+ ipil.sk

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety



Príbalový leták

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05270



Písomná informácia pre používateľa


Vidonorm 4 mg/5 mg tablety

Vidonorm 8 mg/5 mg tablety

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety

Vidonorm 8 mg/10 mg tablety


perindoprilerbumín/amlodipín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Vidonorm a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Vidonorm

3. Ako užívať Vidonorm

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Vidonorm

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Vidonorm a na čo sa používa


Vidonorm je predpisovaný na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca (stav, pri ktorom je dodávka krvi do srdca znížená alebo blokovaná).


Pacienti, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v dvoch samostatných tabletách, môžu namiesto toho užívať jednu tabletu Vidonormu, ktorá obsahuje obidve liečivá.


Vidonorm je kombináciou dvoch liečiv, perindoprilu a amlodipínu. Perindopril je inhibítor ACE (angiotenzín konvertujúceho enzýmu). Amlodipín je kalciový antagonista (patrí do skupiny liečiv nazývaných dihydropyridíny). Spoločne spôsobujú rozšírenie a uvoľnenie krvných ciev, takže krv nimi ľahšie prechádza, čo umožňuje vášmu srdcu udržiavať dobrý prietok krvi.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Vidonorm


Neužívajte Vidonorm

- ak ste alergický na perindopril, alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor, alebo na amlodipín, alebo na akékoľvek iné kalciové antagonisty, alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Prejavom môže byť svrbenie, začervenanie kože a ťažkosti s dýchaním.

  • ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace. (Je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Vidonormu na začiatku tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo),

  • ak sa u vás vyskytli príznaky ako sipot, opuchnutie tváre alebo jazyka, silné svrbenie alebo závažné kožné vyrážky pri predchádzajúcej liečbe ACE inhibítorom, alebo keď sa tieto príznaky vyskytli u vás alebo člena vašej rodiny za akýchkoľvek iných okolností (stav nazývaný angioedém),

  • ak máte kardiogénny šok (keď srdce nie je schopné dodávať telu dostatok krvi), aortálnu stenózu vysokého stupňa (zúženie hlavnej cievy vychádzajúcej zo srdca),

  • ak máte závažnú hypotenziu (veľmi nízky krvný tlak),

  • ak máte srdcové zlyhanie po akútnom infarkte myokardu,

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Vidonorm, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika

  • ak máte hypertrofickú kardiomyopatiu (chorobu srdcového svalu) alebo stenózu renálnej tepny (zúženie tepny zásobujúcej obličku krvou),

  • ak máte akékoľvek iné problémy so srdcom,

  • ak máte závažné zvýšenie krvného tlaku (hypertenzná kríza),

  • ak máte problémy s pečeňou,

  • ak máte problémy s obličkami alebo ak dostávate dialýzu,

  • ak trpíte kolagénovým vaskulárnym ochorením (choroba spojivového tkaniva), ako je systémový lupus erythematosus alebo sklerodermia,

  • ak máte cukrovku,

  • ak ste na diéte s obmedzeným príjmom soli alebo používate soľné náhrady obsahujúce draslík (dôležitá je dobre vyvážená hladina draslíka v krvi),

  • ak ste černošského pôvodu, pretože ACE inhibítory môžu byť menej účinné, ale taktiež môžete ľahšie dostať angioedém,

  • ak máte vyšší vek,

  • ak dojčíte,

  • ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

  • blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) (tiež známe ako sartany – napríklad valsartan, telmisartan, irbesartan), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou

  • aliskiren.


Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.


Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Vidonorm sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť Tehotenstvo).


Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Vidonorm“.


Ak užívate Vidonorm, informujte svojho lekára alebo zdravotnícky personál:

  • keď máte podstúpiť celkovú anestéziu (narkózu) a/alebo väčší chirurgický zákrok,

  • keď ste nedávno trpeli hnačkou alebo vracaním (nevoľnosťou),

  • keď máte podstúpiť LDL aferézu (odstránenie cholesterolu z vašej krvi pomocou prístroja),

  • keď máte podstúpiť desenzibilizačnú liečbu na zníženie alergických prejavov na včelie alebo osie žihadlo.


Deti a dospievajúci

Vidonorm sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich.


Iné lieky a Vidonorm

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

Ak užívate blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Vidonorm“ a „Upozornenia a opatrenia“).


Vyhnite sa užívaniu Vidonormu s:

  • lítiom (používa sa na liečbu mánie alebo depresie),

  • estramustínom (používa sa na liečbu rakoviny),

  • draslík šetriacimi diuretikami (spironolaktón, triamterén), doplnkami draslíka alebo soľnými náhradami s obsahom draslíka.


Liečba Vidonormom môže byť ovplyvnená inými liekmi. Určite svojmu lekárovi povedzte, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, pretože môže byť potrebná zvláštna opatrnosť:

  • iné lieky na liečbu vysokého tlaku krvi, vrátane diuretík (lieky, ktoré zvyšujú množstvo moču produkovaného obličkami),

  • beta-blokátory používané pri srdcovom zlyhaní (bisoprolol, karvedilol, metoprolol),

  • nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) na zníženie bolesti alebo vysoké dávky aspirínu,

  • lieky na liečbu cukrovky (napr. inzulín),

  • lieky na liečbu duševných porúch ako depresia, pocit úzkosti, schizofrénia, atď. (napr. tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, imipramínu podobné antidepresíva, neuroleptiká),

  • alopurinol (na liečbu dny),

  • prokaínamid (na liečbu nepravidelného srdcového tepu),

  • vazodilatanciá (ako verapamil alebo diltiazem), vrátane nitrátov (prípravky, ktoré rozširujú cievy),

  • heparín (liek na zriedenie krvi),

  • efedrín, noradrenalín alebo adrenalín (lieky používané na liečbu nízkeho krvného tlaku, šoku alebo astmy),

  • baklofén alebo dantrolén (infúzia), obidva sa používajú na liečbu svalovej stuhnutosti vyskytujúcej sa pri ochoreniach ako skleróza multiplex; dantrolén sa tiež používa pri liečbe malígnej hypertermie počas anestézie (narkózy) (medzi príznaky patrí vysoká horúčka a svalová stuhnutosť),

  • lieky používané na liečbu bakteriálnych (rifampicín, erytromycín alebo klaritromycín), HIV (ritonavir) alebo hubových infekcií (ketokonazol, itrakonazol),

  • antiepileptiká, ako je karbamazepín, fenobarbital, fenytoín, fosfenytoín, primidón,

  • alfa-blokátory používané na liečbu zväčšenej prostaty, ako je prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulozín, terazosín,

  • amifostín (používaný na prevenciu alebo zníženie vedľajších účinkov spôsobených inými liekmi alebo rádioterapiou pri liečbe rakoviny),

  • kortikosteroidy (používané na liečbu rôznych stavov, vrátane závažnej astmy a reumatoidnej artritídy),

  • rastlinný prípravok bežne známy ako ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum),

  • soli zlata, obzvlášť pri vnútrožilovom podaní (používajú sa na liečbu príznakov reumatoidnej artritídy).


