PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA

Vancomycin Kabi 500 mg

Vancomycin Kabi 1 000 mg

prášok na infúzny koncentrát

vankomycín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používať Váš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Vancomycin Kabi a na čo sa používa

2. Skôr ako použijete Vancomycin Kabi

3. Ako používať Vancomycin Kabi

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Vancomycin Kabi

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE Vancomycin Kabi A NA ČO SA POUŽÍVA

Ako liek pôsobí?

Vancomycin Kabi obsahuje liečivo vankomycín, vo forme vankomycíniumchloridu, čo je antibiotikum. Antibiotikum pomáha Vášmu telu bojovať proti infekciám. Vancomycin Kabi pôsobí tak, že likviduje určité baktérie, ktoré spôsobujú infekcie.

Na čo sa liek používa?

Vancomycin Kabi sa používa na liečbu závažných infekcií zapríčinených určitými baktériami, ako infekcie kostí, infekcie pľúcneho tkaniva, infekcia kože a svalov (mäkkých tkanív), infekcia v srdci.

2. SKÔR AKO POUŽIJETE Vancomycin Kabi

Nepoužívajte Vancomycin Kabi

• keď ste alergický (precitlivený) na vankomycín

• keď ste mali po užití tohto lieku alergickú reakciu, ako vyrážka, svrbenie, opuch alebo ťažkosti s dýchaním.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Vancomycinu Kabi

• ak máte problémy s obličkami

• ak zle počujete

• ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť

• ak dojčíte

• ak ste starší pacient vo veku viac ako 60 rokov.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi.

Nasledujúci liek môže ovplyvniť účinok Vancomycinu Kabi:

• anestetiká

• liek na uvoľnenie svalov

• lieky na infekcie zapríčinené baktériami (napr. polymixín B, kolistín, bacitracín, aminoglykozidy)

• liek na hubovú infekciu (amfotericín B)

• liek na tuberkulózu (viomycín)

• liek na rakovinu (cisplatina).

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná, plánujete otehotnieť alebo dojčíte, máte to oznámiť svojmu lekárovi. Vankomycín sa má počas tehotenstva a dojčenia podávať len v prípade, ak je to jednoznačne potrebné. Lekár môže rozhodnúť o tom, že máte ukončiť dojčenie.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Vankomycín nemá žiadny alebo veľmi malý vplyv na Vašu schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

3. AKO POUŽÍVAŤ Vancomycin Kabi

Tento liek Vám bude vždy podávať zdravotnícky pracovník.

Váš lekár rozhodne, akou rýchlosťou a ako dlho budete dostávať liek.

Množstvo lieku vo Vašej krvi sa bude zvyčajne zisťovať v pravidelných intervaloch. Váš lekár môže tiež urobiť vyšetrenia krvi na kontrolu Vašich obličiek a vyšetrenia na kontrolu Vašich uší, predovšetkým ak ste starší pacient.

• Liek sa podáva do žily, zvyčajne do ruky, pomaly, minimálne počas jednej hodiny.

Dávkovanie infúziou u dospelých a detí starších ako 12 rokov:

Zvyčajné dávkovanie je 2 000 mg denne v dvoch alebo štyroch dávkach alebo sa vypočíta na základe telesnej hmotnosti.

Dávkovanie infúziou u detí mladších ako 12 rokov a novorodencov:

Dávkovanie sa vypočíta na základe ich telesnej hmotnosti.

Dávkovanie infúziou u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších pacientov:

Dávkovanie sa môže znížiť v závislosti od funkcie obličiek.

Nemanipulujte s vakom/fľaškou. Postupujte podľa pokynov lekára.

Ak dostanete príliš veľa Vancomycinu Kabi

Váš lekár sleduje množstvo Vancomycinu Kabi, ktoré dostávate. Ak krvné vyšetrenia a iné testy preukážu, že máte príliš veľa lieku v tele, množstvo Vancomycinu Kabi sa zníži alebo sa liečba môže prerušiť alebo skončiť. Hladina, ktorá zostane vo Vašej krvi, bude klesať.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Vancomycin Kabi môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vankomycín môže vyvolať alergické reakcie, hoci závažné alergické reakcie (anafylaktický šok) sú zriedkavé. Ak sa u Vás objaví akýkoľvek náhly sipot, ťažkosti s dýchaním, sčervenanie hornej časti tela, vyrážka alebo svrbenie, oznámte to okamžite svojmu lekárovi.

veľmi časté: postihuje viac ako 1 používateľa z 10

časté: postihuje 1 až 10 používateľov zo 100

menej časté: postihuje 1 až 10 používateľov z 1 000

zriedkavé: postihuje 1 až 10 používateľov z 10 000

veľmi zriedkavé: postihuje menej ako 1 používateľa z 10 000

neznáme: častosť výskytu nemožno odhadnúť z dostupných údajov

Časté vedľajšie účinky:

• pokles krvného tlaku

• dýchavičnosť, hlučné dýchanie (vysoký zvuk následkom vírivého prúdenia vzduchu v horných dýchacích cestách)

• bolesť, sčervenanie a opuch v mieste, kde je ihla vpichnutá do žily

• vyrážka a zápal výstelky úst, svrbenie, svrbiaca vyrážka, žihľavka

• problémy s obličkami, ktoré sa dajú zistiť hlavne vyšetrením krvi

• sčervenanie hornej časti tela a tváre, zápal žily.

Menej časté vedľajšie účinky:

Dočasná alebo trvalá strata sluchu.

Zriedkavé vedľajšie účinky:

• anafylaktické reakcie, alergické reakcie

• zvýšenie alebo zníženie počtu niektorých bielych krviniek, zníženie počtu krvných doštičiek (krvinky zodpovedné za zrážanie krvi)

• zvonenie v ušiach, závrat

• zápal krvných ciev

• nevoľnosť (pocit na vracanie)

• zápal obličiek a zlyhávanie obličiek

• bolesť svalov na hrudi a na chrbte

• horúčka, zimnica.

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky:

• náhly nástup závažnej alergickej kožnej reakcie s olupovaním kože, pľuzgiermi alebo šupinami. Môže byť spojená s vysokou horúčkou a bolesťou v kĺboch.

• ťažkosti so sluchom

• zastavenie srdca

• zápal čreva, ktorý vyvoláva bolesť brucha a hnačku, ktorá môže obsahovať krv.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ Vancomycin Kabi

Váš lekár bude zodpovedný za uchovávanie lieku.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Vancomycin Kabi po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a injekčnej liekovke ako EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Prášok v pôvodnom obale:

Uchovávajte pri teplote do 25 C.

Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Stabilita pripraveného koncentrátu a ďalej zriedeného lieku je uvedená nižšie v dodatočnej informácii pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Vancomycin Kabi obsahuje:

Vancomycin Kabi 500 mg prášok na infúzny koncentrát:

Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme vankomycíniumchloridu), čo zodpovedá 500 000 IU.

Vancomycin Kabi 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát:

Každá injekčná liekovka obsahuje 1 000 mg vankomycínu (vo forme vankomycíniumchloridu), čo zodpovedá 1 000 000 IU.

Ako vyzerá Vancomycin Kabi a obsah balenia:

Vancomycin Kabi 500 mg prášok na infúzny koncentrát:

• Biely až krémovo sfarbený prášok v čírej sklenenej injekčnej liekovke so šedým vyklápacím viečkom.

Veľkosti balenia: 1 injekčná liekovka, 10 x 1 injekčná liekovka

Vancomycin Kabi 1 000 mg prášok na infúzny koncentrát:

• Biely až šedobiely prášok v čírej sklenenej injekčnej liekovke so zeleným vyklápacím viečkom.

Veľkosti balenia: 1 injekčná liekovka, 10 x 1 injekčná liekovka

Liek je prášok, ktorý sa pred podaním musí rozpustiť.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Fresenius Kabi s.r.o., Želetavská 1525/1, 140 00 Praha 4, Česká republika

