Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/04958

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2012/07440

Písomná informácia pre používateľa

Zemplar 5 μg/ml

injekčný roztok

parikalcitol

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako dostanete tento liek. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znova prečítali. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru. Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, zdravotnú sestru alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Zemplar a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým,ako použijete Zemplar

3. Ako sa podáva Zemplar

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať Zemplar

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Zemplar a na čo sa používa

Zemplar je syntetický analóg aktivovaného vitamínu D, používaný na prevenciu a liečbu vysokých hladín parathormónu (hormón prištítnych teliesok) v krvi u ľudí so zlyhávaním obličiek na hemodialýze. Vysoké hladiny parathormónu môžu byť spôsobené nízkymi koncentráciami aktivovaného vitamínu D u pacientov so zlyhávaním obličiek.

Aktivovaný vitamín D je potrebný pre normálnu funkciu mnohých tkanív v ľudskom tele, vrátane obličiek a kostí.

2. Čo potrebujete vedieť predtým,ako použijete Zemplar

Zemplar nemáte dostať:

• ak ste alergický na parikalcitol alebo na niektorú z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6);

• ak máte veľmi vysoké koncentrácie vápnika alebo vitamínu D v krvi. Váš lekár bude sledovať koncentrácie vápnika a vitamínu D vo vašej krvi a povie vám, či sa vás tieto okolnosti týkajú.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Zemplaru

• Predtým ako sa začne liečba, je dôležité obmedziť množstvo fosforu vo vašej strave. Potraviny s vysokým obsahom fosforu sú napr. čaj, sóda, pivo, syr, mlieko, smotana, ryby, kurča alebo hovädzia pečeň, fazuľa, hrach, obilniny, orechy a zrná.

• Na kontrolu koncentrácií fosforu môžu byť potrebné lieky viažuce fosfáty, ktoré zabránia tomu, aby boli fosfáty absorbované z vašej potravy.

• Ak užívate viazače fosfátov na báze vápnika, možno bude potrebné, aby lekár upravil vašu dávku.

• Váš lekár bude robiť krvné testy na kontrolu vašej liečby.

Iné lieky a Zemplar

Ak teraz používate alebo ste v poslednom čase používali, či práve budete používať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi, zdravotnej sestre alebo lekárnikovi.

Niektoré lieky môžu ovplyvniť účinok Zemplaru alebo zvýšiť pravdepodobnosť vedľajších účinkov. Je veľmi dôležité, aby ste povedali svojmu lekárovi, ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:

• lieky používané na liečbu plesňových infekcií ako je kandidóza alebo aftózny zápal ústnej sliznice (napr. ketokonazol);

• lieky na srdce alebo krvný tlak (napr. digoxín a diuretiká alebo lieky na odvodnenie);

• lieky, ktoré obsahujú horčík (napr. niektoré typy liekov na tráviace ťažkosti nazývané antacidá, ako je trikremičitan horečnatý);

• lieky, ktoré obsahujú hliník (napr. viazače fosfátov, ako je hydroxid hlinitý).

Zemplar a jedlo a nápoje

Zemplar sa môže používať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo si myslíte, že ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako dostanete Zemplar.

Nie je známe, či je bezpečné použiť tento liek u tehotných alebo dojčiacich žien. Môže sa preto používať iba na základe konzultácie s lekárom, ktorý vám pomôže urobiť najvhodnejšie rozhodnutie.

Predtým ako začnete užívať akýkoľvekliek, poraďte sa so svojím lekárom, zdravotnou sestroualebo lekárnikom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neboli vykonané žiadne štúdie, sledujúce účinok Zemplaru na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Je možné, že počas liečby Zemplarom bude ovplyvnená vaša schopnosť bezpečne viesť vozidlo alebo obsluhovať ťažké stroje. Počas liečby môžete pociťovať závrat, slabosť a/alebo ospalosť.

Ak pociťujete tieto príznaky, neriaďte vozidlo ani neobsluhujte stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Zemplaru

Zemplar obsahuje 20 obj. % etanolu (alkohol). Každá dávka môže obsahovať až do 1,3 g etanolu. Môže to byť škodlivé pre ľudí trpiacich alkoholizmom. Túto informáciu je potrebné brať do úvahy aj u tehotných a dojčiacich žien, detí a vysoko rizikových skupín, ako sú pacienti s ochorením pečene alebo epilepsiou.

3. Ako používaťZemplar

Dávkovanie

Na určenie správnej úvodnej dávky použije lekár výsledky vašich laboratórnych testov. Po zahájení liečby Zemplarom sa môže dávka upraviť na základe výsledkov rutinných laboratórnych testov. Na základe výsledkov laboratórnych testov určí lekár správnu dávku Zemplaru pre vás.

