Písomná informáciapre používateľa

ZELDOX20 mg/ml

prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

ziprasidón

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek,

pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je ZELDOX a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete ZELDOX

3. Ako používať ZELDOX

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať ZELDOX

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je ZELDOX a na čo sa používa

ZELDOX patrí medzi lieky, ktoré sa nazývajú antipsychotiká.

ZELDOX ako prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok sa používa na rýchlu kontrolu agitovanosti u dospelých pacientov so schizofréniou - mentálna porucha charakterizovaná nasledujúcimi príznakmi: počutie zvukov, videnie a vnímanie vecí, ktoré neexistujú, mylné predstavy, nezvyčajné podozrenia, uzatváranie sa do seba a problematické nadväzovanie sociálnych vzťahov, nervozita, depresia, úzkosť.

ZELDOX injekčný roztok sa môže používať maximálne 3 po sebe nasledujúce dni.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete ZELDOX

Nepoužívajte ZELDOX

Tiež pozrite časť „Iné lieky a ZELDOX“ uvedenú nižšie.

Upozornenia a opatrenia:

Predtým,ako začnete užívať ZELDOX obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Buďte zvlášť opatrný/á

Predtým ako podstúpite laboratórne vyšetrenia (vyšetrenie krvi, moču, funkcie pečene, srdcového rytmu a pod.) povedzte svojmu lekárovi, že užívate ZELDOX, pretože môže zmeniť výsledky testov.

Iné lieky a ZELDOX

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi.

Nepoužívajte ZELDOX ak užívate lieky na problémy so srdcovým rytmom alebo lieky, ktoré môžu ovplyvniť srdcový rytmus, ako napríklad: antiarytmiká I.A a III. triedy, oxid arzenitý, halofantrín, levometadyl acetát, mezoridazín, tioridazín, pimozid, sparfloxacín, gatifloxacín, moxifloxacín, dolazetroniummesilát, meflochin, sertindol alebo cisaprid. Tieto lieky ovplyvňujú srdcový rytmus tak, že predlžujú QTc interval. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, informujte sa u svojho lekára.

Povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi ak užívate alebo ste nedávno užívali lieky na liečbu:

Prečítajte si aj časť „Nepoužívajte ZELDOX“ vyššie.

Zeldox a jedlo, nápoje a alkohol

Počas používania ZELDOXU sa neodporúča piť alkohol, keďže to môže viesť k nárastu nežiaducich účinkov.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Ak ste tehotná, nepoužívajte tento liek kým sa neporadíte so svojím lekárom. V prípade pravdepodobnosti otehotnenia používajte vhodnú antikoncepciu.

Počas užívania ZELDOXU nedojčite. Ak je liečba nevyhnutná, dojčenie sa má prerušiť.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

ZELDOX môže spôsobiť ospalosť a môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Preto neveďte vozidlá, neobsluhujte stroje a nevykonávajte činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť, až kým si nebudete istí, že užívanie lieku neovplyvňuje vaše schopnosti vykonávať tieto aktivity.

3. Ako používať ZELDOX

Injekčný roztok ZELDOXU sa podáva injekciou do svalu. Nesmie sa podávať do cievy.

Váš lekár rozhodne o dávke vnútrosvalového ZELDOXU. Maximálne trvanie liečby do svalu podávaným ZELDOXOM je tri dni. Podávanie ziprasidónu do svalu dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce dni sa neštudovalo.

Použitie u dospelých pacientov

Odporúčanú dávku 10 mg možno podľa potreby zvýšiť až na maximálnu dávku 40 mg za deň. Dávky 10 mg sa môžu podávať každé 2 hodiny. Niektorí pacienti môžu vyžadovať iniciálnu dávku 20 mg, po ktorej môže nasledovať ďalšia dávka po 4 hodinách.

Ak je indikovaná dlhodobá liečba, podávanie do svalu sa má čo najskôr nahradiť perorálnymi kapsulami ZELDOXU vo vhodnej dávke.

Použitie u detí a dospievajúcich

Injekčný roztok ZELDOXU sa nesmie podávať deťom a dospievajúcim do 18 rokov.

Použitie u starších pacientov

Klinické skúsenosti s vnútrosvalovým podaním u starších pacientov nad 65 rokov sú obmedzené. U týchto pacientov sa neodporúča vnútrosvalová liečba.

Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

Informujte svojho lekára ak máte poruchu funkcie obličiek.

Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene

Ak máte poruchu funkcie pečene pravdepodobne dostanete nižšiu dávku lieku.

Ak použijete viac ZELDOXU, ako máte

Ak si myslíte, že ste dostali príliš veľa ZELDOXU, informujte o tom okamžite svojho lekára alebo zdravotnú sestru.

Príznaky predávkovania môžu zahŕňať ospalosť, trasenie, kŕče, nepokoj a nekontrolovateľné pohyby hlavy a krku.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia

u každého.

Prestaňte používať ZELDOX a kontaktujte okamžite svojho lekára ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledovných závažných vedľajších účinkov:

Menej časté vedľajšie účinky(môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

• rýchly alebo nepravidelný tlkot srdca, závrat pri postavení sa, čo môže byť prejavom

poruchy srdca. Tieto príznaky môžu byť prejavom ortostatickej hypotenzie.

• nedobrovoľné/neobyčajné pohyby hlavne tváre alebo jazyka

Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

• alergický opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla, ktorý spôsobuje ťažkosti s dýchaním, môže ísť o príznaky závažnej alergickej reakcie nazvanej angioedém

• horúčka, zrýchlené dýchanie, potenie, svalová stuhnutosť, tras, problematické prehĺtanie a znížené vedomie. To môžu byť príznaky neuroleptického malígneho syndrómu.

• zmätenosť, nepokoj, horúčka, potenie, porucha koordinácie pohybov, zvýšené reflexy, kŕčovité zášklby svalov a hnačka. To môžu byť príznaky sérotonínového syndrómu.

• rýchly nepravidelný rytmus srdca, mdloby, kolaps alebo závrat môžu byť prejavom život ohrozujúceho stavu nazývaného Torsades de Pointes.

Môžu sa u vás vyskytnúť nasledujúce vedľajšie účinky, ktoré môžu mať miernu až strednú závažnosť a počas liečby môžu ustúpiť. Ak tieto vedľajšie účinky pretrvávajú alebo sú závažné, povedzte o nich svojmu lekárovi.

Časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

• bolesť v mieste vpichu, únava, malátnosť

• vracanie, nevoľnosť, sucho v ústach, zápcha

• zvýšený tlak krvi

• zrýchlenie srdcového rytmu

• nepokoj, nespavosť

• svalová stuhnutosť, chorobná neposednosť, závrat, extrapyramídová porucha, bolesť hlavy, trasenie, ospalosť

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

• znížený tlak krvi

• pokles chuti do jedla

• duševná porucha, porucha správania - mánia

• bezvedomie

• spomalenie srdcového rytmu

• potenie

• vyrážka

• hnačka

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb):

• stŕpnutie sánky

• závrat

• nával horúčavy

• tonický kŕč zvieračov hrtana

• sťažené prehĺtanie

• bolestivé alebo namáhavé močenie

• dlhodobá bolestivá erekcia

Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

• precitlivenosť

• porucha správania – hypománia

• paralýza siedmeho hlavového nervu

• tarditívna dyskinéza

• vznik krvných zrazenín

• opuch jazyka

• neschopnosť udržať moč, pomočovanie

• samovoľný odtok mlieka z prsnej žľazy

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať ZELDOX

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale.

Nezamrazujte.

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale. Dátum exspirácie sa

vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

Čas použiteľnosti po rozpustení:

Dokázaná chemická a fyzikálna stabilita rozpusteného lieku: 24 hodín pri teplote do 25 C a 7 dní pri teplote 2 – 8 ^oC.

Z mikrobiologického hľadiska sa však liek má podať okamžitealebo, podľa uváženia lekára, najneskôr do 24 hodín, ak sa uchováva pri teplote 2 – 8 ^oC(s výnimkou riedenia za kontrolovaných a overených aseptických podmienok).

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo ZELDOX obsahuje

Liečivo je ziprasidón

Pomocné látky sú:

prášok: sodná soľ sulfobutoxybetadexu

rozpúšťadlo: voda na injekciu

Ako vyzerá ZELDOX a obsah balenia

ZELDOX 20 mg/ml je biely až špinavobiely prášok a číre bezfarebné rozpúšťadlo.

Balenie obsahuje 1 injekčnú liekovku a 1 ampulu v papierovej škatuľke.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Pfizer Europe MA EEIG

Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ

Veľká Británia

Výrobca

Fareva Amboise

Zone Industrielle

29 route des Industries

37530 Pocé-sur-Cisse

Francúzsko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v januári 2015.

Nasledujúce informácie sú určené len pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov:

NÁvod na prÍpravu a podanie ZELDOXU 20 mg/mlprášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Príprava

Obsah injekčnej liekovky sa má rozpustiť pridaním 1,2 ml dodanej vody na injekciu na dosiahnutie koncentrácie 20 mg ziprasidónu v ml a pretrepať až do úplného rozpustenia. Použiť sa majú len číre roztoky bez viditeľných častíc. Z každej liekovky sa má odobrať iba jedna dávka(0,5 ml zodpovedajúceho 10 mg ziprasidónu alebo 1 ml zodpovedajúci 20 mg ziprasidónu) a zvyšok obsahu sa má znehodnotiť.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi alebo rozpúšťadlami okrem vody dodanej na injekciu.

Podanie

Len na intramuskulárne použitie. Intravenózne podávanie sa musí vylúčiť.

Kompatibilita a stabilita

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi alebo rozpúšťadlami okrem vody dodanej na injekciu.

Bola dokázaná chemická a fyzikálna stabilita rozpusteného lieku počas 24 hodín pri teplote do 25 C a 7 dní pri teplote od 2 do 8 ^oC. Z mikrobiologického hľadiska sa však liek má použiť okamžite.Ak sa nepoužije okamžite, potom je na zodpovednosti používateľa zvážiť čas použiteľnosti a podmienky pred aplikáciou, ktoré však normálne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2 až 8 ^oC, ak rekonštitúcia neprebehla za kontrolovaných a overených aseptických podmienok.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 C.

Liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale.

Nezamrazujte.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

ZELDOX 20 mg/ml

prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

2. Kvalitatívne a kvantitAtívne zloženie

Jedna injekčná liekovka obsahuje 20 mg ziprasidónu (ako 27,29 mg trihydrátu

ziprasidóniummesilátu). Po rekonštitúcii 1 ml injekčného roztoku obsahuje 20 mg

ziprasidónu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LiekovÁ forma

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Opis lieku:

ZELDOX 20 mg/ml je biely až špinavobiely prášok a číre bezfarebné rozpúšťadlo.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Rýchla kontrola agitovanosti u psychotických pacientov.

Redukcia agitovaného správania bola pozorovaná v závislosti od dávky, s nástupom

výrazného zlepšenia po 15 minútach a potom od 1 hodiny po podaní injekcie s trvaním účinku

(2 hodiny) s dávkou 10 mg a po 30 minútach po podaní injekcie s trvaním účinku (4 hodiny)

s dávkou 20 mg.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Len na intramuskulárne použitie. Intravenózne podávanie sa musí vylúčiť.

Liečba intramuskulárnou formou sa má používať iba u tých pacientov, u ktorých sa liečba perorálnou formou považuje za nevhodnú.

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka je od 10 mg do 20 mg, jej podávanie možno podľa potreby zvýšiť až na maximálnu dávku 40 mg za deň. Dávky 10 mg sa môžu podávať každé 2 hodiny. Dávky 20 mg sa môžu podávať každé 4 hodiny až po maximálnu dennú dávku 40 mg. Intramuskulárne podávanie ziprasidónu dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce dni sa neštudovalo.

Ak je indikovaná dlhodobá liečba, intramuskulárne podávanie sa môže nahradiť perorálnymi kapsulami ziprasidóniumchloridu, ak je to klinicky vhodné.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí do 18 rokov nebola vyhodnotená.

Starší pacienti

Bezpečnosť a účinnosť u starších osôb (> 65 rokov) nebola vyhodnotená.

Použitie pri poruche funkcie obličiek

Keďže sa pomocná látka sulfobutyléter β-cyklodextrín vylučuje výlučne obličkami, u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má intramuskulárna injekcia ziprasidónu podávať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).

Použitie pri poruche funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne závažnou insuficienciou pečene sa majú zvážiť nižšie dávky.U pacientov so závažnou insuficienciou pečene nie je dostatok skúseností a v tejto skupine sa má ziprasidón používať s opatrnosťou(pozri časť 5.2).

Použitie u fajčiarov

Nie je potrebná úprava dávky u pacientov, ktorí fajčia.

4.3 Kontraindikácie

Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Známe predĺženie QT‑intervalu. Vrodený syndróm dlhého QT. Nedávno prekonaný infarkt myokardu. Nekompenzované srdcové zlyhávanie. Arytmie liečené antiarytmikami I.A a III. triedy.

Súbežná liečba liečivami, ktoré predlžujú QT interval, ako sú antiarytmiká I.A a III. triedy, oxid arzenitý, halofantrín, levometadyl acetát, mezoridazín, tioridazín, pimozid, sparfloxacín, gatifloxacín, moxifloxacín, dolazetroniummesilát, meflochin, sertindol alebo cisaprid. (Pozri časti 4.4 a 4.5.)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

QT- interval

Ziprasidón spôsobuje mierne až stredne závažnéod dávky závislé predĺženie QT‑intervalu (pozri časti 4.8 a 5.1).

Ziprasidón sa preto nemá podávať spolu s liečivami, o ktorých je známe, že predlžujú QT‑interval(pozri časti 4.3 a 4.5). Opatrnosť sa odporúča u pacientov s významnou bradykardiou. Poruchy elektrolytovej rovnováhy, ako sú hypokaliémia a hypomagneziémia, zvyšujú riziko vzniku malígnych arytmií, preto musia byť korigované pred začiatkom podávania ziprasidónu. Pred začiatkom liečby pacientov so stabilným srdcovým ochorením sa má zvážiť EKG vyšetrenie.

V databáze klinických štúdií pred uvedením lieku na trh bola zaznamenaná celková incidencia predĺženia QTc-intervalu > 500 ms u 3 z 3266 (0,1 %) perorálne liečených pacientov ziprasidónom a u 1 z 538 (0,2 %) pacientov dostávajúcich placebo. 1 z 541 (0,18 %) pacientov, ktorým bol podávaný intramuskulárny ziprasidón, mal QTc predĺženie (≥ 500 ms).

Ak sa objavia kardiálne symptómy, ako sú palpitácie, vertigo, synkopa alebo srdcové záchvaty, vtedy sa má zvážiť možnosť vzniku malígnej srdcovej arytmie a má sa vykonať komplexné vyšetrenie srdca vrátane EKG. Ak je QTc interval > 500 ms, potom sa odporúča liečbu ukončiť (pozri časť 4.3).

Po uvedení lieku na trh sa vyskytli zriedkavé hlásenia arytmií typu „torsades de pointes“ u pacientov s viacerými kombinovanými rizikovými faktormi, ktorí užívali ziprasidón.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť intramuskulárne podávaného ziprasidónu v pediatrickej populácii nebola vyhodnotená.

Staršie osoby (> 65 rokov)

V klinických štúdiách nebol zaradený dostatočný počet starších pacientov. Preto nie sú k dispozícii žiadne odporúčania ohľadom dávkovania a intramuskulárna liečba u týchto pacientov sa neodporúča.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je zriedkavá, ale potenciálne fatálna komplikácia, ktorá bola hlásená v súvislosti s antipsychotickými liečivami vrátane ziprasidónu. Liečba NMS alebo výskytu neočakávanej vysokej horúčky bez prítomných sprievodných symptómov manifestácie NMS má zahŕňať okamžité vysadenie všetkých antipsychotických liekov.

Kardiovaskulárne ochorenie

V klinických štúdiách nebol zaradený dostatočný počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Preto sa nestanovili zásady bezpečného používania intramuskulárnej formy lieku (pozri časť 4.3).

Krvný tlak

Závraty, tachykardia a posturálna hypotenzia nie sú zvláštnosťou u pacientov po intramuskulárnom podaní ziprasidónu. Boli hlásené aj ojedinelé prípady hypertenzie. Zvlášť sa má zvýšiť opatrnosť u ambulantných pacientov.

Tardívna dyskinéza

Po dlhodobej liečbe môže ziprasidón spôsobiť tardívnu dyskinézu a iné neskoré extrapyramídové syndrómy. Ak sa objavia znaky a príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie ziprasidónu

Epileptické záchvaty

Pri liečbe pacientov s epileptickými záchvatmi v anamnéze sa odporúča opatrnosť.

Porucha funkcie pečene

Chýbajú skúsenosti s liečbou u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa má ziprasidón používať s opatrnosťou u tejto skupiny pacientov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Zvýšené riziko cerebrovaskulárnych príhod v skupine pacientov s demenciou

V randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s demenciou, liečených atypickými antipsychotickými liekmi, sa zaznamenalo približne 3‑násobne zvýšené riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko nie je možné vylúčiť ani v prípade ostatných antipsychotických liečiv alebo skupín pacientov. ZELDOX sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody.

Zvýšená úmrtnosť starších pacientov s demenciou

U starších pacientov so psychózou súvisiacou s demenciou, liečených niektorými antipsychotikami sa preukázalo zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s placebom. Údaje zo štúdie so ziprasidónom pri liečbe starších pacientov so psychózou súvisiacou s demenciou nie sú dostatočné na to, aby sa vyvodil záver, či v tejto populácii pacientov existuje alebo neexistuje zvýšené riziko pri ziprasidóne v porovnaní s placebom.

Ziprasidón nie je schválený na liečbu starších pacientov so psychózou súvisiacou s demenciou.

Venózna trombembólia

V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venóznej trombembólie (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotickými liečivami majú často získané rizikové faktory pre vznik VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby ZELDOXOM a prijať potrebné preventívne opatrenia.

Hlásenia mortality po uvedení lieku na trh

Tak ako pri ostatných intramuskulárne podaných antipsychotikách, smrteľné prípady sa pri intramuskulárne podanom ziprasidóne hlásili vo všeobecnosti u pacientov s viacerými kombinovanými rizikovými faktormi. Aj keď príčinný vzťah nebol stanovený, intramuskulárne podaný ziprasidón sa má používať s opatrnosťou.

Priapizmus

Pri používaní antipsychotík, vrátane ziprasidónu, boli hlásené prípady priapizmu. Rovnako ako pri iných antipsychotikách, sa tento nežiaduci účinok nezdá byť závislý od dávky a nesúvisí s dĺžkou liečby.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakokinetické a farmakodynamické štúdie medzi ziprasidónom a inými liekmi, ktoré predlžujú QT interval, sa nevykonali. Keďže aditívny účinok ziprasidónu a týchto liekov nemožno vylúčiť, ziprasidón sa nemá podávať s liekmi, ktoré predlžujú QT interval, ako sú antiarytmiká I.A a III. triedy, oxid arzenitý, halofantrín, levometadyl acetát, mezoridazín, tioridazín, pimozid, sparfloxacín, gatifloxacín, moxifloxacín, dolazetroniummesilát, meflochin, sertindol alebo cisaprid. (Pozri časť 4.3.)

Lieky účinkujúce na CNS / alkohol

Vzhľadom na primárny účinok ziprasidónu na CNS má sa používať s opatrnosťou v kombinácii s inými centrálne účinkujúcimi liečivami a alkoholom, vrátane liekov účinkujúcich na dopamínergný a sérotonínergný systém.

Účinok ziprasidónu na iné lieky

Všetky interakčné štúdie sa vykonali s perorálne podávaným ziprasidónom.

In vivoštúdia s dextrometorfánom nepreukázala žiadnu významnú inhibíciu CYP2D6 pri plazmatických koncentráciách o 50 % nižších ako tých, ktoré sa dosiahnu po podaní 40 mg ziprasidónu dvakrát denne. In vitroúdaje naznačujú, že ziprasidón môže mierne inhibovať CYP2D6 a CYP3A4. Je však je nepravdepodobné, že ziprasidón bude klinicky významne ovplyvňovať farmakokinetiku liečiv, ktoré sa metabolizujú týmito izoformami cytochrómu P450.

Perorálne kontraceptíva – podávanie ziprasidónu neviedlo k signifikantným zmenám farmakokinetiky estrogénu (etinylestradiol, substrát CYP3A4) alebo progesterónu.

Lítium– súčasné podávanie ziprasidónu nemalo žiadny vplyv na farmakokinetiku lítia.

Účinky ďalších liekov na ziprasidón

Ketokonazol (400 mg/deň), inhibítor CYP3A4, zvýšil sérové koncentrácie ziprasidónu o <40 %. Pri očakávanom T_maxziprasidónu sa zvýšili sérové koncentrácie S‑metyl‑dihydroziprasidónu o 55 % a ziprasidónium‑sulfoxidu o 8 %. Dodatočné predĺženie QTc sa nepozorovalo. Zmeny vo farmakokinetike v dôsledku súčasného podávania silných inhibítorov CYP3A4 nemajú pravdepodobne klinický význam, preto sa nevyžaduje úprava dávkovania.In vitroúdaje naznačujú, že ziprasidón je P‑glykoproteínový (p-gp) substrát. In vivovýznam je neznámy. Avšak súbežné podávanie s induktormi CYP-3A4 a P-gp, ako je napr. karbamazepín, rifampicín a ľubovník bodkovaný, môže spôsobiť znížené koncentrácie ziprasidónu.

Liečba karbamazepínom v dávke 200 mg dvakrát denne počas 21 dní, viedla ku zníženiu expozície ziprasidónu o približne 35 %.

Antacidá – opakované dávky antacíd obsahujúcich alumínium a magnézium alebo cimetidín nemajú klinicky významný účinok na farmakokinetiku ziprasidónu pri podaní s jedlom.

Sérotonínergné liečivá

V ojedinelých prípadoch sa vyskytli hlásenia sérotonínového syndrómu, ktorý dočasne súvisel s terapeutickým používaním ziprasidónu v kombinácii s inými sérotonínergnými liekmi, ako sú SSRI (pozri časť 4.8). Medzi charakteristické znaky sérotonínového syndrómu možno zahrnúť zmätenosť, agitovanosť, horúčku, potenie, ataxiu, hyperreflexiu, myoklóniu a hnačku.

Väzba na bielkoviny

Ziprasidón sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny. In vitroväzba ziprasidónu na plazmatické bielkoviny nebola zmenená warfarínom alebo propranololom, dvomi liekmi pevne viazanými na bielkoviny, ani ziprasidón nezmenil väzbu týchto liekov v ľudskej plazme. Možnosť liekových interakcií spôsobených vytesnením z väzby na bielkoviny je preto nepravdepodobná.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Štúdie reprodukčnej toxicity so ziprasidónom odhalili nežiaduce účinky na reprodukčný proces až pri dávkach vedúcich k toxicite matky alebo sedácii. Nie sú žiadne dôkazy pokazujúce na teratogenitu (pozri časť 5.3).

Gravidita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie u gravidných žien. Ženy v reprodukčnom veku majú preto používať vhodné kontraceptíva. Keďže skúsenosti u ľudí sú obmedzené, podávanie ziprasidónu počas gravidity sa odporúča iba v prípade, keď očakávaný prínos pre matku prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Laktácia

Nie je známe, či sa ziprasidón vylučuje do materského mlieka. Pacientky nemajú dojčiť, keď užívajú ziprasidón. Ak je liečba nevyhnutná, dojčenie sa má prerušiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ziprasidón môže spôsobiť ospalosť a môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti, ktorí pravdepodobne budú viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, majú byť na to náležite upozornení.

4.8 Nežiaduce účinky

Ziprasidón intramuskulárny

Dole uvedená tabuľka obsahuje nežiaduce účinky, ktoré majú možnú, pravdepodobnú alebo neznámu súvislosť s podávaním ziprasidónu v 2./3. fáze klinického skúšania. Najčastejšie reakcie boli nauzea, sedácia, závrat, bolesť v mieste vpichu, bolesť hlavy a ospalosť.

Všetky nežiaduce účinky sú uvedené podľa triedy a frekvencie: veľmi časté( ≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Nežiaduce účinky uvedené nižšie môžu súvisieť aj so základným ochorením a/alebo konkomitantnou liečbou.

Trieda orgánových systémov	Veľmi časté ≥ 1/10	Časté ≥ 1/100 až < 1/10	Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100	Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000	Veľmi zriedkavé < 1/10 000	Frekvencia neznáma (z dostupných údajov)
Poruchy imunitného systému						precitlivenosť*
Poruchy metabolizmu a výživy			znížená chuť do jedla
Psychické poruchy		nervozita, nespavosť*	psychotická porucha, mánia*			hypománia*
Poruchy nervového systému		dystónia*, akatízia, závrat, extrapyramí-dová porucha, bolesť hlavy, trasenie, spavosť	synkopa*, dyskinéza	„cogwheel“ rigidita (rigidita s fenoménom ozubeného kolesa)		sérotonínový syndróm*a, neuroleptický malígny syndróm*, paralýza siedmeho hlavového nervu*, tardívna dyskinéza*
Poruchy ucha a labyrintu				vertigo
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		tachykardia*	bradykardia			Torsades de pointes*b
Poruchy ciev		hypertenzia	hypotenzia*, ortostatická hypotenzia*	návaly horúčavy		venózna embólia*b
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína				laryngospaz-mus
Poruchy gastrointesti-nálneho traktu		vracanie*, nevoľnosť, sucho v ústach, zápcha	hnačka	dysfágia*		opuchnutý jazyk*
Poruchy kože a podkožného tkaniva			vyrážka*, hyperhidró-za			angioedém*
Poruchy obličiek a močových ciest				dyzúria		inkontinencia moču*, enuréza*
Poruchy reprodukčné-ho systému a prsníkov				priapizmus*		galaktorea*
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia, bolesť v mieste podania injekcie, únava
* Udalosti, ktoré sa objavili počas skúseností po uvedení lieku na trh. a. Osamote alebo v kombinácii so sérotonínergnými liekmi. b. Pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Skúsenosti s predávkovaním ziprasidónom sú obmedzené. Najvyššie potvrdené jednorazové užitie ziprasidónu je 12 800 mg. V tomto prípade boli hlásené extrapyramídové symptómy a QTc interval 446 ms (bez srdcových následkov). Všeobecne, najčastejšie hlásené príznaky po predávkovaní sú extrapyramídové symptómy, somnolencia, tremor a anxieta.

Možnosť vzniku psychickej otupenosti tonicko-klonickych kŕčov alebo dystónie hlavy a krku po predávkovaní predstavuje riziko aspirácie z indukovaného vracania. Ihneď sa má začať s kardiovaskulárnym monitoringom vrátane kontinuálneho elektrokardiografického monitoringu na detekciu možnej arytmie. Špecifické antidotum ziprasidónu neexistuje.

Vzhľadom na vysokú väzbu ziprasidónu na bielkoviny je nepravdepodobné, že by pri liečbe predávkovania bola prospešná hemodialýza. Pozorné sledovanie a dohľad lekára má pretrvávať dovtedy, kým sa stav pacienta neupraví.

4. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká / deriváty indolu/ ziprasidón

ATC kód: N05AE04

Mechanizmus účinku

Preukázalo sa, že ziprasidón má antagonistický účinok na sérotonínové receptory typu 2_Aa aj dopamínové receptory typu 2 (D₂). Predpokladá sa, že terapeutický účinok je z časti sprostredkovaný prostredníctvom tejto kombinácie antagonistických účinkov. Ziprasidón je tiež silným antagonistom na 5HT_2Ca 5HT_1Dreceptoroch, silným agonistom na 5HT_1Areceptoroch a inhibuje neuronálne spätné vychytávanie noradrenalínu a sérotonínu.

Farmakodynamické účinky

Ziprasidón vykazuje vysokú afinitu k dopamínovým receptorom typu 2 (D₂) a podstatne vyššiu afinitu k sérotonínovým receptorom typu 2_A (5HT_2A). Pri použití pozitrónovej emisnej tomografie (PET) bola receptorová blokáda 12 hodín po jednorazovej perorálnej dávke 40 mg pri sérotonínovom type 2_Aviac ako 80 % a viac ako 50 % pri D₂ type. Ziprasidón vzájomne reaguje aj so sérotonínovými receptormi 5HT_2C, 5HT_1Da 5HT_1A, pričom jeho afinita k týmto miestam je rovnaká alebo väčšia ako afinita k D₂ receptoru. Ziprasidón má stredne vysokú afinitu k neuronálnym transmiterom sérotonínu a noradrenalínu. Ziprasidón vykazuje stredne vysokú afinitu k histamínovým H(1)‑ a alfa(1)‑receptorom. Ziprasidón vykazuje zanedbateľnú afinitu k muskarínovým M(1)‑receptorom.

Výsledky veľkej štúdie bezpečnosti po uvedení na trh:

Po uvedení na trh bola vykonaná randomizovaná štúdia s 18 239 pacientmi so schizofréniou s obdobím sledovania 1 rok, aby sa zistilo či sa účinok ziprasidónu na QTc interval spája so zvýšeným rizikom mortality nezapríčinenej samovraždou. Táto štúdia, ktorá bola vykonaná v prirodzených podmienkach klinických ambulancií, neukázala rozdiel v miere celkovej mortality a mortality nezapríčinenej samovraždou medzi liečbou ziprasidónom a olanzapínom (primárny koncový ukazovateľ).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Biologická dostupnosť intramuskulárne podaného ziprasidónu je 100 %. Po intramuskulárnom podaní jednotlivých dávok sa maximálne sérové koncentrácie dosahujú typicky približne 60 min. po podaní dávky. Expozícia stúpa v závislosti od dávky, pričom po 3 dňoch intramuskulárneho podávania sa pozoruje malá kumulácia.

Distribúcia

Distribučný objem je približne 1,1 l/kg. Ziprasidón sa viaže viac ako v 99 % na bielkoviny v sére.

Biotransformácia a eliminácia

Priemerný eliminačný polčas na tretí deň dávkovania bol v rozpätí 8 až 10 hodín. Priemerný eliminačný polčas ziprasidónu po intravenóznom podaní je 6 hodín. Priemerný klírens intravenózne podaného ziprasidónu je 5 ml/min/kg. Približne 20 % dávky sa vylúči močom a približne 66 % sa eliminuje stolicou.

Ziprasidón sa po perorálnom podaní extenzívne metabolizuje, len malé množstvo liečiva sa vylučuje nezmenené do moču (< 1 %) a stolicou (< 4 %). Ziprasidón sa primárne vylučuje troma predpokladanými metabolickými cestami, pričom vznikajú štyri hlavné cirkulujúce metabolity: benzizotiazolpiperazínium‑sulfoxid (BITP‑sulfoxid), BITP‑sulfón, ziprasidónium‑sulfoxid a S‑metyl‑dihydroziprasidón. Nezmenený ziprasidón predstavuje asi 44 % z celkového množstva podaného lieku v sére.

Štúdiain vivoukazuje, že konverzia na S‑metyl‑dihydroziprasidón je hlavnou metabolickou cestou pre ziprasidón. Štúdie in vitro ukazujú, že tento metabolit vzniká redukciou katalyzovanou aldehydoxidázou s následnou S‑metyláciou. Oxidačný metabolizmus, hlavne pomocou CYP3A4 s potenciálnym prispením CYP1A2, sa tiež uplatňuje.

Ziprasidón, S‑metyl‑dihydroziprasidón a ziprasidónium‑sulfoxid pri testovaní in vitro majú vlastnosti, z ktorých možno predpovedať predlžujúci účinok na QTc interval. S‑metyl‑dihydroziprasidón sa vylučuje hlavne stolicou pravdepodobne biliárnou exkréciou s malým podielom metabolizmu katalizovaného CYP3A4. Ziprasidónium‑sulfoxid sa vylučuje renálnou exkréciou a sekundárnym metabolizmom katalyzovaným CYP3A4.

Osobitné skupiny pacientov

Farmakokinetický skríning pacientov liečených perorálne neodhalil žiadny signifikantný rozdiel vo farmakokinetike medzi fajčiarmi a nefajčiarmi.

Po perorálnom podaní sa nepozorovali klinicky signifikantné rozdiely vo farmakokinetike medzi pohlaviami alebo v rôznych vekových kategóriách.

V súlade s faktom, že obličkový klírens prispieva veľmi málo k celkovému klírensu

ziprasidónu, je to, že neboli zaznamenané progresívne nárasty v expozícii ziprasidónu pri jeho

podaní pacientom s rôznym stupňom poruchy funkcie obličiek. Expozície u pacientov

s ľahkým (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min), stredne ťažkým (klírens kreatinínu

10 ‑ 29 ml/min) a ťažkým poškodením (vyžadujúcim dialýzu) boli 146 %, 87 % a 75 %

expozícií zdravých jedincov (klírens kreatinínu > 70 ml/min) po perorálnom podaní 20 mg

dvakrát denne počas 7 dní. Nie je známe, či sú u týchto pacientov zvýšené sérové

koncentrácie metabolitov.

Pri ľahkom až stredne ťažkom porušení pečeňových funkcií (trieda A alebo B klasifikácie podľa Childa-Pugha) v dôsledku cirhózy boli sérové koncentrácie po perorálnom podaní o 30 % vyššie a eliminačný polčas bol asi o 2 hodiny dlhší ako u normálnych pacientov. Vplyv poruchy funkcie pečene na sérové koncentrácie metabolitov nie je známy.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje o bezpečnosti perorálne podaného ziprasidónu neodhalili na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu žiadne osobitné riziko pre ľudí.V reprodukčných štúdiách s potkanmi a králikmi sa nedokázala teratogenita ziprasidónu. Nežiaduce účinky na fertilitu a pokles hmotnosti mláďat sa pozorovali pri dávkach vyvolávajúcich toxicitu samičích matiek, ako je pokles priberania na váhe. Vzostup perinatálnej mortality a oneskorenie funkčného vývoja potomkovsa vyskytli pri plazmatických koncentráciách u samičích matiek extrapolovaných k podobným maximálnym koncentráciám terapeutických dávok u ľudí.

V štúdiách s parenterálne podávaným ziprasidónom sa nepotvrdili žiadne nežiaduce nálezy relevantné pre klinické užívanie lieku.

4. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Prášok: sulfobutyléter β-cyklodextrín

Rozpúšťadlo: voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi alebo rozpúšťadlami okrem vody na injekciu uvedenej v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Bola dokázaná chemická a fyzikálna stabilita rozpusteného lieku počas 24 hodín pri teplote do 25 C a 7 dní pri teplote od 2 do 8 ^oC. Z mikrobiologického hľadiska sa však liek má použiť okamžite.Ak sa nepoužije okamžite, potom je na zodpovednosti používateľa zvážiť čas použiteľnosti a podmienky pred aplikáciou, ktoré však normálne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2 až 8 ^oC, ak rekonštitúcia neprebehla za kontrolovaných a overených aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 C.

Liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale.

Nezamrazujte.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal na prášok:sklenená injekčná liekovka z flintového skla typu 1 s práškom (trihydrát ziprasidóniummesilátu). Liekovka je utesnená butylovou gumovou lyofilnou zátkou a odstrániteľným hliníkovým tesnením.

Vnútorný obal na rozpúšťadlo:sklenená ampula z flintového skla typu 1 s rozpúšťadlom (voda na injekciu).

Vonkajší obal:písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia:

Balenie obsahuje 1 injekčnú liekovku a 1 ampulu v papierovej škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Obsah injekčnej liekovky (prášok) sa má rozpustiť pridaním 1,2 ml dodanej vody na injekciu (rozpúšťadlo) na dosiahnutie koncentrácie 20 mg ziprasidónu v ml a pretrepať až do úplného rozpustenia. Použiť sa majú len číre roztoky bez viditeľných častíc. Z každej injekčnej liekovky sa má odobrať iba jedna dávka (0,5 ml zodpovedajúceho 10 mg ziprasidónu alebo 1 ml zodpovedajúci 20 mg ziprasidónu) a zvyšok obsahu sa má znehodnotiť.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Pfizer Europe MA EEIG

Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ

Veľká Británia

8. registračné číslo

68/0179/02 – S

9. Dátum PRVEJ registrácie / predĺženia registrácie

Dátum prvej registrácie:11. september 2002

Dátum posledného predĺženia registrácie:19. november 2007

9. Dátum poslednej revízie textu

Január 2015