Vidonorm a jedlo, nápoje a alkohol

Odporúča sa užívať Vidonorm pred jedlom.

Ľudia, ktorí užívajú Vidonorm, nemajú konzumovať grapefruitovú šťavu a grapefruit. Je to preto, že grapefruit a grapefruitová šťava môžu viesť k zvýšeniu hladín liečiva amlodipínu v krvi, čo môže spôsobiť nepredvídateľné zosilnenie účinku Vidonormu pri znižovaní krvného tlaku.

Pitie alkoholu s Vidonormom môže vyvolať pocit závratu alebo točenia hlavy. Poraďte sa so svojím lekárom, či môžete počas liečby konzumovať alkohol.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Zvyčajne vám váš lekár odporučí, aby ste ukončili užívanie Vidonormu pred tým, ako otehotniete, alebo len čo zistíte, že ste tehotná, a odporučí vám užívať iný liek namiesto Vidonormu.

Vidonorm sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože užívanie po treťom mesiaci tehotenstva môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa.


Dojčenie

Oznámte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Vidonorm sa neodporúča u matiek, ktoré dojčia a váš lekár vám môže vybrať inú liečbu, ak chcete dojčiť, obzvlášť ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Vidonorm neovplyvňuje bdelosť, ale môžete pociťovať závraty alebo slabosť v dôsledku nízkeho krvného tlaku, čo môže ovplyvniť vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.


3. Ako užívať Vidonorm


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Zapite tabletu pohárom vody, najlepšie každý deň v rovnakom čase, ráno a pred jedlom. Váš lekár rozhodne, aká dávka je pre vás správna. Zvyčajná dávka je jedna tableta raz denne.


Vidonorm je zvyčajne predpisovaný pacientom, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v samostatných tabletách.


Použitie u detí a dospievajúcich

Účinnosť a znášanlivosť perindoprilu samotného alebo v kombinácii s amlodipínom u detí a dospievajúcich nebola stanovená. Preto sa Vidonorm neodporúča používať u detí a mladistvých.


Použitie u starších ľudí

Táto kombinácia má byť podávaná s opatrnosťou najmä u starších ľudí. Pacienti sa majú vyhnúť dehydratácii (prílišnej strate vody) a pravidelné lekárske monitorovanie má zahŕňať časté sledovanie funkcie obličiek (kreatinín a hladina draslíka).


Ak užijete viac Vidonormu, ako máte

Ak užijete príliš veľa tabliet, kontaktujte ihneď pohotovostné oddelenie najbližšej nemocnice alebo svojho lekára. Najpravdepodobnejším prejavom v prípade predávkovania je nízky tlak krvi, z čoho môžete pociťovať závraty alebo mdloby. Ak sa to stane, pomôcť môže ľahnutie si so zdvihnutými nohami.


Ak zabudnete užiť Vidonorm

Je dôležité, aby ste váš liek užívali každý deň, pretože pravidelná liečba je účinnejšia. Ak však zabudnete užiť dávku Vidonormu, ďalšiu dávku užite v zvyčajnom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Vidonorm

Keďže liečba Vidonormom je obyčajne celoživotná, predtým, ako tento liek prestanete užívať, poraďte sa so svojím lekárom.


Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich príznakov, ihneď prestaňte liek užívať a oznámte to svojmu lekárovi:

  • opuchnutie tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním,

  • závažné závraty alebo mdloby,

  • nezvyčajne rýchly alebo nepravidelný srdcový tep.


Ďalšie vedľajšie účinky môžu zahŕňať:

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí): bolesť hlavy, závraty, vertigo (točenie okolia), mravčenie, somnolencia (ospalosť), poruchy videnia, tinnitus (hučanie v ušiach), palpitácie (búšenie srdca), začervenanie tváre (pocit horúčavy alebo tepla na tvári), točenie hlavy v dôsledku nízkeho krvného tlaku, kašeľ, dýchavičnosť, nauzea (pocit nevoľnosti), dávenie (nevoľnosť), bolesť brucha, poruchy chuti, dyspepsia (porucha trávenia) alebo problémy s trávením, hnačka, zápcha, alergické reakcie (napr. kožné vyrážky, svrbenie), svalové kŕče, pocit únavy, edém (opuch nôh a členkov).


Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 100 ľudí): náhle zmeny nálady, poruchy spánku, triaška, synkopa (náhle prechodné bezvedomie), strata pociťovania bolesti, rinitída (upchatý nos alebo nachladnutie), poruchy činnosti čriev, vypadávanie vlasov, červené alebo svetlé škvrny na koži, exantém (vyrážka), svrbenie kože, bolesti chrbta, svalov a kĺbov, bolesť na hrudi, zvýšené močenie predovšetkým v noci, celková nevoľnosť, bronchospazmus (stiahnutie hrude, sipot a dýchavičnosť), sucho v ústach, angioedém (príznaky ako sipot, opuch tváre alebo jazyka), obličkové problémy, impotencia, zvýšené potenie, zväčšenie prsníkov u mužov, zvýšenie alebo zníženie telesnej hmotnosti.


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí): zmätenosť, srdcovocievne poruchy (nepravidelný tep, angína pektoris, infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda), eozinofilná pneumónia (zriedkavý typ zápalu pľúc), multiformný erytém (kožné vyrážky, ktoré často začínajú ako červené svrbiace škvrny na tvári, ramenách alebo nohách), poruchy krvi, pankreasu, žalúdka alebo pečene, periférna neuropatia (ochorenie, ktoré spôsobuje stratu citlivosti, bolesti, neschopnosť svalovej kontroly), hypertónia (nezvyčajné zvýšenie svalového napätia), vaskulitída (zápal kožných ciev), opuch ďasien, vysoká hladina cukru v krvi.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Vidonorm


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a blistri po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.


Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Vidonorm obsahuje


  • Liečivami sú perindoprilerbumín a amlodipín (ako amlodipíniumbesilát).


Vidonorm 4 mg/5 mg tableta obsahuje 4 mg perindoprilerbumínu a 5 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).

Vidonorm 8 mg/5 mg tableta obsahuje 8 mg perindoprilerbumínu a 5 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).

Vidonorm 4 mg/10 mg tableta obsahuje 4 mg perindoprilerbumínu a 10 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).

Vidonorm 8 mg/10 mg tableta obsahuje 8 mg perindoprilerbumínu a 10 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).


  • Ďalšie zložky sú mikrokryštalická celulóza, draselná soľ polakrilínu, koloidný oxid kremičitý hydrofóbny, magnéziumstearát.


Ako vyzerá Vidonorm a obsah balenia


Vidonorm 4 mg/5 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 8 mm, s vyrytým „CH3“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 8 mg/5 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 8 mm, s vyrytým „CH4“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 11 mm, s vyrytým „CH5“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 8 mg/10 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 11 mm, s vyrytým „CH6“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.


30 a 90 tabliet je v blistri z PA/alumínium/PVC // alumínium a v papierovej škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Gedeon Richter Plc.

1103 Budapešť,

Gyömrői út 19-21.

Maďarsko


Výrobca:


Gedeon Richter Plc.