Zemplar vám podá lekár alebo zdravotná sestra počas liečby na hemodialyzačnom prístroji. Dostanete ho cez hadičku, ktorá sa používa na vaše pripojenie k prístroju. Nebudete musieť dostať injekciu, pretože Zemplar sa môže podať priamo do hadičky, ktorá sa používa pri dialýze. Zemplar nedostanete častejšie ako každý druhý deň a nie častejšie ako trikrát týždenne.

Ak dostanete viac Zemplaru, ako ste mali

Príliš veľká dávka Zemplaru môže mať za následok vysoké koncentrácie vápnika v krvi a moči a fosfátu v krvi, čo môže vyžadovať liečbu. OkremtohoprílišveľaZemplarumôže znížiť hladinyparathormónu. Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť čoskoro po podaní väčšej dávky Zemplaru:

• pocit slabosti a/alebo ospalosti;

• bolesť hlavy;

• napínanie na vracanie alebo vracanie;

• pocit suchosti v ústach, zápcha;

• bolesť svalov alebo kostí;

• neobvyklá chuť v ústach.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť po dlhšej dobe používania príliš vysokej dávky Zemplaru:

• strata chuti do jedla;

• ospalosť;

• chudnutie;

• zapálené oči;

• nádcha;

• svrbivá koža;

• pocit tepla a horúčky;

• strata pohlavnej túžby;

• ťažká bolesť brucha;

• obličkové kamene;

• ovplyvnenie krvného tlaku a pocit búšenia srdca (palpitácie).

Zemplar obsahuje 30 obj. % propylénglykolu. Prípady otravy, súvisiace s vysokými dávkami propylénglykolu, boli hlásené iba zriedkavo a nemali by sa vyskytnúť, ak sa Zemplar podá pacientom, ktorí sú na dialyzačnom prístroji, pretože propylénglykol sa odstráni z krvi počas dialýzy.

Ak budetemať po podaníZemplaru vysokúhladinuvápnikav krvi, váš lekár zabezpečí vhodnú liečbu, aby sa vápnik vrátil do normálnych hladín. Keď sa hladiny vápnika vrátia do normálu, možno dostanete nižšiu dávku Zemplaru.

Lekár však bude priebežne kontrolovať vaše krvné testy a ak pocítite ktorýkoľvek z vyššie uvedených príznakov, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj Zemplar môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Počas užívania Zemplaru sa vyskytli rôzne druhy alergických reakcií.

Dôležité: okamžite povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov:

• dýchavičnosť;

• ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním;

• sipot;

• vyrážka, svrbenie kože alebo žihľavka;

• opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla.

Povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:

Najčastejšievedľajšie účinky(najmenej 1 zo 100 pacientov) sú:

• bolesť hlavy;

• neobvyklá chuť v ústach;

• svrbenie kože;

• nízke koncentrácie hormónu prištítnych teliesok (parathormón);

• vysoké koncentrácie vápnika (nevoľnosť alebo vracanie, zápcha alebo zmätenosť) a fosforu v krvi (nemusia sa vyskytnúť žiadne príznaky, ale je vyššia pravdepodobnosť zlomenín).

Menej časté vedľajšie účinky (najmenej 1 z 1000 pacientov) sú:

• alergické reakcie (také ako dýchavičnosť, sipot, vyrážka, svrbenie alebo opuch tváre a pier); svrbivé pľuzgiere;

• otrava krvi, zníženie počtu červených krviniek (anémia – prejavujúca sa slabosťou, namáhavým dýchaním a bledosťou), zníženie počtu bielych krviniek (pravdepodobnosť ľahšieho nakazenia sa infekčnými chorobami), opuchnuté uzliny v krku, podpazuší a/alebo v oblasti slabín, predĺženie času krvácania (pomalšie zrážanie krvi);

• srdcový infarkt, mŕtvica, bolesť na hrudníku, nepravidelná/zrýchlená činnosť srdca, nízky krvný tlak, vysoký krvný tlak;

• kóma (stav hlbokého bezvedomia, počas ktorého pacient nereaguje na okolité podnety);

• neobvyklá únava, slabosť, závrat, mdloba;

• bolesť v mieste podania injekcie;

• zápal pľúc, voda v pľúcach, astma (sipot, kašeľ, sťažené dýchanie);

• bolesť hrdla, nádcha, horúčka, príznaky podobné chrípke, začervenané oči (svrbivé/chrastavé očné viečka), zvýšený vnútroočný tlak, bolesť ucha, krvácanie z nosa;

• svalové zášklby, zmätenosť, ktorá je niekedy ťažká (delírium), nepokoj (pocit nervozity, úzkosť), nervozita, poruchy osobnosti (pocit, že nie ste “sám sebou“);

• tŕpnutie alebo znížená citlivosť, znížená citlivosť na dotyk, problémy so spánkom, nočné potenie, kŕče svalov v rukách a nohách, aj počas spánku;

• pocit suchosti v ústach, pocit smädu, nevoľnosť, ťažkosti pri prehĺtaní, vracanie, strata chuti do jedla, chudnutie, pálenie záhy, hnačka a bolesť brucha, zápcha, krvácanie z konečníka;

• ťažkosti s erekciou, rakovina prsníka, vaginálna infekcia;

• bolesť prsníkov, bolesť chrbta, bolesť kĺbov/svalov, pocit ťažoby spôsobený celkovým opuchom alebo lokalizovaným opuchom členkov, chodidiel a nôh (edém), neobvyklá chôdza;

• vypadávanie vlasov, nadmerný rast ochlpenia;

• zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, vysoké hladiny hormónu prištítnych teliesok (parathormón), vysoké hladiny draslíka v krvi, nízke hladiny vápnika v krvi.

Neznáma frekvencia:

• opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní, svrbivá koža (žihľavka), krvácanie zo žalúdka. Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Vy sami nebudete niektoré tieto účinky pozorovať, kým vám o nich nepovie lekár na základe laboratórnych skúšok.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*..Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Zemplar

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Zemplar sa musí použiť okamžite po otvorení.

Nepoužívajte Zemplar po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na krabičke po skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Nepoužívajte Zemplar, ak si všimnete prítomnosť častíc alebo zmenu farby.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a dalšie informácie

Čo Zemplar obsahuje

• Liečivo je parikalcitol. Každý mililiter obsahuje 5 mikrogramov parikalcitolu.

• Ďalšie zložky sú: etanol (alkohol), propylénglykol a voda na injekciu.

Ako Zemplar 5 μg/ml vyzerá a obsah balenia

Zemplar 5 μg/ml je číry bezfarebný vodný roztok bez viditeľných častíc.

Zemplar 5 µg/ml sa dodáva v krabičkách obsahujúcich 5 sklenených ampuliek s objemom 1 ml alebo 2 ml alebo 5 injekčných liekoviek s objemom 1 ml alebo 2 ml

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii: AbbVie s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, Slovenská republika

Výrobca ampuliek: AbbVieS.r.l., S.R.148 Pontina km 52 snc, 04011 Campoverde di Aprilia (LT), Italy.

Výrobca injekčných liekoviek: AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG, Knollstrasse, 67061 Ludwigshafen, Nemecko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v máji 2014.

-------------------perforácia na oddelenie Inštrukcií na použitie od Písomnej informácie pre používateľa-------------------------

Nasledujúce informácie sú určené len pre zdravotníckych pracovníkov:

Zemplar 5 μg/ml

injekčný roztok

Príprava injekčného roztoku

Zemplar 5 μg/ml injekčný roztok je určený len na jednorazové použitie. Tak ako všetky injekčne podávané lieky, aj nariedený roztok Zemplaru sa má pred podaním prehliadnuť, či neobsahuje cudzorodé látky alebo či nemá zmenenú farbu.

Kompatibilita

Medzi propylénglykolom a heparínom dochádza k interakcii, pričom propylénglykol neutralizuje účinok heparínu. Zemplar injekčný roztok obsahuje propylénglykol ako pomocnú látku a má sa preto podávať iným injekčným vstupom ako heparín.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi.

Uchovávanie a čas použiteľnosti

Parenterálne lieky sa majú pred podaním vizuálne prehliadnuť, či neobsahujú cudzorodé látky a či nemajú zmenenú farbu. Roztok je číry a bezfarebný.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Čas použiteľnosti tohto lieku je 2 roky.

Dávkovanie a spôsob podávania

Zemplar injekčný roztok sa podáva hemodialyzačným prístupom.

Dospelí

1) Úvodná dávka sa vypočíta podľa východiskových hladín parathormónu (PTH):

Úvodná dávka parikalcitolu sa vypočíta podľa vzorca:

úvodná dávka (mikrogramy) = východisková hladina intaktného PTH v pmol/l

8

alebo

= východisková hladina intaktného PTH v pg/ml

80

a podáva sa intravenóznym (i.v.) bolusom nie častejšie ako každý druhý deň, kedykoľvek počas dialýzy.

V klinických štúdiách bola maximálna bezpečne podaná dávka až 40 mikrogramov.

2) Titračná dávka:

V súčasnej dobe akceptovaný cieľový rozptyl hladín PTH u pacientov na dialýze v konečnom štádiu renálneho zlyhania sú hladiny maximálne 1,5 až 3x vyššie ako je horná hranica normálnej hodnoty u neuremických pacientov, t. j. pre intaktný PTH 15,9 až 31,8 pmol/l (150‑300 pg/ml). Na dosiahnutie primeraných fyziologických parametrov je potrebné starostlivé sledovanie a individuálna titrácia dávok. Ak sa zistí hyperkalciémia alebo pretrváva zvýšenie upraveného kalcio-fosfátového súčinu Ca x P nad 5,2 mmol²/l²(65 mg²/dl²), je potrebné znížiť dávku alebo liečbu prerušiť dovtedy, kým nedôjde k normalizácii týchto parametrov. Potom sa opäť začne podávanie parikalcitolu, a to v nižšej dávke. Môže byť potrebné dávky znížiť v súlade s poklesom hladín PTH ako odpovede na liečbu.

V tabuľke je uvedený navrhovaný postup na titráciu dávky:

Odporúčané dávkovanie (Úprava dávkovania v 2- až 4-týždenných intervaloch)
Hladina iPTH v pomere k východiskovej hladine	Úprava dávky parikalcitolu
rovnaká alebo zvýšená	zvýšenie o 2 až 4 µg
pokles o < 30 %
pokles o > 30 %, < 60 %	bez zmeny
pokles o > 60 %	zníženie o 2 až 4 µg
iPTH < 15,9 pmol/l (150 pg/ml)

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2013/04958

SÚHRN CHARAKTERISTCKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

Zemplar 5 µg/ml

injekčný roztok

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

1 ml injekčného roztoku obsahuje 5 µg parikalcitolu.

Každá 1 ml ampulka obsahuje 5 µg parikalcitolu.

Každá 2 ml ampulka obsahuje 10 µg parikalcitolu.

Pomocné látky: etanol (20 % V/V), propylénglykol (30 % V/V).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. lieková forma

Injekčný roztok

Číry bezfarebný vodný roztok bez viditeľných častíc.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Parikalcitol je indikovaný na prevenciu a liečbu sekundárneho hyperparatyreoidizmu u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek, ktorí podstupujú dialýzu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Zemplar 5 µg/ml sa podáva hemodialyzačným prístupom.

Dospelí

1) Úvodná dávka sa vypočíta podľa východiskových hladín parathormónu (PTH):

Úvodná dávka parikalcitolu sa vypočíta podľa vzorca:

úvodná dávka (mikrogramy) = východisková hladina intaktného PTH v pmol/l

8

alebo

= východisková hladina intaktného PTH v pg/ml

80

a podáva sa intravenóznym (i.v.) bolusom nie častejšie ako každý druhý deň, kedykoľvek počas dialýzy.

V klinických štúdiách bola maximálna bezpečne podaná dávka až 40 mikrogramov.

2) Titračná dávka:

V súčasnej dobe akceptovaný cieľový rozptyl hladín PTH u pacientov na dialýze v konečnom štádiu renálneho zlyhania sú hladiny maximálne 1,5 až 3x vyššie ako je horná hranica normálnej hodnoty u neuremických pacientov, t. j. pre intaktný PTH 15,9 až 31,8 pmol/l (150 až 300 pg/ml). Na dosiahnutie príslušných fyziologických výsledných parametrov je potrebné starostlivé sledovanie a individuálna titrácia dávok. Ak sa zistí hyperkalciémia alebo pretrváva zvýšenie upraveného kalcio-fosfátového súčinu Ca x P nad 5,2 mmol²/l²(65 mg²/dl²), je potrebné znížiť dávku alebo liečbu prerušiť dovtedy, kým nedôjde k normalizácii týchto parametrov. Potom sa opäť začne podávanie parikalcitolu, a to v nižšej dávke. Môže byť potrebné dávky znížiť v súlade s poklesom hladín PTH ako odpovede na liečbu.

V tabuľke je uvedený navrhovaný postup na titráciu dávky:

Odporúčané dávkovanie Úprava dávkovania v 2 až 4-týždenných intervaloch
Hladina iPTH v pomere k východiskovej hladine	Úprava dávky parikalcitolu
rovnaká alebo zvýšená	zvýšenie o 2 až 4 µg
pokles o < 30 %
pokles o > 30 %, < 60 %	bez zmeny
pokles o > 60 %	zníženie o 2 až 4 µg
iPTH < 15,9 pmol/l (150 pg/ml)

Akonáhle je stanovená dávka, je potrebné sledovať hladiny vápnika a fosfátov v sére minimálne v mesačných intervaloch. Stanovenie intaktného PTH v sére sa odporúča každé 3 mesiace. Počas úpravy dávky parikalcitolu môže byť potrebné vykonávať laboratórne vyšetrenia častejšie.

Poškodenie funkcie pečene

Koncentrácie neviazaného parikalcitolu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú podobné ako u zdravých osôb. V tejto skupine pacientov nie je potrebné upravovať dávku. U pacientov s ťažkou hepatálnou poruchou nie sú žiadne skúsenosti s dávkovaním.

Pediatrická populácia (0 až 18 rokov)

Bezpečnosť a účinnosť Zemplaru u detí nebola stanovená a nie sú k dispozícii žiadne údaje pre deti mladšie ako 5 rokov. Dostupné informácie, týkajúce sa podávania lieku detskej populácii sú popísané v časti 5.1.

Použitie u starších pacientov (nad 65 rokov)

Sú len obmedzené skúsenosti s používaním parikalcitolu u pacientov vo veku 65 rokov a starších v klinických štúdiách fázy III. V týchto štúdiách sa nepozorovali žiadne celkové rozdiely v účinnosti alebo bezpečnosti medzi pacientmi vo veku 65 rokov alebo staršími a mladšími pacientmi.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Toxicita vitamínu D.

Hyperkalciémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nadmerná supresia parathormónu môže vyústiť do nárastu sérových hladín vápnika a tým viesť k metabolickému ochoreniu kostí. Na dosiahnutie príslušných fyziologických hodnôt je potrebné pacienta monitorovať a individuálne vytitrovať dávku.

Ak dôjde k rozvoju klinicky významnej hyperkalciémie a pacient užíva lieky na báze vápnika viažuce fosfáty, dávka takýchto liekov sa má znížiť alebo ich podávanie úplne prerušiť.

Toxicita digitalisu je potencovaná hyperkalciémiou akejkoľvek etiológie, preto je pri súčasnej preskripcii digitalisu a parikalcitolu potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

Pri podávaní parikalcitolu spolu s ketokonazolom je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

Zemplar 5 µg/mlobsahuje etanol (alkohol) 20 % V/V. Každá dávka môže obsahovať až 1,3 g etanolu. Môže byť škodlivý pre pacientov trpiacich alkoholizmom. Použitie u gravidných alebo dojčiacich žien, detí a vysoko rizikových skupín pacientov, takých ako pacienti s pečeňovým ochorením alebo epilepsiou, je pre obsah etanolu potrebné zvážiť.

4.5 Liekové a iné interakcie

S injekciami parikalcitolu sa neuskutočnili žiadne interakčné štúdie. Bola však vykonaná interakčná štúdia medzi ketokonazolom a parikalcitolom s kapsulovou liekovou formou.

Fosfáty alebo lieky podobné vitamínu D sa nesmú podávať spoločne s parikalcitolom vzhľadom na zvýšené riziko hyperkalciémie a zvýšenie súčinu Ca x P.

Vysoké dávky liekov obsahujúcich vápnik alebo tiazidových diuretík môžu zvýšiť riziko hyperkalciémie.

Lieky obsahujúce hliník (napr. antacidá, lieky viažuce fosfáty) sa nesmú dlhodobo podávať s liekmi obsahujúcimi vitamín D, pretože sa môžu vyskytnúť zvýšené hladiny hliníka v krvi a toxický účinok hliníka na kosť.

Lieky obsahujúce horčík (napr. antacidá) sa nesmú používať súčasne s liekmi obsahujúcimi vitamín D, pretože sa môže vyskytnúť hypermagneziémia.

Ketokonazol je nešpecifický inhibítor viacerých enzýmov cytochrómu P450. Dostupné in vivo a in vitro údaje naznačujú, že ketokonazol môže mať interakciu s enzýmami, zodpovednými za metabolizmus parikalcitolu a ďalších analógov vitamínu D. Zvýšená pozornosť je potrebná pri podávaní parikalcitolu s ketokonazolom (pozri časť 4.4). U zdravých jedincov sa študoval účinok viacnásobných dávok 200 mg ketokonazolu podávaných 5 dní dvakrát denne na farmakokinetiku parikalcitolu v kapsulách. V prítomnosti ketokonazolu bola C_maxparikalcitolu ovplyvnená minimálne, ale AUC_0-∞sa zdvojnásobila. Priemerný polčas parikalcitolu v prítomnosti ketokonazolu bol 17 hodín v porovnaní s 9,8 hodinami, keď sa parikalcitol podával samostatne. Výsledky tohto skúšania naznačujú, že nie je pravdepodobné, že by pri súbežnom podaní parikalcitolu a ketokonazolu bolo maximálne zvýšenie AUC_∞ parikalcitolu väčšie ako dvojnásobné.

Toxicita digitalisu je potencovaná hyperkalciémiou akejkoľvek etiológie, preto je potrebná opatrnosť pri súčasnej preskripcii digitalisu a parikalcitolu (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití parikalcitolu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Zemplar sa nemá používať v gravidite, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné.

Laktácia

Štúdie na zvieratách preukázali, že parikalcitol alebo jeho metabolity sa v malých množstvách vylučujú do materského mlieka. Rozhodnutie, či pokračovať v dojčení/dojčenie prerušiť alebo pokračovať v liečbe parikalcitolom/liečbu prerušiť by sa malo urobiť s prihliadnutím na benefit dojčenia pre dieťa a benefit liečby parikalcitolom pre matku.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Približne 600 pacientov bolo liečených Zemplarom v klinických štúdiách fáz II/III/IV. Nežiaduce reakcie sa hlásili celkovo u 6 % pacientov, ktorým sa podával Zemplar.

Najčastejšou nežiaducou reakciou súvisiacou s liečbou Zemplarom bola hyperkalciémia, ktorá sa vyskytla u 4,7 % pacientov. Hyperkalciémia závisí od stupni zníženia hladiny PTH a je možné ju minimalizovať správnou titráciou dávky.

Nežiaduce účinky s aspoň možným vzťahom k parikalcitolu, ako klinické tak aj laboratórne, sú uvedené podľa MedDRA triedy orgánových systémov, preferovaného termínu a frekvencie. Použité sú nasledovné kategórie frekvencie: veľmi časté (³ 1/10); časté (³ 1/100, < 1/10); menej časté (³ 1/1000, < 1/100); zriedkavé (³ 1/10 000, <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Trieda orgánového systému	Preferovaný termín	Frekvencia
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Predĺžená doba krvácania, zvýšenie aspartátaminotransferázy, abnormálne výsledky laboratórnych testov, úbytok hmotnosti	menej časté
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Zastavenie srdca, arytmia, predsieňový flutter	menej časté
Poruchy krvi a lymfatického systému	Anémia, leukopénia, lymfadenopatia	menej časté
Poruchy nervového systému	Bolesť hlavy, porucha chuti	časté
	Kóma, cerebrovaskulárna príhoda, tranzitórny ischemický atak, synkopa, myoklónia, hypoestézia, parestézia, závrat ,	menej časté
Poruchy oka	Glaukóm, konjunktivitída,	menej časté
Poruchy ucha a labyrintu	Ušné ťažkosti	menej časté
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Pľúcny edém, astma, dyspnoe, epistaxa, kašeľ	menej časté
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Rektálna hemorágia, kolitída, hnačka, gastritída, dyspepsia, dysfágia, bolesť brucha, zápcha, nauzea, vracanie, suchosť v ústach, porucha gastrointestinálneho traktu	menej časté
	Gastrointestinálne krvácanie	neznáme
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Pruritus	časté
	Bulózna dermatitída, alopécia, hirzutizmus, vyrážka, hyperhidróza	menej časté
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivivého tkaniva	Artralgia, stuhnutosť kĺbov, bolesť chrbta, svalové zášklby, myalgia	menej časté
Poruchy endokrinného systému	Hypoparatyreoidizmus	časté
	Hyperparatyreoidizmus	menej časté
Poruchy metabolizmu a výživy	Hyperkalciémia, hyperfosfatémia	časté
	Hyperkaliémia, hypokalciémia, anorexia	menej časté
Infekcie a nákazy	Sepsa, pneumónia, infekcia, faryngitída, vaginálna infekcia, chrípka	menej časté
Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)	Rakovina prsníka	menej časté
Poruchy ciev	Hypertenzia, hypotenzia	menej časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Porucha chôdze, edém, periférny edém, bolesť, bolesť v mieste podania, pyrexia, bolesť na hrudníku, zhoršenie stavu, asténia, nevoľnosť, smäd	menej časté
Poruchy imunitného systému	Hypersenzitivita	menej časté
	Laryngálny edém, angioedém, žihľavka	neznáme
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	Bolesť prsníkov, erektilná dysfunkcia	menej časté
Psychické poruchy	Stav zmätenosti, delírium, depersonalizácia, nepokoj, nespavosť, nervozita	menej časté

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

4.9 Predávkovanie

Nebol hlásený žiadny prípad predávkovania.

Predávkovanie parikalcitolom môže viesť k hyperkalciémii. hyperkalciúrii, hyperfosfatémiia nadmernému potlačeniuPTH(pozri časť 4.4).

V prípade predávkovania sa majú monitorovať znaky a príznaky hyperkalciémie (hladiny vápnika v sére) a je potrebné informovať lekára. V prípade potreby sa má zahájiť liečba.

Parikalcitol nie je pri dialýze významne eliminovaný. Liečba pacientov s klinicky signifikantnou hyperkalciémiou pozostáva z okamžitej redukcie dávky alebo prerušenia liečby parikalcitolom a zahŕňa diétu s nízkym obsahom kalcia, prerušenie užívania kalciových doplnkov, mobilizáciu pacienta, úpravu nerovnováhy tekutín a elektrolytov, hodnotenie elektrokardiografických abnormalít (dôležité u pacientov, ktorí užívajú digitalis) a hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu cez bezkalciový dialyzačný roztok.

Keďsa hladinysérového vápnika vrátia k normálnym, môže sa znovuzačať podávanie parikalcitolu v nižšej dávke. Aksa vyskytnú pretrvávajúce a výraznezvýšené hladinysérového vápnika, môžu sa zvážiť viaceré terapeutickéalternatívy. Medzine patrípodávanieliekov, akosúfosfáty a kortikosteroidy, ako aj opatrenia na navodenie diurézy.

Zemplar 5 µg/mlobsahuje pomocnú látku propylénglykol 30 % V/V. V súvislosti s podávaním propylénglykolu vo vysokých dávkach boli ako toxické účinky propylénglykolu popísané jednotlivé prípady útlmu centrálneho nervového systému, hemolýzy a laktátovej acidózy. Aj keď sa nepredpokladá ich výskyt pri podávaní Zemplaru 5 µg/ml, pretože propylénglykol sa hemodialýzou odstráni, musí sa vziať do úvahy riziko toxického účinku v prípadoch predávkovania.

5. farmakologické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiparatyreoidálne látky, ATC kód: H05BX02

Mechanizmus účinku:

Parikalcitol je syntetický, biologicky aktívny analóg vitamínu D (kalcitriolu) s modifikáciami na postrannom reťazci (D₂) a A-kruhu (19-nor). Parikalcitol je, na rozdiel od kalcitriolu, selektívny aktivátor receptora pre vitamín D(VDR). Parikalcitol selektívne zvyšuje citlivosť VDR v prištítnych telieskach bez zvýšenia citlivosti VDR v čreve a má menší účinok na kostnú resorpciu. Parikalcitol taktiež zvyšuje citlivosť kalcium-senzitívneho receptora (CaSR) v prištítnych telieskach. V dôsledku toho parikalcitol inhibíciou paratyreoidálnej proliferácie a znížením syntézy a sekrécie PTH znižuje hladiny parathormónu (PTH) s minimálnym vplyvom na hladiny vápnika a fosforu, a môže pôsobiť priamo na kostné bunky na udržanie kostného objemu a zlepšenie povrchovej mineralizácie. Úpravou abnormálnych hodnôt PTH spolu s normalizáciou homeostázy vápnika a fosforu môže predchádzať alebo liečiť metabolické ochorenie kostí spojené s chronickým ochorením obličiek.

Pediatrické klinické údaje: bezpečnosť a účinnosť Zemplaru sa študovala v 12-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii u 29 pediatrických pacientov vo veku 5 až 19 rokov v konečnom štádiu renálneho ochorenia na dialýze. Šesť najmladších pacientov liečených Zemplarom v tejto štúdii bolo vo veku 5 až 12 rokov. Úvodná dávka Zemplaru bola 0,04 µg/kg trikrát týždenne pri východiskovej hladine iPTH menej ako 500 pg/ml, alebo 0,08 µg/kg trikrát týždenne pri východiskovej hladine iPTH ≥ 500 pg/ml. Na základe hladín sérového iPTH, kalcia a súčinu Ca x P sa dávka Zemplaru zvyšovala o 0,04 µg/kg. Štúdiu ukončilo 67 % pacientov liečených Zemplarom a 14 % pacientov, ktorýmsa podávalo placebo. V skupine so Zemplarom sa vyskytli u 60 % pacientov dve nadväzné 30 % zníženia východiskového iPTH v porovnaní s 21 %pacientov v skupine s placebom. V skupine s placebom prerušilo liečbu 71 % pacientov z dôvodu neúmerných zvýšení hladín iPTH. Ani u jedného pacienta v skupine so Zemplarom ani v skupine s placebom nedošlo k hyperkalciémii. U pacientov mladších ako 5 rokov nie sú k dispozícii žiadne údaje.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia

Farmakokinetika parikalcitolu sa študovala u pacientov s chronickým renálnym zlyhaním (CHZO), u ktorých bola potrebná hemodialýza. Parikalcitol sa podával ako intravenózny bolus. V priebehu dvoch hodín od podania dávok v rozmedzí od 0,04 do 0,24 μg/kg koncentrácie parikalcitolu výrazne poklesli a potom klesali logaritmicko-lineárne s priemerným polčasom asi 15 hodín. Pri opakovanom podaní parikalcitolu sa nepozorovala jeho akumulácia.

Eliminácia

V klinickej štúdii u zdravých osôb plazmatickú rádioaktivitu po jednorazovom intravenóznompodaní 0,16 μg/kg bolusovej dávky ³H-parikalcitolu (n=4) tvorila materská látka. Parikalcitol sa vylučoval primárne hepatobiliárne, pretože 74 % podanej radioaktívnej dávky sa vylúčilo stolicou a iba 16 % močom.

Metabolizmus

V moči a v stolici bolo detekovaných niekoľko neznámych metabolitov, pričom v moči nebol detekovaný žiaden parikalcitol. Neuskutočnila sa charakterizácia a identifikácia týchto metabolitov. Tieto metabolity predstavovali spolu 51 % rádioaktivity v moči a 59 % rádioaktivity v stolici. Plazmatická väzba parikalcitolu na bielkoviny in vitrobola veľmi výrazná (>99,9 %) a nesaturovateľná v koncentračnom rozmedzí 1 až 100 ng/ml.

Farmakokinetická charakteristika parikalcitolu u pacientov s CHZO (dávka 0,24 μg/kg)
Parameter	n	Hodnoty (priemer ± SD)
Cmax (5 minút po podaní bolusu)	6	1850 ± 664 (pg/ml)
AUC0-	5	27 382 ± 8230 (pg.hod/ml)
CL	5	0,72 ± 0,24 (l/h)
Vss	5	6 ± 2 (l)

Špeciálne skupiny pacientov

Pohlavie, rasa a vek:u sledovaných dospelých pacientov sa nepozorovali žiadne farmakokinetické rozdiely z hľadiska veku alebo pohlavia. Nezistili sa farmakokinetické rozdiely z hľadiska rasy.

Poškodenie funkcie pečene:koncentrácie neviazaného parikalcitolu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú podobné ako u zdravých osôb. U týchto pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú s liečbou parikalcitolom žiadne skúsenosti.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Charakteristické nálezy pozorované v štúdiách toxicity s opakovanými dávkami u hlodavcov a u psov boli všeobecne prisudzované kalciemickej aktivite parikalcitolu. K účinkom nejednoznačne súvisiacim s hyperkalciémiou patrilo zníženie počtu leukocytov a atrofia týmusu u psov a zmeny hodnôt APTT (zvýšenie u psov, zníženie u potkanov). V klinických skúškach s parikalcitolom sa zmeny v počte leukocytov nepozorovali.

Parikalcitol neovplyvňoval fertilitu u potkanov a nezistili sa dôkazy jeho teratogénnej aktivity u potkanov alebo králikov. Podávanie vysokých dávok iných prípravkov s vitamínom D zvieratám počas gravidity viedlo k teratogenéze. Dokázalo sa, že parikalcitol pri podaní v dávkach toxických pre matku ovplyvňuje životaschopnosť plodov a podporuje významný vzostup perinatálnej a postnatálnej mortality novonarodených potkanov.

V štúdiách genotoxicity in vitro a in vivo sa nepreukázal genotoxický potenciál parikalcitolu.

Štúdie karcinogenity na hlodavcoch neodhalili žiadne špeciálne riziko pre použitie u ľudí.

Podávané dávky a/alebo systémové expozície parikalcitolu boli mierne vyššie ako terapeutické dávky/systémové expozície.

6. farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

etanol (20% V/V)

propylénglykol

voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

Medzi propylénglykolom a heparínom dochádza k interakcii, pričom propylénglykol neutralizuje účinok heparínu. Zemplar 5 µg/ml obsahuje ako pomocnú látku propylénglykol, a preto sa má podávať iným injekčným vstupom ako heparín.

2 roky

Použiť bezprostredne po otvorení.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky uchovávania.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Jedna ampulka zo skla typu I obsahuje 1 ml alebo 2 ml injekčného roztoku.

Jedna injekčná liekovka zo skla typu I obsahuje 1 ml alebo 2 ml injekčného roztoku.

Dostupné balenia:

Krabička obsahujúca 5 ampuliek s 1 ml injekčného roztoku.

Krabička obsahujúca 5 ampuliek s 2 ml injekčného roztoku.

Krabička obsahujúca 5 injekčných liekoviek s 1 ml injekčného roztoku.

Krabička obsahujúca 5 injekčných liekoviek s 2 ml injekčného roztoku.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Lieky na parenterálne podanie je potrebné pred podaním vizuálne prehliadnuť na obsah cudzorodých látok a zmenu farby. Roztok je číry a bezfarebný.

Na jednorazové použitie. Nepoužitý roztok má byť znehodnotený.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. držiteľ rozhodnutia o registrácii

AbbVie s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, Slovenská republika

8. registračné číslo

Reg.č.: 87/0274/04-S

9. dátum PRVEJ registrácie/predĺženia registrácie

Dátum prvej registrácie: 22. 11. 2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. 11. 2007

10. dátum poslednej revízie textu

Máj 2014