Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č. : 2012/00280-ZME

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg

Valzap HCT 160 mg/25 mg

filmom obalené tablety

valsartan/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.

Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj

vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie

účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím,

svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Valzap HCT a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Valzap HCT

3. Ako užívať Valzap HCT

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Valzap HCT

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE VALZAP HCT A NA ČO SA POUŽÍVA

Filmom obalené tablety Valzap HCT obsahujú dve liečivá, nazvané valsartan a hydrochlorotiazid.

Obe tieto látky pomáhajú upravovať vysoký krvný tlak (hypertenziu).

- Valsartanpatrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora angiotenzínu II, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II je látka, ktorú si telo vytvára a ktorá spôsobuje zúženie ciev − tým zvyšuje krvný tlak. Valsartan bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je uvoľnenie krvných ciev a zníženie krvného tlaku.

- Hydrochlorotiazidpatrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká (známe aj ako „tablety na odvodnenie“). Hydrochlorotiazid zvyšuje tvorbu moču, čím sa tiež znižuje krvný tlak.

Valzap HCT sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku, ktorý nie je dostatočne znížený iba jednou z týchto látok.

Vysoký krvný tlak zvyšuje záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do náhlej cievnej mozgovej príhody (mŕtvice), zlyhania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko vzniku srdcových záchvatov. Znižovanie krvného tlaku na normálne hodnoty zmenšuje riziko vzniku týchto ochorení.

2. SKÔR AKO UŽIJETE VALZAP HCT

Neužívajte Valzap HCT

keď ste alergický (precitlivený) na valsartan, hydrochlorotiazid, deriváty sulfónamidov (látky

chemicky príbuzné hydrochlorotiazidu) alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Valzapu HCT.

ak ste viac ako 3 mesiace tehotná(je lepšie vyhnúť sa užívaniu Valzapu HCT aj na začiatku

tehotenstva – pozri časť o tehotenstve).

ak máte závažnéochorenie pečene.

ak máte závažnéochorenie obličiek.

ak nemôžete močiť.

ak Vás liečia pomocou umelej obličky (hemodialýza).

ak máte hladinu draslíka alebo sodíka v krvi nižšiu, než je obvyklé, alebo ak máte hladinu

vápnika v krvi napriek liečbe vyššiu, než je obvyklé.

ak máte dnu.

Ak sa Vás niečo z uvedeného týka, neužite tento liek a porozprávajte sa so svojím lekárom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valzapu HCT,

− ak užívate lieky šetriace draslík, doplnky s obsahom draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík alebo iné lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi (napr. heparín); lekár zrejme bude pravidelne kontrolovať množstvo draslíka v krvi;

− ak máte nízku hladinu draslíka v krvi;

− ak máte hnačku alebo silno vraciate;

− ak užívate vysoké dávky liekov na odvodnenie (diuretík);

− ak máte závažné ochorenie srdca;

− ak máte zúženú obličkovú tepnu;

ak ste nedávno dostali novú obličku;

− ak máte hyperaldosteronizmus. To je ochorenie, pri ktorom nadobličky tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa Vás to týka, užívanie Valzapu HCT sa neodporúča;

− ak máte ochorenie obličiek alebo pečene;

− ak máte horúčku, vyrážky a bolesť kĺbov, čo môže byť prejavom ochorenia nazývaného systémový lupus erythematosus (SLE, takzvané autoimunitné ochorenie);

− ak máte cukrovku, dnu, vysokú hladinu cholesterolu alebo tukov v krvi;

− ak ste mali alergické reakcie po použití iných liekov na znižovanie krvného tlaku patriacich do tejto skupiny (antagonisty receptora angiotenzínu II) alebo ak máte alergiu alebo astmu;

• môže zvyšovať citlivosť kože na slnko.

Použitie Valzapu HCTu detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov) sa neodporúča.

Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť). Valzap HCT sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako

3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa, keď sa užíva v tomto období

(pozri časť o tehotenstve).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je

viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Užívanie Valzapu HCT s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok liečby. Možno bude

potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch ukončiť užívanie

niektorého z liekov. Platí to najmä pre nasledujúce lieky:

− lítium, liek používaný na liečbu niektorých typov duševných ochorení

− lieky, ktoré ovplyvňujú alebo môžu byť ovplyvnené hladinami draslíka v krvi, napríklad

digoxín, liek na úpravu srdcového rytmu, niektoré lieky na liečbu psychóz

• lieky, ktoré môžu zvyšovať množstvo draslíka v krvi, napríklad doplnky draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík, heparín

• lieky, ktoré môžu znižovať množstvo draslíka v krvi, napríklad kortikosteroidy, niektoré preháňadlá

− diuretiká (lieky na odvodnenie), lieky na liečbu dny ako napríklad alopurinol, liečebné doplnky vitamínu D a vápnika, lieky na liečbu cukrovky (lieky na vnútorné použitie alebo inzulíny)

− iné lieky na znižovanie krvného tlaku, napríklad betablokátory alebo metyldopa, prípadne lieky na zúženie krvných ciev alebo podporu činnosti srdca, napríklad noradrenalín alebo adrenalín

− lieky zvyšujúce hladinu cukru v krvi, ako je napríklad diazoxid

− lieky na liečbu nádorových ochorení ako napríklad metotrexát alebo cyklofosfamid

− lieky proti bolesti

− lieky proti zápalu kĺbov (artritíde )

− lieky na uvoľnenie svalstva ako tubokurarín

− anticholinergiká ako atropín, biperidén

− amantadín (liek používaný na prevenciu chrípky)

− cholestyramín a kolestipol (lieky používané na liečbu vysokej hladiny tukov v krvi)

− cyklosporín, liek používaný pri transplantácii orgánov na zabránenie odmietnutia transplantátu

− niektoré antibiotiká (tetracyklíny), anestetiká a sedatíva

• karbamapezín, liek používaný na liečbu záchvatov kŕčov

Užívanie Valzapu HCT s jedlom a nápojmi

Valzap HCT môžete užívať s jedlom aj bez jedla.