Výrobca

Xellia Pharmaceuticals ApS, Dalslandsgade 11, 2300 Copenhagen S, Dánsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Belgicko	Vancomycine Fresenius Kabi 500 mg poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie Vancomycine Fresenius Kabi 1000 mg poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie
Bulharsko	Vancomycin Kabi 500 mg powder for concentrate for solution for infusion Vancomycin Kabi 1000 mg powder for concentrate for solution for infusion
Česká republika	Vancomycin Kabi 500 mg Vancomycin Kabi 1000 mg
Dánsko	Vancomycin Fresenius Kabi Vancomycin Fresenius Kabi
Nemecko	Vancomycin Kabi 500 mg Pulver zur Herstellung eines Konzentrats für eine Infusionslösung Vancomycin Kabi 1 g Pulver zur Herstellung eines Konzentrats für eine Infusionslösung
Španielsko	Vancomicina Kabi 1g polvo para concentrado para solución para perfusión EFG Vancomicina Kabi 1g polvo para concentrado para solución para perfusión EFG
Fínsko	Vancomycin Fresenius Kabi 500 mg kuiva-aine välikonsentraatiksi infuusionestettä varten, liuos Vancomycin Fresenius Kabi 1 g kuiva-aine välikonsentraatiksi infuusionestettä varten, liuos
Francúzsko	VANCOMYCINE 500 mg, poudre pour solution à diluer pour solution pour perfusion VANCOMYCINE 1000 mg, poudre pour solution à diluer pour solution pour perfusion
Estónsko	Vancomycin Kabi 500 mg Vancomycin Kabi 1000 mg
Grécko	Vancomycin/Kabi 500mg, κόνις για πυκνό διάλυμα για παρασκευή διαλύματος προς έγχυση Vancomycin/Kabi 1000mg, κόνις για πυκνό διάλυμα για παρασκευή διαλύματος προς έγχυση
Maďarsko	Vancomycin Kabi 500 mg por oldatos infúzióhoz való koncentrátumhoz Vancomycin Kabi 1000 mg por oldatos infúzióhoz való koncentrátumhoz
Írsko	Vancomycin Kabi 500 mg powder for concentrate for solution for infusion Vancomycin Kabi 1000 mg powder for concentrate for solution for infusion
Island	Vancomycin 500 mg stofn fyrir innrennslisþykkni, lausn Vancomycin 1000 mg stofn fyrir innrennslisþykkni, lausn
Taliansko	Vancomicina Kabi 500 mg polvere per concentrato per soluzione per infusione Vancomicina Kabi 1000 mg polvere per concentrato per soluzione per infusione
Litva	Vancomycin Kabi 500 mg milteliai infuzinio tirpalo koncentratui Vancomycin Kabi 1000 mg milteliai infuzinio tirpalo koncentratui
Lotyšsko	Vancomycin Kabi 500 mg pulveris infūziju šķīduma koncentrāta pagatavošanai Vancomycin Kabi 1000 mg pulveris infūziju šķīduma koncentrāta pagatavošanai
Luxembursko	Vancomycin Kabi 500 mg Pulver zur Herstellung eines Konzentrats für eine Infusionslösung Vancomycin Kabi 1 g Pulver zur Herstellung eines Konzentrats für eine Infusionslösung
Holandsko	Vancomycine Fresenius Kabi 500 mg poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie Vancomycine Fresenius Kabi 1000 mg poeder voor concentraat voor oplossing voor infusie
Nórsko	Vancomycin Fresenius Kabi 500 mg pulver til konsentrat til infusjonsvæske, oppløsning Vancomycin Fresenius Kabi 1 g pulver til konsentrat til infusjonsvæske, oppløsning
Poľsko	Vancomycin Kabi 500 mg Vancomycin Kabi 1000 mg
Portugalsko	Vancomicina Kabi Vancomicina Kabi
Rumunsko	Vancomicina Kabi 500 mg pulbere pentru concentrat pentru soluţie perfuzabilă Vancomicina Kabi 1000 mg pulbere pentru concentrat pentru soluţie perfuzabilă
Švédsko	Vancomycin Fresenius Kabi 500 mg, pulver till koncentrat till infusionsvätska, lösning Vancomycin Fresenius Kabi 1 g, pulver till koncentrat till infusionsvätska, lösning
Slovinsko	Vankomicin Kabi 500 mg prašek za koncentrat za raztopino za infundiranje Vankomicin Kabi 1 g prašek za koncentrat za raztopino za infundiranje
Slovenská republika	Vancomycin Kabi 500 mg Vancomycin Kabi 1 000 mg
Veľká Británia	Vancomycin 500 mg powder for concentrate for solution for infusion Vancomycine 1000 mg powder for concentrate for solution for infusion

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2013.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov.

Príprava

500 mg:

Obsah injekčnej liekovky rozpustite v 10 ml sterilnej vody na injekciu. Pripravený roztok zrieďte s minimálne 100 ml injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %), injekčného roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %), injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) a injekčného roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %) alebo Ringerovho acetátového roztoku.

1 000 mg:

Obsah injekčnej liekovky rozpustite v 20 ml sterilnej vody na injekciu. Pripravený roztok zrieďte s minimálne 200 ml injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %), injekčného roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %), injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) a injekčného roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %) alebo Ringerovho acetátového roztoku.

Koncentrácia vankomycínu v pripravenej infúznej tekutine nesmie prekročiť 0,5 % m/V (5 mg/ml).

U vybraných pacientov s obmedzeným príjmom tekutín sa môže používať koncentrácia až do 10 mg/ml. Použitie týchto vyšších koncentrácií môže zvýšiť riziko udalostí súvisiacich s infúziou.

Pred podaním sa má pripravený a zriedený roztok vizuálne skontrolovať, či neobsahuje častice a či nezmenil farbu. Používať sa má len číry a bezfarebný roztok.

Infúzia sa nemá miešať s inými liekmi.

Infúzia

Musí sa podávať pomalou intravenóznou infúziou minimálne počas 60 minút, maximálnou rýchlosťou 10 mg/ml, čo zodpovedá 2 ml/min infúzie s koncentráciou 5 mg/ml.

Dávkovanie

Intravenózne použitie:

Dávka sa upravuje individuálne a podľa funkcie obličiek. Zvyčajná dávka je:

Dospelí: 500 mg každých 6 hodín alebo 1 g každých 12 hodín podávaných pomalou intravenóznou infúziou alebo 30 až 40 mg/kg/deň v 2 až 4 denných dávkach.

Deti: 10 mg/kg telesnej hmotnosti každých 6 hodín podávaných pomalou intravenóznou infúziou.

Uchovávanie

Vancomycin Kabi prášok na infúzny koncentrát sa má uchovávať pri teplote do 25 °C. Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Vancomycin Kabi prášok na infúzny koncentrát sa nemá používať po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.

Pripravený koncentrát:

Pripravený koncentrát sa má bezprostredne po príprave ďalej zriediť.

Zriedený liek:

Z mikrobiologického a fyzikálnochemického hľadiska sa má liek použiť ihneď.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Vancomycin Kabi 500 mg

prášok na infúzny koncentrát

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme vankomycíniumchloridu), čo zodpovedá 500 000 IU.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny koncentrát

Biely až krémovo sfarbený pórovitý koláč.

