kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov liečených valsartanom, u 4,8% pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a u 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom.Prerušenie liečby pre rôzne typy dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom, u 1,3% pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a u 0,8 % pacientov liečených kaptoprilom.Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.

Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite alebo morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu + kaptoprilu, samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom.Bez ohľadu na liečbu, mortalita bola nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa v tejto populácii zachoval známy prínos betablokátorov.


Zlyhanie srdca

Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, multinárodné klinické skúšanie porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5010 pacientov so zlyhaním srdca triedy II (62 %), III (36 %) a IV (2 %) podľa NYHA, s LVEF <40 % a vnútorným diastolickým priemerom ľavej komory (LVIDD) >2,9 cm/m2, ktorí dostávali zvyčajnú liečbu. Základná liečba zahŕňala ACE

inhibítory (93 %), diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36 %). Následné priemerné sledovanie trvalo takmer dva roky. Priemerná denná dávka valsartanu v štúdii Val-HeFT predstavovala 254 mg. Skúšanie malo dva primárne cieľové ukazovatele: mortalitu zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a morbiditu súvisiacu so zlyhaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti), definovanú ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizáciu pre zlyhanie srdca alebo intravenózne podanie liekov s inotropným alebo vazodilatačným účinkom počas štyroch alebo viac hodín bez hospitalizácie.

Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p=NS) v skupinách valsartanu (19,7 %) a placeba (19,4 %).

Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až 37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce prínos placeba (zložená mortalita a morbidita bola 21,9 % pri placebe oproti 25,4 % v skupine valsartanu) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu: ACE inhibítor, betablokátor a valsartan.

Najväčší prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol v podskupine pacientov, ktorí nedostávali ACE inhibítor (n=366). V tejto podskupine sa mortalita zo všetkých príčin valsartanom výrazne znížila v porovnaní s placebom o 33 % (95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pri valsartane oproti 27,1 % pri placebe) a zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 44 % (24,9 % pri valsartane oproti 42,5 % pri placebe). U pacientov, ktorí dostávali ACE inhibítor bez betablokátora, bola mortalita zo všetkých príčin podobná (p=NS) v skupine valsartanu (21,8 %) a placeba (22,5 %).

Zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 18,3 % (95 % CI:8% až 28 %) pri valsartane v porovnávaní s placebom (31,0 % oproti 36,3 %).

V rámci celkovej populácie klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy NYHA, ako aj príznakov a prejavov srdcového zlyhania, vrátane dyspnoe, únavy, edémov a šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná frakcia a významne sa znížil vnútorný diastolický priemer ľavej komory (LVIDD) v koncovom bode oproti východiskovej hodnote.


Valsartan Actavis 80 mg a Valsartan Actavis 160 mg


Hypertenzia

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného tlaku bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.

U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne počas 4 - 6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac ako 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného podávania antihypertenzný účinok je v zásade prítomný do 2 týždňov a maximálny účinok sa dosahuje do 4 týždňov a pretrváva počas dlhodobej liečby. V kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosahuje významné ďalšie zníženie krvného tlaku.

Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s nárazovou hypertenziou, ani ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.

U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (urinary albumin excretion, UAE) valsartanom (80–160 mg/raz denne) oproti amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min; amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p<0,001) o 42 % (–24,2 µg/min; 95 % CI: –40,4 až –19,1) pri valsartane a asi o 3 % (–1,7 µg/min; 95 % CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne, napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách.

Štúdia zníženia proteinúrie valsartanu (Diovan Reduction of Proteinuria (DROP)) ďalej skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s hypertenziou (BP = 150/88 mm Hg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 µg/min; 20–700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný kreatinín v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36 % pri 160 mg valsartanu (95 % CI: 22 až 47 %), a o 44 % pri 320 mg valsartanu (95 % CI: 31 až 54 %). Záverom štúdie bolo, že 160–320 mg valsartanu u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.


Nedávny infarkt myokardu

VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial (VALIANT) bola randomizovaná,

kontrolovaná, medzinárodná, dvojito zaslepená klinická štúdia so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi, prejavmi alebo rádiologickým potvrdením kongestívneho zlyhania srdca a/alebo potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná frakcia 40 % pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo 35 % pri echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní od nástupu symptómov infarktu myokardu do skupín liečených valsartanom, kaptoprilom alebo kombináciou oboch. Priemerná dĺžka liečby bola dva roky. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola mortalita zo všetkých príčin.

Valsartan bol rovnako účinný ako kaptopril pri znižovaní mortality zo všetkých príčin po infarkte myokardu. Mortalita zo všetkých príčin bola podobná v skupine valsartanu (19,9 %), kaptoprilu (19,5 %) a valsartanu + kaptoprilu (19,3 %). Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prínos liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia, rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan tiež účinne oddialil a znížil kardiovaskulárnu mortalitu, hospitalizáciu pre srdcové zlyhanie, recidívu infarktu myokardu, zastavenie srdca s resuscitáciou a nefatálnu cievnu príhodu (sekundárny zložený cieľový ukazovateľ).

Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov liečených po infarkte myokardu. Pokiaľ sa týka funkcie obličiek, zdvojnásobenie hodnoty kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov liečených valsartanom, u 4,8% pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a u 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom.Prerušenie liečby pre rôzne typy dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom, u 1,3 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a u 0,8 % pacientov liečených kaptoprilom.Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.

Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite alebo morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu + kaptoprilu, samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom.Bez ohľadu na liečbu, mortalita bola nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa v tejto populácii zachoval známy prínos betablokátorov.


Zlyhanie srdca

Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, multinárodné klinické skúšanie porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5010 pacientov so zlyhaním srdca triedy II (62 %), III (36 %) a IV (2 %) podľa NYHA, s LVEF <40 % a vnútorným diastolickým priemerom ľavej komory (LVIDD) >2,9 cm/m2, ktorí dostávali zvyčajnú liečbu. Základná liečba zahŕňala ACE

inhibítory (93 %), diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36 %). Následné priemerné sledovanie trvalo takmer dva roky. Priemerná denná dávka valsartanu v štúdii Val-HeFT predstavovala 254 mg. Skúšanie malo dva primárne cieľové ukazovatele: mortalitu zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a morbiditu súvisiacu so zlyhaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti), definovanú ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizáciu pre zlyhanie srdca alebo intravenózne podanie liekov s inotropným alebo vazodilatačným účinkom počas štyroch alebo viac hodín bez hospitalizácie.

Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p=NS) v skupinách valsartanu (19,7 %) a placeba (19,4 %).

Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až 37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce prínos placeba (zložená mortalita a morbidita bola 21,9 % pri placebe oproti 25,4 % v skupine valsartanu) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu: ACE inhibítor, betablokátor a valsartan.

Najväčší prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol v podskupine pacientov, ktorí nedostávali ACE inhibítor (n=366). V tejto podskupine sa mortalita zo všetkých príčin valsartanom výrazne znížila v porovnaní s placebom o 33 % (95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pri valsartane oproti 27,1 % pri placebe) a zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 44% (24,9 % pri valsartane oproti 42,5 % pri placebe). U pacientov, ktorí dostávali ACE inhibítor bez betablokátora, bola mortalita zo všetkých príčin podobná (p=NS) v skupine valsartanu (21,8 %) a placeba (22,5 %).

Zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 18,3 % (95 % CI:8 % až 28 %) pri valsartane v porovnávaní s placebom (31,0 % oproti 36,3 %).

V rámci celkovej populácie klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy NYHA, ako aj príznakov a prejavov srdcového zlyhania, vrátane dyspnoe, únavy, edémov a šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná frakcia a významne sa znížil vnútorný diastolický priemer ľavej komory (LVIDD) v koncovom bode oproti východiskovej hodnote.


Pediatrická populácia


Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdiách u 561 pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov a u 165 pediatrických pacientov vo veku od 1 do 6 rokov. Najčastejšími základnými ochoreniami potenciálne prispievajúcimi k vzniku hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií boli ochorenia obličiek a močových ciest a obezita.


Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac

V klinickej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 261 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, pacienti s telesnou hmotnosťou <35 kg dostávali tablety s 10, 40 alebo 80 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou ≥35 kg dostávali tablety s 20, 80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci 2. týždňa valsartan znížil systolický aj diastolický krvný tlak úmerne dávke.