1103 Budapešť,

Gyömrői út 19-21.

Maďarsko


Gedeon Richter Polska Sp. z o.o.

ul. ks. J. Poniatowskiego 5

05-825 Grodzisk Mazowiecki

Poľsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Maďarsko VIDONORM

Bulharsko VIDONORM

Česká republika VIDONORM

Litva VIDONORM

Lotyšsko VIDONORM

Rumunsko BEATIL

Slovensko VIDONORM


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 02/2015.

7


Vidonorm 4 mg/10 mg tablety

Súhrn údajov o lieku

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05270


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Vidonorm 4 mg/5 mg tablety

Vidonorm 8 mg/5 mg tablety

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety

Vidonorm 8 mg/10 mg tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Vidonorm 4 mg/5 mg tableta:

Každá tableta obsahuje 4 mg perindoprilerbumínu a 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Vidonorm 8 mg/5 mg tableta:

Každá tableta obsahuje 8 mg perindoprilerbumínu a 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Vidonorm 4 mg/10 mg tableta:

Každá tableta obsahuje 4 mg perindoprilerbumínu a 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Vidonorm 8 mg/10 mg tableta:

Každá tableta obsahuje 8 mg perindoprilerbumínu a 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Tableta.

Vidonorm 4 mg/5 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 8 mm, s vyrytým „CH3“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 8 mg/5 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 8 mm, s vyrytým „CH4“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 11 mm, s vyrytým „CH5“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.

Vidonorm 8 mg/10 mg tablety: Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety s priemerom 11 mm, s vyrytým „CH6“ na jednej strane, druhá strana bez označenia.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Vidonorm je indikovaný ako substitučná terapia na liečbu esenciálnej hypertenzie a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca u pacientov, ktorí sú už kontrolovaní perindoprilom a amlodipínom podávanými súbežne v rovnakých dávkových hladinách.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Jedna tableta denne užitá ako jednotlivá dávka. Fixná kombinácia dávok nie je vhodná ako začiatočná terapia.


Ak je potrebná zmena dávkovania, môže sa dávka Vidonormu upraviť alebo sa môže zvážiť individuálna titrácia jednotlivých zložiek lieku.


Pacienti s renálnym poškodením a starší ľudia (pozri časti 4.4 a 5.2).


U pacientov s renálnym zlyhaním a starších ľudí je znížená eliminácia perindoprilátu. Preto bude bežné lekárske sledovanie zahŕňať časté monitorovanie kreatinínu a draslíka.


Vidonorm môže byť podávaný pacientom s CLcr ≥ 60 ml/min a nie je vhodný pre pacientov s CLcr < 60 ml/min. U týchto pacientov sa odporúča individuálna titrácia dávky jednotlivými zložkami lieku.


Zmeny plazmatickej koncentrácie amlodipínu nesúvisia so stupňom renálneho poškodenia. Amlodipín nie je dialyzovateľný.


Pacienti s hepatálnym poškodením: pozri časti 4.4 a 5.2.


Dávkovací režim pre pacientov s hepatálnym poškodením nebol stanovený. Preto je potrebné Vidonorm podávať opatrne.


Pediatrická populácia


Vidonorm sa nemá používať u detí a dospievajúcich, keďže účinnosť a znášanlivosť perindoprilu samotného alebo v kombinácii s amlodipínom u detí a dospievajúcich nebola stanovená.


Spôsob podávania


Perorálne použitie. Prednostne sa má užiť ráno a pred jedlom.


4.3 Kontraindikácie


Súvisiace s perindoprilom:


  • Precitlivenosť na perindopril alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor,

  • Anamnéza angioedému súvisiaceho s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom,

  • Hereditárny alebo idiopatický angioedém,

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6),

  • Súbežné používanie Vidonormu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1).


Súvisiace s amlodipínom:


  • Závažná hypotenzia,

  • Precitlivenosť na amlodipín alebo na ktorýkoľvek iný dihydropyridín,

  • Šok, vrátane kardiogénneho šoku,

  • Obštrukcia prietoku ľavej srdcovej komory (napr. vysoký stupeň aortálnej stenózy),

  • Hemodynamicky nestabilné zlyhanie srdca po akútnom infarkte myokardu.


Súvisiace s Vidonormom:


Všetky kontraindikácie súvisiace s jednotlivými liečivami uvedené vyššie platia aj pre fixnú kombináciu Vidonormu.

  • Precitlivenosť na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všetky upozornenia súvisiace s jednotlivými liečivami uvedené nižšie platia aj pre fixnú kombináciu Vidonormu.


Súvisiace s perindoprilom


Osobitné upozornenia


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS):


Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Precitlivenosť/angioedém:


U pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu, boli zriedkavo zaznamenané prípady angioedému tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.8).

Toto sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch musí byť Vidonorm okamžite vysadený a až do úplného vymiznutia symptómov musí prebiehať primerané monitorovanie. V takých prípadoch, kde sa opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa stav zvyčajne upravil bez liečby, hoci antihistaminiká boli pri zmierňovaní symptómov užitočné.


Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. V prípadoch, kedy je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo môže spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, sa musí okamžite poskytnúť akútna liečba. Tá má spočívať v podaní adrenalínu a/alebo v zabezpečení priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.


U pacientov s anamnézou angioedému nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi môže byť riziko angioedému počas užívania ACE inhibítorov zvýšené (pozri časť 4.3).


U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo zaznamenaný črevný angioedém. Títo pacienti mali bolesti brucha (s nauzeou alebo vracaním, alebo bez nich); v niektorých prípadoch bez predchádzajúceho angioedému tváre, pričom hladiny C-1 esterázy boli v norme. Angioedém bol diagnostikovaný prostredníctvom vyšetrení zahŕňajúcich CT brucha alebo ultrazvuk, alebo pri chirurgickom zákroku a symptómy ustúpili po zastavení podávania ACE inhibítora. Črevný angioedém má byť zahrnutý do diferenciálnej diagnózy pacientov užívajúcich ACE inhibítory s bolesťou brucha (pozri časť 4.8).


Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL):


Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) síranom dextránu vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.


Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:


U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie (napr. jedom blanokrídlovcov) boli zaznamenané anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa spomínaným reakciám predišlo dočasným vysadením ACE inhibítorov, ale pri náhodnej opätovnej expozícii sa tieto reakcie objavili znova.


Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia:


U pacientov užívajúcich ACE inhibítory bola zaznamenaná neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Perindopril sa má používať s najvyššou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich imunosupresívnu liečbu, alopurinol alebo prokaínamid, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak má pacient preexistujúce poškodenie renálnych funkcií. U niektorých týchto pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v niekoľkých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa perindopril používa u takýchto pacientov, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a pacientov poučiť, aby oznámili akýkoľvek náznak infekcie.


Gravidita:


Liečba ACE inhibítormi sa nemá začať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba ACE inhibítorom považovaná za nevyhnutnú, pacientkam, ktoré plánujú graviditu, sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď je gravidita potvrdená, liečba ACE inhibítormi má byť ihneď ukončená, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Opatrenia pri používaní


Hypotenzia:


ACE inhibítory môžu spôsobiť pokles tlaku krvi. Symptomatická hypotenzia je zriedkavá u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou a s väčšou pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov s hypovolémiou spôsobenou napr. liečbou diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave, dialýzou, hnačkou alebo vracaním, alebo u pacientov so závažnou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí počas liečby Vidonormom dôsledne monitorovať krvný tlak, renálne funkcie a hladiny draslíka v sére.


Podobné uváženie sa vyžaduje u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by nadmerný pokles tlaku krvi mohol mať za následok infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.


Ak dôjde k hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo, a ak je to nutné, má sa mu aplikovať intravenózna infúzia roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %). Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok, ktoré je možné podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi po zväčšení objemu zvýši.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne/hypertrofická kardiomyopatia:


Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, perindopril sa má podávať opatrne pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.


Renálne poškodenie:


V prípadoch renálneho poškodenia (klírens kreatinínu < 60 ml/min) sa odporúča individuálna titrácia dávky zložkami lieku (pozri časť 4.2).


U pacientov s renálnym poškodením je rutinné monitorovanie kaliémie a hladín kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).


U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE inhibítormi, boli v krvi zaznamenané zvýšené hladiny urey a sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. K tomuto môže dôjsť pravdepodobne najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Pri súčasnej renovaskulárnej hypertenzii je riziko vzniku závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie zvýšené. U niektorých hypertonikov bez zjavného preexistujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, a to najmä, ak bol perindopril podávaný súbežne s diuretikom. K tomu môže dôjsť s väčšou pravdepodobnosťou u pacientov s preexistujúcim poškodením funkcie obličiek.


Hepatálne zlyhanie:


Užívanie ACE inhibítorov bolo zriedkavo spojené so vznikom syndrómu, ktorý sa začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka, alebo u ktorých dôjde k výraznému zvýšeniu hepatálnych enzýmov, musia ukončiť užívanie ACE inhibítora a musia zostať pod náležitým lekárskym dohľadom (pozri časť 4.8).


Rasa:


ACE inhibítory spôsobujú vyššie percento angioedému u pacientov čiernej rasy, než u pacientov iných rás.


Podobne ako iné ACE inhibítory, aj perindopril môže byť menej účinný v znižovaní tlaku krvi u pacientov čiernej rasy v porovnaní s inými rasami, možno z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.


Kašeľ:


Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny, pretrvávajúci a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom má byť považovaný za súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.


Operácia/anestézia:


U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku alebo počas anestézie látkam vyvolávajúcimi hypotenziu, môže Vidonorm blokovať sekundárnu tvorbu angiotenzínu II po kompenzačnom uvoľnení renínu. Liečba sa má vysadiť jeden deň pred chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne hypotenzia, ktorá je považovaná za dôsledok tohto mechanizmu, je možné ju korigovať zvýšením cirkulujúceho objemu.


Hyperkaliémia:


Zvýšenie hladín draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi rizikové faktory výskytu hyperkaliémie patria renálna insuficiencia, zhoršenie renálnej funkcie, vek (> 70 rokov), diabetes mellitus, pridružené udalosti, obzvlášť dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza a súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka; alebo pacienti užívajúci iné lieky spôsobujúce zvýšenie hladín draslíka v sére (napr. heparín). Použitie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo soľných náhrad s obsahom draslíka môže hlavne u pacientov s poškodenou renálnou funkciou viesť k významnému nárastu draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy fatálne arytmie. Ak sa súbežné použitie perindoprilu a hociktorej z vyššie uvedených látok považuje za potrebné, mali by sa užívať s opatrnosťou a s častým sledovaním hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).


Diabetickí pacienti:


U pacientov s diabetom mellitus liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5).


Súvisiace s amlodipínom


Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu v hypertenznej kríze nebola stanovená.


Opatrenia pri používaní


Pacienti s poškodenou funkciou pečene:


Tak ako u všetkých antagonistov kalcia je u pacientov s poškodenou funkciou pečene polčas amlodipínu predĺžený a expozícia (AUC) je vyššia. Preto musí byť týmto pacientom liek podávaný opatrne a za dôsledného monitorovania hepatálnych enzýmov.


Pacienti so srdcovým zlyhaním:


Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení opatrne.


V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii (PRAISE-2) s amlodipínom u pacientov so srdcovým zlyhaním NYHA III a IV neischemickej etiológie bolo podanie amlodipínu spojené s častejšími hláseniami výskytu pľúcneho edému napriek nesignifikantnému rozdielu vo výskyte zhoršenia srdcového zlyhania pri porovnaní s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciových kanálov, vrátane amlodipínu sa musia používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, pretože môžu zvýšiť riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod a mortality.


Súvisiace s Vidonormom


Všetky upozornenia súvisiace s jednotlivými monokomponentmi, ako sú uvedené vyššie, sa tiež týkajú fixnej kombinácie Vidonormu.


Opatrenia pri používaní


Interakcie


Súčasné užívanie Vidonormu s lítiom, draslík šetriacimi diuretikami alebo doplnkami draslíka, alebo s dantrolénom sa neodporúča (pozri časť 4.5).


  1. Liekové a iné interakcie


Súvisiace s perindoprilom


Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča:


Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka:


Aj keď hladina draslíka v sére zvyčajne ostáva v normálnom rozmedzí, u niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je ich súbežné použitie indikované z dôvodu potvrdenej hypokaliémie, majú byť používané s opatrnosťou a pri častom monitorovaní hladín draslíka v sére.


Lítium:


Počas súbežného podávania ACE inhibítorov boli zaznamenané reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity (závažná neurotoxicita). Kombinácia perindoprilu s lítiom sa neodporúča. Ak sa potvrdí, že táto kombinácia je nutná, odporúča sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).


Estramustín:


Riziko zvýšených nežiaducich účinkov ako angioneurotický edém (angioedém).


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:


Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) vrátane aspirínu 3 g/deň:


Ak sa ACE inhibítory podávajú súbežne s nesteroidnými antiflogistikami (t.j. kyselina acetylsalicylová v protizápalových dávkovacích režimoch, COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné užívanie ACE inhibítorov a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možnosti akútneho renálneho zlyhania, a k zvýšeniu sérových hladín draslíka, predovšetkým u pacientov s preexistujúcim oslabením renálnych funkcií. Táto kombinácia sa má podávať opatrne, predovšetkým u starších ľudí. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a má sa zvážiť monitorovanie renálnych funkcií po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)


Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Antidiabetiká (inzulín, hypoglykemizujúce sulfónamidy):


Používanie ACE inhibítorov môže zvýšiť hypoglykemizujúci účinok u diabetikov liečených inzulínom alebo hypoglykemizujúcimi sulfónamidmi. Vznik hypoglykemických epizód je veľmi zriedkavý (pravdepodobne zlepšenie glukózovej tolerancie vedie k zníženiu potreby inzulínu).


Súbežné použitie, ktoré je potrebné vziať do úvahy:


Diuretiká:


U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou objemu a/alebo solí, môže dôjsť po začatí liečby ACE inhibítorom k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmu solí pred začatím liečby nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.