Vyvarujte sa pitia alkoholických nápojov, kým sa neporozprávate so svojím lekárom. Príjem alkoholu môže vyvolať výraznejší pokles krvného tlaku a/alebo zvýšiť riziko vzniku závratov a mdlôb.

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

• Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete

otehotnieť)

Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Valzap HCT ešte pred otehotnením, alebo

ihneď, keď budete vedieť, že ste tehotná, a odporučí Vám užívať namiesto Valzapu HCT iný liek.

Valzap HCT sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac

ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci

tehotenstva.

• Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť

Valzap HCT sa neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár Vám môže vybrať iný liek, najmä vtedy, ak Vaše dieťa je novorodenec alebo ak sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Skôr, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje či vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú pozornosť, musíte vedieť, aké účinky má na Vás Valzap HCT. Tak ako iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valzap HCT môže v zriedkavých prípadoch vyvolávať závraty a ovplyvniť schopnosť sústrediť sa.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valzapu HCT

Valzap obsahuje laktózu a sorbitol, čo sú cukry. Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, čo je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

3. AKO UŽÍVAŤ VALZAP HCT

Vždy užívajte Valzap HCT presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Pomôže Vám to dosiahnuť tie najlepšie výsledky liečby a znížiť riziko vzniku vedľajších účinkov. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Ľudia s vysokým tlakom krvi si často ani nevšimnú nejaké známky tohto ochorenia. Mnohí sa cítia celkom normálne. Práve preto je o to dôležitejšie, aby ste chodievali na pravidelné kontroly k lekárovi, aj keď sa budete cítiť dobre.

Lekár Vám presne povie, koľko tabliet Valzapu HCT máte užívať. V závislosti od toho, ako organizmus reaguje na liečbu, lekár Vám môže navrhnúť vyššie alebo nižšie dávkovanie.

• Zvyčajná dávka Valzapu HCT je jedna tableta raz denne.

• Bez konzultácie s lekárom nemeňte dávkovanie ani neprerušujte liečbu.

• Liek sa má užívať každý deň v rovnakom čase, zvyčajne ráno.

• Valzap HCT môžete užívať s jedlom aj bez jedla.

• Tabletu zapite pohárom vody.

Ak užijete viac Valzapu HCT, ako máte

Ak pociťuje silné závraty a/alebo máte pocit na omdletie, ľahnite si a ihneď zavolajte svojho lekára.

Ak ste náhodne užili priveľa tabliet, kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.

Ak zabudnete užiť Valzap HCT

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú.

Ak prestanete užívať Valzap HCT

Ukončenie liečby Valzapom HCT môže u Vás zhoršiť vysoký krvný tlak. Neprerušte užívanie lieku, kým Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Valzap HCT môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého..

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je určená takto:

• veľmi časté: postihujú viac ako 1 z 10 používateľov

• časté: postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov

• menej časté: postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov

• zriedkavé: postihujú 1 až 10 z 10 000 používateľov

• veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 z 10 000 používateľov

• neznáme: častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné a vyžadujú neodkladnú lekárska pomoc:

Ihneď navštívte svojho lekára, ak sa u Vás objavia príznaky angioedému ako sú:

• opuch tváre, jazyka alebo hltana

• problémy s prehĺtaním

• žihľavka a sťažené dýchanie.

Ďalšie vedľajšie účinky:

Menej časté

• kašeľ

• nízky krvný tlak

• slabé závraty

• odvodnenie (príznaky sú smäd, suchosť úst a jazyka, zriedkavé močenie, tmavý moč, suchosť

kože)

• bolesť svalov

• únava

• mravčenie alebo strata citlivosti

• neostré videnie

• zvuky (napríklad syčanie, bzučanie) v ušiach

Veľmi zriedkavé

• závraty

• hnačka

• bolesť kĺbov

Neznáme

• ťažkosti s dýchaním

• závažné zníženie tvorby moču

• nízka hladina sodíka v krvi (niekedy spojená s nutkaním na vracanie, únavou, zmätenosťou,

celkovou nevoľnosťou, záchvatmi kŕčov)

• nízka hladina draslíka v krvi (niekedy spojená so slabosťou svalov, svalovými kŕčmi,

poruchami srdcového rytmu)

• nízka hladina bielych krviniek v krvi (s prejavmi ako horúčka, kožné infekcie, bolesť hrdla

alebo vredy v ústach spôsobené infekciami, slabosť)

• zvýšená hladina bilirubínu v krvi (ktorá v závažných prípadoch môže spôsobovať zožltnutie

kože a očí)

• zvýšená hladina močovinového dusíka a kreatinínu v krvi (ktorá môže naznačovať poruchu

funkcie obličiek)

• zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (ktorá v závažných prípadoch môže vyvolať dnu)

• mdloba

Vedľajšie účinky hlásené pri valsartane alebo hydrochlorotiazide podávanom samostatne, ktoré sa však nepozorovali pri podávaní lieku Valzap HCT:

Valsartan:

Menej časté

• pocit, že sa krúti okolie

• bolesť brucha

Neznáme

• kožné vyrážky so svrbením alebo bez neho, s niektorým z nasledujúcich príznakov alebo

prejavov: horúčka, bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky

podobné chrípke

• vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev)

• nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s neobvyklým krvácaním alebo podliatinami)

• vysoká hladina draslíka v krvi (niekedy so svalovými kŕčmi, poruchou srdcového rytmu)

• alergické reakcie (s prejavmi ako vyrážky, svrbenie, žihľavka, ťažkosti s dýchaním alebo

prehĺtaním, závraty)

• opuch, najmä tváre a hrdla; vyrážky; svrbenie

• zvýšenie hodnôt funkcie pečene

• znížená hladina hemoglobínu a znížený percentuálny obsah červených krviniek v krvi (obe

môžu v závažných prípadoch vyvolať anémiu)

• zlyhanie obličiek

• nízka hladina sodíka v krvi (čo môže vyvolať únavu, zmätenosť, svalové šklbnutia a/alebo

v závažných prípadoch záchvaty kŕčov)