Vo všeobecnosti tri hladiny dávok valsartanu (nízka, stredná a vysoká) významne znížili systolický krvný tlak o 8, 10 a 12 mm Hg oproti východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na pokračujúce podávanie rovnakej dávky valsartanu, alebo prešli na placebo. U pacientov, ktorí naďalej dostávali stredné a vysoké dávky valsartanu, bol minimálny systolický tlak krvi o -4 a -7 mm Hg nižší než u pacientov, ktorí dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol minimálny systolický tlak krvi podobný ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok valsartanu závislý od dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými podskupinami.


V ďalšej klinickej štúdii, do ktorej bolo zaradených 300 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti randomizovaní na podávanie tabliet valsartanu alebo enalaprilu počas 12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou ≥18 kg a <35 kg dostávali 80 mg valsartanu alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥35 kg a <80 kg dostávali 160 mg valsartanu alebo 20 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥80 kg dostávali 320 mg valsartanu alebo 40 mg enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov užívajúcich valsartan (15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota p pre noninferioritu <0,0001). Zhodné výsledky sa pozorovali pri diastolickom tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri valsartane a 8,5 mm Hg pri enalaprile.


Klinické skúsenosti u detí vo veku menej ako 6 rokov

Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, na ktorých sa zúčastnilo 90 a 75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti mladšie ako 1 rok. V prvej štúdii sa účinnosť valsartanu potvrdila porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa nepreukázala. V druhej štúdii boli vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom TK, ale tendencia závislosti odpovede od dávky nedosiahla štatistickú významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom nebol významný. Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej skupiny (pozri časť 4.8).


Európska lieková agentúra upustila od záväzku predložiť výsledky štúdií s valsartanom vo všetkých podsúboroch pediatrickej populácie so zlyhávaním srdca a so zlyhávaním srdca po nedávnom infarkte myokardu.

Informácie o použití u detí pozri v časti 4.2.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia:

Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie valsartanu v plazme dosahujú za 2–4 hodiny.Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23 %.Jedlo znižuje expozíciu valsartanu (meranú ako AUC) asi o 40 % a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50 %, hoci asi 8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho užili s jedlom a nalačno.Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a valsartan sa preto môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Distribúcia:

Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje.Vysoký podiel valsartanu sa viaže na sérové bielkoviny (94–97 %), predovšetkým na sérový albumín.


Biotransformácia:

Valsartan nepodlieha vo veľkej miere biotransformácii, keďže asi len 20 % dávky sa vyskytuje vo forme metabolitov.Hydroxymetabolit sa identifikoval v plazme v nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.


Eliminácia:

Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t½α<1 h a t½ßokolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým biliárnou exkréciou stolicou (asi 83 % dávky) a renálne močom (asi 13 % dávky), prevažne ako nezmenený liek.Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a obličkový klírens je 0,62 l/h (asi 30 % celkového klírensu).Polčas valsartanu je 6 hodín.


Valsartan Actavis 40 mg, Valsartan Actavis 80 mg, Valsartan Actavis 160 mg


Pacienti so zlyhaním srdca:

Priemerný čas do maximálnej koncentrácie a polčas eliminácie valsartanu u pacientov so zlyhaním srdca sú podobné ako hodnoty pozorované u zdravých dobrovoľníkov.Hodnoty AUC a Cmaxvalsartanu sú v rozmedzí klinických dávok takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke (40 až 160 mg dvakrát denne).Priemerný faktor akumulácie je asi 1,7.Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom podaní je približne 4,5 l/h. Vek nemá vplyv na zdanlivý klírens u pacientov so zlyhaním srdca.


Osobitné populácie pacientov

Starší pacienti

U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny klinický význam tohto zistenia.


Porucha funkcie obličiek

Ako sa dá predpokladať u látky, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 % celkového plazmatického klírensu, nepozorovala sa žiadna korelácia medzi funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu.Preto sa úprava dávky u pacientov s poruchou funkcie obličiek nevyžaduje (klírens kreatinínu >10 ml/min).V súčasnosti nie sú dostupné údaje o bezpečnom používaní u pacientov klírensom kreatinínu <10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa valsartan má u týchto pacientov používať opatrne (pozri časti 4.2 a 4.4).Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a je nepravdepodobné, že sa odstráni dialýzou.