Sympatomimetiká:


Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.


Zlato:


Nitritoidné reakcie (symptómy zahŕňajú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a hypotenziu) boli zriedkavo hlásené u pacientov liečených injekčným zlatom (aurotiomalát sodný) a súbežne ACE inhibítormi vrátane perindoprilu.


Súvisiace s amlodipínom


Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča:


Dantrolén (infúzia): U zvierat sú po podaní verapamilu a dantrolénu i. v. pozorované smrteľné komorové fibrilácie a kardiovaskulárny kolaps. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa u pacientov náchylných k malígnej hypertermii a v liečbe malígnej hypertermie odporúča vyhnúť sa súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.


Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov sa môže zvýšiť biologická dostupnosť, čo vedie k zosilneniu účinku na zníženie krvného tlaku.


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:


CYP3A4 inhibítory:

Súbežné používanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými CYP3A4 inhibítormi (inhibítory proteázy, azolové antimykotiká, makrolidy ako erytromycín, alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže viesť k významnému zvýšeniu expozície amlodipínu. Klinický obraz týchto PK variácií môže byť výraznejší u starších ľudí. Klinické monitorovanie a úprava dávky môžu byť teda potrebné.


CYP3A4 induktory: Nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa vplyvu induktorov CYP3A4 na amlodipín. Súbežné použitie induktorov CYP3A4 (napr. rifampicín, Hypericum perforatum) môže viesť k zníženiu plazmatickej koncentrácie amlodipínu. Amlodipín sa má pri súbežnom užívaní induktorov CYP3A4 používať s opatrnosťou.


Súbežné použitie, ktoré je potrebné vziať do úvahy:


Účinok amlodipínu na iné lieky:

Účinok amlodipínu na znižovanie krvného tlaku sa pripočítava k účinkom zníženia krvného tlaku iných liekov s antihypertenznými vlastnosťami.

V klinických interakčných štúdiách amlodipín nemal vplyv na farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.


Súvisiace s Vidonormom


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:


Baklofén. Zosilnenie antihypertenzného účinku. Monitorovanie krvného tlaku a renálnych funkcií, a v prípade potreby úprava dávky antihypertenzíva.


Súbežné použitie, ktoré je potrebné vziať do úvahy:


  • Antihypertenzíva (ako napr. beta-blokátory) a vazodilatanciá:

Súbežné použitie týchto látok môže zvýšiť hypotenzný účinok perindoprilu a amlodipínu. Súbežné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo inými vazodilatanciami môže spôsobiť ďalšie zníženie krvného tlaku, a preto je potrebné ho starostlivo zvážiť.

  • Kortikosteroidy, tetrakosaktid: zníženie antihypertenzného účinku (retencia solí a vody spôsobená kortikosteroidmi).

  • Alfa-blokátory (prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulozín, terazosín): zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.

  • Amifostín: môže zosilniť antihypertenzný účinok amlodipínu.

  • Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká: zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.


  1. Fertilita, gravidita a laktácia


Účinky jednotlivých komponentov v tejto kombinácii lieku na graviditu a laktáciu:


Vidonorm sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity. Ak je gravidita plánovaná alebo potvrdená, musí sa prejsť čo najskôr na alternatívnu liečbu.

Vidonorm je kontraindikovaný počas druhého a tretieho trimestra gravidity.


Vidonorm sa neodporúča počas laktácie. Preto je potrebné rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo liečbu Vidonormom, pričom treba brať do úvahy dôležitosť tejto liečby pre matku.


Gravidita:


Súvisiace s perindoprilom


Použitie ACE inhibítorov sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Neexistujú presvedčivé epidemiologické údaje, pokiaľ ide o riziko teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v terapii ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má lepšie stanovený bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Pokiaľ je diagnostikovaná gravidita, terapia ACE inhibítormi sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou.


Je známe, že vystavenie účinku ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra vyvoláva humánnu fetotoxicitu (znížené renálne funkcie, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).


Ak by došlo k vystaveniu ACE inhibítoru od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vykonať ultrazvukovú kontrolu renálnych funkcií a lebky.


Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť starostlivo sledované kvôli možnej hypotenzii (pozri časti 4.3 a 4.4).


Súvisiace s amlodipínom


Bezpečnosť amlodipínu počas tehotenstva nebola stanovená.


V štúdiách na zvieratách bola pri vysokých dávkach pozorovaná reprodukčná toxicita (pozri časť 5.3).


Použitie v tehotenstve sa odporúča len vtedy, ak neexistuje žiadna bezpečnejšia alternatívna liečba a ak samotná choroba nesie väčšie riziko pre matku i plod.


Laktácia:


Súvisiace s perindoprilom


Pretože nie sú dostupné žiadne informácie o použití perindoprilu počas dojčenia, perindopril sa neodporúča a vhodnejšia je alternatívna liečba s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Súvisiace s amlodipínom


Nie je známe, či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka.


Pri rozhodnutí, či pokračovať/prerušiť dojčenie alebo pokračovať/prerušiť liečbu amlodipínom, je potrebné vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby amlodipínom pre matku.


Plodnosť:


U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciových kanálov boli zaznamenané reverzibilné biochemické zmeny na hlavičke spermií. Klinické údaje nie sú dostatočné, pokiaľ ide o potenciálny účinok amlodipínu na plodnosť. V štúdii na potkanoch boli zistené nežiaduce účinky na samčiu plodnosť (pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch Vidonormu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov sa má brať do úvahy fakt, že sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava.


4.8 Nežiaduce účinky


Počas liečby perindoprilom alebo amlodipínom boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky, ktoré sú udávané oddelene a zoradené v súlade s klasifikáciou MedDRA podľa telesných sústav a podľa nasledujúcej frekvencie:


Veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).


Trieda orgánových systémov MedDRA

Nežiaduce účinky

Frekvencia

amlodipín

perindopril

Infekcie a nákazy

Rinitída

Menej časté

Veľmi zriedkavé

Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukopénia/neutropénia (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Agranulocytóza alebo pancytopénia (pozri časť 4.4)

-

Veľmi zriedkavé

Trombocytopénia (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Hemolytická anémia u pacientov s vrodenou deficienciou G-6PDH (pozri časť 4.4)

-

Veľmi zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Hypersenzitivita

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Poruchy metabolizmu a výživy

Hyperglykémia

Veľmi zriedkavé

-

Hypoglykémia

-

Neznáme

Hyperkaliémia (pozri časť 4.4)

-

Neznáme

Psychické poruchy

Nespavosť

Menej časté

-

Zmeny nálad (vrátane úzkosti)

Menej časté

Menej časté

Poruchy spánku

-

Menej časté

Stav zmätenosti

Zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Depresia

Menej časté


Poruchy nervového systému

Somnolencia

Časté

-

Závraty

Časté

Časté

Bolesť hlavy (najmä na začiatku liečby)

Časté

Časté

Tremor

Menej časté

-

Hypoestézia

Menej časté

-

Parestézia

Menej časté

Časté

Periférna neuropatia

Veľmi zriedkavé

-

Synkopa

Menej časté

-

Porucha chuti

Menej časté

Časté

Hypertónia

Veľmi zriedkavé


Poruchy oka

Poruchy videnia

Menej časté

Časté

Poruchy ucha a labyrintu

Tinnitus

Menej časté

Časté

Vertigo

-

Časté

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Palpitácie

Časté

-

Angina pectoris

-

Veľmi zriedkavé

Infarkt myokardu pravdepodobne sekundárny v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Arytmia (vrátane bradykardie, ventrikulárnej tachykardie a atriálnej fibrilácie)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Poruchy ciev

Sčervenanie

Časté

-

Hypotenzia (a účinky súvisiace s hypotenziou)

Menej časté

Časté

Cievna mozgová príhoda, pravdepodobne sekundárna v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4)

-

Veľmi zriedkavé

Vaskulitída

Veľmi zriedkavé

Neznáme

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Dýchavičnosť

Menej časté

Časté

Kašeľ

Veľmi zriedkavé

Časté

Bronchospazmus

-

Menej časté

Eozinofilná pneumónia

-

Veľmi zriedkavé

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Hyperplázia gingívy

Veľmi zriedkavé

-

Bolesť brucha

Časté

Časté

Nauzea

Časté

Časté

Vracanie

Menej časté

Časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté

Porucha činnosti čriev (vrátane hnačky a zápchy)

Menej časté

-

Sucho v ústach

Menej časté

Menej časté

Hnačka

-

Časté

Zápcha

-

Časté

Pankreatitída

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Gastritída

Veľmi zriedkavé

-

Poruchy pečene a žlčových ciest

Cholestatická žltačka

Veľmi zriedkavé

-

Hepatitída, cytolytická alebo cholestatická (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana, Quinckeho edém (pozri časť 4.4).

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Multiformný erytém

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Exfoliatívna dermatitída

Veľmi zriedkavé

-

Stevensov-Johnsonov syndróm

Veľmi zriedkavé

-

Fotosenzitivita

Veľmi zriedkavé

-

Alopécia

Menej časté

-

Purpura

Menej časté

-

Zmena sfarbenia kože

Menej časté

-

Hyperhidróza

Menej časté

Menej časté

Pruritus

Menej časté

Časté

Vyrážka

Menej časté

Časté

Exantém

Menej časté


Urtikária

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Artralgia

Menej časté

-

Myalgia

Menej časté

-

Svalové kŕče

Menej časté

Časté

Bolesť chrbta

Menej časté

-

Opuch členkov

Časté


Poruchy obličiek a močových ciest

Poruchy močenia

Menej časté

-

Noktúria

Menej časté

-

Zvýšená frekvencia močenia

Menej časté

-

Renálne poškodenie

-

Menej časté

Akútne renálne zlyhanie

-

Veľmi zriedkavé

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Erektilná dysfunkcia

Menej časté

Menej časté

Gynekomastia

Menej časté

-

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Edém

Časté

-

Únava

Časté

-

Bolesť na hrudníku

Menej časté

-

Asténia

Menej časté

Časté

Bolesť

Menej časté

-

Celková nevoľnosť

Menej časté

-

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Prírastok hmotnosti

Menej časté

-

Zníženie hmotnosti

Menej časté

-

Zvýšenie hepatálnych enzýmov: ALT, AST (väčšinou zhodné s cholestázou)

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Zvýšenie sérového bilirubínu

-

Zriedkavé

Zvýšenie sérového kreatinínu

-

Neznáme

Zvýšenie hladiny urey v krvi

-

Neznáme

Zníženie hemoglobínu

-

Veľmi zriedkavé

Zníženie hematokritu

-

Veľmi zriedkavé


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Nie sú žiadne informácie o predávkovaní Vidonormom u ľudí.


Pre amlodipín sú len obmedzené skúsenosti s neúmyselným predávkovaním u ľudí. Ťažké predávkovanie môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii s následnou výraznou a pravdepodobne dlhotrvajúcou systémovou hypotenziou a možnou reflexnou tachykardiou. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne dlhotrvajúca systémová hypotenzia prechádzajúca až do šoku a končiaca fatálne. Klinicky významná hypotenzia po predávkovaní s amlodipínom si vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania srdcovej a respiračnej funkcie, elevácie končatín a sledovania objemu cirkulujúcich tekutín a vylučovania moču. Podanie vazokonstriktíva môže byť užitočné pri obnovení cievneho tonusu a krvného tlaku za predpokladu, že jeho použitie nie je kontraindikované. Na zvrátenie účinkov blokády kalciového kanála je vhodné intravenózne podanie kalciumglukonátu. V niektorých prípadoch môže byť užitočný výplach žalúdka. Ukázalo sa, že podanie aktívneho uhlia zdravým dobrovoľníkom do dvoch hodín od podania 10 mg amlodipínu významne znížilo rýchlosť absorpcie amlodipínu.


Pretože amlodipín sa vo výraznej miere viaže na bielkoviny, nie je pravdepodobné, že dialýza môže byť prínosom.


Pre perindopril sú dostupné obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Medzi symptómy spojené s predávkovaním ACE inhibítormi patrí hypotenzia, obehový šok, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventilácia, tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, úzkosť a kašeľ.

Odporúčanou liečbou predávkovania je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak nastane hypotenzia, pacient má byť uložený do protišokovej polohy. Ak je k dispozícii, môže sa tiež zvážiť terapia infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenózne podanie katecholamínov. Perindopril je možné odstrániť zo systémovej cirkulácie pomocou hemodialýzy (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná terapia je indikovaná pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Nepretržite musia byť monitorované životne dôležité funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácie kreatinínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Inhibítory ACE a blokátory kalciového kanála, ATC kód: C09BB04


Perindopril:


Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II (angiotenzín konvertujúci enzým, ACE). Tento konvertujúci enzým alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu (inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a čiastočne je zodpovedný za ich niektoré vedľajšie účinky (napr. kašeľ).


Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu, perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú in vitro žiadnu ACE inhibičnú aktivitu.


Hypertenzia:


Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne ťažkej, ťažkej; zníženie systolického a diastolického tlaku krvi sa pozoruje ako v polohe ležmo, tak aj v stoji.


Perindopril znižuje periférnu cievnu rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku krvi. Dôsledkom toho sa zvyšuje periférny prietok krvi bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.


Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení.


Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednorazovej dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti predstavuje približne 87 – 100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.


K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez výskytu tachyfylaxie.


Ukončenie liečby nevedie k rebound efektu.


Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.


U ľudí boli potvrdené vazodilatačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril zlepšuje elasticitu veľkých artérií a znižuje pomer média:lúmen malých artérií.


Pacienti so stabilnou koronárnou chorobou srdca:


Štúdia EUROPA bola multicentrická, medzinárodná, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.


Dvanásťtisícdvestoosemnásť (12 218) pacientov vo veku nad 18 rokov bolo randomizovaných na 8 mg erbumínovej soli perindoprilu (n=6 110) alebo placebo (n=6 108).


Populácia v štúdii mala potvrdenú koronárnu chorobu srdca bez klinických známok srdcového zlyhania. Celkovo 90 % pacientov prekonalo v minulosti infarkt myokardu a/alebo boli po koronárnej revaskularizácii. Väčšine pacientov bol skúšaný produkt pridaný ku konvenčnej liečbe zahŕňajúcej antiagregačné látky, hypolipidemiká a beta-blokátory.


Hlavné hodnotiace kritérium účinnosti bol kompozit kardiovaskulárnej mortality, nefatálneho infarktu myokardu a/alebo zastavenia srdca s úspešnou resuscitáciou. Liečba 8 mg erbumínovej soli perindoprilu raz denne viedla k signifikantnému absolútnemu zníženiu primárneho cieľa o 1,9 % (zníženie relatívneho rizika o 20 %, 95 % IS [9,4; 28,6] – p <0,001).


U pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze bolo v porovnaní s placebom pozorované absolútne zníženie primárneho cieľa o 2,2 %, zodpovedajúce zníženiu relatívneho rizika (RRR) o 22,4 % (95 % IS [12,0; 31,6] – p <0,001).


Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II. Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie.

Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


Amlodipín:


Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov z dihydropyridínovej skupiny (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov srdca a ciev.


Mechanizmom antihypertenzného účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu symptómov angíny pektoris, nie je úplne známy, ale amlodipín redukuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledovnými účinkami:


  • Amlodipín dilatuje periférne arterioly a znižuje teda celkovú periférnu rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.


  • Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne tiež zahŕňa aj dilatáciu hlavných koronárnych artérií a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Táto dilatácia zvyšuje dodávku kyslíka myokardu u pacientov so spazmom koronárnych artérií (Prinzmetalova alebo variantná angína pektoris).


U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24 hodinového intervalu. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.


U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu jedenkrát denne predlžuje celkový čas záťaže, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do objavenia sa 1-milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užitia tablety nitroglycerínu.


Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami, ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.


Použitie u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ICHS):

Tabuľka 1. Výskyt závažných klinických výsledkov v štúdii CAMELOT

Výskyt kardiovaskulárnych príhod,

počet (%)

amlodipín v. placebo

Výsledky

amlodipín

placebo

enalapril

Hazard Ratio (95 % IS)

P hodnota

Primárny cieľový ukazovateľ

Nežiaduce kardiovaskulárne príhody

110 (16,6)

151 (23,1)

136 (20,2)

0,69 (0,54-0,88)

0,003

Jednotlivé zložky

Koronárna revaskularizácia

78 (11,8)

103 (15,7)

95 (14,1)

0,73 (0,54-0,98)

0,03

Hospitalizácia kvôli angíne pektoris

51 (7,7)

84 (12,8)

86 (12,8)

0,58 (0,41-0,82)

0,002

Nefatálny IM

14 (2,1)

19 (2,9)

11 (1,6)

0,73 (0,37-1,46)

0,37

Mŕtvica alebo TIA

6 (0,9)

12 (1,8)

8 (1,2)

0,50 (0,19-1,32)

0,15

Kardiovaskulárna smrť

5 (0,8)

2 (0,3)

5 (0,7)

2,46 (0,48-12,7)

0,27

Hospitalizácia kvôli KZS

3 (0,5)

5 (0,8)

4 (0,6)

0,59 (0,14-2,47)

0,46

Resuscitovaná zástava srdca

0

4 (0,6)

1 (0,1)

NA

0,04

Nový nástup ochorenia periférnych ciev

5 (0,8)

2 (0,3)

8 (1,2)

2,6 (0,50-13,4)

0,24

Skratky: KZS – kongestívne zlyhanie srdca, IS – interval spoľahlivosti, IM – infarkt myokardu, TIA – tranzitórny ischemický atak


Účinnosť amlodipínu v prevencii klinických príhod u pacientov s ochorením koronárnych artérií (coronary artery disease,CAD) bola hodnotená v samostatnej, multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 1997 pacientmi; Comparison of Amlodipine vs. Enalapril to Limit Occurrences of Thrombosis – (CAMELOT). Z týchto pacientov počas 2 rokov okrem prijímania štandardnej starostlivosti a liečby statínmi, beta-blokátormi, diuretikami a kyselinou acetylsalicylovou bolo 663 pacientov liečených amlodipínom 5-10 mg, 673 liečených 10-20 mg enalaprilu a 655 pacientov bolo liečených placebom. Kľúčové výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke 1. Výsledky ukazujú, že liečba amlodipínom bola spojená s menším počtom hospitalizácií kvôli angíne a revaskularizačných postupov u pacientov s CAD.


Použitie u pacientov so srdcovým zlyhaním:

Hemodynamické štúdie a kontrolované klinické štúdie založené na záťažových testoch u pacientov so srdcovým zlyhaním v triede II-IV podľa NYHA ukázali, že amlodipín nevedie ku klinickému zhoršeniu, čo sa zistilo meraním tolerancie fyzickej záťaže, ejekčnej frakcie ľavej komory a klinickej symptomatológie.

Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) navrhnutá na hodnotenie pacientov so srdcovým zlyhaním v triede III-IV podľa NYHA, ktorí dostávali digoxín, diuretiká a inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE), ukázala, že amlodipín neviedol k zvýšeniu rizika mortality alebo kombinovanej mortality a morbidity u pacientov so srdcovým zlyhaním.

V pokračujúcej, dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii (PRAISE-2) s amlodipínom u pacientov so srdcovým zlyhaním III a IV podľa NYHA bez klinických príznakov alebo objektívnych nálezov, ktoré by naznačovali základné ischemické ochorenie, pri stabilných dávkach ACE inhibítorov, digitálisu a diuretík, amlodipín nemal žiadny vplyv na celkovú alebo kardiovaskulárnu mortalitu. V tej istej populácii bol amlodipín spojený s nárastom hlásení pľúcneho edému.


Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami, ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.


Štúdia liečby na prevenciu vzniku infarktu myokardu (ALLHAT):

Randomizovaná dvojito zaslepená morbi-mortalitná štúdia nazvaná Klinické skúšanie zamerané na antihypertenznú a hypolipidemickú liečbu za účelom prevencie infarktu myokardu (ALLHAT = „Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial“) bola vykonaná na porovnanie terapie novšími liekmi: amlodipínom 2,5-10 mg/deň (blokátor kalciového kanála) alebo lizinoprilom 10-40 mg/deň (ACE inhibítor) ako liekov prvej voľby s liečbou tiazidovým diuretikom, chlórtalidónom 12,5-25 mg/deň pri miernej až stredne závažnej hypertenzii.


Celkovo bolo randomizovaných 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších, ktorí pokračovali v liečbe v priemere 4,9 roka. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor koronárnej choroby srdca (ICHS) vrátane predchádzajúceho infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody > 6 mesiacov pred zaradením alebo dokumentované iné aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (celkovo 51,5 %), diabetes 2. typu (36,1 %), HDL-C < 35 mg/dl (11,6 %), hypertrofiu ľavej komory diagnostikovanú pomocou elektrokardiogramu alebo echokardiograficky (20,9 %), fajčenie cigariet v súčasnosti (21,9 %).


Primárny cieľový ukazovateľ bol kombináciou fatálnej ICHS alebo nefatálneho infarktu myokardu. V primárnom cieľovom ukazovateli nebol signifikantný rozdiel medzi amlodipínovou liečbou a chlórtalidónovou liečbou: RR 0,98 (95 % IS [0,90-1,07] p = 0,65). Medzi sekundárnymi cieľovými ukazovateľmi bola incidencia srdcového zlyhania (súčasť kompozitného zloženého kardiovaskulárneho cieľového ukazovateľa) v amlodipínovej skupine v porovnaní s chlórtalidónovou skupinou významne vyššia (10,2 % v. 7,7 %, RR 1,38, (95 % IS [1,25-1,52] p < 0,001). Nebol však žiadny signifikantný rozdiel v mortalite z akejkoľvek príčiny medzi amlodipínovou liečbou a chlórtalidónovou liečbou: RR 0,96 (95 % IS [0,89-1,02] p = 0,20).


Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Vidonormom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s hypertenziou a/alebo stabilnou ischemickou chorobou srdca (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Rýchlosť a miera absorpcie perindoprilu a amlodipínu z Vidonormu nie sú významne rozdielne v porovnaní s rýchlosťou a mierou absorpcie perindoprilu a amlodipínu zo samostatných tabletových foriem.


Perindopril:


Po perorálnom podaní je absorpcia perindoprilu rýchla a maximálna koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Plazmatický polčas perindoprilu je 1 hodina.


Perindopril je prodrug. Dvadsaťsedem percent podanej dávky perindoprilu sa dostane do krvného obehu ako aktívny metabolit perindoprilát. Okrem aktívneho perindoprilátu poskytuje perindopril ďalších päť metabolitov, ktoré sú všetky neaktívne. Maximálna plazmatická koncentrácia perindoprilátu sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.


Keďže požitie jedla znižuje premenu na perindoprilát, a tým aj biodostupnosť, perindoprilerbumín sa má podávať perorálne v jednorazovej dennej dávke ráno pred jedlom.


Bol dokázaný lineárny vzťah medzi dávkou perindoprilu a jeho expozíciou v plazme.


Distribučný objem neviazaného perindoprilátu je približne 0,2 l/kg. Väzba perindoprilátu na plazmatické bielkoviny je 20 %, prevažne na angiotenzín konvertujúci enzým, ale je závislá od koncentrácie. Perindoprilát sa eliminuje močom a konečný polčas neviazanej frakcie je približne 17 hodín, takže rovnovážny stav sa dosiahne v priebehu 4 dní.


Vylučovanie perindoprilátu je znížené u starších ľudí, a tiež u pacientov so srdcovým alebo renálnym zlyhaním (pozri časť 4.2). Preto je súčasťou bežnej lekárskej praxe časté monitorovanie kaliémie a hladín kreatinínu.


Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min.


Kinetika perindoprilu je modifikovaná u pacientov s cirhózou: hepatálny klírens pôvodnej molekuly je znížený o polovicu. Množstvo vytvoreného perindoprilátu však nie je znížené, a preto nie je nutná úprava dávkovania (pozri časti 4.2 a 4.4).


Amlodipín:


Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva a maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu za 6-12 hodín po užití dávky. Absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64-80 %. Distribučný objem je približne 21 l/kg. Jeho biologická dostupnosť nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy. Štúdie in vitroukázali, že približne 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu je viazaných na plazmatické bielkoviny.


Terminálny plazmatický polčas eliminácie je v rozpätí 35-50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu v jednej dennej dávke. Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity. Asi 60 % podanej dávky sa vylúči močom, 10 % ako nezmenený amlodipín.


Použitie u starších ľudí:Čas po dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu má tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a k predĺženiu polčasu eliminácie u starších pacientov. Odporúčané dávkovanie pre starších ľudí je rovnaké, zvyšovanie dávky by sa však malo uskutočňovať opatrne.


Použitie u pacientov s renálnym zlyhaním: pozri časť 4.2.


Použitie u pacientov s poruchou hepatálnych funkcií: K dispozícii sú veľmi obmedzené klinické údaje týkajúce sa podávania amlodipínu pacientom s poruchou funkcie pečene. U pacientov s insuficienciou pečene sa znížil klírens amlodipínu, čo viedlo k predĺženému polčasu a nárastu AUC približne o 40-60 %.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Perindopril:


V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.


Mutagenita nebola pozorovaná v in vitro, ani v in vivo štúdiách.


Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch a opiciach) nepreukázali žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity. Pri inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu ako skupine sa však potvrdilo, že vyvolávajú nežiaduce účinky na neskorý vývoj plodu, čo pri hlodavcoch a králikoch vedie k úmrtiu plodu a k vrodeným defektom: boli pozorované renálne lézie a zvýšenie peri- a postnatálnej mortality.


V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná karcinogenita.


Amlodipín:


Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach ukázali oneskorený termín pôrodu, predĺžené trvanie pôrodu a zníženie prežitia mláďaťa pri dávkach približne 50-krát vyšších, ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí prepočítaná na mg/kg.


Nebol zaznamenaný žiadny vplyv na fertilitu potkanov liečených amlodipínom (samce počas 64 dní a samice počas 14 dní pred párením) v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8-krát* viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka 10 mg na základe mg/m2). V inej štúdii na potkanoch, v ktorej boli samce potkanov liečené amlodipíniumbesilátom počas 30 dní v dávke porovnateľnej s dávkou pre ľudí na základe mg/kg, sa zistilo, že sa znížili plazmatické koncentrácie folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu, rovnako ako zníženie hustoty spermií a počet zrelých spermatíd a Sertoliho buniek.


Potkany a myši, ktoré dostávali amlodipín v potrave počas obdobia dvoch rokov vo vypočítaných koncentráciách, aby poskytovali hladiny denných dávok 0,5, 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, neprejavili žiadne známky karcinogenity. Najvyššia dávka (u myší, podobne, a u potkanov dvojnásobná* maximálna odporúčaná klinická dávka 10 mg na mg/m2) bola blízko pri maximálnej tolerovanej dávke u myší, ale nie u potkanov.

Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liečivom ani na génovej, ani na chromozómovej úrovni.

*Na základe telesnej hmotnosti pacienta 50 kg


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Mikrokryštalická celulóza

Draselná soľ polakrilínu

Koloidný oxid kremičitý, hydrofóbny

Magnéziumstearát


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


2 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


30 a 90 tabliet v PA/Al/PVC // Al blistri a papierovej škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Gedeon Richter Plc.

1103 Budapešť,

Gyömrői út 19-21

Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Vidonorm 4 mg/5 mg tablety: 58/0167/12-S

Vidonorm 8 mg/5 mg tablety: 58/0168/12-S

Vidonorm 4 mg/10 mg tablety: 58/0169/12-S

Vidonorm 8 mg/10 mg tablety: 58/0170/12-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 2. apríl 2012


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Február 2015

21


Vidonorm 4 mg/10 mg tablety