Hydrochlorotiazid:

Časté

• svrbivé vyrážky a iné druhy vyrážok

• znížená chuť do jedla

• mierna nevoľnosť a vracanie

• slabosť, mdloba pri postavení sa

• impotencia

Zriedkavé

• opuch a vznik pľuzgierov na koži (spôsobené zvýšenou citlivosťou na slnko)

• zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku alebo črevách

• poruchy funkcie pečene (zožltnutie pokožky alebo očných bielkov)

• nepravidelný tep srdca

• bolesti hlavy

• poruchy spánku

• smutná nálada (depresia)

• nízka hladina krvných doštičiek (občas s krvácaním alebo vznikom podliatin pod kožou)

Veľmi zriedkavé:

• zápal krvných ciev s prejavmi ako napr. vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka

• svrbenie alebo sčervenanie kože

• vznik pľuzgierov na perách, očiach alebo ústach

• odlupovanie kože

• horúčka

• vyrážky na tvári spojené s bolesťou kĺbov

• svalové poruchy,

• horúčka (kožný lupus erythematosus)

• prudká bolesť v hornej časti žalúdka

• nedostatok alebo nízka hladina rôznych krviniek

• závažné alergické reakcie

• sťažené dýchanie

• pľúcna infekcia; dýchavičnosť

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ VALZAP HCT

− Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

− Nepoužívajte Valzap HCT po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

− Uchovávajte pri teplote do 30 °C v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

− Nepoužívajte balenie Valzapu HCT, ktoré je poškodené alebo vidieť na ňom známky nedovolenej manipulácie.

− Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo VALZAP HCT obsahuje

Liečivá sú valsartan a hydrochlorotiazid.

Jedna tableta Valzapu HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety obsahuje 80 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Jedna tableta Valzapu HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety obsahuje 160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Jedna tableta Valzapu HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety obsahuje 160 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Ďalšie zložky sú:

− Jadro tablety:mikrokryštalická celulóza, koloidný oxid kremičitý bezvodý, sorbitol (E420), magnéziumkarbonát, predželatínový škrob, povidón K-25, stearylfumarát sodný, laurylsulfát sodný, krospovidón (kollidon CL).

− Filmový obal tablety: monohydrát laktózy, hypromelóza, mastenec, makrogol 6000, indigokarmín (E132), žltý a hnedý oxid železitý (E 172) (len v sile 160 mg/25 mg), červený oxid železitý (E 172) (len v sile 80 mg/12,5 mg a 160 mg/25 mg).

Ako vyzerá Valzap HCT a obsah balenia

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: ružová, valcovitá, obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.

Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: červená, valcovitá, obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.

Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety: hnedá, valcovitá, obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.

Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca:

ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledujúcimi názvami:

Nemecko: Valsartan Winthrop comp 80/12,5 mg, Filmtabletten
Valsartan Winthrop comp 160/12,5 mg, Filmtabletten

Valsarten Winthrop comp 160/25 mg, Filmtabletten

Česká republika: VALZAP COMBI 80/12,5 mg, potahované tablety

VALZAP COMBI 160/12,5 mg, potahované tablety

VALZAP COMBI 160/25 mg, potahované tablety

Poľsko: VALTAP HCT

Lotyšsko: VALZAP H 80 mg/12,5 mg apvalkotās tabletes

VALZAP H 160 mg/12,5 mg apvalkotās tabletes

VALZAP H 160 mg/25 mg apvalkotās tabletes

Litva: VALZAP H 80 mg/12.5 mg plėvele dengtos tabletės

VALZAP H 160 mg/12.5 mg plėvele dengtos tabletės

VALZAP H 80 mg/25 mg plėvele dengtos tabletės

Estónsko: VALZAP H, 80 mg/12,5 mg, õhukese polümeerikattega tabletid

VALZAP H, 160 mg/12,5 mg, õhukese polümeerikattega tabletid

VALZAP H, 160 mg/25 mg, õhukese polümeerikattega tabletid

Maďarsko: ALVASTRAN HCT 80 mg /12,5 mg filmtabletta

ALVASTRAN HCT 160 mg /12,5 mg filmtabletta

ALVASTRAN HCT 160 mg / 25 mg filmtabletta

Rumunsko: CORETONH, 80 mg/12,5 mg, comprimate filmate

CORETONH, 160 mg/12,5 mg, comprimate filmate

CORETONH, 160 mg/25 mg, comprimate filmate

Bulharsko: ВАЛЗАПH 80/12,5

ВАЛЗАПH 160/12,5

ВАЛЗАПH 160/25

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovaná v 10/2012.

Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č. : 2012/00280-ZME

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg

Valzap HCT 160 mg/25 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Pomocné látky:

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

sorbitol ...........................9,25 mg

monohydrát laktózy .......0,17 mg

sodík ..............................0,32 mg (0,01 mmol)

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

sorbitol ........................18,50 mg

monohydrát laktózy ......0,89 mg

sodík .............................0,63 mg (0,03 mmol)

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety

sorbitol .......................18,50 mg

monohydrát laktózy .....0,94 mg

sodík .............................0,63 mg (0,03 mmol)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

VALZAP HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Ružová, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.

VALZAP HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Červená, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.

VALZAP HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety

Hnedá, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Valzap HCT ako fixná kombinácia je indikovaný u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne

znížený monoterapiou valsartanom alebo hydrochlorotiazidom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka Valzapu HCT je jedna filmom obalená tableta raz denne. Odporúča

sa titrácia dávok jednotlivých zložiek. V každom prípade sa má dodržať titrácia jednotlivých zložiek

nahor k najbližšej dávke, aby sa znížilo riziko hypotenzie a iných nežiaducich udalostí.

Ak je to klinicky vhodné, možno zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu u

pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou valsartanom alebo

hydrochlorotiazidom za predpokladu, že sa dodržuje odporúčané poradie titrácie dávok jednotlivých

zložiek.

Klinická odpoveď na Valzap HCT sa má hodnotiť po začiatku liečby a ak sa krvný tlak neupraví,

dávka sa môže zvýšiť zvyšovaním ktorejkoľvek zo zložiek až na maximálnu dávku 320 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do 2 týždňov.

U väčšiny pacientov sa maximálne účinky pozorujú do 4 týždňov. U niektorých pacientov však môže

byť potrebných 4-8 týždňov liečby. Počas titrácie dávok sa to má vziať do úvahy.

Spôsob podávania

Valzap HCT sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla a má sa zapíjať vodou.

Osobitné populácie

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu

≥30 ml/min) sa nevyžaduje úprava dávkovania. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Valzap HCT

kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy dávka valsartanu

nemá prekročiť 80 mg (pozri časť 4.4). Valzap HCT je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým

poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Starší pacienti

U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.

Pediatrickí pacienti

Valzap HCT sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o

bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na valsartan, hydrochlorotiazid, iné liečivá odvodené od sulfónamidov alebo na

ktorúkoľvek z pomocných látok.

Druhý a tretí trimester gravidity (časť 4.4 a 4.6).

Ťažké poškodenie funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.

Ťažké poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 ml/min), anúria.

Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Zmeny sérových elektrolytov

Valsartan

Súčasné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík, náhradami solí obsahujúcimi

draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín atď.) sa neodporúča. Podľa

potreby sa má monitorovať hladina draslíka.

Hydrochlorotiazid

Pri liečbe tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu sa zaznamenala hypokaliémia.

Odporúča sa časté monitorovanie draslíka v sére.

Liečba tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu sa spája s hyponatriémiou a

hypochloremickou alkalózou. Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu zvyšujú vylučovanie horčíka

močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu. Tiazidové diuretiká znižujú vylučovanie vápnika. Môže

to spôsobiť hyperkalciémiu.

Tak ako u každého pacienta, ktorý dostáva diuretickú liečbu, vo vhodných intervaloch sa majú

pravidelne stanovovať elektrolyty v sére.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

U pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu, sa majú sledovať klinické

príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov.

U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napríklad u takých, ktorí dostávajú vysoké

dávky diuretík, sa môže po začatí liečby Valzapom HCT v zriedkavých prípadoch vyskytnúť

symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby

Valzapom HCT, napríklad znížením dávky diuretika.

Pacienti so závažným chronickým zlyhávaním srdca alebo inými ochoreniami so stimuláciou systému

renín-angiotenzín-aldosterón

U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón

(napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca), liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho

angiotenzín bola spojená s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s

akútnym zlyhaním obličiek. Použitie Valzapu HCT u pacientov s ťažkým chronickým zlyhávaním

srdca sa nehodnotilo.

Preto nemožno vylúčiť, že pre inhibíciu systému renín-angiotenzín-aldosterón aj použitie Valzapu HCT sa môže spájať s poruchou funkcie obličiek. Valzap HCT sa nemá používať u týchto

pacientov.

Stenóza renálnej artérie

Valzap HCT sa nemá používať na liečbu hypertenzie u pacientov s jednostrannou alebo

obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo so stenózou artérie solitárnej obličky, pretože hladina

močoviny v krvi a kreatinínu v sére sa u týchto pacientov môže zvýšiť.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valzapom HCT, pretože ich systém

renín-angiotenzín nie je aktivovaný.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, hypertrofická obštrukčná kardiomyopatia

Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s

aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou (HOCM).

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek s klírensom kreatinínu ≥30 ml/min sa nevyžaduje úprava

dávkovania (pozri časť 4.2). Pri použití Valzapu HCT u pacientov s poškodením funkcie obličiek sa

odporúča pravidelné monitorovanie hladín draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére.

Transplantácia obličky

V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím valsartanu s hydrochlorthiazidom u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.

Poškodenie funkcie pečene

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez cholestázy sa Valzap HCT

má používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).

Systémový lupus erythematosus

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu

systémového lupus erythematosus.

Iné metabolické poruchy

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny

cholesterolu, triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné

upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík.

Tiazidy môžu znižovať vylučovanie vápnika močom a spôsobovať prechodné a mierne zvýšenie

hladín vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Výrazná

hyperkalciémia môže svedčiť o základnom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pred

vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas

liečby vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podanie

diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnečnému žiareniu alebo

umelému UVA.

Gravidita

Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas gravidity. Ak sa

nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné

previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití

počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné,

má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Všeobecné upozornenia

Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých sa v minulosti preukázala precitlivenosť na iné

antagonisty receptorov angiotenzínu II. Reakcie z precitlivenosti na hydrochlorotiazid sú

pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.

Pomocné látky:

Tento liek obsahuje sorbitol. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy (nedostatok je pozorovaný u určitej populácie Laponcov) alebo glukózogalaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg)v jednej dávke, čo je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Tento liek obsahuje hydrochlorotiazid. Užitie Valzapu HCT môže spôsobiť pozitívne výsledky pri dopingových kontrolách.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie spojené s valsartanom aj hydrochlorotiazidom

Súčasné použitie sa neodporúča

Lítium

Počas súčasného podávania s inhibítormi ACE a tiazidom vrátane hydrochlorotiazidu sa zaznamenalo

reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Kvôli nedostatku skúseností so súčasným

použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa preukáže, že táto kombinácia je

potrebná, odporúča sa starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.

Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť

Iné antihypertenzíva

Valzap HCT môže zvyšovať účinky iných liekov s antihypertenznými vlastnosťami (napr. ACEI,

betablokátorov, blokátorov kalciových kanálov).

Presorické amíny (napr. noradrenalín, adrenalín)

Je možná znížená odpoveď na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa vylúčilo ich použitie.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny

acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívne NSAID

NSAID môžu oslabiť antihypertenzný účinok antagonistov angiotenzínu II aj hydrochlorotiazidu, ak

sa podávajú súčasne. Okrem toho súčasné použitie Valzapu HCT a NSAID môže viesť k zhoršeniu

funkcie obličiek a zvýšeniu draslíka v sére. Preto sa odporúča sledovanie funkcie obličiek na začiatku

liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta.

