+ ipil.sk

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg



Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2014/03020, 2014/03021, 2014/03022

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2014/00304, 2012/06774, 2012/06775

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/02599

Príloha č. 3 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/04216



Písomná informácia pre používateľa

Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg

filmom obalené tablety


valsartan/hydrochlorotiazid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Valsartan HCT Actavis a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsartan HCT Actavis

3. Ako užívať Valsartan HCT Actavis

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Valsartan HCT Actavis

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Valsartan HCT Actavis a na čo sa používa


Valsartan HCT Actavis filmom obalené tablety obsahujú dve liečivá, ktoré sa nazývajú valsartan a hydrochlorotiazid. Obe tieto látky pomáhajú upravovať vysoký krvný tlak (hypertenziu).

  • Valsartan patrí do skupiny liekov známych ako „antagonisty receptora angiotenzínu II“, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev, a tým vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Valsartan bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je uvoľnenie ciev a zníženie krvného tlaku.

  • Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká (tiež známych ako „tablety na odvodnenie“). Hydrochlorotiazid zvyšuje tvorbu moču, čím sa tiež znižuje krvný tlak.


Valsartan HCT Actavis sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku, ak sa nedosiahla dostatočná úprava len jednou z týchto látok.


Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť krvné cievy

mozgu, srdca a obličiek a môže zapríčiniť mozgovú porážku, zlyhanie srdca alebo zlyhanie obličiek.

Vysoký krvný tlak zväčšuje nebezpečenstvo srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne

hodnoty zmenšuje riziko vzniku týchto ochorení.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsartan HCT Actavis


Neužívajte Valsartan HCT Actavis

  • ak ste alergický na valsartan, hydrochlorotiazid, deriváty sulfónamidov (látky chemicky príbuzné hydrochlorotiazidu), sójový olej, arašidový olej alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6.).

  • ak ste tehotná viac ako 3 mesiace (je lepšie vyhnúť sa užívaniu Valsartanu HCT Actavis aj na začiatku tehotenstva- pozri časť o tehotenstve).

  • ak máte závažné ochorenie pečene poškodenie malých žlčových kanálikov v pečeni (žlčová cirhóza), čo vedie k hromadeniu žlči v pečeni (cholestáza).

  • ak máte závažné ochorenie obličiek.

  • ak nemôžete tvoriť moč (anúria).

  • ak vás liečia pomocou umelej obličky.

  • ak máte hladinu draslíka alebo sodíka v krvi nižšiu, než je obvyklé, alebo ak máte hladinu vápnika v krvi napriek liečbe vyššiu, než je obvyklé.

  • ak máte dnu.

  • ak máte diabetes mellitus (cukrovku) alebo poruchu funkcie obličiek a ste liečený aliskirénom (patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú inhibítory renínu, ktoré pomáhajú znížiť vysoký tlak krvi).


Ak sa vás niečo z uvedeného týka, neužívajte tento liek a porozprávajte sa so svojim lekárom.


  • Upozornenia a opatrenia

  • Predtým, ako začnete užívať Valsartan HCT Actavis, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.


Povedzte svojmu lekárovi:

  • ak užívate draslík šetriace lieky, doplnky draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík alebo iné lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi, napr. heparín. Možno bude potrebné, aby vám lekár pravidelne kontroloval množstvo draslíka v krvi.

  • ak máte nízke hladiny draslíka v krvi.

  • ak máte hnačku alebo prudko vraciate.

  • ak užívate vysoké dávky tabliet na odvodnenie (diuretiká).

  • ak máte závažné ochorenie srdca.

  • ak trpíte na zlyhávanie srdca alebo ste prekonali srdcový infarkt. Dôsledne dodržujte pokyny svojho lekára týkajúce sa dávkovania. Lekár vám možno tiež vyšetrí funkciu obličiek.

  • ak máte zúženú obličkovú tepnu.

  • ak ste nedávno dostali novú obličku.

  • ak trpíte na hyperaldosteronizmus. Je to ochorenie, pri ktorom nadobličkové žľazy tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu.. Ak máte toto ochorenie, použitie Valsartanu HCT Actavis sa neodporúča.

  • ak máte ochorenie pečene alebo obličiek.

  • ak sa u vás vyskytol opuch jazyka a tváre spôsobený alergickou reakciou nazývanou angioedém počas užívania iných liekov (vrátane ACE inhibítorov). Ak u vás vzniknú tieto príznaky počas užívania Valsartan HCT Actavis, prestaňte užívať Valsartan HCT Actavis a okamžite sa spojte so svojím lekárom. Valsartan HCT Actavis už nikdy znovu neužite. Pozri tiež časť 4.

  • ak máte horúčku, vyrážky alebo bolesť kĺbov, čo môžu byť prejavy systémového lupus erythematosus (SLE, takzvaná autoimunitná choroba).

  • ak máte cukrovku, vysokú hladinu cholesterolu alebo tukov v krvi.

  • ak ste mali alergické reakcie pri použití iných liekov na zníženie krvného tlaku, ktoré patria do tejto skupiny (antagonisty receptorov angiotenzínu II) alebo ak máte alergiu alebo astmu.

  • ak pocítite bolesť v očiach alebo zhoršenie zraku. Môžu to byť príznaky zvýšenia tlaku vo vašom oku a môžu sa prejaviť do niekoľkých hodín až týždňov po užití Valsartan HCT Actavis. Zvýšenie tlaku v očiach môže viesť k trvalej strate zraku, pokiaľ nebude liečené. Ak ste v minulosti mali alergiu na penicilín alebo sulfónamid, riziko vzniku zvýšeného tlaku v očiach môže byť u vás vyššie.

  • ak sa zvýši citlivosť vašej kože na slnko.

  • ak užívate niektoré iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku:

    • ACE inhibítory ako napríklad enalapril, lisinopril a pod.

    • aliskirén (lieky na zníženie krvného tlaku)

Ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka, informujte svojho lekára.


Deti a dospievajúci

Použitie Valsartanu HCT Actavis u detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov) sa neodporúča.


Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť).Valsartan HCT Actavis sa neodporúčaužívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať ani ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa (pozri časť o tehotenstve).


Iné lieky a Valsartan HCT Actavis

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve dudete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Užívanie Valsartanu HCT Actavis s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť liečebný účinok. Možno bude potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie

niektorého z liekov. Vzťahuje sa to najmä na nasledujúce lieky:


  • lítium, liek používaný na liečbu niektorých duševných ochorení.

  • lieky alebo látky, ktoré môžu zvyšovať množstvo draslíka v krvi. Tieto zahŕňajú doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík, draslík šetriace lieky, heparín.

  • lieky, ktoré môžu znižovať množstvo draslíka v krvi, napr. napríklad diuretiká (tablety na odvodnenie), kortikosteroidy, preháňadlá (laxatíva), karbenoxolón, amfotericín alebo penicilín G.

  • niektoré antibiotiká (skupina rifamycínu), liek používaný na zabránenie odvrhnutia transplantátu (cyklosporín) alebo lieky proti retrovírusom používané na liečbu infekcie HIV/AIDS (ritonavir). Tieto lieky môžu zvýšiť účinok Valsartanu HCT Actavis.

  • lieky, ktoré môžu vyvolať „torsades de pointes“ (nepravidelný tlkot srdca), napríklad antiarytmiká (lieky na liečbu srdcových ochorení) a niektoré antipsychotiká.

  • lieky, ktoré môžu znižovať množstvo sodíka v krvi, napríklad antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká.

  • lieky na liečbu dny, napríklad alopurinol, probenecid, sulfinpyrazón.

  • liečebné doplnky vitamínu D a vápnika.

