Príbalový leták
Schválený text k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.: 2013/01569-REG
Písomná informácia pre používateľa
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety
telmisartan/hydrochlorotiazid
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.
- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Zanacodar Combi a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Zanacodar Combi
3. Ako užívať Zanacodar Combi
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Zanacodar Combi
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Zanacodar Combi a na čo sa používa
Zanacodar Combi je kombinácia dvoch liečiv telmisartanu a hydrochlorotiazidu v jednej tablete. Obe tieto liečivá pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak.
- Telmisartan patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptora angiotenzínu II.
Angiotenzín II je látka, ktorá sa vytvára vo vašom tele a zapríčiňuje zúženie vašich krvných ciev, preto sa tlak krvi zvyšuje. Telmisartan blokuje účinok angiotenzínu II, takže cievy sa uvoľnia a tlak krvi je nižší.
- Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká, ktoré spôsobujú, že sa vám zvyšuje vylučovanie moču, čo vedie k zníženiu vášho krvného tlaku.
Vysoký krvný tlak, ak sa nelieči, môže poškodiť krvné cievy vo viacerých orgánoch, čo môže niekedy viesť k infarktu srdca, zlyhaniu srdca alebo obličiek, mozgovej príhode alebo slepote. Pred výskytom poškodenia zvyčajne nie sú žiadne príznaky vysokého krvného tlaku. Preto je dôležité pravidelné meranie krvného tlaku na zistenie, či je v normálnom rozsahu.
Zanacodar Combi sa používana liečbu vysokého krvného tlaku (esenciálna hypertenzia) u dospelých, ktorých vysoký krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný používaním samotného telmisartanu.
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Zanacodar Combi
Neužívajte Zanacodar Combi
-
ak ste alergický (precitlivený) na telmisartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),
- ak ste alergický (precitlivený) na hydrochlorotiazid alebo na niektorý z ďalších derivátov sulfónamidu,
- ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (je tiež vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Zanacodar Combi vo včasnom štádiu tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo a dojčenie),
- ak máte závažné problémy s pečeňou, ako poruchu odtoku žlče alebo žlčovú obštrukciu (problémy s odtokom žlče z pečene a zo žlčníka), alebo akékoľvek ďalšie závažné ochorenie pečene,
- ak máte závažné ochorenie obličiek,
- ak váš lekár určí, že máte nízku hladinu draslíka alebo vysokú hladinu vápnika v krvi, ktoré sa liečbou nezlepšujú,
- ak máte diabetes mellitus alebo poruchu funkcie obličiek a liečite sa Rasilezom.
Ak sa vás týka niečo z vyššie uvedeného, predtým ako začnete užívať Zanacodar Combi, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Upozornenia a opatrenia
Obráťte sa na svojho lekára, ak sa vyskytuje alebo sa niekedy u vás vyskytol niektorý z nasledujúcich stavov alebo ochorení:
- Nízky krvný tlak (hypotenzia), pravdepodobne sa vyskytne, ak ste dehydratovaný (nadmerná strata vody z tela) alebo keď máte nedostatok soli následkom diuretickej liečby (tablety na odvodnenie), diéty s nízkym obsahom soli, hnačky, vracanie alebo ste na hemodialýze.
- Ochorenie obličiek alebo ste po transplantácii obličky.
- Obličková arteriálna stenóza (zúžením krvných ciev jednej alebo oboch obličiek).
- Ochorenie pečene.
- Problémy so srdcom.
- Cukrovka.
- Dna.
- Zvýšená hladina aldosterónu (zadržiavanie vody a solí v tele popri nerovnováhe rôznych krvných minerálov).
- Ochorenie systémový lupus erythematosus (nazývaný tiež „lupus“ alebo „SLE“) – choroba, kde imunitný systém napáda telo.
- Liečivo hydrochlorotiazid môže spôsobiť neobvyklé reakcie, ktorých následkom je zhoršené videnie a bolesť oka. Toto môžu byť príznaky zvýšeného tlaku v oku a môžu sa objaviť v priebehu niekoľkých hodín alebo týždňov užívania Zanacodar Combi. Ak sa neliečia, môžu viesť k trvalej strate zraku.
Predtým, ako začnete užívať Zanacodar Combi, obráťte sa na svojho lekára:
• ak užívate Rasilez, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku,
• ak užívate digoxín.
Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Zanacodar Combi sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a musí sa vysadiť, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, keďže môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto štádiu (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).
Liečba hydrochlorotiazidom môže zapríčiniť nerovnováhu elektrolytov vo vašom tele. Typické príznaky nerovnováhy telesných tekutín alebo elektrolytov zahŕňajú sucho v ústach, slabosť, letargiu, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo kŕče, nauzeu (nevoľnosť), vracanie, svalovú únavu a neobvykle zrýchlený pulz (viac ako 100 úderov za minútu). Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, povedzte to svojmu lekárovi.
Svojmu lekárovi tiež povedzte, ak máte zvýšenú citlivosť kože na slnko s príznakmi spálenia (ako je sčervenenie, svrbenie, opuch, tvorba pľuzgierov), ktoré sa vytvárajú rýchlejšie ako zvyčajne.
Pred chirurgickým zákrokom alebo anestéziou informujte svojho lekára o tom, že užívate Zanacodar Combi.
Zanacodar Combi môže mať nižšiu účinnosť pri znižovaní krvného tlaku u černošských pacientov.
Deti a dospievajúci
Užívanie Zanacodar Combi u detí a dospievajúcich do 18 rokov sa neodporúča.
Iné lieky a Zanacodar Combi
Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, vrátaneliekov, ktoré sú dostupnébez lekárskeho predpisu, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Váš lekár možno bude musieť zmeniť dávkovanie ostatných liekov alebo urobiť iné opatrenia. V niektorých prípadoch možno prestanete užívať niektoré lieky. Vzťahuje sa to najmä na lieky, uvedené nižšie, ak sa užívajú súčasne so Zanacodar Combi:
- Lieky s obsahom lítia na liečbu niektorých druhov depresie.
- Lieky spojené s nízkym obsahom draslíka (hypokaliémia) ako sú diuretiká (‘tablety na odvodnenie’), laxatíva (napr. ricínový olej), kortikosteroidy (napr. prednizón), ACTH ( hormón), amfotericín (liek proti plesniam), karbenoxolón (používa sa na liečbu vredov v ústach), sodná soľ benzylpenicilínu (antibiotikum), kyselina salicylová a jej deriváty.
- Draslík šetriace diuretiká, náhrady draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík, ACE inhibítory, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka v krvi.
- Lieky na srdce (napr. digoxín) alebo lieky na kontrolu srdcového rytmu (napr. chinidín, disopyramid).
- Lieky používané na psychické poruchy (napr. tioridazín, chlorpromazín, levomepromazín).
- Iné lieky na zníženie krvného tlaku, steroidy, lieky proti bolesti, lieky na liečbu rakoviny, lieky na dnu alebo artritídu, náhrady vitamínu D.
- Rasilez, liek používaný na liečbu vysokého krvného tlaku.
- Digoxín.
Zanacodar Combi môže zvýšiť krvný tlak znížením účinku iných liekov, ktoré sa užívajú na liečbu vysokého krvného tlaku alebo liekov s potenciálom znižovať krvný tlak (napr. baklofén, amifostín). Okrem toho sa môže nízky krvný tlak zhoršiť alkoholom, barbiturátmi, narkotikami alebo
antidepresívami. Môžete ho spozorovať ako závrat pri vstávaní. Ak potrebujete upraviť dávku vášho
iného lieku, ktorý užívate so Zanacodar Combi, poraďte sa so svojím lekárom.
Účinok Zanacodar Combi sa môže znížiť, ak užívate NSAID (nesteroidné protizápalové lieky, napr. aspirín alebo ibuprofén).
Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo
Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Zvyčajne vám váš lekár odporučí vysadiť Zanacodar Combi skôr ako otehotniete alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám užívať iný liek namiesto Zanacodar Combi. Zanacodar Combi sa neodporúča v priebehu tehotenstva a nesmie sa užívať ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, keďže môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa ak sa užíva po troch mesiacoch tehotenstva.
Dojčenie
Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo začínate dojčiť. Zanacodar Combi sa neodporúča pre matky, ktoré dojčia a váš lekár vám môže vybrať inú liečbu ak si želáte dojčiť.
Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Niektorí ľudia, keď užívajú Zanacodar Combi, majú závraty alebo sa cítia unavení. Neveďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje, keď máte závraty alebo ste unavený.
Zanacodar Combi obsahuje laktózu.
Zanacodar Combi obsahuje mliečny cukor (laktózu). Ak neznášate niektoré cukry, pred užitím Zanacodar Combi sa poraďte so svojím lekárom.
3. Ako užívať Zanacodar Combi
Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Obvyklá dávka Zanacodar Combi je jedna tableta denne. Pokúste sa užívať tabletu každý deň v rovnakom čase. Zanacodar Combi môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa majú prehltnúť a zapiť vodou alebo iným nealkoholickým nápojom. Dôležité je, aby ste Zanacodar Combi užívali každý deň, až kým vám lekár nepovie inak.
Ak vaša pečeň nefunguje správne, zvyčajná dávka nemá prekročiť 40 mg/12,5 mg jedenkrát za deň.
Ak užijete viac Zanacodar Combi, ako máte
Ak omylom užijete priveľa tabliet, okamžite kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo najbližšiu lekársku pohotovosť.
Ak zabudnete užiť Zanacodar Combi
Ak zabudnete užiť dávku, neobávajte sa. Užite ju hneď, len čo si spomeniete a pokračujte v užívaní ako predtým. Ak neužijete tabletu jeden deň, užite normálnu dávku nasledovný deň. Neužívajtedvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechané jednotlivé dávky.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj Zanacodar Combi môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné a môžu si vyžadovať okamžitú lekársku starostlivosť:
Ak máte ktorýkoľvek z nasledovných príznakov, okamžite vyhľadajte svojho lekára:
Sepsa* (často nazývaná „otrava krvi“), je závažná infekcia so zápalovou reakciou celého tela, náhly opuch kože a slizníc (angioedém); tieto vedľajšie účinky sú zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb), no extrémne závažné a pacienti majú ukončiť užívanie lieku a okamžite vyhľadať svojho lekára. Ak sa tieto účinky neliečia, môžu byť smrteľné. Zvýšený výskyt sepsy sa zaznamenal len u telmisartanu, avšak pre Zanacodar Combi sa nedá vylúčiť.
Možné vedľajšie účinky Zanacodar Combi:
Časté vedľajšie účinky(môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 osôb):
Závrat.
Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 osôb):
Znížené hladiny draslíka v krvi, úzkosť, mdloba (náhle prechodné bezvedomie), pocit brnenia, mravčenia a pichania (parestézia), pocit závratu (vertigo), rýchly tep srdca (tachykardia), porucha srdcového rytmu, nízky tlak krvi, náhly pokles tlaku krvi pri vstávaní, skrátený dych (dýchavičnosť), hnačka, sucho v ústach, plynatosť, bolesť chrbta, svalové kŕče, bolesť svalov, erektilná dysfunkcia (neschopnosť mať alebo udržať erekciu), bolesť na hrudníku a zvýšené hladiny kyseliny močovej v krvi.
Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1000 osôb):
Zápal pľúc (bronchitída), aktivácia alebo zhoršenie systémového lupus erythematosus (ochorenie, pri ktorom imunitný systém organizmu napáda vlastné telo, čo spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku), bolesť hrdla, zápal prínosových dutín, pocit smútku (depresia), ťažkosti so zaspávaním (nespavosť), porucha videnia, ťažkosti s dýchaním, bolesť brucha, zápcha, nadúvanie brucha (dyspepsia), pocit ochorenia, zápal žalúdka (gastritída), abnormálna funkcia pečene (tento vedľajší účinok sa pravdepodobnejšie vyskytne u japonských pacientov), náhly opuch kože a slizníc, ktorý môže viesť aj k smrti (angioedém tiež so smrteľnými následkami), sčervenenie kože (erytém), alergické reakcie, ako je svrbenie alebo vyrážka, zvýšené potenie, žihľavka (urtikária), bolesť kĺbov (artralgia) a bolesť končatín, ochabnutosť svalov, ochorenie podobné chrípke, bolesť, zvýšené hladiny kyseliny močovej, nízke hladiny sodíka, zvýšené hladiny kreatinínu, pečeňových enzýmov alebo kreatinínfosfokinázy v krvi.
Vedľajšie účinky zaznamenané u jednej zo zložiek môžu byť potenciálne vedľajšie účinky na Zanacodar Combi, aj keď sa nezaznamenali v klinických štúdiách s týmto liekom.
Telmisartan
U pacientov užívajúcich samotný telmisartan sa hlásili nasledovné ďalšie vedľajšie účinky:
Menej časté vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 zo 100 osôb):
Infekcia horných dýchacích ciest (napr. bolesť hrdla, zápal prínosových dutín, bežné prechladnutie), infekcia močových ciest, nedostatok červených krviniek (anémia), vysoké hladiny draslíka, spomalený tep srdca (bradykardia), poškodená funkcia obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek, slabosť, kašeľ.
Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 1000 osôb):
Sepsa* (často nazývaná „otrava krvi“, je závažná infekcia so zápalovou reakciou celého tela, ktorá môže viesť k smrti), nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia), zvýšený počet určitých bielych krviniek (eozinofília), závažná alergická reakcia (napr. precitlivenosť, anafylaktická reakcia, lieková vyrážka), nízka hladina cukru v krvi (u diabetických pacientov), žalúdočné ťažkosti, ekzém (ochorenie kože), artróza, zápal šliach, znížený hemoglobín (krvná bielkovina), ospalosť.
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť až u 1 z 10 000 osôb):
Progresívne jazvenie pľúcneho tkaniva (intersticiálne ochorenie pľúc)**.
*Udalosť sa môže vyskytnúť náhodne alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré nie sú v súčasnosti
známe.
**Počas užívania telmisartanu sa zaznamenali prípady progresívneho jazvenia pľúcneho tkaniva.
Avšak, nie je známe či to spôsobil telmisartan.
Hydrochlorotiazid
U pacientov užívajúcich samostatný hydrochlorotiazid sa hlásili nasledovné ďalšie vedľajšie účinky:
Vedľajšie účinky s neznámou frekvenciou(častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):
Zápal slinných žliaz, znížený počet buniek v krvi, vrátane zníženého počtu červených a bielych krviniek, nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia), závažné alergické reakcie (napr. precitlivenosť, anafylaktická reakcia), zníženie alebo strata chuti do jedla, nepokoj, mierny závrat, rozmazané alebo žltkasté videnie, zhoršené videnie a bolesť oka (možné príznaky akútnej krátkozrakosti alebo akútneho glaukómu s uzavretým uhlom), zápal krvných ciev (nekrotizujúca vaskulitída), zápal pankreasu, žalúdočné ťažkosti, zožltnutie pokožky alebo očí (žltačka), príznaky podobné lupusu (príznaky podobné ochoreniu nazývanému systémový lupus erythematosus, pri ktorom imunitný systém organizmu napáda vlastné telo), poruchy kože ako zápal žíl v koži, zvýšená citlivosť na slnečné svetlo alebo pľuzgiere a odlupovanie sa vrchnej vrstvy kože (toxická epidermálna nekrolýza), slabosť, zápal obličiek alebo narušená funkcia obličiek, glukóza v moči (glykozúria), horúčka, narušená rovnováha elektrolytov, vysoké hladiny cholesterolu v krvi, znížený objem krvi, zvýšené hladiny glukózy alebo tukov v krvi.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný, alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa, prosím, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Hlásenie vedľajších účinkov
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať Zanacodar Combi
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou a svetlom.
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo Zanacodar Combi obsahuje
Liečivá sú telmisartan a hydrochlorotiazid. Každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Ďalšie zložky sú: manitol, povidón (povidón K 25), krospovidón, magnéziumstearát, meglumín, hydroxid sodný, monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, hypromelóza (hydroxypropylmetylcelulóza), sodná soľ karboxymetylškrobu typ A a červený oxid železitý (30E 172).
Ako vyzerá Zanacodar Combi a obsah balenia
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg sú okrúhle dvojvrstvové tablety bielej a ružovej farby
Zanacodar Combi je dostupný v blistrových baleniach s obsahom 28 tabliet.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
PharmaSwiss Česká republika s.r.o.
Jankovcova 1569/2c,
170 00 Praha 7
Česká republika
Výrobca:
LABORATORIOS LICONSA, S.A.
Avda. Miralcampo, nº 7, Polígono Industrial Miralcampo
19200 Azuqueca de Henares (Guadalajara),
Španielsko
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Holandsko |
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg |
Poľsko |
Zanacodar Combi |
Česká republika |
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety |
Slovensko |
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 |
Maďarsko |
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg |
Slovinsko |
Zanacodar Combi 80/ mg 12,5 mg tablete |
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v apríli 2014.
Súhrn údajov o lieku
Schválený text k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.: 2013/01569-REG
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky so známym účinkom:
Pomocné látky: Každá tableta obsahuje 49,84 mg monohydrátu laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta. Priemer cca 10,5 mm.
Okrúhla dvojvrstvová tableta bielej a ružovej farby.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liečba esenciálnej hypertenzie.
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety fixná kombinácia dávky (80 mg telmisartanu/12,5 mg hydrochlorotiazidu) je určená pre dospelých, u ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný samotným telmisartanom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí:
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa má podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný samotným telmisartanom. Pred zmenou na fixnú kombináciu dávky sa odporúča individuálna titrácia dávky každej z oboch zložiek. Keď je to klinicky vhodné, môže sa zvážiť priamy prechod z monoterapie na fixnú kombináciu.
• Zanacodar Combi 40 mg/12,5 mg sa môže podávať raz denne pacientom, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný telmisartanom 40 mg.
• Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg sa môže podávať raz denne pacientom, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný telmisartanom v monoterapii 80 mg.
Osobitné skupiny pacientov:
Pacienti s poruchou funkcie obličiek: Odporúča sa pravidelné monitorovanie funkcie obličiek (pozri časť 4.4).
Súbežné užívanie telmisartanu a aliskirénu je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).
Pacienti s poruchou funkcie pečene: U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa nemá prekročiť dávkovanie Zanacodar Combi 40 mg/12,5 mg tablety raz denne. Zanacodar Combi nie je indikovaný pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene. Pacientom s poruchou funkcie pečene sa tiazidy majú podávať s opatrnosťou (pozri časť 4.4).
Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávky.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Zanacodar Combi u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa podáva perorálne raz denne a má sa užívať s tekutinou, s jedlom alebo bez jedla.
Opatrenia, ktoré je potrebné prijať pred manipuláciou s liekom alebo podaním lieku
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety majú byť uchovávané v uzavretom blistri vzhľadom na hygroskopické vlastnosti tabliet. Tablety majú byť vyňaté z blistra tesne pred podaním.
4.3 Kontraindikácie
• Precitlivenosť na liečivá alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Precitlivenosť na iné látky, odvodené od sulfónamidov (keďže hydrochlorotiazid je liečivo odvodené od sulfónamidov).
• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
• Cholestáza a obštrukčné poruchy žlčových ciest.
• Závažná porucha funkcie pečene.
• Závažná porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min).
• Úporná hypokaliémia, hyperkalciémia.
• Súčasné podávanie telmisartanu s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poškodením funkcie obličiek (GFR <60 ml/min 1,73 m2) (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Gravidita: Antagonisty receptora angiotenzínu II sa počas gravidity nemajú začať podávať. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky,
ktoré plánujú graviditu majú byť prestavené na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil užívania v gravidite. Ak sa gravidita potvrdí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa má okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).
Poškodenie funkcie pečene: Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa nemá podávať pacientom s cholestázou, obštrukčnými žlčovými poruchami alebo závažným poškodením pečene (pozri časť 4.3), pretože telmisartan sa prevažne vylučuje žlčou. U týchto pacientov možno očakávať znížený hepatálny klírens telmisartanu.
Okrem toho sa má Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety používať s opatrnosťou u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo progresívnym pečeňovým ochorením, pretože menšie zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať hepatálnu kómu. U pacientov s poškodením funkcie pečene nie sú žiadne klinické skúsenosti so Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety.
Renovaskulárna hypertenzia: U pacientov s bilaterálnou stenózou artérie renalis alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí sa liečia liekmi, ktoré pôsobia na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, existuje zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie.
Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličky: Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa nemá používať u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3). Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety pacientom s nedávnou transplantáciou obličky. Skúsenosti so Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sú u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením funkcie obličiek malé, preto sa odporúča pravidelné sledovanie sérových hladín draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej. U pacientov s poškodenou funkciou obličiek sa môže vyskytnúť azotémia súvisiaca s tiazidovými diuretikami.
Intravaskulárna hypovolémia: U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom aktívnej diuretickej liečby, diétnym obmedzením soli, hnačkou alebo vracaním, sa najmä po prvej dávke môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Takéto stavy sa majú upraviť pred podávaním Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety.
Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému: Užívanie telmisartanu v kombinácii s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poškodením funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).
Ako dôsledok inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa zaznamenali u citlivých jedincov hypotenzia, synkopa, hyperkaliémia a zmeny v obličkových funkciách (vrátane akútneho zlyhania obličiek), zvlášť ak sa kombinujú lieky, ktoré ovplyvňujú tento systém. Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pri podávaní ACE inhibítora s antagonistom receptora angiotenzínu II) sa preto neodporúča. Ak sa súčasné podávanie liekov pokladá za potrebné, je nevyhnutné dôsledne sledovať obličkové funkcie.
Iné stavy spojené so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému: U pacientov, u ktorých vaskulárny tonus a funkcia obličiek závisia predovšetkým od činnosti renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhaním srdca alebo základným ochorením obličiek vrátane stenózy renálnej artérie), sa liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, spájala s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym zlyhaním obličiek (pozri časť 4.8).
Primárny aldosteronizmus: Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne nereagujú na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Použitie Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa preto neodporúča.
Stenóza aortálnej a mitrálnej srdcovej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia: Tak ako pri iných vazodilatanciách osobitná pozornosť je potrebná u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.
Metabolické a endokrinné účinky: Liečba tiazidmi môže znížiť znášanlivosť glukózy, pričom sa u diabetických pacientov na inzulíne alebo antidiabetickej liečbe a liečbe telmisartanom môže objaviť hypoglykémia. U týchto pacientov preto treba zvážiť sledovanie glukózy v krvi; môže byť potrebná úprava dávky inzulínu alebo antidiabetík, ak sú indikované. Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.
S liečbou tiazidovými diuretikami sa spája zvýšenie hladín cholesterolu a triglyceridov; avšak pri
dávke 12,5 mg obsiahnutej v Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety neboli hlásené žiadne alebo len minimálne účinky. U niektorých pacientov liečených tiazidmi sa môže objaviť hyperurikémia alebo vyvolať dna.
Elektrolytová nerovnováha: Tak ako u iných pacientov liečených diuretikami sa má vo vhodných intervaloch uskutočniť pravidelné stanovenie sérových elektrolytov. Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zapríčiniť nerovnováhu tekutín alebo elektrolytov (vrátane
hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Varovnými signálmi tejto nerovnováhy sú sucho v ústach, smäd, asténia, letargia, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava,
hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako je nauzea alebo vracanie (pozri
časť 4.8).
- Hypokaliémia: Hoci sa pri používaní tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, sprievodná liečba telmisartanom môže znížiť diuretikami vyvolanú hypokaliémiu. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov s výraznou diurézou, u pacientov s nedostatočným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súbežnou terapiou kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) (pozri časť 4.5).
- Hyperkaliémia: Na druhej strane sa môže vyskytnúť hyperkaliémia z dôvodu antagonizmu receptorov angiotenzínu II (AT1) telmisartanom, zložkou Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety. Hoci pri Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa nezaznamenala klinicky významná hyperkaliémia, rizikové faktory vývinu hyperkaliémie zahrňujú obličkovú nedostatočnosť a/alebo zlyhanie srdca a diabetes mellitus. Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa draslík šetriace diuretiká, náhrady draslíka alebo náhrady solí s obsahom draslíka majú podávať opatrne (pozri časť 4.5).
- Hyponatriémia a hypochloremická alkalóza: Nie sú dôkazy o tom, že Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety znižuje alebo zabraňuje vzniku diuretikami vyvolanej hyponatriémie.
Nedostatok chloridov je spravidla mierny a zvyčajne nevyžaduje liečbu.
- Hyperkalciémia: Tiazidy môžu znížiť vylučovanie vápnika močom a zapríčiniť občasné a mierne zvýšenie sérového vápnika pri absencii známych porúch metabolizmu vápnika. Stanovená hyperkalciémia môže byť dôkazom skrytého hyperparatyroidizmu. Pred vykonaním testov funkcií prištítnych teliesok sa tiazidy majú vysadiť.
- Hypomagneziémia: Ukázalo sa, že tiazidy zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže zapríčiniť hypomagneziémiu (pozri časť 4.5).
Monohydrát laktózy: Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými vrodenými problémami intolerancie fruktózy a/alebo so zriedkavými vrodenými problémami intolerancie galaktózy, s laponskou deficienciou laktázy alebo s nedostatočným vstrebávaním glukózo-galaktózy nemajú užívať tento liek.
Etnické rozdiely: Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II, telmisartan je zjavne menej účinný v znižovaní krvného tlaku u pacientov-černochov ako u nečernochov, pravdepodobne pre vyšší výskyt stavov s nízkou hladinou renínu u černošskej populácie s hypertenziou.
Iné: Ako pri iných antihypertenzívach, nadmerná redukcia tlaku krvi u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickou kardiovaskulárnou chorobou môže viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.
Všeobecné: Reakcie precitlivenosti na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť u pacientov s anamnézou alebo bez anamnézy alergie alebo bronchiálnej astmy, ale sú pravdepodobnejšie u pacientov s takouto anamnézou. Pri použití tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, sa hlásila exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus. Pri tiazidových diuretikách sa hlásili prípady fotosenzitívnych reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby vyskytne fotosenzitívna reakcia, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podávanie diuretík považuje za nevyhnutné, odporúča sa chrániť obnažené časti tela pred slnkom alebo umelým UVA žiarením.
Akútna myopia a glaukóm s uzavretým uhlom: Sulfónamid hydrochlorotiazid môže spôsobiť idiosynkratickú reakciu, následkom čoho je akútna tranzitórna myopia a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a bežne sa vyskytujú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť až k trvalej strate zraku. Primárnou liečbou je prerušenie podávania hydrochlorotiazidu tak rýchlo, ako je to možné. V prípade, že vnútroočný tlak je aj naďalej nekontrolovaný, bude možno potrebné zvážiť okamžitý lekársky alebo chirurgický zásah. Rizikové faktory pre vývin akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môžu zahŕňať predchádzajúcu alergiu na sulfónamid alebo penicilín.
4.5 Liekové a iné interakcie
Duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS): Súbežné užívanie telmisartanu a aliskirénu je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poškodením funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ďalších pacientov (pozri časti 4.3, 4.4).