Porucha funkcie pečene

Asi 70 % absorbovanej dávky sa eliminuje žlčou, prevažne v nezmenenej forme.Valsartan neprechádza významnou biotransformáciou.Dvojitá expozícia (AUC) bola pozorovaná u pacientov s miernym až stredným stupňom poškodenia pečene v porovnaní so zdravými jedincami. Avšak, nepozoroval sa žiaden vzájomný vzťah medzi plazmatickou koncentráciou valsartanu a stupňom hepatálnej dysfunkcie. Valsartan Actavis sa neskúmal u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).


Pediatrická populácia

V štúdii s 26 pediatrickými pacientmi s hypertenziou ( vo veku 1 až 6 rokov), ktorým sa podala jednorazová dávka suspenzie valsartanu (priemer: 0,9 až 2 mg/kg, maximálnou dávkou 80 mg), bol klírens (litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až 16 rokov a bol podobný ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú formu.


Porucha funkcie obličiek

Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u dialyzovaných pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom keratinínu >30 ml/min. Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a 4.4.)


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie ušnice a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).

V predklinických štúdiách bezpečnosti vyvolali vysoké dávky valsartanu (200 až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov erytrocytov (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a dokázané zmeny renálnej hemodynamiky (mierne zvýšenie močoviny v plazme a hyperpláziu obličkových tubulov a bazofíliu u samcov). Tieto dávky u potkanov (200 až 600 mg/kg/deň) sú približne 6 až 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).

Pri podobných dávkach u opíc kosmáčov boli zmeny podobné, hoci závažnejšie, najmä v obličkách, kde sa vyvinuli do nefropatie zahŕňajúcej zvýšenie močoviny a kreatinínu.

U oboch druhov sa pozorovala aj hypertrofia obličkových juxtaglomerulárnych buniek.Za príčinu všetkých zmien sa považoval farmakologický účinok valsartanu, ktorý najmä u kozmáčov vyvoláva dlhodobú hypotenziu.Vzhľadom na terapeutické dávky valsartanu u ľudí sa nezdá, že by hypertrofia obličkových juxtaglomerulárnych buniek bola významná.


Pediatrická populácia


Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom ( od 7. dňa po narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach a 1 mg/kg/deň ( asi 10-35 % maximálnej odporúčanej pediatrickej dávke 4 mg/kg/deň n základe systémovej expozície) vyvolalo pretrvávajúce, ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky predstavujú očakávaný vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín a blokátorov receptorov angiotenzínu II podtypu; tieto účinky sa pozorujú u potkanov pri podávaní počas prvých 13 dní života.

Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí, ktoré sa príležitostne môže u ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. Juvenilným potkanom v štúdii sa valsartan podával až do 70. dňa a účinky na dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení) nemožno vylúčiť. Dozrievanie funkcie obličiek je proces prebiehajúci u ľudí v prvom roku života. Preto sa nedá vylúčiť klinická významnosť u detí vo veku <1 rok, zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú na bezpečnostné riziko u detí starších ako 1 rok.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tabliet

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Povidón K29-K32

Mastenec

Magnéziumstearát

Koloidný oxid kremičitý bezvodý


Obal tabliet

Polyvinylalkohol

Makrogol 3350

Mastenec

Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)

Oxid titaničitý (E171)

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)[len pre 80 mg a 160 mg]


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Blistre: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Polyetylénový obal na tablety: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


PVC/PE/PVDC-Al blistre

Veľkosť balenia: 7, 14, 28, 56, 98 a 280 filmom obalených tabliet.

Polyetylénový obal na tablety

Veľkosť balenia: 7, 14, 28, 56, 98 a 280 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjordur

Island


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Valsartan Actavis 40 mg: 58/0346/08-S

Valsartan Actavis 80 mg: 58/0347/08-S

Valsartan Actavis 160 mg: 58/0348/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 11.7.2008

Dátum posledného predĺženia registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


September 2014

18


Valsartan Actavis 80 mg