Interakcie spojené s valsartanom

Súčasné použitie sa neodporúča

Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom draslíka a iné látky, ktoré môžu

zvýšiť hladiny draslíka

Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v kombinácii s valsartanom,

odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.

Žiadna interakcia

V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne klinicky významné

farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s niektorou z nasledujúcich látok: cimetidín,

warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.

Digoxín a indometacín môžu interagovať s hydrochlorotiazidovou zložkou Valzapu HCT (pozri

interakcie spojené s hydrochlorotiazidom).

Interakcie spojené s hydrochlorotiazidom

Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť

Lieky spojené s úbytkom draslíka a hypokaliémiou (napr. kaliuretické diuretiká, kortikosteroidy,

laxatíva, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, kyselina salicylová a deriváty)

Ak sa tieto lieky majú predpísať s kombináciou hydrochlorotiazidu a valsartanu, odporúča sa sledovať

hladinu draslíka v plazme. Tieto lieky môžu potenciovať účinok hydrochlorotiazidu na draslík v sére

(pozri časť 4.4).

Lieky, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes

Antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)

Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)

Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín,

cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)

Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, ketanserín, mizolastín,

pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín i.v.)

Vzhľadom na riziko hypokaliémie sa hydrochlorotiazid má podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré

môžu vyvolať torsades de pointes.

Digitálisové glykozidy

Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako neželané účinky

napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných digitálisom.

Soli vápnika a vitamín D

Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D alebo soľami vápnika môže

potenciovať zvýšenie vápnika v sére.

Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)

Liečba tiazidom môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávky

antidiabetika.

Metformín sa má používať opatrne vzhľadom na riziko laktátovej acidózy vyvolanej možným

funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu.

Betablokátory a diazoxid

Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s betablokátormi môže zvýšiť riziko

hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zosilniť hyperglykemizujúci

účinok diazoxidu.

Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfínpyrazón a alopurinol)

Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny

močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné

podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z

precitlivenosti na alopurinol.

Anticholinergiká (napr. atropín, biperidén)

Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholinergikami, zjavne pre

zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

Amantadín

Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov spôsobených

amantadínom.

Cholestyramínové a kolestipolové živice

Absorpcia tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu je zhoršená v prítomnosti aniónových

iónomeničových živíc.

Cytotoxické látky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)

Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických látok obličkami a

potenciovať ich myelosupresívne účinky.

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín)

Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú účinok derivátov kurare.

Cyklosporín

Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií typu dny.

Alkohol, anestetiká a sedatíva

Môže sa vyskytnúť potenciovanie ortostatickej hypotenzie.

Metyldopa

Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie u pacientov, ktorí dostávali súčasnú liečbu

metyldopou a hydrochlorotiazidom.

Karbamazepín

U pacientov, ktorí dostávajú hydrochlorotiazid súčasne s karbamazepínom, môže vzniknúť

hyponatriémia. Takých pacientov je preto potrebné informovať o možnosti hyponatriemických reakcií

a je potrebné ich náležite sledovať.

Kontrastné látky obsahujúce jód

V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri

vysokých dávkach jódovanej látky. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Vlasartan

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra

gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra

gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého

trimestra gravidity neposkytli jednoznačné závery, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Zatiaľ

čo nie sú kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptorov angiotenzínu II

(AIIRA), podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA

nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu

antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa

potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna

liečba.

Je známe, že expozícia AIIRA pri liečbe počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva u ľudí

fetotoxické účinky (zníženie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a

toxické účinky u novorodencov (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri aj časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“).

Ak dôjde k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie

funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri aj časť

4.3 a 4.4).

Hydrochlorothiazid

S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú obmedzené

skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na

základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a

tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú

žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov a trombocytopénia.

Laktácia

Nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia. Hydrochlorotiazid sa vylučuje do

ľudského mlieka. Preto sa použitie Valzapu HCT počas dojčenia neodporúča. Vhodnejšie sú iné

druhy liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri dojčení

novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch Valzapu HCT na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať

stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že občas sa môžu

vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie hlásené v klinických skúšaniach a laboratórne nálezy vyskytujúce sa častejšie pri

valsartane s hydrochlorotiazidom ako pri placebe a individuálne postmarketingové hlásenia sú

uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov. Nežiaduce reakcie, o ktorých je známe, že sa

vyskytujú pri každej zložke lieku podávanej osobitne, ale ktoré sa nepozorovali v klinických

skúšaniach, sa môžu vyskytnúť počas liečby valsartanom/hydrochlorotiazidom.

Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pomocou nasledovnej

konvencie: veľmi časté (≥ l/10); časté (≥ l/100 až < l/10); menej časté (≥ l/1 000 až < 1/100);

zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej

závažnosti.

Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich reakcií pri valsartane/hydrochlorotiazide

Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté	Dehydratácia
Poruchy nervového systému
Veľmi zriedkavé	Závraty
Menej časté	Parestézia
Neznáme	Synkopa
Poruchy oka
Menej časté	Neostré videnie
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté	Tinnitus
Poruchy ciev
Menej časté	Hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté	Kašeľ
Neznáme	Pľúcny edém nekardiogénneho pôvodu
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi zriedkavé	Hnačka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté	Myalgia
Veľmi zriedkavé	Artralgia
Poruchy obličiek a močových ciest
Neznáme	Zhoršená funkcia obličiek
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté	Únava
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Neznáme	Zvýšená kyselina močová v sére, zvýšený bilirubín a kreatinín v sére, hypokaliémia, hyponatriémia, zvýšenie močovinového dusíka v krvi, neutropénia

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

Nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej z jednotlivých zložiek môžu byť aj potenciálnymi

nežiaducimi účinkami Valzapu HCT, aj keď sa nepozorovali v klinických skúšaniach alebo v období

po uvedení na trh.

Tabuľka 2. Frekvencia nežiaducich reakcií pri valsartane

Poruchy krvi a lymfatického systému
Neznáme	Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu, Trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
Neznáme	Iné reakcie z precitlivenosti/alergické reakcie, vrátane sérovej choroby
Poruchy metabolizmu a výživy
Neznáme	Zvýšenie draslíka v sére, hyponatriémia
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté	Vertigo
Poruchy ciev
Neznáme	Vaskulitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Menej časté	Bolesť brucha
Poruchy pečene a žlčových ciest
Neznáme	Zvýšenie hodnôt funkcie pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Neznáme	Angioedém, exantém, svrbenie
Poruchy obličiek a močových ciest
Neznáme	Zlyhanie obličiek

Tabuľka 3. Frekvencia nežiaducich reakcií pri hydrochlorotiazide

Hydrochlorotiazid sa vo veľkom rozsahu predpisoval po mnoho rokov, často vo vyšších dávkach, ako

sú dávky podávané vo Valzape HCT. U pacientov liečených monoterapiou tiazidovými diuretikami

vrátane hydrochlorotiazidu boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie:

Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé	Trombocytopénia niekedy s purpurou
Veľmi zriedkavé	Agranulocytóza, leukopénia, hemolytická anémia, útlm kostnej drene
Poruchy imunitného systému
Veľmi zriedkavé	Reakcie z precitlivenosti
Psychické poruchy
Zriedkavé	Depresia, poruchy spánku
Poruchy nervového systému
Zriedkavé	Bolesť hlavy
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Zriedkavé	Srdcové arytmie
Poruchy ciev
Časté	Posturálna hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Veľmi zriedkavé	Ťažkosti s dýchaním vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté	Strata chuti do jedenia, slabá nauzea a vracanie
Zriedkavé	Zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku a črevách
Veľmi zriedkavé	Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé	Intrahepatálna cholestáza alebo žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté	Urtikária a iné formy exantému
Zriedkavé	Fotosenzibilizácia
Veľmi zriedkavé	Nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna nekrolýza, kožné reakcie podobné lupus erythematosus, reaktivácia kožného lupus erythematosus
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Časté	Impotencia

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Predávkovanie valsartanom môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže viesť k poruchám

vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku. Okrem toho sa následkom predávkovania

hydrochlorotiazidovou zložkou môžu objaviť aj nasledujúce príznaky a prejavy: nauzea, somnolencia,

hypovolémia a porucha elektrolytov spojená so srdcovými arytmiami a svalovými kŕčmi.

Liečba

Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti symptómov, pričom prvoradý

význam má stabilizovanie stavu cirkulácie.

Ak vznikne hypotenzia, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a urýchlene sa mu majú doplniť tekutiny

a soli.

Valsartan sa nedá odstrániť hemodialýzou pre silnú väzbu na plazmu, zatiaľ čo odstránenie

hydrochlorotiazidu sa dosiahne dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, valsartan a diuretiká;

ATC kód: C09DA03.

Valsartan/hydrochlorotiazid

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u pacientov s krvným

tlakom nedostatočne zníženým hydrochlorotiazidom 12,5 mg sa pozorovalo významne väčšie

priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu

80/12,5 mg (14,9/11,3 mmHg) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (5,2/2,9 mmHg)

a hydrochlorotiazidom 25 mg (6,8/5,7 mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny podiel pacientov

reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid

80/12,5 mg (60%) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (25%) a hydrochlorotiazidom 25 mg

(27%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u pacientov s krvným

tlakom nedostatočne zníženým valsartanom 80 mg sa pozorovalo významne väčšie priemerné zníženie

systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80/12,5 mg (9,8/8,2 mmHg) v porovnaní s valsartanom 80 mg (3,9/5,1 mmHg) a valsartanom 160 mg (6,5/6,2 mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (51%) v porovnaní s valsartanom 80 mg (36%) a valsartanom 160 mg (37%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom kontrolovanom skúšaní s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcom rôzne kombinácie dávok valsartanu/hydrochlorotiazidu s ich príslušnými zložkami sa pozorovalo významne väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80/12,5 mg (16,5/11,8 mmHg) v porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg) aj valsartanom 80 mg (8,8/8,6 mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (64%) v porovnaní s placebom (29%) a hydrochlorotiazidom (41%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u pacientov s krvným

tlakom nedostatočne zníženým hydrochlorotiazidom 12,5 mg sa pozorovalo významne väčšie

priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu

160/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (5,6/2,1 mmHg). Navyše

významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval (TK <140/90 mmHg alebo zníženie STK

≥20 mmHg alebo zníženie DTK ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (50%)

v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u pacientov s krvným

tlakom nedostatočne zníženým valsartanom 160 mg sa pozorovalo významne väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160/25 mg

(14,6/11,9 mmHg) aj valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/10,4 mmHg) v porovnaní

s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v znížení TK medzi dávkami 160/25 mg a

160/12,5 mg dosiahol tiež štatistickú významnosť. Navyše významne vyšší percentuálny podiel

pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ≥10 mmHg) na

valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (68%) a 160/12,5 mg (62%) v porovnaní s valsartanom

160 mg (49%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom kontrolovanom skúšaní s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcom rôzne kombinácie dávok valsartanu/hydrochlorotiazidu s ich príslušnými zložkami sa pozorovalo významne väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a 160/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a príslušnými monoterapiami, t.j. hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg), hydrochlorotiazidom 25 mg (12,7/9,3 mmHg) a valsartanom 160 mg (12,1/9,4 mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ≥10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (81%) a valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (76%) v porovnaní s placebom (29%) a príslušnými monoterapiami, t.j. hydrochlorotiazidom 12,5 mg (41%), hydrochlorotiazidom 25 mg (54%) a valsartanom 160 mg (59%).

V kontrolovaných klinických štúdiách s valsartanom + hydrochlorotiazidom sa vyskytol pokles

draslíka v sére závislý od dávky. Zníženie draslíka v sére sa vyskytovalo častejšie u pacientov, ktorí

dostávali 25 mg hydrochlorotiazidu, než u tých, ktorí dostávali 12,5 mg hydrochlorotiazidu. V

kontrolovaných klinických skúšaniach s valsartanom/hydrochlorotiazidom bolo zníženie hladiny

draslíka vyvolané hydrochlorotiazidom zmiernené šetrením draslíka účinkom valsartanu.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky valsartanu v kombinácii s hydrochlorotiazidom na

kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu.

Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom znižuje riziko

kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

Valsartan

Valsartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí

selektívne na podtyp receptora AT₁, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené

plazmatické hladiny Ang II po blokáde receptora AT₁valsartanom môžu stimulovať neblokovaný

receptor AT₂, čo zjavne vyvažuje účinok receptora AT₁. Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú

aktivitu na receptore AT₁a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT₁ako k

receptoru AT₂. O valsartane nie je známe, že by sa viazal alebo blokoval iné receptory hormónov

alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú významné v kardiovaskulárnej regulácii.

Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý premieňa Ang I na Ang II a rozkladá

bradykinín. Keďže neexistuje žiadny účinok na ACE a žiadne potenciovanie bradykinínu ani

substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II boli spojené s kašľom.

V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola incidencia suchého kašľa

významne (P 0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom

ACE (2,6% oproti 7,9%). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby

inhibítorom ACE malo kašeľ 19,5% zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0%

pacientov liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5% pacientov liečených inhibítorom

ACE (P 0,05).

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného tlaku bez ovplyvnenia

srdcovej frekvencie. U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje

antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne počas

4-6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac ako 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného

podávania sa maximálne zníženie krvného tlaku akoukoľvek dávkou všeobecne dosahuje do

2-4 týždňov a udržiava sa počas dlhodobej liečby. V kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosahuje

významné ďalšie zníženie krvného tlaku.

Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s nárazovou hypertenziou, ani ďalšími nežiaducimi

klinickými udalosťami.

U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa preukázalo, že valsartan

znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with

Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (UAE) valsartanom (80-160 mg/raz

denne) oproti amlodipínu (5-10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný vek:

58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 μg/min; amlodipín: 55,4 μg/min),

normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (kreatinín v krvi

<120 μmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p <0,001) o 42% (–24,2 μg/min; 95% CI: –40,4 až –

19,1) pri valsartane a asi o 3% (–1,7 μg/min; 95% CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne, napriek podobnej

miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách. Štúdia zníženia proteinúrie Diovanom (Diovan Reduction of Proteinuria (DROP)) ďalej skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s hypertenziou (TK = 150/88 mmHg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 μg/min; 20-700 μg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný kreatinín v sére = 80 μmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36% pri 160 mg valsartanu (95% CI: 22 až 47%), a o 44% pri 320 mg valsartanu (95% CI: 31 až 54%). Záverom štúdie bolo, že 160-320 mg valsartanu u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.

Hydrochlorotiazid

Miesto účinku tiazidových diuretík je primárne v distálnom stočenom tubule obličiek. Ukázalo sa, že

v kôre obličiek sa vyskytuje vysokoafinitný receptor ako primárne väzbové miesto pre pôsobenie

tiazidových diuretík a inhibíciu transportu NaCl v distálnom stočenom tubule. Tiazidy účinkujú

prostredníctvom inhibície symportéra Na⁺ Cl^-, možno kompetíciou o miesto Cl^-, čím ovplyvňujú

mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a chloridu v približne

rovnakom rozsahu, a týmto diuretickým účinkom nepriamo znižujú objem plazmy s následným

zvýšením plazmatickej aktivity renínu, sekrécie aldosterónu a strát draslíka močom, aj znížením

draslíka v sére. Spojenie renínu a aldosterónu je sprostredkované angiotenzínom II, takže pri

súčasnom podávaní valsartanu je pokles draslíka v sére menej výrazný, než je pokles pozorovaný pri

monoterapii hydrochlorotiazidom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Valsartan/hydrochlorotiazid

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu je pri súčasnom podaní s valsartanom znížená asi o 30%.

Kinetika valsartanu nie je výrazne ovplyvnená súčasným podávaním hydrochlorotiazidu. Táto

pozorovaná interakcia nemá žiadny dopad na kombinované použitie valsartanu a hydrochlorotiazidu,

pretože kontrolované klinické skúšania ukázali jasný antihypertenzný účinok, a to väčší, ako účinok

dosiahnutý pri podávaní každého liečiva samotného alebo pri podávaní placeba.

Valsartan

Absorpcia

Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie valsartanu v plazme dosahujú

za 2-4 hodiny. Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23%. Jedlo znižuje expozíciu (meranú

ako AUC) valsartanu asi o 40% a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50%, hoci asi

8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho užili s jedlom a

nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a

valsartan sa preto môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Distribúcia

Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že

valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra

(94-97%), predovšetkým na sérový albumín.

Biotransformácia

Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20% dávky sa nájde vo forme

metabolitov. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v nízkych koncentráciách (menej ako 10%

AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.

Eliminácia

Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t½α <1 h a t½ß okolo 9 h). Valsartan sa

eliminuje predovšetkým stolicou (asi 83% dávky) a močom (asi 13% dávky), hlavne ako nezmenený

liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a obličkový klírens je

0,62 l/h (asi 30% celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.

Hydrochlorotiazid

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmax približne 2 h) a absorpčné

vlastnosti sú podobné pri liekových formách suspenzie aj tabliet. Absolútna biologická dostupnosť

hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 60-80%. Súčasné podávanie s jedlom podľa hlásení

zvyšuje aj znižuje systémovú dostupnosť hydrochlorotiazidu v porovnaní s podávaním nalačno. Tieto

účinky sú malé a majú minimálny klinický význam. V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej

AUC lineárny a úmerný dávke. Po opakovanom podávaní hydrochlorotiazidu sa kinetika nemení

a akumulácia je minimálna, keď sa podáva raz denne.

Distribúcia

Kinetika distribúcie a eliminácie bola všeobecne popísaná biexponenciálnou funkciou rozkladu.

Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg.

Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), hlavne na sérový albumín.

Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch v hladine približne 1,8-krát vyššej ako v plazme.

Eliminácia

Pri hydrochlorotiazide sa >95% absorbovanej dávky vylúči ako nezmenená látka močom. Obličkový

klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu. Terminálny polčas je

6-15 hodín.

Osobitné populácie pacientov

Starší pacienti

U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní

s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny klinický význam tohto zistenia.

Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých aj

hypertenzných starších osôb v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s klírensom kreatinínu 30 − 70 ml/min sa nevyžaduje žiadna úprava odporúčaných dávok valsartanu a hydrochlorotiazidu.

O používaní valsartanu a hydrochlorotiazidu u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) a u dialyzovaných pacientov nie sú k dispozícii žiadne informácie.

Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatickú bielkovinu, a preto sa nedá odstrániť dialýzou, hydrochlorotiazid sa však dá odstrániť dialýzou.

Renálny klírens hydrochlorotiazidu pozostáva z pasívnej filtrácie a z aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Farmakokinetika hydrochlorotiazidu je významne ovplyvnená funkciou obličiek, ako sa dá predpokladať o látke, ktorá sa vylučuje takmer výhradne obličkami (pozri časť 4.3).

Poškodenie funkcie pečene

Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s ľahkou (n=6) až stredne ťažkou (n=5) poruchou funkcie

pečene bola expozícia valsartanu zvýšená približne 2-násobne v porovnaní so zdravými

dobrovoľníkmi.

Nie sú dostupné žiadne údaje o použití valsartanu u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene

(pozri časť 4.3). Ochorenie pečene významne neovplyvňuje farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Potenciálna toxicita kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu po perorálnom podávaní sa skúmala

u potkanov a opíc kozmáčov v štúdiách trvajúcich až šesť mesiacov. Nevyskytli sa žiadne nálezy,

ktoré by vylučovali použitie terapeutických dávok u človeka.

Zmeny vyvolané kombináciou v štúdiách chronickej toxicity boli najpravdepodobnejšie spôsobené

zložkou valsartanu.

Toxikologickým cieľovým orgánom boli obličky, pričom reakcia bola výraznejšia u kozmáčov než

u potkanov. Kombinácia viedla k poškodeniu obličiek (nefropatia s tubulárnou bazofíliou, vzostup močoviny v plazme, plazmatického kreatinínu a draslíka v sére, zvýšenie objemu moču a elektrolytov v moči od 30 mg/kg/deň valsartanu + 9 mg/kg/deň hydrochlorotiazidu u potkanov a 10 + 3 mg/kg/deň u kozmáčov), pravdepodobne prostredníctvom zmeny renálnej hemodynamiky.

Tieto dávky u potkanov predstavujú 0,9- a 3,5-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a

hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané na mg/m2. Tieto dávky u kozmáčov predstavujú 0,3-

a 1,2-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD)

prerátané na mg/m². (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň valsartanu v kombinácii s

25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg.)

Vysoké dávky kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu spôsobili zníženie ukazovateľov červených

krviniek (počet červených krviniek, hemoglobín, hematokrit, od 100 + 31 mg/kg/deň u potkanov

a 30 + 9 mg/kg/deň u kozmáčov). Tieto dávky u potkanov predstavujú 3,0- a 12-násobok maximálnej

odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané na mg/m². Tieto dávky

u kozmáčov predstavujú 0,9- a 3,5-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a

hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku

320 mg/deň valsartanu v kombinácii s 25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg.).

U kozmáčov sa pozorovalo poškodenie sliznice žalúdka (od 30 + 9 mg/kg/deň). Kombinácia spôsobila

tiež hyperpláziu aferentných arteriol obličiek (pri 600 + 188 mg/kg/deň u potkanov a od

30 + 9 mg/kg/deň u kozmáčov). Tieto dávky u kozmáčov predstavujú 0,9- a 3,5-násobok maximálnej

odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) na mg/m². Tieto dávky

u potkanov predstavujú 18- a 73-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a

hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) na mg/m². (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň

valsartanu v kombinácii s 25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg.)

Zdá sa, že vyššie uvedené účinky sú spôsobené farmakologickými účinkami vysokých dávok

valsartanu (blokáda inhibície uvoľňovania renínu vyvolanej angiotenzínom II, so stimuláciou buniek

produkujúcich renín) a vyskytujú sa tiež pri inhibítoroch ACE. Zdá sa, že tieto nálezy nie sú

významné pre použitie terapeutických dávok valsartanu u ľudí.

Kombinácia valsartanu a hydrochlorotiazidu nebola testovaná na mutagenitu, poškodenie

chromozómov alebo karcinogenitu, pretože nie sú dôkazy o interakcii medzi týmito dvoma látkami.

Tieto testy sa však vykonali osobitne s valsartanom a hydrochlorotiazidom a neposkytli žiadny dôkaz

mutagenity, poškodenia chromozómov alebo karcinogenity.

Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gestácie a laktácie viedli

u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie

vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u

potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná dávka pre ľudí

na mg/m²(výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).

Podobné nálezy sa pozorovali pri valsartane/hydrochlorotiazide u potkanov a králikov. V štúdiách

embryofetálneho vývoja (Segment II) s valsartanom/hydrochlorotiazidom u potkanov a králikov sa

nenašli dôkazy o teratogenite; pozorovala sa však fetotoxicita spojená s toxicitou pre matky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza

koloidný oxid kremičitý bezvodý

sorbitol (E420)

magnéziumkarbonát

predželatínový škrob

povidón K-30

stearylfumarát sodný

laurylsulfát sodný

krospovidón (Kollidon CL)

Filmový obal tablety:

monohydrát laktózy

hypromelóza

mastenec

makrogol 6000

indigokarmín (E132)

žltý a hnedý oxid železitý (E 172) (iba v sile 160 mg/25 mg)

červený oxid železitý (E 172) (iba v sile 80 mg/12,5 mg a v sile 160 mg/25 mg)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC (triplex)/hliníkový blister.

Veľkosť balenia:

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/25 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg: 58/0688/09-S

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg: 58/0689/09-S

Valzap HCT 160 mg/25 mg: 58/0690/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

19.11.2009

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2012