  • lieky na liečbu cukrovky (lieky užívané vnútorne ako napríklad metformín alebo inzulíny)

  • iné lieky na znižovanie krvného tlaku vrátane metyldopy, ACE inhibítorov ( ako napr. enalapril, lisinopril atď.) aleob aliskirén.

  • lieky na zvyšovanie krvného tlaku, napr. noradrenalín a adrenalín.

  • digoxín alebo iné digitálisové glykozidy (lieky na liečbu srdcových ochorení).

  • lieky na zvyšovanie hladiny cukru v krvi, napr. diazoxid alebo betablokátory.

  • cytotoxické lieky na liečbu nádorových ochorení, napr. metotrexát alebo cyklofosfamid.

  • lieky proti bolesti a lieky na artritídu, napríklad nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy 2 (Cox-2 inhibítory) a kyselina acetylsalicylová v dávke > 3 g

  • lieky na uvolňovanie svalov, napr. tubokurarín

  • anticholinergiká (lieky na liečbu rôznych ochorení, napríklad žalúdočné kŕče, sťahy močového mechúra, astma, pohybové poruchy, svalové kŕče, Parkinsonova choroba a podporná liečba pri narkóze) ako atropín a biperidén.

  • amantadín (liek používaný na liečbu Parkinsonovej choroby a na liečbu a prevenciu určitých ochorení spôsobených vírusmi).

  • cholestyramín a kolestipol (lieky používané najmä na liečbu vysokých hladín tukov v krvi).

  • cyklosporín, liek používaný pri transplantácii orgánov na zabránenie odvrhnutia orgánu.

  • alkohol, tabletky na spanie a anestetiká (lieky s uspávacím a umŕtvujúcim účinkom, používané napríklad počas operácií).

  • jódové kontrastné látky (lieky používané na zobrazovacie vyšetrenia).

  • karbamazepín, liek používaný na liečbu záchvatov kŕčov.


Valsartan HCT Actavis a jedlom a nápoje

Valsartan HCT Actavis môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

Vyvarujte sa pitia alkoholických nápojov, kým sa neporozprávate so svojim lekárom. Alkohol môže spôsobiť väčší pokles krvného tlaku a/alebo zvýšiť riziko závratov alebo pocitu mdlôb.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom predtým ako začnete užívať tento liek.


  • Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť).

Lekárvám zvyčajne poradí, aby ste prestali užívať Valsartan HCT Actavis ešte pred otehotnením alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám užívať iný liek namiesto Valsartanu HCT Actavis.Valsartan HCT Actavis sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiacitehotenstva.

  • Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť.

Valsartan HCT Actavissa neodporúča dojčiacim matkám a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný typ liečby, najmä ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Skôr, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje alebo vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na vás Valsartan HCT Actavis. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valsartan HCT Actavismôže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.


Valsartan HCT Actavis obsahuje laktózu

Liek obsahuje mliečny cukor laktózu. Ak viete o vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so svojim lekárom ešte pred začatím liečby.


Valsartan HCT Actavis obsahuje lecitín (sóju)

Ak ste precitlivený na arašidy alebo sóju, neužívajte tento liek.


Valsartan HCT Actavis 160 /12,5 mgobsahujeaj oranžovú žlť FCF (E110),ktorá môže vyvolať alergické reakcie.


3. Ako užívať Valsartan HCT Actavis


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Pomôže Vám to dosiahnuť čo najlepšie výsledky a znížiť riziko vedľajších účinkov. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak si často nevšimnú žiadne príznaky tohto ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité, aby ste chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa cítite dobre.


Váš lekár vám presne povie, koľko tabliet Valsartanu HCT Actavis máte užívať. V závislosti od vašej odpovede na liečbu, vám lekár môže navrhnúť vyššiu alebo nižšiu dávku.


  • Zvyčajná dávka Valsartanu HCT Actavis je jedna tableta denne.

  • Dávku nemeňte, ani neprerušujte liečbu bez toho, aby ste sa poradili s lekárom.

  • Liek sa má užívať každý deň v rovnakom čase, obvykle ráno.

  • Valsartan HCT Actavis môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

  • Tabletu zapite pohárom vody.


Ak užijete viac Valsartanu HCT Actavis, ako máte

Ak sa u vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď zavolajte vášho lekára. Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet, navštívte lekára, lekárnika alebo nemocnicu.


Ak zabudnete užiť Valsartanu HCT Actavis

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak ak je už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Valsartan HCT Actavis

Ukončenie liečby Valsartan HCT Actavis môže zhoršiť vaše ochorenie. Neprerušte užívanie lieku, kým vám to neodporučí váš lekár.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú lekársku starostlivosť

Okamžite navštívte svojho lekára, ak sa u vás objavia príznaky angioedému, napríklad:

  • opuch tváre, jazyka alebo hrtana

  • ťažkosti pri prehĺtaní

  • žihľavka a ťažkosti s dýchaním

Ak sa u vás objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, prestaňte užívať Valsartan HCT Actavis a okamžite sa spojte so svojím lekárom (pozri tiež časť 2 „Upozornenia a opatrenia“).


Ďalšie vedľajšie účinky:


Menej časté (postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov):

  • kašeľ

  • nízky krvný tlak

  • slabé závraty

  • odvodnenie (s príznakmi ako sú smäd, suchosť úst a jazyka, zriedkavé močenie, tmavý moč, suchosť kože)

  • bolesť svalov

  • únava

  • mravčenie alebo strata citlivosti

  • neostré videnie

  • zvuky v ušiach (napríklad syčanie, bzučanie)


Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 10 000 používateľov):

  • závraty

  • hnačka

  • bolesť kĺbov


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

  • ťažkosti s dýchaním

  • závažné zníženie tvorby moču

  • nízka hladina sodíka v krvi (čo môže vyvolať únavu, zmätenosť, svalové šklbnutia a/alebo v závažných prípadoch záchvaty kŕčov)

  • nízka hladina draslíka v krvi (niekedy spojená so slabosťou svalov, svalovými kŕčmi, poruchami srdcového rytmu)

  • nízka hladina bielych krviniek v krvi (s prejavmi ako horúčka, kožné infekcie, bolesť hrdla alebo vredy v ústach spôsobené infekciami, slabosť)

  • zvýšená hladina bilirubínu v krvi (ktorá v závažných prípadoch môže spôsobovať zožltnutie kože a očí)

  • zvýšená hladina močovinového dusíka a kreatinínu v krvi (ktorá môže naznačovať poruchu funkcie obličiek)

  • zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (ktorá môže v závažných prípadoch vyvolať dnu)

  • synkopa (mdloba)


Nasledujúce vedľajšie účinky boli hlásené pri liekoch, ktoré obsahujú samotný valsartan alebo hydrochlorotiazid:


Valsartan


Menej časté ( postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov):

  • pocit, že sa krúti okolie

  • bolesť brucha


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

  • pľuzgiere na koži (príznaky bulóznej dermatitídy)

  • kožné vyrážky so svrbením alebo bez svrbenia, s niektorým s nasledujúcich príznakov alebo prejavov: horúčka, bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke

  • vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev)

  • nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s neobvyklým krvácaním alebo podliatinami)

  • vysoká hladina draslíka v krvi (niekedy so svalovými kŕčmi, poruchou srdcového rytmu)

  • alergické reakcie (s príznakmi ako sú vyrážky, svrbenie, žihľavka, ťažkosti pri dýchaní alebo prehĺtaní, závraty)

  • opuch, najmä tváre a hrdla; vyrážky; svrbenie

  • zvýšenie hodnôt funkcie pečene

  • znížená hladina hemoglobínu a znížený percentuálny podiel červených krviniek v krvi (obe môžu v závažných prípadoch vyvolať anémiu)

  • zlyhanie obličiek

  • nízka hladina sodíka v krvi (čo môže vyvolať únavu, zmätenosť, svalové šklbnutia a/alebo v závažných prípadoch záchvaty kŕčov)





Hydrochlorotiazid


Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 používateľov):

  • nízka hladina draslíka v krvi

  • zvýšená hladina tukov v krvi


Časté (postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov):

  • nízka hladina sodíka v krvi

  • nízka hladina horčíka v krvi

  • vysoká hladina kyseliny močovej v krvi

  • svrbiaca kožná vyrážka a iné typy vyrážok

  • znížená chuť do jedla

  • mierna nevoľnosť a vracanie

  • závraty, mdloby pri postavení sa

  • neschopnosť dosiahnuť alebo udržať erekciu


Zriedkavé (postihujú 1 až 10 z 10 000 používateľov):

  • opuch a pľuzgiere na koži (spôsobené zvýšenou citlivosťou na slnko)

  • vysoká hladina vápnika v krvi

  • vysoká hladina cukru v krvi

  • cukor v moči

  • zhoršenie látkovej premeny pri cukrovke

  • zápcha, hnačka, nepríjemné pocity v žalúdku alebo v črevách, poruchy pečene, pri ktorých sa môže vyskytnúť žltá koža alebo oko

  • nepravidelný tep srdca

  • bolesť hlavy

  • poruchy spánku

  • smutná nálada (depresia)

  • nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s krvácaním alebo podliatinami pod kožou)

  • závraty

  • tŕpnutie alebo znecitlivenie

  • poruchy zraku


Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 10 000 používateľov):

  • zápal krvných ciev s prejavmi ako vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka (vaskulitída)

  • vyrážka, svrbenie, žihľavka, ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, závraty (reakcie z precitlivenosti)

  • závažné kožné ochorenie spôsobujúce vyrážky, sčervenanie kože, pľuzgiere na perách, očiach alebo ústach, odlupovanie kože, horúčku (toxická epidermálna nekrolýza)

  • vyrážky na tvári, bolesť kĺbov, svalové poruchy, horúčka (kožný lupus erythematosus)

  • silná bolesť v hornej časti brucha (pankreatitída)

  • ťažkosti s dýchaním, horúčka, kašeľ, sipot, dýchavičnosť (respiračná tieseň vrátane

  • pneumonitídy a pľúcneho edému)

  • horúčka, bolesť v hrdle, častejšie infekcie (agranulocytóza)

  • bledá koža, únava, dýchavičnosť, tmavý moč (hemolytická anémia)

  • horúčka, bolesť v hrdle alebo vriedky v ústach spôsobené infekciou (leukopénia)

  • zmätenosť, únava, svalové šklbnutia a kŕče, zrýchlené dýchanie (hypochloremická alkalóza)

  • nedostatok alebo nízke hladiny rôznych krviniek


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

  • slabosť, podliatiny a časté infekcie (aplastická anémia)

  • výrazne znížená tvorba moču (možné príznaky poruchy alebo zlyhania obličiek)

  • zhoršenie zraku alebo bolesť v očiach kvôli zvýšenému tlaku v očiach (možné príznaky akútneho glaukómu s uzavretým uhlom)

  • vyrážka, sčervenanie kože, pľuzgiere na perách, očiach alebo ústach, odlupovanie kože, horúčka (možné príznaky erythema multiforme)

  • svalové kŕče

  • horúčka (pyrexia)

  • slabosť (asténia)


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Valsartan HCT Actavis


Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale na tablety a škatuľke po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Blister: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 C.


Neužívajte žiadne balenie tohto lieku, ktoré je poškodené alebo vykazuje znaky nedovoleného zaobchádzania.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Valsartan HCT Actavis obsahuje


  • Liečivá sú valsartan a hydrochlorotiazid.

Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

  • Ďalšie zložky sú:

jadro tablety: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, sodná soľ kroskarmelózy, povidón K29-32, mastenec, magnéziumstearát, bezvodý koloidný oxid kremičitý;

filmový obal:

Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg

polyvinylalkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171), makrogol 3350, lecitín (obsahuje sójový olej) (E322), červený oxid železitý (E172), žltý oxid železitý (E172) a čierny oxid železitý (E172).

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

polyvinylalkohol, mastenec, makrogol 3350, oxid titaničitý (E171), červený oxid železitý (E172), hlinitý lak oranžovej žlte FCF (E110), lecitín (obsahuje sójový olej) (E322).

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg

polyvinylalkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171), makrogol 3350, žltý oxid železitý (E172), lecitín (obsahuje sójový olej) (E322), červený oxid železitý (E172), čierny oxid železitý (E172).


Ako vyzerá Valsartan HCT Actavis a obsah balenia


Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg: ružové oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 11 x 5,8 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg: červené oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg: oranžové oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.


Obsah balenia

Blister: 7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.

Fľaša: 7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Actavis Group PTC ehf., Reykjavikurvegur 76-78, 220 Hafnarfjordur, Island


Výrobca

Actavis Ltd., BLB 016 Bulebel Industrial Estate, Zejtun ZTN 3000, Malta


Genericon Pharma GmbH., Hafnerstrasse 211, A-8054 Graz, Rakúsko


Balkanpharma – Dupnitsa AD, 3 Samokovsko Schosse Str., Dupnitsa 2600, Bulharsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Krajina

Názov lieku

Island

Valpress Comp

Rakúsko

Valsartan/HCT Actavis 80 mg/12,5 mg Filmtabletten

Valsartan/HCT Actavis 160 mg/12,5 mg Filmtabletten

Valsartan/HCT Actavis 160 mg/25 mg Filmtabletten

Bulharsko

Valtensin Plus

Cyprus

Valsotens HCT

Nemecko

Valsartan - Actavis comp 80mg/12,5 mg Filmtabletten

Valsartan - Actavis comp 160mg/12,5 mg Filmtabletten

Valsartan - Actavis comp 160mg/25 mg Filmtabletten

Španielsko

Valsartán/Hidroclorotiazida Actavis 80mg/12,5 mg comprimidos EFG

Valsartán/Hidroclorotiazida Actavis 160mg/12,5 mg comprimidos EFG

Valsartán/Hidroclorotiazida Actavis 160mg/25 mg comprimidos EFG

Fínsko

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 80mg/12,5 mg Tabletti,

kalvopäällysteinen

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/12,5 mg Tabletti,

kalvopäällysteinen

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/25 mg Tabletti,

kalvopäällysteinen

Maďarsko

Valsotens HCT 80/12,5mg tabletta;

Valsotens HCT 160/12,5mg;tabletta

Valsotens HCT 160/25mg tabletta;

Malta

Valsotens HCT

Nórsko

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis

Poľsko

Valsotens HCT

Portugalsko

Valsartan + Hidroclorotiazida Actavis

Slovenská republika

Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg

Slovinsko

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 80mg/12,5 mg

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/12,5 mg

Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/25 mg


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2014.


9



Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

Súhrn údajov o lieku


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2014/03020, 2014/03021, 2014/03022

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2014/00304, 2012/06774, 2012/06775

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/02599

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/04216


Súhrn charakteristických vlastností lieku



1. NÁZOV LIEKU


Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg


filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá tableta obsahuje 80 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Každá tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Každá tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.


Pomocné látky so známym účinkom:

Každá filmom obalená tableta Valsartanu HCT Actavis 80/12,5 mg obsahuje 29,72 mg monohydrátu laktózy a 0,25 mg lecitínu (obsahuje sójový olej).

Každá filmom obalená tableta Valsartanu HCT Actavis 160/12,5 mg obsahuje 71,94 mg monohydrátu laktózy, 0,50 mg lecitínu (obsahuje sójový olej) a 0,56 mg oranžovej žlte FCF (E110).

Každá filmom obalená tableta Valsartanu HCT Actavis 160/25 mg obsahuje 59,44 mg monohydrátu laktózy a 0,50 mg lecitínu (obsahuje sójový olej).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg: ružové oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 11 x 5,8 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg: červené oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg: oranžové oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.


Fixná kombinácia dávok Valsartanu HCT Actavis je indikovanáu pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne regulovaný monoterapiou valsartanom alebo hydrochlorotiazidom.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie

Odporúčaná dávka Valsartanu HCT Actavis je jedna filmom obalená tableta denne.


Odporúča sa titrácia dávok jednotlivých zložiek. V každom prípade sa má dodržať titrácia jednotlivých zložiek nahor k najbližšej dávke, aby sa znížilo riziko hypotenzie a iných nežiaducich udalostí. Ak je to klinicky vhodné, možno zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne regulovaný monoterapiou valsartanom alebo hydrochlorotiazidom za predpokladu, že sa dodržiava odporúčaná postupná titrácia dávky jednotlivých zložiek.


Klinická odpoveď na Valsartan HCT Actavis sa má vyhodnotiť po začatí liečby a ak sa krvný tlak neupraví, dávka sa môže zvýšiť tak, že sa zvýši jedna zo zložiek na maximálnu dávku 320/25mg.


Antihypertenzný účinok sa v podstate dosiahne do 2 týždňov.

U väčšiny pacientov sa maximálne účinky pozorujú do 4 týždňov. U niektorých pacientov však môže byť potrebných 4 až 8 týždňov liečby, čo treba vziať do úvahy pri titrácii dávok.


Spôsob podávania

Valsartan HCT Actavis sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla a má sa podávať s vodou.


Osobitné populácie


Porucha funkcie obličiek

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) ≥ 30 ml/min) sa nevyžaduje úprava dávkovania. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Valsartan HCT Actavis kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min) a anúriou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Súčasné užívanie valsartanu s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).


Diabetes mellitus

Súčasné užívanie valsartanu s aliskirenom je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus (pozri časť 4.3).


Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg. Úprava dávky hydrochlorotiazidu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná. Vzhľadom na valsartanovú zložku je Valsartan HCT Actavis kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene alebo u pacientov s biliárnou cirhózou a cholestázou.


Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky.


Pediatrická populácia

Valsartan HCT Actavis sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov vzhľadom na chýbajúce údaje o bezpečnosti a účinnosti.


4.3 Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na valsartan, hydrochlorotiazid, iné deriváty sulfónamidov, sójový olej, arašidový olej alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4. a 4.6).

  • Ťažká porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.

  • Ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min), anúria.

  • Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

  • Súčasné užívanie antagonistov angiotenzínového receptora II (angiotensin II receptor antagonist, AIIRA) - vrátane valsartanu – alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (angiotensin-converting enzyme inhibitors, ACEI) s aliskirenom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) <60 ml/min/1,73m2) (pozri časti 4.4 a 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Zmeny elektrolytov v sére

Valsartan

Neodporúča sa súčasné používanie doplnkov draslíka, diuretík šetriacich draslík, náhrad solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka (heparín, atď.).

Podľa potreby sa odporúča monitorovanie hladiny draslíka.


Hydrochlorotiazid

Pri liečbe tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, sa zaznamenala hypokaliémia. Odporúča sa časté monitorovanie draslíka v sére.

Liečba tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu sa spája s hyponatriémiou a hypochloremickou alkalózou.

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu. Tiazidové diuretiká znižujú vylučovanie vápnika. To môže viesť k hyperkalciémii.

Tak ako u každého pacienta, ktorý dostáva diuretickú liečbu, vo vhodných intervaloch sa majú pravidelne stanovovať elektrolyty sére.


Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

U pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, sa majú sledovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov.


U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, ako sú pacienti, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže v zriedkavých prípadoch po začatí liečby Valsartanom HCT Actavis objaviť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa má upraviť pred začiatkom liečby Valsartanom HCT Actavis.


Pacienti so závažným chronickým zlyhaním srdca alebo inými ochoreniami so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému

U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhaním srdca), súvisela liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou. Vyšetrenie pacientov so srdcovým zlyhaním alebo po infarkte myokardu musí vždy zahŕňať aj vyšetrenie funkcie obličiek. Použitie Valsartanu HCT Actavis u pacientov s ťažkým chronickým zlyhaním srdca nebolo presne určené.

Nemožno preto vylúčiť, že v dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému môže aj podávanie Valsartanu HCT Actavis súvisieť s poruchou funkcie obličiek. Valsartan HCT Actavis sa u týchto pacientov nemá používať.


Stenóza renálnej artérie

Valsartan HCT Actavis sa nemá používať na liečbu hypertenzie u pacientov s unilaterálnou a bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky, keďže sa u tejto skupiny pacientov môžu zvýšiť hladiny močoviny v krvi a hladiny kreatinínu v sére.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valsartanom HCT Actavis, pretože ich renín-angiotenzínový systém nie je aktivovaný.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčnáhypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí trpia aortálnou a mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).


Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) ≥ 30 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2). U pacientov s poruchou funkcie obličiek, ktorí užívajú Valsartan HCT Actavis, sa odporúča pravidelné sledovanie draslíka v sére, kreatinínu a hladiny kyseliny močovej. Súčasné užívanie antagonistov angiotenzínového receptora II (angiotensin II receptor antagonist, AIIRA) - vrátane valsartanu – alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (angiotensin-converting enzyme inhibitors, ACEI) s aliskirenom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) <60 ml/min/1,73m2) (pozri časti 4.4 a 4.5).


Transplantácia obličky

V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím valsartanu/hydrochlorotiazidu u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.


Porucha funkcie pečene

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy sa má Valsartan HCT Actavis používať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2). Tiazidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo progresívnym ochorením pečene, keďže malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy.


Anamnéza angioedému

U pacientov liečených valsartanom bol hlásený angioedém, vrátane opuchu hrtana a hlasiviek, ktorý spôsobil obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltana a/alebo jazyka. U niektorých z týchto pacientov sa v minulosti vyskytol angioedém pri užití iných liečiv, vrátane inhibítorov ACE. Ak sa u pacienta vyskytne angioedém, liečba Valsartanom HCT Actavis má byť okamžite ukončená a nemá byť opakovane začatá (pozri časť 4.8).


Systémový lupus erythematosus

Pri používaní tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.


Iné metabolické poruchy

Tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zmeniť toleranciu glukózy a zvýšiť sérové hladiny cholesterolu, triglyceridov a kyseliny močovej. Možno bude potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálne podávaných antidiabetík u diabetických pacientov.

Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika do moču a spôsobovať občasné a mierne zvýšenie vápnika v sére aj pri absencii známych porúch metabolizmu vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom základného ochorenia hyperparatyreoidizmu. Pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy sa majú tiazidy vysadiť.


Fotosenzitivita

Pri užívaní tiazidových diuretík boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby objaví fotosenzitívna reakcia, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa považuje opätovné podanie diuretika za nevyhnutné, odporúča sa chrániť exponované miesta pred slnkom alebo umelým UVA.


Gravidita

Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA považuje za nevyhnutnú, má sa liečba pacientok plánujúcich graviditu zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre používanie počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Všeobecne

Opatrnosť je potrebná u pacientov s precitlivenosťou na iné antagonisty receptorov angiotenzínu II v anamnéze. Precitlivenosť na hydrochlorotiazid je pravdepodobnejšia u pacientov s alergiami alebo astmou.


Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

Hydrochlorotiazid, derivát sulfónamidu, je spájaný s idiosynkratickou reakciou zapríčiňujúcou akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesti oka a zvyčajne sa vyskytujú do niekoľko hodín až jedného týždňa po prvom podaní lieku. Neliečený glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku.

Primárnou liečbou je vysadenie hydrochlorotiazidu tak rýchlo, ako je to možné. Je potrebné zvážiť okamžitú farmakologickú alebo chirurgickú liečbu pokiaľ vnútroočný tlak zostáva nekontrolovateľný . Rizikové faktory pre vznik glaukómu s uzavretým uhlom môžu zahŕňať alergiu na sulfónamidy alebo penicilín v anamnéze.


Duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

U náchylnejších jedincov bola hlásená hypotenzia, synkopa, mŕtvica, hyperkaliémia a zmeny vo funkcii obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) a to najmä pri kombinácii s liekmi ovplyvňujúcich tento systém. Duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón kombinovaním aliskirenu s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) alebo s antagonistom angiotenzínového receptora II (AIIRA) sa preto neodporúča.

Používanie aliskirenu v kombinácii s Valsartanom HCT Actavis je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).


Galaktózová intolerancia, lapónsky deficit laktázy, glukózo-galaktózová malapsorpcia

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.


Lecitín

Ak je pacient precitlivený na arašidy alebo sóju, nemá používať tento liek.


Valsartan HCT Actavis 160/12,5mg

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg tiež obsahuje oranžovú žlť FCF (E110), ktorá môže spôsobiť hypersenzitívne reakcie.


4.5 Liekové a iné interakcie


Interakcie spojené s valsartanom aj hydrohlorotiazidom


Súčasné použitie sa neodporúča

Lítium

Počas súčasného používania lítia s ACE inhibítormi, antagonistami receptora angiotenzínu II alebo tiazidom, vrátane hydrochlorotiazidu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicity Keďže tiazidy znižujú obličkový klírens lítia, riziko toxických účinkov lítia sa môže pri Valsartane HCT Actavis pravdepodobne ďalej zvýšiť. Ak sa preukáže, že je táto kombinácia potrebná, odporúča sa dôkladné sledovanie hladín lítia v sére.


Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť

Iné antihypertenzíva

Valsartan HCT Actavis môže zvýšiť účinok iných antihypertenzív (napr. guanetidínu, metyldopy, vazodilatancií, ACE inhibítory, betablokátory, blokátory vápnikového kanála a priamych blokátorov renínu).


Presorické amíny(napr. noradrenalín a adrenalín)

Je možná znížená odpoveď na presorické amíny. Klinický význam tohto účinku nie je dostatočne známy na to, aby sa vylúčilo ich použitie.


Nesteroidné protizápalové liečivá (NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívnych NSAID

NSAID môžu oslabiť antihypertenzný účinok antagonistov angiotenzínu II a hydrochlorotiazidu ak sa podávajú súčasne. Navyše, súčasné používanie Valsartanu HCT Actavis a NSAID môže viesť k zhoršeniu funkcie obličiek a k zvýšeniu sérových hladín draslíka. Preto sa na začiatku liečby odporúča sledovanie funkcie obličiek, rovnako ako aj adekvátna hydratácia pacienta.


Interakcie spojené s valsartanom


Duálna blokáda systému renín-angiotenzín (RAS) s AIIRA, ACE inhibítormi alebo aliskirenom

Opatrnosť sa odporúča pri súčasnom užívaní antagonistov angiotenzínového receptora II (AIIRA), vrátane valsartanu, s inými liekmi blokujúcimi renín-angiotenzín-aldosterón systém (RAAS), ako sú napr. inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo aliskiren (pozri časť 4.4).


Súčasné užívanie antagonistov angiotenzínového receptora II (angiotensin II receptor antagonist, AIIRA) - vrátane valsartanu – alebo inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (angiotensin-converting enzyme inhibitors, ACEI) s aliskirenom u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) <60 ml/min/1,73m2) (pozri časti 4.4 a 4.5).


Súčasné použitie sa neodporúča

Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhradysolí s obsahom draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka

Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.


Transportéry

In vitro údaje naznačujú, že valsartan je substrátom vychytávacích pečeňových transportérov OATP1B1/OATP1B3 a pečeňového efluxného transportéra MRP2. Klinický význam tohto nálezu je nejasný. Súčasné podávanie inhibítorov vychytávacích transportérov (napr. rifampicín, cyklosporín) alebo inhibítorov efluxných transportérov (napr. ritonavir) môže zvýšiť systémovú expozíciu na valsartan. Pri začatí alebo ukončovaní súčasného podávania uvedených liečiv je potrebná primeraná opatrnosť.


Žiadne interakcie

V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili klinicky významné liekové interakcie s valsartanom alebo s inými z nasledujúcich liečiv: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid. Digoxín a indometacín môžu vzájomne spolupôsobiť s hydrochlorotiazidom, ktorý je zložkou Valsartanu HCT Actavis (pozri interakcie spojené s hydrochlorotiazidom).


Interakcie spojené s hydrochlorotiazidom


Súbežné užívanie vyžadujúce opatrnosť

Lieky ovplyvňujúce sérové hladiny draslíka

Hypokaliémia vyvolaná hydrochlorotiazidom môže byť ešte prehĺbená súčasným užívaním. kaliuretických diuretík, kortikosteroidov, laxatív, ACTH, amfotericínu, karbenoxolónu, penicilínu G, kyseliny salicylovej a derivátov).

Ak sa tieto lieky majú predpísať s kombináciou hydrochlorotiazidu a valsartanu, odporúča sa sledovať hladinu draslíka v plazme (pozri časť 4.4).


Liekyktoré môžu vyvolať torsades de pointes

  • antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)

  • antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)

  • niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)

  • iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, i.v. erytromycín, halofantrín, ketanserín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, i.v. vinkamín).

Vzhľadom na riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid podávať s opatrnosťou spolu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes.


Lieky ovplyvňujúce sérové hladiny sodíka

Hyponatriémia vyvolaná diuretikami môže byť potenciovaná s užívaním liekov ako sú antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká, atď. Pri dlhodobom užívaní týchto liekov sa odporúča opatrnosť.


Srdcové glykozidy

Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako nežiaduce udalosti napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných srdcovými glykozidmi (pozri časť 4.4).


Soli vápnika a vitamín D

Podávanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, súčasne s vitamínom D alebo so soľami vápnika môže zosilniť zvýšenie vápnika v sére. Súčasné užívanie diuretík tiazidového typu so soľami vápnika môže zvyšovaním tubulárnej reabsorpcie vápnika zapríčiniť hyperkalciémiu u pacientov, ktorí majú predispozíciu pre hyperkalciémiu (napr. hyperparatyroidizmus, malignita alebo ochorenia spôsobené vitamínom D).


Antidiabetiká (perorálne antidiabetiká a inzulín)

Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík.

Metformín sa má užívať s opatrnosťou vzhľadom na riziko vzniku laktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu.


Beta-blokátory a diazoxid

Súčasné používanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, s beta-blokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť hyperglykemický účinok diazoxidu.


Lieky používané na liečbu dny(probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)

Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, keďže hydrochlorotiazid môže zvyšovať hladinu sérovej kyseliny močovej. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, môže zvýšiť výskyt reakcií z precitlivenosti na alopurinol.


Anticholinergiká a iné lieky ovplyvňujúce žalúdočnú motilitu

Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholinergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka. Naopak, je možné predpokladať, že prokinetiká ako cisaprid môžu biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu znížiť.


Amantadín

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov spôsobených amantadínom.


Iónomeničové živice

Absorpcia tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu je znížená cholestyramínom alebo cholestipolom. To môže mať za následok subterapeutický účinok tiazidových diuretík. Časové rozdelenie dávkovania hydrochlorotiazidu a živíc, napr. podanie hydrochlorotiazidu najmenej 4 pred alebo 4-6 hodín po podaní živíc však môže takúto interakciu minimalizovať.


Cytotoxické látky

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu znižovať renálnu exkréciu cytotoxických liečiv(napr. cyklofosfamid, metotrexát) a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.


Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva(napr. tubokurarín)

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, zvyšujú účinnosť relaxancií kostrového svalstva ako napr. derivátov kurare.


Cyklosporín

Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií súvisiacich s dnou.


Alkohol,anestetikáa sedatíva

Súčasné podávanie tiazidových diuretík s liečivami, ktoré tiež znižujú krvný tlak (napr. znižovaním centrálneho sympatikového tónu alebo priamym rozširovaním ciev) môžu potenciovať ortostatickú hypotenziu.


Metyldopa

Ojedinelé prípady hemolytickej anémie sa vyskytli u pacientov, ktorí dostávali súčasne liečbu metyldopou a hydrochlorotiazidom.


Karbamazepín

U pacientov, ktorí dostávajú hydrochlorotiazid súčasne s karbamazepínom, môže vzniknúť hyponatriémia. Preto je potrebné týchto pacientov informovať o možnosti hyponatremických reakcií a je potrebné dôkladne ich monitorovať.


Jódové kontrastné médiá

V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami hrozí riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódových produktov. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


Valsartan

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je počas druhého a tretieho trimestra gravidity kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; mierne zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku spojenom s inhibítormi receptorov angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môže existovať rovnaké riziko. Pokiaľ sa pokračujúca liečba s AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, má sa liečba pacientok plánujúcich graviditu zmeniť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre používanie počas gravidity. Pri zistení graviditytreba liečbu AIIRA ihneď ukončiť a, ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu.

Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri tiež 5.3).

Pokiaľ došlo od druhého trimestra gravidity k expozícii AIIRA, odporúča sa ultrazvukovákontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, sa majú dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).


Hydrochlorotiazid

S používaním hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho používanie počas druhého a tretieho trimestra oslabiť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať u plodu a novorodenca účinky ako sú žltačka, porucha elektrolytovej rovnováhy a trombocytopénia.


Laktácia

Nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia. Hydrochlorotiazid sa vylučuje do ľudského mlieka. Preto sa použitie Valsartanu HCT Actavis počas dojčenia neodporúča. Vhodnejšie sú iné druhy liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov treba mať na pamäti, že sa môže príležitostne vyskytnúť závrat alebo ospanlivosť.


4.8 Nežiaduce účinky


Nežiaduce reakcie hlásené v klinických štúdiách a laboratórne nálezy vyskytujúce sa častejšie pri kombinácii valsartanu s hydrochlorotiazidom oproti placebu alebo v individuálnych hláseniach po uvedení na trh sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov. Počas liečby valsartanom/hydrochlorotiazidom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, o ktorých je známe, že sa vyskytujú pri jednotlivých zložkách podávaných samostatne, ale ktoré neboli pozorované v klinických štúdiách.


Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pomocou nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.


Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich reakcií u valsartanu/hydrochlorotiazidu


Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté

Dehydratácia

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé

Závrat

Menej časté

Parestézia

Neznáme

Synkopa

Poruchy oka

Menej časté

Rozmazané videnie

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Tinnitus

Poruchy ciev

Menej časté

Hypotenzia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté

Kašeľ

Neznáme

Nekardiogénny edém pľúc

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi zriedkavé

Hnačka

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté

Myalgia

Veľmi zriedkavé

Artralgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme

Porucha funkcie obličiek

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté

Únava

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Neznáme

Zvýšená kyselina močová v sére, zvýšený bilirubín a kreatinín v sére, hypokaliémia, hyponatriémia, zvýšená hladina močovinového dusíka v krvi, neutropénia


Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

Nežiaduce účinky hlásené v minulosti v súvislosti s niektorou z jednotlivých zložiek môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami Valsartanu HCT Actavis, dokonca aj vtedy, keď neboli pozorované v klinických štúdiách alebo po uvedení lieku na trh.


Tabuľka 2. Frekvencia nežiaducich účinkov valsartanu


Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme

Znížená hladina hemoglobínu, pokles hematokritu, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Neznáme

Iné hypersenzitívne/alergické reakcie, vrátane sérovej choroby

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme

Zvýšený draslík v sére, hyponatriémia

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté

Závrat

Poruchy ciev

Neznáme

Vaskulitída

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté

Bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Zvýšenie hodnôt funkcie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme

Angioedém, bulózna dermatitída vyrážka, svrbenie

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme

Zlyhanie obličiek


Tabuľka 3. Frekvencia nežiaducich účinkov hydrochlorotiazidu


Hydrochlorotiazid sa vo veľkej miere predpisoval mnoho rokov, často vo vyšších dávkach ako sú dávky podávané vo Valsartane HCT Actavis. U pacientov liečených monoterapiou tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie.


Poruchy krvi a lymfatického systému


Zriedkavé:

Trombocytopénia niekedy s purpurou


Veľmi zriedkavé:

Agranulocytóza, leukopénia, hemolytická anémia,

útlm kostnej drene

Neznáme:

Aplastická anémia

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé:

Hypersenzitívne reakcie

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi časté:

Hypokaliémia, zvýšené hladiny tukov v krvi (najmä pri vyšších dávkach)

Časté:

Hyponatriémia, hypomagneziémia, hyperurikémia

Zriedkavé:

Hyperkalciémia, hyperglykémia, glykozúria a zhoršenie metabolického stavu diabetu

Veľmi zriedkavé:

Hypochloremická alkalóza

Psychické poruchy

Zriedkavé:

Depresia, poruchy spánku

Poruchy nervového systému

Zriedkavé:

Bolesť hlavy, závraty, parestézia

Poruchy oka

Zriedkavé:

Zhoršenie zraku

Neznáme:

Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé

Srdcové arytmie

Poruchy ciev

Časté:

Posturálna hypotenzia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Veľmi zriedkavé:

Ťažkosti s dýchaním, vrátane pneumonitídy a pľúcneho

edému

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:

Strata chute do jedla, slabá nauzea a vracanie

Zriedkavé:

Zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku a črevách, hnačka

Veľmi zriedkavé:

Pankreatitída

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé

Intrahepatálna cholestáza alebo žltačka

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme:

Dysfunkcia obličiek, akútne zlyhanie obličiek

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté:

Urtikária a iné druhy vyrážok

Zriedkavé:

Fotosenzibilizácia

Veľmi zriedkavé:

Nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna nekrolýza,

kožné reakcie podobné lupus erythematozus, reaktivácia

kožného lupus erythematosus

Neznáme:

Erythema multiforme

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme:

Pyrexia, asténia

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme:

Svalové spazmy

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté:

Impotencia


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Symptómy

Predávkovanie valsartanom môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže viesť ku poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku. Okrem toho sa následkom predávkovania hydrochlorotiazidovou zložkou môžu objaviť aj nasledujúce príznaky a prejavy: nauzea, ospanlivosť, hypovolémia a porucha elektrolytov so srdcovou arytmiou a svalovými kŕčmi.


Liečba

Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti symptómov, pričom prvoradé je zabezpečiť stabilizáciu obehového systému.

Ak dôjde k hypotenzii, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a urýchlene mu doplniť tekutiny a soli. Valsartan sa nedá odstrániť hemodialýzou pre jeho silnú väzbu na plazmu, zatiaľ čo odstránenie hydrochlorotiazidu sa dosiahne dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, valsartan a diuretiká;

ATC kód: C09DA03


Valsartan/hydrochlorotiazid


Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa u pacientov s nedostatočnou reguláciou hydrochlorotiazidom 12,5 mg zaznamenal výrazne vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (14,9/11,3 mmHg), v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (5,2/2,9 mmHg) a hydrochlorotiazidom 25 mg (6,8/5,7 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80 mg/12,5 mg (60%) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (25%) a hydrochlorotiazidom 25 mg (27%).


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa u pacientov s nedostatočnou reguláciou valsartanom 80 mg zaznamenal výrazne vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (9,8/8,2 mmHg), v porovnaní s valsartanom 80 mg (3,9/5,1 mmHg) a valsartanom 160 mg (6,5/6,2 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80 mg/12,5 mg (51%) v porovnaní s valsartanom 80 mg (36%) a valsartanom 160 mg (37%).


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcim rôzne kombinácie dávok valsartanu/hydrochlorotiazidu a ich komponentov, sa zaznamenal výrazne vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (16,5/11,8 mmHg) v porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg) aj valsartanom 80 mg (8,8/8,6 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ≥10 mmHg) na kombináciu valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (64%) v porovnaní s placebom (29%) a hydrochlorotiazidom (41%).


Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg a Valsartan HCT Actavis 160/ 25 mg


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa u pacientov s nedostatočnou reguláciou hydrochlorotiazidom 12,5 mg zaznamenal vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (5,6/2,1 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento pacientov odpovedalo (TK <140/90 mmHg alebo pokles STK ≥20 mmHg alebo pokles DTK ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160 mg/12,5 mg (50%) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa u pacientov s nedostatočnou reguláciou valsartanom 160 mg, pozorovalo výrazné zníženie priemerného systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/25 mg (14,6/11,9 mmHg) a pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (12,4/10,4 mmHg) v porovnaní s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v poklese TK medzi dávkami 160 mg/25 mg a 160 mg/12,5 mg dosiahol štatistickú významnosť. Navyše, významne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160 mg/25 mg (68%) a 160 mg/12,5 mg (62%) v porovnaní s valsartanom 160 mg (49%).


V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcim rôzne kombinácie dávok valsartanu/hydrochlorotiazidu a ich komponentov, sa zaznamenal výrazne vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a 160 mg/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s placebom 1,9/4,1 mmHg) a príslušnými monoterapiami, t.j., hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg), hydrochlorotiazidom 25 mg (12,7/9,3 mmHg) a valsartanom 160 mg (12,1/9,4 mmHg).

Navyše, významne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ≥10 mmHg) na kombináciu valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/25 mg (81%) a valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (76%) v porovnaní s placebom (29%) a príslušnými monoterapiami, t.j., hydrochlorotiazidom 12,5 mg (41%), hydrochlorotiazidom 25 mg (54%) a valsartanom 160 mg (59%).


V kontrolovaných klinických štúdiách s valsartanom + hydrochlorotiazidom sa vyskytol pokles draslíka v sére závislý od dávky. Zníženie draslíka v sére sa vyskytovalo častejšie u pacientov, ktorí dostávali 25 mg hydrochlorotiazidu, než u tých, ktorí dostávali 12,5 mg hydrochlorotiazidu. V kontrolovaných klinických skúšaniach s valsartanom/hydrochlorotiazidom bolo zníženie hladiny draslíka vyvolané hydrochlorotiazidom zmiernené šetrením draslíka účinkom valsartanu.


V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky valsartanu v kombinácii s hydrochlorotiazidom na kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu. Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom znižuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.


Valsartan

Valsartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptorov angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny angiotenzínuII po blokáde receptora AT1valsartanom môžu stimulovať neblokovaný receptor AT2, čo zjavne vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1ako k receptoru AT2. Nie je známe, či valsartan viaže alebo blokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály, o ktorých a vie, že sú dôležité pre kardiovaskulárnu reguláciu.


Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II a rozkladá bradykinín. Keďže neexistuje žiadny účinok na ACE a žiadna potenciácia bradykinínu ani substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II súviselis kašľom. V klinických skúšaniach, keď sa valsartan porovnávals ACE inhibítorom, sa suchý kašeľ vyskytoval výrazne zriedkavejšie (P 0,05) u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili ACE inhibítorom (2,6% oproti 7,9%). V klinickom skúšaní na pacientochs anamnézou suchého kašľa počas liečby ACE inhibítormi malo kašeľ 19,5% zúčastnených osôb liečených valsartanom a 19,0% liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5% osôb liečených ACE inhibítorom (P0,05).


Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobuje pokles krvného tlaku bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. Antihypertenzný účinok pretrváva 24 hodín po podaní dávky. U väčšiny pacientov nastupuje antihypertenzný účinok po podaní jednorazovej perorálnej dávky v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne v priebehu 4‑6 hodín. Počas opakovaného podávania sa maximálne zníženie krvného tlaku akoukoľvek dávkou všeobecne dosahuje do2‑4 týždňov a udržiava sapočas dlhodobej liečby. V kombináciis hydrochlorotiazidom sa dosiahneďalšie významné zníženie krvného tlaku.


Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s rebound fenoménom hypertenzie (syndróm náhleho vysadenia), ani ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.

U hypertenzných pacientov s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (UAE) valsartanom (80–160 mg/raz denne) oproti amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min; amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p<0,001) o 42% (–24,2 µg/min; 95% CI: –40,4 až –19,1) pri valsartane a asi o 3% (–1,7 µg/min; 95% CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne, napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách. Štúdia zníženia proteinúrie valsartanom (DROP) ďalej skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 hypertenzných pacientov (BP = 150/88 mmHg) s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 µg/min; 20–700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný kreatinín v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u hypertenzných pacientov s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36% pri 160 mg valsartanu (95% CI: 22 až 47 %), a o 44% pri 320 mg valsartanu (95% CI: 31 až 54%). Záverom štúdie bolo, že 160–320 mg valsartanu u hypertenzných pacientov s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.


Hydrochlorotiazid

Miesto účinkutiazidových diuretík je primárne v distálnom stočenom kanáliku obličiek.Ukázalo sa, že v kôre obličiek sa nachádza receptor s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom pôsobenia tiazidových diuretík a inhibícietransportu NaCl v distálnom stočenom kanáliku. Spôsobúčinku tiazidov spočíva v inhibícii symportéra Na+Cl-,pravdepodobne kompetíciou o väzbové miesto Cl-, čo vedie k ovplyvneniu mechanizmov reabsorpcie elektrolytov, a topriamo zvýšením vylučovania sodíka a chloridu v približne rovnakom rozsahu, a týmto diuretickým účinkom nepriamo znižujú objem plazmy,s následným znížením plazmatickej aktivity renínu, sekrécie aldosterónu a strát draslíka močom a zníženie hladín sérového draslíka. Spojenie renínu a aldosterónu je sprostredkované angiotenzínom II, a preto je pri súbežnompodávaní valsartanu zníženie hladín sérového draslíka menej výrazné ako bolo pozorované pri monoterapii hydrochlorotiazidom.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Valsartan/hydrochlorotiazid

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu je pri súčasnom podaní s valsartanom znížená asi o 30%. Kinetika valsartanu nie je výrazne ovplyvnená súčasným podaním hydrochlorotiazidu. Táto pozorovaná interakcia nemá žiadny vplyv na kombinované použitie valsartanu a hydrochlorotiazidu, pretože kontrolované klinické skúšania dokázali jednoznačný antihypertenzný účinok, a to väčší ako pri monoterapii alebo pri placebe.


Valsartan

Absorpcia

Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie valsartanu v plazme dosahujú za 2–4 hodiny. Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23%. Jedlo znižuje expozíciu valsartanu (meranú ako AUC) asi o 40% a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50%, hoci asi 8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho užili s jedlom a nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a valsartan sa preto môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Distribúcia

Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že sa valsartan do tkanív významne nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94–97%), predovšetkým na sérový albumín.


Biotransformácia

Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20% dávky sa vyskytuje vo forme metabolitov. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v nízkych koncentráciách (menej ako 10% AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.


Eliminácia

Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t½α < 1 h a t½ß okolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým stolicou (asi 83% dávky) a močom (asi 13% dávky), hlavne ako nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a obličkový klírens je 0,62 l/h (asi 30% celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.


Hydrochlorotiazid

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmaxasi 2 h). V rozsahu terapeutických dávok je zvyšovanie priemernej AUC lineárne a úmerné dávke.

Vplyv jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu (ak vôbec existuje) má malý klinický význam. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.


Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 4‑8 l/kg.

Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40‑70%), najmä na sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež kumuluje v erytrocytoch, v hladine približne o 3–krát vyššej ako v plazme.


Eliminácia

Hydrochlorotiazid sa vylučuje prevažne v nezmenenej forme. V terminálnej eliminačnej fáze sa z plazmy vylučuje s eliminačným polčasom v priemere za 6 až 15 hodín. Po opakovanom podávaní hydrochlorotiazidu sa kinetika nemení a akumulácia je minimálna, keď sa podáva raz denne. Viac ako >95% absorbovanej dávky sa vylúči ako nezmenená látka močom. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.


Osobitné populácie pacientov


Starší pacienti

U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečovyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní s mladými osobami; nepreukázal sa však žiadnyklinický význam tohto zistenia. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je nižší aj u zdravých aj u hypertenzných starších osôbv porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.


Porucha funkcie obličiek

U pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) 30‑70 ml/min nie je potrebná úprava odporúčaných dávok Valsartanu HCT Actavis..


Nie sú dostupné žiadne údaje o Valsartane HCT Actavisu pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (GRF <30 ml/min) a u dialyzovaných pacientov. Valsartan sa vo vysokejmiere viaže na plazmatické bielkovinya z organizmu sa nedá odstrániť dialýzou, zatiaľ čo odstránenie hydrochlorotiazidu možno dosiahnuť dialýzou.


Pri poruche funkcii obličiek sú priemerné hodnoty maximálnej plazmatickej koncentrácie a AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť exkrécie močom znížená. U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozoroval 3-násobný nárast AUC hydrochlorotiazidu. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozoroval 8-násobný nárast AUC hydrochlorotiazidu. Hydrochlorotiazid je u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek kontraindikovaný (pozri časť 4.3).


Porucha funkcie pečene

Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s ľahkou (n=6) až stredne ťažkou (n=5) poruchou funkcie pečene bola expozícia valsartanu približne dvojnásobne vyššia v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi (pozri časti 4.2 a 4.4).

Nie sú k dispozícii údaje o použitívalsartanu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.3). Ochoreniepečene signifikantne neovplyvňuje farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Potenciálna toxicita kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní sa skúmala u potkanov a kozmáčov (opíc) v štúdiách trvajúcich až šesť mesiacov. Nevyskytli sa žiadne nálezy, ktoré by vylučovali použitieterapeutických dávok u človeka.


Zmeny vyvolané kombináciou v štúdiách chronickej toxicity boli s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené zložkou valsartanu. Toxikologickým cieľovým orgánom boli obličky, pričom reakcia bola výraznejšia u kozmáčov akou potkanov. Používanie kombinácie viedlo k poškodeniuobličiek (nefropatia s bazofíliou tubulov, zvýšenie plazmatických hladínmočoviny, zvýšenie plazmatických hladínkreatinínu a sérového draslíka, zvýšenie objemu moču a množstva elektrolytov v moči, a to u potkanov od dávky30 mg/kg/deň valsartanu + 9 mg/kg/deň hydrochlorotiazidu a u kozmáčov od dávky 10 + 3 mg/kg/deň), pravdepodobne v dôsledku zmeny renálnej hemodynamiky. Tieto dávky u potkanov predstavujú 0,9-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu pre ľudí a 3,5- násobok hydrochlorotiazidu (MRHD) odporúčanej dávky pre ľudí na mg/m2. Tieto dávky predstavujú u kozmáčov 0,3-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu pre ľudí a 1,2-násobok maximálnej odporúčanej dávky hydrochlorotiazidu (MRHD) na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň valsartanu v kombinácii s dávkou 25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg).


Vysoké dávky kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu spôsobili zníženie ukazovateľov červených krviniek (počet červených krviniek, hemoglobín, hematokrit, od 100 + 31 mg/kg/deň u potkanov a 30 + 9 mg/kg/deň u kozmáčov). Tieto dávky u potkanov predstavujú 3-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu (MRHD) pre ľudí a 12-násobok hydrochlorotiazidu (MRHD) odporúčanej dávky pre ľudí na mg/m2. Tieto dávky predstavujú u kozmáčov 0,9-násobok maximálnej odporúčanej dávky (MRHD) valsartanu pre ľudí a 3,5- násobok maximálnej odporúčanej dávky hydrochlorotiazidu na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku valsartanu 320 mg/deň v kombinácii s dávkou hydrochlorotiazidu 25 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).


U kozmáčov sa zistilo poškodenie žalúdočnej sliznice (od dávky 30 + 9 mg/kg/deň). Kombinácia spôsobila aj hyperpláziu aferentných arteriol v obličkách (u potkanov po dávke 600 + 188 mg/kg/deň a u kozmáčov od dávky 30 + 9 mg/kg/deň). Tieto dávky predstavujú u kozmáčov 0,9- násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a 3,5- násobok maximálnej odporúčanej dávky hydrochlorotiazidu pre ľudí (MRHD) na mg/m2. Tieto dávky u potkanov predstavujú 18-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu pre ľudí a 73-násobok hydrochlorotiazidu odporúčanej dávky pre ľudí (MRHD) na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku valsartanu 320 mg/deň v kombinácii s dávkou hydrochlorotiazidu 25 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).


Zdá sa, že vyššie uvedené účinky sú dôsledkom farmakologických účinkovvysokých dávok valsartanu (blokáda inhibície uvoľňovania renínu vyvolanej angiotenzínom II,so stimuláciou buniek produkujúcich renín) a vyskytujú sa aj pri ACE inhibítoroch. Zdá sa, že tieto zistenia nie sú významné pre používanie terapeutických dávok valsartanu u ľudí.


Kombinácia valsartanu a hydrochlorotiazidu nebola testovaná na mutagenitu, poškodenie chromozómov alebo karcinogenitu, pretože nie sú dôkazyo interakcii medzi týmito dvoma látkami. Tieto skúšania sa však vykonali samostatne s valsartanom a hydrochlorotiazidom a neposkytližiadny dôkaz mutagenity, poškodeniachromozómov alebo karcinogenity.


Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg). Podobné nálezy sa pozorovali pri valsartane/hydrochlorotiazide u potkanov a králikov. V štúdiách embryofetálneho vývoja (Segment II) s valsartanom/hydrochlorotiazidom sa u potkanov a králikov nezaznamenali žiadne dôkazy o teratogenite, pozorovala sa však fetotoxicita spojená s maternálnou toxicitou.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Sodná soľ kroskarmelózy

Povidón K29-32

Mastenec

Magnéziumstearát

Bezvodý koloidný oxid kremičitý


Filmový obal

Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg:

Polyvinylalkohol

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350

Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)

Červený oxid železitý (E172)

Žltý oxid železitý (E172)

Čierny oxid železitý (E172)


Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg:

Polyvinylalkohol

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350

Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)

Červený oxid železitý (E172)

Hlinitý lak oranžovej žlte FCF(E110)


Valsartan HCT Actavis 160/25 mg:

Polyvinylalkohol

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350

Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)

Červený oxid železitý (E172)

Žltý oxid železitý (E172)

Čierny oxid železitý (E172)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


Blister: 30 mesiacov

Fľaša:3 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Blister: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30C.

Fľaša: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


PVC/PE/PVDC/Al blister

Veľkosť balenia: 7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.


PE fľaša

Veľkosť balenia: 7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjordur

Island


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Valsartan HCT Actavis 80/12,5 mg: 58/0152/09-S

Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg: 58/0153/09-S

Valsartan HCT Actavis 160/25 mg : 58/0154/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 16.03.2009

Dátum posledného predĺženia registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


November 2014



18



Valsartan HCT Actavis 160/12,5 mg