Po príprave sa získa roztok s pH približne 3.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Intravenózny vankomycín je indikovaný pri nasledujúcich závažných infekciách vyvolaných grampozitívnymi baktériami citlivými na vankomycín, ktoré nemožno liečiť alebo ktoré neodpovedajú na liečbu inými antibiotikami, ako penicilíny a cefalosporíny alebo sú voči nim rezistentné (pozri časť 5.1):

• endokarditída

• infekcie kostí (osteomyelitída)

• pneumónia

• infekcie mäkkých tkanív.

V prípade potreby sa má vankomycín podávať súbežne s inými antibakteriálnymi liečivami. To sa týka predovšetkým liečby endokarditídy.

Vankomycín sa môže používať na perioperačnú profylaxiu proti bakteriálnej endokarditíde u pacientov s vysokým rizikom rozvoja bakteriálnej endokarditídy, keď podstupujú rozsiahle chirurgické zákroky (napr. srdcové a cievne zákroky a pod.) a nemôže sa im podať vhodné betalaktámové antibiotikum.

Je potrebné vziať do úvahy oficiálne pokyny na vhodné používanie antibakteriálnych liečiv.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania

Spôsob podania:

Parenterálny vankomycín sa má podávať len vo forme pomalej intravenóznej infúzie (nie rýchlejšie ako 10 mg/min – minimálne počas 60 minút), ktorá je dostatočne zriedená (minimálne 100 ml na 500 mg alebo minimálne 200 ml na 1 000 mg).

Pacientom, ktorí si vyžadujú obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať roztok 500 mg/50 ml alebo 1 000 mg/100 ml. Pri týchto vyšších koncentráciách sa môže riziko vedľajších účinkov spojených s infúziou zvýšiť. Udalosti spojené s infúziou sa však môžu vyskytnúť pri akejkoľvek rýchlosti alebo koncentrácii.

Dávka sa má individuálne upraviť podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie obličiek. Za účelom úpravy dávky sa môžu stanoviť hladiny vankomycínu.

Pokyny na prípravu roztoku, pozri časť 6.6.

Intravenózne použitie (infúzia) u pacientov s normálnou funkciou obličiek:

Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov:

Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2 000 mg, rozdelená do dávok 500 mg každých 6 hodín alebo 1 000 mg každých 12 hodín. Alebo 30 až 40 mg/kg/deň v 2 až 4 denných dávkach.

Pri bakteriálnej endokarditíde sa zvyčajne toleruje dávkovanie 1 000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov, a to buď samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamicín s rifampicínom, gentamicín, streptomycín). Enterokoková endokarditída sa lieči počas 6 týždňov vankomycínom v kombinácii s aminoglykozidom. Je potrebné si preštudovať oficiálne pokyny.

Deti vo veku od jedného mesiaca do 12 rokov:

Zvyčajné intravenózne dávkovanie je 10 mg/kg na dávku podávaných každých šesť hodín (celkové denné dávkovanie 40 mg/kg telesnej hmotnosti). Každá dávka sa má podávať minimálne počas 60 minút.

Novorodenci (narodení v termíne):

Vo veku 0 – 7 dní: Počiatočná dávka je 15 mg/kg, po ktorej nasleduje 10 mg/kg každých 12 hodín.

Vo veku 7 – 30 dní: Počiatočná dávka je 15 mg/kg, po ktorej nasleduje 10 mg/kg každých 8 hodín.

Každá dávka sa má podávať počas 60 minút. U týchto pacientov môže byť potrebné dôkladné sledovanie sérových koncentrácií vankomycínu.

Gravidita:

Zaznamenalo sa, že na dosiahnutie terapeutických sérových koncentrácií u gravidných pacientok môžu byť potrebné významne vyššie dávky – pozri časť 4.6 Gravidita a laktácia.

Starší pacienti:

V dôsledku zníženej funkcie obličiek môže byť potrebné oveľa väčšie zníženie dávkovania ako sa očakáva (pozri nižšie).

Obézni pacienti:

Môže byť potrebná úprava zvyčajných denných dávok.

Pacienti s insuficienciou pečene:

Neexistuje dôkaz o tom, že sa u pacientov s insuficienciou pečene musí dávka znížiť.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek::

Dávkovanie sa má upraviť, aby sa zabránilo toxickým sérovým hladinám. U predčasne narodených detí a starších pacientov môže byť z dôvodu zníženej funkcie obličiek nevyhnutné väčšie zníženie dávkovania, ako sa očakáva. U týchto pacientov sa odporúča pravidelné sledovanie sérových hladín, pretože sa zaznamenala kumulácia, predovšetkým po dlhodobej liečbe.

Sérové koncentrácie vankomycínu sa môžu stanoviť pomocou mikrobiologickej analýzy, rádioimunoanalýzy, fluorescenčnej polarizačnej imunoanalýzy, fluorescenčnej imunoanalýzy alebo vysokotlakovej kvapalinovej chromatografie. Nasledujúci nomogram slúži ako návod pre úpravu dávky na základe hodnôt klírensu kreatinínu:

Nomogram neplatí pre funkčne anefrických pacientov na dialýze. Týmto pacientom sa má podať nárazová dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti na rýchle dosiahnutie terapeutických sérových hladín a na udržanie stabilných hladín je potrebná dávka 1,9 mg/kg/24 hodín. Keďže sú vhodné individuálne udržiavacie dávky 250 mg až 1 g, u pacientov s výraznou poruchou funkcie obličiek sa má podávať dávka radšej každých niekoľko dní ako každý deň. Pri anúrii sa odporúča dávka 1 g každých sedem až desať dní.

Ak je dostupná samotná sérová hladina kreatinínu, na výpočet klírensu kreatinínu sa môže použiť nasledujúci vzorec:

Muži: Hmotnosť (kg) x (140 – vek (roky))

72 x sérový kreatinín (mg/100 ml)

Ženy: 0,85 x hodnota vypočítaná podľa vyššie uvedeného vzorca.

Pokyny na prípravu roztokov, pozri časť 6.6.

Sledovanie sérových koncentrácií vankomycínu:

Sérová koncentrácia vankomycínu sa má sledovať na druhý deň liečby bezprostredne pred ďalšou dávkou a jednu hodinu po infúzii. Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi sa jednu hodinu po skončení infúzie majú pohybovať v rozmedzí 30 a 40 mg/l (maximálne 50 mg/l), maximálna hladina (krátko pred nasledujúcim podaním) sa má pohybovať v rozmedzí 5 a 10 mg/l.

Koncentrácie sa majú zvyčajne sledovať dvakrát alebo trikrát týždenne.

Dĺžka liečby

Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie rovnako ako od klinického a bakteriologického vývoja.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na vankomycín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Rýchle bolusové podanie (napr. počas niekoľkých minút) môže byť spojené s výraznou hypotenziou, vrátane šoku a zriedkavo so zastavením srdca, reakciami podobnými histamínovým a makulopapulóznou alebo erytematóznou vyrážkou („syndróm červeného človeka“ alebo „syndróm červeného krku“). Vankomycín sa má podávať infúziou vo forme zriedeného roztoku počas viac ako 60 minút, aby sa zabránilo reakciám zapríčineným rýchlou infúziou. Zastavenie infúzie má zvyčajne za následok rýchly ústup týchto reakcií (pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania a časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Z dôvodu svojej potenciálnej ototoxicity a nefrotoxicity sa má vankomycín u pacientov s insuficienciou obličiek používať opatrne a dávka sa má znížiť podľa stupňa poruchy funkcie obličiek. Riziko toxicity sa pri vysokých koncentráciách v krvi alebo pri dlhodobej liečbe výrazne zvyšuje. Je potrebné sledovať krvné hladiny a pravidelne vykonávať testy funkcie obličiek.

Podávaniu vankomycínu sa treba vyhnúť aj u pacientov s predchádzajúcou stratou sluchu. Ak sa používa u týchto pacientov, dávka sa má regulovať, ak je to možné, pravidelným stanovovaním hladiny liečiva v krvi. Hluchote môže predchádzať tinitus.

Staršie osoby sú citlivejšie na poškodenie sluchu. Skúsenosti s inými antibiotikami naznačujú, že hluchota môže postupovať napriek ukončeniu liečby.

Použitie u detí a dospievajúcich: U predčasne narodených novorodencov a malých detí môže byť vhodné skontrolovať požadované sérové koncentrácie vankomycínu. Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík sa u detí spájalo s erytémom a sčervenaním podobným histamínovému.

Použitie u starších pacientov: Keď sa dávkovanie neupraví, prirodzený pokles glomerulárnej filtrácie so zvyšujúcim sa vekom môže viesť k zvýšeniu sérových koncentrácií vankomycínu (pozri „Dávkovanie a spôsob podávania“).

Opatrenia

Pri dlhodobom používaní je indikované pravidelné sledovanie hladín vankomycínu v krvi, predovšetkým u pacientov s dysfunkciou obličiek alebo poruchou sluchu rovnako ako pri súbežnom podávaní nefrotoxických alebo ototoxických látok (v uvedenom poradí).

Dávky sa majú titrovať na základe sérových hladín. Krvné hladiny sa majú sledovať a pravidelne sa majú vykonávať testy funkcie obličiek.

Pacienti s hraničnou funkciou obličiek a jedinci starší ako 60 rokov majú podstúpiť sériu vyšetrení sluchovej funkcie a krvných hladín vankomycínu. U všetkých pacientov, ktorým sa liek podáva, sa majú vykonávať pravidelné hematologické vyšetrenia, analýza moču a vyšetrenia funkcie obličiek.

Vankomycín veľmi dráždi tkanivo a vyvoláva nekrózu v mieste injekcie, keď sa podáva intramuskulárne – musí sa podávať intravenóznou infúziou. U veľkého počtu pacientov, ktorým sa podáva vankomycín, sa môže objaviť bolesť v mieste vpichu a tromboflebitída, ktoré sú občas závažné.

Frekvencia a závažnosť tromboflebitídy sa môže minimalizovať pomalým podávaním liečiva vo forme zriedeného roztoku (2,5 až 5,0 g/l) a obmieňaním miest podania infúzie.

Dlhodobé používanie vankomycínu môže mať za následok nadmerný rast necitlivých organizmov. Je nevyhnutné starostlivé sledovanie pacienta. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, treba urobiť vhodné opatrenia. V zriedkavých prípadoch sa zaznamenali hlásenia o pseudomembranóznej kolitíde zapríčinenej C. difficile, ktorá sa vyvinula u pacientov, ktorým sa podával intravenózny vankomycín.

Vankomycín sa musí podávať opatrne pacientom so známou precitlivenosťou na teikoplanín, pretože sa zaznamenali prípady skríženej precitlivenosti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné podávanie vankomycínu s anestetikami sa spájalo s erytémom, sčervenaním podobným histamínovému a s anafylaktoidnými reakciami.

Zaznamenalo sa, že frekvencia udalostí súvisiacich s infúziou sa zvyšuje pri súbežnom podávaní s anestetikami. Udalosti súvisiace s infúziou možno minimalizovať podávaním vankomycínu vo forme 60‑minútovej infúzie pred indukciou anestézy.

Súbežné alebo sekvenčné systémové alebo topické používanie iných potenciálne ototoxických, neurotoxických alebo nefrotoxických liečiv, ako amfotericín B, aminoglykozidy, bacitracín, polymyxín B, kolistín, viomycín alebo cisplatina, si v prípade indikácie vyžaduje starostlivé monitorovanie.

Pri súbežnom podávaní vankomycínu a neuromuskulárnych blokátorov existuje zvýšený potenciál neuromuskulárnej blokády.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:

Nie sú dostupné žiadne dostatočné skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti podávania vankomycínu počas gravidity u ľudí. Reprodukčné toxikologické štúdie u zvierat nenaznačujú žiadne účinky na vývoj embrya, plodu alebo obdobie gestácie (pozri časť 5.3).

Vankomycín však prechádza placentou a potenciálne riziko embryonálnej a neonatálnej ototoxicity a nefrotoxicity nemožno vylúčiť. Preto sa má vankomycín počas gravidity podávať len ak je to jednoznačne nevyhnutné a po starostlivom zhodnotení rizika/prínosu.

Laktácia:

Vankomycín sa vylučuje do ľudského mlieka, a preto sa má počas laktácie použiť len vtedy, ak iné antibiotiká neúčinkovali. Vankomycín sa má podávať dojčiacim matkám opatrne z dôvodu potenciálnych nežiaducich reakcií u dieťaťa (poruchy črevnej flóry s hnačkou, kolonizácia hubami podobnými kvasinkám a možno senzibilizácia).

Vzhľadom na dôležitosť tohto lieku pre dojčiacu matku sa má zvážiť rozhodnutie o skončení dojčenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vankomycín má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce reakcie uvedené nižšie sú definované pomocou nasledujúcich termínov MedDRA:

Veľmi časté ( 1/10), časté ( 1/100 až < 1/10), menej časté ( 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (častosť nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Intravenózna infúzia:

Najčastejšie nežiaduce reakcie v súvislosti s príliš rýchlou intravenóznou infúziou vankomycínu sú flebitída a pseudoalergické reakcie.

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): trombocytopénia, neutropénia, agranulocytózy, eozinofília.

Poruchy imunitného systému:

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): anafylaktické reakcie, reakcie z precitlivenosti.

Poruchy ucha a labyrintu:

Menej časté ( 1/1 000 až < 1/100): prechodná alebo trvalá strata sluchu.

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): tinitus, závrat.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): zastavenie srdca.

Poruchy ciev:

Časté ( 1/100 až < 1/10): zníženie krvného tlaku.

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Časté ( 1/100 až < 1/10): dyspnoe, chrčanie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): nauzea.

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): pseudomembranózna enterokolitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Časté ( 1/100 až < 1/10): exantém a zápal sliznice, pruritus, urtikária.

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): exfoliatívna dermatitída, Stevensov‑Johnsonov syndróm, Lyellov syndróm, IgA lineárna bulózna dermatóza.

Poruchy obličiek a močových ciest:

Časté ( 1/100 až < 1/10): insuficiencia obličiek, ktorá sa prejavuje predovšetkým zvýšeným sérovým kreatinínom.

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): intersticiálna nefritída, akútne zlyhávanie obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Časté ( 1/100 až < 1/10): flebitída, sčervenanie hornej časti tela a tváre.

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000): lieková horúčka, triaška. Bolesť svalov na hrudi a na chrbte.

Udalosti súvisiace s infúziou:

Počas rýchlej infúzie alebo krátko po nej sa môžu vyskytnúť anafylaktoidné reakcie, vrátane hypotenzie, dyspnoe, urtikárie alebo pruritu. Môže sa vyskytnúť sčervenanie kože v hornej časti tela (syndróm červeného človeka), bolesť a kŕče svalov na hrudi alebo na chrbte.

Reakcie sa zmierňujú po skončení podávania, zvyčajne v rozmedzí 20 minút a 2 hodín. Vankomycín sa má podávať pomalou infúziou (dlhšie ako 60 minút – pozri časť 4.4).

Ototoxicita môže byť reverzibilná alebo trvalá a zaznamenala sa predovšetkým u predávkovaných pacientov, u pacientov s anamnézou zhoršeného sluchu a pri súbežnej liečbe ototoxickými liečivami, ako aminoglykozidy.

4.9 Predávkovanie

Odporúča sa podporná starostlivosť s udržovaním glomerulárnej filtrácie. Vankomycín sa slabo odstraňuje z krvi hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou. Zistilo sa, že hemoperfúzia so živicou Amberlite XAD‑4 má obmedzený prínos.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne látky na systémové použitie, glykopeptidové antibiotiká, ATC kód: J01X A01.

Spôsob účinku

Vankomycín je tricyklické glykopeptidové antibiotikum, ktoré inhibuje syntézu bunkovej steny u citlivých baktérií väzbou s vysokou afinitou k D-alanyl-D-alanínovému koncu jednotiek prekurzora bunkovej steny. Liečivo pôsobí baktericídne na deliace sa mikroorganizmy.

Vzťah FK/FD

Aktivita vankomycínu sa považuje za časovo závislú.

Mechanizmus rezistencie:

Získaná rezistencia na glykopeptidy je najčastejšia u enterokokov a je založená na získaní rozličných komplexov van-génov, ktoré modifikujú D‑alanyl‑D‑alanínový cieľ na D‑alanyl‑D‑laktát alebo D‑alanyl‑D‑serín, ktoré vankomycín viažu slabo. U niektorých van-génov sa zaznamenala skrížená rezistencia s teikoplanínom. Van-gény sa zriedkavo zistili u Staphylococcus aureus, u ktorého zmeny v štruktúre bunkovej steny mali za následok „strednú” citlivosť, ktorá je najčastejšie heterogénna.

Citlivosť:

Vankomycín je aktívny predovšetkým proti grampozitívnym baktériám, ako stafylokoky, streptokoky, enterokoky, pneumokoky a klostrídie a difteroidy. Gramnegatívne baktérie sú rezistentné.

Prevalencia získanej rezistencie sa pre vybrané kmene môže líšiť v závislosti od geografickej polohy a času a sú potrebné lokálne informácie o rezistencii, predovšetkým pri liečbe závažných infekcií. Keď je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporná, má sa v prípade potreby vyhľadať pomoc odborníka.

Hraničné hodnoty

Odporúčania EUCAST (Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti, European Committee on Antimicrobial Susceptibility testing)

	Citlivé	Rezistentné
Staphylococcus spp.	≤ 2 mg/l	> 2 mg/l
Enterococcus spp.	≤ 4 mg/l	> 4 mg/l
Streptococcus spp	≤ 2 mg/l	> 2 mg/l
Streptococcus pneumoniae	≤ 2 mg/l	> 2 mg/l
Grampozitívne anaeróby	≤ 2 mg/l	≤ 2 mg/l
Hraničné hodnoty, ktoré sa nevzťahujú na druh*	≤ 2 mg/l	> 4 mg/l

*Hraničné hodnoty, ktoré sa nevzťahujú na druh, sa zistili predovšetkým na základe údajov FK/FD a nezávisia od distribúcií MIC u konkrétnych druhov. Sú určené len na použitie pre druhy, pre ktoré sa nestanovili hraničné hodnoty pre konkrétne druhy a nie pre tie druhy, u ktorých sa testovanie citlivosti neodporúča.

Triedy

Bežne citlivé druhy

Grampozitívne Enterococcus faecalis Staphylococcus aureus Koaguláza-negatívny Staphylococcus Streptococcus spp. Streptococcus pneumoniae Clostridium spp.

Druhy, pre ktoré môže byť problémom získaná rezistencia

Enterococcus faecium

Prirodzene rezistentné

Gramnegatívne baktérie Chlamydia spp. Mykobaktérie Mycoplasma spp. Rickettsia spp.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Vankomycín sa podáva intravenózne na liečbu systémových infekcií. V prípade pacientov s normálnou funkciou obličiek vyvolá intravenózna infúzia viacnásobných dávok 1 g vankomycínu (15 mg/kg) počas 60 minút približne priemerné plazmatické koncentrácie 50 – 60 µg/ml (ihneď po skončení infúzie), 20 – 25 µg/ml (2 hodiny po skončení infúzie) a 5 – 10 µg/ml (11 hodín po skončení infúzie). Intravenózna infúzia viacnásobných dávok 500 mg počas 30 minút vyvolá priemerné plazmatické koncentrácie 40 – 50 mg/l (ihneď po skončení infúzie), 19 – 20 mg/l (2 hodiny po skončení infúzie) a 10 – 11 mg/l (6 hodín po skončení infúzie). Plazmatické hladiny dosiahnuté po viacnásobných dávkach sú podobné hladinám, ktoré sa dosahujú po jednorazovej dávke.

V prípade perorálneho použitia sa vysoko polárny vankomycín prakticky neabsorbuje. Po perorálnom podaní sa v aktívnej forme objavuje v stolici, a preto je vhodným chemoterapeutikom pri psedomembranóznej kolitíde a stafylokokovej kolitíde.

Distribúcia

Pri sérových koncentráciách vankomycínu 10 mg/l až 100 mg/l je väzba liečiva na plazmatické proteíny približne 30 – 55 %, čo sa stanovilo ultrafiltráciou.

Po intravenóznom podaní vankomycíniumchloridu sa inhibičné koncentrácie zistili v pleurálnej, perikardiálnej, ascitickej a sinoviálnej tekutine, v moči a tekutine na peritoneálnu dialýzu a v tkanive predsieňového prívesku.

V nezapálených meningoch prestupuje vankomycín len v nízkej miere cez hematoencefalickú bariéru.

Eliminácia

Eliminačný polčas vankomycínu u pacientov s normálnou funkciou obličiek je 4 až 6 hodín. V priebehu prvých 24 hodín sa približne 80 % podanej dávky vankomycínu vylučuje močom prostredníctvom glomerulárnej filtrácie. Dysfunkcia obličiek spomaľuje vylučovanie vankomycínu. U anefrických pacientov je priemerný polčas 7,5 dní. Liečivo sa len vo veľmi malej miere metabolizuje. Približne 35 – 65 % intraperitoneálnej dávky vankomycínu podaného počas peritoneálnej dialýzy sa systémovo absorbuje počas šiestich hodín. Sérové koncentrácie približne 8 mg/liter sa dosahujú intraperitoneálnou injekciou dávky 30 mg vankomycínu/kg. Hoci sa vankomycín neeliminuje účinne hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou, zaznamenalo sa zvýšenie klírensu vankomycínu vplyvom hemoperfúzie a hemofiltrácie. Celkový systémový a renálny klírens vankomycínu môže byť znížený u osôb v pokročilom veku.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti a toxicity po opakovanom podaní neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Obmedzené údaje o mutagénnych účinkoch preukázali negatívne výsledky, dlhodobé štúdie u zvierat týkajúce sa karcinogénneho potenciálu nie sú k dispozícii. V štúdiách teratogenity, v ktorých potkany a králiky dostávali dávky približne zodpovedajúce dávke u ľudí na základe plochy povrchu tela (mg/m²), sa nepozorovali žiadne priame ani nepriame teratogénne účinky.

Štúdie u zvierat týkajúce sa používania počas perinatálneho/postnatálneho obdobia a účinkov na fertilitu nie sú k dispozícii.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6.2 Inkompatibility

Roztok vankomycínu má nízke pH, ktoré môže vyvolať chemickú alebo fyzikálnu nestabilitu, keď sa mieša s inými látkami. Miešaniu s alkalickými roztokmi sa treba vyhnúť. Každý parenterálny roztok sa má pred používaním vizuálne skontrolovať kvôli precipitácii a zmene sfarbenia.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok v pôvodnom obale:

2 roky

Pripravený koncentrát:

Pripravený koncentrát sa má bezprostredne po príprave ďalej zriediť.

Zriedený liek:

Z mikrobiologického a fyzikálnochemického hľadiska sa má liek použiť ihneď.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok v pôvodnom obale:

Uchovávajte pri teplote do 25 C.

Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Pripravený koncentrát a zriedený liek:

Podmienky na uchovávanie pripraveného koncentrátu a zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebná 10 ml sklenená injekčná liekovka (typu 1) s chlórbutylovou zátkou (typu 1) potiahnutou silikónom a šedým hliníkovým/polypropylénovým vyklápacím viečkom.

Veľkosti balenia: 1 injekčná liekovka, 10 x injekčná liekovka.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Liek sa musí pripraviť a vzniknutý koncentrát sa musí pred použitím zriediť.

Príprava koncentrátu:

Rozpustite obsah každej 500 mg injekčnej liekovky v 10 ml sterilnej vody na injekciu.

Vzhľad pripraveného koncentrátu:

Číry a bezfarebný roztok bez častíc.

Jeden ml pripraveného koncentrátu obsahuje 50 mg vankomycínu.

Podmienky uchovávania pripraveného koncentrátu, pozri časť 6.3.

Príprava finálneho zriedeného infúzneho roztoku:

Pripravený koncentrát obsahujúci 50 mg vankomycínu/ml sa má bezprostredne po príprave ďalej riediť.

Vhodné roztoky na zriedenie sú:

Injekčný roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %), injekčný roztok glukózy 50 mg/ml (5 %), injekčný roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) a injekčný roztok glukózy 50 mg/ml (5 %) alebo Ringerov acetátový injekčný roztok.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať, či neobsahujú častice a či nezmenili farbu. Má sa používať len číry a bezfarebný roztok bez častíc.

Intermitentná infúzia:

Pripravený koncentrát obsahujúci 500 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí bezprostredne po príprave ďalej zriediť s minimálne 100 ml roztoku na zriedenie.

Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nemá prekročiť 5 mg/ml.

Požadovaná dávka sa má podať pomalou intravenóznou infúziou s rýchlosťou maximálne 10 mg/minútu minimálne počas 60 minút alebo aj dlhšie.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

Likvidácia

Injekčné liekovky sú určené len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí zlikvidovať.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnýmipožiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Fresenius Kabi s.r.o., Želetavská 1525/1, 140 00 Praha 4, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0324/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13.05.2011

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2013