+ ipil.sk

Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát



Príbalový leták


Písomná informácia pre používateľa


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát

Vancomycin Hospira 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát


vankomycín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete používať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:


1. Čo je Vancomycin Hospira a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Vancomycin Hospira

3. Ako používať Vancomycin Hospira

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Vancomycin Hospira

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Vancomycin Hospiraa na čo sa používa


Vancomycin Hospira obsahuje liečivo vankomycín. Vankomycín patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú glykopeptidové antibiotiká. Tieto lieky sa používajú na liečbu infekcií, ktoré sú spôsobené baktériami.


Intravenózne použitie

Pred použitím sa prášok Vancomycin Hospira rozpustí a zriedi predtým, ako vám ho lekár podá pomalou infúziou do žily.


Vancomycin Hospira sa používa na liečbu ťažkých infekcií, ktoré sú spôsobené baktériami citlivými na vankomycín, ktoré sú rezistentné (necitlivé) na mnoho iných antibiotík a u pacientov, ktorí nereagovali na liečbu inými antibiotikami alebo zle tolerovali (znášali) iné antibiotiká.

Používa sa na liečbu rôznych závažných infekcií endokardu (vnútornej srdcovej blany)alebo srdcových chlopní, krvi, pľúc, kostí alebo mäkkých tkanív (kože, spojivového tkaniva, svalu).


Perorálne použitie

Prášok Vancomycin Hospira sa tiež môže podať perorálne po rozpustení (ústami alebo sondou do žalúdka) na liečbu niektorých ťažkých zápalov čreva.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Vancomycin Hospira


Nepoužívajte Vancomycin Hospira:

- ak ste alergickýna vakomycín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Informujte svojho lekára, ak ste niekedy mali problémy s týmto alebo akýmkoľvek iným liekom.


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používaťVancomycin Hospira, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

- ak máte problémy s obličkami,

- ak máte problémy so sluchom,

- ak ste starší ako 60 rokov,

- ak ste alergický na antibiotikum teikoplanín.


Počas liečby Vancomycinom Hospira vám budú v pravidelných intervaloch kontrolovať krv, funkciu pečene a obličiek a funkciu sluchu. Váš lekár vám potom môže upraviťdávku.


Aby sa zabránilo alergickým reakciám, Vancomycin Hospira vám podajú pomaly (maximálne 10 mg/min), dostatočne zriedený, infúziou do žily po dobu aspoň 60 minút. Ak vám podajú infúziu veľmi rýchlo, môžu sa vyskytnúť príznaky reakcie z precitlivenosti, ako je pokles krvného tlaku, sčervenanie kože alebo kožné vyrážky. Tieto reakcie zvyčajne vymiznú po zastavení infúzie.

Veľmi rýchle podávanie infúzie môže tiež spôsobiť bolesť a zápal, ako aj krvné zrazeniny v mieste podania infúzie. Miesta podania infúzie sa majú pravidelne meniť.


Ak už máte problémy so sluchom alebo zároveň dostávate aj iné lieky, ktoré poškodzujú sluch, môžete mať dočasnú alebo trvalú stratu sluchu, ktorej môže predchádzať hučanie v ušiach (tinnitus). Váš lekár vám bude preto pravidelne kontrolovať krv a funkciu sluchu.


Ak máte problémy s obličkami alebo sa liečite inými liekmi, ktoré sú škodlivé pre obličky, riziko škodlivých účinkov Vancomycinu Hospira sa značne zvýši. Váš lekár vám bude preto následne vykonávať testy.


Ak ste liečení pre zápalové ochorenie čriev, môžu sa tiež vyvinúť nežiaduce účinky Vancomycinu Hospira po perorálnom prijatí (ústami alebo sondou), ktoré sú zvyčajne také ako sa vyskytujú po intravenóznom podaní. To je potrebné zvlášť zohľadniť, ak majú vaše obličky iba obmedzenú funkciu.


Ak sa u vás objaví silná, pretrvávajúca hnačka počas alebo po intravenóznej liečbe, povedzte to svojmu lekárovi okamžite, aby sa mohla začať liečiť tak rýchlo, ako je možné.


Deti a dospievajúci

Vankomycín sa musí používať so zvýšenou opatrnosťou u dojčiat a detí, pretože ich obličky nie sú ešte celkom vyvinuté. Preto treba starostlivo sledovať koncentrácie vankomycínu v krvi.


Iné lieky a Vancomycin Hospira

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívaťďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Je zvlášť dôležité, ak užívate/používate niektorý z nasledujúcich liekov:

  • lieky na plesňové infekcie (amfotericín B)

  • lieky na liečbu bakteriálnych infekcií (iné antibiotiká, ako sú aminoglykozidy, streptomycín, neomycín, gentamicín, kanamycín, amikacín, bacitracín, tobramycín, polymyxín B, kolistín)

  • lieky, ktoré potláčajú činnosť imunitného systému (cyklosporín)

  • diuretiká (slučkové diuretiká) (lieky na odvodnenie)

  • lieky na rakovinu (cisplatina)

  • anestetiká (ak dostávate celkovú anestéziu)

  • lieky na uvoľnenie svalov počas anestézie (myorelaxanciá)

  • perorálnu antikoncepciu (lieky proti počatiu)


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete používať tento liek.


Tehotenstvo

Vancomycin Hospira sa má podávať počas tehotenstva, len ak je to nevyhnutné.

Váš lekár rozhodne, či máte dostať Vancomycin Hospira.


Dojčenie

Ak dojčíte, povedzte to svojmu lekárovi pretože Vancomycin Hospira prechádza do materského mlieka. Váš lekár rozhodne, či musíte prestať dojčiť počas liečby vankomycínom.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa nevykonali.


Vancomycin Hospira obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke, to je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.


3. Ako používať Vancomycin Hospira


Vancomycin Hospira vám bude podávať lekár počas vášho pobytu v nemocnici.

Váš lekár rozhodne, koľko lieku budete dostávať každý deň a ako dlho bude liečba trvať.

Váš lekár upraví dávku podľa vašej telesnej hmotnosti, veku a funkcie obličiek


Intravenózne použitie


Tento liek sa najprv rozpustí a potom dostatočne zriedený vám ho podajú. Zvyčajne sa vám podá pomalou infúziou (kvapkaním) do žily (maximálne 10 mg/min). Infúzia trvá najmenej 60 minút.


Pacienti s normálnou funkciou obličiek


Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov

Zvyčajné intravenózne podanie je 500 mg každých 6 hodín alebo 1 000 mg každých 12 hodín.


Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov

Deti zvyčajne dostávajú 10 mg/kg telesnej hmotnosti v 6-hodinových intervaloch.Celková denná dávka je 40 mg/kg telesnej hmotnosti.