Lítium: Pri súbežnom podávaní lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín sa hlásili reverzibilné zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicita. Zriedkavo sa hlásili prípady s antagonistami receptora angiotenzínu II (vrátane Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety). Súbežné podávanie lítia a Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa dôkladné sledovanie sérových hladín lítia počas súbežného používania.
Lieky súvisiace so stratou draslíka a hypokaliémiou(napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ benzylpenicilínu, kyselina salicylová a jej deriváty). Ak sú tieto látky predpísané s kombináciou hydrochlorotiazid-telmisartan, odporúča sa sledovať plazmatické hladiny draslíka. Tieto lieky môžu zvýšiť účinok hydrochlorotiazidu na sérový draslík (pozri časť 4.4).
Lieky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka alebo vyvolať hyperkaliémiu(napr. ACE inhibítory, draslík šetriace diuretiká, náhrady draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík, cyklosporín alebo iné liečivá ako sodná soľ heparínu). Ak sú tieto lieky predpísané s kombináciou hydrochlorotiazid-telmisartan, odporúča sa sledovať plazmatické hladiny draslíka. Na základe skúseností z použitia iných liekov, ktoré tlmia renín-angiotenzínový systém, súbežné použitie vyššie uvedených liekov môže viesť k zvýšeniu sérového draslíka a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Lieky ovplyvnené hladinami draslíka v sére: Keď sa Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety podáva s liekmi, ktoré sú ovplyvnené hladinami sérového draslíka (digitalisové glykozidy, antiarytmiká) a liekmi vyvolávajúcimi torsade de pointes (čo zahŕňajú niektoré antiarytmiká), odporúča sa pravidelné sledovanie sérového draslíka a EKG, hypokaliémia je predispozičný faktor na vznik torsade de pointes.
- antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, disopyramid)
- antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)
- niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)
- iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín i.v.)
Digitalisové glykozidy: Tiazidmi vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia podporuje začiatok digitálisom vyvolanej arytmie (pozri časť 4.4).
Digoxín: Ak sa telmisartan súbežne podával s digoxínom, pozoroval sa medián zvýšenia maximálnej
plazmatickej koncentrácie (49 %) a minimálnej koncentrácie (20 %) digoxínu. Pri nasadzovaní, úprave
a vysadzovaní telmisartanu monitorujte hladiny digoxínu, aby sa udržali hladiny v terapeutickom
rozsahu.
Iné antihypertenzíva: Telmisartan môže zvýšiť hypotenzný účinok iných antihypertenzív.
Antidiabetiká (perorálne látky a inzulín): Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetika (pozri časť 4.4).
Metformín: Metformín sa má používať s opatrnosťou: riziko laktátovej acidózy vyvolané možným funkčným zlyhaním obličiek má súvislosť s hydrochlorotiazidom.
Cholestyramín a kolestipové živice: Absorpcia hydrochlorotiazidu je narušená prítomnosťou živíc na báze aniónových iónomeničov.
Nesteroidné protizápalové lieky: NSAID (t.j. kyselina acetylsalicylová v protizápalových dávkovacích režimoch, COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znížiť diuretické, natriuretické a antihypertenzné účinky tiazidových diuretík a antihypertenzné účinky antagonistov receptora angiotenzínu II. U niektorých pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti so zníženou funkciou obličiek) súčasné podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II a účinných látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Táto kombinácia sa má preto podávať opatrne obzvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní, má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začiatku súbežnej liečby a pravidelne počas jej trvania.
V jednej štúdii viedlo súbežné podávanie telmisartanu a ramiprilu k 2,5-násobnému zvýšeniu AUC0-24 a Cmaxramiprilu a ramiprilátu. Klinický význam tohto pozorovania nie je známy.
Pressorické amíny (napr. noradrenalín): Účinok pressorických amínov môže byť znížený.
Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín): Účinok nedepolarizačných relaxancií kostrového svalstva môže byť hydrochlorotiazidom potenciovaný.
Lieky používané pri liečbe dny (napr. probenecid, sulfínpyrazón, alopurinol): Môže byť potrebná úprava dávkovania urikozurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvyšovať hladinu sérovej kyseliny močovej. Môže byť potrebné zvýšenie dávkovania probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.
Soli vápnika: Tiazidové diuretiká môžu zvýšiť hladinu sérového vápnika z dôvodu zníženého vylučovania. Ak sa musia predpísať náhrady vápnika, musia sa sledovať hladiny sérového vápnika a podľa toho upraviť dávkovanie vápnika.
Betablokátory a diazoxid: Hyperglykemický účinok betablokátorov a diazoxidu môže byť tiazidmi zvýšený.
Anticholínergné látky: (napr. atropín, biperiden) môžu zvýšiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdnenia žalúdka.
Amantadín: Tiazidy môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov zapríčinených amantadínom.
Cytotoxické látky(napr. cyklofosfamid, metotrexát): Tiazidy môžu znížiť renálne vylučovanie cytotoxických liekov a potenciovať ich myelosupresívne účinky.
Na základe ich farmakologických vlastností sa dá očakávať, že nasledovné lieky môžu zvyšovať hypotenzné účinky všetkých antihypertenzív, vrátane telmisartanu: baklofén, amifostín.
Navyše, ortostatická hypotenzia môže byť zhoršená alkoholom, barbiturátmi, narkotikami alebo antidepresívami.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie antagonistov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3 a 4.4). |
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú preukázané; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liečiv môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita potvrdí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa má okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba.
Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (Pozri časť 5.3). Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu účinkom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky. Novorodenci, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).
S užívaním hydrochlorotiazidu počas gravidity sú len obmedzené skúsenosti, obzvlášť počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Vychádzajúc z farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho užívanie počas druhého a tretieho trimestra znížiť fetálnu a placentárnu perfúziu a môže mať následky na plod a novorodenca ako je ikterus, porucha elektrolytovej rovnováhy a trombocytopénia.
Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien s výnimkou zriedkavých prípadov, kedy sa nedá použiť žiadna iná liečba.
Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii kvôli riziku zníženého objemu plazmy a hypoperfúzii placenty, bez pozitívneho účinku na priebeh ochorenia.
Laktácia
Keďže nie sú dostupné informácie o používaní Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety počas laktácie, Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa neodporúča a má sa použiť alternatívna liečba s vhodnejším bezpečnostným profilom pre obdobie dojčenia, zvlášť pre dojčenie novorodencov a predčasne narodených detí.
Hydrochlorotiazid sa v malých množstvách vylučuje do materského mlieka. Tiazidy, ktoré vo vysokých dávkach spôsobujú intenzívnu diurézu, môžu utlmiť tvorbu mlieka. Užívanie Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety užíva počas dojčenia, dávky majú byť čo najnižšie.
Fertilita
V predklinických štúdiách sa nepozorovali žiadne vplyvy telmisartanu a hydrochlorotiazidu na fertilitu samcov a samíc.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov sa má zohľadniť, že pri antihypertenznej liečbe sa občas môže vyskytnúť závrat alebo ospalosť.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou je závrat. Závažný angioedém sa môže vyskytnúť zriedkavo (menej ako 1 prípad na 1000 pacientov).
Fixná kombinácia dávok
Celkový výskyt nežiaducich reakcií zaznamenaných pri telmisartane/hydrochlorotiazide bol porovnateľný s účinkami zaznamenanými pri telmisartane samotnom v randomizovaných kontrolovaných skúškach zahrňujúcich 1471 pacientov, ktorí užívali telmisartan plus hydrochlorotiazid (835) alebo telmisartan samotný (636). Neboli stanovené nežiaduce reakcie súvisiace s dávkou a nebola preukázaná súvislosť s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov.
Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie zaznamenané vo všetkých klinických skúškach a vyskytujúce sa častejšie (p≤0,05) s telmisartanom plus hydrochlorotiazidom než s placebom sú ukázané nižšie podľa triedy orgánových systémov. Známe nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytli s každou zložkou podávanou samostatne, ale ktoré sa v klinických skúškach neukázali, sa môžu vyskytnúť počas liečby s Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety.
Nežiaduce reakcie boli vyhodnotené podľa výskytu, použijúc nasledujúcu konvenciu: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemôžu byť stanovené z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií výskytu sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Infekcie a nákazy
Zriedkavé: bronchitída, faryngitída, sinusitída
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus1
Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté: hypokaliémia
Zriedkavé: hyperurikémia, hyponatriémia
Psychické poruchy
Menej časté: úzkosť
Zriedkavé: depresia
Poruchy nervového systému
Časté: závrat
Menej časté: synkopa, parestézia
Zriedkavé: nespavosť, poruchy spánku
Poruchy oka
Zriedkavé: porucha zraku, rozmazané videnie
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: vertigo
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: tachykardia, arytmia
Poruchy ciev
Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: dyspnoe
Zriedkavé: ťažkosti s dýchaním (vrátane pneumónie a pľúcneho edému)
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Menej časté: hnačka, sucho v ústach, flatulencia,
Zriedkavé: bolesť brucha, zápcha, dyspepsia, vracanie, gastritída
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: abnormálna funkcia pečene/ochorenie pečene2
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: angioedém (aj so smrteľnými následkami), erytém, pruritus, vyrážka, nadmerné potenie, urtikária
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: bolesť chrbta, spazmy svalov, myalgia
Zriedkavé: bolesť kĺbov, svalové kŕče, bolesť v končatinách
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: erektilná dysfunkcia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: bolesť na hrudníku
Zriedkavé: ochorenie podobné chrípke, bolesť
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Menej časté: zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi
Zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi, zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy v krvi, zvýšené hladiny pečeňových enzýmov
1: Na základe skúseností po uvedení lieku na trh
2: Pre ďalší popis, prosím, pozri časť “Popis vybraných nežiaducich reakcií“
Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách
Nežiaduce reakcie v minulosti zaznamenané pri jednotlivých zložkách môžu byť potenciálne nežiaduce reakcie Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety, dokonca aj keď neboli pozorované v klinických skúškach s týmto liekom.
Telmisartan:
Nežiaduce reakcie sa prejavovali s rovnakou frekvenciou u pacientov užívajúcich placebo, ako aj telmisartan.
V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach bol celkový výskyt nežiaducich reakcií hlásených pri telmisartane (41,4 %) zvyčajne porovnateľný s placebom (43,9 %). Nasledovný zoznam
nežiaducich reakcií bol vypracovaný zo všetkých klinických skúšaní s pacientami s hypertenziou
liečenými telmisartanom alebo s pacientami 50-ročnými alebo staršími s vysokým rizikom
kardiovaskulárnych príhod.
Infekcie a nákazy
Menej časté: infekcia horných dýchacích ciest, infekcia močových ciest vrátane cystitídy
Zriedkavé: sepsa vrátane smrteľných následkov3
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: anémia
Zriedkavé: eozinofília, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: precitlivenosť, anafylaktické reakcie
Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté: hyperkaliémia
Zriedkavé: hypoglykémia (u diabetických pacientov)
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: bradykardia
Poruchy nervového systému
Zriedkavé: somnolencia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: kašeľ
Veľmi zriedkavé: intersticiálne ochorenie pľúc3
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Zriedkavé: žalúdočné ťažkosti
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: ekzém, liekový exantém, toxická kožná vyrážka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Zriedkavé: artróza, bolesť šliach
Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté: poškodenie funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek)
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: asténia
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zriedkavé: znížená hladina hemoglobínu
3: Pre ďalší popis, prosím, pozri časť „Popis vybraných nežiaducich reakcií“
Hydrochlorotiazid:
Hydrochlorotiazid môže vyvolať alebo zhoršiť hypovolémiu, ktorá by mohla viesť k
elektrolytovej nerovnováhe (pozri časť 4.4).
Nežiaduce reakcie s neznámou frekvenciou hlásené pri používaní samotného hydrochlorotiazidu
zahŕňajú:
Infekcie a nákazy
Neznáme: zápal slinnej žľazy
Poruchy krvi a lymfatického systému
Neznáme: aplastická anémia, hemolytická anémia, zlyhanie kostnej drene, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
Neznáme: anafylaktické reakcie, precitlivenosť
Poruchy endokrinného systému
Neznáme: nedostatočná kontrola diabetes mellitus
Poruchy metabolizmu a výživy
Neznáme: anorexia, znížená chuť do jedla, nerovnováha elektrolytov,
hypercholesterolémia, hyperglykémia, hypovolémia
Psychické poruchy
Neznáme: nepokoj
Poruchy nervového systému
Neznáme: točenie hlavy
Poruchy oka
Neznáme xantopsia, akútna myopia a akútny glaukóm s uzavretým uhlom
Poruchy ciev
Neznáme: nekrotizujúca vaskulitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Neznáme: pankreatitída, žalúdočné ťažkosti
Poruchy pečene a žlčových ciest
Neznáme: hepatocelulárna žltačka, cholestatická žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Neznáme: syndróm podobný lupusu, fotosenzitívne reakcie, kožná
vaskulitída, toxická epidermálna nekrolýza
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Neznáme: slabosť
Poruchy obličiek a močových ciest
Neznáme: intersticiálna nefritída, dysfunkcia obličiek, glykozúria
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Neznáme: horúčka
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Neznáme: zvýšená hladina triglyceridov
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Abnormálna funkcia pečene / porucha pečene: Mnohé prípady abnormálnej funkcie pečene / poruchy pečene na základe skúseností po uvedení telmisartanu na trh sa vyskytli u japonských pacientov. Tieto nežiaduce reakcie sa pravdepodobnejšie vyskytnú u japonských pacientov.
Sepsa: V klinickom skúšaní PRoFESS sa po telmisartane, v porovnaní s placebom, pozorovala zvýšená incidencia sepsy. Udalosť môže byť náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmom, ktorý v súčasnosti nie je známy (pozri časť 5.1).
Intersticiálne ochorenie pľúc: V časovej súvislosti s užívaním telmisartanu sa z údajov získaných po uvedení lieku na trh zaznamenali prípady intersticiálneho ochorenia pľúc. Avšak, kauzálny vzťah nebol stanovený.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.
4.9 Predávkovanie
Sú dostupné obmedzené informácie týkajúce sa predávkovania telmisartanom u ľudí. Miera do akej je možné hydrochlorotiazid odstrániť hemodialýzou sa nestanovila.
Príznaky: Najvýznamnejšími prejavmi predávkovania telmisartanom boli hypotenzia a tachykardia; boli hlásené aj bradykardia, závrat, vracanie, zvýšenie kreatinínu v sére a akútne zlyhanie obličiek.
Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a hypovolémia v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšie znaky a príznaky predávkovania sú nauzea a ospalosť. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo zvýraznenie arytmie spojenej so súbežným používaním digitalisových glykozidov alebo niektorých antiarytmík.
Liečba: Telmisartan sa neodstraňuje hemodialýzou. Pacient musí byť starostlivo monitorovaný a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od času užitia a závažnosti symptómov. Navrhované opatrenia zahŕňajú vyvolanie vracania a/alebo výplach žalúdka. Aktívne uhlie môže byť užitočné pri liečbe predávkovania. Majú sa často sledovať sérové elektrolyty a kreatinín. Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má položiť do polohy na chrbte a urýchlene podať náhrady solí a objemu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA07
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety je kombinácia antagonistu receptora angiotenzínu II telmisartanu a tiazidového diuretika hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto zložiek má aditívny antihypertenzný účinok, znižujúci tlak krvi vo vyššej miere ako každý komponent samostatne. Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety podávaný raz denne poskytuje účinné a pravidelné zníženie krvného tlaku v rozpätí terapeutickej dávky.
Telmisartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II subtypu 1 (AT1).
Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou z jeho väzbového miesta na subtype
receptora AT1, ktorý je zodpovedný za známe pôsobenie angiotenzínu II. Telmisartan nevykazuje
žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na AT1 receptor. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor. Táto väzba je dlhodobá. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom vrátane AT2 a ďalším menej charakterizovaným AT receptorom. Funkčná úloha týchto receptorov nie je známa, ani účinok ich možnej nadmernej stimulácie angiotenzínom II, ktorého hladiny sa zvyšujú telmisartanom.
Plazmatické hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje ľudský
plazmatický renín ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje enzým konvertujúci
angiotenzín (kininázu II), enzým, ktorý tiež odbúrava bradykinín. Preto sa neočakáva potenciácia
bradykinínom sprostredkovaných nežiaducich účinkov. Dávka 80 miligramov telmisartanu podávaná zdravým dobrovoľníkom takmer úplne inhibuje zvýšenie tlaku krvi vyvolané angiotenzínom II. Inhibičný účinok sa zachová v priebehu 24 hodín a je stále merateľný do 48 hodín.
Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzná aktivita postupne prejavuje v priebehu 3 hodín.
Maximálna redukcia krvného tlaku sa zvyčajne dosahuje 4–8 týždňov od začiatku liečby a pretrváva
počas dlhodobej liečby. Ako sa ukázalo pri ambulantných meraniach krvného tlaku, antihypertenzný
účinok pretrváva konštantne počas 24 hodín po podaní dávky vrátane posledných 4 hodín pred ďalšou
dávkou. Toto potvrdzujú merania na bode maximálneho účinku a bezprostredne pred nasledujúcou
dávkou (pomer najnižšej a najvyššej koncentrácie je trvalo nad 80 % po dávkach 40 a 80 mg
telmisartanu v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach).
U pacientov s hypertenziou telmisartan znižuje tak systolický, ako aj diastolický krvný tlak bez
ovplyvnenia tepovej frekvencie. Antihypertenzná účinnosť telmisartanu je porovnateľná s účinnosťou predstaviteľov iných tried antihypertenzív (čo sa dokázalo v klinických skúšaniach porovnávajúcich telmisartan s amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lizinoprilom).
Po ukončení liečby telmisartanom sa krvný tlak postupne vracia na hodnoty pred liečbou v priebehu
niekoľkých dní bez dôkazu rebound hypertenzie. Výskyt suchého kašľa bol u pacientov liečených telmisartanom signifikantne nižší ako u tých, ktorí užívali inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín v klinických skúškach priamo porovnávajúcich tieto dve antihypertenzné liečby.
V klinickom skúšaní "Prevention Regimen For Effectively avoiding Second Strokes" (PRoFESS) s 50-ročnými a staršími pacientmi, ktorí mali nedávno mozgovú príhodu, bola po telmisartane v porovnaní s placebom zaznamenaná zvýšená incidencia sepsy 0,70 % voči 0,49 % [RR 1,43 (95 % interval spoľahlivosti 1,00–2,06)]; incidencia smrteľných prípadov sepsy bola zvýšená u pacientov užívajúcich telmisartan (0,33 %) voči pacientom užívajúcim placebo (0,16 %) [RR 2,07 (95 % interval spoľahlivosti 1,14–3,76)]. Pozorovaná zvýšená miera výskytu sepsy v súvislosti s používaním telmisartanu môže byť buď náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
Účinky telmisartanu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu nie sú v súčasnosti známe.
Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík ešte nie je celkom známy. Tiazidy pôsobia na mechanizmus elektrolytovej reabsorpcie v renálnych tubuloch, priamo zvyšujúc vylučovanie sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretické pôsobenie hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú renínovú aktivitu, zvyšuje vylučovanie aldosterónu s nasledovným zvýšeným vylučovaním draslíka a bikarbonátu v moči a znižovaním sérového draslíka. Súbežné podávanie s telmisartanom vedie k zvráteniu straty draslíka spojeného s týmito diuretikami, a to cez predpokladanú blokádu renín-angiotenzín-aldosterónového systému. Po podaní hydrochlorotiazidu sa začiatok diurézy objaví do 2 hodín a vrchol dosahuje okolo 4 hodín, účinok trvá približne 6–12 hodín.
Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom znižuje riziko kardiovaskulárnej morbidity a mortality.
Účinky fixnej dávky kombinácie telmisartan/hydrochlorotiazid na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu nie sú v súčasnosti známe.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Zdá sa, že u zdravých jedincov nemá súbežné podávanie hydrochlorotiazidu a telmisartanu vplyv na
farmakokinetiku jednotlivých liečiv.
Absorpcia: Telmisartan: Po perorálnom podaní sa maximálne koncentrácie telmisartanu dosahujú po 0,5-1,5 hodine po užití. Absolútna biologická dostupnosť telmisartanu 40 mg bola 42 % a telmisartanu 160 mg 58 %. Jedlo mierne znižuje biologickú dostupnosť telmisartanu redukciou plochy pod krivkou
závislosti plazmatických koncentrácií od času (AUC) približne o 6 % pri dávke 40 mg a
približne o 19 % pri dávke 160 mg. Do 3 hodín po podaní telmisartanu nalačno alebo s jedlom sú
plazmatické koncentrácie podobné. Nepredpokladá sa, že by malé zníženie AUC zapríčiňovalo
zníženie terapeutickej účinnosti. Farmakokinetika perorálne podaného telmisartanu je nelineárna po
dávkach od 20–160 mg s väčším než proporčným zvýšením plazmatických koncentrácií (Cmaxa AUC) so zvyšujúcimi sa dávkami. Pri opakovanom podávaní sa telmisartan výrazne nehromadí v plazme.
Hydrochlorotiazid: Po perorálnom podaní Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sa maximálne koncentrácie hydrochlorotiazidu dosahujú približne po 1,0–3,0 hodinách po podaní. Vychádzajúc z kumulatívnej renálnej exkrécie hydrochlorotiazidu bola absolútna biologická dostupnosť okolo 60 %.
Distribúcia: Telmisartan sa pevne viaže na plazmatické proteíny (>99,5 %), zväčša na albumíny a kyslý alfa-1 glykoproteín. Zdanlivý distribučný objem telmisartanu je približne 500 litrov, čo svedčí o aditívnej tkanivovej väzbe. Hydrochlorotiazid sa v plazme viaže zo 68 % na proteín a jeho zdanlivý distribučný objem je 0,83-1,14 l/kg.
Biotransformácia: Telmisartan sa metabolizuje konjugáciou na farmakologicky neúčinný acylglukuronid. Glukuronid materskej zlúčeniny je jediný metabolit, ktorý bol identifikovaný u ľudí. Po jednorazovej dávke 14C značeného telmisartanu, glukuronid predstavuje asi 11 % meranej rádioaktivity v plazme. Izoenzýmy cytochrómu P450 nie sú zapojené do metabolizmu telmisartanu.
Hydrochlorotiazid sa u ľudí nemetabolizuje.
Eliminácia: Telmisartan: Po intravenóznom alebo perorálnom podaní 14C-značeného telmisartanu sa väčšina podanej dávky (>97 %) vylúčila stolicou cestou biliárnej exkrécie. V moči sa zistilo len nepatrné množstvo. Celkový plazmatický klírens telmisartanu po perorálnom podaní je >1500 ml/min. Terminálny polčas vylučovania bol >20 hodín. Hydrochlorotiazid sa vylučuje takmer výhradne močom ako nezmenená látka. Okolo 60 % perorálne podanej dávky sa vylučuje v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je okolo 250–300 ml/min. Terminálny polčas vylučovania hydrochlorotiazidu je 10–15 hodín.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti: U osôb mladších ako 65 rokov a starších osôb sa farmakokinetika telmisartanu nelíši.
Pohlavie: Plazmatické koncentrácie telmisartanu sú všeobecne 2-3-krát vyššie u žien ako u mužov. V klinických skúšaniach sa však u žien nepozorovalo žiadne významne zvýšenie reakcie krvného tlaku alebo výskyt ortostatickej hypotenzie. Nie je potrebná úprava dávkovania. U žien bola vyššia náchylnosť k vyšším plazmatickým koncentráciám hydrochlorotiazidu ako u mužov. Nepovažuje sa to za klinicky významné.
Poškodenie funkcie obličiek: Vylučovanie obličkami neprispieva ku klírensu telmisartanu. Na základe niekoľkých málo skúseností u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30–60 ml/min, v priemere okolo 50 ml/min) nie je u pacientov so zníženou funkciou obličiek potrebná úprava dávkovania. Telmisartan sa neodstraňuje z krvi hemodialýzou. U pacientov s poškodenými funkciami obličiek je znížený pomer vylučovania hydrochlorotiazidu. V typickej štúdii s pacientami s priemerným klírensom kreatinínu 90 ml/min bol polčas vylučovania hydrochlorotiazidu zvýšený. U pacientov s nefunkčnými obličkami je polčas vylučovania asi 34 hodín.
Poškodenie funkcie pečene
Farmakokinetické štúdie u pacientov s poškodením funkcie pečene ukázali zvýšenú absolútnu
biologickú dostupnosť až do takmer 100 %. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie
pečene nemení.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V predklinických štúdiách bezpečnosti zameraných na súbežné podávanie telmisartanu a hydrochlorotiazidu normotenzným potkanom a psom, v dávke porovnateľnej s klinickými terapeutickými dávkami, nevyvolávali ďalšie nálezy ako pri podávaní jednotlivých zložiek
samostatne. Pozorované toxikologické nálezy pravdepodobne nemajú význam pri terapeutickom
použití u ľudí.
Toxikologické nálezy takisto dobre známe z predklinických štúdií s inhibítormi angiotenzín
konvertujúceho enzýmu a antagonistami receptora angiotenzínu II boli: zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zmeny v renálnej hemodynamike (zvýšené hladiny dusíka, močoviny v krvi a kreatinínu), zvýšená plazmatická renínová aktivita, hypertrofia/hyperplázia juxtaglomerulárnych buniek a poškodenie žalúdočnej sliznice. Léziám na žalúdku možno predísť/zmierniť ich perorálnou suplementáciou soli a skupinovým chovom zvierat. U psov sa pozorovala dilatácia a atrofia obličkových kanálikov. Tieto nálezy sa považujú za následok
farmakologickej aktivity telmisartanu.
Nepozoroval sa priamy dôkaz teratogénneho účinku, ale pozorovalo sa, že hladiny toxickej dávky
telmisartanu majú mierny vplyv na postnatálny vývoj plodu ako je nižšia telesná hmotnosť
a oneskorené otvorenie očí. U potkanov a myší sa po podávaní telmisartanu nepotvrdili známky mutagenity a relevantnej klastogénnej aktivity v štúdiách in vitro a tiež žiadne známky karcinogenity. Štúdie s hydrochlorotiazidom ukázali nejednoznačný dôkaz genotoxického alebo karcinogénneho účinku na niektorých pokusných modeloch. Avšak značné skúsenosti s hydrochlorotiazidom u ľudí neukázali súvislosť medzi jeho použitím a zvýšením neoplaziem. Pre možné fetotoxické pôsobenie kombinácie telmisartan/hydrochlorotiazid na plod pozri časť 4.6.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
manitol (E421)
povidón (Povidón K 25) (E1201)
krospovidón (E1202)
magnéziumstearát (E572)
meglumín
hydroxid sodný
monohydrát laktózy
mikrokryštalická celulóza (E460)
hypromelóza (hydroxypropylmetylcelulóza) (E464)
sodná soľ karboxymetylškrobu typ A
červený oxid železitý (30E 172)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou a svetlom.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Zanacodar Combi 80 mg/12,5 mg tablety sú balené v Al/Al (PVC-PE-PVDC) blistrových baleniach.
Veľkosti balení: blister s 28 tabletami.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
PharmaSwiss Česká republika s.r.o.
Jankovcova 1569/2c,
170 00 Praha 7
Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0148/14-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie:
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU