+ ipil.sk

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním



Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2010/06679-PRE; 2010/06680-PRE; 2010/06681-PRE


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

venlafaxín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre Vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

  • Ak sa u Vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré sú uvedené v tejto písomnej informcii pre používateľa.


V tejto písomnej informácií pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Velaxin a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Velaxin

3. Ako užívať Velaxin

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Velaxin

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. ČO JE VELAXIN A NA ČO SA POUŽÍVA


Velaxin je antidepresívum, ktoré patrí do skupiny liekov nazývaných inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu. Lieky z tejto skupiny sa používajú na liečbu depresie a iných ochorení ako sú anxiózne (úzkostné) poruchy. Vie sa, že ľudia s depresiou a/alebo úzkosťou, majú nižšie hladiny sérotonínu a noradrenalínu v mozgu. Doteraz nebol úplne objasnený mechanizmus, akým antidepresíva účinkujú, avšak pravdepodobne pomáhajú zvýšením hladín sérotonínu a noradrenalínu v mozgu.

Velaxin sa používa na liečbu depresie u dospelých. Velaxin sa tiež používa na liečbu dospelých pacientov s nasledovnými anxióznymi (úzkostnými) poruchami: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (strach alebo vyhýbanie sa sociálnym situáciám) a panická porucha (záchvaty paniky). Správna liečba depresie alebo úzkostných porúch je pre Vás dôležitá a pomôže Vám cítiť sa lepšie. Ak nie sú tieto ochorenia liečené, Váš stav sa nezmierni, iba sa stane viac závažný a liečba bude náročnejšia.


2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ PREDTÝM, AKO UŽIJETE VELAXIN


Neužívajte Velaxin


  • ak ste alergický (precitlivený) na venlafaxín (účinná látka lieku) alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním.

  • ak užívate súbežne alebo ak ste kedykoľvek počas posledných 14 dní užívali akékoľvek lieky známe ako ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú na liečbu depresií alebo Parkinsonovej choroby. Súbežné užívanie ireverzibilných inhibítorov MAO spolu s inými liekmi, vrátane Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním, môže vyvolať vážne alebo dokonca život ohrozujúce vedľajšie účinky. Rovnako, keď ukončíte užívanie Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním, musíte počkať najmenej 7 dní a až potom môžete začať užívať akýkoľvek IMAO (pozri tiež časti „Sérotonínový syndróm“ a „Iné lieky a Velaxin“).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním


  • ak užívate iné lieky, ktoré by pri súčasnom užívaní s Velaxinom mohli zvýšiť riziko rozvoja sérotonínového syndrómu (pozri časť „Iné lieky a Velaxin“).

  • ak máte ochorenie zraku ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený tlak vo vnútri očí).

  • ak ste mali v minulosti hypertenziu (vysoký tlak krvi).

  • ak ste mali v minulosti problémy so srdcom.

  • ak ste mali v minulosti epilepsiu – záchvaty (kŕče).

  • ak ste mali v minulosti problémy s nízkou hladinou sodíka v krvi (hyponátriémiu).

  • ak sa u Vás ľahko vytvárajú modriny alebo máte sklon k častému krvácaniu (ak ste mali v minulosti krvácavé stavy) alebo užívate iné lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania.

  • ak máte zvýšené hladiny cholesterolu.

  • ak ste Vy alebo niekto z Vašej rodiny mali mániu alebo bipolárnu poruchu (pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie).

  • ak ste mali v minulosti agresívne správanie.

Velaxin môže spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť v pokoji. Ak spozorujete

tieto príznaky, povedzte to svojmu lekárovi.


Pokiaľ sa Vás týkajú ktorékoľvek z vyššie uvedených stavov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi

predtým, ako začnete užívať Velaxin.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo

samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku užívania

antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale

niekedy aj dlhšie.

Takéto myšlienky môžete mať s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak:

  • ste už mali v minulosti sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

  • ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte svojho

lekára alebo navštívte okamžite nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu

alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa.

Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, ak si myslia, že sa zhoršila Vaša depresia alebo

úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo Vašom správaní.


Sucho v ústach

Sucho v ústach sa vyskytuje u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. Môže sa zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto venujte osobitnú pozornosť Vašej zubnej hygiene.


Užívanie lieku u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Velaxin sa za normálnych podmienok nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Rovnako by ste mali vedieť, že u pacientov mladších ako 18 rokov existuje zvýšené riziko výskytu vedľajších účinkov ako sú myšlienky na samovraždu, pokusy o samovraždu a nepriateľské správanie (predovšetkým agresia, vzdorovité správanie a zlosť), ak užívajú niektorý z tejto skupiny liekov. Napriek tomu, Váš lekár môže predpísať Velaxin deťom mladším ako 18 rokov, pretože sa rozhodol, že je to v ich najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal Velaxin dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov a ak sa chcete o tom poradiť, navštívte, prosím, znovu svojho lekára. Pokiaľ sa u detí pri podávaní Velaxinu zhoršia alebo vyskytnú akékoľvek vyššie uvedené príznaky, musíte informovať svojho lekára. Je potrebné tiež poznamenať, že dlhodobá bezpečnosť Velaxinu tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním vo vzťahu k rastu, dospievaniu, rozvoju poznania a správania nebola v tejto vekovej skupine preukázaná.


Iné lieky a Velaxin


Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi.

Váš lekár by mal rozhodnúť o tom, či môžete užívať Velaxin kapsuly s predĺženým uvoľňovaním súbežne s inými liekmi.

Nezačínajte alebo neprestávajte užívať akékoľvek lieky, vrátane tých, ktoré ste kúpili bez lekárskeho predpisu, prírodné a rastlinné prípravky, kým sa neporadíte so svojím lekárom alebo lekárnikom.


  • Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO): pozrite časť „Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Velaxin“.

  • Sérotonínový syndróm:

Sérotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav (pozrite časť „Možné vedľajšie účinky“) sa môže rozvinúť pri liečbe venlafaxínom najmä vtedy, ak sa užíva s inými liekmi.

Napríklad niektoré z nasledovných:

  • triptány (používané na liečbu migrény)

  • lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI (inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu), SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), tricyklické antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium

  • lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používaný na liečbu infekcií)

  • lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používaný na liečbu depresie)

  • lieky obsahujúce sibutramín (používaný na zníženie telesnej hmotnosti)

  • lieky obsahujúce tramadol (na tlmenie bolesti)

  • prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež Hypericum perforatum, prírodný alebo rastlinný prostriedok používaný na liečbu miernej depresie)

  • prípravky obsahujúce tryptofán (používané na liečbu problémov so spánkom alebo depresie)


Znaky a príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu nasledovných prejavov:

nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, rýchly srdcový pulz, zvýšená telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku, hyperaktívne reflexy, hnačka, kóma (bezvedomie), pocit na vracanie, vracanie. Ak si myslíte, že sa u Vás prejavuje sérotonínový syndróm, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.


Nasledovné lieky môžu tiež navzájom reagovať s Velaxinom a musia sa podávať s opatrnosťou. Je zvlášť dôležité oznámiť lekárovi alebo lekárnikovi, ak práve užívate lieky obsahujúce:

  • ketokonazol (liek na infekcie vyvolané hubami)

  • haloperidol alebo risperidon (lieky na liečbu psychiatrických ochorení)

  • metoprolol (beta‑blokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcových problémov)

Velaxin a jedlo a nápoje


Velaxin sa má užívať s jedlom (pozrite časť 3 „AKO UŽÍVAŤ VELAXIN“).

Počas užívania Velaxinu sa vyvarujte konzumácii alkoholických nápojov.


Tehotenstvo a dojčenie


Informujte svojho lekára, ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť. V takomto prípade máte užívať Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním iba po porade s lekárom, ktorý posúdi potenciálny prínos liečby a rizika pre nenarodené dieťa.

Ak užívate Velaxin počas tehotenstva, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo pôrodnej asistentke, pretože Vaše dieťa môže mať po narodení niektoré príznaky. Tieto príznaky sa obvykle prejavia počas prvých 24 hodín po pôrode. Patria sem ťažkosti pri saní a problémy s dýchaním. Ak Vaše dieťa má tieto problémy po narodení a ak máte Vy obavy, vyhľadajte Vášho lekára a/alebo pôrodnú asistentku, aby Vám poradili.


Ubezpečte sa, že Vaša pôrodná asistentka a/alebo Váš lekár vedia, že užívate Velaxin. V prípade, že

sa počas tehotenstva užívajú podobné lieky (SSRI), tieto môžu zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu

u detí, ktorý sa nazýva pretrvávajúca pľúcna hypertenzia (PPHN), prejavujúca sa zrýchleným

dýchaním a namodralým vzhľadom dieťaťa. Tieto príznaky sa zvyčajne objavia počas prvých 24

hodín po pôrode. V prípade, že sa tieto príznaky objavia u Vášho dieťaťa, okamžite sa spojte so

svojou pôrodnou asistentkou a/alebo svojim lekárom.


Velaxin prechádza do materského mlieka. Existuje riziko vplyvu na dojča. Preto by ste to mali prediskutovať so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či prerušíte dojčenie, alebo prerušíte liečbu Velaxinom.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov


Neveďte vozidlo a neobsluhujte zariadenia alebo stroje dovtedy, kým neviete, aký vplyv má na Vás

Velaxin.


3. AKO UŽÍVAŤ VELAXIN


Vždy užívajte Velaxin presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná odporúčaná začiatočná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe depresie Vám lekár môže dávku postupne zvyšovať podľa potreby do maximálnej dávky 375 mg denne. Ak sa liečite na panickú poruchu, budete dostávať na začiatku nižšiu dennú dávku (37,5 mg) a táto sa potom bude postupne zvyšovať. Maximálna dávka na liečbu generalizovanej úzkosti, sociálnej úzkosti a panickej poruchy je 225 mg denne.


Užívajte Velaxin približne v rovnakom čase každý deň, buď ráno, alebo večer.

Kapsuly sa majú prehltnúť celé s tekutinou. Kapsuly sa nemajú otvárať, drviť, hrýzť ani rozpúšťať v tekutine.


Velaxin sa užíva s jedlom.

Ak máte problémy s pečeňou alebo s obličkami, povedzte to svojmu lekárovi, pretože možno bude potrebné predpísať Vám inú dávku Velaxinu ako zvyčajnú.

Bez porady s lekárom neprestávajte liek užívať (pozrite časť „Ak prestanete užívať Velaxin“).


Ak užijete viac Velaxinu, ako máte


Ak ste užili väčšie množstvo Velaxinu, ako Vám predpísal Váš lekár, okamžite zavolajte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Medzi príznaky možného predávkovania patria rýchly srdcový tep, zmeny pozornosti a vedomia (od ospalosti po kómu), rozmazané videnie, záchvaty alebo kŕče a vracanie.

Ak zabudnete užiť Velaxin


Ak vynecháte dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Pokiaľ to bude takmer v čase, ak by ste mali užiť nasledujúcu dávku, preskočte zabudnutú dávku a pokračujte v užívaní lieku ako obvykle. Neužívajte väčšie množstvo Velaxinu, ako Vám lekár predpísal na jeden deň.


Ak prestanete užívať Velaxin


Bez porady s lekárom neprestávajte užívať liek alebo neznižujte predpísanú dávku, aj keď sa cítite lepšie. Ak si Váš lekár myslí, že už nepotrebujete ďalej užívať Velaxin, môže Vás požiadať, aby ste znižovali dávku postupne, až kým liečbu celkom ukončíte. Je známe, že u ľudí, ktorí prestali užívať Velaxin sa vyskytli vedľajšie účinky, najmä ak ho prestali užívať naraz alebo znížili jeho dávku príliš rýchlo. U niektorých pacientov sa vyskytli prejavy z prerušenia liečby ako únava, závraty, bolesť hlavy, nespavosť, nočná mora, sucho v ústach, strata chuti do jedla, pocit na vracanie, hnačka, nervozita, vzrušenie, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravčenie alebo v zriedkavých prípadoch pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, záchvaty, príznaky podobné chrípke.

Váš lekár Vám poradí, ako budete postupne znižovať dávku Velaxinu. Ak sa u Vás vyskytnú vyššie opísané alebo iné príznaky, ktoré Vás budú znepokojovať, požiadajte svojho lekára o ďalšie rady.


Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY


Tak ako všetky lieky, aj Velaxin môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nemajte obavy, ak spozorujete malé biele zrniečka alebo guľôčky v stolici po užití Velaxinu. Vnútri kapsuly Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním sú sféroidy alebo malé guľôčky obsahujúce liečivo venlafaxín. Tieto útvary sa uvoľňujú z kapsuly vo Vašom zažívacom trakte. Keďže guľôčky cestujú po celej dĺžke zažívacieho traktu, venlafaxín sa uvoľňuje pomaly. Obal guľôčky zostáva nerozpustený a vylučuje sa v stolici. Preto aj keď spozorujete guľôčky v stolici, Vaša dávka venlafaxínu sa absorbovala.


Alergické reakcie


Ak sa u Vás prejaví ktorýkoľvek z nižšie uvedených vedľajších účinkov, neužívajte ďalej Velaxin kapsuly s predĺženým uvoľňovaním. Vyhľadajte okamžite svojho lekára alebo najbližšiu lekársku pohotovosť alebo nemocnicu.

  • pocit ťažoby na hrudníku, sipot, problémy pri prehĺtaní alebo dýchaní

  • opuchy tváre, hrdla, rúk alebo nôh

  • pocity nervozity alebo úzkosti, závraty, pocit rýchleho búšenia srdca, náhle sčervenanie kože a/alebo pocit horúčavy

  • závažná vyrážka, svrbenie alebo žihľavka (zväčšené červené alebo bledé škvrny na koži, ktoré často svrbia)


Závažné vedľajšie účinky


Ak sa u Vás vyskytnú nižšie uvedené príznaky, budete pravdepodobne potrebovať okamžitú lekársku pomoc:

  • srdcové problémy ako rýchly alebo nepravidelný tep, zvýšený krvný tlak

  • problémy so zrakom ako rozmazané videnie, rozšírené zrenice

  • nervové problémy ako závraty, pocit pichania na koži ako „ihly a špendlíky“, poruchy pri pohybe, záchvaty alebo kŕče

  • psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória

  • príznaky z prerušenia liečby (pozri časť AkO užívať VELAXIN, Ak prestanete užívať Velaxin“).


