Písomná informácia pre používateľa

VIMOVO 500 mg/20 mg tablety s riadeným uvoľňovaním

naproxén a ezomeprazol

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je VIMOVOa na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete VIMOVO

3. Ako užívať VIMOVO

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať VIMOVO

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je VIMOVO a na čo sa používa

Čo je VIMOVO

VIMOVO obsahuje dve rôzne liečivá nazývané naproxén a ezomeprazol. Každé z nich pôsobí odlišným spôsobom.

• Naproxén patrí do skupiny liekov nazývanej „nesteroidové protizápalové lieky” (NSAIDs). Zmierňuje bolesť a zápal.

• Ezomeprazol patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú „inhibítory protónovej pumpy”. Znižuje množstvo kyseliny v žalúdku.

Ezomeprazol pomáha znižovať riziko vzniku vredov a žalúdkových ťažkostí u pacientov, ktorí potrebujú užívať NSAIDs.

Na čo sa VIMOVO používa

VIMOVO sa používa na zmiernenie príznakov:

• osteoartritídy (zápalové ochorenie kĺbov alebo kostí),

• reumatoidnej artritídy (chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, svaly, šľachy, ale niekedy aj iné orgány a systémy predovšetkým pľúca, cievy, srdce, oči či nervový systém),

• ankylozujúcej spondylitídy (chronického ochorenia medzistavcových kĺbov a väzov chrbtice).

VIMOVO pomáha tlmiť bolesť, začervenanie a pocit tepla (zápal).

Tento liek budete dostávať, ak sa neuvažuje o nižšej dávke NSAIDs na úľavu vašej bolesti a ak vám hrozí riziko vzniku žalúdočného vredu alebo vredu v prvej časti tenkého čreva (dvanástnika), keď užívate NSAIDs.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete VIMOVO

NeužívajteVIMOVO:

• ak ste alergický (precitlivený) na naproxén,

• ak ste alergický na ezomeprazol alebo iné lieky patriace do skupiny inhibítorov protónovej pumpy,

• ak ste alergický na ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku tohto lieku (uvedených v časti 6),

Neužívajte VIMOVO, ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka. Ak si nie ste istý, predtým ako začnete VIMOVO užívať, porozprávajte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať VIMOVO, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

VIMOVO nesmiete užívať a bezodkladne informujte svojho lekára, ak pred užívaním alebo počas užívania zaznamenáte čokoľvek z uvedeného nižšie, keďže tento liek môže prekrývať príznaky iných ochorení:

• bezdôvodne výrazne chudnete a máte problémy s prehĺtaním,

• začnete vracať jedlo alebo krv,

• máte stolicu čiernej farby (stolica s prímesou krvi).

Ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka (alebo ak si nie ste istý), predtým ako začnete užívať tento liek, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Predtým, ako začnete užívať VIMOVO, obráťtesa na svojholekára alebo lekárnika:

• ak máte zápalové črevné ochorenie (Crohnovu chorobu alebo ulceróznu kolitídu),

• ak máte akékoľvek problémy s pečeňou alebo obličkami, alebo ste osoba v staršom veku,

• ak užívate lieky ako kortikosteroidy užívané perorálne (ústami), warfarín, klopidogrel, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), kyselinu acetylsalicylovú (aspirín) alebo NSAIDs, vrátane inhibítorov COX-2 (pozri časť Iné lieky a VIMOVO).

Ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka (alebo ak si nie ste istý), predtým ako začnete užívať tento liek, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Ak sa u vás v minulosti vyskytol žalúdočný vred alebo krvácanie zo žalúdka, je potrebné, aby ste to oznámili lekárovi. Požiadajú vás, aby ste lekára informovali o akomkoľvek nezvyčajnom príznaku týkajúcom sa žalúdka (napr. bolestivý žalúdok).

Lieky, ako VIMOVO, sa môžu dávať do súvislosti s malým zvýšením rizika srdcového záchvatu (infarktu myokardu) alebo náhlej cievnej mozgovej príhody. Akékoľvek riziko je pravdepodobnejšiepri používaní vysokých dávok a dlhodobej liečbe.Neprekračujte odporúčanú dávku ani dĺžku liečby.

VIMOVO obsahuje NSAID naproxén. Rovnako akou všetkýchNSAID, naproxén sa má užívať v najnižších účinných dávkach čo najkratšiu možnú dobu, aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov. Váš lekár bude preto v pravidelných intervaloch posudzovať, či je VIMOVO pre vás stále vhodné.

VIMOVO nie je vhodné nadosiahnutierýchlej úľavyakútnej bolesti, pretože trvániekoľko hodín,kým sanaproxén, liečivo na utíšenie bolesti, dostane do krvi.

Predtým, ako začnete užívať tento liek, poraďte sa so svojím lekárom, ak máte akékoľvek problémy so srdcom, prekonali ste náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo sa nazdávate, že by vám mohlo hroziť riziko takýchto stavov. Z tohto hľadiska môže ísť o riziko:

• ak máte vysoký krvný tlak,

• ak máte problémy s krvným obehom alebo so zrážavosťou krvi,

• ak máte cukrovku,

• ak máte vysoké hodnoty cholesterolu,

• ak fajčíte.

Užívanie inhibítorovprotónovej pumpy(ktoré obsahuje VIMOVO), najmä podobu dlhšiu ako jeden rok,môže miernezvýšiť rizikozlomeninybedrového kĺbu, zápästia alebochrbtice.Informujte svojho lekára, ak máteosteoporózu, alebo ak užívatekortikosteroidy(čo môžezvýšiť rizikoosteoporózy).

Deti a dospievajúci

VIMOVO sa neodporúča používať u detí alebo dospievajúcich vo veku 18 rokov alebo mladších.

Iné lieky a VIMOVO

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívaťďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Týka sa to aj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, vrátane liekov rastlinného pôvodu. Je to preto, že VIMOVO môže mať vplyv na mechanizmus účinku niektorých liekov a niektoré lieky môžu mať vplyv na účinok VIMOVA.

Neužívajte tento liek a povedzte svojmu lekárovi, ak užívate:

Informujte svojho lekára alebo lekárnika, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov:

• kyselina acetylsalicylová (aspirín). Ak užívate nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej (aspirínu), môžete VIMOVO užívať,

• iné NSAID lieky (vrátane inhibítorov COX-2),

• niektoré lieky, ako je ketokonazol, itrakonazol,posakonazol alebo vorikonazol (používané v liečbe infekcií spôsobených plesňami),

• erlotinib (alebo iný liek proti rakovine z rovnakej triedy),

• cholestyramín (používaný na znižovanie hladín cholesterolu),

• klaritromycín (používaný na liečbu infekcie),

• "chinolónové antibiotikum" (proti infekciám), ako napr. ciprofloxacín alebo moxifloxacín,

• diazepam (používaný na liečbu stavov úzkosti, na uvoľnenie svalstva alebo pri epilepsii),

• hydantoíny, napr. fenytoín (používaný na liečbu epilepsie),

• lítium (používaný na liečbu niektorých druhov depresie),

• metotrexát (používaný na liečbu reumatoidnej artritídy, psoriázy a nádorového ochorenia),

• probenecid (na liečbu dny),

• „selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu” (SSRI) (používané na liečbu veľkej depresívnej poruchy alebo úzkostnej poruchy),

• cyklosporín alebo takrolimus (lieky na potlačenie imunitných reakcií organizmu),

• digoxín (na liečbu srdcových ochorení),

• sulfonylmočoviny, napr. glimepirid (vnútorne užívané lieky na úpravu hladiny cukru v krvi pri cukrovke),

• liečivá používané na liečbu vysokého krvného tlaku nazývané diuretiká (napr. furosemid alebo hydrochlorotiazid), ACE inhibítory (napr. enalapril), antagonisty receptora angiotenzínu II (napr. losartan) a betablokátory (napr. propranolol),

• lieky obsahujúce kortikosteroidy, akými sú napr. hydrokortizón alebo prednizolón (používané ako protizápalové lieky),

• lieky na zastavenie krvnej zrážanlivosti, napr warfarín, dikumarol, heparín alebo klopidogrel,

• rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy),

• ľubovník bodkovaný (používaný na liečbu miernej depresie),

• cilostazol (používaný pri bolesti nôh kvôli zlému prietoku krvi).

Ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka (alebo ak si nie ste istý), poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým ako začnete VIMOVO užívať.

VIMOVO a jedlo a nápoje

Neužívajte VIMOVO spolu s jedlom, pretože to môže znížiť a/alebo oddialiť účinok VIMOVA. Užívajte tablety najmenej 30 minút pred jedlom.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

• Neužívajte VIMOVO, ak ste v posledných troch mesiacoch tehotenstva.

• Predtým, ako začnete užívať tento liek, informujte svojho lekára, ak ste v prvom alebo druhom trimestri tehotenstva. Lekár rozhodne, či môžete VIMOVO užívať.

• Nedojčite, ak užívate VIMOVO. Je to z dôvodu, že malé množstvo lieku sa môže vylučovať do materského mlieka. VIMOVO nemáte užívať, ak plánujete dojčiť.

Predtým, ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, ak ste tehotná, ak by ste mohli otehotnieť alebo ak dojčíte.

Užívanie VIMOVA môže skomplikovať možnosť otehotnenia. Je potrebné, aby ste lekára informovali o tom, ak plánujete otehotnieť alebo ak sa vám nedarí otehotnieť.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Počas užívania VIMOVA môžete pociťovať závraty alebo vidieť rozmazane. Ak sa tak stane, neveďte vozidlá ani neobsluhujte stroje.

VIMOVO obsahuje metylparahydroxybenzoát (E218) a propylparahydroxybenzoát (E216).Tieto zložky môžu spôsobovať alergické reakcie. Tieto reakcie sa nemusia prejaviť okamžite.

3. Ako užívať VIMOVO

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Užívanie tohto lieku

• Tablety prehltnite celé a zapite vodou. Tablety nežujte, nerozlamujte ich, ani ich nedrvte. Aby liek správne účinkoval, je dôležité, aby ste tablety prehltli celé.

• Tablety užívajte najmenej 30 minút pred jedlom. Jedlo môže znížiť ochranný účinok VIMOVA vo vašom žalúdku a črevách. Jedlo tiež môže spôsobiť značné oneskorenie pri úľave od bolesti a zápalu.

• Ak užívate tento liek dlhodobo, lekár bude chcieť kontrolovať váš zdravotný stav (najmä, ak ho užívate dlhšie ako 1 rok).

Koľko lieku užiť

• Užívajte 1 tabletu dvakrát denne tak dlho, ako vám odporučil lekár.

• VIMOVO je dostupný len vo forme 500 mg/20 mg. Ak sa lekár domnieva, že takáto dávka nie je vhodná pre vás, môže vám predpísať iný druh liečby.

Ak užijete viac VIMOVA, ako máte

Ak užijete viac VIMOVA, ako ste mali, bezodkladne sa skontaktujte so svojím lekárom alebo lekárnikom. Príznaky predávkovania môžu zahŕňať závraty, ospalosť, bolesť v nadbrušku a/alebo ťažkosti, pálenie záhy, nevoľnosť, zmätenosť, vracanie, krvácanie do žalúdka alebo čriev, strata vedomia, ťažké opuchy tváre, alergické reakcie a nekontrolované pohyby tela.

Ak zabudnete užiť VIMOVO

• Ak si zabudnete vziať dávku, užite ju, hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je už takmer čas pre ďalšiu dávku, vynechajte zabudnutú dávku.

• Neužívajte dvojnásobnú dávku (dve dávky v tom istom čase), aby ste nahradili vynechanú dávku.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

V súvislosti s týmto liekom sa môžu vyskytovať vedľajšie účinky uvedené nižšie.

Prestaňte užívať VIMOVO a okamžite sa skontaktujte so svojím lekárom, ak zaznamenáte ktorýkoľvek z nasledujúcich závažných vedľajších účinkov – môžete potrebovať neodkladnú liečbu:

• Náhle sťažené dýchanie, opuch pier, jazyka a hrdla alebo tela, vyrážky, mdloby alebo ťažkosti s prehĺtaním (ťažké alergické reakcie).

• Začervenanie kože s pľuzgiermi alebo olupovaním. Môžu sa vyskytnúť aj pľuzgiere na perách a krvácanie z pier, očí, úst, nosa a genitálií v ťažkej forme.

• Zožltnutie kože alebo očných bielkov, tmavé sfarbenie moču a únava, čo môžu byť príznaky problémov s pečeňou.

• Užívanie liekov ako je VIMOVO sa môže spájať s malým zvýšením rizika srdcového infarktu (infarktu myokardu) alebo náhlej cievnej mozgovej príhody. Medzi príznaky patrí bolesť v hrudníku vystreľujúca do krku a do pleca a pozdĺž ľavého ramena, zmätenosť alebo svalová slabosť alebo ochrnutie, ktoré môže postihnúť iba jednu stranu tela.

• Máte čiernu stolicu alebo krvavú hnačku.

• Vraciate krv alebo tmavé častice pripomínajúce kávové zrná.

Vyhľadajte lekára čím skôr, ak sa vyskytne niektorý z nasledujúcich stavov:

V zriedkavých prípadoch môže VIMOVO nepriaznivo ovplyvňovať počet bielych krviniek, čo vedie k zníženiu imunity.

Ak máte infekciu s príznakmi ako horúčka s prudko zhoršeným celkovým zdravotným stavom alebo horúčku s príznakmi lokálnej infekcie ako bolesť krku, v hrdle alebo v ústach, prípadne máte ťažkosti pri močení, musíte navštíviť lekára čím skôr, aby sa pomocou krvných testov vylúčil nedostatok bielych krviniek (agranulocytóza). Je dôležité, aby ste poskytli všetky informácie o tom, aké lieky v súčasnosti užívate.

Ďalšie možné vedľajšie účinky zahŕňajú:

Časté: (postihujú menej ako 1 z 10 ľudí)

• Bolesť hlavy.

• Pocit únavy.

• Pocit smädu.

• Pocit depresie.

• Dýchavičnosť.

• Zvýšené potenie.

• Svrbenie kože a kožná vyrážka.

• Točenie hlavy (závrat).

• Červené alebo purpurové škvrny, podliatiny alebo fľaky na koži.

• Nevoľnosť alebo vracanie.

• Búšenie srdca (palpitácie).

• Narušený spánok alebo nepokojný spánok (nespavosť).

• Poruchy sluchu, napr. zvonenie v ušiach.

• Závrat, ospalosť alebo pocit slabosti.

• Opuch rúk, nôh a členkov (edém).

• Zápal v ústnej dutine, rany alebo vredy v ústach.

• Poruchy zraku, napr. rozmazané videnie, zápal očných spojiviek alebo bolesť v oku.

• Hnačka, bolesť žalúdka, pálenie záhy, zažívacie ťažkosti, zápcha, grganie alebo vetry (nadúvanie).

Menej časté, zriedkavé, veľmi zriedkavé(postihujú 1 až 10 ľudí z 1000 alebo menej)

• Horúčka.

• Mdloby.

• Suchosť v ústach.

• Agresivita.

• Nedoslýchavosť.

• Astmatický záchvat.

• Kŕče alebo záchvaty.

• Menštruačné ťažkosti.

• Zmeny telesnej hmotnosti.

• Vypadávanie vlasov (alopécia).

• Pupencovitá vyrážka (žihľavka).

• Bolesť kĺbov (artralgia).

• Zväčšenie prsnej žľazy u mužov.

• Zápal a opuch jazyka.

• Svalové zášklby alebo trasľavosť.

• Problémy s chuťou do jedla a zmeny chuti.

• Svalová slabosť alebo bolesť (myalgia).

• Spomalená krvná zrážavosť.

• U žien problémy s otehotnením.

• Horúčka, začervenanie a iné príznaky infekcie.

• Nepravidelný, pomalý alebo veľmi rýchly tlkot srdca.

• Pocity tŕpnutia, napr. mravčenie.

• Poruchy pamäti alebo koncentrácie.

• Pocity rozrušenia, zmätenosti, úzkosti alebo nervozity.

• Celkový pocit choroby, slabosti a nedostatku energie.

• Opuch alebo bolesť v častiach tela následkom zadržiavania vody v tele.

• Vysoký alebo nízky krvný tlak. Môžete pociťovať mdloby alebo závraty.

• Kožná vyrážka alebo pľuzgiere alebo zvýšená citlivosť kože na slnečné žiarenie.

• Videnie, pociťovanie alebo počutie neexistujúcich vecí (halucinácie).

• Zmeny v krvných testoch poukazujúcich na funkciu pečene. Váš lekár to môže vysvetliť podrobnejšie.

• Infekcia nazývaná kandidóza, ktorá môže postihnúť črevo a je spôsobená plesňami.

• Krv v moči alebo iné problémy s obličkami. Môžete pociťovať bolesti v chrbte.

• Ťažkosti s dýchaním, ktoré sa postupne zhoršujú. Môžu byť príznakom rozvinutia zápalu pľúc alebo opuchu pľúc.

• Nízke hladiny soli (sodíka) v krvi. Toto môže spôsobiť slabosť, nevoľnosť (vracanie) a kŕče.

• Príznaky zápalu mozgových blán, akými sú horúčka, nevoľnosť, vracanie, stuhnutý krk, bolesť hlavy, citlivosť na ostré svetlo a zmätenosť.

• Ťažkosti s pankreasom (podžalúdkovou žľazou). Príznaky zahŕňajú silnú bolesť vystreľujúcu do chrbta.

• Stolica svetlej farby, čo je príznakom závažných problémov s pečeňou (hepatitída). Tie môžu viesť k zlyhávaniu pečene a k zápalu mozgu.

• Zápal hrubého čreva alebo zhoršenie zápalového ochorenia čreva, akým je napr. Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. Príznaky zahŕňajú bolesť žalúdka, hnačku, vracanie a úbytok na telesnej hmotnosti.

• Poruchy krvotvorby, akými sú napr. znížený počet červených krviniek (anémia), bielych krviniek alebo doštičiek. Toto môže spôsobovať slabosť, krvné podliatiny, horúčku, ťažkú zimnicu, bolesť v hrdle alebo väčšiu náchylnosť na infekcie.

• Problémy týkajúce sa schopnosti srdca pumpovať krv do celého tela alebo poškodenie ciev. Príznaky zahŕňajú únavu, dýchavičnosť, mdloby, bolesť v hrudníku alebo bolesť celého tela.

Neznáme (frekvenciu nemožno určiť z dostupných údajov)

• Ak užívate VIMOVO po dobu dlhšiu ako tri mesiace, môže klesnúť hladina horčíka v krvi. Nízke hladiny horčíka sa môžu prejaviť ako únava, mimovoľné svalové kontrakcie, dezorientácia, kŕče, závraty alebo zvýšená srdcová frekvencia. Ak máte niektorý z týchto príznakov, ihneď informujte svojho lekára. Nízke hladiny horčíka môžu tiež viesť k zníženiu hladín draslíka alebo vápnika v krvi. Váš lekár sa môže rozhodnúť vykonávať pravidelné krvné testy na sledovanie hladiny horčíka.

Neznepokojujte sa týmto zoznamom možných vedľajších účinkov. U vás možno nedôjde k žiadnemu z nich.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať VIMOVO

Uchovávajte tento liek mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke, liekovke alebo blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Liekovka: Uchovávajte v pôvodnom obale a liekovku tesne uzavrite na ochranu pred vlhkosťou.

Blister: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo VIMOVO obsahuje

• Liečivá sú naproxén 500 mg a ezomeprazol 20 mg.

• Ďalšie zložky v jadre tablety sú sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát, povidón, koloidný oxid kremičitý a vo filmovom obale tablety sú to karnaubský vosk, glycerol monostearát 40 – 55, hypromelóza, oxid železitý (E172, žltý, čierny), makrogol 8000, kopolymér kyseliny metakrylovej a etylakrylátu, metylparahydroxybenzoát (E218), polydextróza, polysorbát 80, propylénglykol, propylparahydroxybenzoát (E216), sodiumlaurylsulfát, oxid titaničitý (E171), trietylcitrát.

Ako vyzerá VIMOVO a obsah balenia

Žlté oválne tablety s označením 500/20 čiernym atramentom.

Liekovka:

Veľkosti balení: 6, 20, 30, 60, 100, 180 alebo 500 tabliet s riadeným uvoľňovaním.

V liekovkách sa nachádza silikagélové vysušovadlo (aby tablety nezvlhli). Nejedzte vrecko obsahujúce vysušovadlo.

Alumíniové blistrové balenie:

Veľkosti balení: 10, 20 30, 60 alebo 100 tabliet s riadeným uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

AstraZeneca AB,

Gärtunavägen

SE-151 85 Södertälje

Švédsko

Tento liek jeschválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko Vimovo

Belgicko Vimovo

Bulharsko Vimovo

Česká republika Vimovo

Dánske kráľovstvo Vimovo

Estónsko Vimovo

Fínsko Vimovo

Nemecko Vimovo

Grécko Vimovo

Maďarsko Vimovo

Írsko Vimovo

Taliansko Vimovo

Lotyšsko Vimovo

Litva Vimovo

Luxembursko Vimovo

Malta Vimovo

Holandsko Vimovo

Nórsko Vimovo

Poľsko Vimovo

Portugalsko Vimovo

Rumunsko Vimovo

Slovensko Vimovo

Slovinsko Vimovo

Španielsko Vimovo

Švédsko Vimovo

Veľká Británia Vimovo

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2014.

súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

VIMOVO 500 mg/20 mg tablety s riadeným uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta s riadeným uvoľňovaním obsahuje 500 mg naproxénu a 20 mg ezomeprazolu (ako trihydrát horečnatej soli ezomeprazolu).

Pomocné látky so známym účinkom:

VIMOVO obsahuje veľmi nízke, nekonzervačné hladiny 0,02 mg metylparahydroxybenzoátu a 0,01 mg propylparahydroxybenzoátu (pozri časť 4.4 a 6.1).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta s riadeným uvoľňovaním obsahujúca enterosolventný (gastrorezistentný) naproxén a filmom obalený ezomeprazol.

Oválna, bikonvexná, žltá tableta s označením ‘500/20’ čiernym tušom.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

VIMOVO je indikované u dospelých na symptomatickú liečbu osteoartritídy, reumatoidnej artritídy

a ankylozujúcej spondylitídy u pacientov s rizikom vzniku žalúdočných a/alebo dvanástnikových vredov súvisiacich s užívaním nesteroidového protizápalového lieku (NSAID) a kde sa liečba nízkymi dávkami naproxénu alebo inými NSAID považuje za nedostatočnú.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávka je 1 tableta (500 mg/20 mg) dvakrát denne.

Nežiaduce účinky naproxénu možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky čo možno najkratší čas (pozri časť 4.4). U pacientov, v minulosti neliečených NSAID, je potrebné zvážiť nižšiu dennú dávku naproxénu alebo iného NSAID. Na tento účel sú dostupné produkty, ktoré nie sú vo fixnej kombinácii. V prípade, že sa celková denná dávka naproxénu 1000 mg (500 mg dvakrát denne) nepovažuje za vhodnú, je potrebné použiť alternatívnu liečbu nižšou silou naproxénu alebo iných NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombinácii.

Liečba sa má užívať až do dosiahnutia individuálneho terapeutického cieľa, v pravidelných intervaloch vyhodnocovať a v prípade, že sa nepozoruje žiaden terapeutický prínos alebo ak sa pozoruje zhoršenie, má sa ukončiť.

Vzhľadom k oneskorenému uvoľňovaniu naproxénu z enterosolventnej formy (3 – 5 hodín), VIMOVO nie je určené na na rýchlu úľavu pri akútnych bolestivých stavoch (napr. bolesti zubov). Avšak, pri vzplanutí osteoartritídy, reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy sa môže zahájiť liečba VIMOVOM.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poškodením funkcie obličiek

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek sa má VIMOVO používať opatrne so starostlivým monitorovaním funkcie obličiek. Malo by sa zvážiť zníženie celkovej dennej dávky naproxénu (pozri časti 4.4 a 4.5). Ak sa celková denná dávka naproxénu 1000 mg (500 mg dvakrát denne) nepovažuje za vhodnú, má sa použiť alternatívna liečba nižšou silou naproxénu alebo iných NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombináciia navyše sa má prehodnotiť potreba pokračovania gastroprotektívnej liečby.

VIMOVO je kontraindikované u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min), keďže sa u pacientov s ťažkým zlyhaním obličiek a u dialyzovaných pacientov zaznamenala kumulácia metabolitov naproxénu (pozri časť 4.3 a 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie pečene

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene sa má VIMOVO používať opatrne a funkcia pečene sa má starostlivo monitorovať. Malo by sa zvážiť zníženie celkovej dennej dávky naproxénu (pozri časti 4.4 a 5.2). Ak sa celková denná dávka naproxénu 1 000 mg (500 mg dvakrát denne) nepovažuje za vhodnú, má sa použiť alternatívna liečba nižšou silou naproxénu alebo iných NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombináciia navyše sa má prehodnotiť potreba pokračovania gastroprotektívnej liečby.

VIMOVO je kontraindikované u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 5.2).

Starší pacienti (> 65 rokov)

Starší pacienti predstavujú zvýšené riziko z hľadiska závažných dôsledkov nežiaducich reakcií (pozri časti 4.4 a 5.2). Ak sa celková denná dávka naproxénu 1 000 mg (500 mg dvakrát denne) nepovažuje za vhodnú (napr. u starších pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo nízkou telesnou hmotnosťou), má sa použiť alternatívna liečba nižšou silou naproxénu alebo iných NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombináciia navyše sa má prehodnotiť potreba pokračovania gastroprotektívnej liečby.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť VIMOVA u detí vo veku 0 až 18 rokov nebola stanovená.

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

VIMOVO sa musí prehĺtať celé a zapiť vodou a nesmie sa lámať, žuť ani rozdrviť.

VIMOVO sa odporúča užívať najmenej 30 minút pred jedlom (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivá, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo substituované benzimidazoly

• Astma, žihľavka alebo alergické reakcie v anamnéze indukované kyselinou acetylsalicylovou alebo inými NSAID (pozri časť 4.4)

• Tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6)

• Ťažké poškodenie funkcie pečene (napr. Child-Pugh trieda C)

• Ťažké srdcové zlyhanie

• Ťažké poškodenie funkcie obličiek

• Aktívna peptická ulcerácia (pozri časť 4.4, gastrointestinálne účinky, naproxén)

• Gastrointestinálne krvácanie, cerebrovaskulárne krvácanie alebo iné krvácanie (pozri časť 4.4, Hematologické účinky)

• VIMOVO sa nesmie používať súbežne s atazanavirom a nelfinavirom (pozri časti 4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všeobecne

Je potrebné vyhnúť sa kombinácii VIMOVA a NSAID vrátane cyklooxygenázy-2 selektívnych inhibítorov kvôli zvýšeným rizikám vyvolania vážnych nežiadúcich udalostí súvisiacich s NSAID. VIMOVO sa môže použiť s nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej. (Pozri tiež časť 4.5.)

Nežiaduce účinky možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky čo možno najkratší čas potrebný na potlačenie príznakov (pozri časť 4.2a gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká nižšie).

Aby sa zabránilo nadmernej liečbe, má lekár v klinicky významných intervaloch, založených na individuálnych rizikách a v závislosti na vlastnostiach a závažnosti liečeného základného ochorenia posúdiť, či je dostatočná kontrola bolesti možná nižšími dávkami NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombinácii.

Ak sa celková denná dávka naproxénu 1000 mg (500 mg dvakrát denne) nepovažuje za vhodnú, má sa použiť alternatívna liečba nižšou silou naproxénu alebo iných NSAID, ktoré nie sú vo fixnej kombinácii a navyše sa má prehodnotiť potreba pokračovania gastroprotektívnej liečby.

Rizikové faktory pre rozvoj NSAID súvisiacich gastrointestinálnych komplikácií zahŕňajú vysoký vek, súčasné užívanie antikoagulancií, kortikosteroidov, ďalších NSAID vrátane nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej, oslabujúce kardiovaskulárne ochorenia, infekciu Helicobacter pyloria anamnézu žalúdočných a / alebo dvanástnikových vredov.

U pacientov s nasledujúcimi stavmi sa má použiť naproxén len po starostlivom zvážení pomerov prínos- riziko:

• Indukovateľná porfýria

• Systémový lupus erythematosus a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva, pretože u týchto pacientov boli opísané zriedkavé prípady aseptickej meningitídy.

Pacienti, ktorí dostávajú dlhodobú liečbu (najmä tí, ktorí sa liečia dlhšie ako jeden rok), majú byť pod pravidelným lekárskym dohľadom.

VIMOVO obsahuje veľmi nízke hladiny metyl- a propylparahydroxybenzoátu, ktoré môžu vyvolávať alergické reakcie (s možnosťou oneskorených reakcií). (Pozri časť 2 a 6.1.)

Starší pacienti
Naproxén: U starších pacientov je zvýšená frekvencia vzniku nežiaducich reakcií, najmä gastrointestinálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.2 a 5.2). Ezomeprazolová zložka VIMOVA znižovala výskyt vredov u starších osôb.

Gastrointestinálne účinky:

Naproxén: krvácanie z GITu, ulcerácia a perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené pri všetkých NSAID a môžu sa vyskytnúť kedykoľvek počas liečby, a to za prítomnosti aj neprítomnosti varovných príznakov alebo predchádzajúcich závažných GI príhod v anamnéze.

Riziko GI krvácania, ulcerácie a perforácie s NSAID sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID, u pacientov s anamnézou vredovej choroby, najmä v prípade, keď bola komplikovaná krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. U takýchto pacientov sa má začať s najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov, ako aj u pacientov, ktorí potrebujú súbežne dostávať nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej alebo iné lieky, pri ktorých je pravdepodobné, že budú zvyšovať gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a 4.5), treba zvážiť kombinovanú liečbu s protektívnymi liekmi (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy).

Pacienti s GI toxicitou v anamnéze, najmä starší pacienti, majú informovať o akýchkoľvek nezvyčajných abdominálnych príznakoch (zvlášť GI krvácania), najmä v počiatočných štádiách liečby.

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov liečených NSAID súbežne s liekmi, ktoré môžu zvyšovať riziko ulcerácie alebo krvácania, akými sú napr. perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako napr. warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo antiagregačné lieky, napr. kyselina acetylsalicylová (pre informácie o používaní VIMOVA s kyselinou acetylsalicylovou v nízkych dávkach pozri časť 4.5).

Komplikácie súvisiace s vredmi, ako napr. krvácanie, perforácia a obštrukcia, sa v klinických skúšaniach s VIMOVOM nesledovali.

Ak sa u pacientov liečených VIMOVOM objaví GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa má vysadiť (pozri časť 4.3).

NSAID sa majú podávať opatrne u pacientov s gastrointestinálnymi ochoreniami v anamnéze (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože môže dôjsť k exacerbácii týchto ochorení (pozri časť 4.8 − Nežiaduce účinky).

Ezomeprazol: V prípade akýchkoľvek varovných príznakov (napr. významný neúmyselný úbytok na telesnej hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágia, hemateméza alebo meléna) a pri podozrení na žalúdočné vredy, alebo ak vredy boli diagnostikované, je treba vylúčiť malignitu, keďže liečba horečnatou soľou ezomeprazolu môže potláčať príznaky a spôsobiť oneskorenie stanovenia diagnózy.

Napriek tomu, že do kombinovanej tablety bol pridaný ezomeprazol, môže sa vyskytnúť dyspepsia (pozri časť 5.1).

Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže mať za následok mierne zvýšené riziko gastrointestinálnych infekcií vyvolaných napr. Salmonelloua Campylobacterom(pozri časť 5.1).

Ezomeprazol, ako všetky lieky blokujúce kyseliny, môže znížiť vstrebávanie vitamínu B₁₂(kyanokobalamín) kvôli hypo- alebo achlórhydrii. To sa má zvážiť u dlhodobo liečených pacientov so zníženým vstrebávaním alebo rizikovými faktormi zníženého vstrebávania vitamínu B₁₂.

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky

Naproxén: Pacientov s hypertenziou a/alebo s miernym až stredne závažným kongestívnym srdcovým zlyhaním v anamnéze je potrebné náležite sledovať a poučiť, pretože v súvislosti s liečbou NSAID sa hlásila retencia tekutín a edémy.

Údaje z epidemiologických štúdií a z klinických skúšaní naznačujú, že používanie koxibov a niektorých NSAID (najmä pri vysokom dávkovaní a dlhodobej liečbe) sa môže spájať so slabo zvýšeným rizikom artériových trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda). Aj keď údaje naznačujú, že podávanie naproxénu (v dávke 1 000 mg denne) sa spája s menším rizikom, nemožno ho celkom vylúčiť.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhaním, diagnostikovanou ischemickou chorobou srdca, periférnym artériovým a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení naproxénom iba po starostlivom zvážení. Začatie dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych príhod (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) si rovnako vyžaduje takéto zvažovanie.

Účinky na obličky
Naproxén: dlhodobé podávanie NSAID malo za následok renálnu papilárnu nekrózu a iné poškodenie obličiek. Renálna toxicita sa zaznamenala aj u pacientov, u ktorých majú renálne prostaglandíny kompenzačnú úlohu v udržiavaní perfúzie obličiek. U týchto pacientov môže následkom NSAID v závislosti od dávky dôjsť k zníženiu tvorby prostaglandínov a sekundárne k zníženiu prietoku krvi obličkami, čo môže urýchľovať manifestujúcu dekompenzáciu obličiek. Z tohto hľadiska sú najrizikovejší pacienti s poškodením funkcie obličiek, hypovolémiou, srdcovým zlyhaním, dysfunkciou pečene, depléciou solí, pacienti užívajúci diuretiká, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE)alebo antagonisty receptora angiotenzínu II a pacienti v staršom veku. Po vysadení liečby NSAID sa zvyčajne dosiahne stav, aký bol pred liečbou (pozri tiež nižšie, a časti 4.2 a 4.5).

Používanie u pacientov s poškodením funkcie obličiek
Keďže naproxén a jeho metabolity súvo veľkej miere (95 %) eliminované močom prostredníctvom glomerulárnej filtrácie, má sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek používať veľmi opatrne a u týchto pacientov sa odporúča monitorovanie sérového kreatinínu a/alebo klírensu kreatinínu. VIMOVO je kontraindikované u pacientov, ktorí majú východiskovu hodnotu klírensu kreatinínu menej ako 30 ml/min (pozri časť 4.3).

Hemodialýzou sa plazmatické koncentrácie naproxénu neznižujú, pretože naproxén sa vo veľkej miere viaže na bielkoviny.

U určitých pacientov, najmä so zhoršeným prietokom krvi obličkami kvôli deplécii extracelulárneho objemu, cirhóze pečene, reštrikciám v príjme sodíka, kongestívnemu srdcovému zlyhaniu

a predchádzajúcim obličkovým ochoreniam,je pred liečbou a počas liečby VIMOVOM potrebné monitorovať renálne funkcie. Do tejto kategórie spadajú tiež niektorí starší pacienti, u ktorých sa dá predpokladať obličková nedostatočnosť, pacienti užívajúci diuretiká, ACE inhibítory alebo antagonisty receptora angiotenzínu II. Má sa zvážiť zníženie dennej dávky, aby sa u týchto pacientov predišlo nadmernej kumulácii metabolitov naproxénu.

Účinky na pečeň

U pacientov užívajúcich NSAID môže dôjsť k hraničnému zvýšeniu hodnôt jedného alebo viacerých testov na funkciu pečene. Abnormality funkcie pečene môžu byť skôr výsledkom precitlivenosti než priamej toxicity. Hlásili sa zriedkavé prípady závažných pečeňových reakcií, vrátane žltačky a fatálnej fulminantnej hepatitídy, nekrózy pečene a zlyhania pečene, pričom niektoré z nich mali fatálny záver.

Hepatorenálny syndróm

U pacientov s ťažkoucirhózoupečene môže byť užívanie NSAID spojené s akútnym zlyhaním obličiek. Títo pacienti majú tiež často sprievodnú koagulopatiu spojenú s nedostatočnou syntézou koagulačných faktorov. Protidoštičkové účinky spojené s naproxénom môžu tiež zvýšiť riziko závažneho krvácania u týchto pacientov.

Hematologické účinky

Naproxén: pacienti s poruchami zrážavosti krvi alebo pacienti dostávajúci liečbu, ktorá zasahuje do hemostázy, sa majú pri podávaní liekov s obsahom naproxénu pozorne sledovať.

Pacienti s vysokým rizikom krvácania a pacienti dostávajúci plnú antikoagulačnú liečbu (napr. derivátmi dikumarolu) môžu byť pri súbežnom podávaní liekov s obsahom naproxénu vystavení väčšiemu riziku krvácania (pozri časť 4.5).

Naproxén znižuje agregáciu doštičiek a predlžuje čas krvácania. Pri stanovovaní času krvácania je potrebné brať tento účinok do úvahy.

Ak sa u pacientov dostávajúcich VIMOVO vyskytne akékoľvek aktívne a klinicky významné krvácanie, je potrebné liečbu vysadiť.

Účinky na oči

Naproxén: Vzhľadom na to, že v štúdiách na zvieratách sa pri podávaní NSAID zistili nežiaduce účinky na oči, odporúča sa vyšetrenie u oftalmológa v prípade, že nastane akákoľvek zmena alebo porucha videnia.

Dermatologické účinky

Naproxén: V súvislosti s liečbou NSAID sa veľmi zriedkavo hlásili závažné kožné reakcie, a to exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Zdá sa, že riziko týchto reakcií je najvyššie na začiatku liečby; vo väčšine prípadov k nim dochádza v priebehu prvého mesiaca liečby. Pri prvom objavení sa kožných vyrážok, mukóznych lézií alebo akýchkoľvek iných známok hypersenzitivity sa má VIMOVO vysadiť.

Anafylaktické (anafylaktoidné) reakcie
Naproxén: U vnímavých jedincov sa môžu vyskytnúť hypersenzitívne reakcie. Anafylaktické (anafylaktoidné) reakcie sa môžu vyskytovať tak u pacientov, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na kyselinu acetylsalicylovú, iné NSAID alebo lieky s obsahom naproxénu, ako aj u pacientov bez tejto anamnézy. Môžu sa vyskytnúť aj u jedincov, ktorí majú v anamnéze angioneurotický edém, bronchospastickú reaktivitu (napr. astmu), rinitídu alebo nosové polypy.

Diagnostikovaná astma
Naproxén: Používanie kyseliny acetylsalicylovej u pacientov s astmou precitlivených na kyselinu acetylsalicylovú súvisí s ťažkým bronchospazmom, ktorý môže byť fatálny. Keďže u takýchto pacientov s precitlivenosťou na kyselinu acetylsalicylovú sa hlásila skrížená reaktivita, vrátane bronchospazmu, medzi kyselinou acetylsalicylovou a ďalšími NSAID, VIMOVO sa nemá podávať pacientom s precitlivenosťou na kyselinu acetylsalicylovú (pozri časť 4.3) a pacientom s už existujúcou astmou sa má podávať opatrne.

Zápal

Naproxén: antipyretické a protizápalové účinky naproxénu môžu znižovať horúčku a potláčať iné známky zápalu, čo oslabuje ich diagnostický význam.

Plodnosť u žien

Použitie VIMOVA, ako u všetkých známych liekov, ktoré inhibujú cyklooxygenázu / syntézu prostaglandínov, môže narušiť ženskú plodnosť a neodporúča sa u žien, ktoré sa snažia otehotnieť. U žien, ktoré majú ťažkosti s otehotnením alebo sú vyšetrované na neplodnosť, sa má zvážiť vysadenie VIMOVA(pozri časť 4.6).

Kombinácia s inými liekmi:
Súčasné podávanie atazanaviru s inhibítormi protónovej pumpy sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak je kombinácia atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy posúdená ako nevyhnutná, odporúča sa dôsledné klinické monitorovanie (napr. vírusové zaťaženie) v kombinácii so zvýšením dávky atazanaviru na 400 mg so 100 mg ritonaviru; ezomeprazol 20 mg sa nemá prekročiť a preto sa VIMOVO nesmie užívať súčasne s atazanavirom (pozri časť 4.3).

Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Pri začatí alebo ukončení liečby s ezomeprazolom, sa má uvažovať o potenciáli pre interakcie s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP2C19. Pozorovala sa interakcia medzi klopidogrelom a ezomeprazolom (pozri časť 4.5). Klinický význam tejto interakcie je neistý. Ako preventívne opatrenie, je potrebné vyhnúť sa súbežnému použitiu ezomeprazolu a klopidogrelu.

Hypomagneziémia

Ťažká hypomagneziémiabola hlásená upacientov liečenýchinhibítormiprotónovej pumpy (PPI), ako je ezomeprazolpočas najmenejtroch mesiacov a vo väčšine prípadov počas roka. Môžu sa vyskytnúť závažnéprejavyhypomagneziémie,ako sú únava, tetánia, delírium, kŕče, závraty aventrikulárnaarytmia, môžuvšak začaťnenápadne a byť prehliadnuté. U väčšinypostihnutých pacientov sahypomagneziémiapo nahradeníhorčíkaa prerušení liečbyPPI zlepšila.
U pacientov, u ktorých sa predpokladá dlhodobá liečba alebo užívajú PPI s digoxínom alebo liekmi, ktoré môžu spôsobiť hypomagneziémiu(napr.diuretiká), lekár má zvážiťmeranie hladiny horčíka predzačiatkom liečbyPPI a pravidelne počas liečby.

Zlomeniny

Inhibítory protónovejpumpy, zvlášťak sa užívajú vo vysokých dávkach a dlhodobo (> 1 rok), môžu mierne zvýšiť riziko zlomeniny bedrového kĺbu, zápästia a chrbtice,hlavne u staršíchpacientov alebo vprítomnosti inýchznámychrizikovýchfaktorov.Observačné štúdie naznačujú, že inhibítoryprotónovej pumpymôžu zvýšiťcelkové rizikozlomenín o10 – 40 %. Časť tohto nárastu môže byť spôsobená inými rizikovýmifaktormi.Pacienti srizikomosteoporózy majú dostávať starostlivosť v súladeso súčasnýmiklinickýmipostupmi a majú mať dostatočnýprísun vitamínuD a vápnika.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kontraindikácie súbežného podávania (pozri časť 4.3)

Antiretrovírusové liečivá

Zaznamenali sa hlásenia o interakcii omeprazolu, racemátu D+S omeprazolu (ezomeprazolu) s niektorými antiretrovírusovými liečivami. Klinický význam a mechanizmy týchto interakcií nie sú vždy známe. Zvýšené pH v žalúdku počas liečby omeprazolom môže meniť absorpciu antiretrovírusového liečiva. K ďalším možným mechanizmom interakcií dochádza prostredníctvom CYP2C19. V prípade niektorých antiretrovírusových liečiv, ako je napr. atazanavir a nelfinavir, sa hlásili pri súbežnom podávaní s omeprazolom znížené hladiny v sére. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg raz denne) s atazanavirom 300 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom malo za následok podstatné zníženie expozície atazanaviru (približne 75% pokles AUC, C_maxa C_min). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo vplyv omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súčasné podávanie omeprazolu (40 mg qd) znížilo priemernú AUC, C_maxa C_minnelfinaviru o 36 − 39 %; priemerná AUC, C_maxa C_minfarmakologicky aktívneho metabolitu M8 sa znížili o 75 − 92 %.

Pri iných antiretrovírusových liečivách, ako je napr. sakvinavir, sa hlásili zvýšené hladiny v sére. Je tiež niekoľko antiretrovírusových liečiv, u ktorých boli pri súbežnom podávaní s omeprazolom hlásené nezmenené sérové hladiny.

Neuskutočnilisa žiadne interakčné štúdie s VIMOVOM a atazanavirom. Kvôli podobným farmakodynamickým a farmakokinetickým vlastnostiam omeprazolu a ezomeprazolu sa súbežné podávanie atazanaviru alebo nelfinaviru s ezomeprazolom neodporúča a súbežné podávanie s VIMOVOM je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Súbežné užívanie vyžadujúce opatrnosť

Ostatné analgetiká vrátane cyklooxygenázy-2 selektívne inhibítory:
Súbežnému užívanie dvoch alebo viacerých NSAID je potrebné sa vyhnúť, pretože to môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov, najmä gastrointestinálnych vredov a krvácania. Súbežné užívanie VIMOVA s inými NSAID, s výnimkou nízkych dávok aspirínu (≤325 mg / deň), sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Kyselina acetylsalicylová

VIMOVO sa môže podávať s liečbou nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej (≤ 325 mg/deň). V klinických skúšaniach sa u pacientov užívajúcich VIMOVO v kombinácii s nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej výskyt žalúdočných vredov v porovnaní s pacientmi užívajúcimi VIMOVO samotné nezvýšil (pozri časť 5.1). Súbežné užívanie kyseliny acetylsalicylovej a VIMOVA však môže zvyšovať riziko závažných nežiaducich účinkov (pozri časti 4.4 a 4.8).

Takrolimus

Tak ako u všetkých NSAID existuje možné riziko nefrotoxicity pri súčasnom podávaní naproxénu s takrolimom. Pri súčasnom podávaní s ezomeprazolom sa hlásilo zvýšenie sérových hladín takrolimu. Počas liečby VIMOVOM sa má vykonávať zosilnené monitorovanie koncentrácií takrolimu ako aj funkcie obličiek (klírens kreatínu) a ak je to potrebné, dávka takrolimu sa má upraviť.

Cyklosporín

Tak ako u všetkých NSAID, odporúča sa postupovať opatrne pri súčasnom podávaní s cyklosporínom vzhľadom na zvýšené riziko nefrotoxicity.

Diuretiká

Klinické skúšania, ako aj postregistračné sledovania ukázali, že NSAID môžu u niektorých pacientov znižovať natriuretický účinok furosemidu a tiazidov. Táto odpoveď sa pripisuje inhibícii syntézy prostaglandínov v obličkách. Počas súbežnej liečby s NSAID je potrebné sledovať pacienta so zreteľom na známky zlyhávania obličiek, ako aj zaistenie diuretickej účinnosti (pozri časť 4.4).

Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)

Súčasné podávanie NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2 a SSRI, zvyšuje riziko vzniku gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4).

Kortikosteroidy

Kombinácia NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2 a kortikosteroidov, predstavuje zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania Súbežné podávanie NSAID a kortikosteroidov si vyžaduje opatrnosť (pozri časť 4.4).

ACE inhibítory/Antagonisty receptora angiotenzínu II

Hlásenia naznačujú, že NSAID môžu znižovať antihypertenzný účinok ACE inhibítorov a antagonistov receptora angiotenzínu II. NSAID môžu tiež zvyšovať riziko poškodenia funkcie obličiek spojené s používaním ACE inhibítorov alebo antagonistov receptora angiotenzínu II. Kombináciu NSAID a ACE inhibítorov alebo antagonistov receptora angiotenzínu IItreba podávať opatrne pacientom, ktorí sú starší, s depléciou objemu alebo s poškodenou funkciou obličiek.

Digoxín

NSAID môžu zvyšovať hladinu srdcových glykozidov v plazme, ak sa podávajú so srdcovými glykozidmi ako digoxín.

Lítium

NSAID spôsobovali zvýšenie hladiny lítia v plazme a zníženie renálneho klírensu lítia. Tieto účinky sa pripisujú inhibícii syntézy prostaglandínov v obličkách pôsobením NSAID. Preto je pri súbežnom podávaní NSAID a lítia potrebné sledovať pacientov na príznaky toxicity lítia.

Metotrexát

Pri užívaní spolu s inhibítormi protónovej pumpy sa u niektorých pacientov hlásilo zvýšenie hladín metotrexátu. Hlásilo sa, že NSAID znižujú tubulárnu sekréciu metotrexátu na zvieracom modeli. Môže to naznačovať, že ezomeprazol aj naproxén môžu zvyšovať toxicitu metotrexátu. Klinický význam je pravdepodobne väčší u pacientov uživajúcich vysoké dávky metotrexátu a u pacientov s renálnou dysfunkciou. Pri podávaní VIMOVA súčasne s metotrexátom je potrebná opatrnosť. Pri podávaní vysokých dávok metotrexátu sa odporúča dočasné prerušenie liečby VIMOVOM.

Sulfonylmočoviny, hydantoíny

Naproxén sa značne viaže na albumíny v plazme; preto prichádza do úvahy interakcia s inými liečivami viazanými na albumíny, akými sú napr. sulfonylmočoviny a hydantoíny. Pacienti súbežne užívajúci naproxén a hydantoín, sulfonamid alebo sulfonylmočovinu sa majú sledovať z hľadiska prípadnej potreby úpravy dávky.

Klopidogrel

Výsledky štúdií u zdravých jedincov ukázali farmakokinetickú (FK)/farmakodynamickú (FD) interakciu medzi klopidogrelom (300 mg nasycovaciadávka/75 mg denná udržiavacia dávka) a ezomeprazolom (40 mg perorálne denne) s následným znížením expozície aktívnemu metabolitu klopidogrelu v priemere o 40 %a znížením maximálnej inhibície (indukovanej ADP) agregácie krvnýchdoštičiek v priemere o 14 %.

V štúdiiuzdravých jedincov pri podávaní klopidogreluspolusfixnoukombináciouezomeprazol20 mg+kyselina acetylsalicylová81 mgv porovnanísklopidogrelomsamotnýmsa znížilaexpozícia aktívnemu metabolituklopidogrelutakmero 40 %.Maximálna úroveňinhibície(indukovanejADP) agregácie krvnýchdoštičieku týchto jedincov všakbola rovnaká v oboch skupinách.

Neuskutočnilasa žiadna klinická štúdia interakcií medzi klopidogrelom a fixnoukombináciounaproxén+ezomeprazol (VIMOVO).

Z oboch pozorovacích a klinických štúdií sa hlásili nekonzistetné údaje týkajúce sa klinického dopadu FK/FD interakcie ezomeprazolu z hľadiska vážnych kardiovaskulárnych príhod. Ako preventívne opatrenie sa súbežné podávanie lieku VIMOVO a klopidogrelu neodporúča (pozri časť 4.4).

Antikoagulanciá a inhibítory agregácie trombocytov

NSAID môžu zvyšovať účinky perorálnych antikoagulancií (napr. warfarínu, dikumarolu) heparínov a inhibítorov agregácie trombocytov(pozri časť 4.4).

Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu sa v klinických skúškach pacientom, ktorí boli liečení warfarínom, zistilo, že napriek miernemu zvýšeniu plazmatickej koncentrácie menej účinného R izoméru warfarínu boli koagulačné časy na konci dávkovacieho intervalu v prijateľnom rozsahu. V postmarketingovom použití sa všakpočas súbežnej liečby s warfarínom v ojedinelých prípadoch zaznamenalo klinicky významné zvýšenie INR. Odporúča sa starostlivé monitorovanie pri začatí a vysadení liečby s warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmi.

Blokátory betareceptorov

Naproxén a iné NSAID môžu znižovať antihypertenzný účinok propranololu a iných betablokátorov.

Probenecid

Probenecid podávaný súbežne zvyšuje hladiny aniónu naproxénu v plazme a významne predlžuje jeho plazmatický polčas.

Liečivá so žalúdočnou absorpciou závislou od pH

Supresia žalúdočnej kyseliny počas liečby ezomeprazolom a ďalšími PPI môže znižovať alebo zvyšovať absorpciu liečiv, ktorých absorpcia je závislá od pH žalúdka. Rovnako ako pri iných liekoch znižujúcich aciditu v žalúdku sa počas liečby ezomeprazolom môže znižovať absorpcia liečiv, ako je ketokonazol, itrakonazol, posakonazol a erlotinib, zatial čo absorpcia liečiv, ako je digoxín sa môže zvýšiť. Súčasnému podávaniu s posakonazolom a erlotinibom je potrebné sa vyhnúť.Súčasná liečba s omeprazolom (20 mg denne) a digoxínom u zdravých jedincov zvýšila biologickú dostupnosť digoxínu o 10% (až do 30% u dvoch z 10 jedincov).

Ďalšie informácie týkajúce sa liekových interakcií

V skúšaniach hodnotiacich súbežné podávanie ezomeprazolu s naproxénom (neselektívny NSAID) alebo rofekoxibom (COX-2 selektívny NSAID) sa nezistili žiadne klinicky relevantné interakcie.

Rovnako ako pri iných NSAID môže súbežné podávanie cholestyramínu oneskorovať absorpciu naproxénu.

U zdravých dobrovoľníkov súbežné podávanie 40 mg ezomeprazolu malo za následok 32% zvýšenie plochy pod krivkou plazmatickej koncentrácie v závislosti od času (AUC) a 31% predĺženie polčasu vylučovania (t1/2), ale nedošlo k významnému zvýšeniu maximálnych plazmatických hladín cisapridu. Slabo predĺžený QTc interval, ktorý sa pozoroval po podaní cisapridu v monoterapii, sa ďalej nepredlžoval, keď sa cisaprid podával v kombinácii s ezomeprazolom (pozri tiež časť 4.4).

Zistilo sa, že ezomeprazol nemá klinicky významné účinky na farmakokinetiku amoxicilínu a chinidínu.

Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým metabolizujúci ezomeprazol. Ezomeprazol sa metabolizuje aj prostredníctvom CYP3A4. V súvislosti s týmito enzýmami sa pozorovalo nasledovné:

• Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu malo za následok 45% zníženie klírensu diazepamu ako substrátu pre CYP2C19. Klinický význam tejto interakcie je nepravdepodobný.

• Súbežné podávanie 40 mg ezomeprazolu malo za následok 13% zvýšenie plazmatických hladín fenytoínu na konci dávkovacieho intervalu u pacientov s epilepsiou.

• Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaného inhibítora CYP2C19 aj CYP3A4, akým je vorikonazol, môže mať za následok zdvojnásobenie expozície ezomeprazolu.

• Súbežné podávanie ezomeprazolu s inhibítorom CYP3A4, klaritromycínom (500 mg dvakrát denne) malo za následok dvojnásobnú expozíciu (AUC) ezomeprazolu.

Žiadny z týchto prípadov si nevyžaduje úpravu dávky ezomeprazolu.

Liekyznáme indukciouCYP2C19aleboCYP3A4alebooboch(ako je napr. rifampicínaľubovník bodkovaný) môžuviesť kzníženiuhladínezomeprazoluv sére zvýšenímmetabolizmu ezomeprazolu.

Omeprazol ako aj ezomeprazol účinkujú ako inhibítory CYP2C19. Omeprazol podávaný v dávkach 40 mg zdravým dobrovoľníkom v cross-over štúdii, zvýšil C_maxa AUC cilostazolu o 18% a 26% v danom poradí a jedného jeho aktívneho metabolitu o 29% a 69%, v danom poradí.

Štúdie na zvieratách ukazujú, že NSAID môže zvýšiť riziko vzniku kŕčov spojených s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci chinolóny môžu mať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Interakcie lieku s výsledkami laboratórnych testov

Naproxén môže znižovať agregáciu krvných doštičiek a predlžovať čas krvácania. Tento účinok je potrebné mať na zreteli pri stanovovaní časov krvácania.

Podávanie naproxénu môže mať za následok zvýšené hodnoty 17-ketosteroidov v moči spôsobené interakciou medzi liečivom a/alebo jeho metabolitmi a m-dinitrobenzénom používaným v tomto teste. Hoci sa nezdá, že by merania 17-hydroxykortikosteroidov (Proterov-Silberov test) boli umelo zmenené, pred vykonaním testov funkcie nadobličiek za použitia Proterovho-Silberovho testu sa odporúča liečbu naproxénom dočasne prerušiť na 72 h.

Naproxén môže interferovať aj s niektorými testami na stanovenie kyseliny 5-hydroxyindoloctovej (5HIAA) v moči.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Naproxén:

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nepriaznivý vplyv na tehotenstvo a/alebo na vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko spontánneho potratu a kardiálnych malformácií a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku tehotenstva. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a s dĺžkou trvania terapie. Pri zvieratách sa preukázalo, že podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov vedie k zvýšeniu pred- a postimplantačných strát a k fetálnej/embryonálnej letalite. Okrem toho po podaní inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas obdobia organogenézy sa hlásil zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

U žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity sa VIMOVO nemá podávať, ak potenciálny prínos pre pacienta neprevyšuje potenciálne riziko pre plod. Ak VIMOVO užíva žena, ktorá sa pokúša otehotnieť alebo ho užíva tehotná žena počas prvého a druhého trimestra, liečba má trvať čo možno najkratšie.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod riziku:

• kardiopulmonálnej toxicity (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);

• renálnej dysfunkcie, ktorá môže progredovať do zlyhania obličiek s oligohydramniónom;

matku a novorodenca na konci gravidity:

• možného predĺženia času krvácania, antiagregačného účinku, ku ktorému môže dôjsť aj pri veľmi nízkych dávkach;

• inhibície kontrakcií maternice, čo vedie k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Z toho vyplýva, že VIMOVO je kontraindikované počas tretieho trimestra gravidity.

Ezomeprazol:

Existuje obmedzené množstvo údajov o použití ezomeprazolu u tehotných žien. Údaje o podaní racemickej zmesi omeprazolu väčšiemu počtu tehotných žien vychádzajú z epidemiologických štúdií a nepoukazujú na žiadne malformačné ani fetotoxické účinky. Štúdie s ezomeprazolom na zvieratách nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky na vývoj embrya/plodu. Štúdie s racemickou zmesou na zvieratách nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky na priebeh tehotenstva, pôrod alebo postnatálny vývoj.

Laktácia

Naproxén sa do ľudského mlieka vylučuje v malom množstve. Nie je známe, či sa vylučuje ezomeprazol do ľudského mlieka. Uverejnená kazuistika o racemickej zmesi omeprazolu poukazuje na vylučovanie malého množstva do ľudského materského mlieka (dávka upravená vzhľadom na hmotnosť < 7 %). VIMOVO sa nemá užívať v období dojčenia.

Fertilita

Použitie NSAID ako je naproxén môže poškodiť plodnosť u žien. Použitie VIMOVA sa neodporúča u žien, ktoré sa snažia otehotnieť (pozri časť 4.4).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

VIMOVO má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje; na základe niektorého z nežiaducich účinkov (napr. závrat) hlásené počas užívania VIMOVA, ktoré môžu znižovať reakčnú schopnosť.

Súhrn bezpečnostného profilu

Ezomeprazol s okamžitým uvoľňovaním bol pridaný do tabletovej liekovej formy, aby znižoval výskyt gastrointestinálnych vedľajších účinkov naproxénu. Zistilo sa, že VIMOVO významne znižuje výskyt žalúdočných vredov a nežiaducich účinkov v hornej časti gastrointestinálneho traktu spojených s užívaním NSAID v porovnaní s naproxénom podávaným samostatne (pozri časť 5.1).

V porovnaní s dobre zdokumentovanými profilmi bezpečnosti jednotlivých liečiv naproxénu a ezomeprazolu sa počas liečby VIMOVOM u žiadnych pacientov v skúšaní (n = 1 157) nezaznamenali žiadne nové zistenia týkajúce sa bezpečnosti.

Prehľadný súhrn nežiaducich účinkov

Nežiaduce účinky sú klasifikované podľa frekvencie ich výskytu a podľa tried orgánových systémov. Kategórie frekvencie výskytu sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až < 1/10), menej časté (>1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov ich nemožno určiť).

VIMOVO

U pacientov užívajúcich VIMOVO počas klinických skúšaní sa hlásili nasledujúce nežiaduce účinky:

	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé
Infekcie a nákazy			infekcia	divertikulitída
Poruchy krvi a lymfatického systému				eozinofília, leukopénia
Poruchy imunitného systému				hypersenzitívne reakcie
Poruchy metabolizmu a výživy			porucha chuti do jedla	retencia tekutín, hyperkaliémia, hyperurikémia
Psychické poruchy			úzkosť, depresia, nespavosť	zmätenosť, abnormálne sny
Poruchy nervového systému		závraty, bolesti hlavy, porucha chuti	parestézie, synkopa	ospanlivosť, tremor
Poruchy ucha a labyrintu			tinnitus, vertigo
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			arytmie, palpitácie	infarkt myokardu, tachykardia
Poruchy ciev		hypertenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína			astma, bronchospazmus, dyspnoe
Poruchy gastrointestinálneho traktu	dyspepsia	bolesti brucha, zápcha, hnačka, ezofagitída, flatulencia, žalúdočné /dvanástnikové vredy*, gastritída, nauzea, vracanie	suchosť v ústach, grganie, gastrointestinálne krvácanie, stomatitída	glositída, hemateméza, krvácanie z konečníka
Poruchy kože a podkožného tkaniva		kožné vyrážky	dermatitída, hyperhidróza, svrbenie, žihľavka	alopécia, ekchymózy
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		artralgia	myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest				proteinúria, zlyhanie obličiek
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov				poruchy menštruácie
Celkové poruchy a reakcie v mieste podávania		opuchy	asténia, únava, pyrexia
Laboratórne a funkčné vyšetrenia			abnormálne výsledky testov na funkciu pečene, zvýšená hladina kreatinínu v sére

*ako sa zistilo pravidelnou rutinnou endoskopiou

Naproxén

V priebehu klinických skúšaní a v postmarketingových hláseniach sa u pacientov užívajúcich naproxén zaznamenali nasledujúce nežiaduce účinky.

	Časté	Menej časté/Zriedkavé
Infekcie a nákazy	divertikulitída	aseptická meningitída, infekcia, sepsa
Poruchy krvi a lymfatického systému		agranulocytóza, aplastická anémia, eozinofília, granulocytopénia, hemolytická anémia, leukopénia, lymfadenopatia, pancytopénia, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému		anafylaktické reakcie, anafylaktoidné reakcie, hypersenzitívne reakcie
Poruchy metabolizmu a výživy		poruchy chuti do jedla, retencia tekutín, hyperglykémia, hyperkaliémia, hyperurikémia, hypoglykémia, zmeny telesnej hmotnosti
Psychické poruchy	depresia, nespavosť	agitovanosť, úzkosť, zmätenosť, abnormálne sny, halucinácie, nervozita
Poruchy nervového systému	závraty, ospalosť, bolesti hlavy, točenie hlavy (mierne závraty), vertigo	kognitívna dysfunkcia, kóma, kŕče, neschopnosť sústrediť sa, zápal zrakového nervu, parestézie, synkopa, tremor
Poruchy oka	poruchy videnia	rozmazané videnie, konjunktivitída, zahmlenie rohovky, papiloedém
Poruchy ucha a labyrintu	tinnitus, poruchy sluchu	zhoršenie sluchu
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	palpitácie	arytmie, kongestívne zlyhávanie srdca, infarkt myokardu, tachykardia
Poruchy ciev		hypertenzia, hypotenzia, vaskulitída
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	dyspnoe	astma, bronchospazmus, eozinofilná pneumonitída, pneumónia, pľúcny edém, respiračná tieseň
Poruchy gastrointestinálneho traktu	dyspepsia, bolesti brucha, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha, pálenie záhy, peptické vredy, stomatitída	suchosť v ústach, ezofagitída, žalúdočné vredy, gastritída, zápal jazyka, grganie, plynatosť, žalúdočné/dvanástnikové vredy, gastrointestinálne krvácanie a/alebo perforácia, meléna, hemateméza, pankreatitída, kolitída, exacerbácia zápalového ochorenia čreva (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), nepeptická gastrointestinálna ulcerácia, krvácanie z konečníka, ulcerózna stomatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest		cholestáza, hepatitída, žltačka, zlyhanie pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva	pruritus, ekchymózy, purpura, kožné vyrážky	alopécia, exantém, žihľavka, bulózne reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), erythema multiforme, erythema nodosum, fixovaná lieková erupcia, lichen planus, systémový lupus erythematosus, fotosenzitívna dermatitída, fotosenzitívne reakcie, vrátane zriedkavých prípadov pripomínajúcich porphyria cutanea tarda (neskorú kožnú porfýriu) (pseudoporfýria), exfoliatívna dermatitída, angioneurotický edém, pustulárna reakcia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		svalová slabosť, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest		glomerulárna nefritída, hematúria, intersticiálna nefritída, nefrotický syndróm, oligúria/polyúria, proteinúria, zlyhanie obličiek, renálna papilárna nekróza, tubulárna nekróza
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov		neplodnosť, poruchy menštruácie
Celkové poruchy a reakcie v mieste podávania	únava, opuchy, zvýšené potenie, smäd	asténia, celkový pocit choroby, pyrexia
Laboratórne a funkčné vyšetrenia		abnormálne výsledky testov na funkciu pečene, predĺžený čas krvácania, zvýšená hladina kreatinínu v sére

Ezomeprazol:

V programe klinického skúšania a/alebo z postmarketingového použitia sa zistili alebo vzniklo podozrenie na nasledujúce nežiaduce účinky gastrorezistentného ezomeprazolu. Žiadne z nich nevykazovali závislosť od dávky.

	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé	Nezmáme
Poruchy krvi a lymfatického systému			leukopénia, trombocytopénia	agranulocytóza, pancytopénia
Poruchy imunitného systému			hypersenzitívne reakcie, napr. horúčka, angioneurotický edém a anafylaktická reakcia/šok
Poruchy metabolizmu a výživy		periférny edém	hyponatriémia		hypoma-gneziémia; závažná hypomagneziémia môže viesť k hypokal-ciémii, hypomagneziémia môže tiež byť spojená s hypokali-émiou
Psychické poruchy		nespavosť	agitovanosť, zmätenosť, depresia	agresivita, halucinácie
Poruchy nervového systému	bolesti hlavy	závraty, parestézie, ospalosť	porucha vnímania chuti
Poruchy oka			rozmazané videnie
Poruchy ucha a labyrintu		vertigo
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína			bronchospazmus
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesti brucha, hnačka, plynatosť, nauzea/ vracanie, zápcha	suchosť v ústach	stomatitída, gastrointestinálna kandidiáza	mikroskopická kolitída
Poruchy pečene a žlčových ciest		zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov	hepatitída so žltačkou alebo bez nej	zlyhanie pečene, hepatálna encefalopatia u pacientov s už existujúcim ochorením pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva		dermatitída, pruritus, žihľavka, vyrážky	alopécia, fotosenzitivita	erythema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza (TEN)
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		zlomeniny bedrového kĺbu, zápästia alebo chrbtice	artralgia, myalgia	svalová slabosť
Poruchy obličiek a močových ciest				intersticiálna nefritída
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov				gynekomastia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podávania			celkový pocit choroby, zvýšené potenie

Popis vybraných nežiaducich účinkov

Naproxén

Údaje z epidemiologických štúdií a z klinických skúšaní naznačujú, že používanie koxibov a niektorých NSAID (najmä pri vysokom dávkovaní a dlhodobej liečbe) sa môže spájať so slabo zvýšeným rizikom artériových trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda). Aj keď údaje naznačujú, že podávanie naproxénu (v dávke 1 000 mg denne) sa spája s menším rizikom, nemožno ho celkom vylúčiť (pozri časť 4.4).

Opuchy, hypertenzia a srdcové zlyhanie sa hlásili v súvislosti s liečbou NSAID.

Najčastejšie sa pozorovali nežiaduce účinky, ktoré sa týkajú gastrointestinálneho traktu. Najmä u starších pacientov sa môžu vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy fatálne (pozri časť 4.4). Nevoľnosť, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a Crohnova choroba sa hlásili po podaní (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní). Menej často sa pozorovala gastritída.

VIMOVO sa vyvinulo s ezomeprazolom na zníženie výskytu gastrointestinálnych nežiaducich účinkov z naproxénu a preukázalo sa výrazne zníženie výskytu žalúdočných a / alebo dvanástnikových vredov a nežiaducich účinkov v hornej časti gastrointestinálneho traktu spojených s užívaním NSAID v porovnaní s naproxénom podávaným samostatne.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje týkajúce sa predávkovania VIMOVOM.

Predpokladá sa, že všetky účinky z predávkovania VIMOVOM sú hlavne účinkami vyplývajúcimi z predávkovania naproxénom.

Príznaky

Súvisiace s predávkovaním naproxénom

Významné predávkovanie naproxénom sa môže prejavovať malátnosťou, závratom, ospalosťou, bolesťou v epigastriu, abdominálnymi ťažkosťami, pálením záhy, poruchami trávenia, nevoľnosťou, prechodnými zmenami hodnôt pečeňových funkcií, hypoprotrombinémiou, dysfunkciou obličiek, metabolickou acidózou, apnoe, dezorientáciou alebo vracaním.

Môže sa vyskytnúť gastrointestinálne krvácanie. Môže sa objaviť hypertenzia, akútne zlyhanie obličiek, respiračná depresia a komatózny stav, čo je však zriedkavé. Pri užívaní NSAID sa hlásili anafylaktoidné reakcie a môžu sa vyskytnúť po predávkovaní. U malého počtu pacientov sa vyskytli kŕče, avšak nie je zrejmé, či súviseli alebo nesúviseli s podávaním lieku. Nie je známe, aká dávka lieku by mohla ohroziť život pacienta.

Súvisiace s predávkovaním ezomeprazolom

Príznaky opísané v súvislosti s úmyselným predávkovaním ezomeprazolom (obmedzené skúsenosti

s prekročením 240 mg/deň) sú prechodné. Jednotlivé dávky ezomeprazolu 80 mg nespôsobili žiadne komplikácie.

Manažment

V súvislosti s naproxénom

Pacientom po predávkovaní NSAID sa má poskytnúť symptomatická a podporná liečba, najmä pokiaľ ide o GI účinky a poškodenie obličiek. Nie sú k dispozícii žiadne antidotá.

Hemodialýzou sa nezníži koncentrácia naproxénu v plazme vzhľadom na silnú väzbu na bielkoviny. U pacientov s príznakmi predávkovania a/alebo po užití nadmernej dávky možno v priebehu 4 hodín od užitia vyvolať vracanie a/alebo podať aktívne uhlie (60 až 100 g dospelým, 1 až 2 g/kg u detí). Nútená diuréza, alkalizácia moču alebo hemoperfúzia môžu byť kvôli silnej väzbe na bielkoviny bez účinku.

V súvislosti s ezomeprazolom

Nie je známe žiadne špecifické antidotum. Ezomeprazol sa vo veľkej miere viaže na plazmatické proteíny, a preto nie je ľahko dialyzovateľný. Ako pri akomkoľvek predávkovaní, liečba má byť symptomatická a majú sa použiť všeobecné podporné opatrenia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: naproxén a ezomeprazol; ATC kód: M01AE52

Mechanizmus účinku

VIMOVO predstavuje liek s postupným uvoľňovaním tabletovej formy, v ktorom sa kombinuje okamžité uvoľňovanie vrstvy horečnatej soli ezomeprazolu a oneskorené uvoľňovanie gastrorezistentného naproxénu z jadra tablety. Výsledkom je, že ezomeprazol sa v žalúdku rozpúšťa skôr ako naproxén v tenkom čreve. Gastrorezistentný obal zabraňuje uvoľňovaniu naproxénu pri hodnotách pH nižších ako 5, čím poskytuje ochranu pred možnou lokálnou toxicitou naproxénu v žalúdku.

Vzhľadom na neskoršie uvoľňovanie naproxénu VIMOVO nie je určené na liečbu akútnej bolesti a ani sa v tejto indikácii neskúmalo.

Naproxén predstavuje NSAID s analgetickými a antipyretickými vlastnosťami. Mechanizmus účinku aniónu naproxénu, obdobne ako v prípade iných NSAID nie je úplne známy, ale môže súvisieť s inhibíciou prostaglandínsyntetázy.

Ezomeprazol je S-izomér omeprazolu a znižuje sekréciu žalúdočnej kyseliny prostredníctvom špecificky cieleného mechanizmu účinku. Ezomeprazol je slabo zásaditá látka, ktorá sa koncentruje a konvertuje na aktívnu formu v silne kyslom prostredí sekrečných kanálikov parietálnych buniek, kde inhibuje H⁺K⁺-ATPázu, protónovú pumpu a inhibuje bazálnu i stimulovanú sekréciu kyseliny.

Farmakodynamické účinky

Účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny

Optimálny účinok (udržiavanie vysokého pH v žalúdku) sa dosiahol pri liekovej forme VIMOVA, ktorá obsahovala 20 mg ezomeprazolu. Po 9 dňoch pri dávkovaní VIMOVA dvakrát denne sa pH v žalúdku vyššie ako 4 udržalo priemerne 17,1 hodiny (SD 3,1) u zdravých dobrovoľníkov. Príslušná hodnota pre NEXIUM 20 mg bola 13,6 hodiny (SD 2,4).

Iné účinky spojené s inhibíciou sekrécie kyseliny

Počas terapie liečivami potláčajúcimi sekréciu kyseliny stúpa hladina gastrínu v sére ako reakcia na zníženie sekrécie kyseliny. Tiež sa zvyšuje chromogranín A (CgA) v dôsledku zníženia žalúdočnej kyslosti. Zvýšená hladina CgA môže interferovať s vyšetreniami pri neuroendokrinných tumoroch. Zo správ z literatúry vyplýva, že liečba inhibítormiprotónovej pumpysa má zastaviť aspoň 5dní pred meraním CgA. Ak CgA a hladiny gastrínu nie sú normalizované po 5 dňoch, je nutné vyšetrenie opakovať po 14 dňoch od ukončenia liečby ezomeprazolom.

U niektorých pacientov sa počas dlhodobého podávania ezomeprazolu pozoroval zvýšený počet buniek podobných enterochromafínnym bunkám (ECL, enterochromaffin-like cells), čo je pravdepodobne vo vzťahu k zvýšeným hladinám gastrínu v sére. Tietonálezy nie sú považované zaklinicky významné.

Počas dlhodobého podávania látok tlmiacich sekréciu sa opísal o niečo častejší výskyt glandulárnych cýst v žalúdku. Tieto zmeny sú fyziologickým dôsledkom výraznej inhibície sekrécie kyseliny, sú benígne a javia sa ako reverzibilné.

Znížená acidita žalúdka, vzniknutá akokoľvek, vrátane pôsobenia inhibítorov protónovej pumpy, zvyšuje počet žalúdočných baktérií, ktoré sú normálne prítomné v gastrointestinálnom trakte.Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže mať za následok mierne zvýšené riziko gastrointestinálnych infekcií vyvolaných napr. Salmonellou a Campylobacteroma pravdepodobne tiež Clostridium difficile u hospitalizovaných pacientov.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Vo všetkých klinických štúdiách, VIMOVO prijímalo 491 pacientov po dobu 6 mesiacov a 135 po dobu 12 mesiacov. Vo dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených, aktívne kontrolovaných klinických skúšaniach bol výskyt žalúdočných a dvanástnikových vredov významne nižší po liečbe VIMOVOM v porovnaní s gastrorezistentným naproxénom 500 mg dvakrát denne (bez ezomeprazolu či iného PPI) počas 6-mesačného liečebného obdobia. Účastníci skúšaní mali apriórne riziko vzniku vredov spojených s užívaním NSAID vzhľadom na pokročilý vek, alebo žalúdočné vredy alebo dvanástnikové vredy v anamnéze. Z týchto skúšaní sa vylúčili pacienti, u ktorých testy potvrdili pozitivitu H pylori.

Výskyt žalúdočných vredov bol pri Vimove 5,6 % a pri gastrorezistentnom naproxéne 23,7 % (šesťmesačné údaje z 2 endoskopických štúdií). VIMOVO taktiež významne znižoval výskyt dvanástnikových vredov v porovnaní s gastrorezistentným naproxénom (0,7 vs 5,4 %) (šesťmesačné údaje from 2 endoscopic studies).

VIMOVO v týchto skúšaniach v porovnaní s gastrorezistentným naproxénom rovnako významne znižovalo výskyt vopred špecifikovaných nežiaducich účinkov súvisiacich s užívaním NSAID týkajúcich sa hornej časti gastrointestinálneho traktu (53,3 % oproti 70,4 % (zlúčené údaje).

V skúškach s VIMOVOM sa zahrnuli iba rizikoví pacienti s rozvojom NSAID súvisiacich gastrointestinálnych vredov vo veku >50 rokov alebo predchádzajúcimi nekomplikovanými vredmi; súčasné užívanie nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej (LDA) sa povolilo. Analýzy podskupín potvrdili rovnaký trend ako sa pozoroval u celkovej populácie týkajúcej sa účinnosti prevencie GI vredov VIMOVOM. U užívateľov LDA, výskyt gastrointestinálnych vredov bol 4,0 % (95 % CI 1,1-10,0 %) v skupine s VIMOVOM (n = 99) oproti 32,4 % (95 % CI 23,4-42,3 %) v EC naproxén-jediná skupina, (n = 102). U starších pacientov vo veku nad 60 rokov bol výskyt gastrointestinálnych vredov 3,3 % (95 % CI 1,3-6,7 %) oproti 30,1 % (95 % CI 24,0-36,9 %) v skupine sVIMOVOM (n = 212) a v EC naproxén-jediná skupina (n = 209) v danom poradí.

V dvoch klinických štúdiách malo VIMOVO po 6-mesačnom období menej bolestí brucha v hornej časti v porovnaní s gastrorezistentným naproxénom merané príznakmi dyspepsie. V štúdiách významne nižší podiel pacientov užívajúcich VIMOVO prerušilo predčasne účasť v štúdiách z dôvodu nežiaducich účinkov v porovnaní s pacientmi užívajúcimi gastrorezistentný naproxén samostatne (7,9 % oproti 12,5 % v danom poradí); podiel pacientov, ktorí prerušili liečbu z dôvodu akéhokoľvek nežiaduceho účinku v hornej časti gastrointestinálneho traktu, vrátane dvanástnikových vredov bol u pacientov liečených VIMOVOM 4,0 % v porovnaní s 12,0 % u pacientov užívajúcich gastrorezistentný naproxén.

V dvoch 12-týždňových štúdiách u pacientov s osteoartritídou kolena VIMOVO (500 mg/20 mg dvakrát denne) preukázalo podobné zlepšenie v parametri bolesť, funkcia, čas do nástupu úľavy od bolesti a prerušenie liečby z dôvodu nežiaducich účinkov ako celekoxib v dávke 200 mg raz denne.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s VIMOVOM.

Absorpcia

Naproxén

Čas po dosiahnutie najvyššej koncentrácie naproxénu v plazme po podaní jednej dávky je 3 až 5 hodín, príjem potravy však vedie k ďalšiemu oneskoreniu až do 8 alebo viac hodín. V rovnovážnom stave po podaní VIMOVA dvakrát denne sa najvyššie koncentrácie naproxénu

v plazme dosiahnu priemerne o 3 hodiny po rannej aj večernej dávke.

Bioekvivalencia medzi VIMOVOM a gastrorezistentným naproxénom sa dokázala na základe plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie a času (AUC) a maximálnej koncentrácie (C_max) naproxénu.

Naproxén sa rýchlo a úplne absorbuje z gastrointestinálneho traktu s biologickou dostupnosťou in vivo 95 %.

Rovnovážne hladiny naproxénu sa dosiahnu po 4 až 5 dňoch.

Ezomeprazol

Po podaní VIMOVA dvakrát denne sa ezomeprazol absorbuje rýchlo, s najvyššou koncentráciou

v plazme dosiahnutou v mediáne času 0,5 až 0,75 h po rannej a večernej dávke rovnako v prvom dni podávania ako aj po dosiahnutí rovnovážnej hladiny v krvi. Po opakovanom podávaní VIMOVA bid bola C_max2- až 3-krát vyššia a AUC 4- až 5-krát vyššia v porovnaní s prvým dňom podávania lieku. Toto je pravdepodobne čiastočne výsledkom zvýšenej absorpcie spôsobenej farmakodynamickým účinkom ezomeprazolu pri zvýšenom pH v žalúdku, čo vedie k zníženej degradácii ezomeprazolu žalúdočnou kyselinou. Na vyšších koncentráciách v plazme po dosiahnutí rovnovážnej hladiny v krvi sa podieľa aj zníženie metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu ezomeprazolu pri opakovanom dávkovaní (pozri Linearita/Nelinearita).

Aj keď rozsah AUC v rovnovážnom stave bol porovnateľný s Nexiom 20 mg jedenkrát denne a dvakrát denne VIMOVO: 292,0 - 2279,0 ng / ml a 189,0 - 2931,0 ng / ml, v danom poradí, priemerná expozícia bola pre VIMOVO 60 % vyššia (CI: 1,28 - 1,93 ). Toto by sa mohlo sa očakávať vzhľadom k rôznym celkovým dávkam ezomeprazolu daným ako VIMOVO alebo Nexium (40 oproti 20 mg). C_maxbola o 60% vyššia (CI: 1,27 až 2,02) pre VIMOVO, ktorý sa očakával IR pre formuláciu.

Súbežné podávanie s jedlom

Podávanie VIMOVA s jedlom neovplyvňuje rozsah absorpcie naproxénu, ale spôsobuje významné oneskorenie absorpcie približne o 8 hodín a znižuje maximálnu koncentráciu v plazme približne o 12%.

Podávanie VIMOVA s jedlom nespôsobuje oneskorenie absorpcie ezomeprazolu, ale významne znižuje mieru jeho absorpcie, čo má za následok 52% zmenšenie plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie vs čas a 75% zníženie najvyššej koncentrácie v plazme.

Podávanie VIMOVA 30 min pred jedlom v porovnaní s podávaním nalačno má minimálny alebo nemá žiadny vplyv na mieru a čas absorpcie naproxénu a nemá žiadny významný vplyv na rýchlosť alebo mieru absorpcie ezomeprazolu (pozri časť 4.2).

Distribúcia

Naproxén

Naproxén má distribučný objem 0,16 l/kg. Pri terapeutických koncentráciách sa viac ako v 99 % viaže na albumíny. Anión naproxénu sa zistil v mlieku dojčiacich žien

v koncentrácii približne ekvivalentnej 1 % maximálnej koncentrácie naproxénu v plazme (pozri časť 4.6).

Ezomeprazol

Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave u zdravých osôb je približne 0,22 l/kg telesnej hmotnosti. Ezomeprazol sa viaže na plazmatické bielkoviny v 97 %.

Biotransformácia

Naproxén

30 % naproxénu sa metabolizuje v pečeni systémom cytochrómu P450 (CYP), hlavne CYP2C9 na 6-0-desmetyl-naproxén. Ani pôvodné liečivo ani metabolity neindukujú metabolizujúce enzýmy. Naproxén, rovnako ako 6-0-desmetyl-naproxén sa ďalej metabolizuje na príslušné acyl-glukuronidové konjugáty.

Ezomeprazol

Ezomeprazol sa kompletne metabolizuje systémom cytochrómu P450 (CYP). Prevažná časť metabolizmu ezomeprazolu je závislá od polymorfného CYP2C19, ktorý je zodpovedný za tvorbu hydroxy- a desmetyl- metabolitov ezomeprazolu. Zvyšná časť závisí od ďalšej špecifickej izoformy, CYP3A4, ktorá je zodpovedná za tvorbu ezomeprazolsulfónu, hlavného metabolitu nachádzajúceho sa v plazme. Hlavné metabolity ezomeprazolu nemajú žiadny vplyv na sekréciu žalúdočnej kyseliny.

Eliminácia

Naproxén

Po podávaní VIMOVA dvakrát denne je priemerný polčas vylučovania približne 9 hodín po rannej a 15 hodín po večernej dávke, bez zmeny pri opakovanom dávkovaní.

Klírens naproxénu je 0,13 ml/min/kg. Približne 95 % naproxénu z každej dávky sa vylučuje močom, hlavne ako naproxén (< 1 %), 6-0-desmetyl-naproxén (< 1 %) alebo ich konjugáty (66 % až 92 %). Malé množstvo, 3 % alebo menej z podanej dávky sa vylučuje stolicou. U pacientov so zlyhaním obličiek môže dochádzať ku kumulácii metabolitov (pozri časť 4.4).

Ezomeprazol

Pri podávaní VIMOVA dvakrát denne je priemerný eliminačný polčas ezomeprazolu približne 1 hodina rovnako po rannej a po večernej dávke v prvom dni podávania, po dosiahnutí rovnovážnej hladiny je eliminačný polčas ezomeprazolu o niečo dlhší (1,2 až 1,5 hodiny).

Celkový plazmatický klírens ezomeprazolu je približne 17 l/h po jednej dávke a približne 9 l/h po opakovanom podaní.

Takmer 80 % perorálne podanej dávky ezomeprazolu sa vylúči vo forme metabolitov do moču, zvyšok do stolice. V moči sa zistí menej ako 1 % pôvodného liečiva.

Linearita/Nelinearita

Naproxén

Pri dávkach vyšších ako 500 mg/deň je zvýšenie plazmatických hladín menšie ako úmerné kvôli zvýšeniu klírensu spôsobenému saturáciou väzby na plazmatické proteíny pri vyšších dávkach (priemerné koncentrácie na konci dávkového intervalu 36,5, 49,2 and 56,4 mg/l pri denných dávkach naproxénu 500, 1 000 and 1 500 mg).

Ezomeprazol

Plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie ezomeprazolu sa po opakovanom podaní VIMOVA zväčšuje. Toto zväčšenie je závislé od dávky a vedie k nelineárnej závislosti medzi dávkou a AUC po opakovanom podaní. Táto časová a dávková závislosť je čiastočne dôsledkom zníženia metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu, pravdepodobne spôsobeného inhibíciou enzýmu CYP2C19 ezomeprazolom a/alebo jeho sulfónovým metabolitom. Zvýšená absorpcia ezomeprazolu pri opakovanom podávaní VIMOVA sa pravdepodobne tiež podieľa na závislosti od času a dávky (pozri Absorpcia).

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie obličiek

Farmakokinetika VIMOVA sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek nehodnotila.

Naproxén:Farmakokinetika naproxénu sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek nehodnotila.

Keďže sa naproxén, jeho metabolity a konjugáty vylučujú hlavne obličkami, pri nedostatočnosti obličiek prichádza do úvahy kumulácia metabolitov naproxénu. U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek je znížené vylučovanie naproxénu. VIMOVO je kontraindikované u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť 4.3).

Ezomeprazol: U pacientov s poruchou renálnych funkcií sa neuskutočnilažiadna štúdia. Keďže obličky sú zodpovedné za vylučovanie metabolitov ezomeprazolu, nie však za vylučovanie pôvodného liečiva, u pacientov s poruchou renálnych funkcií sa neočakávajú zmeny metabolizmu ezomeprazolu.

Poškodenie funkcie pečene

Farmakokinetika VIMOVA sa u pacientov s poškodením funkcie pečene nehodnotila.

Naproxén:Farmakokinetika naproxénu sa u pacientov s poškodením funkcie pečene nehodnotila.

Chronická alkoholová choroba pečene a pravdepodobne aj iné formy cirhózy pečene znižujú celkovú koncentráciu naproxénu v plazme, ale plazmatická koncentrácia voľného naproxénu sa zvyšuje. Dôsledky tohto zistenia v prípade naproxénu ako zložky VIMOVA známe nie sú, z obozretnosti je vhodné používať najnižšiu účinnú dávku.

Ezomeprazol: U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou pečeňových funkcií môže byť zhoršený metabolizmus ezomeprazolu. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je spomalený metabolizmus, čo vedie k zdvojnásobeniu plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie ezomeprazolu.

Pacienti s ťažkou nedostatočnosťou pečene nemajú užívať VIMOVO (pozri časť 4.3).

Starší pacienti

Špecifické údaje o farmakokinetike VIMOVA u pacientov starších ako 65 rokov nie sú dispozícii.

Naproxén:Skúšania naznačujú, že napriek tomu, že celková koncentrácia naproxénu v plazme ostáva nezmenená, u starších pacientov dochádza k zvýšeniu voľnej frakcie naproxénu, voľná frakcia však predstavuje < 1 % z celkovej koncentrácie naproxénu. Klinický význam tohto zistenia nie je známy, hoci je možné, že zvýšenie koncentrácie voľného naproxénu môže súvisieť so zvýšeným výskytom nežiaducich účinkov pri stanovenom dávkovaní u niektorých starších pacientov.

Ezomeprazol: U starších pacietnov (vo veku 71 – 80 rokov) sa metabolizmus ezomeprazolu významne nemení.

Slabí metabolizátori CYP2C19

Ezomeprazol:Približne 3 % populácie chýba funkčný enzým CYP2C19 a nazývajú sa pomalí metabolizátori. U týchto osôb je metabolizmus ezomeprazolu pravdepodobne katalyzovaný hlavne CYP3A4. Po opakovanom podaní ezomeprazolu v dávke 40 mg raz denne bola u slabých metabolizátorov priemerná plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií približne o 100 % väčšia ako u osôb s funkčným enzýmom CYP2C19 (silní metabolizátori). Priemerné maximálne koncentrácie v plazme boli asi o 60 % vyššie.

Tieto zistenia nemajú žiadny vplyv na dávkovanie VIMOVA.

Pohlavie

Ezomeprazol: Po aplikácii jednej dávky 40 mg ezomeprazolu je AUC približne o 30 % väčšia u žien ako u mužov. Po opakovanom podaní raz denne nie je rozdiel medzi pohlaviami. Tieto zistenia nemajú žiadny vplyv na dávkovanie VIMOVA.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje pre kombináciu liečiv nie sú dostupné. Nie sú známe žiadne interakcie medzi naproxénom a ezomeprazolom, ktoré môžu naznačovať možnosť akýchkoľvek nových alebo synergických nepriaznivých interakcií týkajúcich sa farmakológie, farmako/toxikokinetiky, toxicity, ani sporné otázky týkajúce sa znášanlivosti, ktoré by vyplývali z tejto kombinácie.

Naproxén

Z predklinických údajov na základe štandardných skúšaní zameraných na genotoxicitu, karcinogénny potenciál, embryo-fetálnu toxicitu a fertilitu sa nezistilo žiadne zvláštne riziko. Hlavnými zisteniami zo skúšaní pri vysokých perorálnych dávkach týkajúcich sa toxicity po opakovaných dávkach na zvieratách boli podráždenie gastrointestinálneho traktu a poškodenie obličiek, obidva stavy sa pripisujú inhibícii syntézy prostaglandínov. Perorálne podávanie naproxénu brezivým samiciam potkanov v tretej tretine brezivosti v peri- a postnatálnych skúšaniach mali za následok ťažký pôrod. Ide o účinok známy pre túto skupinu liečiv.

Ezomeprazol

Predklinické premosťujúce štandardné skúšania týkajúce sa toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity nevykazovali pre človeka žiadne zvláštne riziká.

Štúdie karcinogenity na potkanoch s racemickou zmesou preukázali hyperpláziu žalúdočných buniek ECL a karcinoidy. Tieto účinky na žalúdok potkanov sú následkom pretrvávajúcej a výraznej hypergastrinémie vyvolanej zníženou tvorbou žalúdočnej kyseliny a pozorujú sa po dlhodobom podávaní inhibítorov sekrécie žalúdočnej kyseliny potkanom.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

sodná soľ kroskarmelózy

magnéziumstearát

povidón K90

koloidný oxid kremičitý bezvodý

Obal tablety

karnaubský vosk

glycerol monostearát 40-55

hypromelóza

oxid železitý E172 (žltý)

makrogol 8000

kopolymér kyseliny metakrylovej a etylakrylátu (1:1)

metylparahydroxybenzoát E218*

polydextróza

polysorbát 80

propylparahydroxybenzoát E216*

sodiumlaurylsulfát

oxid titaničitý E171

trietylcitrát

tlačiarenský atrament

hypromelóza

oxid železitý E172 (čierny)

propylénglykol

*Tieto konzervačné látky sú prítomné v zmesi na filmom obaľované tablety a do finálneho lieku prechádzajú vo veľmi malom množstve neovplyvňujúcom fungovanie lieku.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Liekovka: Uchovávajte v pôvodnom obale a liekovku tesne uzavrite na ochranu pred vlhkosťou.

Blister: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

HDPE liekovky so silikagélovým vysušovadlom s detským bezpečnostným uzáverom alebo bez detského bezpečnostného uzáveru (rozplňovacie balenie) z polypropylénu so skrutkovacím viečkom. Vrecko obsahujúce vysušovadlo nie je určené na konzumáciu.

Veľkosť balenia: 6, 20, 30, 60, 100, 180 alebo 500 tabliet s riadeným uvoľňovaním.

Alumíniový/alumíniový blister.

Veľkosť balenia: 10, 20 30, 60 alebo 100 tabliet s riadeným uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne špeciálne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

AstraZeneca AB,

Gärtunavägen

SE-151 85 Södertälje

Švédsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

29/0782/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:12.november 2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2014