Novorodenci (nie predčasne narodené deti) a dojčatá

Odporúča sa začiatočná dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti a udržiavacia dávka 10 mg/kg každých 12 hodín v prvom týždni života a každých 8 hodín do veku jedného mesiaca.


Pacienti s poruchou funkcie obličiek a starší pacienti


Lekár zníži dávku alebo predĺži interval medzi dvoma dávkami.


Počas liečby sa môžu vykonávať krvné testy. Môžu vás požiadať o vzorku moču a vyšetrenie sluchu z dôvodu zistenia možných vedľajších účinkov.


Perorálne použitie


Na perorálne podanie sa obsah injekčnej liekovky rozpustí vo vode a podáva sa vypiť v čiastkových množstvách alebo sa podáva žalúdočnou sondou.

Zvyčajná dávka pre dospelých je 500 mg až 2 g vankomycínu denne, rozdelená do troch až štyroch dávok.

Deťom sa podáva dávka je 40 mg/kg telesnej hmotnosti denne, rozdelená do troch až štyroch dávok.

Celková denná dávka vankomycínu nesmie prekročiť 2 g.


Dĺžka liečby

Dĺžka liečby závisí od závažnosti a priebehu infekcie, ktorú máte a môže trvať niekoľko týždňov.


Ak ste dostali viac Vancomycinu Hospiraako máte

Tento liek vám podá lekár. Je nepravdepodobné, že dostanete veľmi nízku alebo veľmi vysokú dávku. Ak máte aj napriek tomu obavy, spýtajte sa svojho lekára.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Účinky v súvislosti s infúziou

  • Nízky krvný tlak, dýchavičnosť, svrbivá kožná vyrážka, sčervenanie hornej časti tela, bolesť a kŕče hrudníka a svalov chrbta sa môže vyskytnúť počas alebo krátko po rýchlej infúzii. Vancomycin Hospira sa podáva veľmi pomaly (po dobu aspoň 60 minút), aby sa znížili tieto reakcie.


Ťažké alergické reakcie

  • Opuch tváre alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním, pocit slabosti, svrbenie kože alebo žihľavka. Dôsledky môžu byť veľmi vážne. Preto ihneď informujte svojho lekára alebo zdravotnú sestru. Infúziu vám potom zastavia.


Môže sa vyskytnúť zápal žily. Zápal sa môže znížiť pomalou infúziou zriedených roztokov a zmenou miesta podania injekcie.


Časté: môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb

- Zníženie krvného tlaku

- Dýchavičnosť, sťažené dýchanie


Zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb

  • Zníženie počtu krvných doštičiek

    • Znížené alebo zvýšené množstvo určitých bielych krviniek

(neutropénia, agranulocytóza, eozinofília)

  • Závažné alergické (anafylaktické) reakcie

  • Závrat

  • Dočasné alebo trvalé zhoršenie funkcie sluchu

  • Strata sluchu

  • Vertigo

  • Hučanie v ušiach (tinnitus)

  • Zastavenie srdca

  • Zápal žíl

  • Nevoľnosť

  • Kožné vyrážky (vrátane exfoliatívnej dermatitídy)

  • Ťažké alergické kožné reakcie (Stevensov-Johnsonov syndróm)

  • Žihľavka

  • Svrbenie

  • Sčervenanie kože v hornej časti tela (červený krk)

  • Zlyhanie obličiek

  • Zápal tkaniva obličiek

  • Bolesť a kŕče v hrudníku a v chrbtových svaloch

  • Lieková horúčka

  • Tras


Veľmi zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb

  • Zápal hrubého čreva (pseudomembranózna kolitída)

  • Slzenie očí

  • Zápal krvných ciev


Neznáme: častosť výskytu sa nedá odhadnúť z dostupných údajov

  • Reakcie z precitlivenosti

  • Zápal pečene a žltačka

  • Príznaky s tvorbou pľuzgierov

  • Závažné alergické kožné reakcie s tvorbou pľuzgierov (Lyellov syndróm)

  • Autoimunitné kožné reakcie (lineárna IgA bulózna dermatitída)

  • Zimnica

  • Zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru.To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Vancomycin Hospira


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku a škatuli po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Injekčnú liekovku uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.


Koncentrát

Čas použiteľnosti po rekonštitúcii s vodou na injekciu:

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 14 dní pri teplote 5 ºC a počas 24 hodín pri teplote 25 ºC.


Infúzny roztok

Čas použiteľnosti po zriedení v 5 % roztoku glukózy; 0,9 % roztoku chloridu sodného, Ringerovom laktátovom roztoku alebo 3,3 % roztoku glukózy a 0,3 % roztoku chloridu sodného:

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 96 hodín pri teplote 5 ºC a do 24 hodín pri teplote 25 °C.


Perorálny roztok

Perorálny roztok a musí užiť okamžite po príprave.


Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite po zriedení. Ak sa nepoužije ihneď, za celkový čas uchovávania počas použitia a podmienky pred použitím zodpovedá používateľ a tento čas nemá byť normálne dlhší ako 24 hodín pri teplote 2 °C - 8 °C, pokiaľ sa rekonštitúcia/riedenie neuskutočnilo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


ČoVancomycin Hospira obsahuje

  • Liečivo je: vankomycín (vo forme chloridu).

  • Ďalšie zložky sú: kyselina chlorovodíková a roztok hydroxidu sodného (na úpravu pH).


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát:

Jedna 10 ml injekčná liekovka obsahuje 500 mg (ekvivalentné 500 000 IU) vankomycínu vo forme chloridu.


Vancomycin Hospira 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát:

Jedna 30 ml injekčná liekovka obsahuje 1 000 mg (ekvivalentné 1 000 000 IU) vankomycínu vo forme chloridu.


Akovyzerá Vancomycin Hospiraaobsah balenia

Vancomycin Hospiraje biely až svetlo hnedý kryštalický prášok na infúzny koncentrát v sklenenej injekčnej liekovke (sklo typu I, číre, bezfarebné) s gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s ochranným polypropylénovým krytom.


Veľkosti balenia:

1 injekčná liekovka s obsahom 500 mg vankomycínu.

1 injekčná liekovka s obsahom 1 000 mg vankomycínu.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Hospira UK Limited, Queensway, Royal Leamington Spa, CV31 3RW Warwickshire, Spojené kráľovstvo


Výrobca:

Hospira S.p.A., Via Fosse Aredatine 2, 20060 Liscate (MI), Taliansko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Rakúsko: Vanycin 500 mg-Pulver für ein Konzentrat zur Herstellung einer Infusionslösung

Vanycin 1000 mg-Pulver für ein Konzentrat zur Herstellung einer Infusionslösung


Belgicko: Vancomycin Hospira poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie – 500 mg

Vancomycin Hospira poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie – 1000 mg


Bulharsko: Ванкомицин Хоспира 500 mg прах законцентрат за инфузионен разтвор

Ванкомицин Хоспира 1000 mg прах законцентрат за инфузионен разтвор


Česká republika: Vanmicira 500 mg prášek pro koncentrát pro infuzní roztok

Vanmicira 1000 mg prášek pro koncentrát pro infuzní roztok


Estónsko: Vancomycin Hospira – 500 mg

Vancomycin Hospira – 1000 mg


Chorvátsko: Vankomicin Hospira 500 mg prašak za koncentrat za otopinu za infuziju

Vankomicin Hospira 1000 mg prašak za koncentrat za otopinu za infuziju


Litva: Vancomycin Hospira 500 mg milteliai infuzinio tirpalo koncentratui

Vancomycin Hospira 1000 mg milteliai infuzinio tirpalo koncentratui


Lotyšsko: Vancomycin Hospira 500 mg pulveris infūziju šķīduma koncentrāta pagatavošanai

Vancomycin Hospira 1000 mg pulveris infūziju šķīduma koncentrāta pagatavošanai


Maďarsko: Vancomycin Hospira 500 mg por oldatos infúzióhoz való koncentrátumhoz

Vancomycin Hospira 1000 mg por oldatos infúzióhoz való koncentrátumhoz


Poľsko: Vancomycin Hospira – 500 mg

Vancomycin Hospira – 1000 mg


Portugalsko: Vancomicina Hospira – 500 mg

Vancomicina Hospira – 1000 mg


Rumunsko: Vancomicină Hospira 500 mg pulbere pentru concentrat pentru soluţie perfuzabilă

Vancomicină Hospira 1000 mg pulbere pentru concentrat pentru soluţie perfuzabilă


Slovinsko: Vankomicin Hospira 500 mg prašek za koncentrat za raztopino za infundiranje

Vankomicin Hospira 1000 mg prašek zakoncentrat za raztopino za infundiranje


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v máji 2015.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Nasledujúca informácia je určená len pre zdravotníckych pracovníkov


Príprava


Podanie len po rekonštitúcii a zriedení prášku.Rekonštituovaný roztok má byť bezfarebný, číry a bez prítomnosti častíc.


Infúzny roztok

Najprv sa rozpustí prášok v 10 ml (pre 500 mg) alebo v 20 ml (pre 1 000 mg) vody na injekciu. Koncentrát vankomycínu, pripravený týmto spôsobom, sa môže uchovávať v chladničke po dobu až 14 dní pri teplote 5 °C alebo 24 hodín pri teplote 25 °C bez podstatnej straty účinnosti. Pred podaním pacientovi sa musí tento koncentrát ďalej zriediť aspoň do 100 ml roztoku na riedenie (pre 500 mg) alebo aspoň do 200 ml roztoku na riedenie (pre 1 000 mg). Pre pacientov, ktorí majú obmedzený príjem tekutín, sa má výsledná koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku zvýšiť až na 10 mg/ml.


Koncentrát vankomycínu sa ďalej môže zriediť nasledovnými infúznymi roztokmi


  • 5 % roztok glukózy

  • 0,9 % roztok chloridu sodného

  • Ringerov laktátový roztok

  • 3,3 % roztok glukózy a 0,3 % roztok chloridu sodného


Perorálny roztok

Obsah injekčnej liekovky s 500 mg vankomycínu sa môže rozpustiť v 30 ml vody alebo obsah injekčnej liekovky s 1 000 mg vankomycínu sa môže rozpustiť v 60 ml vody. K roztoku sa môže pridať prísada na zlepšenie chuti.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.


Ďalšie informácie

Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 a 40 mg/l merané l hodinu po ukončení infúzie, minimálne hladiny medzi 5 a 10 mg/l. Pravidelné sledovanie hladiny vankomycínu v krvi je indikované pri dlhodobom užívaní, hlavne u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo poruchou sluchu, rovnako pri súbežnom podávaní ototoxických a/alebo nefrotoxických látok.


Inkompatibility


Inkompatibility sa vyskytli, ak sa roztok vankomycínu zmiešal s nasledujúcimi látkami:


aminofylínom, barbiturátmi, benzyl penicilínmi, sodnou soľou chloramfenikolsukcinátu, chlortiazidom sodným, dinátrium dexametazón-21-dihydrogénfosfátom, sodnou soľou heparínu, hydrokortizón 21-sukcinátom, meticilínom sodným, hydrogénuhličitanom sodným, nitrofurantoínom sodným, novobiocínom sodným, fenytoínom sodným, sulfadiazínom sodným, sulfafurazolom DEA.


V prípade kombinovanej liečby vankomycínom s inými antibiotikami/chemoterapeutikami sa majú tieto látky podávať oddelene


Roztoky vankomycínu majú nízke pH (2,8 – 4,5). Ak sa pridajú iné injekčné látky môže dôjsť k chemickej alebo fyzikálnej inkompatibilite, čo sa môže prejaviť zakalením roztoku alebo vyzrážaním látok.


Uchovávanie


Koncentrát

Čas použiteľnosti po rekonštitúcii s vodou na injekciu:

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 14 dní pri teplote 5 ºC a počas 24 hodín pri teplote 25 ºC.


Infúzny roztok

Čas použiteľnosti po zriedení v 5 % roztoku glukózy; 0,9 % roztoku chloridu sodného, Ringerovom laktátovom roztoku alebo 3,3 % roztoku glukózy a 0,3 % roztoku chloridu sodného:

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 96 hodín pri teplote 5 ºC a do 24 hodín pri teplote 25 °C.


Perorálny roztok

Perorálny roztok a musí užiť okamžite po príprave.


Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite po zriedení. Ak sa nepoužije ihneď, za celkový čas uchovávania počas použitia a podmienky pred použitím zodpovedá používateľ a tento čas nemá byť normálne dlhší ako 24 hodín pri teplote 2 °C - 8 °C, pokiaľ sa rekonštitúcia/riedenie neuskutočnilo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

8


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát

Súhrn údajov o lieku



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát

Vancomycin Hospira 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg (ekvivalentné 500 000 IU) vankomycínu vo forme chloridu. Po rekonštitúcii s 10 ml vody na injekciu obsahuje výsledný infúzny koncentrát 50 mg/ml vankomycínu.


Každá injekčná liekovka obsahuje 1 000 mg (ekvivalentné 1 000 000 IU) vankomycínu vo forme chloridu. Po rekonštitúcii s 20 ml vody na injekciu obsahuje výsledný infúzny koncentrát 50 mg/ml vankomycínu.


Pomocné látky so známym účinkom: menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Prášok na infúzny koncentrát


Biely až svetlo hnedý kryštalický prášok.


pH vodného roztoku: 2,8 – 4,5.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Intravenózne použitie

Závažné infekcie vyvolané gram-pozitívnymi baktériami citlivými na vankomycín, ktoré sa nemôžu liečiť alebo ktoré neodpovedajú na liečbu alebo sú rezistentné voči iným antibiotikám, ako sú penicilíny a cefalosporíny alebo tých, ktoré súvyvolané stafylokokmi rezistentnými voči iným antibiotikám.


  • Endokarditída

  • Septikémia

  • Infekcie kostí

  • Infekcie dolných dýchacích ciest

  • Infekcie mäkkých tkanív


Antibiotiká sa okrem toho používajú spolu s príslušnými chirurgickými opatreniamipri lokalizovaných, hnisavých stafylokokových infekciách.


Vankomycín je účinný samotný alebo v kombinácii s aminoglykozidmi pri endokarditíde, ktorá je spôsobená S. viridans alebo S. bovis. Pri enterokokovej (E. faecalis) endokarditíde je vankomycín účinný len v kombinácii s aminoglykozidom. Vankomycín je účinný pri endokarditíde spôsobenej difteroidmi a v kombinácii s rifampicínom a/alebo aminoglykozidmi pri počiatočnej endokarditíde chlopňovej náhrady spôsobenej S. epidermidis alebo difteroidmi. Majú sa urobiť kultúry na stanovenie kauzálnych patogénov a ich citlivosti na vankomycín.


Perorálne použitie

Vankomycin Hospira prášok sa môže po rozpustení užívať na liečbu určitých intestinálnych zápalov:


  • pseudomembranóznej enterokolitídy (napr. spôsobenej Clostridium difficile) spojenej s liečbou antibiotikami


  • stafylokokovej enterokolitídy.


Pri liečbe týchto ochorení parenterálne použitie vankomycínu nie je účinné.


Vancomycin Hospira sa používa pre všetky vekové skupiny.


Do úvahy sa majú vziať štandardné postupy pre vhodné použitie antibakteriálnych liekov.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Na intravenózne podanie po rekonštitúcii alebo na perorálne podanie po rozpustení.


Ako intermitentná infúzia(prednostná forma infúzie)

Dávkovanie

Pacienti s normálnou funkciou obličiek


Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov

Zvyčajná intravenózna dávka je 500 mg každých 6 hodín alebo 1 000 mg každých 12 hodín. Pri podávaní infúzie 500 mg sa musí dodržať minimálne trvanie infúzie 1 hodina. Aby sa zabránilo nežiaducemu účinku lieku, infúzia 1 000 mg sa má podávať maximálnou rýchlosťou 10 mg/min. Faktory ako vek alebo obezita môžu vyžadovať úpravu zvyčajnej dennej dávky 2 g.

Deti od 1 mesiaca do 12 rokov

Deťom sa podáva dávka 10 mg/kg telesnej hmotnosti každých 6 hodín. Každá dávka sa musí podávať najmenej počas 1 hodiny. Denná dávka je 40 mg/kg telesnej hmotnosti.


Novorodenci ( nie predčasne narodené deti) a dojčatá

Pre novorodencov a dojčatá môžu byť dávky nižšie. Odporúča sa začiatočná dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti a udržiavacia dávka 10 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 hodín počas prvého týždňa života a potom každých 8 hodín až do konca prvého mesiaca života. Je potrebné sledovať hladiny vankomycínu v sére.


Pacienti s poruchou funkcie obličiek a starší pacienti

Dávky u týchto pacientov sa musia upraviť tak, aby sa nedosiahli toxické hladiny v sére. Meranie koncentrácií vankomycínu v sére sa odporúča zvlášť u starších pacientov alebo u ťažko chorých pacientov s premenlivým výkonom obličiek. Na úpravu dávky sa môže použiť nasledujúca tabuľka, ak je možné stanoviť klírens kreatinínu. Dávka vankomycínu (v mg) je asi 15-násobok rýchlosti glomerulárnej filtrácie (v ml/min).


Dávkovacia tabuľka pre dospelých s poruchou funkcie obličiek


Klírens kreatinínu

ml/min

Dávka vankomycínu

mg/24 hodín

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

1 545

1 390

1 235

1 080

925

770

620

465

310

155


Začiatočná dávka má byť vždy najmenej 15 mg/kg telesnej hmotnosti.


Tabuľka sa nemôže použiť pre pacientov s takmer žiadnou funkciou obličiek. Týmto pacientom sa má podať začiatočná dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti, aby sa dosiahla terapeutická hladina v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín. Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s ťažkou poruchou funkciou obličiek dostávať udržiavaciu dávku 250 –1 000 mg v intervale niekoľkých dní, namiesto denných dávok.


Ak je dostupná iba hladina sérového kreatinínu, na výpočet klírensu kreatinínu sa môže použiť vzorec:

Muži:

telesná hmotnosť (kg) x (140 – vek)
72 x sérový kreatinín (mg/100 ml)


Ženy:

0,85 x hodnota vypočítaná pomocou vyššie uvedeného vzorca.


Hladina sérového kreatinínu musí byť v súlade s rovnovážnym stavom funkcie obličiek. V nasledujúcich skupinách pacientov je približne vypočítaná hladina zvyčajne vyššia ako skutočný klírens kreatinínu: pacienti s klesajúcou funkciou obličiek (napr. pri šoku, pri ťažkom srdcovom zlyhávaní alebo oligúrii), obézni pacienti alebo pacienti s chorobami pečene, pacienti s edémom alebo ascitom, oslabení, podvyživení alebo nehybní pacienti.


Klírens kreatinínu sa má stanoviť priamo, ak je to možné.


Spôsob podávania

Na intravenózne použitie po rekonštitúcii.

Je potrebné zabezpečiť, aby sa Vancomycin Hospira podával iba intravenózne, po dostatočnom zriedení, pomaly, maximálne 10 mg/ min, v každom prípade počas najmenej 60 minút.

Dávka sa má stanoviť individuálne podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie obličiek. Meranie hladín vankomycínu môže uľahčiť úpravu dávky.


Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.


Pacienti s poruchou funkcie pečene

Nie sú žiadne údaje o tom, že sa pacientom s poruchou funkcie pečene musí znížiť dávka.


Perorálne použitie


Dávkovanie

Dospelí pacienti s enterokolitídou zvyčajne užívajú dávku 500 mg až 2 g vakomycínu denne rozdelenú do troch až štyroch dávok.

Deťom sa podáva dávka 40 mg/kg telesnej hmotnosti denne rozdelená do troch až štyroch dávok. Celková denná dávka 2 g vankomycínu sa nesmie prekročiť.


Dĺžka liečby


Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie ako aj klinického a bakteriologického vývoja.


Pri enterokolitíde sa má vankomycín užívať (perorálne) 7 až 10 dní.


Spôsob podávania

Na perorálne použitie po rozpustení.


Obsah jednej injekčnej liekovky sa má dať pacientovi vypiť v čiastkových množstvách alebo sondou zavedenou do žalúdka.


Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Je potrebné zabezpečiť, aby sa Vancomycin Hospira podával iba intravenózne, po dostatočnom zriedení, pomaly, maximálne 10 mg/min, v každom prípade počas najmenej 60 minút.


Rýchle podanie vankomycínu, napr. počas niekoľkých minút, môže viesť k závažnému poklesu tlaku krvi, vrátane šoku a zriedkavo k zastaveniu srdca, k reakciám podobným histamínovým reakciám a makulopapulárnej alebo erytematóznej vyrážke („syndróm červeného človeka – red man syndrome“ alebo „syndróm červeného krku – red neck syndrome“). Zastavenie infúzie zvyčajne vedie k rýchlemu odzneniu týchto reakcií.


Z dôvodu rizika ototoxicity a nefrotoxicity sa musí vankomycín používať s opatrnosťou u pacientov s poškodením sluchu a/alebo poruchou funkcie obličiek.


U pacientov s existujúcou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov, ktorí sú liečení súbežne aminoglikozidovými antibiotikami, sa musí pravidelne sledovať funkcia obličiek a dávka sa má vybrať obzvlášť starostlivo, aby sa znížilo riziko nefrotoxicity na minimum (pozri časť 4.2).


Ototoxicita, ktorá môže byť prechodná alebo trvalá (pozri časť 4.8) bola hlásená u pacientov s predchádzajúcou stratou sluchu, ktorým sa podávali vysoké intravenózne dávky alebo ktorí boli súbežne liečení inými ototoxickými liekmi ako sú napríklad aminoglykozidy. Hluchote môže predchádzať tinnitus. Starší pacienti sú náchylnejší k poškodeniu sluchu. Skúsenosti s inými antibiotikami dokazujú, že hluchota môže progredovať aj napriek ukončeniu liečby. Aby sa znížilo riziko ototoxicity treba pravidelne stanovovať hladiny liečiva v krvi a odporúča sa tiež pravidelné vyšetrenie funkcie sluchu.


Riziko toxicity sa značne zvyšuje pri vysokých koncentráciách v krvi (aké sa môžu vyskytnúť pri zlyhaní obličiek) a pri dlhodobej liečbe vankomycínom, ako aj pri súbežnej liečbe s inými nefrotoxických alebo ototoxickými liekmi (napr. aminoglykozidmi).


Pravidelné kontrolovanie funkcie obličiek a sluchu, ako aj hladiny vankomycínu v krvi sú indikované pri týchto stavoch a u pacientov nad 60 rokov (zníženie systémového a renálneho klírensu).

Prirodzené znižovanie glomerulárnej filtrácie so zvyšujúcim sa vekom môže viesť k nadmerným hladinám vankomycínu v sére, ak sa dávka neupravuje.


Dávky sa majú titrovať na základe hladiny v sére. Majú sa sledovať hladiny v krvi a vyšetrenie funkcie obličiek sa má vykonávať pravidelne.


Všeobecne sa odporúča sledovať hladiny 2 až 3-krát týždenne.


Ďalšie faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko toxicity, sú pokročilý vek a strata tekutín. Kombinovaná liečba s aminoglykozidmi sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s ochorením svalov, ako je myasthenia gravis alebo Parkinsonova choroba, pretože môže zhoršiť svalovú slabosť, pre jej schopnosť pôsobiť podobne ako kurare na neuromuskulárne funkcie.


Prípady zvýšenej nefrotoxicity boli hlásené po súbežnom podaní aminoglykozidových antibiotík s cefalotínom.


Pri opakovanom perorálnom podávaní vankomycínu sa u niekoľkých pacientov s aktívnou pseudomembranóznou kolitídou vyvolanou C. difficile pozorovali klinicky relevantné koncentrácie v sére (pozri časť 4.8). Preto je u týchto pacientov vhodné sledovanie hladiny v sére.


Ak sa vankomycín podáva intramuskulárne, pôsobí veľmi dráždivo na tkanivo a spôsobuje nekrózu v mieste podania injekcie. U mnohých pacientov, ktorým sa podával vankomycín infúziou, sa vyskytli bolesť a tromboflebitída, ktoré boli niekedy závažné.


Preto je dôležité, aby sa Vankomycín Hospira podával výhradne intravenózne, dostatočne zriedený a veľmi pomaly, maximálne 10 mg/min, ale v každom prípade minimálne 60 minút.


Miesta podania infúzie sa majú pravidelne meniť.


Vplyvom vankomycínu sa môže zvýšiť myokardiálna depresia vyvolaná anestéziou. Počas anestézie sa musia dávky dobre zriediť a podávať pomaly za pozorného sledovania činnosti srdca. Kvôli posturálnej úprave sa zmeny v polohe majú oddialiť dovtedy, kým infúzia nie je ukončená.


Pacientom, ktorí sú dlhodobo liečení vankomycínom alebo sú okrem toho liečení liekom, ktorý môže spôsobiť neutropéniu alebo agranulocytózu, sa má pravidelne kontrolovať krvný obraz (pozri časť 4.5).


Všetkým pacientom, ktorým sa podáva vankomycín, sa má pravidelne kontrolovať krvný obraz, rozbor moču a vyšetrenia činnosti funkcie pečene a funkcie obličiek.


Dlhodobé užívanie vankomycínu môže viesť k superinfekcii rezistentnými mikroorganizmami, preto takíto pacienti musia byť pravidelne monitorovaní. Ak superinfekcia prepukne počas liečby, majú sa vykonať náležité opatrenia. Po intravenóznom podaní vankomycínu sa u pacientov zriedka vyskytla pseudomembranózna kolitída indukovaná C. difficile.

Pseudomembranóznu kolitídu, ktorá sa musí ihneď liečiť, treba zobrať do úvahy u pacientov, u ktorých sa objaví silná, pretrvávajúca hnačka počas alebo po intravenóznom podaní. Lieky znižujúce črevnú motilitu sú kontraindikované.


Vakomycín sa má podávať s opatrnosťou u pacientov, ktorí sú alergickí na teikoplanín, pretože boli hlásené skrížené alergické reakcie medzi vankomycínom a teikoplanínom.


Pediatrická populácia

Vankomycín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u dojčiat a detí,pre ich renálnu nezrelosť a možné zvýšeniekoncentrácie vankomycínu v sére. Koncentrácie vankomycínu v krvi sa preto musia pozorne sledovať. U predčasne narodených detí a dojčiat je vhodné si meraním hladiny v krvi potvrdiť, že koncentrácia vankomycínu v sére je v požadovanom rozsahu. Súbežné používanie vankomycínu a anestetík u detí bolo spojené s erytémom, sčervenaním ako pri histamínových reakciách a anafylaktoidnými reakciami. Ak je podanie vankomycínu pre profylaxiu pri chirurgickom zákroku nevyhnutné, odporúča sa podať anestetikum po ukončení infúzie vankomycínu.


Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke, je v podstate „bez sodíka“.


4.5 Liekové a iné interakcie


Súbežné alebo následné použitie iných neurotoxických, ototoxických a/alebo nefrotoxických liekov, najmä amfotericínu B, aminoglykozidov, bacitracínu, polymyxínu B, kolistínu, viomycínu, streptomycínu, neomycínu, kanamycínu, gentamicínu, cefaloridínu, paromomycínu, tobramycínu, sisomycínu, amikacínu, cyklosporínu, slučkových diuretík alebo cisplatiny si vyžaduje starostlivé sledovanie pacienta s ohľadom na prejavy nefrotoxicity a ototoxicity. V prípade zhoršenej funkcie obličiek sa má starostlivo upraviť dávkovanie liekov.


Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík bolo spojené s erytémom, sčervenaním ako pri histamínových reakciách a anafylaktoidnými reakciami. Výskyt nežiaducich účinkov súvisiacich s infúziou je vyšší pri súbežnom podávaní anestetík. Reakcie súvisiace s infúziou sa môžu zmierniť, ak sa vankomycín podá ako 60-minútová infúzia pred podaním anestézie.


Pacientom, ktorým sa dlhodobo podáva vankomycín alebo sa podáva súbežne s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť neutropéniu alebo agranulocytózu, je potrebné pravidelne sledovať počet leukocytov (pozri časť 4.4).


Ak sa podáva vankomycín počas chirurgického výkonu alebo bezprostredne po ňom, účinok (nervosvalová blokáda) súbežne podávaných myorelaxancií (napr. sukcinylcholín) môže byť zvýšený a predĺžený.


Slabá odpoveď na podávanie vankomycínu bola pripísaná inaktivácii vankomycínu infúziou heparínu cez tú istú injekčnú súpravu.


Účinok perorálnej antikoncepcie môže byť znížený počas liečby vankomycínom.


U pacientov so zápalovými črevnými infekciami sa môžu vyskytnúť klinicky významné koncentrácie v sére aj po perorálnom užití vankomycínu, a to najmä v prípade, že je sprievodné zhoršenie funkcie obličiek. Interakcie ako po intravenóznej infúzii sú možné.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

Skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti použitia vankomycínu u gravidných žien nie sú dostatočné. Štúdie reprodukčnej toxicity na zvieratách nepreukázali žiadne účinky na vývoj embrya a plodu alebo dĺžku gravidity (pozri časť 5.3). Avšak vankomycín prechádza cez placentu, preto sa nemôže vylúčiť potenciálne riziko embryonálnej a neonatálnej ototoxicity a nefrotoxicity. Vankomycín sa preto môže počas gravidity podávať, iba ak je to absolútne nevyhnutné a po starostlivom zvážení prínosu a rizika liečby. Hladina v krvi sa musí starostlivo sledovať, aby sa minimalizovalo riziko toxicity pre plod.


Dojčenie

Vankomycín sa vylučuje do materského mlieka, a preto sa má počas obdobia laktácie používať len vtedy, ak liečba inými antibiotikami zlyhala. Kvôli možným nežiaducim účinkom na dojča (poruchy intestinálnej flóry s hnačkou, kolonizácia hubami podobnými kvasinkám a možná senzibilizácia) sa má vankomycín podávať dojčiacim matkám s opatrnosťou. O prerušení dojčenia sa má rozhodnúť na základe posúdenia nevyhnutnosti tohto lieku pre dojčiacu matku.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Nerobili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Nežiaduce účinky sú uvedené v poradí podľa klesajúcej závažnosti v každej skupine frekvencie výskytu.

Nasledujúce nežiaduce účinky sú uvedené v súlade s triedou orgánových systémov podľa databázy MedDRA a nasledujúcej frekvencie:


Veľmi časté (≥ 1/10)

Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)

Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

Neznáme (častosť výskytu sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)


Súhrn bezpečnostného profilu
Niektorí pacienti so zápalovým ochorením sliznice čreva môžu vykazovať značný systémový príjem perorálneho vankomycínu, a preto je u nich väčšie nebezpečenstvo vzniku nežiaducich účinkov, ktoré sú spojené s parenterálnym podávaním vankomycínu. Riziko sa zvyšuje u pacientov s poruchou funkcie obličiek.


Účinky súvisiace s infúziou

Počas alebo krátko po ukončení rýchlej infúzie Vancomycinu Hospira sa môžu objaviť anafylaktoidné reakcie vrátane poklesu tlaku krvi, dýchavičnosti, žihľavky alebo svrbenia. Tiež sa môže objaviť sčervenanie hornej časti tela (syndróm „red neck“), bolesť a kŕče hrudných a chrbtových svalov. Tieto reakcie zvyčajne ustúpia do 20 minút až niekoľkých hodín po ukončení infúzie a nemajú sa zamieňať s alergiou, napriek značnej podobnosti. Pretože tieto reakcie sa len zriedka sa vyskytnú pri pomalej infúzii, je potrebné, aby sa Vancomycin Hospira podával až do dávky 500 mg počas najmenej 60 minút a vyššie dávky maximálne 10 mg/min (pozri časť 4.4).


Ak sa vankomycín podáva príliš rýchlo, napr. v priebehu niekoľkých minút, môže dôjsť k závažnému poklesu tlaku krvi, vrátane šoku, bradykardie a veľmi zriedka k zastaveniu srdca.


Môže sa vyskytnúť zápal žíl, ktorý sa môže sa zmenšiť pomalou infúziou zriedených roztokov a zmenou miesta podávania infúzie. Náhodné paravenózne alebo intramuskulárne injekcie spôsobujú bolesť, podráždenie a nekrózu.


Trieda orgánových systémov

Frekvencia

Nežiaduca reakcia

Infekcie a nákazy

Veľmi zriedkavé

Pseudomembranózna kolitída

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé

Trombocytopénia, neutropénia (reverzibilná) agranulocytóza, eozinofília


Reverzibilná neutropénia sa zvyčajne objaví najmenej jeden týždeň po začiatku intravenóznej liečby alebo po celkovej dávke vyššej ako 25 g. Neutropénia je rýchlo reverzibilná, len čo sa ukončí podávanie vankomycínu.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé

Anafylaktické reakcie

Neznáme

Reakcie z precitlivenosti

Poruchy nervového systému

Zriedkavé

Závrat

Poruchy oka

Veľmi zriedkavé

Lakrimácia

Poruchy ucha a labyrintu

Zriedkavé

Prechodné alebo trvalé zhoršenie funkcie sluchu, strata sluchu (väčšina z týchto pacientov mala poruchu funkcie obličiek, už existujúcu stratu sluchu alebo súbežnú liečbu ototoxickými liekmi), závrat, hučanie v ušiach; tinnitus môže predchádzať do hluchoty a má sa považovať za indikáciu na ukončenie liečby.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé

Zastavenie srdca

Poruchy ciev

Zriedkavé

Flebitída

Veľmi zriedkavé

Vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté

Dyspnoe, stridor

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Zriedkavé

Nauzea

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme

Hepatitída a žltačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté

Vyrážka (vrátane exfoliatívnej dermatitídy), Stevensov-Johnsonov syndróm, žihľavka, svrbenie, sčervenanie hornej časti tela (syndróm „red neck)

Neznáme

Symptómy bulóznej vyrážky, toxická epidermálna nekrolýza (Lyellov syndróm), lineárna IgA bulózna dermatitída


Ak je podozrenie na bulózne ochorenie, podávanie lieku sa má prerušiť a vykonať dermatologické vyšetrenie

Poruchy obličiek a močových ciest

Zriedkavé

Zlyhanie obličiek (zvýšená koncentrácia kreatinínu v sére alebo koncentrácie dusíka močoviny v krvi), najmä u pacientov, ktorým sa podali vysoké intravenózne dávky vankomycínu, intersticiálna nefritída, akútne zlyhanie obličiek

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zriedkavé

Bolesť a spazmus svalov hrudníka a chrbta,

horúčka zapríčinená liekom, tras

Neznáme

Chvenie

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté

Hypotenzia

Neznáme

Zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov


Používanie vankomycínu môže viesť k nadmernému rastu necitlivých baktériíalebo plesní.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Podporné opatrenia s udržiavaním glomerulárnej filtrácie. Boli hlásenia, že hemoperfúzia s polysulfonylovými živicami viedla k miernemu zvýšeniu eliminácie vankomycínu. Hemodialýza a peritoneálna dialýza sa ukázali ako neúčinné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antiinfektíva na systémové použitie, glykopeptidové antibiotiká

ATC kód: J01XA01


Mechanizmus účinku

Mechanizmus účinku vankomycínu je založený na inhibícii transglykozylácie tak, že prekurzory potrebné na zosieťovanie molekúl mureínu (N-acetyl-glukózamín, N-acetylmuramínová kyselina) už nie sú zabudované do rastúcej bunkovej steny. Výsledok je baktericídny účinok.


Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah

Účinnosť závisí najmä na dĺžke času, počas ktorého je hladina liečiva nad minimálnou inhibičnou koncentráciou (MIC) patogénu.


Mechanizmy rezistencie

Rezistencia na vankomycín je založená na nasledujúcich mechanizmoch:

Zmena cieľovej štruktúry: táto forma rezistencie sa vyskytuje v priebehu posledných niekoľko rokov, najmä u druhov Enterococcus feacium. Táto zmena je spôsobená nahradením koncovej skupiny D-alanín-D-alanín aminokyselinového bočného reťazca v mureínovom prekurzore skupinou D-ala-D-laktát, čo má za následok výrazné zníženie afinity vankomycínu. Enzýmy zodpovedné za to sú novo vytvorené enzýmy D-laktátdehydrogenáza alebo ligáza.

U stafylokokov je znížená citlivosť alebo rezistencia založená na nadprodukcii mureínových prekurzorov na ktoré sa vankomycín viaže.

Bola hlásená skrížená rezistencia vankomycínu na glykopeptidové antibiotikum teikoplanín.


Hraničné hodnoty

Testovanie vankomycínu sa vykonáva pomocou dilučnej metódy. Boli stanovené nasledujúce minimálne inhibičné koncentrácie pre citlivé a rezistentné patogény:


EUCAST (Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti) hraničné hodnoty:


Patogén

Citlivé

Rezistentné

Staphylococcus aureus

2 mg/l

> 2 mg/l

Koaguláza- negatívne stafylokoky

4 mg/l

> 4 mg/l

Enterococcus spp.

4 mg/l

> 4 mg/l

Streptococcus spp. (skupiny A, B, C a G)

2 mg/l

> 2 mg/l

Streptococcus pneumoniae

2 mg/l

> 2 mg/l

Skupina viridujúcich streptokokov (iné streptokoky)

2 mg/l

> 2 mg/l

Grampozitívne anaeróbne patogény

2 mg/l

> 2 mg/l

Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty*

2 mg/l

> 4 mg/l

* Založené sú predovšetkým na farmakokinetike séra


Prevalencia získanej rezistencie

Prevalencia získanej rezistencie sa môže pri vybraných druhoch líšiť v závislosti od miesta a v priebehu času. Informácie o rezistencii z miestnych zdrojov sú potrebné – zvlášť pri primeranej liečbe závažných infekčných ochorení. V prípade pochybností o účinnosti vankomycínu, z dôvodu lokálnej prevalencie rezistencie, treba vyhľadať odborné poradenstvo. Mikrobiologická diagnostika so zistením patogénu a jeho citlivosti na vankomycín je potrebná, a to najmä pri závažných infekciách alebo pri zlyhaní liečby.


Prevalencia získanej rezistencie v Nemecku na základe údajov za posledných 5 rokov z národných monitorovacích projektov rezistencie a štúdií (december 2012):

Bežne citlivé druhy

Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy

Corynebacterium jeikeium °

Enterococcus faecalis

Staphylococcus aureus (vrátane kmeňov rezistentných na meticilín )

Staphylococcus epidermidis

Staphylococcus haemolyticus

Staphylococcus hominis

Streptococcus agalactiae

Streptococcus dysgalactiae subsp. equisimilis ° (streptokoky skupiny C a G)

Streptococcus pneumoniae

Streptococcus pyogenes

Streptokoky skupiny “viridans” °

Anaeróbne mikroorganizmy

Clostridium difficile °

Peptoniphilus spp. °

Peptostreptococcus spp. °

Druhy, pri ktorých získaná rezistencia môže predstavovať problém

Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy

Enterococcus faecium

Prirodzene rezistentné druhy

Všetky gramnegatívne baktérie

Iné mikroorganizmy

Chlamydia spp.

Chlamydophila spp.

Legionella pneumophila

Mycoplasma spp.

° V čase zverejnenia tabuliek neboli k dispozícii aktuálne údaje. Citlivosť bola prebraná z primárnej literatúry, štandardných prác a odporúčaní liečby.

Zastrešujúci termín pre heterogénnu skupinu druhov streptokokov. Rezistencia sa môže líšiť v závislosti od prítomnosti rôznych druhov streptokokov.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Vankomycín sa po perorálnom podaní skoro vôbec neabsorbuje. Preto sa vankomycín podáva parenterálne na dosiahnutie systémového účinku.


Distribúcia

Vankomycín preniká do mozgovomiechového moku len v malom množstve, ak menigy nie sú zapálené. Prenikanie sa zvyšuje, ak sú meningy zapálené v dôsledku infekcie. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 55 %.


Biotransformácia a eliminácia

Priemerný sérový eliminačný polčas vankomycínu u pacientov s normálnou funkciou obličiek je 4 až 6 hodín. Asi 75 % vankomycínu podaného intravenózne sa vylúči močom prostredníctvom glomerulárnej filtrácie počas prvých 24 hodín. Porucha funkcie obličiek spomaľuje elimináciu. U anefrických pacientov je priemerný sérový eliminačný polčas 7,5 dňa. Metabolizmus vankomycínu sa zrejme nevyskytuje.


Ak sa vankomycín podáva intraperitoneálne v priebehu peritoneálnej dialýzy, asi 60 % takto podaného vankomycínu sa dostane do systémovej cirkulácie počas prvých 6 hodín. Po intraperitoneálnom podaní vankomycínu v dávke 30 mg/kg telesnej hmotnosti sa dosiahnu sérové hladiny približne 10 µg/ml. Vankomycín sa účinne neeliminuje ani hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou. Po intravenóznom podaní sú účinné inhibičné koncentrácie detegované v pleurálnej, perikardiálnej, ascitickej a synoviálnej tekutine, ako aj v moči a peritoneálnom dialyzáte.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti a toxicity po opakovanom podávaní, neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.


Obmedzené údaje o mutagénnych účinkoch ukazujú negatívne výsledky, dlhodobé štúdie na zvieratách týkajúce sa karcinogénneho potenciálu nie sú k dispozícii. V štúdiách teratogenity, v ktorých boli potkanom a králikom podávané dávky približne zodpovedajúce dávkam u ľudí vypočítané na základe telesného povrchu (mg/m2), neboli pozorované žiadne známky poškodenia plodu.

Štúdie na zvieratách týkajúce sa používania počas perinatálneho/postnatálneho obdobia a týkajúce sa účinkov na fertilitu nie sú dostupné.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)

Hydroxid sodný (na úpravu pH)


6.2 Inkompatibility


Inkompatibility sa vyskytli, ak sa roztoky vankomycínu zmiešali s nasledujúcimi látkami:

aminofylínom, barbiturátmi, benzylpenicilínmi, sodnou soľou chloramfenikolsukcinátu, chlortiazidom sodným, dinátrium dexametazón-21-dihydrogénfosfátom, sodnou soľou heparínu, hydrokortizón 21-sukcinátom, meticilínom sodným, hydrogénuhličitanom sodným, nitrofurantoínom sodným, novobiocínom sodným, fenytoínom sodným, sulfadiazínom sodným, sulfafurazolom DEA.


V prípade kombinovanej liečby vankomycínom s inými antibiotikami/chemoterapeutikami sa majú tieto látky podávať oddelene.


Roztoky vankomycínu majú nízke pH (2,8 – 4,5). Ak sa pridajú iné injekčné látky môže dôjsť k chemickej alebo fyzikálnej inkompatibilite, čo sa môže prejaviť zakalením roztoku alebo vyzrážaním látok.


Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi, okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.


6.3 Čas použiteľnosti


V pôvodnom obale: 2 roky


Koncentrát

Čas použiteľnosti po rekonštitúcii s vodou na injekciu (pozri časť 6.6):

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 14 dní pri teplote 5 ºC a po dobu 24 hodín pri teplote 25 ºC.


Infúzny roztok

Čas použiteľnosti po zriedení v 5 % roztoku glukózy; 0,9 % roztoku chloridu sodného, Ringerovom laktátovom roztoku alebo 3,3 % roztoku glukózy a 0,3 % roztoku chloridu sodného (pozri časť 6.6).

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 96 hodín pri teplote 5 ºC a do 24 hodín pri teplote 25 °C.


Perorálny roztok

Perorálny roztok a musí užiť okamžite po príprave.


Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite po zriedení. Ak sa nepoužije ihneď, za celkový čas uchovávania počas použitia a podmienky pred použitím zodpovedá používateľ a tento čas nemá byť normálne dlhší ako 24 hodín pri teplote 2 °C – 8 °C, pokiaľ sa rekonštitúcia/riedenie neuskutočnilo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.


Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného a zriedeného lieku, pozri časť 6.3.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát:


Jedna 10 ml injekčná liekovka (sklo typu I, číre, bezfarebné) s gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s ochranným polypropylénovým krytom.


Vancomycin Hospira 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát:


Jedna 30 ml injekčná liekovka (sklo typu I, číre, bezfarebné) s gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s ochranným polypropylénovým krytom.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Podávať len po rekonštitúcii a zriedení prášku. Rekonštituovaný roztok má byť bezfarebný, číry a bez prítomnosti častíc.


Príprava infúzneho roztoku

Najprv sa rozpustí prášok v 10 ml (pre 500 mg) alebo v 20 ml (pre 1 000 mg) vody na injekciu. Koncentrát vankomycínu, pripravený týmto spôsobom, sa môže uchovávať v chladničke po dobu až 14 dní pri teplote 5 °C alebo 24 hodín pri teplote 25 °C bez významnej straty účinnosti. Pred podaním pacientovi sa musí tento koncentrát ďalej zriediť aspoň do 100 ml roztoku na riedenie (pre 500 mg) alebo aspoň do 200 ml roztoku na riedenie (pre 1 000 mg). Pre pacientov, ktorí majú obmedzený príjem tekutín, sa má výsledná koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku zvýšiť až na 10 mg/ml.


Koncentrát vankomycínu sa ďalej môže zriediť nasledovnými infúznymi roztokmi:


  • 5 % roztok glukózy

  • 0,9 % roztok chloridu sodného

  • Ringerov laktátový roztok

  • 3,3 % roztok glukózy a 0,3% roztok chloridu sodného


Príprava perorálneho roztoku

Obsah injekčnej liekovky s 500 mg vankomycínu sa má rozpustiť v 30 ml vody alebo obsah injekčnej liekovky s 1 000 mg vankomycínu sa má rozpustiť v 60 ml vody. K roztoku sa môže pridať korigens na zlepšenie chuti.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

Ďalšie informácie

Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 a 40 mg/l merané l hodinu po ukončení infúzie, minimálne hladiny medzi 5 a 10 mg/l. Pravidelné sledovanie hladiny vankomycínu v krvi je indikované pri dlhodobom užívaní, hlavne u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo poruchou sluchu, rovnako pri súbežnom podávaní ototoxických a/alebo nefrotoxických látok.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Hospira UK Limited

Queensway

Royal Leamington Spa

CV31 3RW Warwickshire

Spojené kráľovstvo


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát: 15/0161/15-S

Vancomycin Hospira 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát: 15/0162/15-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


05/2015

13

Vancomycin Hospira 500 mg prášok na infúzny koncentrát