+ ipil.sk

ZAVEDOS 10 mg



Príbalový leták


Písomná informácia pre používateľOV


Zavedos 5 mg

Zavedos10 mg

Zavedos25 mg

tvrdé kapsuly

idarubicíniumhydrochlorid



Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používaťVáš liek.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je ZAVEDOS®a na čo sa užíva

2. Skôr ako užijete ZAVEDOS®

3. Ako užívať ZAVEDOS®

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať ZAVEDOS®

6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ZAVEDOS®A NA ČO SA POUŽÍVA


ZAVEDOS®je cytostatikum, ktoré obsahuje liečivo idarubicín. Idarubicín je antracyklínové antibiotikum s protinádorovými účinkami.

ZAVEDOS®sa používa na liečbu akútnej myeloblastovej leukémie u predtým neliečených pacientov, u pacientov s relapsom (návratom) ochorenia a u pacientov nereagujúcich na predchádzajúcu iečbu.

ZAVEDOS®sa používa na liečbu pokročilého karcinómu prsníka po zlyhaní predchádzajúcej liečby.


2. SKÔR AKO POUŽIJETE ZAVEDOS®


Neužívajte ZAVEDOS®

- keď ste alergický (precitlivený) na idarubicín alebo na niektorú z ďalších zložiek ZAVEDOSu®alebo na iné antracyklíny alebo antracenedióny

  • keď máte závažné poškodenie pečene

  • keď máte závažné poškodenie obličiek

  • keď máte závažné srdcové zlyhávanie

  • keď ste nedávno prekonali infarkt myokardu

  • keď závažné srdcové arytmie

  • keď máte pretrvávajúcu myelosupresiu (potlačenú činnosť kostnej drene)

  • keď ste mali predchádzajúcu liečbu s maximálnymi kumulatívnymi (súhrnnými) dávkami idarubicínom a/alebo inými antracyklínmi a antracéndiónmi

  • keď dojčíte



Buďte zvlášť opatrný pri užívaní ZAVEDOSU®


Zavedos®sa má používať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s chemoterapeutickou protinádorovou liečbou.

Pred začatím liečby idarubicínom sa pacienti majú zotaviť z akútnych nežiaducich účinkov predošlej cytotoxickej liečby.


Funkcia srdca.

Rizikom liečby antracyklínmi je poškodenie funkcie srdca.


Pred začatím liečby idarubicínom je potrebné u pacientov vyšetriť funkciu srdca a monitorovať ju počas liečby (najmä u pacientov, ktorí dostávajú vysoké kumulatívne dávky, a u pacientov s rizikovými faktormi). Toto riziko sa môže znížiť pravidelným monitorovaním LVEF (ejekčnej frakcie ľavej komory – objem krvi, ktorý srdce vypudí z ľavej komory pri jednom sťahu) počas liečby a okamžitým prerušením podávania idarubicínu pri prvých prejavoch jeho zhoršenej funkcie.


Informujte svojho lekára

  • ak máte prítomné kardiovaskulárne ochorenie,

  • ak ste absolvovali, alebo absolvujete rádioterapiu na oblasť mediastína, resp. oblasť srdca

  • ak ste liečený/á antracyklínmi alebo antracéndiónmi

  • ak súčasne používate lieky, ktoré môžu znížiť kontraktilitu srdca.


Útlm kostnej drene.

Idarubicín vyvoláva silný útlm kostnej drene. Pred a počas každého cyklu liečby idarubicínom je potrebné vyšetriť hematologické parametre, vrátane diferenciálneho krvného obrazu.


Tráviaci trakt.

Idarubicín vyvoláva vracanie a zápal sliznice úst a pažeráka, ktorý sa môže rozvinúť až do tvorby vredov a zriedkavo do krvácania a prederavenia tráviaceho traktu.

Informujte svojho lekára, ak máte prítomné ochorenie tráviaceho traktu.


Pečeňové a/alebo obličkové funkcie.

Informujte svojholekára, ak máte prítomné ochorenie pečene alebo obličiek.


Syndróm z rozpadu nádoru.

Počas užívania lieku je nevyhnutný dostatočný príjem tekutín. Dodržiavajte všetky preventívne opatrenia odporúčané Vaším ošetrujúcim lekárom, aby ste sa vyhli riziku syndrómu z rozpadu nádoru.


Oslabenie imunity/zvýšená citlivosť k infekciám.

Liečba idarubicínom spôsobuje oslabenie imunity, čo môže mať za následok vážne až smrteľné infekcie. Je potrebné sa vyhnúť očkovaniu živými vakcínami počas liečby idarubicínom. Inaktivované alebo neživé vakcíny môžu byť podané, avšak odpoveď na vakcíny môže byť oslabená.


Reprodukčný system.

Mužom liečeným idarubicínom sa odporúča používanie účinných metód antikoncepcie počas liečby a pokiaľ je to potrebné a možné, vyhľadať pomoc na uchovanie spermií, vzhľadom na možnosť neplodnosti spôsobenej liečbou.


Používanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


KombináciaZavedosu®s inými cytostatikamialebo rádioterapiou môže ešte viac zvýšiť útlm kostnej drene.


Informujte Vášho lekára, ak užívate lieky ovplyvňujúce funkciu srdca, pečene alebo obličiek. priebehu 2 až 3 týždňov pred liečbou Zavedosom®.


Užívanie Zavedos®us jedlom a nápojmi

Kapsuly sa majú prehĺtať celé, zapíjajú sa malým množstvom vody a nesmú sa cmúlať, hrýzť alebo žuť.

Zavedos®kapsuly sa môžu tiež užiť s jedlom.


Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Ak ste žena vo fertilnom veku musíte sa vyhnúť otehotneniu počas liečby a používať účinnú antikoncepciu podľa odporúčania lekára.

Počas liečby idarubicínom nesmiete dojčiť.


Vedenie vozidla a obsluha strojov

Účinok idarubicínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa nehodnotil.


Dôležité informácie o niektorých zložkách Zavedos®u

Kapsula sa má prehltnúť priamo z fľašky, aby sa vyhlo priamemu kontaktu s pokožkou.

Pred podaním je nutné sa presvedčiť, či sú kapsuly neporušené. Musia sa prehĺtať s malým množstvom vody a nesmú sa cmúľať, lámať alebo žuť.

Pri náhodnom kontakte prášku z kapsuly s očami, pokožkou alebo sliznicami sa musí postihnuté miesto ihneď dôkladne umyť vodou. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať a upovedomiť lekára.


3. AKO UŽÍVAŤ Zavedos®


Vždy užívajte Zavedos®presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


U dospelých s akútnou myeloblastovou leukémiou sa odporúča dávka 30 mg/m2/deň ústami počas 3 dní ako monoterapia alebo 15 až 30 mg/m2/deň perorálne počas 3 dní v kombinácii s inými cytotoxickými látkami.


Pri pokročilom karcinóme prsníka sa v monoterapii odporúča dávka 45 mg/m2ústami podávaná buď v jeden deň alebo rozdelená do troch po sebe nasledujúcich dní (15 mg/m2/deň), čo sa opakuje každé 3 až 4 týždne.

Dávka 35 mg/m2perorálne v jeden deň sa môže podávať v kombinácii s inými cytotoxickými látkami.


Úprava dávky

Keďže na základe obmedzených dostupných údajov u pacientov s poškodením pečene a/alebo obličiek nie je možné stanoviť špecifické odporúčania pre úpravu dávky, treba zvážiť úpravu dávky u pacientov s hladinami bilirubínu a/alebo kreatinínu v sére vyššími ako 2,0 mg%.

Idarubicín sa nesmie podávať pacientom so závažným poškodením pečene a/alebo obličiek.


Ak užijete viac Zavedos®uako máte

Veľmi vysoké dávky idarubicínu môžu v priebehu 24 hodín spôsobiť akútne poškodenie srdcového svalu a v priebehu jedného alebo dvoch týždňov ťažký útlm kostnej drene.

Niekoľko mesiacov po predávkovaní antracyklínmi bolo pozorované oneskorené zlyhanie srdca.

Pacienti liečení idarubicínom musia byť pozorovaní kvôli možnému krvácaniu do tráviaceho traktu a ťažkému poškodeniu sliznice.

Ihneď informujte svojho lekára, ak ste užili viac kapsúl ZAVEDOSU ako odporučil lekár.


Ak prestanete užívať Zavedos®


Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Frekvencie nežiaducich účinkov sú založené na nasledovných kategóriách :

Veľmi časté (1/10)

Časté (1/100 až <1/10)

Menej časté (1/1 000 až <1/100)

Zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)



Infekcie a nákazy


Veľmi časté

Infekcie

Menej časté

Sepsa, septikémia



Benígne a malígne nádory (vrátane cýst a polypov)


Menej časté

Sekundárna leukémia, (akútna myeloblastová leukémia a myelodysplastický syndróm)



Poruchy krvi a lymfatického systému


Veľmi časté

Málokrvnosť, závažné zníženie počtu bielych krviniek, neutrofilov (podskupina bielych krviniek)a krvných doštičiek



Poruchy imunitného systému


Veľmi zriedkavé

Anafylaxia (veľmi vážna alergická reakcia, ktorá môže viesť až k smrti)



Poruchy endokrinného systému


Veľmi časté

Anorexia (výrazné chudnutie pri zníženom príjme potravy)

Menej časté

Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi



Poruchy nervového systému


Zriedkavé

Krvácanie do mozgu



Poruchy srdca a srdcovej činnosti


Časté

Spomalenie srdcového rytmu, zrýchlenie srdcového rytmu vychádzajúce zo sínusového uzla, zrýchlená a nepravidelná srdcová činnosť, asymptomatické (bezpríznakové) zníženie ejekčnej frakcie ľavej komory, kongestívne (mestnavé) zlyhanie srdca

Zriedkavé

EKG abnormality (nešpecifické zmeny ST segmentu), infarkt myokardu.

Veľmi zriedkavé

Zápal osrdcovníka a srdcového svalu, predsieňovo-komorové a ramienkové blokády

Poruchy ciev


Časté

Miestny zápal žíl, tromboflebitída (zápal žíl s prítomnosťou krvnej zrazeniny)

Menej časté

Šok

Veľmi zriedkavé

Tromboembolizácia (uvoľnenie krvnej zrazeniny a zanesenie do inej časti cievneho systému), začervenanie tváre



Poruchy gastrointestinálneho traktu


Veľmi časté

Nutkanie na vracanie, vracanie, zápal slizníc/zápal sliznice ústnej dutiny, hnačky, bolesť brucha alebo pocity pálenia

Časté

Krvácanie z tráviaceho traktu, bolesť brucha

Menej časté

Zápal pažeráka, zápal hrubého čreva (vrátane ťažkej enterokolitídy / neutropenickej enterokolitídy s perforáciou)

Veľmi zriedkavé

Žalúdočné erózie alebo vredy



Poruchy pečene a žlčových ciest


Časté

Zvýšenie hladiny pečeňových transamináz a bilirubínu



Poruchy kože a podkožného tkaniva


Veľmi časté

Vypadávanie vlasov

Časté

Kožná vyrážka, svrbenie, precitlivenosť v oblasti ožiarenej pokožky (“radiation recall” reakcia)

Menej časté

Zvýšená pigmentácia kože a nechtov, žihľavka

Veľmi zriedkavé

Okrajové začervenanie



Poruchy obličiek a močových ciest


Veľmi časté

Červené sfarbenie moču 1 – 2 dni po podaní liečiva



Celkové poruchy a reakcie v mieste podania


Veľmi časté

Horúčka

Časté

Krvácania

Menej časté

Dehydratácia (odvodnenie)

Útlm kostnej drene

Výrazný útlm kostnej drene je najzávažnejšou nežiadúcou reakciou liečby idarubicínom. Avšak tento je nevyhnutný pre likvidáciu leukemických buniek.


Počty bielych krviniek a krvných doštičiek dosiahnu zvyčajne minimum medzi 10. a 14. dňom po podaní idarubicín hydrochloridu. Počty buniek sa vrátia k normálnym hodnotám vo väčšine prípadov počas tretieho týždňa.


Klinické dôsledky útlmu kostnej drene sa môžu prejaviť ako horúčka, infekcie, sepsa, septický šok, krvácania a tkanivová hypoxia a môžu viesť až k smrti.


Poškodenie srdca

Najzávažnejšou formou antracyklínmi vyvolaného poškodenia srdcového svalu je život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie.


5. AKO UCHOVÁVAŤ Zavedos®


Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 C.


Čas použiteľnosti po rozpustení prášku:

Pripravený roztok je chemicky stabilný počas 48 hodín, ak sa uchováva pri teplote 2 °C ‑ 8 °C (v chladničke) a 24 hodín, ak sa uchováva pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Avšak z mikrobiologického hľadiska sa má pripravený injekčný roztok použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, čas skladovania počas používania a podmienky uchovávania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a za normálnych okolností nemajú presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 °C – 8 °C (v chladničke), pokiaľ rozpustenie prášku neprebehlo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok


Nepoužitú časť roztoku znehodnoťte.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo Zavedos®obsahuje


- ZAVEDOS®5 mg:

Liečivo je idarubicíniumhydrochlorid5 mg.

Ďalšie zložky sú cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza), glyceroli palmitostearas (glycerol-palmitostearát), ferri oxidum rubrum E 172 (červený oxid železitý E 172), titanii dioxidum E 171 (oxid titaničitý E 171), gelatina (želatína).


ZAVEDOS®10 mg:

Liečivo je idarubicíniumhydrochlorid10 mg.

Ďalšie zložky sú cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza), glyceroli palmitostearas (glycerol-palmitostearát), ferri oxidum rubrum E 172 (červený oxid železitý E 172), titanii dioxidum E 171 (oxid titaničitý E 171), gelatina (želatína).


ZAVEDOS®25 mg:

Liečivo je idarubicíniumhydrochlorid25 mg.

Ďalšie zložky sú cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza), glyceroli palmitostearas (glycerol-palmitostearát), titanii dioxidum E 171 (oxid titaničitý E 171), gelatina (želatína).


Ďalšia zložka je laktóza.


Ako vyzerá Zavedosa obsah balenia

Zavedostvrdé kapsuly sú dodávané v sklenených fľaškách uzavretých bezpečnostným uzáverom v nasledujúcich veľkostiach balenia:


ZAVEDOS5 mg: 1 x 1 tvrdá kapsula (5 mg idarubicíniumchloridu)

ZAVEDOS10 mg:1 x 1 tvrdá kapsula (10 mg idarubicíniumchloridu)

ZAVEDOS25 mg:1 x 1tvrdá kapsula (25 mg idarubicíniumchloridu)



Držiteľ rozhodnutia o registrácii


Pfizer Europe MA EEIG, Ramsgate Road, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia


Táto písomná informácia bola naposledy schválená v 03/2010.

7



ZAVEDOS 5,10,25mg_cps_sPIL

(CDS2007+CSP2008)PSUR_WSP_appr_mar10cc.doc

ZAVEDOS 10 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/06973

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


  1. Názov lieku


Zavedos 5 mg

Zavedos10 mg

Zavedos25 mg


  1. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie


Liečivo:idarubicíniumhydrochlorid

Každá kapsula obsahuje 5 mg alebo 10 mg alebo 25 mg idarubicíniumhydrochloridu.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


  1. Lieková forma


Tvrdá kapsula


Opis lieku:

Zavedos5 mg: Tvrdé želatínové samouzatvárateľné kapsuly o veľkosti č. 4, s nepriehľadným červenooranžovým (švédska oranžová) vrchnákom a telom a s radiálnym čiernym nápisom “idarubicIn5“ na vrchnáku. Kapsuly obsahujú oranžový prášok.


Zavedos10 mg: Tvrdé želatínové samouzatvárateľné kapsuly o veľkosti č. 4, s nepriehľadným červenooranžovým (švédska oranžová) vrchnákom a nepriehľadným bielym telom a s radiálnym čiernym nápisom “idarubicIn 10“ na vrchnáku. Kapsuly obsahujú oranžový prášok.


Zavedos25 mg: Tvrdé želatínové samouzatvárateľné kapsuly o veľkosti č. 2, s nepriehľadným bielym vrchnákom a telom a s radiálnym čiernym nápisom “idarubicIn 25“ na vrchnáku. Kapsuly obsahujú oranžový prášok.


4. Klinické údaje


4.1 Terapeutické indikácie


Akútna myeloblastová leukémia (AML)

Indukcia remisie pri akútnej myeloblastovej leukémii (AML) u dospelých v prípadoch, keď intravenózne podanie nie je možné:

  • v prvej línii terapie AML

  • u pacientov s relapsom AML

  • liečba AML nereagujúcej na predchádzajúcu terapiu


Pokročilý karcinóm prsníka (ABC)

Liečba pokročilého karcinómu prsníka po zlyhaní liečby chemoterapeutikami prvej voľby nezahŕňajúcej antracyklíny.


Idarubicín sa bežne používa v kombinovaných chemoterapeutických režimoch spolu s inými cytotoxickými látkami.


  1. Dávkovanie a spôsob podávania


Dávka sa zvyčajne vypočíta na základe celkovej veľkosti povrchu tela.


U dospelých s akútnou myeloblastovou leukémiou sa odporúča dávka 30 mg/m2/deň perorálne počas 3 dní ako monoterapia alebo 15 až 30 mg/m2/deň perorálne počas 3 dní v kombinácii s inými cytotoxickými látkami.


Pri pokročilom karcinóme prsníka sa v monoterapii odporúča dávka 45 mg/m2perorálne podávaná buď v jeden deň alebo rozdelená do troch po sebe nasledujúcich dní (15 mg/m2/deň), čo sa opakuje každé 3 až 4 týždne v závislosti od hematologických výsledkov.


Maximálna odporúčaná kumulatívna dávka je 400 mg/m2.


Dávka 35 mg/m2perorálne v jeden deň sa môže podávať v kombinácii s inými cytotoxickými látkami. Toto dávkovanie však musí zohľadňovať vstupné hematologické parametre pacienta a dávky iných cytotoxických liekov používaných v kombinovanej liečbe.


Úprava dávky

Keďže na základe obmedzených dostupných údajov u pacientov s poškodením pečene a/alebo obličiek nie je možné stanoviť špecifické odporúčania pre úpravu dávky, treba zvážiť úpravu dávky u pacientov s hladinami bilirubínu a/alebo kreatinínu v sére vyššími ako 2,0 mg/dl (pozri časť 4.4.).


Idarubicín sa nesmie podávať pacientom so závažným poškodením pečene a/alebo obličiek (pozri časť 4.3).


Kapsuly sa majú prehĺtať celé, zapíjajú sa malým množstvom vody a nesmú sa cmúľať, hrýzť alebo žuť.

Zavedoskapsuly sa môžu tiež užiť s jedlom.


  1. Kontraindikácie


Idarubicín je kontraindikovaný u pacientov:

  • s precitlivenosťou na idarubicín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1, alebo na iné antracyklíny alebo antracéndióny

  • so ťažkým poškodením pečene

  • so ťažkým poškodením obličiek

  • so závažnou kardiomyopatiou

  • s nedávno prekonaným infarktom myokardu

  • so závažnými arytmiami

  • s pretrvávajúcou myelosupresiou

  • s predchádzajúcou liečbou maximálnymi kumulatívnymi dávkami idarubicínu a/alebo inými antracyklínmi a antracéndiónmi (pozri časť 4.4)

  • počas liečby treba ukončiť dojčenie (pozri časť 4.6)


  1. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všeobecne

Zavedossa má používať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s chemoterapeutickou protinádorovou liečbou. To zaručuje, že sa môže začať okamžitá a účinná liečba závažných komplikácií ochorenia a/alebo jeho liečby (napr. krvácanie, ťažké život ohrozujúce infekcie).


Pred začatím liečby idarubicínom sa pacienti musia zotaviť z akútnych prejavov toxicity predošlej cytotoxickej liečby (stomatitída, neutropénia, trombocytopénia a generalizovaná infekcia).


Funkcia srdca

Rizikom liečby antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť ako včasné (t.j. akútne) alebo oneskorené (t.j. chronické) nežiaduce príhody.


Včasné (t.j. akútne) príhody

Včasnú kardiotoxicitu idarubicínu predstavuje najmä sínusová tachykardia a/alebo abnormality na EKG, ako nešpecifické zmeny vlny ST-T. Hlásené boli tiež tachyarytmie, vrátane komorových extrasystol a komorovej tachykardie, bradykardia, ako aj atrio-ventrikulárne a ramienkové blokády. Podľa týchto prejavov sa zvyčajne nedá predvídať rozvoj oneskorenej kardiotoxicity, zriedka sú klinicky významné a vo všeobecnosti nie sú dôvodom pre prerušenie liečby idarubicínom.


Oneskorené (t.j. chronické) príhody

Oneskorená kardiotoxicita sa zvyčajne rozvinie neskôr počas liečby, alebo v priebehu 2 ‑ 3 mesiacov po ukončení liečby; boli hlásené aj neskoršie prípady - niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby. Oneskorená kardiomyopatia sa prejaví znížením ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF = “left ventricular ejection fraction”) a/alebo znakmi a príznakmi kongestívneho zlyhávania srdca, ako napr. dýchavica, pľúcny edém, posturálne edémy, kardiomegália, hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálny výpotok a galopový rytmus. Boli hlásené aj subakútne prejavy, ako perikarditída/myokarditída. Najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej kardiomyopatie je život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie, ktoré predstavuje kumulatívnu, dávku limitujúcu toxicitu lieku.


Limity kumulatívnej dávky pre i.v. alebo perorálnu formu idarubicínu sa nestanovili. Napriek tomu s liečbou idarubicínom súvisiaca kardiomyopatia bola hlásená u 5 % pacientov, ktorí dostali intravenózne kumulatívne dávky od 150 do 290 mg/m2. Dostupné údaje o pacientoch liečených perorálnou formou idarubicínu, s celkovou kumulatívnou dávkou až do 400 mg/m2, naznačujú nízku pravdepodobnosť kardiotoxicity.


Pred začiatkom liečby idarubicínom je potrebné u pacientov vyšetriť funkciu srdca a monitorovať ju počas liečby, aby sa minimalizovalo riziko možného závažného neliečiteľného poškodenia srdca. Toto riziko sa môže znížiť pravidelným monitorovaním LVEF (ejekčnej frakcie ľavej komory) počas liečby a okamžitým prerušením podávania idarubicínu pri prvých prejavoch jeho zhoršenej funkcie. Vhodnými kvantitatívnymi metódami pre opakované hodnotenie funkcie srdca (t.j. hodnotenie LVEF) je MUGA (Multiple Uptake Gated Acquisition Scan / MUGA-viacvstupová rádionuklidová ventrikulografia) alebo echokardiografia (ECHO). Vstupné kardiologické vyšetrenie pozostávajúce z EKG a ECHO-kardiografického vyšetrenia alebo MUGA, sa odporúča u pacientov so zvýšeným rizikom vzniku kardiotoxicity. Opakované vyšetrenia LVEF pomocou MUGA alebo ECHO-kardiografického vyšetrenia je potrebné vykonať pri podávaní vyšších, kumulatívnych dávok antracyklínu. Počas celého sledovania sa má používať rovnaká vyšetrovacia metóda.


Rizikovými faktormi kardiotoxicity sú aktívne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasne prebiehajúca rádioterapia na oblasť mediastína, resp. perikardiálnu oblasť, predchádzajúca liečba inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi a súčasné používanie liekov, ktoré sú schopné potláčať kontraktilitu srdca alebo kardiotoxických liečiv (napr. trastuzumab). Antracyklíny vrátane idarubicínu sa nemajú podávať v kombinácii s inými kardiotoxickými látkami, pokiaľ nie je srdcová funkcia pacienta dôkladne sledovaná. Pacienti liečení antracyklínmi po skončení liečby inými kardiotoxickými látkami, predovšetkým liečivami, ktoré majú dlhý polčas, ako je trastuzumab, môžu byť tiež vystavení zvýšenému riziku rozvoja kardiotoxicity. Polčas trastuzumabu je približne 28,5 dní a môže pretrvávať v obehu až 24 týždňov. Preto sa majú lekári, ak je to možné, vyhýbať liečbe obsahujúcej antracyklíny počas 24 týždňov po skončení liečby trastuzumabom. Ak sa použijú antracyklíny skôr, odporúča sa starostlivé sledovanie funkcie srdca.


Kardiálne funkcie je potrebné starostlivo monitorovať u pacientov, ktorí dostávajú vysoké kumulatívne dávky, a u pacientov s rizikovými faktormi. Avšak kardiotoxicita idarubicínu sa môže vyskytnúť aj pri nižších kumulatívnych dávkach, bez ohľadu na prítomnosť kardiálnych rizikových faktorov.


Zdá sa, že u detí a dojčiat je vyššia vnímavosť na antracyklínmi indukovanú kadiotoxicitu, a teda je potrebné dlhodobé pravidelné sledovanie funkcií srdca u tejto skupiny liečených pacientov. Je pravdepodobné, že toxicita idarubicínu a ostatných antracyklínov, alebo antracéndiónov je aditívna.


Hematologická toxicita

Idarubicín je silné myelosupresívum. Ťažká myelosupresia sa vyskytne u všetkých pacientov pri terapeutických dávkach tohto lieku.


Pred a počas každého cyklu liečby idarubicínom je potrebné vyšetriť hematologické parametre vrátane diferenciálneho počtu bielych krviniek (WBC).


Predominantným prejavom idarubicínovej hematotoxicity je reverzibilná, od dávky závislá leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) a táto je aj najčastejšia akútna dávku-limitujúca toxicita tohto liečiva.


Leukopénia a neutropénia sú zvyčajne závažné; trombocytopénia a anémia sa môžu objaviť tiež. Počet neutrofilov a trombocytov dosiahne zvyčajne minimum (nadir) medzi 10. a 14. dňom po podaní lieku; avšak ich počet sa zvyčajne vráti k normálnym hodnotám počas tretieho týždňa. Počas fázy závažnej myelosupresie sa zaznamenali úmrtia z dôvodu infekcií a/alebo hemorágií.


Medzi klinické následky závažnej myelosupresie patrí horúčka, infekcie, sepsa/septikémia, septický šok, krvácanie, tkanivová hypoxia alebo smrť. Ak sa vyskytne febrilná neutropénia, odporúča sa liečba i.v. antibiotikom.


Sekundárna leukémia

U pacientov liečených antracyklínmi, vrátane idarubicínu, bola hlásená sekundárna leukémia, s preleukemickou fázou alebo nej. Sekundárna leukémia sa vyskytuje častejšie pri kombinovanej liečbe s DNA poškodzujúcimi protinádorovými liekmi, u pacientov, ktorí boli intenzívne predliečení cytotoxickými liekmi, alebo ak boli zvyšované dávky antracyklínov. Tento typ leukémie môže mať periódu latencie od 1 do 3 rokov.


Gastrointestinálny trakt

Idarubicín je emetogénny. Mukozitída (najmä stomatitída, menej často ezofagitída) sa zvyčajne vyvinie krátko po podaní lieku, a ak je závažná, môže počas niekoľkých dní progredovať do slizničných ulcerácií. U väčšiny pacientov sa tento nežiaduci účinok upraví do tretieho týždňa liečby.


Príležitostne sa pozorovali aj závažné gastrointestinálne príhody (perforácia alebo krvácanie) u pacientov liečených perorálnym idarubicínom, ktorí mali akútnu leukémiu alebo iné ochorenia v anamnéze, alebo ktorí boli liečení liekmi, o ktorých je známe, že môžu spôsobovať gastrointestinálne komplikácie. U pacientov s aktívnym gastrointestinálnym ochorením so zvýšeným rizikom krvácania alebo perforácie, musí lekár zvážiť pomer prínosu a rizika liečby perorálnym idarubicínom.


Pečeňové a/alebo obličkové funkcie

Vzhľadom na to, že zhoršenie pečeňových a/alebo obličkových funkcií môže ovplyvniť dostupnosť idarubicínu, je potrebné ich vyšetriť pred liečbou a sledovať aj počas liečby, pomocou bežných klinických laboratórnych testov (stanovením sérového bilirubínu a kreatinínu ako indikátorov). Vo viacerých klinických skúšaniach fázy III bola liečba kontraindikovaná, ak sérové koncentrácie bilirubínu a/alebo kreatinínu presiahli 2,0 mg/dl. Pri ostatných antracyklínoch sa zvyčajne redukuje dávka na 50 %, ak sú hladiny sérového bilirubínu v rozmedzí od 1,2 do 2,0 mg/dl


Reakcie v mieste podania

Aplikácia do malej cievy alebo opakované podanie do tej istej žily môžu spôsobiť flebosklerózu. Postup podľa odporúčaní pre spôsob podania minimalizuje riziko vzniku flebitídy/tromboflebitídy v mieste injekčného podania.


Extravazácia

Extravazácia idarubicínu počas intravenóznej injekcie môže spôsobiť lokálnu bolestivosť, ťažké tkanivové lézie (tvorbu pľuzgierov, závažnú celulitídu) a nekrózu. V prípade výskytu znakov alebo príznakov extravazácie počas intravenózneho podávania idarubicínu sa má infúzia okamžite zastaviť.


V prípade extravazácie sa môže použiť dexrazoxán na prevenciu alebo zníženie tkanivového poškodenia.


Syndróm z rozpadu nádoru

Idarubicín môže spôsobiť hyperurikémiu ako následok extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý sprevádza rýchly rozpad nádorových buniek, indukovaný podaním lieku (syndróm z rozpadu nádoru – tumor lysis syndrome). Po začatí liečby je potrebné sledovať sérové hladiny kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu. Hydratácia, alkalizácia moču a profylaktické podávanie alopurinolu ako prevencia hyperurikémie, môže minimalizovať možné komplikácie syndrómu z rozpadu nádoru.


Následky imunosupresie/zvýšená citlivosť k infekciám

Podanie živých alebo živých-atenuovaných vakcín (napr. vakcíny proti žltej zimnici) pacientom, ktorí sú imunokompromitovaní chemoterapeutikami, vrátane idarubicínu, môže mať za následok vážne až smrteľné infekcie. Treba sa vyhnúť očkovaniu živými vakcínami počas liečby idarubicínom. Inaktivované alebo neživé vakcíny sa môžu podať, avšak odpoveď na takéto vakcíny môže byť oslabená.


Reprodukčný systém

Mužom liečeným idarubicíniumhydrochloridom sa odporúčapoužívanie účinných metód antikoncepcie počas liečby a pokiaľ je to potrebné a možné, vyhľadať pomoc na uchovanie spermií, vzhľadom na možnosť ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou (pozri časť 4.6).


Iné

Tak ako aj pri iných cytotoxických liečivách, boli aj pri liečbe idarubicínom náhodne hlásené tromboflebitída, tromboembólia, vrátane embolizácie do pľúc. Liek môže spôsobiť červené sfarbenie moču 1-2 dni po podaní a pacienti majú byť o tejto skutočnosti informovaní.


  1. Liekové a iné interakcie


Zavedosjesilné myelosupresívum a v kombinovaných chemoterapeutických režimoch, ktoré obsahujú látky s podobným účinkom, možno očakávať, že sa útlm kostnej drene ešte zvýši (pozri časť 4.4).

Používanie kombinácie idarubicínu s inými potenciálne kardiotoxickými liekmi, tak ako aj súčasné podávanie iných látok ovplyvňujúcich srdce (napr. blokátorov kalciových kanálov) vyžaduje monitorovanie funkcie srdca počas liečby.


Zmeny funkcie pečene alebo obličiek navodené inou súčasnou liečbou môžu ovplyvňovať metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu idarubicínu (pozri časť 4.4).


Ďalší myelosupresívny účinok sa očakáva aj pri rádioterapii podávanej súčasne alebo v priebehu 2 až 3 týždňov pred liečbou idarubicínom.


Súčasné používanie živých oslabených vakcín (napr. proti žltej zimnici) sa neodporúča z dôvodu rizika možného fatálneho systémového ochorenia. Riziko je zvýšené u osôb, u ktorých je imunitný systém už potlačený prebiehajúcim ochorením. Ak je dostupná, má sa použiť inaktivovaná vakcína (poliomyelitída).


Pri kombinácii perorálnych antikoagulancií a protinádorovej chemoterapie sa odporúča častejšie monitorovanie INR (International Normalised Ratio), pretože riziko interakcie sa nedá vylúčiť.


Cyklosporín A: Súbežné podávanie cyklosporínu A ako jediného chemosenzitizéra významne zvýšilo AUC idarubicínu (1,78‑násobne) a AUC idarubicinolu (2,46-násobne) u pacientov s akútnou leukémiou. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. U niektorých pacientov môže byť potrebná úprava dávky.


  1. Fertilita, gravidita a laktácia


Porucha fertility

Idarubicín môže indukovať chromozomálne poškodenie v ľudských spermiách. Z tohto dôvodu muži podstupujúci liečbu idarubicínom majú používať účinné metódy antikoncepcie ešte 3 mesiace po skončení liečby (pozri časť 4.4).


Gravidita

Embryotoxický potenciál idarubicínu sa potvrdil v in vitroaj in vivo štúdiách. K dispozícii ale nie sú žiadne adekvátne a dobre kontrolované štúdie u gravidných žien. Ženy vo fertilnom veku majú byť poučené, aby sa vyhli otehotneniu počas liečby a aby používali účinnú antikoncepciu podľa odporúčania lekára.


Idarubicín sa má používať počas tehotenstva len v prípade, ak potenciálny prínos prevyšuje potenciálne riziko pre plod. Pacientky majú byť poučené o potenciálnom riziku pre plod. Pacientom túžiacim po dieťati po ukončení liečby sa má odporučiť najskôr genetické poradenstvo, ak je to vhodné a možné.


Laktácia

Nie je známe, či sa idarubicín alebo jeho metabolity vylučujú do materského mlieka. Ženy počas liečby idarubicínumhydrochloridom nemajú dojčiť.


  1. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Účinok idarubicínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa systematicky nehodnotil.


  1. Nežiaduce účinky


Počas liečby idarubicínom sa pozorovali nasledujúce nežiaduce účinky a boli hlásené s nasledujúcou frekvenciou: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).


Infekcie a nákazy


Veľmi časté

Infekcie

Menej časté

Sepsa, septikémia



Benígne a malígne nádory vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)

Menej časté

Sekundárna leukémia (akútna myeloblastová leukémia a myelodysplastický syndróm)



Poruchy krvi a lymfatického systému


Veľmi časté

Trombocytopénia, závažná leukopénia a neutropénia, anémia

Neznáme

Pancytopénia



Poruchy imunitného systému


Veľmi zriedkavé

Anafylaxia



Poruchy endokrinného systému


Veľmi časté

Anorexia

Menej časté

Dehydratácia



Poruchy metabolizmu a výživy


Menej časté

Hyperurikémia

Neznáme

Syndróm z rozpadu nádoru



Poruchy nervového systému


Zriedkavé

Krvácanie do mozgu



Poruchy srdca a srdcovej činnosti


Časté

Kongestívne zlyhanie srdca, bradykardia, sínusová tachykardia, tachyarytmia, asymptomatické zníženie ejekčnej frakcie ľavej komory, kardiomyopatie**

Menej časté

Infarkt myokardu, EKG abnormality*

Veľmi zriedkavé

Perikarditída, myokarditída, atrioventrikulárne a ramienkové blokády



Poruchy ciev


Časté

Hemorágie, lokálna flebitída, tromboflebitída

Menej časté

Šok

Veľmi zriedkavé

Tromboembolizácia, sčervenanie



Poruchy gastrointestinálneho traktu


Veľmi časté

Nauzea, vracanie, mukozitída/stomatitída, hnačka, abdominálna bolesť alebo pocity pálenia

Časté

Gastrointestinálne krvácanie, bolesť brucha

Menej časté

Ezofagitída, kolitída

Veľmi zriedkavé

Žalúdočné erózie alebo ulcerácie



Poruchy pečene a žlčových ciest


Časté

Zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov a bilirubínu



Poruchy kože a podkožného tkaniva


Veľmi časté

Alopécia

Časté

Vyrážka, svrbenie, precitlivenosť v oblasti ožiarenej pokožky

Menej časté

Urtikária, hyperpigmentácia kože a nechtov, celulitída§, tkanivová nekróza

Veľmi zriedkavé

Akrálny erytém

Neznáme

Lokálna reakcia



Poruchy obličiek a močových ciest


Veľmi časté

Červené sfarbenie moču 1 ‑ 2 dni po liečbe



Celkové poruchy a reakcie v mieste podania


Veľmi časté

Horúčka, bolesť hlavy, zimnica





* nešpecifické zmeny ST segmentu

** pozri časť 4.4 pre súvisiace prejavy a príznaky

vrátane ťažkej enterokolitídy / neutropenickej enterokolitídy s perforáciou

radiation recall“ reakcia

§Táto udalosť môže byť závažná


Popis vybraných nežiaducich reakcií


Hematopoetický systém

Výrazná myelosupresia je najzávažnejším nežiaducim účinkom liečby idarubicínom. Je ale nevyhnutná pre eradikáciu leukemických buniek (pozri časť 4.4).


Kardiotoxicita

Najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej kardiomyopatie je život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie, ktoré predstavuje kumulatívnu, dávku limitujúcu toxicitu lieku (pozri časť 4.4).


Gastrointestinálne

Stomatitída a v závažných prípadoch ulcerácia sliznice, dehydratácia spôsobená závažným vracaním a hnačkou; riziko perforácie hrubého čreva, atď.


Miesto podania

Flebitída/tromboflebitída a preventívne opatrenia uvedené v časti 4.2; neúmyselné paravenózne infiltráty môžu spôsobiť bolesť, závažnú celulitídu a tkanivovú nekrózu.


Ďalšie nežiaduce reakcie: hyperurikémia

Prevencia symptómov hydratáciou, alkalizáciou moču a profylaxiou alopurinolom môže minimalizovať potenciálne komplikácie syndrómu lýzy tumoru.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.



  1. Predávkovanie


Veľmi vysoké dávky idarubicínu môžu v priebehu 24 hodín spôsobiť akútnu myokardiálnu toxicitu a v priebehu jedného až dvoch týždňov ťažkú myelosupresiu.

Niekoľko mesiacov po predávkovaní antracyklínmi bolo pozorované oneskorené zlyhanie srdca.

Pacienti liečení idarubicínom musia byť pozorovaní kvôli možnému gastrointestinálnemu krvácaniu a ťažkému poškodeniu sliznice.


5. Farmakologické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká

ATC kód: L01DB06


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Idarubicín je DNA interkalačným analógom daunorubicínu, ktorý má inhibičný efekt na syntézu nukleovej kyseliny a interaguje s enzýmom topoizomeráza II. Neprítomnosť metoxyskupiny na pozícii 4 v štruktúre antracyklínu, dáva zlúčenine vysokú lipofilitu, ktorej následkom je zvýšená miera vychytávania bunkami, v porovnaní s doxorubicínom a daunorubicínom.


Idarubicín preukázal vyššiu potenciu vzhľadom ku daunorubicínu, aj to, že je účinným prostriedkom proti leukémii a lymfómom u myší pri oboch, i.v. aj perorálnej forme podania. In vitroštúdie s humánnymi aj myšími antracyklín-rezistentnými bunkami preukázali nižší stupeň skríženej rezistencie pre idarubicín v porovnaní s doxorubicínom a daunorubicínom. Štúdie zamerané na kardiotoxicitu ukázali, že idarubicín má lepší terapeutický index ako daunorubicín a doxorubicín. Hlavný metabolit, idarubicinol preukázal, in vitro,aj in vivo, protinádorovú aktivitu v experimentálnych modeloch. U potkanov, podaný idarubicinol v rovnakých dávkach ako materský liek, je zreteľne menej kardiotoxický ako idarubicín.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Intravenózne podanie

Po intravenóznom podaní pacientom s normálnou funkciou pečene a obličiek, sa idarubicín eliminuje zo systémovej cirkulácie s koncovým plazmatickým polčasom v rozmedzí 11 ‑ 25 hodín, vo výraznej miere zmetabolizovaný na aktívny metabolit, idarubicinol, ktorý sa vylučuje pomalšie s plazmatickým polčasom v rozmedzí 41 – 69 hodín. Liek sa vylučuje prevažne vo forme idarubicinolu obličkami a biliárnou exkréciou.

Štúdie zamerané na vnútrobunkovú (jadrové bunky krvi a kostnej drene) koncentráciu lieku u pacientov s leukémiou preukázali, že maximálna vnútrobunková koncentrácia idarubicínu sa dosiahne behom pár minút po injekčnom podaní. Koncentrácie idarubicínu a idarubicinolu v jadrových bunkách krvi a kostnej drene sú 100-krát vyššie ako plazmatické koncentrácie. Miery vylučovania idarubicínu z plazmy a buniek boli takmer porovnateľné s koncovým polčasom okolo 15 hodín. Koncový polčas idarubicinolu v bunkách bol okolo 72 hodín.


Perorálne podanie

Po perorálnom podaní pacientom s normálnymi funkciami obličiek a pečene sa idarubicín rýchlo absorbuje s maximálnou hladinou do 2 – 4 hodín, eliminuje sa zo systémovej cirkulácie s koncovým plazmatickým polčasom v rozmedzí 10 – 35 hodín a vo výraznej miere zmetabolizovaný na aktívny metabolit, idarubicinol, ktorý sa pomalšie eliminuje s plazmatickým polčasom v rozmedzí 33 – 60 hodín. Liek sa vylučuje hlavne formou biliárnej exkrécie, najmä ako idarubicinol, močom sa vylučuje asi 1-2 % z dávky vo forme nezmeneného liečiva a 4,6 % ako idarubicinol.


Priemerné hodnoty absolútnej biologickej dostupnosti sa preukázali v rozmedzí medzi 18‑39 % (individuálne hodnoty pozorované v štúdiách sa pohybovali medzi 3-77 %), pričom priemerné hodnoty vypočítané z údajov o aktívnom metabolite, idarubicinole, sú o niečo vyššie (29-58 %; extrémy medzi 12-153 %).


Štúdie zamerané na vnútrobunkovú (jadrové bunky krvi a kostnej drene) koncentráciu lieku u pacientov s leukémiou preukázali, že vychytávanie liečiva je rýchle a takmer súbežné s objavením sa liečiva v plazme. Koncentrácie idarubicínu a idarubicinolu v jadrových bunkách krvi a kostnej drene sú viac ako 200-krát vyššie ako plazmatické koncentrácie. Miery vylučovania idarubicínu z plazmy a buniek boli takmer porovnateľné.


Špecifické populácie


Pečeňová a obličková nedostatočnosť

Farmakokinetika idarubicínu u pacientov s pečeňovou a/alebo obličkovou nedostatočnosťou nebola dostatočne vyhodnotená. Predpokladá sa, že u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou pečeňovou nedostatočnosťou môže byť metabolizmus idarubicínu narušený, čo môže viesť k vyšším systémovým hladinám lieku. Dostupnosť (dispozícia) idarubicínu môže byť tiež ovplyvnená obličkovou nedostatočnosťou. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť redukciu dávky lieku u pacientov s pečeňovou a/alebo obličkovou nedostatočnosťou. (pozri časť 4.2 a 4.4) a podávanie idarubicínu je kontraindikované u pacientov s ťažkým pečeňovým a/alebo obličkovým zlyhaním (pozri časť 4.3).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Idarubicín bol genotoxický vo väčšine in vitro, alebo in vivovykonaných testov. Intravenózny idarubicín bol karcinogénny, toxický pre reprodukčné orgány, a embryotoxický a teratogénny u potkanov. Žiadne pozoruhodné učinky na samice potkanov alebo ich potomstvo, ktorým bol podaný idarubicín intravenózne v dávke až do 0,2 mg/kg/deň, počas peri- a postnatálneho obdobia, neboli pozorované. Nie je známe, či sa účinná látka vylučuje do materského mlieka. Intravenózne podávaný idarubicín, tak ako aj iné antracyklíny a cytotoxické liečivá, boli pre potkanov karcinogénne. Štúdia zameraná na lokálnu bezpečnosť u psov odhalila, že extravazácia lieku spôsobuje tkanivovú nekrózu.


LD50(priemerné hodnoty) intravenózneho idarubicínu bola 4,4 mg/kg pre myši, 2,9 mg/kg pre potkanov, a okolo 1,0 mg/kg pre psov. Hlavným cieľom po úvodnej dávke bol hemopoetický systém a najmä u psov gastrointestinálny trakt.


Toxické účinky po opakovanom podávaní intravenózneho idarubicínu sa zistili u potkanov a psov. Hlavným terčom intravenózneho idarubicínu u týchto zvieracích druhov boli hemo-lymfopoetický systém, gastrointestinálny trakt, obličky, pečeň a mužské a ženské reprodukčné orgány.


Vo vzťahu k srdcu, subakútne a kardiotoxicitu sledujúce štúdie naznačili, že intravenózny idarubicín bol málo až mierne kardiotoxický iba v letálnych dávkach, kým doxorubicín a daunorubicín zapríčinili jednoznačne myokardiálne poškodenie pri neletálnych dávkach.



6. Farmaceutické informácie


6.1 Zoznam pomocných látok


mikrokryštalická celulóza, glycerol-palmitostearát


Obal kapsuly obsahuje:

Zavedos 5 mg: červený oxid železitý E 172, oxid titaničitý E 171, želatína

Zavedos10 mg: červený oxid železitý E 172, oxid titaničitý E 171, želatína

Zavedos25 mg: oxid titaničitý E 171, želatína


6.2 Inkompatibility


Nie sú známe.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Jantárová sklenená fľaška zo skla typu III uzavretá hliníkovým bezpečnostným uzáverom so závitom s polyetylénovým tesnením a s polyetylénovým vrchným viečkom, písomná informácia pre používatela, papierová škatuľka.


Veľkosť balenia:

ZAVEDOS 5 mg: 1 x1 tvrdá kapsula (5 mg)

ZAVEDOS 10 mg: 1 x1 tvrdá kapsula (10 mg)

ZAVEDOS 25 mg: 1 x1 tvrdá kapsula (25 mg)


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Kapsula sa má prehltnúť priamo z fľašky, aby sa vyhlo priamemu kontaktu s pokožkou.

Pred podaním je nutné sa presvedčiť, či sú kapsuly neporušené. Musia sa prehĺtať s malým množstvom vody a nesmú sa cmúľať, lámať alebo žuť.

Pri náhodnom kontakte prášku z kapsuly s očami, pokožkou alebo sliznicami sa musí postihnuté miesto ihneď dôkladne umyť vodou. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať a upovedomiť lekára.


  1. Držiteľ rozhodnutia o registrácii


Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia


8. Registračné číslo


ZAVEDOS 5 mg: 44/0154/99-S

ZAVEDOS 10 mg: 44/0155/99-S

ZAVEDOS 25 mg: 44/0156/99-S


9. Dátum PRVEJ registrácie/ predĺženia registrácie


Dátum registrácie: 27. októbra 1999

Dátum posledného predĺženia: 25. septembra 2008/bez časového obmedzenia


  1. Dátum revízie textu:


Júl 2013


0

ZAVEDOS 5,10,25mg_cps_sSPC

(CDS2007+CSP2008)PSUR_WSP_appr_mar10cc.doc

ZAVEDOS 10 mg