Úplný prehľad vedľajších účinkov


Frekvencia (pravdepodobnosť výskytu) vedľajších účinkov je klasifikovaná nasledovne:

Veľmi časté

Postihujú viac ako 1 pacienta z 10

Časté

Postihujú 1 až 10 pacientov zo 100

Menej časté

Postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000

Zriedkavé

Postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000

Neznáme

Nie je možné odhadnúť z dostupných údajov


Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: modriny; dechtovo čierna stolica alebo krv v stolici, čo môže byť prejavom vnútorného

krvácania.

Neznáme: krvácanie do slizníc; predĺžený čas krvácania; znížený počet krvných doštičiek vo Vašej

krvi, vedúci k zvýšenému riziku tvorby modrín a krvácania; ochorenia krvi, ktoré môžu viesť k

zvýšenému riziku infekcií.


Poruchy imunitného systému

Neznáme: ťažká alergická reakcia spojená so sťaženým dýchaním alebo závratmi, vrátane poklesu

tlaku krvi.


Poruchy endokrinného systému

Neznáme: zvýšenie hladiny prolaktínu (hormón, ktorý podporuje tvorbu materského mlieka) v krvi.


Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: zvýšený sérový cholesterol; úbytok telesnej hmotnosti.

Menej časté: prírastok telesnej hmotnosti.

Neznáme: nízka hladina sodíka v krvi, čo môže vyvolať únavu a zmätenosť, svalové zášklby, kŕče

a kómu (bezvedomie); nadmerný príjem tekutín (známy ako syndróm nedostatočnej sekrécie

antidiuretického hormónu - SIADH).


Psychické poruchy

Časté: abnormálne sny; znížená pohlavná túžba; nespavosť; nervozita; malátnosť; zmätenosť;

pocit odlúčenia (oddelenia) od seba a od skutočnosti.

Menej časté: ľahostajnosť; halucinácie; rozrušenosť.

Zriedkavé: chorobne dobá nálada.

Neznáme: zmätenosť; sebapoškodzujúce alebo samovražedné predstavy.


Poruchy nervového systému

Veľmi časté: bolesť hlavy (30,3%).

Časté: závraty; zvýšené svalové napätie; brnenie a mravčenie, tras.

Menej časté: mimovoľné pohyby svalov; rozrušenosť; porušená koordinácia a rovnováha.

Zriedkavé: pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť v pokoji; kŕče.

Neznáme: vysoká telesná teplota so stuhnutými svalmi, zmätenosť alebo agitovanosť, potenie, alebo

ak pociťujete trhavé pohyby svalov mimo Vašu kontrolu, čo môžu byť príznaky závažného ochorenia

známeho ako malígny neuroleptický syndróm; euforické pocity, ospalosť, trvalé rýchle pohyby očí,

nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo stuhnutosť svalov, čo sú príznaky sérotonínového

syndrómu; stuhnutosť, kŕče a neovládateľné pohyby svalov.


Poruchy oka

Časté: rozmazané videnie; rozšírenie zreníc; poruchy videnia.

Neznáme: glaukóm (prudká bolesť v očiach a zhoršené alebo rozmazané videnie).


Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: zvonenie v ušiach.


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: búšenie srdca.

Menej časté: zrýchlený srdcový tep.

Neznáme: abnormálny, rýchly alebo nepravidelný srdcový tep, ktorý môže viesť k mdlobám.


Poruchy ciev

Časté: zvýšenie tlaku krvi; nával krvi.

Menej časté: pocit závratu (najmä pri rýchlom vstávaní); mdloby.

Neznáme: zníženie tlaku krvi.


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: zívanie.

Neznáme: kašeľ, sipot, krátky dych a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu pľúc so zvýšeným počtom

bielych krviniek (pľúcna eozinofília).


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: pocit na vracanie (20%); sucho v ústach (10%).

Časté: znížená chuť do jedla; zápcha; vracanie.

Menej časté: zmeny vnímania chuti; škrípanie zubami; hnačka.

Neznáme: zápal pankreasu (podžalúdková žľaza).


Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme: zápal pečene.


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: potenie (včítane nočného potenia) (12,2%).

Menej časté: výsyp; neobvyklá strata vlasov; nadmerná citlivosť na slnečné žiarenie.

Neznáme: kožná vyrážka, ktorá sa môže rozvinúť do závažných pľuzgierov a odlupovania pokožky;

svrbenie; žihľavka.


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: nevysvetliteľná bolesť svalov, krehkosť alebo slabosť (rabdomyolýza).


Poruchy obličiek a močovej sústavy

Časté: problémy pri močení; častejšie močenie.

Menej časté: neschopnosť močiť.


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži); chýbanie orgazmu; erektilná dysfunkcia

(impotencia); poruchy menštruačného cyklu so zvýšeným krvácaním alebo zvýšeným nepravidelným

krvácaním.

Menej časté: abnormálny orgazmus (ženy).


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: slabosť (únava); triaška.


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Neznáme: abnormálne funkčné pečeňové testy.


Velaxin niekedy spôsobuje vedľajšie účinky, ktorých si nemusíte byť vedomí, ako je zvýšenie krvného tlaku alebo abnormálny srdcový tep; malé zmeny hodnôt pečeňových enzýmov v krvi, sodíka alebo cholesterolu. Velaxin môže zriedkavo spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek, čo zvyšuje riziko vzniku modrín a krvácania. Z týchto dôvodov Vám lekár možno bude chcieť robiť občas vyšetrenie krvi, najmä ak užívate Velaxin dlhú dobu.


Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VELAXIN


Uchovávajte pri teplote do 30°C, na suchom mieste.


Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Nepoužívajte Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním, ak spozorujete viditeľné znaky poškodenia lieku (napr. zblednutie).


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. OBSAH bALENIA A Ďalšie informácie


Čo Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním obsahujú

Liečivo: venlafaxín (vo forme venlafaxín hydrochloridu)


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 37,5 mg venlafaxínu (vo forme 42,42 mg venlafaxín hydrochloridu).


Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 75 mg venlafaxínu (vo forme 84,84 mg venlafaxín hydrochloridu).


Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 150 mg venlafaxínu (vo forme 169,68 mg venlafaxín hydrochloridu).


Pomocné látky:

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný oxid kremičitý bezvodý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-3.

Želatína, žltý oxid železitý (E172), indigokarmín (E132), erytrozín (E127), oxid titaničitý (E171).


Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný oxid kremičitý bezvodý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-2.

Želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).


Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný bezvodý oxid kremičitý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-0EL.

Želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).


Ako vyzerá Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním a obsah balenia


Vzhľad:


Velaxin 37,5 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly s nepriehľadnou oranžovou hlavou a priehľadným bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.


Velaxin 75 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly s nepriehľadnou červenou hlavou a priehľadným bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.


Velaxin 150 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly s priesvitnou červenou hlavou a priehľadným bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.


Balenie:

28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVdC//Al blistri, papierová škatuľka.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

EGIS PHARMACEUTICALS PLC

1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO


Výrobca

EGIS PHARMACEUTICALS PLC

1165 Budapešť, Bökényföldi út 118-120

MAĎARSKO

a

EGIS PHARMACEUTICALS PLC

9900 Körmend, Mátyás király u. 65

MAĎARSKO


Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod

nasledovnými názvami:


Bulharsko: Велаксин 37,5 mg капсули с удължено освобождаване, твърди

Велаксин 75 mg капсули с удължено освобождаване, твърди

Велаксин 150 mg капсули с удължено освобождаване, твърди


Česká republika: Velaxin 37,5 mg, tvrdé tobolky s prodlouženým uvolňovaním

Velaxin 75 mg, tvrdé tobolky s prodlouženým uvolňovaním

Velaxin 150 mg, tvrdé tobolky s prodlouženým uvolňovaním


Litva: Velaxin 37,5 mg pailginto atpalaidavimo kietos kapsulѐs

Velaxin 75 mg pailginto atpalaidavimo kietos kapsulѐs

Velaxin 150 mg pailginto atpalaidavimo kietos kapsulѐs


Lotyšsko: Velaxin 37,5 mg ilgstošās darbības cietās kapsulas

Velaxin 75 mg ilgstošās darbības cietās kapsulas

Velaxin 150 mg ilgstošās darbības cietās kapsulas


Maďarsko: Velaxin 37,5 mg retard kemény kapszula

Velaxin 75 mg retard kemény kapszula

Velaxin 150 mg retard kemény kapszula


Rumunsko: VELAXIN 37,5 mg capsule cu eliberare prelungită

VELAXIN 75 mg capsule cu eliberare prelungită

VELAXIN 150 mg capsule cu eliberare prelungită


Slovenská republika: Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


Táto písomná informácia pre užívateľa bola naposledy schválená v 11/2013


10



Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Súhrn údajov o lieku




Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2010/06679-PRE; 2010/06680-PRE; 2010/06681-PRE


SÚHRN CHARAKTERISTICKýCH VLASTNOSTÍ LIEKU


  1. NÁZOV LIEKU


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 37,5 mg venlafaxínu (vo forme 42,42 mg venlafaxín hydrochloridu).


Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 75 mg venlafaxínu (vo forme 84,84 mg venlafaxín hydrochloridu).


Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Každá kapsula obsahuje 150 mg venlafaxínu (vo forme 169,68 mg venlafaxín hydrochloridu).


Pomocné látky:


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním.


Velaxin37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti č.3 s nepriehľadnou oranžovou hlavou a priehľadným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 109,55 mg okrovožltých obalených a bielych neobalených peliet.

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti č.2 s nepriehľadnou červenou hlavou a priehľadným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 219,08 mgokrovožltých obalených a bielych neobalených peliet.

Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 0EL s nepriehľadnou červenou hlavou a priesvitným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 438,15 mgokrovožltých obalených a bielych neobalených peliet.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie

  • Liečba epizód veľkej depresie.

Prevencia relapsu epizód veľkej depresie.

  • Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

  • Liečba sociálnej úzkostnej poruchy.

  • Liečba panickej poruchy s alebo bez agorafóbie.


  1. Dávkovanie a spôsob podávania


Epizódy veľkej depresie


Odporúčaná začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na začiatočnú dennú dávku 75 mg, sa môže dávka zvyšovať do maximálnej dávky 375 mg denne. Zvyšovanie dávok sa môže vykonávať v intervale 2 alebo viac týždňov. Dávky sa môžu zvyšovať aj v kratších intervaloch, ak je to klinicky odôvodnené s ohľadom na závažnosť symptómov, avšak odstup nesmie byť kratší ako 4 dni.

Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia účinná dávka.

Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne. Dlhodobejšia liečba môže byť tiež vhodná ako

prevencia relapsu epizód veľkej depresie. Vo väčšine prípadov je odporúčaná dávka pre prevenciu relapsu epizód veľkej depresie rovnaká ako pre liečbu práve prebiehajúcej epizódy.

Liečba antidepresívami má pokračovať po dobu najmenej 6 mesiacov po ustúpení príznakov.


Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na začiatočnú dennú dávku 75 mg, sa môže dávka zvyšovať do maximálnej dávky 225 mg denne. Zvyšovanie dávok sa má vykonávať v dvoch a viac týždňových intervaloch.

Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať čo najnižšia účinná dávka.

Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.


Sociálna anxiózna porucha

Odporúčaná začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Nie je dokázané, že by vyššie dávky poskytli lepší účinok.

Avšak v individuálnych prípadoch, u pacientov ktorí neodpovedajú na začiatočnú dávku 75 mg/deň, je možné zvážiť zvýšenie dávok až do maximálnej dávky 225 mg denne. Zvyšovanie dávok sa môže vykonávať v 2 a viac týždňových intervaloch.

Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia účinná dávka.

Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.


Panická porucha

Odporúča sa podávať dennú dávku 37,5 mg venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním počas 7 dní. Po uplynutí tejto doby sa má dávka zvýšiť na 75 mg denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na túto dávku, môžu byť prospešné vyššie dávky aždo maximálnej dávky 225 mg denne. Zvyšovanie dávok sa môže vykonávať v 2 a viac týždňových intervaloch..

Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia účinná dávka.

Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.


Použitie u starších pacientov

Pri podávaní starším pacientom nie je ich vek dôvodom pre úpravu dávkovania. U starších pacientov je napriek tomu potrebná opatrnosť (napríklad vzhľadom k možnosti poruchy funkcie obličiek, potenciálneho výskytu zmien citlivosti neurotransmiterov a afinity v súvislosti so starnutím). Vždy je nutné podávať najnižšiu účinnú dávku, a pokiaľ je potrebné ju zvýšiť, musia byť pacienti pod starostlivým dohľadom.


Deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov.

Venlafaxín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.

Kontrolované klinické štúdie vykonané u detí a dospievajúcich s veľkou depresívnou poruchou nepreukázali účinnosť liečby a nie sú odôvodnením pre použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).


Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu v iných indikáciách u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.


Použitie u pacientov s poškodením pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene možno vo všeobecnosti zvážiť 50% zníženie dávky. Kvôli interindividuálnej variabilite hodnoty klírensu u jednotlivých pacientov je však potrebný individuálny prístup pri stanovení dávok.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje. Odporúča sa opatrnosť a zvážiť podávanie dávok znížených o viac ako 50 %. U týchto pacientov je potrebné zvážiť pomer potenciálneho prínosu a rizika liečby.


Použitie u pacientov s poškodením obličiek

Aj keď u pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) v rozpätí 30 – 70 ml/min nie je nutné upravovať dávkovanie, odporúča sa opatrnosť. Dávkovanie je potrebné znížiť o 50 % u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu a u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min). Vzhľadom k interindividuálnej variabilite hodnôt klírensu medzi jednotlivými pacientmi môže byť nutný individuálny prístup pri stanovení dávok.


Symptómy z vysadenia zaznamenané po prerušení liečby venlafaxínom

Je potrebné sa vyhnúť náhlemu prerušeniu liečby. Pred ukončením liečby venlafaxínom sa má dávka postupne znižovať najmenej počas 1 alebo 2 týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časti 4.4 a 4.8). Ak sa aj napriek tomu vyskytnú neznesiteľné príznaky pri znižovaní dávky alebo pri ukončení liečby, má sa zvážiť pokračovanie liečby s predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár začať so znižovaním dávky, avšak s nižšou rýchlosťou.


Na vnútorné použitie.


Odporúča sa, aby sa kapsuly venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užívali s jedlom približne v rovnakom čase každý deň. Kapsuly sa musia prehltnúť celé s tekutinou a nie rozdeliť, drviť, hrýzť ani rozpúšťať vo vode.

Pacienti užívajúci venlafaxín v tabletách s okamžitým uvoľňovaním môžu prejsť na liečbu kapsulami s predĺženým uvoľňovaním s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad liečba venlafaxínom v tabletách s okamžitým uvoľňovaním podávaných v dávke 37,5 mg dvakrát denne sa môže zmeniť na podávanie kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v dávke 75 mg raz denne. Niekedy môže byť potrebné upraviť dávkovanie individuálne.


Venlafaxín kapsuly s predĺženým uvoľňovaním obsahuje guľôčky, z ktorých sa v zažívacom trakte pomaly uvoľňuje liečivo. Nerozpustená časť týchto guľôčok sa vylúči a možno ich spozorovať v stolici.


4.3 Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Súbežné podávanie s ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) je kontraindikované

z dôvodu rizika sérotonínového sydrómu s príznakmi agitácie, tremoru a prehriatia organizmu.

Liečba venlafaxínom sa nesmie začať skôr ako 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným IMAO.

Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným IMAO (pozri časti

4.4 a 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia je spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovaním a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nedôjde k zlepšeniu. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.


Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých sa venlafaxín predpisuje, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou majú byť dodržované aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.


Pacienti s anamnézou suicidálneho správania, ktorí vykazujú významný stupeň samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto musia byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom-kontrolovaných klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť tých s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.


Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na klinickej potrebe predsa len urobí, pacient má byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.


Sérotonínový syndróm

Podobne, ako u iných sérotonínergných látkach, môže sa pri liečbe venlafaxínom, vyskytnúť sérotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav, zvlášť pri súbežnom užívaní iných liekov ako sú inibítory MAO, ktoré môžu ovplyvniť sérotonínergné neurotransmiterové systémy (pozri časti 4.3 a 4.5).

Medzi príznaky sérotonínového syndrómu patria zmeny mentálneho stavu (napr. agitácia, halucinácie, kóma), autonómna nestabilita (napr. tachykardia, nestály krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne aberácie (napr. vystupňovanie reflexov, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne symptómy (napr. nauzea, vracanie, hnačka).


Glaukóm s ostrým uhlom

Pri užívaní venlafaxínu sa môže vyskytnúť mydriáza. Odporúča sa preto, aby pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti, u ktorých je riziko glaukómu s ostrým uhlom (glaukóm so zatvoreným uhlom), boli pod starostlivým lekárskym dohľadom.


Krvný tlak

Pri užívaní venlafaxínu sa môže často, v závislosti od dávky, prejaviť zvýšenie krvného tlaku. V niektorých prípadoch sa pri postmarketingovom sledovaní pozorovalo závažné zvýšenie krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu. U všetkých pacientov preto treba sledovať, či sa u nich nevyskytne hypertenzia a už existujúcu hypertenziu treba regulovať ešte pred začiatkom liečby. Krvný tlak treba pravidelne sledovať po začatí liečby a pri zvýšení dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie mohol zhoršiť zvýšený krvný tlak, napríklad u pacientov s poruchou srdcovej funkcie.


Srdcová frekvencia

Zvýšenie srdcovej frekvencie sa môže vyskytnúť najmä pri podávaní vyšších dávok. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých zvýšená srdcová frekvencia môže zhoršiť základné ochorenie.


Ochorenia srdca a riziko arytmie

Podávanie venlafaxínu sa nehodnotilo u pacientov, ktorí v nedávnej dobe prekonali infarkt myokardu alebo majú nestabilné srdcové ochorenie. Preto sa u týchto pacientov má liek používať s opatrnosťou.

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali fatálne prípady srdcovej arytmie v súvislosti s používaním venlafaxínu, zvlášť pri predávkovaní. Pred podaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom srdcovej arytmie je potrebné zvážiť pomer rizika a benefitu.


Kŕče

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Podobne, ako pri iných antidepresívach, sa má venlafaxín u pacientov s anamnézou kŕčov zavádzať opatrne a pod starostlivým lekárskym dohľadom. Liečba sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa vyskytne epileptický záchvat.


Hyponatriémia

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť prípady hyponatriémie a/alebo syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto príznaky boli najčastejšie zaznamenané u pacientov s depléciou objemu alebo u dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto

prípadov možno predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich diuretiká a u pacientov s depléciou objemu rôzneho pôvodu.


Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie sérotonínu, môžu spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek. U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc, vrátane gastrointestinálnej hemorágie. Tak ako v prípade iných látok, ktoré inhibujú spätné vychytávanie sérotonínu, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom so zvýšeným rizikom vzniku krvácania, vrátane pacientov užívajúcich antikoagulanciá a inhibítory krvných doštičiek.


Sérový cholesterol

Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu sa zaznamenalo u 5,3% pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0 % pacientov, ktorým sa podávalo placebo počas najmenej 3 mesiacov v placebom kontrolovanej klinickej štúdii. Pri dlhodobej liečbe treba zvážiť kontrolovanie sérových hladín cholesterolu.


Súbežné podávanie s liekmi znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na redukciu telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, neboli stanovené. Súbežné podávanie venlafaxínu a liekov na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxín samotný, alebo v kombinácii s inými liekmi, nie je indikovaný

na zníženie telesnej hmotnosti.


Mánia / hypománia

Mánia / hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov trpiacich poruchami nálad, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Podobne, ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.


Agresia

U malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu, sa môže vyskytnúť agresia. Tento výskyt sa zaznamenal na začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri skončení liečby.

Podobne, ako pri iných antidepresívach, sa venlafaxín má používať s opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.


Ukončenie liečby

Ak sa liečba ukončí, abstinenčné príznaky sú časté, najmä ak je ukončenie liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa zaznamenali nežiaduce udalosti pri vysadení lieku (počas znižovania dávky alebo po vysadení) približne u 31 % pacientov liečených venlafaxínom a u 17 % pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a od rýchlosti znižovania dávky. Medzi najčastejšie hlásené reakcie patria závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška a bolesť hlavy; vo všeobecnosti sú tieto symptómy mierne až stredne závažné; no u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale vyskytli sa aj veľmi zriedkavé hlásenia o týchto príznakoch u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti prechodné a zvyčajne spontánne vymiznú do dvoch týždňov, hoci u niektorých pacientov môžu pretrvávať aj dlhšie (2 – 3 miesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča, aby sa pri ukončovaní liečby dávky venlafaxínu znižovali postupne v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to v závislosti od potrieb pacienta (pozri časť 4.2).


Akatízia/psychmotorický nepokoj

Užívanie venlafaxínu je spojené so vznikom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a potrebou hýbať sa, často spojenej s neschopnosťou

pokojne sedieť alebo stáť. Tieto príznaky sa najčastejšie vyskytujú počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.


Sucho v ústach

Sucho v ústach sa zaznamenalo u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. Týmto môže dochádzať k zvýšenému riziku vzniku zubných kazov a preto treba pacientov upozorniť na dôležitosť dodržiavania ústnej hygieny.

  1. Liekové a iné interakcie


Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO):


Ireverzibilné neselektívne IMAO

Venlafaxín sa nesmie používať v kombinácii s ireverzibilnými neselektívnymi inhibítormi MAO. Venlafaxín sa nesmie podať skôr ako 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO. Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO (pozri časti 4.3 a 4.4).


Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)

Vzhľadom k existujúcemu riziku vzniku sérotonínového syndrómu sa kombinácia venlafaxínu s reverzibilným selektívnym inhibítorom MAO, napr. moklobemidom, neodporúča. Pred začiatkom liečby venlafaxínom sa môže vysadiť reverzibilný selektívny inhibítor MAO v odstupe kratšom ako 14 dní. Odporúča sa, aby sa liečba venlafaxínom ukončila najmenej 7 dní pred začiatkom liečby reverzibilným inhibítorom MAO (pozri časť 4.4).


Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom liečených venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov, u ktorých sa nedávno vysadil inhibítor MAO a začala sa liečba venlafaxínom alebo ktorí skončili liečbu venlafaxínom pred začatím liečby inhibítorom MAO. Tieto reakcie zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly, závraty a hypertemiu so znakmi podobnými malígnemu neuroleptickemu syndrómu, záchvaty a smrť.


Sérotonínový syndróm

Podobne, ako pri iných sérotonínergných látkach, pri užívaní venlafaxínu môže vzniknúť sérotonínový syndróm, najmä pri jeho súbežnom užívaní s inými látkami, ktoré pôsobia na systém sérotonergného neurotransmiteru (vrátane triptánov, inhibítorov SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu alebo ľubovníka bodkovaného [Hypericum perforatum]) s liekmi, ktoré ovplyvňujú metabolizmus sérotonínu (vrátane inhibítorov MAO), alebo s prekurzormi sérotonínu (napr. doplnky obsahujúce tryptofán).

Ak je z klinického hľadiska odôvodnené súbežne podávať venlafaxín s SSRI, SNRI alebo agonistom sérotonínového receptora (triptánom), odporúča sa starostlivo sledovať pacienta, zvlášť počas iniciálnej fázy liečby a počas zvyšovania dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu s prekurzormi sérotonínu (napríklad s doplnkami obsahujúcimi tryptofán) sa neodporúča (pozri časť 4.4).


Lieky pôsobiace na CNS

Riziko podávania venlafaxínu v kombinácii s inými liekmi pôsobiacimi na CNS nebolo systematicky hodnotené. Z týchto dôvodov sa pri súbežnom podávaní venlafaxínu s liekmi pôsobiacimi na CNS vyžaduje opatrnosť.


Etanol

Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických schopností spôsobených konzumáciou alkoholu. Napriek tomu, podobne ako pri iných liekoch pôsobiacich na CNS, treba pacientov upozorniť, aby sa počas liečby vyvarovali konzumácii alkoholu.


Účinok iných liekov na venlafaxín


Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)

Výsledkom farmakokinetickej štúdie vplyvu ketokonazolu u extenzívnych (EM) a slabých (PM) metabolizérov za katalýzy CYP2D6 boli vyššie hodnoty AUC venlafaxínu (70 % u EM a 21 % u PM) a O‑demetylvenlafaxínu (33 % u EM a 23 % u PM). Súbežné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr. atazanavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sachinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže viesť ku zvýšeniu hladín venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Preto je potrebná opatrnosť, ak sa pacient lieči súbežne inhibítorom CYP3A4 a venlafaxínom.


Účinok venlafaxínu na iné lieky


Lítium

Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a lítia sa môže vyskytnúť sérotonínový syndróm (pozri Sérotonínový syndróm)


Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny vplyv na farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti diazepamu a jeho aktívneho metabolitu, demetyldiazepamu. Nezdá sa, že diazepam ovplyvňuje farmakokinetiku buď venlafaxínu, alebo O‑demetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje akákoľvek farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia s inými liekmi zo skupiny benzodiazepínov.


Imipramín

Venlafaxín neovplyvňuje farmakokinetiku imipramínu a 2‑OH‑imipramínu. Pri podávaní venlafaxínu v dávke 75 mg až 150 mg denne sa zistilo 2,5 až 4,5-násobné zvýšenie AUC pre 2‑OH‑desipramín v závislosti od dávky. Imipramín neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a imipramínu sa odporúča opatrnosť.


Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala pokles celkového perorálneho klírensu o 42 %, zvýšenie AUC o 70 %, zvýšenie Cmax o 88 %, zatiaľ čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do úvahy u pacientov liečených súbežne venlafaxínom a haloperidolom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


Risperidon

Venlafaxín zvýšil hodnotu AUC risperidonu o 50 %, ale nezmenil významne farmakokinetický profil celkovej aktívne pôsobiacej substancie (risperidon plus 9‑hydroxyrisperidon). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


Metoprolol

Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30-40% bez zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu, ‑hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov nie je známy. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil venlafaxínu ani jeho aktívneho metabolitu, O-demetylvenlafaxínu. Opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.


Indinavir

Pri farmakokinetickej štúdii s indinavirom sa zistilo zníženie AUC o 28 % a zníženie Cmax o 36 % pre indinavir. Indinavir nemal žiadny vplyv na farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


4.6 Gravidita a laktácia


Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní venlafaxínu u gravidných žien.

Štúdie u zvierat ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať gravidným ženám len ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.

Podobne ako pri iných inhibítoroch spätného vychytávania sérotonínu (SSRI/SNRI), u novorodencov sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky, ak sa venlafaxín užíva až do doby tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom venlafaxínu v poslednej fáze tretieho trimestra, sa vyskytli komplikácie vyžadujúce enterálnu výživu, podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu vzniknúť hneď po pôrode.

Nasledovné symptómy sa môžu pozorovať u novorodencov, ak matka v poslednom štádiu gravidity užívala SSRI/ SNRI: podráždenosť, tremor, hypotónia, pretrvávajúci plač a problémy pri saní alebo spánku. Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť v dôsledku sérotonínergných účinkov alebo aj

symptómov expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie objavia hneď alebo do 24 hodín po pôrode.


Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI (inhibícia spätného vychytávania sérotonínu).

Dojčenie

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín, sa vylučujú do materského mlieka. Riziko pre dojčatá nie je možné vylúčiť. Z týchto dôvodov je pri rozhodovaní, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či pokračovať/prerušiť terapiu Velaxinom s predĺženým uvoľňovaním, nutné zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre matku.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Každý psychoaktívny liek môže nepriaznivo ovplyvniť úsudok, uvažovanie a motorické schopnosti. Preto každého pacienta je potrebné upozorniť, že jeho schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje je znížená.


4.8 Nežiaduce účinky


Najčastejšie hlásené (>1/10) nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú rozdelené podľa orgánových systémov a frekvencie výskytu.

Podľa frekvencie výskytu sú definované ako veľmi časté (1/10), časté (1/100 až <1/10), menej časté (1/1 000 až <1/100), zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000) a neznáme (frekvenciu nie je možné odhadnúť z dostupných údajov).


Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: ekchymóza, gastrointestinálna hemorágia.

Neznáme: krvácanie do slizníc, predĺžený čas krvácania, trombocytopénia, dyskrázia krvi (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie).


Poruchy imunitného systému

Neznáme: anafylaktická reakcia


Poruchy endokrinného systému

Neznáme: zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.


Poruchy metabolizmu a výživy

Časté:zvýšený sérový cholesterol, úbytok telesnej hmotnosti

Menej časté: prírastok telesnej hmotnosti.

Neznáme: hyponatriémia, syndróm nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).


Psychické poruchy

Časté: abnormálne sny, znížené libido, nespavosť, nervozita, sedácia, zmätenosť, depersonalizácia. Menej časté: apatia, halucinácie, agitácia.

Zriedkavé: mánické reakcie.

Neznáme: delírium, suicidálne predstavy a správanie*.


Poruchy nervového systému

Veľmi časté: bolesť hlavy (30,3%)**.

Časté: závraty, zvýšené svalové napätie (hypertonia), parestézie, tremor.

Menej časté: myoklonus, poruchy koordinácie a rovnováhy.

Zriedkavé:akatízia/psychomotorický nepokoj, konvulzie.

Neznáme:neuroleptický malígny syndróm (NMS), sérotonínový syndróm, extrapyramídové reakcie (vrátane dystónie a dyskinézy), tardívna dyskinéza.


Poruchy oka

Časté:abnormality akomodácie, mydriáza, poruchy videnia.

Neznáme: glaukóm so zatvoreným uhlom.


Poruchy ucha a labyrintu

Menejčasté:tinitus.


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté:palpitácie.

Menej časté:tachykardia.

Neznáme: predĺženie QT intervalu, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane Torsade de pointes).


Poruchy ciev

Časté:hypertenzia, vazodilatácia (prevažne návaly horúčavy/sčervenanie).

Menej časté:posturálna hypotenzia, synkopa.

Neznáme: hypotenzia.


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté:zívanie.

Neznáme: pľúcna eozinofília.


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmičasté: nauzea (20%), sucho v ústach (10%).

Časté: znížená chuť do jedla (anorexia), konstipácia, vracanie.

Menej časté:zmeny vnímania chuti, bruxizmus, hnačka.

Neznáme: pankreatitída.


Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme: hepatitída.


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté:potenie (vrátane nočného potenia) (12,2%).

Menej časté:výsyp, alopécia, fotosenzitívne reakcie.

Neznáme: multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, Stevens Johnsonov syndróm, pruritus, urtikária.


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme:rabdomyolýza.


Poruchy obličiek a močovej sústavy

Časté:poruchy močenia (zadržiavanie moču), polakizúria.

Menej časté: retencia moču.


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži), chýbanie orgazmu, erektilná dysfunkcia (impotencia), poruchy menštruačného cyklu so zvýšeným krvácaním alebo zvýšeným nepravidelným krvácaním(menorágia, metrorágia).

Menej časté: abnormálny orgazmus (ženy).


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia (únava), triaška.


Laboratórne a funkčné testy

Neznáme: abnormálne funkčné pečeňové testy.


* Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby venlafaxínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť 4.4).

** Pri zhrnutí výsledkov všetkých klinických štúdií bol výskyt bolesti hlavy 30,3 % pri podávaní venlafaxínu v porovnaní s placebom 31,3%.


Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä pokiaľ je náhle) vedie často k abstinenčným príznakom. Medzi najčastejšie zaznamenané reakcie patria závraty, poruchy zmyslov (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Vo všeobecnosti sú tieto príhody mierne až stredne závažné a spontánne vymiznú; u niektorých pacientov však môžu byť závažné a/alebo trvať dlhšie. Preto sa odporúča, ak už liečba venlafaxínom nie je potrebná, liek postupne vysadiť znižovaním denných dávok (pozri časti 4.2 a 4.4).


Pediatrickí pacienti


Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií pri podávaní venlafaxínu (v placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek 6-17 rokov) podobný profilu zistenému u dospelých. Podobne, ako u dospelých, boli pozorované znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách sa pozorovala nežiaduca reakcia suicidálne myšlienky. Zaznamenalo sa tiež viac správ o výskyte nepriateľského správania a zvlášť pri veľkej depresívnej poruche, sebapoškodenie.

U pediatrických pacientov sa pozorovali predovšetkým nasledovné nežiaduce reakcie: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, epistaxa a myalgia.


4.9 Predávkovanie


Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali prípady predávkovania venlafaxínom prevažne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi. Najčastejšie zaznamenané reakcie pri predávkovaní sú tachykardia, zmeny na úrovni vedomia (od spavosti po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Medzi ďalšie hlásené príznaky patria zmeny EKG (napr. predĺženie QT intervalu, blokáda ramienka, prolongácia QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a smrť.

Publikované retrospektívne štúdie hlásili, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov porovnateľných s rizikom zisteným u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických antidepresív. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo, že pacienti liečení venlafaxínom sú pod vyššou záťažou suicidálnych rizikových faktorov ako pacienti liečení SSRI. Miera, do akej možno nález zvýšeného rizika fatálnych následkov prisúdiť toxicite pri predávkovaní venlafaxínu v protiklade k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom, nie je jasná. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je potrebné vždy predpisovať venlafaxín v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho liečebnému účinku.


Odporúčaná liečba

Odporúčané sú všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa monitorovať srdcový rytmus a vitálne znaky. Pri riziku aspirácie sa neodporúča vyvolávať vracanie. Výplach žalúdka sa môže indikovať, ak sa vykoná krátko po požití lieku alebo u symptomatických pacientov. Absorpciu liečiva možno tiež obmedziť podaním aktívneho uhlia. Nútená diuréza, dialýza, hemoperfúzia a transfúzia krvi pravdepodobne nebudú prospešné. Nie je známe špecifické antidotum venlafaxínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva, ATC kód: N06A X16


Predpokladá sa, že mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu sa u ľudí spája s potencovaním jeho neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie dokázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit, O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež mierne inhibuje vychytávanie dopamínu.

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú β‑adrenergnú odpoveď po jeho akútnom (jednorazovom) ako aj chronickom podávaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom k ich celkovému pôsobeniu na spätné vychytávanie neurotransmiterov a väzbe na receptory.

Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu in vitrok muskarínovému, cholinergnému, H1‑histaminergnému alebo 1‑adrenergnému receptoru v mozgu potkanov. Farmakologická aktivita u týchto receptorov môže byť spojená s rôznymi vedľajšími účinkami – anticholinergný, sedatívny a kardiovaskulárny – pozorovanými u iných antidepresív.

Venlafaxín nevykazuje žiadny inhibičný účinok na monoaminooxidázu (MAO).

Štúdie in vitroukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepín.


Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním pri liečbe epizód veľkej depresie

bola demonštrovaná v piatich randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách trvajúcich od 4 do 6 týždňov, s dávkami do 375 mg denne. Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s predĺženým uvoľňovaním sa stanovila v dvoch placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách, trvajúcich 8 a 12 týždňov, s rozpätím dávok od 75 do 225 mg/deň.

V jednej dlhodobej štúdii boli dospelí ambulantní pacienti, u ktorých sa zaznamenávala odpoveď na liečbu v 8 týždňovej otvorenej štúdii s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (dávka 75, 150 alebo 225 mg), randomizovaní do skupín, v ktorých sa pokračovalo podávaním rovnakej dávky alebo sa podávalo placebo, štúdia pokračovala 26 týždňov, a pozorovalo sa, či nastane relaps.

V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurencie depresívnych epizód počas 12 mesiacov stanovená pomocou dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie u dospelých ambulantných pacientov s rekurentnými epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg denne, v režime dvoch dávok denne) pri poslednej epizóde depresie.


Generalizovaná anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa stanovila v dvoch 8‑týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne), v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne) a v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg denne) u dospelých ambulantných pacientov.

Aj keď sa dokázala prevaha v porovnaní s placebom aj pri dávke 37,5 mg denne, táto dávka nebola taká účinná ako vyššie dávky.


Sociálna anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe sociálnej anxióznej poruchy bola demonštrovaná v štyroch dvojito zaslepených 12‑týžňových multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách s flexibilnými dávkami a s paralelnou skupinou a v jednej dvojito zaslepenej 6-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti užívali dávky v intervale 75 až 225 mg denne. V 6‑mesačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150 do 225mg denne nebola dokázaná vyššia účinnosť ako v skupine s podávanou dávkou 75 mg denne.


Panická porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v liečbe panickej poruchy sa stanovila v dvoch dvojito zaslepených, 12‑týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s agorafóbiou alebo bez nej. Počiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg denne počas 7 dní. Potom pacienti dostávali fixné dávky 75 alebo 150 mg denne v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg denne v druhej štúdii.

Účinnosť sa tiež stanovila v jednej dlhodobej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami zameranej na dlhodobú bezpečnosť, účinnosť a prevenciu relapsu u dospelých ambulantných pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti ďalej pokračovali v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú dostávali už predtým na konci otvorenej fázy (75, 150 alebo 225 mg).


  1. Farmakokinetické vlastnosti


Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín (ODV). Stredná ± SD hodnota biologického polčasu venlafaxínu je (5 ± 2) hodiny a ODV (11 ± 2) hodiny. Rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú za 3 dni po opakovanom perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV preukazujú v intervale dávok 75 až 450 mg denne lineárnu kinetiku.


Absorpcia

Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním sa venlafaxín absorbuje najmenej z 92 %. Absolútna biologická dostupnosť je 40 až 45 % v dôsledku presystémového metabolizmu. Po podaní venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pokiaľ sa podávajú rovnaké dávky venlafaxínu v tabletách s okamžitým uvoľňovaním alebo v kapsulách s predĺženým uvoľňovaním, kapsuly s predĺženým uvoľňovaním preukazujú nižšiu rýchlosť, avšak rovnaký stupeň absorpcie ako tablety s okamžitým uvoľňovaním. Príjem potravy neovplyvňuje biologickú dostupnosť venlafaxínu ani ODV.


Distribúcia

Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách minimálne viažu na ľudské plazmatické proteíny (27 % venlafaxínu a 30 % ODV). Distribučný objem venlafaxínu po intravenóznom podaní je v rovnovážnom stave 4,4 ± 1,6 l/kg.


Biotransformácia

Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Štúdie in vitroa in vivoukazujú, že venlafaxín sa transformuje na hlavný aktívny metabolit, ODV, prostredníctvom CYP2D6. Podľa in vitroa in vivoštúdií sa predpokladá, že sa venlafaxín metabolizuje na minoritný, menej účinný metabolit N-demetylvenlafaxín prostredníctvom CYP3A4. V štúdiách in vitroa in vivosa ukázalo, že venlafaxín je slabým inhibítorom CYP2D6. Venlafaxín neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.


Eliminácia

Venlafaxín a jeho metabolity sa vylučujú primárne obličkami. Približne 87% podanej dávky venlafaxínu sa vylúči močom počas 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%) alebo ostatné minoritné inaktívne metabolity (27%). Priemerný ± SD rovnovážny plazmatický klírens venlafaxínu je 1,3 ± 0,6 l/h/kg a ODV 0,4 ± 0,2 l/h/kg.


Špeciálne populácie


Vek a pohlavie

Vek a pohlavie pacienta neovplyvňujú významne farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a ODV.


Pacienti s extenzívnym/slabým metabolizmom CYP2D6

U pacientov so slabým metabolizmom katalyzovaným CYP2D6 sú vyššie koncentrácie venlafaxínu v plazme ako u pacientov so silným metabolizmom. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u obidvoch skupín pacientov, nie sú potrebné rozdielne dávkovacie režimy.


Pacienti s poruchou funkcie pečene

Pacienti s Child‑Pughovým skóre A (mierna porucha funkcie pečene) a Child‑Pughovým skóre B (stredne závažná porucha funkcie pečene) mali predĺžené biologické polčasy venlafaxínu v porovnaní s normálnymi pacientmi. Hodnoty perorálneho klírensu boli znížené pre venlafaxín, aj pre ODV. Zaznamenal sa vysoký stupeň variability medzi pacientmi. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje (pozri časť 4.2).


Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov na dialýze bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený približne o 180 % a klírens znížený o 57 % v porovnaní so zdravými pacientmi, zatiaľ čo polčas eliminácie ODV bol predĺžený približne o 142 % a klírens znížený o 56 %. U pacientov so závažným poškodením obličkovej funkcie a u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Štúdie s venlafaxínom u myší a potkanov nedokázali karcinogenézu. Pri širokom spektre vykonaných testov in vitroa in vivonebola dokázaná mutagenita venlafaxínu.

V štúdiách reprodukčnej toxicity na zvieratách bola zistená u potomstva potkanov znížená hmotnosť, zvýšený počet mŕtvo narodených potomkov a zvýšenie úmrtnosti počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je známa. Tieto účinky sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň, čo je 4‑násobok dávky 375 mg venlafaxínu pre ľudských pacientov (mg/kg). Dávka, ktorá nevyvolávala žiadne účinky na plod, zodpovedala 1,3-násobku dávky pre ľudských pacientov. Potenciálne riziko týchto zistení pre ľudí nie je známe.

Znížená fertilita sa pozorovala v štúdii u samčekov aj samičiek potkanov vystavených ODV. Táto expozícia bola približne 1 až 2 násobná v porovnaní s dávkou venlafaxínu 37,5 mg/deň používanou u ľudí. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Velaxin37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

mikrokryštalická celulóza

chlorid sodný

etylcelulóza

mikronizovaný mastenec

dimetikón

chlorid draselný

kopovidón

koloidný oxid kremičitý bezvodý

xantánová guma

žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-3

želatína, žltý oxid železitý (E172), indigokarmín (E132), erytrozín (E127), oxid titaničitý (E171).


Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

mikrokryštalická celulóza

chlorid sodný

etylcelulóza

mikronizovaný mastenec

dimetikón

chlorid draselný

kopovidón

koloidný oxid kremičitý bezvodý

xantánová guma

žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-2

želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).


Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

mikrokryštalická celulóza

chlorid sodný

etylcelulóza

mikronizovaný mastenec

dimetikón

chlorid draselný

kopovidón

koloidný oxid kremičitý bezvodý

xantánová guma

žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-0EL

želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


5 rokov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote do 30°C, v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Velaxin37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.


Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.


Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.


6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


EGIS Pharmaceuticals PLC
1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO / ČÍSLA


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0246/07-S

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0247/07-S

Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0248/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 18. 07. 2007

Dátum predĺženia registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


November 2013







16



Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním